Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPv/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112226842
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1112226842.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Crocs, Inc., so sídlom
7477 East Dry Creek Parkway, Niwot, CO, 80503, USA,
Id. Nr.: 20051249647, zastúpený SAXINGER, s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie
25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 857 912, proti žalovanému: Baťa Slovensko, a.s., SNP 16, 811 06

Bratislava, IČO: 34 103 015, zastúpený Advokátní kancelář Knotek, spol.
s r. o., Štefánikova 3072, 760 01 Zlín, Česká republika, IČO: 024 39 174, v konaní o určenie, že
colne zaistený tovar je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27CbPv/6/2012 - 624 zo dňa 16.2.2022 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27CbPv/6/2012 - 624 zo dňa
16.2.2022 v napadnutom výroku II. a IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 27CbPv/6/2012 - 624 zo dňa
16.2.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že zamietol návrh žalovaného na
prerušenie konania, vo výroku II. určil, že tovar značky de fonseca zaistený žalovanému na základe
rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica zn. 9005191/1/1127852/2012 zo 16.08.2012, a to gumová

obuv dva páry vo fialovej farbe, dva páry v tyrkysovej farbe, jeden pár v krémovej farbe, štyri páry
v hnedej farbe, dva páry v sivej farbe a dva páry v modrej farbe; na základe rozhodnutia Colného
úradu Banská Bystrica zn. 9005185/1/1118134/2012 z 08.08.2012, a to gumené šľapky kód 872 -
0815 jeden pár modrej farby (veľkosť 40), dva páry modrej farby (veľkosť 42), dva páry modrej farby
(veľkosť 44), jeden pár sivohnedej farby (veľkosť 44), jeden pár sivočiernej farby (veľkosť 44), dva páry
sivočiernej farby (veľkosť 40), gumené šľapky kód 572 - 0815 dva páry fialovoružovej farby (veľkosť

36), štyri páry fialovoružovej farby (veľkosť 38), dva páry fialovoružovej farby (veľkosť 40), štyri páry
zelenomodrej farby (veľkosť 38), dva páry zelenomodrej farby (veľkosť 40), dva páry sivohnedej farby
(veľkosť 36), tri páry sivohnedej farby (veľkosť 38), dva páry sivohnedej farby (veľkosť 40); na základe
rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005885/1/1088716/2012 zo 17.07.2012, a to gumová obuv
štyri páry kombinovanej modrej a tmavomodrej farby, tri páry šedej farby s bielym pásikom, štyri páry
transparentné s hnedým pásikom, tri páry transparentné s bledohnedým pásikom a jeden pár tyrkysovej

farby so zeleným pásikom; na základe rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005891/1/1081832/2012
zo 16.07.2012, a to päť párov pánskej obuvi tmavo a bledomodrej farby, jeden pár pánskej obuvi
mliečno béžovej farby, jeden pár pánskej obuvi mliečno hnedej farby, jeden pár pánskej obuvi mliečno
sivej farby, tri páry dámskej obuvi tyrkysovo zelenej farby, tri páry dámskej obuvi fialovo ružovej
farby; na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.07.2012, a
to osem párov pánskej obuvi a deväť párov dámskej obuvi, na základe rozhodnutia Colného úradu

Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.07.2012, a to štyri páry dámskej obuvi tyrkysovo-zelenej
farby, šesť párov dámskej obuvi fialovo-ružovej farby, šesť párov dámskej obuvi mliečno-béžovej farby,osem párov pánskej obuvi tmavo-svetlo modrej farby, päť párov pánskej obuvi mliečno-čiernej farby
a sedem párov pánskej obuvi bielo-hnedej farby; na základe rozhodnutia Colného úradu Prešov zn.
9006292/1/1081455/2012 zo 16.07.2012, a to pánska obuv, kód 872-0815, dva páry svetlo hnedej

farby (veľkosť 40), dva páry svetlo hnedej farby (veľkosť 42), dva páry svetlo hnedej farby (veľkosť
44), dva páry tmavo hnedej farby (veľkosť 40), štyri páry tmavo hnedej farby (veľkosť 42), jeden
pár tmavo modrej farby (veľkosť 40), štyri páry tmavo modrej farby (veľkosť 42), dva páry tmavo
modrej farby (veľkosť 44), dámska obuv, kód 572-0815, dva páry fialovej farby (veľkosť 36), tri páry
fialovej farby (veľkosť 38), dva páry fialovej farby (veľkosť 40), jeden pár zelenej farby (veľkosť 36), tri

páry zelenej farby (veľkosť 38), dva páry zelenej farby (veľkosť 40); na základe rozhodnutia Colného
úradu Žilina zn. 9006091/1/1083806/2012 z 18.07.2012, a to štyridsaťjeden párov obuvi; na základe
rozhodnutia Colného úradu Žilina zn. 9006092/1/1085970/2012 z 19.07.2012, a to tridsať párov plážovej
obuvi; na základe rozhodnutia Colného úradu Žilina zn. 9006092/1/1083795/2012 zo 17.07.2012, a
to tridsaťsedem párov plážovej obuvi a rozhodnutia, o ktorom bol žalobca upovedomený oznámením
Colného úradu Trenčín zn. 9006682/1/1087740/2012 z 19.07.2012, a to päťdesiat párov letnej plážovej

