Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713214048
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5713214048.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so
sídlom Digital Park 1, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408,
zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 30 854 466, proti žalovanému: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, XXXX XX D. D., zastúpeného ustanoveným procesným opatrovníkom B. E. F., vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Martin, o zaplatenie 49,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/146/2014-461 zo dňa 20. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10C/146/2014-461 zo dňa 20. novembra 2019 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 49,83 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 49,83 eur od
26.02.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň priznal
žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.), o výške ktorej
náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

(výrok III.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa
30.09.2013 domáhal proti žalovanému vyššie uvedeného plnenia titulom dlžného poistného. Žalobu
odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 20.11.2007 so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu č. 5170006002
so začiatkom poistenia od 21.11.2007, pričom predmetom poistenia bolo poistenie nehnuteľnosti,
domácnosti a zodpovednosti žalovaného za škodu. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s
ročným poistným obdobím. Žalovaný prestal riadne platiť poistné, v dôsledku čoho v súlade s ust. §

801 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) poistná zmluva zanikla dňa
25.02.2011. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžného poistného, ktoré bolo
nutné platiť
za obdobie od 21.11.2010 do 25.02.2011, čo celkovo predstavuje sumu 49,83 eur.
3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol najskôr platobným rozkazom, ktorým žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, ktorým jednak namietal rozhodovanie súdu v
tejto veci platobným rozkazom a zároveň žiadal, aby súd prvej inštancie nariadil pojednávanie. Žiadal

doplniť dokazovanie o korešpondenciu medzi stranami sporu. Poukázal na skutočnosť, že bol to naopak
žalobca, ktorý odmietol plniť žalovanému
pri poistnej udalosti a v tomto odpore urobil aj podanie, ktoré mohlo byť vzájomným návrhom.4. Po niekoľkoročnom súdnom konaní vyvolaným potrebou odstraňovať nedostatky vád podaní
žalovaného, resp. potrebou rozhodovania o opravných prostriedkoch, ktoré proti rozhodnutiam súdov
prvej a druhej inštancie vznášal žalovaný, bolo nakoniec dňa 12.04.2018 uskutočnené prvé meritórne

pojednávanie vo veci samej, na ktorom bolo možné uskutočniť
aj dokazovanie, a to výsluchom žalovaného a čítaním dovtedy pripojených listín do súdneho spisu.
5. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že uzavrel poistnú zmluvu uvedenú v žalobe, avšak dňa
10.08.2010 v F. nastala poistná udalosť, a to povodeň, ktorá poškodila jeho poistený rodinný dom. Po
ohliadke škôd likvidátorom žalujúcej poisťovne, likvidátor spísal protokol o ohliadke poškodeného miesta

a na žiadosť žalovaného zapísal do tohto protokolu
aj vyhlásenie žalovaného, z ktorého vyplynulo, že on odstupuje od poistnej zmluvy v prípade, že mu
nebude poskytnuté poistné plnenie riadne a včas. Toto vyhlásenie by sa malo nachádzať v protokole,
ktorý so žalovaným spísal likvidátor, a preto žalovaný žiadal,
aby žalobca pripojil dokumentáciu, ktorá sa týkala šetrenia žalujúcej poisťovne o predmetnej poistnej
udalosti. Žalujúca poisťovňa potom pripojila kópiu príslušného spisového materiálu, teda spis o šetrení

poistnej udalosti.
6. V priebehu konania došlo k obmedzeniu osobnej slobody žalovaného v súvislosti so začatým trestným
stíhaním voči žalovanému a následne bolo zistené, že trestné stíhanie voči žalovanému bolo zastavené
uznesením Okresnej prokuratúry v Prievidzi spis. zn. 1Pv 684/18-3307-88 zo dňa 22.05.2019, pretože
žalovaný v procesnej pozícii obvineného nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Po

oboznámení sa s kópiou znaleckého posudku, ktorý bol pripojený v trestnom spise a ktorý podávala
znalecká organizácia Centrum duševného zdravia, s.r.o., so sídlom v G. H. G., č. znaleckého posudku
74/2019, súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že žalovaný pre duševnú poruchu nemôže pred
súdom konať samostatne [§ 67 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], a
preto v konaní žalovanému uznesením spis. zn. 10C/146/2014 zo dňa 27.08.2019 ustanovil procesného

