Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. jún 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011325
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8114011325.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 5. júna 2023

v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom C. D. XXX, okr. E.,

je vinný, že

-akoštatutárnyzástupcaspoločnostiCraiovan,s.r.o.,Hradní27/37,Ostrava,IČO:28600070pouzavretí
Dohody o dodaní výrobkov zo dňa 12.5.2011 so spoločnosťou Plastic Box, s.r.o. Repašského 20,
Bratislava, IČO: 461111948 prevzal v Břeclavi plastové nádrže, kde 12.5.2011 dodal F.
G. v Lehote 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.399,- Eur, A. H. v Budči 1 ks nádrže a prevzal
od neho hotovosť 1.050,- Eur, I. I. v Kozarovciach 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.199,- Eur
a dňa 13.5.2011 dodal C. B. v Liesku 1 ks nádrže a prevzal od neho hotovosť 1.399,- Eur, kde prevzaté
finančné prostriedky v zmysle dohody do 2 dní nezúčtoval a neodovzdal G. G., konateľovi v danom čase,

ale použil ich pre vlastnú potrebu, čím takto spoločnosti Plastic Box, s.r.o. Bratislava spôsobil škodu
vo výške 5.047,- Eur,
teda

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchal

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej Plastic Box, s.r.o., Repašského
20, Bratislava, IČO: 461111948 škodu vo výške 5.047,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú Plastic Box, s.r.o., Repašského 20, Bratislava, IČO:
461111948 odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 17.10.2014 obžalobu na obvineného A. B. pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, ako vo výroku
rozhodnutia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj v intenciách uznesenia Krajského súdu v Prešove,
sp.zn. 3To 3/2019 zo dňa 22.1.2020 výsluchom obžalovaného A. B., svedkov G. F. G., J. A. H., F. G.,
K. B., C. B., I. I., C. F., I. L., výsluchom znalca Ing. Michala Sirkua prečítaním výpovede svedka F.
M. a boli oboznámené aj listinné dôkazy.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a využil svoje právo a nevypovedal.
Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, e všetky peniaze, ktoré
mal odovzdať pánovi G. aj odovzdal, nič mu nedlhuje a na presné mená klientov si už s odstupom času
nepomína. Prevzaté peniaze od zákazníkov inkasoval bez toho, aby im vystavoval nejaké pokladničné

doklady a tak ich aj odovzdal pánovi G. s tým, že ani on mu nevystavoval žiadny príjmový doklad a taká
spolupráca bola počas celého pôsobenia pre pána G.. K spolupráci uviedol, že tá začala
tak, že pánovi G. sa ozval na jeho inzerát, že hľadá pre svoju spoločnosť Platic Box, s.r.o. Bratislava
dopravcu a bolo to niekedy v mesiaci apríl 2011 a vtedy sa dohodli ústne, že bude prostredníctvom svojej
spoločnosti CRAIOVAN s.r.o., so sídlom v Ostrave voziť jeho plastové nádrže s tým, že mu

bude platiť 15.- Kč za 1 km, presne si však nepomínal kde presne nádrže v Břeclavi prevzal a následne
podľa jeho požiadavky doviezol jeho klientom podľa predchádzajúcej dohody. Pán G. mu odovzdal ku
nádrži ručne písaný papier, kde bolo napísané meno klienta, miesto vykládky, telefónne číslo a cena
nádrže. Žiadne iné odklady, ani záručný list, ani pokladničné doklady klientovi neodovzdával, resp. si na
to nepomína. Po prevzatí peňazí tieto od klientov odovzdal pánovi G. pri ďalšej nakládke, resp. mu ich

vkladal na jeho účet vo Fio banke, kde však s tým mal raz problém a tieto peniaze sa mu nepodarilo
vložiť. Tie mu však následne odovzdal osobne, lebo ak by mu neodovzdal peniaze za prevzaté nádrže,
tak ďalšie by mu nedal. Mal dve faktúry od G., kde jeden nechal klientovi a druhú podpísanú klientom
mal vrátiť G., ktorý ich však od neho nevyžadoval, preto ich časom vyhodil. Zo začiatku bol platený tak,
že pri odovzdaní prevzatých peňazí od zákazníkov mu vyplatil odmenu, ktorú vypočítal podľa kilometrov

bez toho, aby mu vystavil G. faktúru a PPD, nakoľko tieto nežiadal a ani on nezaevidoval príjem a neplatil
daň, lebo peniaze už mal vyplatené. K podpísaniu Dohody o dodaní výrobkov došlo následne z dôvodu,
že pri preberaní ďalších nádrží to mal už pán G. pripravené, čo po prečítaní podpísal. V zmluve je
síce uvedených 10 ks nádrží, kde však v čase podpisu dohody 10 nádrží neprevzal, prevzal ich menej,
nespomínal si na počet, v deň podpisu dohody prevzal určite 4 10- kubíkové nádrže

a nejaké menšie, ale presne si už nepomína koľko, ale spolu ich 10 určite nebolo. Podpísal dohodu na
10 nádrží, lebo pán G. na tom trval a on myslel, že to bude do budúcna. Pri jednaní, aj odovzdávaní
peňazí boli len oni dvaja a pri prevzatí nádrží bol prítomný aj jeho brat K., ktorý mu pomáhal pri rozvozoch
a tiež nejakí pracovníci pána G.. Žiadne preberacie papiere k jednotlivým nádržiam nepodpisoval, ale
podpísal zmenku na sumu 16.196,- Eur ako zábezpeku na nádrže, kde to podpísal napriek tomu, že 10