obuvi je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu Spoločenstva č.
000257001-0001, ako aj k ochrannej známke Európskej únie č. 006543516, vo výroku III. vo zvyšku
žalobu zamietol a vo výroku IV. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.08.2012 v znení
súdom pripustených zmien žaloby (naposledy uznesením sp. zn. 27CbPv/6/2012 zo dňa 27.10.2016),
domáhal voči žalovanému určenia, že tovar značky de fonseca, ktorý bol colne zaistený žalovanému
rozhodnutiami a oznámeniami colných úradov (Colný úrad Žilina, Colný úrad Prešov, Colný úrad
Trenčín, Colný úrad Trnava, Colný úrad Banská Bystrica) v dňoch 16.7.2012, 17.7.2012, 31.8.2012

a 5.9.2012 je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu Spoločenstva č.
000257001-0001, ako aj k ochrannej známke Európskej únie č. 006543516 podľa Nariadenia Rady č.
1383/2003 a zákona č. 200/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov. Žalobca je majiteľom
komunitárneho dizajnového práva č. 000257001-0001 zaregistrovaného na Úrade pre harmonizáciu
trhu (Office for Harmonization in the Internal Market - Trade Marks and Designs - ďalej len „OHIM“) dňa

22.11.2004 a komunitárnej ochrannej známky č. 006543516 zaregistrovanej na OHIM dňa 18.12.2008.
Žalobca uviedol, že vyššie uvedenými colnými úradmi mu bolo oznámené zadržanie tovaru, ktorého
držiteľom je žalovaný, pričom odborným posúdením dospel k záveru, že zadržaný tovar má zhodné
znaky s chráneným dizajnom a ochrannou známkou žalobcu a jedná sa o falzifikáty spôsobilé uviesť
aj informovaných užívateľov do omylu ohľadom originality výrobku. Porovnaním dizajnu žalobcu s

modelom žalovaného dospel k záveru, že oba modely majú totožný tvar i veľkosť otvorov na vrchnej
časti obuvi, rovnakú štruktúru rozloženia otvorov na vrchnej časti obuvi, názov modelu je umiestnený
na tom istom mieste, rozmiestnenie, tvar i počet otvorov po stranách prednej časti obuvi, majú pracku,
totožne uchytenú na rovnakých miestach i rovnakým spôsobom - nitmi po stranách obuvi, materiál
je nápadne podobný, názov značky je umiestnený na rovnakom mieste a tvar podrážky je podobný.

Žalovaný využíva dizajn bez súhlasu žalobcu, čím porušuje jeho práva z duševného vlastníctva k dizajnu
a modely žalovaného porušujú aj ochrannú známku žalobcu, čím pri bežnom užívateľovi existuje vysoká
pravdepodobnosť zámeny.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, v rámci procesnej obrany uviedol, že proti dizajnu žalobcu č.

000257001-0001 je vedené konanie o vyhlásenie za neplatný a súčasne prebieha konanie o zrušenie
práv majiteľa ochrannej známky č. 006543516. Žalobu považuje za neurčitú, nie je jednoznačne
stanovené, ktoré výrobky žalovaného porušujú práva žalobcu, keďže žalobca odkazuje len na
dokumenty vyhotovené colnými úradmi, ktoré sú nejednoznačné čo do identifikácie výrobkov, keďže
niektoré výrobky v oznámeniach colných úradov boli žalovanému vrátené. Žalovaný ďalej namieta, že

výrobky neporušujú práva duševného vlastníctva žalobcu, pričom nie je možné prihliadať na porovnanie
výrobkov žalobcom, pretože predmetom porovnania nebol dizajn č. 000257001-0001, ale len model
výrobku žalobcu. Pokiaľ ide o porovnanie dizajnu a ochrannej známky žalobcu s tovarom žalovaného,
modely žalovaného nemajú totožný tvar, veľkosť a štruktúru rozmiestnenia otvorov na vrchnej časti
obuvi, nemajú otvory v prednej časti obuvi (ako majú modely žalobcu) a dizajn a ochranná známka

žalobcu nezobrazujú žiadny názov modelu.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že konania o zrušenie pre neplatnosť dizajnu a ochrannej
známky žalobcu neboli právoplatne skončené, preto je dizajn žalobcu č.000257001-0001 a ochrannáznámka žalobcu č. 006543516 naďalej platné, pričom v zmysle čl. 26 Nariadenia Rady (ES) č.
6/2002 z 12. decembra 2001spätný výmaz dizajnu by nemal vplyv na rozhodnutie o porušení práv,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vymáhalo sa ešte pred rozhodnutím o výmaze. Žalobca uviedol, že

neporovnával dizajn spoločenstva, ale modely výrobkov žalobcu, dizajn je premietnutý do konkrétneho
modelu obuvi, ktorú žalobca distribuuje do svojich obchodných sietí. V prípade porušovania ochranných
známok je rozhodujúca možnosť zameniteľnosti výrobkov už pri bežnom užívateľovi.

5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa článku 1 ods. 1, článku 3 písm. a), článku 4 ods. 1, článku

5 ods. 2, článku 6 ods. 1, článku 10 ods. 1, článku 19 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 6/2002 zo dňa
12.12.2001; článku 1 ods. 1, článku 4 a článku 9 ods. 1 písm. b) Nariadenia rady (ES) č. 207/2009
z 26.2.2009 platného a účinného v čase podania žaloby aj v čase zadržania tovaru; § 41 zákona č.
486/2013 Z.z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva; § 1 písm. b) zákona č. 200/2004 Z. z. o
opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru,
článku2ods.1písm.a)ab)Nariadeniarady(ES)č.1383/2003z22.7.2003.Naliehavýprávnyzáujemna