opatrovníka podľa ust. § 69 CSP, a to v osobe jeho syna B. B., nar. XX.XX.XXXX.
7. Na pojednávaní dňa 20.11.2019 potom súd prvej inštancie dokončil dokazovanie spočívajúce v čítaní
listín pripojených do súdneho spisu.
8. Svoju rozhodnutie súd prvej inštancie založil na zistení, že žalobca ako poisťovateľ a žalovaný
ako poistník uzavreli dňa 20.11.2007 poistnú zmluvu čísla uvedeného v žalobe, ktorá sa viazala k

poisteniu nehnuteľnosti, domácnosti žalovaného a zodpovednosti žalovaného za škodu. Podľa zmluvy
mal žalovaný platiť celkové poistné za rok v sume 5.920,- Sk v štvrťročných splátkach po 1.480,- Sk,
čo v prepočte predstavovalo sumu 49,13 eur. Z prehľadu o platení poistného, ktoré predložila žalujúca
strana, súd zistil, že žalovaný naposledy zaplatil poistné 16.8.2010. Poistné, ktoré bolo zročné ku dňu
21.11.2010,

už žalovaný nezaplatil.
9. Žalovaný sa prevažne bránil tvrdením, že jednak pred splatnosťou poistného pri riešení poistnej
udalosti na jeho rodinnom dome oznámil likvidátorovi poistnej udalosti, že zmluvu vypovedá za
predpokladu, že mu nebude uhradené poistné a dôkaz o tom, že poistné
za neskoršie obdobie v žalobe uvedené zaplatil neprodukoval. Súd prvej inštancie v súvislosti s obranou

žalovaného vyžiadal od poisťovne kópiu spisu, ktorý založila poisťovňa v súvislosti s oznámením o
poistnej udalosti spôsobenej živelnou udalosťou zo dňa 15.08.2010 u žalovaného, keď mal byť v
dôsledku prívalového dažďa poškodený jeho rodinný dom. V tomto spise, ktorý poisťovňa potom pripojila
sa nachádzalo oznámenie o poistnej udalosti spôsobenej živelnou udalosťou, prijaté poisťovňou dňa
30.08.2010, objednávka ohliadky a zápis o poškodení domu zo dňa 24.08.2010, oznámenia stanoviská

ku danej poistnej udalosti č. 4107022199 zo dňa 31.08.2010, sťažnosť proti odmietnutiu poistného
plnenia zaslaná žalovaným listom zo dňa 08.09.2010, vyjadrenie k tejto sťažnosti – list žalobcu
zo dňa 26.11.2010 a fotodokumentácia poškodeného rodinného domu. Z korešpondencie, ktoré si
zaslali pri riešení tejto poistnej udalosti strany sporu, bolo zrejmé, že poisťovňa odmietla poskytnúť
poistné plnenie žalovanému v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá mala vzniknúť dňa 15.08.2010 z

dôvodu, že nezistila poškodenia, ktoré by mali byť spôsobené prívalovým dažďom, ale boli podľa názoru
ohliadajúceho pracovníka spôsobené zatekaním cez poškodenú strechu rodinného domu. Zo sťažnosti
protiodmietnutiupoistnéhoplnenia-listužalovanéhozodňa08.09.2010vyplynulo,žežalovanývzávere
sťažnosti žiada, aby bol finančne odškodnený a pri nedodržaní daného termínu bude vec postúpená
súdu

na vymáhanie s okamžitým odstúpením poistníka od poistnej zmluvy č. 5170006002
a súčasne bude prípad oznámený orgánom činným v trestnom konaní. Na dopyt súdu prvej inštancie
však poisťovňa neprodukovala ďalšie dôkazy preukazujúce, že by žalovaný bolpred zánikom poistnej zmluvy zo zákona v dôsledku neplatenia poistného ukončil platnosť poistnej
zmluvy odstúpením od tejto poistnej zmluvy. Z listu vyplynulo, že samotný list žalovaného zo dňa
08.09.2010 nie je odstúpením od zmluvy, ale žalovaný signalizuje, že tak urobí pre prípad, že mu poistné