nádrží neprevzal. Na mená klientov si nepomínal, len spomínal si, že jednému zákazníkovi odovzdal
4 nádrže a mohol to byť pánovi H.. Na faktúry pána G., pána H., pána I. a pána B. si nepomínal, kde
faktúra pre pána H. určite nebola taká, nakoľko doklady, ktoré mu dal, boli rukou písané a nie počítačom.
Na pána H. si spomínal s tým, že ten bral 4 ks nádrží aj pre kamarátov, kde oni na
mieste všetci čakali a postupne mu platili, kde najprv zobral peniaze iba za 3 ks nádrží, lebo len 3 sa

mu zmestili po 1.000,- Eur, teda spolu zobral 3.000,- Eur a na ďalšiu obrátku za jednu nádrž mu osobne
1.000,- Eur nebolo vyplatených, nakoľko tieto mal klient vyplatiť G. osobne, čo mu telefonicky potvrdil
G. a na zadnú stranu faktúry poznačil, že klient sa zaväzuje vyplatiť túto sumu a faktúru s poznačením
odovzdal G.. K skončeniu spolupráce došlo, lebo G. žiadal, aby mu rozvoz robil za menej ako 1 km s čím
nesúhlasil a posledný rozvoz mohol byť v máji 2011, teda ešte aj po klientoch kladených mu za vinu, že

peniaze neodovzdal. Odmenu z peňazí od zákazníkov si odrátal po dohovore s pánom G. a následnemu odovzdal po odrátaní peňazí pre seba menej peňazí. Za prepravu mohol zinkasovať
okolo 75.000,- Kč a od klientov extra peniaze za prepravu nežiadal a doklady súvisiace s prepravou
nádrží od neho pán G. nevyžadoval.

Obžalovaný neskôr (počas výsluchu znalca) vypovedal, že nikdy žiaden doklad vystavený nebol, preto
sa diví faktúre s číslom jedna.

Svedok G. F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že začali vyrábať nádrže a potrebovali niekoho

kto bude doručovať klientom a na nejakom inzertnom serveri narazili na pána B., ako na dovozcu, tak
nadviazali spoluprácu a v momente, keď si začal brať peniaze za dopravu a nevystavoval žiadne faktúry,
tak s právnikom spracovali zmluvu o doprave tých nádrží zaistenú zmenkou, to obžalovaný podpísal, pár
dní na to peniaze nedoviezol, ani faktúry od klientov, montážne návrhy podpísané, preberiace protokoly
a potom neboli schopní nadviazať akýkoľvek kontakt s ním. Čo sa týka dodaných nádrží, tak asi jediný
na koho obstaral číslo, bol pán H., a ten mu potvrdil, že tie nádrže boli predané dopravcom, peniaze

vyplatil, ale k ním sa nedostali a čo sa týka ďalších klientov, tak nevedel, či boli doručené alebo nie
a pán B., či si zinkasoval peniaze alebo či si tie nádrže nechal. Spolupráca s obžalovaným prebiehala
niekoľko týždňov a zmluvu s ním uzatvorili, lebo na začiatku bola tá spolupráca bez problémov,
ale postupne obžalovaný znižoval čiastku na to, že si musel zobrať na benzín, že dostal pokutu, tak
sa rozhodli oficiálne podpísať zmluvu o dodaní. K podstate činnosti obžalovaného uviedol, že tento

mal naložiť nádrže, obvolať kontakty, ktoré si u nich nádrž objednali, zistiť od nich miesto dodania,
dodať, dohodnúť sa na čase dodania, zinkasovať od nich peniaze za danú nádrž, mal vyplniť fakturačné
údaje, nechať od nich podpísať preberací protokol, ktorý im mal vrátiť, taktiež montážny návod, ktorý
jeden dostával klient a druhý podpísaný išiel im a taktiež jednu faktúru nechať klientovi s podpísaným
príjmovým pokladničným dokladom a druhú pre nich s kópiou príjmového dokladu. Všetky dokumenty

mu boli predtlačené a dané v potrebnom množstve, potom sa mal vrátiť do ich miesta výroby, kde
mal prevziať dodávku na ďalší deň na rozvoz a vyplatiť im získané peniaze s odovzdanými dokladmi.
Pokračoval, že platenie za tovar prebiehalo v hotovosti. Podľa poškodeného im vznikla škoda v hodnote
niečo cez 7.000,- Eur s tým, že je to vlastne vypočítané z nádrží, ktoré prebral, z ich hodnoty a z peňazí,
za ktoré boli predávané alebo predané. Zistil, že obžalovaný neodovzdal peniaze za tovar asi deň potom