určení, ktoré je predmetom tohto sporu vyplýva z § 8 zákona č. 200/2004 Z. z. (účinného v čase podania
žaloby), ak sa neuplatní zjednodušený postup podľa § 7a, oprávnená osoba je povinná v lehote podľa
osobitného predpisu preukázať colnému úradu skutočnosť, že podala na súd návrh na začatie konania
vo veci určenia, či tovar je falzifikát, alebo nedovolená napodobenina. Súd prvej inštancie uviedol, že
medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je majiteľom dizajnu spoločenstva č. 00025700-0001

a ochrannej známky Európskej únie č. 006543516, ani skutočnosť, že vo výroku bližšie uvedený
tovar bol žalovanému zadržaný na základe tam uvedených rozhodnutí príslušných colných úradov (v
prípade Colného úradu Trenčín je uvedená značka oznámenia o zadržaní). Za spornú vyhodnotil tú
skutočnosť, či zadržaný tovar porušuje právo duševného vlastníctva žalobcu, pričom žalovaný namietal
aj nevykonateľnosť/neurčitosť petitu žaloby a nesprávny spôsob porovnávania zadržaných tovarov s

modelmi žalobcu a nie s dizajnom spoločenstva.

6. Ďalej uviedol, že žalobca preukázal podaním z 29.3.2021, že už neprebieha žiadne konanie o
vyhlásenie dizajnu za neplatný a ani konanie o zrušenie práv majiteľa ochrannej známky, ukončenie
sporu o dizajn bolo dňa 13.01.2021 a žiadosť o zrušenie práv majiteľa ochrannej známky bola vzatá

späť, čo vyplýva zo zápisov z 12.01.2021, 13.01.2021 a 20.01.2021, pričom poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoPv/3/2018 z 18.4.2019, v ktorom tento uviedol, že už v čase
začatia konania a v čase porušenia práv duševného vlastníctva existovali práva žalobcu k dizajnu a
ochrannej známke. Súd prvej inštancie preto návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia
konaní o vyhlásenie dizajnu za neplatný a o zrušení práv majiteľa ochrannej známky zamietol (výrok I).

7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkami žalovaného o neurčitosti a nevykonateľnosti petitu
žaloby. V danom spore ide o určovaciu žalobu, že colne zaistený tovar je falzifikátom a porušuje
práva duševného vlastníctva, pričom vo výroku napadnutého rozsudku sú presne identifikované
rozhodnutia príslušných colných úradov (v prípade Colného úradu Trenčín je uvedené iba oznámenie,

pretože označenie rozhodnutia z predložených listín nevyplýva), ktorými boli zadržané tovary v držbe
žalovaného. Po právoplatnosti rozsudku budú príslušné colné úrady presne vedieť, o aký tovar ide,
pretože ho zadržali vo výroku označenými rozhodnutiami. Takto formulovaný výrok rozsudku je úplne
bežný, čo vyplýva z rozhodovacej činnosti súdov, ktoré súd prvej inštancie príkladmo uviedol v bode
7 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podľa názoru súdu ani nie je možné formulovať petit iným

spôsobom, pretože takto tovar označili príslušné colné úrady a toto označenie žalobca prevzal, preto
petit žaloby, ako ho vymedzil žalobca v podaní zo dňa 13.6.2016, ktoré súd prvej inštancie posúdil
ako zmenu žaloby, o ktorej rozhodol uznesením sp. zn. 27CbPv/6/2012 zo dňa 27.10.2016, tento
žalobcov navrhnutý petit súd prvej inštancie doslovne do výroku neprevzal, ale ho upravil tak, aby
boli identifikované predovšetkým rozhodnutia colných úradov, ktorých označenia vyplývajú z listín

založených v spise. Všetky tovary uvedené vo výroku rozsudku sú stále zadržané, čo mal za preukázané
z oznámení colných úradov, t .j. z oznámenia Colného úradu Banská Bystrica z 23.10.2015, z oznámenia
Colného úradu Trnava z 22.10.2015, z oznámenia Colného úradu Prešov z 26.10.2015, z oznámenia
Colného úradu Trnava z 27.10.2015, z oznámenia Colného úradu Banská Bystrica z 27.10.2015, z
oznámenia Colného úradu Prešov z 27.10.2015, z oznámenia Colného úradu Žilina z 26.10.2015, z

oznámenia Colného úradu Trenčín z 28.10.2015, z oznámenia Colného úradu Žilina z 29.10.2015 a z
oznámenia Colného úradu Žilina z 27.10.2015.8. Žaloba sa vzťahovala aj na tri páry dámskej obuvi ružovej farby HELLO KITTY zaistenej na základe
rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.7.2012. Colný úrad Prešov ale
rozhodnutím zn. 9006291/1/1200148/2012 z 5.10.2012 tento tovar žalovanému vrátil, o čom následne

aj vydal potvrdenie zn. 9006291/1/1200155/2012 z 5.10.2012. Keďže tovar už nie je zaistený, pretože
žalobca súhlasil s jeho vrátením z dôvodu, že ho viac nepovažuje za tovar porušujúci jeho práva
duševného vlastníctva, žalobu v tomto bode ako nedôvodnú zamietol (výrok III.).

9. Súd prvej inštancie v merite poukázal na článok 19 ods. 1 nariadenia, ktorý ustanovuje, že majiteľ

zapísaného dizajnu má výlučné právo využívať ho a zabrániť akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá jeho
súhlas aby dizajn využívala. Pod využívaním sa rozumie hlavne vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh,
dovoz, vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený
alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely. Pre rozhodnutie v spore je rozhodujúce posúdenie
ako vonkajšia úprava porovnávaných výrobkov pôsobí na takzvaného informovaného užívateľa.