plnenie vyplatené nebude. Samotný žalovaný však neprodukoval dôkaz, že by platnosť poistnej zmluvy
predo dňom 24.02.2011 bol ukončil iným spôsobom. V dôsledku tejto skutočnosti súd prvej inštancie
obranu žalovanému preukázanú nemal. Z listu žalobcu zo dňa 18.01.2011 bolo zrejmé, že poisťovňa
týmto listom urguje zaplatenie poistného za obdobie od 21.11.2010 do 20.11.2011 v sume 47,90
eur, ktoré bolo splatné dňa 21.11.2010, s tým, že upozornila žalovaného, že pre prípad nezaplatenia

poistného, alebo zaplatenia len jeho časti, poistenie zanikne podľa ust. § 801 OZ uplynutím mesačnej
lehoty.
10. Listom zo dňa 04.03.2011 potom poisťovňa oznámila žalovanému zánik poistnej zmluvy v dôsledku
nezaplatenia poistného do jedného mesiaca od doručenia výzvy zo dňa 18.01.2011, ktorá žalovanému
bola doručená dňa 24.01.2011. Žalovaný doručenie tejto korešpondencie nerozporoval. V konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný bol platil poistné zročné ku dňu 21.11.2011 a ani, že by žalovaný po dni

16.08.2010 bol ešte zaplatil nejakú platbu poistného, resp. že by bol ukončil platnosť poistnej zmluvy
predo dňom 24.02.2011.
11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie dlžného poistného sa opiera o ust.
§ 803 ods. 1 OZ, podľa ktorého má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Keďže poistná
zmluva trvala minimálne do dňa 24.02.2011 a nebolo preukázané,

že by žalovaný bol zaplatil poistné zročné ku dňu 21.11.2010 a ktoré mal platiť
do 24.02.2011, súd prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná,
a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Nárok žalobcu na úroky z omeškania považoval súd prvej inštancie
za opierajúci sa o ust. § 517 ods. 2 OZ. Výška úrokov z omeškania posúdil
v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku vzniku omeškania, teda ku dňu 26.02.2011,
keď už bol žalovaný v omeškaní s úhradou celého dlžného poistného za toto obdobie, bola o 8 %-
tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 26.02.2011 bola výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky 1 % ročne. Preto žalobca oprávnené žiadal úrok z omeškania ročne vo výške

9 %.
12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol
plne úspešný, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalovaný namietal duplicitné prejednanie a rozhodnutie veci súdom prvej inštancie, keďže súd
prvej inštancie rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 1Ro/2132/2013-13 zo dňa 25.02.2014, proti
ktorému podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor, avšak súd prvej inštancie nevydal uznesenie
o zrušení platobného rozkazu v zmysle ust. § 267 CSP a týmto postupom založil vadu konania. Zároveň

namietal vady žaloby (nedostatok podpisu žalobcu na návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa
17.09.2013) a nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ak o takejto žalobe konal. Obdobne
žalovaný namietal, že odvolanie žalobcu zo dňa 28.05.2018 (žalovaný uviedol zo dňa 23.05.2018)
proti uzneseniu č. k. 10C/146/2014-298 zo dňa 12.04.2018 nebolo podpísané žalobcom a ani opatrené
pečiatkou žalobcu.

15. V odvolaní žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie mu neumožnil uplatnenie hmotnoprávnej
námietky vzájomnou žalobou, ktorou si uplatňoval nárok na poistné plnenie voči žalobcovi vo
vyššej výške, ako bola žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu na zaplatenie poistného. V súvislosti
s uplatnenou pohľadávkou žalobcu žalovaný namietal, že dňa 26.08.2010 uhradil štvrťročné poistné
v sume 49,83 eur zročné ku dňu 21.11.2010 po poistnej udalosti, po povinnom nevyplatení dokázanej

náhrady škody z poistnej zmluvy žalobcom, žalobca poistné nespotreboval a žalovanému nevrátil.
16. Zároveň odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že v spore rozhodovala vylúčená sudkyňa I. B. J..
Zaujatosť sudkyne vyvodzoval z jej celého procesného postupu v predmetnej veci. Taktiež sa dotkol
osoby splnomocneného advokáta žalobcu ako nečestného, nedobromyseľného, ktorý sa zmocnil jeho
osobných údajov a tieto zneužil na svoje bezdôvodné obohatenie.

