Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2005

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/509/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2005

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI:

Rozhodnutie

17C 509/04-92-

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I rozhodol sudkyňou JUDr. Janou Vlčkovou v právnej veci navrhovateľky: Renáta

W., bytom Q., Q. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Oľgou Kudolániovou, Hrobákova 1, Bratislava proti
odporcom v 1. rade: T. E., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade: I.. L. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Q.,
B. XX, o zaplatenie 300 000,- Sk s prísl.

r o z h o d o l :

t a k t o:

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 300
000-Skspolusúrokomzomeškaniavovýške12,5%ročneod30.10.2003dozaplateniaatrovykonania
vo výške 63 791,- Sk na účet jej právnej zástupkyne, všetko do 3. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku úrokov z omeškania sa návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17. 12. 2003 domáhala, aby súd zaviazal odporcov
na zaplatenie 300 000,- Sk spolu s úrokom z omeškania 13% ročne od 30. 10. 2003. Svoj návrh
odôvodnila tým, že nakoľko mala záujem o kúpu 2-izbového bytu č. X na 1. poschodí na B. č. XX v
Bratislave, poskytla na účet odporcu v 1. rade preddavok na kúpnu cenu vo výške 300 000,- Sk. Keďžeodporcovia jej nepredložili v dohodnutom termíne návrh zmluvy o budúcej zmluve, listom zo dňa 20. 10.
2003 oznámila odporcom, že od kúpy predmetného bytu odstupuje. Napriek výzve na vrátenie zálohy
odporcovia jej ju nevrátili, čím získali neoprávnený majetkový prospech, ktorý sú povinní jej vydať.

Odporcovia žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
navrhovateľky, nakoľko záloha bola uhradená z účtu matky navrhovateľky I.. D. A.. Písomným podaním
zo dňa 26. 11. 2004 si uplatnili započítanie svojej pohľadávky na náhradu škody vo výške 233 668,-
Sk, ktorá im vznikla protiprávnym konaním, s tým, že zvyšok 66 332,- SK poukázali na účet Štátnej
pokladnice.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne I.. D. A., oboznámením s potvrdením o

zložení zálohy zo dňa 26. 09. 2003, s návrhom na mimosúdne usporiadanie veci zo dňa 12. 12. 2003, s
odstúpením od kúpy bytu zo dňa 20. 10. 2003, s mailovou korešpondenciou, s výpismi z účtu, s listom
zo dňa 27. 10. 2003, 20. 10. 2003, 03. 11. 2003, so zmluvou o pôžičke zo dňa 25. 09. 2003, s potvrdením
zo dňa 30. 09. 2003, s listom zo dňa 13. 11. 2003, s výzvou zo dňa 21. 10. 2003, s listom zo dňa 15.
11. 2004, s návrhom zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14. 10. 2003. Súd ďalšie dokazovanie výnimočne

nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania nevykonal, nakoľko skutkové zistenia nadobudnuté
vykonanýmdokazovanímpovažovalzadostatočnépreposúdenierozhodujúcichskutočnostípotrebných
pre rozhodnutie vo veci ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 499 Obč. zák., na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

Podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456, veta prvá Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

V konaní bolo nesporné, že v prospech odporcov bola uhradená suma 300 000,- Sk ako záloha na
kúpu bytu č. 3 na B. ul. č. XX v Q. v bezpodielovom spoluvlastníctve odporcov. Vzhľadom na námietky
odporcov preto súd ďalej v konaní zisťoval, kto mal záujem o kúpu predmetného bytu a teda aj v tej

súvislosti uhradiť zálohu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 25. 09. 2003 bolo spísané potvrdenie o zložení
zálohy datované 26. 09. 2003, podpísané navrhovateľkou a odporcami, podľa ktorého obsahu dňa 26.
09. 2003 bola navrhovateľkou zložená záloha na byt na B. XX vo výške 300 000,- Sk formou bankového
prevodu za účelom zabezpečenia budúceho prevodu vlastníctva predmetného bytu. Bankový prevod

bude realizovaný z účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, T. E.. Výpovede
účastníkov ako aj výpisy z bankových prevodov potvrdili, že potvrdenie bolo spísané, keď ešte záloha
nebola odporcom vyplatená, čoho dôvodom bolo ako uviedla navrhovateľka, že vedeli, že až vtedy
budú môcť peniaze zaslať z účtu. V konaní bolo nepochybné, že účet, z ktorého platby sa postupne
realizovali, patril matke navrhovateľky I.. A., a teda, že tieto platby uhrádzala matka navrhovateľky na