10. Súd prvej inštancie preto porovnával výrobky strán sporu a dospel k záveru, že v prípade dizajnov,
na rozdiel od ochranných známok je podstatným kritériom zistenie, či podobnosti a odlišnosti medzi
dizajnmi vyvolávajú odlišný celkový dojem vtedy, keď informovaný užívateľ priamo porovnáva dizajny.
Pri celkovom vizuálnom porovnaní všetkej fotodokumentácie a jednotlivých znakov, modelov obuvi
žalobcu a žalovaného, súd prvej inštancie konštatoval, že celkový dojem aj u informovaného užívateľa

je rovnaký, teda vonkajšia úprava výrobkov žalovaného nevyvolá odlišný celkový dojem než vonkajšia
úprava výrobkov žalobcu a vytvára ho tvar, rozmiestnenie, veľkosť, počet otvorov na vrchnej časti obuvi,
štruktúra rozloženia otvorov, umiestnenie názvu vzadu na pracke, uchytenie pracky a tvar podrážky.
Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch. Súd prvej
inštancie pri porovnávaní jednotlivých dizajnových prvkov obuvi žalobcu vytvorenej podľa zapísaného

dizajnu spoločenstva č. 000257001-0001 so zaistenou obuvou žalovaného dospel k záveru, že existuje
zhodnosť spočívajúca v celkovej koncepcii dizajnu modelov obuvi žalovaného zhodnej s koncepciou
chráneného dizajnu spoločenstva žalobcu. Súd prvej inštancie nemal za preukázaný ani osobitý
charakter a ani novosť modelov obuvi žalovaného, pretože neboli zistené rozdielne koncepčné prvky
vonkajšej úpravy celku týkajúce sa línií, obrysov, tvaru alebo jeho zdobenia. Modely obuvi žalovaného

napodobňujú chránený dizajn žalobcu a drobné odlišnosti nemôže ani informovaný užívateľ pri bežnej
činnosti ako je nakupovanie postrehnúť. Keďže celková koncepcia dizajnu porovnávaných modelov
žalovaného je zhodná s koncepciou chráneného dizajnu žalobcu, existuje aj značná pravdepodobnosť
zámeny. Zaistený tovar teda nesie bez oprávnenia obchodnú značku totožnú s obchodnou značkou
platne registrovanou pre tovar, ktorého hlavné znaky nemôžu byť rozlíšené od takejto obchodnej značky,

a ktorý týmto porušuje práva držiteľa obchodnej značky - žalobcu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že
zaistený tovar špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku je preto falzifikátom, ktorý porušuje práva
žalobcu ako majiteľa dizajnu spoločenstva.

11. Čo sa týka ochrannej známky žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že tvar tovaru žalobcu s logom

štylizovaného krokodíla je jeho ochrannou známkou. Pri dizajne sa skúma celkový dojem informovaného
užívateľa, pri ochrannej známke postačuje, ak existuje pravdepodobnosť zámeny verejnosťou. Závery
konštatované porušenie práva duševného vlastníctva pri dizajne platia v posudzovanej veci aj pre
ochrannú známku o to viac, že u bežného užívateľa nepochybne existuje pravdepodobnosť zámeny
aj napriek tomu, že modely žalovaného nepoužívajú logo štylizovaného krokodíla. Modely žalovaného

porušujú aj práva žalobcu ako majiteľa ochrannej známky Európskej únie č. 006543516, a aj z tohto
dôvodu sú tieto výrobky falzifikáty. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie určil, že tovar
uvedený vo výroku napadnutého rozsudku zaistený colnými úradmi, rovnako vo výroku rozsudku bližšie
konkretizovanými rozhodnutiami (oznámením), je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva
žalobcu (výrok II.).

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Proti výroku II. a výroku IV. podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d),
písm. f) a písm. h) CSP, má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a tiež namieta, že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol,aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že žalobu zamietne.

14. Žalovaný určovací výrok II. považuje za neurčitý a nevykonateľný. Podľa žalovaného nie je
podstatné, že colné úrady budú presne vedieť, o aký tovar sa jedná, pretože rozsudok nie je určený
iba týmto úradom. Zastáva názor, že formulácia výroku rozsudku musí umožňovať identifikáciu tovaru
objektívne, akejkoľvek osobe, nie iba colným úradom, výrok rozsudku musí byť presný, určitý a
zrozumiteľný tak, aby bol vykonateľný po stránke materiálnej, pričom môže odkazovať na inú listinu,

avšak potom musí táto listina spĺňať požiadavku určitosti. Predmetná obuv nie je vo výroku II. ani v
spojení s rozhodnutiami colným úradov identifikovaná jednoznačným a nezameniteľným spôsobom.

15. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie sám upravil žalobný petit, a teda rozhodol o
inom petite, než bol pripustený uznesením zo dňa 27.10.2016, ako uviedol v odôvodnení. Takýto
postup je však neprípustný, súd prvej inštancie nemohol rozhodovať o inom petite, takýmto postupom

došlo k zásadnému procesnému pochybeniu, ktoré vedie k vade rozhodnutia spôsobujúcej jeho
nezákonnosť. Žalovaný v tejto súvislosti taktiež poukázal na rozhodnutia colných úradov špecifikované
vo výroku II., konkrétne rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 9005885/1/1088716/2012 zo 17.07.2012,
rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.07.2012, rozhodnutie Colného
úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.07.2012 a rozhodnutie Colného úradu Prešov

zn. 9006292/1/1081455/2012 zo 16.07.2012, ktoré neboli zahrnuté v žalobnom petite pripustenom
uznesením zo dňa 27.10.2016, preto nemôžu byť súčasťou výroku napadnutého rozsudku.