17. Žalovaný sa v odvolaní ohradzoval ohľadom záverov súdu prvej inštancie, že nemohol samostatne
konať pred súdom a jeho rozhodnutie o ustanovení procesného opatrovníka (§ 69 CSP) považoval za
nezákonné. Záver súdu prvej inštancie o jeho nespôsobilosti samostatne konať pred súdom považoval
za bludy, čo preukázal svojou účasťou na pojednávaní.18. Napokon žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie množstvo formálnych nedostatkov
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku, ako napr. že rovnopis napadnutého rozsudku, ktorý mu
bol doručený nepodpísala sudkyňa, ale iná osoba (za správnosť vyhotovenia),

že úradná pečiatka Okresného súdu Martin s č. 47 nebola pridelená zákonnej sudkyni,
že v záhlaví rozsudku nie sú uvedený všetci nerozluční spoločníci a pod.
19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval odvolanie za zmätočné. Rovnako ako
iné už skôr doručené podania, ktoré produkoval žalovaný, odvolanie je podľa žalobcu zmesou slov
usporiadaných do viet avšak bez logickej súvislosti. Žalovaný uvádza podnety, ktoré s vecou ani

nesúvisia, keď v konečnom dôsledku sa zníži k obviňovaniu konajúceho sudcu z nezákonných a
nečestných praktík a označeniu advokáta žalobcu za pokútnika.
Pre potreby vedenia súdneho konania bol žalovanému ustanovený procesný opatrovník,
a preto žalobca ponechal na zvážení odvolacieho súdu posúdiť, či bolo odvolanie podané oprávnenou
osobou, keďže procesný opatrovník odvolanie nepodal a z obsahu spisu jasne vyplýva, že žalovaný
nemôže samostatne konať pred súdom. Žalobca považoval za podstatné, že žalovaný potvrdil, že

poistnú zmluvu so žalobcom uzavrel. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť v celom rozsahu, eventuálne odvolanie žalovaného ako podané neoprávnenou
osobou odmietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Žalovaný sa prostredníctvom ustanoveného procesného opatrovníka (už v osobe B. E. F. uznesením
súdu prvej inštancie č. k. 10C/146/2014-658 zo dňa 13.10.2021) v replike vyjadril len toľko, že zotrváva

na doterajších vecných vyjadreniach a návrhoch. Procesný opatrovník sa však dištancoval od vyjadrení
žalovaného obsiahnutých v podaniach, ktoré sa netýkajú veci.
21. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal.
22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď žalobe

v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným
prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378

ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
v celom rozsahu, t. j. tak vo výroku I., ako aj v závislých výrokoch II. a III. o náhrade trov konania, potvrdil.
23. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie

o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
24. Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvej inštancie.
25. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť

v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu
neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho
odvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie

na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady týkajúce sa
procesných podmienok odvolací súd nezistil.
26. Odvolací súd tak považoval v ďalšom za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku.27.Žalovanývodvolanínamietal,žesúdkonaložalobežalobcu,ktorámalavady,atedanebolinaplnené
podmienky konania. Žalobca podal žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu) na súd prvej inštancie
dňa 30.09.2013, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

