Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Pavol Macháč

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010564
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124010564.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a sudcov JUDr. Kataríny
Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C.,
trvalé bydlisko C., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava z 22. apríla 2024, č. k. 8PP/17/2024-37, na neverejnom zasadnutí konanom

6. augusta 2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 22. apríla 2024, č. k. 8PP/17/2024-37, podľa
§66ods.1písm.a),písm.b),ods.2,ods.3Trestnéhozákona(ďalejlenTr.zák.)a§415ods.1Trestného
poriadku (ďalej len Tr. por.) zamietol žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta
z 13. októbra 2021, sp. zn. 1T/76/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len krajský
súd) z 10. mája 2022, sp. zn. 5To/20/2022.
2. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti, no
odsúdený zahlásil sťažnosť.
3. Zahlásenú sťažnosť odsúdený odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému

súdu 14. mája 2024.
4. Odsúdený namietal, že vyškolený personál ÚVTOS, v ktorom vykonáva trest a v neposlednom rade aj
riaditeľ ÚVTOS odporučili jeho žiadosti. Okresný súd svoje rozhodnutie oprel o nesplnenie jednej z troch
podmienok na podmienečné prepustenie, a to o resocializačnú prognózu, ktorá je podľa riaditeľa ÚVTOS
menej priaznivá. Ďalej uviedol, že do výkonu trestu nastúpil 21. februára 2021, teda v ÚVTOS je už viac
ako tri roky, čo je dosť dlhá doba na to, aby mohol premýšľať o ďalšom živote. Ešte by rád uviedol, že jeho

trestná činnosť bola spojená s jeho drogovou závislosťou, či už to boli krádeže alebo nedovolená výroba
omamných a psychotropných látok. Doba strávená vo výkone trestu mu dala to, že ho z drog vymanila
a po trojročnej abstinencii a tzv. čistej hlave si uvedomuje, že cesta, ktorou sa v minulosti vydal, nebola
správna. Ďalej uviedol, že tento trest je jeho najdlhšie odlúčenie od jeho syna, je to pre neho ťažké,
preto sa zamyslel nad ďalším životom. V ÚVTOS mal možnosť dostať sa k omamným látkam, či už to
boli rôzne lieky alebo drogy, ktoré odmietol a s ľuďmi, ktorí sa tomuto venovali nekomunikoval a stránil

sa ich. Po prepustení z výkonu trestu chce vziať družku a syna a vybrať sa za prácou mimo svojho
trvalého bydliska a prostredia, kde páchal trestnú činnosť. Preto žiadal zmeniť rozhodnutie okresného
súdu a prepustiť ho na slobodu.
5. Prokurátor sa k sťažnostným námietkam odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia
nevyjadril.
6. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného 20.

júna 2024.7. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

8. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
9. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne chyby nevytýkal
a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne nezistil. Okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ust. Trestného poriadku viažuce sa ako
k príprave a priebehu verejného zasadnutia, tak aj k procesu dokazovania. Vyhlásené rozhodnutie
následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk.
10. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Presnejšie povedané,

odsúdený vykonal pomernú časť z postupne uložených trestov, lebo od 24. februára 2024 si nepretržite
až doposiaľ odpykáva tri postupne nariadené tresty odňatia slobody, konkrétne
- od 19. júla 2021 do 19.októbra 2022 vykonával trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov,
ktorý mu bol uložený za prečin podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Levice pod sp. zn.
3T/86/2018

- od 19. októbra 2022 do 19. februára 2023 vykonával trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiace, ktorý mu bol uložený za prečin podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. vo veci Okresného súdu Levice
pod sp. zn. 3T/86/2021,
- od 19. februára 2023 s predpokladaným koncom 20. januára 2026 vykonáva trest odňatia slobody vo
výmere 3 roky a 4 mesiace, ktorý mu bol uložený za zločin podľa § 172 ods. 1 Tr.

zák. vo veci Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 1T/76/2020.
V prvých dvoch prípadoch išlo o prečiny a v treťom prípade o zločin, teda bolo potrebné, aby odsúdený
vykonal aspoň pomernú časť z týchto trestov (z prvého 1, z druhého 1, z tretieho 2/3). V zmysle
uvedeného mu nárok na podmienečné prepustenie vznikol 24. februára 2024, čo správne
ustálil aj okresný súd.

11. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66
ods. 1 Tr. zák., okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku splnil. Aj podľa názoru
krajského súdu odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie, čo vyplýva aj z hodnotenia vypracovaného ústavom, na ktoré poukázal okresný súd a jeho
obsah podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia.

12. Krajský súd sa plne stotožnil aj s názorom okresného súdu, že od odsúdeného, vzhľadom na
jeho predchádzajúcu trestnú minulosť, stupňovanie závažnosti spáchaných trestných činov ako i na
skutočnosť, že bol v minulosti podmienečne odsúdený, dopustil sa trestnej činnosti počas skúšobnej
doby, dokonca aj potom, čo bol vo výkone trestu odňatia slobody, nemožno dôvodne očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život. V tomto smere poukazuje krajský súd na správne a vyčerpávajúce

odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a pripomína, že v konaní o
sťažnosti, ktoré je dvoj-inštančné platí, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú
jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v
druhostupňovom rozhodnutí.
13. Možno len pripomenúť, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody

nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí
ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý
obsahuje viac komponentov, na ktoré súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou úvah je
potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti aj na slobode
riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pritom posúdenie otázky možnej recidívy je vždy

len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto
miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného
i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Tieto objektívne kritéria okresný súd správne u odsúdeného
zhodnotil.14. Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že
nápravaacelkovépozitívnepôsobenienaosobuodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytuvovýkone
trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody

by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred recidivujúcimi
páchateľmi trestnej činnosti.
15. Pokiaľ v sťažnosti odsúdený poukazoval na to, že ho riaditeľ ÚVTOS odporučil podmienečne
prepustiť, k tomu krajský súd uvádza, že stanovisko riaditeľa má pre súd vždy len odporúčací charakter,
konečné posúdenie splnenia zákonných podmienok predpokladaných v ust. § 66 Tr. zák. je vždy na

úvahe súdu.
16. Nedôvodne tiež odsúdený namieta, že jeho návrh na podmienečné prepustenie bol zamietnutý
výhradne len na základe jeho trestnej minulosti. Súdy totiž svoj negatívny záver k žiadosti odsúdeného
vyslovilipokomplexnomposúdenívšetkýchrelevantnýchfaktorov,tedanielenspoukazomnakriminálnu
minulosť odsúdeného, ale reflektovali aj na početnosť a vyššiu závažnosť spáchanej trestnej činnosti
(aj za zločin), za ktorú vykonáva postupne uložené tresty a v neposlednom rade tiež výsledky

kvalifikovaného prognózovacieho nástroja (Crime Risk Assesment), ktorý ustálil, že resocializačná
prognóza je na základe hodnotenia rizika recidívy v jeho prípade menej nepriaznivá na základe
stredného rizika recidívy trestnej činnosti.
17. Na vyššie uvedených záveroch nie sú spôsobilé nič zmeniť ani vyjadrenia odsúdeného, že hoci mal
v ÚVTOS prístup k drogám či ilegálnym liekom, tak ich neužíval a ich dílerom sa radšej vyhýbal a že po

výkone trestu chce odísť aj s rodinou žiť inam, aby sa vymanil z drogového prostredia, v ktorom dovtedy
žil. Ide len o ničím neobjektivizované tvrdenia osoby, ktorá opakovane pácha trestnú činnosť, ktorá
bola dosiaľ už sedemkrát súdne trestaná, ktorá od spoločnosti niekoľko krát dostala šancu na nápravu
uložením podmienečného trestu odňatia slobody, no vždy sa k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti
vrátila. Zjavne teda predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty na odsúdeného

nemali požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom páchaní
trestnej činnosti. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní
prognózy „či od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je namieste. Na základe uvedeného
možno skonštatovať, že riziko recidívy je u odsúdeného s ohľadom na tieto faktory stále privysoké a je
treba súhlasiť s okresným súdom v tom smere, že za daných okolností jeho náprava a celkové pozitívne

pôsobenie na jeho osobu je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom
podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo
základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred recidivujúcimi páchateľmi trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.