16. V prípade zvyšných rozhodnutí colných úradov nie je obuv špecifikovaná, nie je preto zistené a
preukázané, o akú obuv sa jedná a nie je možné určiť, že sa porušujú práva žalobcu z duševného

vlastníctva. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku odvolateľ namieta, že výrok rozhodnutia
určuje, že sa vzťahuje na „tovar značky de fonseca“ zaistený na základe rozhodnutí colných orgánov,
ale súd prvej inštancie vôbec nezisťoval, aká konkrétna obuv bola colnými úradmi zaistená, nebolo
vôbec zistené, že sa jedná o obuv značky „de fonseca“, ani ako táto zaistená obuv vyzerá a ani,
či sa jedná o obuv totožnú so súdom posudzovanými fotografiami „modelov žalovaného“. Obuv nie

je identifikovaná jednoznačným a nezameniteľným spôsobom a takúto identifikáciu neobsahujú ani
v petite uvedené rozhodnutia či oznámenia colných úradov. Súd prvej inštancie rozhodol, že určitý
colne zadržaný tovar porušuje právo duševného vlastníctva žalobcu, bez toho, aby mu bolo známe,
ako tento konkrétne zaistený tovar vyzerá a bez toho, aby zistil, či je totožné s vyobrazenou obuvou
na fotografiách, ktoré porovnával s modelmi žalovaného, preto nemá takéto rozhodnutie oporu v

skutkových zisteniach a je vadné a nepreskúmateľné. Ak sa výrokom určuje, že colne zaistený tovar je
falzifikát, potom je podľa žalovaného potrebné porovnávať konkrétny tovar, nie iba fotografie „modelov
žalovaného“. Naviac súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (na str. 11) prezentuje porovnanie
modelov žalovaného s designom 000257001-0001, avšak predmetom porovnania učinil nie priemyslový
vzor Spoločenstva č. 000257001-0001, ale modely výrobku žalobcu a také porovnanie teda nemôže

byť relevantné v určovacej žalobe k právam týkajúcim sa výrobkov žalobcu (ale údajnému porušovaniu
práv z priemyselného vzoru). Podľa žalovaného tovar zaistený colnými úradmi neporušuje práva
žalobcu z designu ani z ochrannej známky a zaistená obuv nevyvoláva riziko zameniteľnosti v očiach
informovaného ani bežného spotrebiteľa. Žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že
ide o voľnočasovú obuv, ktorej podoba nie je určená formálnymi pravidlami, ale vzhľadom na typ obuvi

(„nazouvák“) nie je možné predpokladať obrovské množstvo tvarov.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný,
navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v
zmysle ktorého je vo výroku rozsudku uvedením príslušných colných rozhodnutí presne identifikovaný

tovar, ktorý je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva. Keďže ide o tovar zadržaný colnými
úradmi, nie je tento zameniteľný s akýmkoľvek iným tovarom. V danom prípade nemožno od žalobcu
oprávnene požadovať akúkoľvek inú podrobnejšiu špecifikáciu tovaru a takáto špecifikácia tovaru je v
súdnej praxi bežná a zaužívaná. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie upravil žalobný petit
a rozhodoval o inom petite, než bol pripustený uznesením súdu zo dňa 27.10.2016 žalobca odkazuje

na bod 24. odôvodnenia a uvádza, že súd prvej inštancie identifikoval rozhodnutia colných úradov,
ktorých označenia vyplývajú z predložených listín založených v spise. Žalobca predložil súdu všetky
relevantné rozhodnutia colných úradov a prípadné drobné nepresnosti uvedené v petite podľa žalobcu
nepredstavujú takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré by predstavovali zmenužaloby. Podľa žalobcu išlo o aktivitu súdu prvej inštancie v súčinnosti so žalobcom predloženými
dôkazmi, nakoľko celý výrok napadnutého rozsudku je založený na rovnakom skutkovom základe. Zo
žaloby a z následne prebiehajúceho súdneho konania je nepochybne zrejmé, čo je predmetom žaloby

a o čo žalobcovi ide. Žalobca má za to, že v konaní bolo preukázané, že zaistená obuv u bežného
aj u informovaného užívateľa vyvoláva riziko zameniteľnosti, a teda porušuje práva žalobcu z dizajnu
aj z ochrannej známky, pričom v zmysle judikatúry k porušeniu práva majiteľa ochrannej známky stačí
hrozba zámeny (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.9.2001, sp. zn. Obdo V 57/99).

18. K vyjadreniu žalobcu doručil vyjadrenie žalovaný, opakovane uviedol, že určovací výrok II.
napadnutého rozsudku je neurčitý a nevykonateľný, tovar v ňom uvedený nie je presne identifikovaný
a nezameniteľne označený. V prípade argumentu žalobcu, že zmena petitu súdom prvej inštancie
bola v súčinnosti so žalobcom predloženými dôkazmi, žalovaný uviedol, že sa nejedná iba o drobné
nepresnosti, keď súd prvej inštancie do výroku zahrnul aj rozhodnutia colných úradov, ktoré v
navrhovanom petite vôbec neboli obsiahnuté. V posudzovanom prípade je presná identifikácia tovaru

zásadná, pretože práve o takomto konkrétnom tovare je rozhodované a keď má byť takáto identifikácia
daná rozhodnutím colných úradov, potom zo strany súdu nemôže nastať zmena, či inak do nich
zasahovať. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie dopustil zásadného procesného pochybenia a
rozhodoval o inom petite, než bol pripustený.