čo rozviezol ten rozvoz pre pána H. s tým, že pána B. kontaktoval telefonicky a bolo mu povedané,
že mal dlhú cestu, že prespí alebo že dorazí až nasledujúci deň a to sa nestalo, potom ešte zdvihol
telefón ešte raz a bolo mu povedané, že peniaze im vloží na účet, čo sa tiež nestalo a od tej doby nebolo
možné sa mu dovolať. Peniaze mal obžalovaný odovzdať priamo jemu. Dodal, že v tej dobe jednu nádrž,
ak bola blízko, viezli sami osobným autom na dodanie ich zamestnancom a za osobným autom mali

vlek, boli to menšie nádrže v bližšom okruhu a obžalovaný vykonával rozvoz väčších zákazok a väčších
vzdialeností a takých zákazok bolo 95%. K odovzdávaniu nádrží, k prevzatiu peňazí zinkasovaných od
zákazníkov a k skutočnosti, či viedli o tom nejakú evidenciu poškodený uviedol, že na začiatku nie, ale
žiadali o to opakovane obžalovaného, ale keďže im boli odovzdávané faktúry určitú dobu a peniaze, tak
apelovali na fakturáciu a účtovanie zo strany obžalovaného a inak to vždy prebiehalo na mieste tak, že

mu boli odovzdané nádrže s dokumentmi pre klientov a informáciami, potom robil rozvoz a pri návrate
odovzdal dokumenty a peniaze, prvý doklad čo mali v pláne zaviezť, je tá zmluva so zmenkou a taký
doklad mali v pláne vystavovať pri každom ďalšom rozvoze, doklady predtým nevystavovali, pretože
očakávali, že ich vystaví obžalovaný spoločne s vyfakturovaním cesty a informáciami o dodaní. K forme
faktúry uviedol, že všetko bolo vytlačené na tlačiarni, iba údaje, čo sa týka odberateľov, sa vypisovali

ručne, pokiaľ neboli známe. Podľa poškodeného bolo obžalovanému odovzdaných na prepravu cez
50 nádrží a doklad je jedine k nádržiam, ktorý je v zmluve so zaisťovacou zmenkou. Faktúry odovzdávali
obžalovanému spoločne s nádržami a ďalej mal predtisknuté doklady a faktúry v automobile, ktoré mohol
vyplniť. TovarpreberalobžalovanývBřeclavizabankou,obžalovanýjazdilsjednýmmužom,ktorý sním
nakladal nádrže, pričom nádrže odovzdával obžalovanému on alebo zamestnanci a už si nespomínal,

či bol prítomný pri každej nakládke. Obžalovaný bol odmenený za prácu tak, že si to
odpočítal z každého rozvozu s tým, že si to vzal a že im to zafakturoval, čo neurobil.

Poškodený zotrval na výpovedi z prípravného konania prečítanej z dôvodu, že si už nespomínal, čo sa
považuje za rozpory a z ktorej vyplynulo, že obžalovaný neodovzdal peniaze za prevzatie nádrže od F.

G. na základe faktúry č. XXX č. XXXXXXX v sume 1.399,- Eur, I. I. z Kozaroviec na základe faktúry č. XX
J. č. XXXXXXX v sume 1.199,- Eur a od pána C. B. z Lieska na základe faktúry č. XX J. č. XXXXXXX
v sume 1.199,- Eur a zistili to kontrolou účtovných dokladov s tým, že faktúry od pána G., I. a B. im
doručil, kde prevzaté peniaze neodovzdal s tým, že ich dá neskôr s celým ďalším rozvozom. Nedoručilani faktúry od pána H. a jeho troch známych s tým, že ani peniaze za tieto nádrže neodovzdal a spolu
neodovzdal peniaze za 7 ks nádrží v sume 8.197,- Eur.

Pokiaľ z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že jednotlivé faktúry sa vypisovali ručne,
kde ich väčšinou vypisoval on, tento rozpor poškodený vysvetlil, že proforma faktúra bola vystavená
na počítači s hlavičkou a sumou v Eur, so všetkým, s telefónnym číslom, menom a priezviskom klienta,
to občas bolo vypísané rukou a jedine, čo vypisoval rukou - iniciály klienta s adresou a potom suma
a podpis, že to prevzal, zbytok bol na počítači. Pokiaľ nebolo niečo jasné, mal obžalovaný proforma

faktúry s nevyplnenou sumou a hlavičkou, ktorú mohol použiť.

Následne súd dopočul G. F. G., ktorý sa v podstate ohľadne presnej výšky škody nevedel vyjadriť, on už
tú firmu nevlastní a je toho názoru, že obžalovaný spôsobil veľké škody spoločnosti a suma na zmenke
zodpovedáskutočneproblémom,ktoréimspôsobil.Za dlžnúsumuspoločnostipovažuje preukázateľnú
suma v účtovníctve, aj keď im vznikli ďalšie náklady tým, že posledný rozvoz rozviezli, ale nevrátili

sa im ani faktúry ani nádrže a takže keď párovali účtovníctvo, tak sumu uvádzal s tými 2 nádržami
z posledného rozvozu, čo nie sú schopní dokázať a tam sa jedná o sumu cca v tovare o 2.500,-
EUR až 3.000,- EUR, na čo sa s obžalovaným nebolo možné spojiť a v podstate týmto bola spolupráca
ukončená a tiež neboli schopní od dopravcu vyzískať faktúru za dopravu ani nič ďalšie, čo by vyčíslilo
tú sumu, ktorú im vrátil v pomere s dopravou, ktorú si mal zinkasovať. Svedok k dohodnutej odmene

za vykonanú prácu pre obžalovaného, uviedol, že boli dohodnutí tak, že obžalovaný si povedal sumu za
1 km, ale na tú sumu si už presne nespomína s tým, že sumu vyfakturuje podľa rozvozu a kilometrov,
čo sa nestalo, akurát sa stala tá vec, že v podstate sa pán B. vyhováral, že mal problémy s autom,
že potreboval opraviť vlek, auto, že to všetko neskôr finálne doúčtuje, čo sa nestalo, no odmenu si
odúčtoval z peňazí, ktoré prevzal od ich klientov, kde na výšku si už nespomína,. Keďže však nedostali

od pána B. žiadnu faktúru, tak nemohli žiadnu dopravu zaúčtovať a musel to hradiť on
ako osoba, kde k výške sa vyjadriť nevedel.

