Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010002
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010002.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne,
trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 15. augusta 2024 prejednal sťažnosť
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára 2024, sp. zn. 7Pp/1/2024,

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je
dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára 2024, sp. zn. 7Pp/1/2024, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh odsúdeného

o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený po jeho vyhlásení podal proti nemu
ihneď sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí. Odsúdený dodatočne podanú sťažnosť písomne
odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„Podľa mňa súd pri prejednaní mojej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody nebral objektívne do úvahy všetky okolnosti súvisiace s mojou žiadosťou o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd vôbec nebral do úvahy, že od nástupu na výkon trestu odňatia slobody a počas celého doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody som sa snažil preukázať svojim správaním snahu o moje polepšenie, čo

vyplýva aj z môjho hodnotenia z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva že ústavom
bolo odporučené moje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom.

Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje iba to, že môj postoj k trestnej činnosti je len
čiastočne kritický a pritom poukazuje na skutočnosť, že návrh na moje podmienečné prepustenie z
výkonu trestu na základe predošlého návrhu riaditeľa ústavu bol Krajským súdom v Trenčíne zamietnutý.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, kedy postup prvostupňového súdu sa javí ako vyložene arbitrárny
navrhujem, aby druhostupňový súd na základe podanej sťažnosti po preskúmaní spisového materiálu
zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 7Pp/1/2024 zo dňa 28.02.2024 ako
nedôvodné a aby v rámci svojej právomoci rozhodol o mojom podmienečnom prepustení z výkonu trestu

odňatiaslobody,zasúčasnéhourčeniaskúšobnejdobydlhšiehotrvania,atovhornejpolovicizákonného
rozpätia, prípadne aj so súčasným uložením povinností alebo obmedzení.“Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a),
b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto

výrokom. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie

napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti nie sú
ani namietané takéto chyby procesného charakteru.

V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného

trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri

jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K vyššie uvedenému krajský súd považuje za potrebné dodať, že podstata inštitútu podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody netkvie v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie,
prípadnedobrúprácuvovýkonetrestuautomatickyprepustenýpoodpykanízákonomustanovenejdoby.
Podmienečné prepustenie je opodstatnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti
existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre spoločnosť

tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS
53/2008, zo 14. februára 2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo
znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po
určitú zákonom ustanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne,

keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský
súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorých
u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu
trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné
prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním

polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej
možnostiočakávania,ževbudúcnostipovedieriadnyživot,pričomsaprihliadaajnapovahuspáchaného
trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia, na obsah ktorého krajský súd týmto poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, u odsúdeného nebola splnená zákonná materiálna

podmienka pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., ktorou je preukázanie polepšenia
odsúdeného plnením svojich povinností a správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd
v súvislosti s posudzovaním tejto zákonnej podmienky považuje za potrebné uviesť, že k vyvodeniu
odôvodneného záveru o preukázaní polepšenia odsúdeného v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nestačí len
samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným v podmienkach výkonu testu bez

toho, aby takéto správanie sa odsúdeného a plnenie povinností svedčilo o tom, že počas výkonu trestu
došlo u odsúdeného k eliminácii tých osobnostných čŕt, ktoré viedli k odbrzdeniu zábran u odsúdeného
porušovať záujmy, chránené Trestným zákonom. Bez preukázania polepšenia v uvedenom zmysle zo
samotného správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom
možno vyvodiť len to, že odsúdený sa vie prispôsobiť podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, teda

dodržiavať normy správania sa pokiaľ je jeho správanie pod neustálou kontrolou.

Podľa zistení okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd správne a v súlade
s výsledkami vykonaného dokazovania ustálil, že i napriek správaniu odsúdeného vo výkone trestu

odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom, však nemožno automaticky dospieť k záveru
o preukázaní polepšenia doterajším výkonom trestu. Za súladný s výsledkami vykonaného dokazovania
je aj záver okresného súdu, podľa ktorého odsúdeného prijatie resp. priznanie si spáchanie drogovej
trestnej činnosti prostredníctvom protidrogovej osvety, došlo u odsúdeného len k čiastočnému
(pozitívnemu) kritickému postoju k spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu odňatia

slobody. Okresný súd v tomto smere správne zohľadnil záznam pohovoru pedagóga, z ktorého vyplýva,
že odsúdený len formálne priznáva sa k trestnej činnosti, nakoľko absentujú u neho prejavy ľútosti.