V tom čase účinné ust. § 79 ods. 1 O.s.p. ustanovovalo, že návrh na začatie konania (teda aj návrh na
vydanie platobného rozkazu podľa ust. § 172 ods. 1 O.s.p.) má okrem všeobecných náležitostí (§ 42
ods. 3 O.s.p., t. j. ktorému súdu je návrh určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísaný a datovaný) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich

skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Odvolací súd konštatuje, že dotknutý návrh na vydanie
platobného rozkazu obsahuje všetky vyššie uvedené všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 42 ods.
3 O.s.p., bolo v ňom uvedené,
že je určený Okresnému súdu Martin, bolo z neho zrejmé, že ho robí žalobca v zastúpení

splnomocneným advokátom, bol podpísaný splnomocneným advokátom (viď plnomocenstvo na č.
l. 2 zo dňa 25.08.2013 spisu), bol datovaný dňom 17.09.2013 a bolo z neho zrejmé, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a to určitým a zrozumiteľným opisom rozhodujúcich skutočností a uvedením
žalobného petitu. Žalobca ako právnická osoba bol v ňom označený v súlade s ust. § 79 ods. 1
O.s.p. obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, jeho zástupca – splnomocnený advokát

bol označený menom a priezviskom, sídlom a telefonickým kontaktom a žalovaný ako fyzická osoba
bol riadne označený menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom, ako aj údajom o jeho štátnom
občianstve. Ak je strana zastúpená splnomocneným advokátom pri procesnom úkone (čo je aj
podanie návrhu na začatie konania – žaloby), tento procesný úkon v písomnej forme robí v mene
zastúpeného žalobcu splnomocnený zástupca a len ten ho podpisuje. Uvedené logicky vyplýva

z inštitútu zastúpenia na základe plnomocenstva, t. j. že splnomocnenec koná za splnomocniteľa. To
samé platí, aj pokiaľ ide o odvolanie žalobcu zo dňa 28.05.2018 proti uzneseniu súdu prvej inštancie
č. k. 10C/146/2014-298 zo dňa 12.04.2018, pričom o tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline
uznesením č. k. 5Co/256/2018-345 zo dňa 25.09.2018, ktorým odvolanie žalobcu podľa ust. § 386 písm.
b) CSP odmietol. Ak súčasne žalobca namietal „nútené spoločenstvo konajúcich osôb“, a to advokáta

I. B. K. a I. B. J., k tomu považuje za potrebné odvolací súd poznamenať, že na pojednávaní dňa
12.04.2018, ktorého sa zúčastnil osobne aj žalovaný, bol žalobca zastúpený advokátom I. B. K., na
základe plnomocenstva (zo dňa 11.04.2018 na č. l. 256 spisu) udeleného mu v súlade s ust. § 33a ods. 1
písm. a) OZ splnomocnencom – zástupcom žalobcu B. B. L., keďže žalobca v plnomocenstve udelenom
dňa 25.08.2013 svojmu splnomocnenému zástupcovi B. B. L. výslovne uviedol, že splnomocnenec je

oprávnený splnomocniť v rozsahu tohto plnomocenstva tretie osoby a zároveň v súlade s ust. § 16 ods.
1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré stanovuje, že advokát sa v rámci
svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Podľa ust. § 33a ods. 2 OZ z právnych úkonov
ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ (žalobca). Zároveň I. B. K., advokát bol

v súlade s ust. § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. zastúpený na tento jednotlivý úkon (zastupovanie na
pojednávaní) poverenou advokátskou koncipientkou I. B. J. (splnomocnenie zo dňa 12.04.2018 na č. l.
257 spisu). Zástupcovia splnomocnenca (zástupcu žalobcu) netvoria akékoľvek procesné spoločenstvo,
keďže nie sú stranou sporu a ani sa neuvádzajú ako zástupcovia strany v rozhodnutí. Vyššie uvedené
odvolacieho námietky žalobcu tak odvolací súd považoval za zjavne neopodstatnené.

28. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávny úradný postup súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie
rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 1Ro/2132/2013-13 zo dňa 25.02.2014, proti ktorému podal
v zákonnej lehote odôvodnený žalovaný odpor, avšak súd prvej inštancie nevydal uznesenie o zrušení
platobného rozkazu v zmysle ust. § 267 CSP a týmto postupom založil vadu konania, odvolací súd
poukazuje na to, že k vydaniu platobného rozkazu (dňa 25.02.2014), ako aj k doručeniu odporu

žalovaného proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie (dňa 16.06.2014), došlo za účinnosti O.s.p.
V tomto čase ešte nebol ešte zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ani schválený Národnou radou Slovenskej republiky (k čomu
došlo až dňa 21.05.2015), a teda na procesný postup súdu prvej inštancie sa nemohlo vzťahovať ust. §
267ods.3CSPvzneníúčinnomod01.07.2016do30.06.2021,naktorépoukazovalvodvolanížalovaný.