Svedok F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si cez pána, ktorého našiel na internete objednal
plastovú nádobu, žumpu, dohodli sa, že mu doručia za 1.399,- Eur domov a dá mu k tomu dokumentáciu

a ďalej uviedol, že jeden pán na vozíku mu to priniesol a tomu dal on peniaze, platil mu v hotovosti.
Na pána, ktorý mu doviezol nádrž si už nepomínal, na vozíku mal dva nádrže a jemu to bolo doručené
12.5.2011 a čo sa týka auta, na ktorom prišiel, bola to taká odťahovka. Pokračoval, že podmienky
ohľadne kúpy dojednával s pánom F. G. po telefóne. A., ktorý priniesol nádrž, dal peniaze, on mu dal
doklady (faktúru a vyhlásenie zhody), iné nič. Spôsob fungovania nádrže si dohadoval s G.. Svedok

ďalej potvrdil, že doklad o zaplatení peňazí nedostal.

Bol vypočutý aj svedok J. A. H., ktorý vypovedal, že zorganizoval dodanie 3 ks plastových nádob, ktoré
mali slúžiť ako septiky, jednu pre neho a 2 pre susedov, pričom firmu kontaktoval na základe informácii
na internete a v zmysle dohody tie nádrže boli dovezené, nie je si istý, či platil v hotovosti, ale vie, že

nádrže boli zaplatené v plnej výške, kde výšku sumy si už tiež nepamätal. Nespomínal si už ani na termín
dodania, skladali ich ručne, pomáhal ten šofér, ktorý bol podľa svedka sám, ale sa nepamätá, lebo tam
sa rekonštruovali chalupy a bolo viac ľudí. Nespomínal si ani na doklady doručené s nádržami, iba sa
domnieval, že mu bol vystavený doklad o zaplatení.
Vzhľadom na skutočnosť, že svedok si už na okolnosti nepamätal, bola prečítaná jeho výpoveď

z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že nakoľko spolu so susedmi potrebovali žumpy a na internete
našiel spoločnosť Plastic Box s.r.o. kontaktoval pána G., s ktorým dohodol dodanie 4 ks platových nádrží
v cene okolo 4.000,- Eur a dohodli sa na termíne dovozu s tým, že to bude vyplatené šoférovi, ktorý ich
dovezie. Na čas si už nespomínal, ale šofér mu najprv priviezol 3 ks nádrží, za ktoré v hotovosti šoférovi
zaplatil a štvrtú nádrž mal doviesť pánovi G., ktorý si už túto svoju nádrž riešil sám a takisto platil sám

a podľa jeho vedomosti mu ju doviezli asi o 2-3 týždne, kde pán G. uskutočnil úhradu neskôr, lebo s tým
boli problémy, nakoľko ho pán G. kontaktoval, lebo objednávka išla cez neho a on má
vedomosť, že pán G. to nakoniec uhradil, ale ako úhradu uskutočnil, nevedel. 3 ks nádrží, ktoré mu boli
dovezené, sa zložili na Kráľovej pri Zvolene a viac ako 3 sa nevmestili na auto a vozík a neskôr si všimol,
že ju doviezli aj pánovi G.. Na šoféra si nespomínal, bol s ním ešte niekto a boli z východu a spomína

si, že šofér mu vystavil faktúru, kde musel opravovať cenu, lebo bola vyššia než sa dohodli a myslí si,
že na faktúre boli uvedené len tieto 3 kusy, za ktoré aj zaplatil. Iný doklad mu vystavený nebol. Pokiaľ
vo výpovedi zo dňa 25.6.2013 uviedol, že šofér mu dal faktúru, kde boli všetky 4 žumpy vyfakturované,
dňa 9.6.2014 uviedol, že sa musel pomýliť, prevzal a zaplatil za 3 kusy.Na hlavnom pojednávaní k počtu žúmp svedok uviedol, že oni sú traja susedia blízko seba, spoločne
objednali tie 3 žumpy, tá štvrtá bola vyložená pre ďalšieho, ktorý býva oproti na svahu, mal možnosť ju

vidieť, objednávali sa 4, on objednával 3 a pravdepodobne sa štvrtý spojil s niekým z tých dvoch. Ďalej
vysvetlil, že presne si už nepamätá, je možné, že boli dovezené tri a štvrtá neskôr.