účet odporcu v 1. rade. Navrhovateľka uviedla, že odporcovia vedeli, že ona na účte nemá peniaze,
ktoré by mohla uhradiť ako zálohu a preto vedeli, že táto sa bude uhrádzať z účtu jej matky, voči čomu
nemali výhrady. Svedkyňa I.. A. uviedla vo svojej výpovedi, že a dohodli s odporcami, že ona na ich
účet dohodnutú zálohu prevedie a ktorá mala byť zároveň aj zábezpekou na kúpu bytu, že ho nepredajú
inému záujemcovi. Odporca v 1. rade vypovedal, že I.. A. im uviedla, že ona kupuje pre dcéru byt, s tým,

že v katastri bude navrhovateľka, ale všetky vklady pôjdu cez ňu, k čomu nemal námietky. Odporcoviaďalej uviedli, že rokovali s I.. A., keďže vychádzali z toho, že peniaze zložila a je teda kupujúca, I.. A.
celú záležitosť zabezpečovala, ako aj podklady pre vypracovanie znaleckého posudku.

Výpoveď odporcov v tom, že I.. A. považovali za kupujúcu je však vyvrátená potvrdením o zložení zálohy,

kde sa uvádza, že navrhovateľka zložila zálohu na byt a toto potvrdenie len ona s odporcami podpísala a
taktiež zo znenia návrhu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve datovanej 14. 10. 2003, podpísanej odporcami
a navrhovateľke zaslanej, vyplýva, že navrhovateľka je budúcou kupujúcou, ktorá podľa bodu 2.4
zaplatila odporcom ako budúcim predávajúcim prevodom na účet zálohu 300 000,- Sk a to dňa 26. 09.
2003 čiastku 180 000,- Sk, 29. 09. 2003 čiastku 80 000,- Sk a 30. 09. 2003 zvyšnú čiastku vo výške 30

000,- SK a 10 000,- Sk, čo korešponduje z výpismi z bankových účtov matky navrhovateľky a odporcu
v 1. rade. Mailovou korešpondenciou bolo taktiež vyvrátené tvrdenie odporcov, že by rokovali výlučne
s I.. A.. Dňa 25. 09. 2003 odporkyňa v 2. rade ohlásila spojenie mailom navrhovateľke a I.. A., na čo
reagovaladňa26.09.2003mailomnavrhovateľkatak,že hodostalaaI..A.,stým,žepoukazujepeniaze
( 10:07), robí prevody (11:56), na čo reagoval v ten istý deň odporca v 1. rade, keď mailom potvrdil,
že na účet nabehlo 80 000,- Sk, naďalej platí dohoda o platobnom styku s tým, že zaobstarali LV. Dňa

27. 09. 2003 navrhovateľka mailom oznámila odporcom, že zasiela znenie zmluvy a dňa 29. 09. 2003
(10:18) sa pýta, či obdržali odporcovia znenie zmluvy o budúcej zmluve, na čo reagovala odporkyňa v
2. rade mailom v ten istý deň ( 22:02 ), že ho obdržali, oznámila možný termín stretnutia a potvrdila stav
160 000,- Sk. Dňa 30. 09. 2003 ( 9:21 ) oznámila mailom I.. A. odporkyni v 2. rade, že konečne uhradila
celých 300 000,- Sk a potvrdila stretnutie na zajtra. Odporkyňa v 2. rade v ten istý deň ( 20:50 ) potvrdila

ukončenie úhrad, s tým, že majú návrh zmluvy a zajtra donesú LV. Dňa 01. 10. 2003 oznámila odporkyni
v 2. rade I.. A., že zastihla znalca, ktorý potrebuje doklady a následne dňa 02. 10. 2003 oznámila mailom
navrhovateľka odporcom, že im zasiela upravenú verziu zmluvy o budúcej zmluve.

Ďalej mal súd preukázané, že dňa 25. 09. 2003 uzatvorila navrhovateľka s matkou Ing. A. zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej sa jej matka zaviazala ako veriteľ poskytnúť pôžičku vo výške 300 000,- Sk

ako preddavok na kúpu bytu a to buď bezhotovostne priamo zo svojho účtu na účet predávajúceho bytu
alebo vyplatením hotovosti do rúk navrhovateľky, ktorá sa zaviazala túto vrátiť do 30. 06. 2004. Dňa
30. 09. 2003 potvrdila navrhovateľka, že dostala od svojej matky sumu 300 000,- Sk v zmysle zmluvy
o pôžičke.

Podľa § 534 Obč. zák., kto sa s dlžníkom dohode, že splní jeho záväzok voči veriteľovi má voči dlžníkovi

povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.