19. K vyjadreniu žalovaného doručil vyjadrenie žalobca. Žalobca považuje námietky žalovaného, že
súd prvej inštancie zahrnul do výroku také rozhodnutia colných úradov, ktoré nie sú v uznesení súdu
o pripustení zmeny žaloby vôbec obsiahnuté, za zavádzajúce. Súd prvej inštancie rozhodoval o
žalovanom nároku tak, ako bol tento uplatneným žalobcom v žalobe a následnom návrhu žalobcu
na zmenu petitu, ktorá bola pripustená uznesením zo dňa 27.10.2016. Drobné odchýlky, ktoré sa

v napadnutom rozsudku v porovnaní s uznesením o zmene petitu nachádzajú, sú len dôsledkom
upresnenia resp. opráv niektorých zjavných nesprávností/preklepov v číslach oznámení colných
úradov o zaistení tovaru, ktoré žalobca nedopatrením urobil v návrhu na zmenu petitu a ktoré súd
prevzal do uznesenia o zmene petitu, pričom však z predmetných dokumentov ako aj z celého
obsahu spisu je nepochybné tom, o ktoré rozhodnutia ide. Konkrétne sa jedná o rozhodnutie:

Oznámenie Colného úradu Trnava o zaistení tovaru, v uznesení o zmene petitu označené ako zn.
9005885/1/1084708/2012 je v napadnutom rozsudku označené ako Rozhodnutie colného úradu Trnava
zn. 9005885/1/1088716 z 17.7.2012, pričom sa týka 15 (resp. 4+3+4+3+1) párov obuvi; Oznámenie
Colného úradu Prešov o zaistení tovaru, v uznesení o zmene petitu nesprávne označené ako zn.
9006291/1/1083861/2012 je v napadnutom rozsudku správne označené ako Rozhodnutie Colného

úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.7.2012, pričom sa týka 36 resp. (4+6+6+8+5+7) párov
obuvi a Oznámenie Colného úradu Prešov o zaistení tovaru, v uznesení o zmene petitu nesprávne
označené ako zn. 9006291/1/1083851/2012 je v napadnutom rozsudku správne označené ako
Rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.7.2012, pričom sa zhodne týka
17 resp. (8 + 9) párov obuvi. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku riadne uplatnenom žalobcom, ktorý je

daný jednotným skutkovým základom a námietka žalovaného o zásadnom procesnom pochybení súdu
je podľa žalobcu neopodstatnená.

20. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi

odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

23. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.24. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

28. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok nemá oporu v skutkových
zisteniach,jevadnýanepreskúmateľný,súdprvejinštancieaplikovalneprípustnýprocesnýpostup,ktorý
robí napadnutý rozsudok nezákonným, a to tým, že upravil žalobcom uplatnený petit a rozhodoval teda

nad rámec toho, čoho sa domáhal. Ďalej žalovaný namieta, že súd prvej inštancie vôbec nezisťoval,
či všetka colnými úradmi zadržaná obuv je značky de fonseca a nevykonateľnosť napadnutého výroku
II. z dôvodu, že obuv nie je identifikovaná jednoznačným a nezameniteľným spôsobom, pričom takúto
identifikáciu neobsahujú ani v petite uvedené rozhodnutia či oznámenia colných úradov.

29. Odvolací súd úvodom uvádza, že Civilný sporový poriadok ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o
procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v konaní pred súdom, povinnosť tvrdiť, že tu
určitý právny vzťah, o ktorého ochranu žiadajú, skutočne existuje (analogicky R/49/1982). Predmetom
civilného sporového konania je konkrétny nárok, ktorý tvoria dve zložky, a to vecné odôvodnenie nároku,
t. j. opis skutkového stavu a žalobná žiadosť, teda navrhovaný petit. Civilný sporový poriadok na rozdiel

od predchádzajúcej procesnej úpravy vyžaduje ako osobitnú náležitosť žaloby aj žalobný petit, teda
žalobný návrh, ktorý spolu s obsahom žaloby vymedzuje predmet žaloby, na rozdiel od predchádzajúcej
úpravy, keď Občiansky súdny poriadok pripúšťal, aby zo žaloby bolo zrejmé, „čoho sa žalobca domáha“,
nebolo potrebné formulovať žalobný návrh (§ 79 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Judikatúra z toho vyvodzovala, že žalobcovi sa neukladala povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale

iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Nová právna
úprava však už žalobný návrh - petit - vyžaduje ako povinnú náležitosť návrhu (§ 132 ods. 1 CSP). Ak
teda žalobný návrh s obsahom žaloby vymedzujú predmet žaloby, musí obsah žaloby, t. j. rozhodujúce
skutkové tvrdenia a žalobcom navrhovaný petit, vzájomne korešpondovať, teda skutkové tvrdenia by
mali smerovať k žalobcom požadovanému výroku súdu, ktorý je súd povinný rešpektovať. Ide o tzv.

viazanosť súdu petitom (§ 216 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP).

30. Z aktuálnej súvisiacej judikatúry vyplýva, že obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom
(petitom),aleajrozhodujúcimiskutkovýmitvrdeniami-opísanímskutkovéhodeja(causapetendi).Súdje
viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými

tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (R
14/2021).