Svedok C. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si objednal plastovú nádrž Septik cez internet,
kde sa dohodol s predávajúcim, že mu ju dodá, ale nakoniec mu bolo povedané, že mu ju dodá nejaký

prepravca, dohodnutý termín dodania sa posunul, nakoniec v piatok mu bolo oznámené, že prepravca
mu ju dodá sobotu v skorých hodinách, čo aj tak bolo, zložili ju z prívesu, zaplatil sumu približne 1.399,-
Eur a pri platbe mu ten dovozca vrátil 50,- Eur, čo sa mu zdalo divné, ale bral to ako kompenzáciu,
že došlo k predĺženiu termínu. K dovozcom uviedol, že boli dvaja. Ohľadne dokladov uviedol, že mal
záručný list a mal aj potvrdenku, ale robil poriadky, tak ju vyhodil. Potvrdenie bolo na sumu 1.399,-
Eur, ale nie je si istý na 100%, lebo tam bola suma asi 1.299,- Eur + 100,- Eur prepravné. Dodal, že

on si objednal jednu nádrž, na presné meno si nepamätá s kým rozprával, nádrž doviezli dvaja a bol
medzi nimi aj obžalovaný.

Bola prečítaná aj výpoveď z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov, z ktorej vyplynulo,
že na internetovej stránke si našiel inzerát na predaj platových nádrží a po zavolaní na telefónne číslo

komunikoval s osobou, ktorá sa mu predstavila ako F. G., bol to Čech a s týmto sa dohodol, že si od
nich objednával plastovú nádrž o objeme 12m3 za cenu 13.499,- Eur. Približne po 3 dňoch mu pán G.
oznámil, že majú nejaký problém s prepravcom a že nádrž mu dodajú asi do jedného týždňa.
S odstupom približne dvoch týždňov od objednávky ho kontaktoval pán G., že nádrž mu bude doručená
13.5.2011, to mal byť piatok a keď piatok mu nádrž nedoviezli, telefonoval G., ktorý mu povedal, že ak

to nestihnú piatok, bude to dodané v sobotu, kde v sobotu okolo 6.00 hod. mu volal nejaký
E., že nádrž mu vezú. Nádrž doviezli dvaja chlapi, kde po zložení im vyplatil 1.499,- Eur. Za nádrž to
bola čiastka 1.399,- Eur a 100,- Eur prepravné, kde následne mu jeden vystavil aj príjmový
pokladničný doklad na sumu 1.499,- Eur. Pán mu vrátil 50,- Eur, ale doklad bol na sumu 1.499,-Eur, ale
reálne zaplatil 1.449,- Eur. Odovzdali mu aj faktúru za nádrž vo výške 1.399,-Eur a Vyhlásenie o zhode

zo dňa 28.4.2011. Na faktúru im podpísal prevzatie a oni odišli.

K rozporom ohľadne sumy svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že tá suma bola 1.399,- Eur a môže
byť, že 100,-Eur bolo prepravné a tých 50,- Eur mu vrátili.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok K. B. uviedol, že zastupoval činnosť spolujazdca, s tým,
že obžalovanému pomáhal pri vykládke a nakládke tovaru, kde na obdobie kedy vykonával prepravu
s obžalovaným si už nepamätal a prevzatie nádrží prebiehalo tak, že dorazili na miesto odovzdania,
stretli sa s klientom, on začal dávať dole tovar a obžalovaný preberal peniaze za doručenie tovaru a po
roznáške došli naspäť tam, kde preberali tovar, bol to asi Hodonín a všetky peniaze, čo obžalovaný

pozbieral za tovar, šiel do kancelárie a ich odovzdal. Svedok ďalej uviedol, že on pri tom nebol prítomný,
on čakal vonku. Nádrže prevážali na oranžovom Ford Tranzit a svedok si už nespomínal aké doklady
odovzdávali klientom pri odovzdávaní nádrží. Peniaze mal obžalovaný odovzdávať pánovi G., ktorý
mal podľa svedka vedomosť, že jazdí s obžalovaným a svedok sa nevedel vyjadriť koľko prepráv
s obžalovaným uskutočnil. Ohľadne peňazí upresnil, že ak bol naložený jeden kus, vracali sa naspäť

a ak mali naložených viac kusov, najprv doručili tovar, až tak sa vracali do kancelárie, kde väčšinou to
bolo ten istý deň, ale boli aj výnimky, keď museli prespať a tak šli k zamestnávateľovi, pričom peniaze
stále držal obžalovaný a on nevidel sumu, ktorú preberal obžalovaný. Doplnil, že on nevidel ako
obžalovaný dával peniaze poškodenému. Videl iba spokojnosť, potom čo obžalovaný s poškodeným
vyšli vonku z kancelárie a diskutovali o ďalšej roznáške. K svojej spolupráci s obžalovaným uviedol, že

išlo o výpomoc a peniaze ako odmenu prijímal od obžalovaného a vo výške finančného výnosu, ktorý
záležal na počte odjazdených kilometrov, s poškodeným o tejto výpomoci nejednal.