Zhodnotením rozhodujúcich skutočností, dospel súd k záveru, že bola to navrhovateľka, ktorá mala
záujem o kúpu bytu v ktorej súvislosti nepochybne prejavila vôlu zložiť zálohu ako zábezpeku budúceho
prevodu vlastníctva bytu, ktorá sa mala v zmluve o budúcej zmluve započítať na úhradu kúpnej ceny.
Navrhovateľka rokovala s odporcami o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, vo svojom mene prevzala na

seba záväzok uhradiť zálohu, pričom v intenciách § 567 Obč. zák. sa dohodla s odporcami na spôsobe
zaplatenia zálohy na účet odporcu v 1. rade bezhotovostným prevodom z konkrétneho účtu, a keďže
tento paril jej matke I.. A., táto tento prevod realizovala, o čom priebežne informovala aj odporcov s
tým, že tiež prejavila ochotu obstarať vypracovanie znaleckého posudku. Išlo v danom prípade o vzťah
navrhovateľkyajejmatky,ktorésadohodli,žezálohabudezaplatenázúčtumatkynavrhovateľky,pričom

nie je rozhodujúci tento právny základ ich vnútorného vzťahu, ktorým bola v tomto prípade zmluva o
pôžičke. Matka navrhovateľky teda splnila záväzok voči odporcom, ktorým však nevznikol nárok na
priame plnenie voči matke navrhovateľky, a teda zaplatenie zálohy by nemohli od nej vymáhať a ona
nie je v žiadnom právnom vzťahu k odporcom, a preto by ani nemohla vymáhať od nich vrátenie zálohy.

Pre posúdenie oprávneného na vrátenie zloženej zálohy sú rozhodujúce predovšetkým okolnosti jej

dojednania a uhrádzanie, a to že matka navrhovateľky po tom, čo navrhovateľka listom zo dňa 20.
10. 2003 odstúpila od kúpy bytu a požiadala o vrátenie zálohy do 29. 10. 2003 na účet, z ktorého
bola uhradená, komunikovala s odporcami, žiadala vrátenie zálohy ( list zo dňa 03. 11. 2003) čím
bola ochotná im pomôcť pri sprostredkovaní predaja bytu, z ktorého by mohli odporcovia zálohu vrátiť,
nezakladá samo o sebe jej nárok na vrátenie zálohy ani kvalifikovane uzavretú dohodu o jej vrátení až po

odpredaji predmetného bytu. Pokiaľ sa matka navrhovateľky dohodla s odporcom, že im pomôže zháňaťzákazníkov, aby mohli predať byt, pretože si bola vedomá, že im spôsobili problémy, tak išlo len o formu,
tzv. občianskej výpomoci v rámci bežnej spolčenskej ochoty matky navrhovateľky, k súčinnosti, z ktorej
nevznikli žiadne práva, povinnosti spojené s právnymi následkami. Skutočnosť, že odporcovia neboli

už od počiatku informovaní o zmluve o pôžičke nemá vplyv na existenciu záväzku matky navrhovateľky
uhradiť za ňu zálohu na kúpu byt. Ďalej odporcovia poukazovali na to, že z účtu matky navrhovateľky
č. XXXXXXXXX/XXXX bolo poukázaných 6 platieb na účet navrhovateľky č. XXXXXXXXXX/XXXX s
účelom platby, " Špitálska", v celkovej výške 229 000,- Sk, a že na základe bankových výpisov je plnenie
zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrela navrhovateľka s jej matkou, úplne iným plnením, ktoré nie je totožné

s platbami, ktoré vykonala I.. A. na účet odporcov, ale že ide o úplne iné platby poukázané I.. A. priamo
na účet navrhovateľky. V tomto smere bolo výpismi z bankových účtov I.. A. jednoznačne preukázané, že
uhradilanaúčetodporcuv1radedo30.09.2003sumu300000,-Skvintenciáchzáväzkuvyplývajúceho
zo zmluvy o pôžičke, a pokiaľ uhradila ďalšie platby zo svojho účtu na účet navrhovateľky, tak to bolo až
po odstúpení od zmluvy v dňoch 19. 11. a 21. 11. 2003 mimo rámca zmluvy o pôžičke, v ktorej bode 2
bolo dohodnuté plnenie bezhotovostne priamo na účet predávajúceho bytu alebo vyplatením hotovosti

do rúk navrhovateľky.

Na základe právneho zhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
odporcovia sa bezdôvodne obohatili tým, že prijali preddavok na kúpu bytu, a to na úkor navrhovateľky,
ktoráprejavilazáujemokúpubytuatýmajozloženiezálohyzaúčelomzabezpečeniabudúcehoprevodu
vlastníctva toho bytu, a to bez právneho dôvodu, keďže k uzavretiu zmluvy napokon nedošlo, pričom pre

vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je nerozhodné, koho zavinením, a preto súd zaviazal
odporcov na vydanie bezdôvodného obohatenia zaplatením prijatej zálohy vo výške 300 000,- Sk.

Podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zák. zaviazal súd odporcov na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS ( § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. ) platnej ku dňu
omeškania 30. 10. 2003 t.j. 6,25% čo činí 12,5% keďže odporcovia boli vyzvaní na plnenie listom zo dňa

20. 10. 2003 v lehote do 10 dní t.j. 29. 10. 2003 v súlade s § 563 Obč. zák. a vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa§580Obč.zák.akveriteľadlžníkmajúvzájomnúpohľadávky,ktorýchplneniejerovnakéhodruhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Odporcovia si písomným podaním zo dňa 26. 11. 2004 uplatnili voči navrhovateľke a jej matke

započítanie vzájomných pohľadávok tak, že svoju pohľadávku titulom náhrady škody vo výške 233 668,-
Sk započítali voči pohľadávke vo výške 300 000,- Sk dňom, kedy sa tieto stretli, teda 01. 07. 2004 s tým,
že zvyšok 66 332,- Sk poukázali štátu na účet Štátnej pokladnice. Nárok na náhradu škody im vznikol
nezákonným konaním navrhovateľky a jej matky a spočíva v nákladoch na obnovu kúpnopredajných
rokovaní a účasť na nich vo výške 10 000,- Sk, ušlé nájomné za 10/03-6/04 vo výške 153 000,- Sk a

súdne trovy podľa ich vyčíslenia 70 668,- Sk.

Tvrdenia, ktorými odporcovia odôvodňujú vznik nároku na náhradu škody nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia totiž nenasvedčujú tomu, že by navrhovateľka alebo jej matka uzavreli
s odporcami nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej by sa zaviazali na nehľadanie si iného bytu
a na nerokovanie s inými kupujúcimi, nezaviazali sa právne relevantným spôsobom ani na uzavretie

zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, a preto ani nemožno kvalifikovať ďalší nezáujem navrhovateľky
o kúpu bytu alebo právny úkon odstúpenia od zmluvy. Bolo preto právom navrhovateľka nepristúpiť
k uzavretiu zamýšľanej zmluvy o budúcej zmluve, nešlo z jej strany o protiprávne konanie porušením
svojej povinnosti, s týmto jej postupom nemožno spájať žiadne právne relevantné právne následky,
ktoré by zakladali nárok odporcov na náhradu škody. Protiprávneho konania sa nedopustila ani matka

navrhovateľky, keďže jej nevnikol právny záväzok z dohody s odporcami ohľadne odpredaja ich bytu za
účelom vrátenia zálohy, čo je však bezvýznamné z pohľadu započítania, pretože matka navrhovateľky
nemala voči odporcom pohľadávku spôsobilú na započítanie. Okrem toho odporcami tvrdená vzájomná
pohľadávka sa nestala v zmysle § 563 Obč.zák. splatnou, ktorá skutočnosť jednostranné započítanie
vylučuje podľa § 581 ods. 2 Obč. zák. Ničím nepodložená zostala aj odporcami tvrdená výška

škody 233 668,- Sk, keď jednotlivé sumy sú len fiktívne čiastky bez akéhokoľvek reálneho podkladu.Odporcoviapretonepreukázaliexistenciusplanejpohľadávkyspôsobilejnazapočítanievočipohľadávke
navrhovateľky, a preto súd uzavrel, že nedošlo v nimi uplatnenej výške k čiastočnému zániku žalovanej
pohľadávky a ich obranu v tomto smere posúdil ako neopodstatnenú, a teda bezúspešnú.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu trov
konania v celom rozsahu nakoľko mala neúspech len v nepatrnej časti, a to vo výške súdneho poplatku
za návrh 15 000,- Sk a trov právneho zastúpenia vo výške 48 791,- Sk, keď odmenu právnej zástupkyne
súd vyčíslil podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 vyhl. č. 163/2002 Z.z., tak že za 1 úkon právnej pomoci priznal
odmenu 7 650,- Sk, spolu za 4 úkony ( prevzatie a príprava dňa 12. 12. 2003, podanie návrhu dňa 17.

12. 2003, účasť na pojednávaniach 20. 10. 2004, 29. 11. 2004 ) čo je 30 600,- Sk a 2 x 128,- Sk a 2 x
136,- Sk paušálna náhrada a podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal odmenu 2 x 7 650,- Sk za vyjadrenie
zo dňa 15. 02. 2005 a účasť na pojednávaní 09. 03. 2005 a 1 z 7 650,- Sk t.j. 1 913,- Sk za účasť na
odročenom pojednávaní dňa 16. 02. 2005. Celkovo tak trovy konania činili 63 791,- Sk.

Poučenie:

P O U Č E N I E: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 30 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p.

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len

dôvodmi uvedenými v § 205, ods. 2 O.s.p.

Okresný súd Bratislava I

dňa 09. 03. 2005

JUDr. Jana Vlčková

Za správnosť vyhotovenia:

Lucia Cabadajová