Pokiaľ ide o úvahy okresného súdu, o ktoré oprel svoj záver o nepreukázaní polepšenia odsúdeného
v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., krajský súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého

uznesenia:

„Polepšením je potrebné rozumieť vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa
navonok v podstate prejavuje iba v jeho správaní. Súd je toho názoru, že u odsúdeného nedošlo k takej
zmene, pre ktorú by si dostatočne uvedomoval škodlivosť konania, pre ktoré sa dostal do výkonu trestu

odňatia slobody. Konkrétne súd prihliadol k hodnoteniu ústavu (č. l. 7), z ktorého vyplynulo, že odsúdený
je iba čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, keď protidrogovú osvetu prijíma, avšak ešte len
si začína uvedomovať škodlivosť užívania návykových látok na jeho zdravie, rodinu a spoločnosť. Tu je
potrebné poukázať, že odsúdený je vo výkone trestu aj pre drogovú trestnú činnosť. Súd na verejnom
zasadnutí oboznámil aj záznam pohovoru pedagóga s odsúdeným zo dňa 12.01.2024 (č. l. 35), z ktorého

vyplynulo, že odsúdený trestnú činnosť formálne priznáva, no absentujú prejavy ľútosti, je potrebné
neustále u neho rozvíjať spoločensky akceptované právne a morálne normy v zmysle ich zvnútornenia
a bezvýhradného osvojenia.

Vzhľadom na uvedené nie je náprava odsúdeného podľa názoru súdu dostatočná. Uvedené platí o to

viac, že u odsúdeného ide síce o prvý výkon trestu odňatia slobody, avšak ten je doposiaľ celkom 5-
krát súdne trestaný. Osobitne je potrebné poukázať, že 3-krát bolo u odsúdeného upustené od uloženia
súhrnného trestu (veci OS Trenčín sp. zn. 3T/68/2019, 1T/42/2019, 8T/71/2019), a to v prípadoch kedy
sa dopustil práve drogovej trestnej činnosti.Možno tak konštatovať, že s ohľadom na nie dostatočne kritický náhľad odsúdeného na užívanie
návykových látok, nedošlo k zmene tých postojov odsúdeného, ktoré ho doviedli až do výkonu trestu

odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že odsúdený nepreukazuje polepšenie vo
výkone trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Splnená taktiež nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia
riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného

je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké.

Súd negatívne prihliadol na nedostatočne uvedomelý postoj odsúdeného k užívaniu návykových látok,
ale aj na jeho trestnú minulosť. Tu súd poukazuje, že odsúdený je vo výkone trestu aj pre drogovú trestnú
činnosť. Pred týmto odsúdením bolo u neho celkom 3-krát upustené od uloženia od súhrnného trestu,
pre jeho inú drogovú trestnú činnosť. Z tohto pohľadu ide u odsúdeného o osobu s určitým sklonom

k protiprávnej činnosti, a to drogového charakteru. Pokiaľ nedôjde k zmene náhľadu odsúdeného na
užívanie návykových látok, nemožno od neho vzhľadom na doterajšiu skúsenosť, očakávať vedenie
riadneho života v podmienkach na slobode.“

Podľa názoru krajského súdu okresný súd vo vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého

uznesenia dáva jasné, jednoznačné a zistenými skutočnosťami položené odpovede na otázku, prečo
okresný súd dospel k záveru o nesplnení zákonnej podmienky podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., ktorou je
preukázanie polepšenia odsúdeného v zmysle naplnenia výchovného účelu trestu podľa § 34 ods. 1
Tr. zák. aj výkonom trestu odňatia slobody v kratšej, než odsudzujúcim rozsudkom vymeranej dobe.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd nemohol stotožniť s názorom obhajoby v dôvodoch podanej

sťažnosti, podľa ktorého názoru by postup okresného súdu (vrátane napadnutého uznesenia) mal
vykazovať znaky arbitrárnosti.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná,

rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.