Súd vypočul aj svedka I. I., ktorý uviedol, že potreboval plastovú nádrž Septik, manželka našla na
internete, spojila sa s tým výrobcom a tak sa dohodli, že vyplatí pri preberaní, potreboval certifikát, oni

doniesli nádrž a pamätá si, že to bolo auto s prívesom, taká dodávka, nádrž vyložili, on vyplatil a dali
mu doklad a predložil vyhlásenie zhody a faktúru bez čísla s dátumom vystavenia 12.5.2011 na sumu
1.199,- Eur. Pokračoval, že boli dvaja, meno, komu dával peniaze uviesť nevedel.Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že niekedy v mesiaci apríl 2011 našiel na
internete spol. PLASTIC Box, ktorá ponúkala na predaj žumpy, pričom on mal záujem o kúpu žumpy do
domu, pričom späť sa mu ozvala spoločnosť prostredníctvom mailu, kde potvrdili jeho objednávku a po

tomto komunikoval s pánom G., resp. osobou, ktorá sa tak predstavila. So žumpou prišli vo večerných
hodinách dve osoby a keď si spomína, naložené mali asi 3 žumpy, žumpu vyložili a hneď na mieste im
vyplatil sumu 1.199,-Eur a oni mu dali faktúru, pokladničný doklad nedostal žiadny.

Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že manželka to vybavovala, už nevedel povedať či volal on

alebo ona a potom čo zaplatil, niečo podpisoval, len si to nepamätá, on mal tovar, vyplatil koľko chceli
a neriešil to.

Za súhlasu procesných strán bola prečítaná aj výpoveď svedka F. M., z ktorej vyplynulo, že spoločnosť
PLASTIC BOX pozná z faktúry, keď kupoval ako fyzická osoba žumpu pozostávajúcu z plastovej nádoby
od tejto firmy, ktorú našiel na internete. Odovzdanie a prevzatie sa uskutočnilo v Břeclavi, žumpu mu

dodali a odovzdal 900,- Eur, ale nevie uviesť komu a bola mu vystavená faktúra a certifikát, pokladničný
blok nie.

Svedkyňa C. F. vypovedala, že bola oslovená približne v roku 2012, aby zaúčtovala doklady a spravila
daňové priznanie za firmu Plastic Box, kde následne jej boli dodané doklady a vyhotovila účtovnú

závierku, ktorá bola podávaná v júni. K internému dokladu IDX č. 11013 zo dňa 30. 12. 2011 ( čl.
141 spisu ), kde má ísť o zápočet OF s pohľadávkou voči dopravcovi nádrží na sumu 3.997,- EUR
uviedla, že nejedná sa o zápočet, ale sa jedná o preúčtovanie pohľadávky voči prvotným odberateľom
z prvotného odberateľa na firmu pána B., je to firma Craiovan, s. r. o. Ostrava, pričom asi nezvolila dobré
slovo, lebo nemalo byť slovo „zápočet“, ale slovo „preúčtovanie“, čo vysvetlila tak, že firma Plastic Box

dodalaurčitýmfyzickýmosobámnádrže,ktorénebolizaplatené.PánG.jejtovysvetlil,žefirmaCraiovan,
ktorá robila prepravu mu neodovzdala peniaze za tieto nádrže. Firme Plastic Box už nedlhovali prvotní
odberatelia, ale dopravca. To je zaúčtované na tom internom doklade. Dátum vystavenia daného
dokladu nevedela uviesť. Nemá ani vedomosť, o tom či obžalovaný dlhoval poškodenému, ona účtovala
na základe toho, čo jej pán G. vysvetlil a tak to zaúčtovala. Ďalej uviedla, že v účtovníctve v roku 2011

sa nenachádza žiadna došlá faktúra za prepravu firmy pána obžalovaného a nenachádza sa ani doklad
o vyplatení odmeny za tento obchod.. V hlavnej knihe je pohľadávka voči firme obžalovaného vo výške
5.947,- EUR. Prílohou interného dokladu je saldokonto neuhradených faktúr vo výške 5.947,- EUR,
kde pán G.,povedal, že je to preto, lebo dopravca zinkasoval a neodovzdal peniaze. To saldokonto by
nebolo, keby existoval príjmový doklad od odberateľov a pán G. by jej ho predložil a čo jej predložil,

to je zaúčtované. Doplnila, že pokiaľ na tom internom doklade sú dve rôzne sumy, a to 5.947,- EUR
a 3.997,- EUR, tak z hlavnej knihy, je evidentné, že v účtovníctve je pohľadávka 5.947,- EUR a ide
zrejme o nejakú chybu.

Svedok I. L. vypovedal, že aktuálne je konateľom a majiteľom spoločnosti Plastic Box, so spoločnosťou

Craiovan, s.r.o. za jeho pôsobenia neobchodovali, má len vedomosť, že obžalovaný vykonával prepravu
nádrží, kde istý čas to fungovalo a následne nemal odovzdávať peniaze za prepravu. K prípadnej
pohľadávke sa vyjadriť nevedel.