V zmysle ust. § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. v znení zákona č. 428/2004 Z. z. účinnom od 01.10.2004
do 30.06.2016 ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa
tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Z dikcie tohto ustanovenia O.s.p. tak
vyplýva,že po podaní odôvodneného odporu proti platobnému rozkazu odporcom v zákonnej lehote
na podanie odporu došlo ex lege (teda zo zákona) k zrušeniu platobného rozkazu a súd o tom nevydával
(nemal povinnosť vydať) žiadne rozhodnutie o zrušení platobného rozkazu. Súd prvej inštancie tak konal

zákonne a procesne nepochybil, keď vo veci ďalej konal a nariadil pojednávanie. Odvolacia námietka
žalovaného o tejto vade konania, ktorú mal založiť svojim procesným postupom súd prvej inštancie, tak
bola opätovne zjavne neopodstatnená.
29. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mu neumožnil uplatnenie hmotnoprávnej námietky
vzájomnou žalobou, ktorou si uplatňoval nárok na poistné plnenie voči žalobcovi

vo vyššej výške, ako bola žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu na zaplatenie poistného, považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vzájomnú žalobu (vzájomný návrh) obsiahnutý
vpodanížalovanéhodoručenéhosúduprvejinštanciedňa13.06.2014uznesenímč.k.10C/146/2014-51
zo dňa 18.02.2015 podľa ust. § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol. Uznesenie súdu prvej inštancie na
odvolanie žalovaného bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/276/2015-64 zo dňa
28.05.2015. Dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/276/2015-64 zo

dňa 28.05.2015 odmietol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 7Cdo/158/2016-162 zo dňa 25.08.2016.
Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 10C/146/2014-172 zo dňa 20.04.2017 zastavil konanie
o neúplnej vzájomnej žalobe žalovaného, ktorú obsahovalo jeho podanie doručené súdu prvej inštancie
dňa 05.11.2015, a to z dôvodu, že dotknuté podanie žalovaného bolo zásadne totožným podaním ako
už skôr odmietnutá vzájomná žaloba. Odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k.

10C/146/2014-172 zo dňa 20.04.2017 bolo uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/259/2017-214
zo dňa 25.08.2017 odmietnuté. Obdobne potom súd prvej inštancie uznesením č. k. 10C/146/2014-298
zo dňa 12.04.2018 zastavil konanie o neúplnej vzájomnej žalobe žalovaného, ktorú obsahuje podanie
žalovaného došlé na súd 21.03.2018, podľa ktorého žalovaný žiadal, aby mu žalobca zaplatil náhradu
škody majetkovej ujmy zo zaniknutej dodávateľsko-spotrebiteľskej poistnej zmluvy titulom dlžného

povinne úmyselne nevyplateného poistného plnenia z platnej obchodnej zmluvy vo financiách v sume
5.000,- eur + 950,- eur /19 % DFO/ spolu s úrokom z omeškania ročne odo dňa 15.08.2010,
žalobca je povinný zaplatiť žalovanému primerané zadosťučinenie náhradu škodu nemajetkovej ujmy
na poškodených a zneužitých právach pochybne žalovaného vo financiách v sume 1.000,- eur +
190,- eur /19 % DFO/ zákonný zástupca navrhovateľa je povinný zaplatiť žalovanému primerané

zadosťučinenie škodu nemajetkovej ujmy na právach
vo financiách v sume 500,- eur + 95,- eur s /19 % DFO/ bezhotovostne na účet do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Odvolania oboch strán sporu boli potom uznesením Krajského súdu
v Žiline č. k. 5Co/256/2018-345 zo dňa 25.09.2018 odmietnuté. Možno tak konštatovať, že žalovaný
si riadne vzájomnou žalobou neuplatnil akýkoľvek nárok proti žalobcovi, a teda súd prvej inštancie