31. Odvolací súd má za to, že napriek zmene procesných pravidiel sporového konania sú do určitej miery
stále aktuálne niektoré závery prijaté staršou judikatúrou, keď napr. analog. z rozsudku Najvyššieho

súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009 vyplýva, že nakoľko iba súd rozhoduje o tom,
ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať,
aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal a súd neporuší
ustanovenie § 155 ods. 1 OSP alebo iné zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí vo
svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha. Aplikujúc na znenie § 216

ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP a tiež záver vyslovený v rozhodnutí R 14/2021 (teda, že súd
je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke) odvolací súd skúmal, či v posudzovanej veci išlo o
nepodstatnú zmenu formulácie petitu, teda jeho spresnenie, alebo iný žalovaný návrh, ako ten, ktorý
súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 27.10.2016, ktorým bol po obsahovej stránke viazaný.32. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhnutý petit žaloby, ako
ho vymedzil žalobca v podaní zo dňa 13.6.2016, ktoré posúdil ako zmenu žaloby, o ktorej rozhodol

uznesením sp. zn. 27CbPv/6/2012 zo dňa 27.10.2016, doslovne do výroku neprevzal, ale ho upravil
tak, aby boli identifikované predovšetkým rozhodnutia colných úradov, ktorých označenia vyplývajú z
listín založených v spise. Odvolací súd dospel k záveru že postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie,
civilný sporový poriadok ani ustálená judikatúra nepripúšťa. Žalobca totiž pre identifikáciu tovaru, o
ktorom sa domáhal vyslovenia výroku, že ide o falzifikát porušujúci práva duševného vlastníctva, zvolil

konkrétne rozhodnutia colného úradu alebo oznámenia colného úradu a na preukázanie skutkových
tvrdení predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy. Bolo primárne vecou žalobcu, ako zadržaný tovar
identifikuje tak, aby ním navrhnutý petit bol jasný a zrozumiteľný a bolo vecou súdu, aby posúdil, či
ním vyhlásené rozhodnutie bude po obsahovej stránke v súlade so žalobcom požadovaným návrhom
vykonateľné. Nie je ale možné, aby súd v záverečnom štádiu konania pri vyhlásení meritórneho
rozhodnutia, odstraňoval vady podania namiesto ktorejkoľvek zo sporových strán a už vôbec nie je

možné aby súd „vylepšoval“ petit žaloby namiesto žalobcu tak, že do neho vkladá „rozhodnutia colných
úradov, ktorých označenia vyplývajú z listín založených v spise“, teda pre identifikáciu tovaru do výroku
rozhodnutia pojal listinu, ktorá je obsahom spisu napriek tomu, že žalobca navrhoval pre identifikáciu
tovaru pojať do výroku inú listinu.

33. Žalobný návrh je v zmysle § 132 ods. 1 CSP spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo
sa podaním sleduje), pričom musí byť jasný a zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v
nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa § 129 CSP. Ak dospel súd prvej inštancie k záveru, že
skutkovétvrdeniavžalobealebopetitžalobynekorešpondujúspredloženýmilistinami,naktorévýslovne
žalobca v petite odkazuje, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie tento rozpor odstrániť postupom podľa

§ 129 CSP, a to už v procese rozhodovania o pripustení zmeny žaloby. Ak v danej veci správna
identifikácia tovaru, pri ktorom má súd deklarovať, že ide o falzifikát, je zadefinovaná výlučne odkazom
na konkrétnu listinu vydanú colným úradom, je výlučne procesnou zodpovednosťou žalobcu správne
označenie takejto listiny, Takto široká interpretácia a aplikácia ustanovení § 216 ods. 1 v spojení s §
132 ods. 1 CSP zo strany súdu popiera dispozičný princíp a princíp rovnosti zbraní. V kontradiktórnom

procese je neprípustné, aby súd nahrádzal akúkoľvek procesnú aktivitu žalobcu a zamieňal vo výroku
žalobcom navrhovanú listinu za inú listinu (rozhodnutie). Súd prvej inštancie totiž nepostupoval tak, že
spresnil niektorý z výrazov použitých žalobcom tak, aby lepšie vystihol čoho sa žalobca domáha, ale
tak, že zmenil žalobný návrh.

34. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ide o „drobné odchýlky“, ktoré sa v napadnutom
rozsudku v porovnaní s uznesením o zmene petitu nachádzajú a sú len dôsledkom upresnenia resp.
opráv niektorých zjavných nesprávností/preklepov v číslach oznámení colných úradov o zaistení tovaru,
ktoré žalobca nedopatrením urobil v návrhu na zmenu petitu a ktoré súd prevzal do uznesenia o
zmene petitu, keď žalobca navrhoval do petitu pojať iné rozhodnutia, konkrétne Oznámenie Colného

úradu Trnava o zaistení tovaru zn. 9005885/1/1084708/2012 (výrokom II súd prvej inštancie pojal
do rozhodnutia Rozhodnutie colného úradu Trnava zn. 9005885/1/1088716 z 17.7.2012), Oznámenie
Colného úradu Prešov o zaistení tovaru zn. 9006291/1/1083861/2012 (ale výrokom II súd prvej inštancie
pojal do rozhodnutia Rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.7.2012),
Oznámenie Colného úradu Prešov o zaistení tovaru zn. 9006291/1/1083851/2012 (výrokom II súd prvej

inštancie pojal do rozhodnutia Rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo
17.7.2012).