Do konania pribraný znalec Ing. Michal Sirka, uviedol, že z účtovníctva spoločnosti Plastic box
vykonal analýzy jednotlivých predmetných faktúr, úhrad a je toho názoru, že obžalovaný neuhradil,
resp. nevrátil peniaze spoločnosti Plastic box vo výške 5.047,- EUR, čo doložil príslušnými účtovnými
dokladmi. Doklady spoločnosti Craiovan, teda obžalovaného nemal k dispozícii, k tom sa nevyjadroval.
Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z vystavených faktúr spoločnosti Plastic box pre

jednotlivých odberateľov plastových nádob, t. j. F. G. v hodnote 1.399,- EUR, A. H. v hodnote 1.050,-
EUR, I. I. v hodnote 1.199,- EUR a C. B. v hodnote 1.399,- EUR, spolu 5.047,- EUR. Faktúry, ktoré
boli jeho strany popísané, eviduje spoločnosť ako neuhradené, tieto faktúry fyzicky existovali a sú
zaevidované aj v ďalších účtovných dokladoch, v knihe pohľadávok a v účtovnom denníku. Pokiaľ ide o
sumu 5047,- Eur znalec vychádzal z účtovných dokladov, podľa ktorých tú sumu prevzal. Sumu ustálil

aj vzhľadom k tomu, že na 900,- EUR je tam vystavená faktúra na pána M. ale tú vylúčil z celkovej
škody keďže pán G. uviedol, že táto bola omylom zahrnutá . Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ pánovi
B. patrila odmena za prepravu nádrží, avšak nikde v banke, ani v pokladni nenašiel, či bola nejaká
a keď bola nejaká, koľko ako odmeny mu bolo vyplatených. Pokračoval, že nikde nie je v evidencii,koľko si mal odpočítať ako odmenu, ak tomu tak bolo, Znalec k skutočnosti, či mohli byť tie
faktúry vystavené dodatočne uviedol, že teoreticky je to možné, ale predpokladá, že tie faktúry, ktoré sú
v spise boli fyzicky vystavené aj zaúčtované. Pokiaľ obžalovaný v rámci pripomienok uviedol, že faktúry

nemôžu byť v účtovníctve lebo ich neodovzdal znalec oponoval, že to neznamená, že keď obžalovaný
nevrátil faktúry podpísané od dodávateľov, že nemôžu byť v účtovníctve a pokiaľ by aj p. G. voči ich
ručne vypisoval, to neznamená, že nemá kópiu alebo že by ju nezaevidoval.

Následne bol znalec Ing. Sirka dopočutý a uviedol, že sporné sumy boli zaevidované na základe faktúr

v spise a ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku a aj keď neboli podpísané aj odberateľmi, to ešte
neznamená, že sú neplatné. Skutočnosť, či existuje aspoň nejaká faktúra, ktorá bola predtým obdobím
a podpísaná klientom, on neskúmal, no zoznam pohľadávok z Knihy pohľadávok sa skladá zo štyroch
strán, kde hore je uvedený dátum od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011, čiže predpokladá,
že predtým neboli žiadne faktúry. K tomu je ešte aj účtovný denník, kde sú tiež uvedené čísla faktúr
a korešponduje to. Iný zoznam pohľadávok nemal a ani iné číslovanie.

Súd sa vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých zistil
nasledovné:

Bolo oboznámené SK - Vyhlásenie zhody zo dňa 28.4.2011 ohľadne akumulačných, sedimentačných

a retenčných nádrží, kde ako zástupca výrobcu je uvedený F. G., výrobňa Břeclav.

Z faktúry bez čísla (čl. 104 spisu) plynie, dodávateľom bol Plastic Box, s.r.o., kde
fakturovaný bol predaj nádrže – 10 m3 v sume 1.199,- Eur a s dátumom vystavenia, ako
aj splatnosti 12.4.2011.

Súčasťou spisu je aj faktúra č. 23 s dátumom vystavenia 30.6.2011 a splatnosťou dňa
20.7.2011 pre odberateľa G. L. v sume 1.050,- Eur, ako aj výpis zo SLSP na
sumu 1.050,- Eur.

Zo zápisníc o rekognícii osoby je zrejmé, že poznávajúci, svedok C. B. označil ako vodiča osobu
obžalovaného. Svedok F. G. označil ako vodiča osobu odlišnú od obžalovaného B. a
F. M. a J. A. H. neopoznali osobu, ktorej odovzdávali hotovosť, F. M. pre odstup
času a J. H. si nepamätal tvár.

Súčasťou spisu je aj faktúra č. 14 s dátumom vystavenia, ako aj splatnosti dňa
12.5.2011 pre odberateľa F. G. v sume 1.399,- Eur, aj faktúra č. 15 s dátumom vystavenia 12.5.2011
a splatnosti 14.5.2011 pre odberateľa A. H. v sume 1.050,- Eur, ako
aj faktúra č. XX s dátumom vystavenia a splatnosti dňa 12.5.2011 pre odberateľa I.
I. v sume 1.199,-Eur a tiež faktúra č. 18 s dátumom vystavenia 13.5.2011 a splatnosti 14.5.2011 pre

odberateľa C. B. v sume 1.399,- Eur a bola oboznámená aj kniha pohľadávok spoločnosti Plastic Box
v nadväznosti na tieto faktúry.

Boli oboznámené aj bankové výpisy spoločnosti Plastic Box, vedenej vo Fio banke, kde jediným
disponentom účtu je konateľ spoločnosti F. G..

Podľa správy OR PZ, ODI Prešov, obžalovaný má na ODI Sabinov zaevidované vo
svojom vlastníctve jedno vozidlo a dve s uvedením iného vlastníka, vrátene auta M. N. farby oranžovej
a bola oboznámená aj EKV prívesu nákladného s EČV: E..

Z úplného výpisu spoločnosti CRAIOVAN s.r.o. plynie, že konateľom je A. B. so vznikom funkcie od
23.2.2010.

Obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd zistil nasledovné:

Obžalovaný spáchanie skutku v celkom rozsahu poprel a nakoľko na hlavnom pojednávaní najprv
nevypovedal, vo výpovedi z prípravného konania, prečítanej na hlavnom pojednávaní sa bránil tým,že všetky peniaze, ktoré mal odovzdať aj odovzdal a následne jeho obrana spočívala v tom, že
žiadne doklady vystavené neboli. Zo skutku je však usvedčovaný najmä výpoveďou svedka G. F. G.,
ktorý podrobne popísal spôsoby spolupráce s obžalovaným, kde najprv spolupráca s obžalovaným

fungovala bez problémov, ale nakoľko boli problémy, lebo stále odovzdával menej peňazí a stále sa
na niečo vyhováral a preto to bolo poriešené zmluvne a bola aj podpísaná zmenka a obžalovanému
bolo odovzdaných asi 50 nádrží a problémy boli u odberateľov spomínaných vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Jeho výpoveď je podoprená výsluchom znalca Ing. Sirku, podľa ktorého faktúry v hodnote
5.047,- EUR vo vzťahu k odberateľom nádrží popísaných vo výroku rozhodnutia eviduje spoločnosť ako

neuhradené. Pokiaľ ide o svedkov F. G., J. A. H., I. I. a C. B., títo podrobne popísali
spôsob dodania plastových nádrží a všetci zhodne uviedli, že peniaze vyplatili osobe, ktorá dodal tie
nádrže v hotovosti a pri rekognícii opoznal obžalovaného jednoznačne iba svedok C. B..

Bolo zrejmé, že obžalovanému bolo v danom čase konateľom G. G. odovzdaných min 4 plastové
nádrže, ktoré mal odovzdať zákazníkom, odovzdať im faktúry a príslušnú dokumentáciu, následne

zobrať peniaze a tieto odovzdať poškodenému v sídle firmy alebo na jeho firemný účet a peniaze, ktoré
obžalovaný prevzal v hotovosti od F. G., J. A. H., I. I. a C. B. v celkovej výške 5047,- Eur neodovzdal
poškodenému, ale tieto si ponechal pre vlastnú potrebu.

Obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Trestného zákona, lebo objektívna stránka trestného činu bola podľa názoru súdu v celom rozsahu
preukázaná, lebo z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodeným boli zverené
obžalovanému veci a to plastové nádrže s poukazom na závery znaleckého posudku Ing. Michala Sirku
v hodnote 5 047,- Eur, kde tieto mal obžalovaný dodať konkrétnym osobám, zobrať peniaze a tieto
odovzdať. V tomto prípade je nepochybné, že tieto veci mu boli zverené, ale obžalovaný si priamo

neprisvojil vec, ktorá mu bola zverená, ale výťažok z ich predaja a preto naplnil objektívnu stránku tohto
trestného činu.

Je nepochybné, že došlo k naplneniu aj kvalifikovanej podstaty tohto trestného činu podľa § 213 ods.
2 písm. a) Trestného zákona, lebo bola spôsobená škoda vo

výške 5047,- Eur, čo jednoznačne presahuje hranicu väčšej škody. Medzi konaním obžalovaného, teda
medzi tým, že neodovzdal peniaze, ktoré vybral od zákazníkov poškodenému, ale ich použil na doposiaľ
nestotožnený osobný účel, je tu daná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom,
teda zmenšením majetku poškodeného, resp. jeho firmy.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal nepochybne formou priameho
úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť
alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt) a to majetok inej osoby, lebo
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, teda mal s ňou nakladať iba v nevyhnutnom rozsahu a za
účelom zverenia, a nemohol s ňou nakladať ako s vecou vlastnou a v tomto prípade

to neznamená iba pokiaľ ide o samotnú vec, ale nepochybne aj s výťažkom,
ktorý dostal za predaj tejto veci, čo bol dohodnutý účel a získané peniaze neodovzdal, ale ponechal si
ich pre vlastnú potrebu, teda naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Pri posudzovaní pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd skutočnosť, že
doposiaľ viedol riadny život vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.
Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu.

Trestný zákon osobitnej časti trestného zákona za prečin sprenevery podľa 213 ods. 2 je možné uložiť

trest odňatia slobody v rozmedzí jeden až päť rokov.

S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na zabezpečenie účelu
trestného zákona postačuje v tomto prípade trest slobody na spodnej hranici zákonom stanovenejtrestnej sadzby v trvaní, t.j. v trvaní 1 roka, pričom zároveň takisto dospel k záveru, že na obžalovaného
nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné
dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu

v trvaní 18 mesiacov, ktorú považoval vzhľadom na charakter skutku za primeranú. Počas
tejto skúšobnej doby je obžalovaný takisto povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že
aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či
išlo len o mimoriadne vybočenie. Obžalovaný si takisto ale musí uvedomiť, že v opačnom prípade súd,
a to aj počas plynutia skúšobnej doby, môže nariadiť výkon takto odloženého trestu.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona
a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody súd priznal poškodenému škodu vo výške 5047,-
Eur, lebo len v takej výške nemal žiadne pochybnosti o správnosti čo do dôvodu,

ako aj výšky a nárok na náhradu škody v tejto výške mal za dostatočne za preukázaný
a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, lebo by bolo
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by neúmerne presiahlo rámec trestného konania.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.