procesne jeho žalobu odmietol. Potom nebol vadný ďalší procesný postup súdu prvej inštancie, keď
odmietnutú vzájomnú žalobu žalovaného neprejednal a o nej nerozhodol. Zároveň možno konštatovať,
že žalovaný v spore nepreukázal a riadne nevymedzil akýkoľvek nárok, ktorý by mohol uplatniť ako
prostriedok procesnej obrany v zmysle ust. § 147 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP. Vzhľadom
na uvedené považoval odvolací súd aj námietku žalovaného uvedenú v tomto odseku odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu za nedôvodnú.
30. Žalovaný tiež namietal, že dňa 26.08.2010 uhradil štvrťročné poistné v sume 49,83 eur zročné
ku dňu 21.11.2010 po poistnej udalosti, po povinnom nevyplatení dokázanej náhrady škody z poistnej
zmluvy žalobcom, žalobca poistné nespotreboval a žalovanému nevrátil. Ako však uviedol súd prvej
inštancie v odseku č. 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalovaný nepreukázal, že by zaplatil

poistné zročné ku dňu 21.11.2010. Odvolací súd sa stotožnil s týmto posúdením súdu prvej inštancie.
Žalovaný neuniesol v spore dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že zaplatil sporné poistné. Žalovaný
neprodukoval počas konania akýkoľvek dôkaz, ktorý by toto jeho tvrdenie podporil.
31. Odvolaciu námietku, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa I. B. J.
[§ 365 ods. 1 písm. c) CSP] rovnako považoval odvolací súd za nedôvodnú. Žalovaný neuviedol žiadnu

okolnosť podľa ust. § 49 ods. 1 CSP, teda pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám
zúčastneným na konaní, pre ktorý by bolo možné mať odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti. Túto
námietku žalovaný odôvodnil zásadne len procesným postupom a rozhodovaním menovanej sudkyne
v posudzovanej veci. Podľa ust. § 49 ods. 3 CSP však dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,
ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

32. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadom rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 69 CSP,
v zmysle ktorého súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať
pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú
osobu konať alebo ak je nečinný, aj tieto považoval odvolací súd za nedôvodné. Súd prvej inštancieodôvodnil svoje rozhodnutie (uznesenie č. k. 10C/146/2014-431 zo dňa 27.08.2019) o ustanovení
procesného opatrovníka tým,
že z uznesenia Okresnej prokuratúry Prievidza č. k. 1Pv 684/18/3307-88 zo dňa 22.5.2019

a zo znaleckého posudku žalovaného predloženého Okresnou prokuratúrou Prievidza na jeho
žiadosť, zistil, že žalovaný trpí závažnou duševnou chorobou dlhotrvajúceho charakteru. Z priloženého
znaleckého posudku žalovaného vyplynulo, že žalovaný nie je schopný chápať zmysel súdneho konania
a samostatne konať pred súdom. Uvedené potom konštatoval súd prvej inštancie aj v odseku č. 8
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje v súvislosti s námietkou žalovanou za

potrebné primárne uviesť, že súd je povinný skúmať procesné podmienky, ako je aj konať samostatne
pred súdom (§ 67 CSP). V rozsahu, v akom nemá osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom,
koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník (§ 68 ods. 1 CSP) Procesný opatrovník je
osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje (§
68 ods. 2 CSP).
Zo záverov znaleckého posudku č. 74/2019 vypracovaného znaleckou organizáciou Centrum

duševného zdravia, s. r. o. dňa 11.05.2019 (na č. l. 389 spisu) vyplýva, že žalovaný trpí duševnou
poruchou. Uvedené potvrdil aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria M. K.
ustanovený Okresným súdom Martin v konaní o obmedzenie spôsobilosti žalovaného na právne úkony
vedenom pod spis. zn. 19Ps/47/2019, ktorý v znaleckom posudku č. 26/2022 uviedol, že žalovaný
trpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle, t. j. psychózou (choromyseľnosťou), a to trvalou