35. Odvolací súd preto v tomto spore považuje postup súdu prvej inštancie, ktorý pojal do výroku
II. rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005885/1/1088716/2012 zo 17.07.2012 rozhodnutie

Colného úradu Prešov zn. 9006291/1/1083041/2012 zo 17.07.2012, rozhodnutie Colného úradu
Prešov zn. 9006291/1/1083030/2012 zo 17.07.2012 a rozhodnutie Colného úradu Prešov zn.
9006292/1/1081455/2012 zo 16.07.2012, ktoré žalobca v zmene žaloby nežiadal a neboli zahrnuté v
žalobnom petite pripustenom uznesením zo dňa 27.10.2016, za podstatnú zmenu formulácie petitu a
takýto postup neodôvodňuje ani skutočnosť, že predmetné listiny sú obsahom spisu. Súd je totiž viazaný

obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou a uvedené listiny neboli obsahom žalobného petitu
(ad absurdum by tak postupujúc uvedeným spôsobom napr. v konaniach o určení hranice pozemkov
mohol súd zameniť geometrický plán pojatý žalobcom do petitu za iný dôvodiac, že je obsahom spisu
a lepšie vystihuje to, čo žiada žalobca). Súd neposkytuje ochranu právnemu vzťahu, práva ani nárokuna plnenie, ochranu ktorého žalobca nežiada, resp. súd nie je oprávnený rozhodovať o inom práve,
či plnení, než aké je uvedené v žalobe, a nemôže priznať ani iné plnenie, ako je žiadané v žalobnom
návrhu. Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej

inštancie nerešpektoval žalobný návrh, čo znamená porušenie zásady ne ultra petitum.

36.ŽalovanýďalejvovzťahukvýrokuII.napadnutéhorozsudkunamieta,ževýrokrozhodnutiaurčuje,že
sa vzťahuje na „tovar značky de fonseca“ zaistený na základe rozhodnutí colných orgánov, ale súd prvej
inštancie vôbec nezisťoval, aká konkrétna obuv bola colnými úradmi zaistená, nebolo vôbec zistené, že

sa jedná o obuv značky „de fonseca“, ani ako táto zaistená obuv vyzerá a ani, či sa jedná o obuv totožnú
so súdom posudzovanými fotografiami „modelov žalovaného“.

37. Odvolací súd aj túto námietku posúdil sčasti ako dôvodnú. Z napadnutého výroku II. vyplýva, že súd
prvej inštancie určil, že tovar zaistený žalovanému, ktorý má porušovať práva duševného vlastníctva
žalobcu k dizajnu Spoločenstva č. 000257001-0001, ako aj k ochrannej známke Európskej únie č.

006543516, je tovar značky „de fonseca“. Z príslušných rozhodnutí ale nevyplýva, že zaistený tovar je
tovarom značky „de fonseca“, vyplýva z nich, že zaistený tovar mal byť opatrený nápisom „De Fonseca“,
alebo „De Fonseca Itali“ alebo tovar s nápisom na remienku de fonseca alebo je bez označenia, alebo
napodobenina zn. Crocs. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako súd prvej
inštancie dospel ku skutkovému záveru, ktorý je premietnutý do výroku II. rozhodnutia hneď v jeho

úvode, že v prípade zaisteného tovaru ide v každom prípade o tovar zn. „de fonseca“. Napadnutý výrok
II. je tak zmätočný. Súd prvej inštancie síce zdôraznil, že žalovaný netvrdil, že zadržaná obuv uvedená
vo výroku rozsudku nie je obuvou značky „de fonseca“, teda že tam uvedený tovar má rôznych výrobcov,
odvolacísúdvšakstýmtokonštatovanímnesúhlasí.Skutočnosť,žežalovanýnetvrdil,žebymaluvedený
tovar rôznych výrobcov významovo nezodpovedá konštatovaniu, že je obuvou značky „de fonseca“ a

časť tovaru nie je inej značky (alebo je bez označenia) najmä v prípade, že na presnú identifikáciu
a nezameniteľnosť tovaru žalobca navrhol pojať do výroku konkrétne rozhodnutia/oznámenia colných
úradov, z ktorých tento záver nevyplýva.

38. Odvolací súd sa ale nestotožnil s odvolacou námietkou nesprávneho spôsobu porovnávania

zadržaných tovarov s modelmi žalobcu a nie s dizajnom spoločenstva. Odvolací súd nesúhlasí
s argumentáciou žalovaného v odvolaní, že ak sa výrokom určuje, že colne zaistený tovar je
falzifikát, potom je podľa žalovaného potrebné porovnávať konkrétny tovar, nie iba fotografie „modelov
žalovaného“. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal
konkrétne nesúlad fotografického vyobrazenia zadržaného tovaru so skutočne zadržaným tovarom,

nijako nešpecifikoval, v čom konkrétne fotografie modelov žalovaného nezodpovedajú zadržanému
tovaru (farba, veľkosť a pod.). Nebolo preto nevyhnutne potrebné, aby súd vykonával dokazovanie
ohliadkou tak, že by skúmal každý kus alebo typ zadržaného výrobku.

39. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná. Úlohou súdu prvej inštancie bude najmä
vysporiadať sa so žalobným návrhom v znení, v akom bola jeho zmena pripustená uznesením spis.
zn. 27CbPv/6/2012-426 zo dňa 27.10.2016. V prípade, že má za to, že žalobný návrh vykazuje
vady spočívajúce v jeho nezrozumiteľnosti, postupom podľa CSP vyzve na ich odstránenie žalobcu.

Následne opätovne posúdi skutkové tvrdenia v žalobe a obsah listín, ktoré na účely identifikácie tovaru
(a vykonateľnosti rozhodnutia) žalobca žiada pojať do výroku rozhodnutia tak, aby výrok rozhodnutia
zodpovedal tomu, čoho sa žalobca domáhal, t. j. zodpovedal žalobnému návrh a rozsudok bol
vykonateľný. Súd prvej inštancie vo veci opätovne meritórne rozhodne, pričom je podľa § 391 ods. 2
CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a nové rozhodnutie riadne odôvodní.

40. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

41. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).