bludnou poruchou kverulačne-perzekučnou. Jedná sa o poruchu trvalého charakteru, ktorá nie je
vyliečiteľná, liečbou je iba ovplyvniteľná (zmiernenie prejavov). Táto sa u žalobcu prejavuje poruchami
myslenia s paranoidnými bludmi (vzťahovačnosti) a kverulačnými bludmi (sťažovateľskými), ktoré
ovládajú jeho vedomie a chorobne motivujú jeho poruchy konania. Bludné (choromyseľné)presvedčenia
sú centrované na údajné (subjektívne prežívané) neprávosti páchané voči nemu zo strany viacerých

úradníkov polície, rôznych prokurátorov, sudcov, znalcov a pracovníkov SSD, a. s. V rámci týchto
bludných presvedčení vznikajú kverulačné tendencie s vypisovaním oznámení a sťažností na rôzne
úrady a inštitúcie. Svojim psychoticky motivovaným konaním obťažuje svoje okolie a inštitúcie, ale
poškodzuje predovšetkým seba a svoju rodinu zbytočne vynakladanými prostriedkami na súdne spory,
ktoré iniciuje. V dôsledku trvalej duševnej poruchy s bludmi nie je schopný robiť právne úkony v tom

zmysle, že nie je schopný podávať adekvátne podnety, sťažnosti, oznámenia a iné podania na štátne
orgány, orgány samosprávy a iné inštitúcie a nie je schopný rozpoznať možné následky vyvolané týmito
podnetmi nezodpovedajúcimi realite. Uvedené závery znalca vyplývajú z rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 19Ps/47/2019-1374 zo dňa 11.12.2023, ktorým bola obmedzená spôsobilosť žalovaného na
právne úkony, pričom rozsah obmedzenia bol vymedzený tak, že žalovaný nie je spôsobilý na právne

úkony vo vzťahu k orgánom verejnej správy, verejnej moci a samosprávy. Kópia tohto rozsudku bola
v rámci skúmania procesných podmienok (§ 161 ods. 1 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP) odvolaciemu
súdu poskytnutá Krajským súdom v Žiline, na ktorom sa vedie konanie o odvolaní proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 19Ps/47/2019-1374 zo dňa 11.12.2023 a o ktorom mal odvolací súd
vedomosť zo svojej činnosti. Rozsudok Okresného súdu Martin tak ku dňu rozhodnutia odvolacieho

súdu nenadobudol právoplatnosť. Správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o ustanovení procesného
opatrovníka žalovanému potvrdzuje aj obsah podaného odvolania, ktoré je, ako sa vyjadril aj žalobca,
zmätočné, je zväčša zmesou slov usporiadaných do viet avšak bez logickej súvislosti. Z obsahu
odvolania žalovaného však bolo možné (§ 124 ods. 1 CSP) vyabstrahovať vyššie uvedené odvolacie
dôvody. Pokiaľ žalobca navrhol odvolanie odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou, odvolací súd

poukazuje na to, že žalovaný aj keď nie je schopný samostatne konať pred súdom, je stranou, v ktorej
neprospech bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané a ustanovený procesný opatrovník
(uznesenímsúduprvejinštancieč.k.10C/146/2014-658zodňa13.10.2021)podanímzodňa08.12.2021
oznámil, že zotrváva na doterajších vecných vyjadreniach a návrhoch žalovaného. Týmto bolo možné
považovať nedostatok v procesnom zastúpení žalovaného pri podaní odvolania za odstránený.

33. Napokon pokiaľ žalovaný namietal nedostatky písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, odvolací súd takéto nedostatky nezistil (prvopis rozsudku je podpísaný zákonnou
sudkyňou viď č. l. 465 spisu). Rozsudok bol vyhotovený v súlade s ust. § 220 ods. 1 CSP, ako aj
s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd

a vojenské súdy.
34. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného,
ktoré nenaplnili akýkoľvek odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozsudok súduprvejinštancievovýrokuI.,akoajvzávislýchvýrokochII.aIII.onáhradetrovkonaniaakovecnesprávny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1

v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].