Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124206285
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124206285.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobcu: M. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. L. XXX/XX, K.,
zastúpeného právnym zástupcom: CHATL - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom . Pod Párovcami
93, Piešťany, IČO: 55941028, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Krakovany - Stráže, so
sídlom Školská 401/8, Krakovany, IČO: 00654451, o vypratanie nehnuteľností, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 9.8.2024, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 9.8.2024, sa domáhal žalobca,
aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané:
- na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie (ďalej aj ako len „kat. úz.“)
K. ako pozemok registra E KN s parcelným číslom (ďalej aj ako len „pozemok reg. E KN s parc. č.“)

XXX/.X, záhrada o výmere 1271 m2,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. K. ako pozemky registra E KN s parc. č. XXX, orná pôda o výmere 23889
m2, a s parc. č. XXX, orná pôda o výmere 20918 m2,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. K. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX, orná pôda o výmere 7754 m2,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. K. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere
15825 m2,

- na LV č. XXXX pre kat. úz. K. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere
5420 m2,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. B. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 74 m2,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. B. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX/X, orná pôda a o výmere
13786 m2,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. B. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX, orná pôda o výmere

14293 m2.
Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na predmetné pozemky a ich užívania v rozsahu veľkosti
spoluvlastníkoch podielov žalobcu k týmto pozemkom, zapísaným:

- na LV č. XXXX pre kat. úz. K. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 1271
m2, v podiele 5/12,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. K. ako pozemky registra E KN s parc. č. XXX, orná pôda o výmere 23889
m2, a s parc. č. XXX, orná pôda o výmere 20918 m2, v podiele 1/3,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. K. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX, orná pôda o výmere 7754
m2, v podiele 1/2,

- na LV č. XXXX pre kat. úz. K. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX/X, orná pôda o výmere
15825 m2, v podiele 1/1,- na LV č. XXXX pre kat. úz. K. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere
5420 m2, v podiele 1/3,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. B. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX/X, záhrada o výmere 74

m2, v podiele 5/12,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. B. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX/X, orná pôda a o výmere
13786 m2, v podiele 1/2,
- na LV č. XXXX pre kat. úz. B. ako pozemok registra E KN s parc. č. XXX, orná pôda o výmere 14293
m2, v podiele 1,

a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o žalobe o vypratanie). Súčasne žiadal
priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnil žalobca podaním zo dňa 21.8.2024, doručeným
súdu dňa 21.8.2024, ktorým sa vyjadril k rozhodnutiu súdu vydanému v inej veci, a to k uzneseniu č. k.
22C/58/2024-55 zo dňa 3.7.2024, ktorým súd zamietol návrh (na nariadenie neodkladného opatrenia -

pozn. súdu), ku ktorému uzneseniu sa vyjadril žalobca, že to nezakladá prekážku res iudicata (prekážku
veci právoplatne rozhodnutej - pozn. súdu). Žalobca vyjadril svoj nesúhlas s názorom súdu, uvedeným
v uznesení o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže, podľa názoru súdu,
nebolomožnénariadiťneodkladnéopatrenie(len)preto,žesúdnevie,akýmspôsobombuderozhodnuté
v správnom konaní Okresným úradom Piešťany, alebo či už v čase rozhodnutia súdu o návrhu na

nariadenie odkladného opatrenia nedošlo dokonca k rozhodnutiu (meritórnemu) v správnom konaní.
Rovnako vyjadril žalobca svoj nesúhlas s názorom súdu uvedenom v ods. 19 odôvodnenia citovaného
uznesenia, v ktorom súd uviedol, že je možné, že neexistuje potreba naliehavej potreby úpravy pomerov.
Žalobca mal za to, že súd ako keby prezumoval, že každý, kto navrhuje nariadenie neodkladného
opatrenia, musí počas celej lehoty od podania návrhu do rozhodnutia súdu osvedčovať, či stále trvá

potreba. V tejto súvislosti uviedol žalobca, že nariadené neodkladné opatrenie trvá do zmeny pomerov,
zároveň, ak nebude zasahovať žalovaný do práv žalobcu, žalovaný sa bude úspešne brániť, napríklad
podaním odvolania či návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, a napokon je tu ustanovenie §
340 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22C/58/2024 - pozn. súdu) sa iba vyjadril, že ak

nebude do jeho vlastníctva zasahované, a žalovaný si splní svoje povinnosti, tak nebude dôvodné,
aby nariadené neodkladné opatrenie trvalo. Aktuálny stav sa nezmenil, žalovaný ignoruje povinnosti, a
naopakOkresnýúradPiešťanyriadnenekoná.Vdoplnenínávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
v tomto konaní (vedenom pod sp. zn. 106C/78/2024 - pozn. súdu) uviedol žalobca, že naliehavosť
a potreba ochrany žalobcu trvá, pričom Okresný úrad Piešťany v konaní riadne nepokračuje, ten

konanie prerušil, dokonca vyzval žalobcu, aby podal žalobu o určenie platnosti skončenia nájomného
vzťahu so žalovaným. Odhliadnuc od toho, že takáto určovacia žaloba podľa Civilného sporového
poriadku nie je ani prípustná, rozhodol sa žalobca podať žalobu o vypratanie, v ktorom konaní bude
súd ako predbežnú otázku posudzovať „zánik“ nájomného vzťahu. Žalobca ďalej uviedol, že ochranu
vlastníckeho práva mu môže poskytnúť len súd, pričom vo veci samej sa domáha vypratania (vydania)

veci, a o takýchto sporoch rozhodujú súdy, keďže správny orgán v danom prípade iba rozhoduje o
vzniku podnájomnej zmluvy, avšak ten svoje konanie prerušil. Okresný úrad Piešťany de facto čaká
na rozhodnutie (súdu - pozn. súdu) o žalobe na vypratanie, teda celkom zjavne nebude meritórne
rozhodovať. Proti rozhodnutiu o prerušení konania v správnom konaní nie je prípustné odvolanie, preto
podal žalobca návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, a teda žalobca je aktívny.

Keďže v správnom konaní nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť,
nie je tak daný ani „podklad“ pre prípadný prieskum zo strany prokuratúry, pritom je všeobecne známe,
že prokuratúra zastáva postoj a postup, že nie je oprávnená zasahovať do rozhodovania správnych
orgánov pred právoplatným skončením konania. Žalovanému právo hospodárenia nepatrí, hoci ho
fakticky vykonáva, a z uvedeného dôvodu podal žalobca v rámci žaloby o vypratanie aj iný návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, teda nie návrh podľa § 325 ods. 2 písm. c) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný
sporový poriadok“), ale podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
vedený pod. sp. zn. 22C/58/2024, smeroval k uloženiu inej povinnosti žalovanému, na rozdiel od návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je súčasťou žaloby o vypratanie nehnuteľnosti vedenej pod

sp. zn. 106C/78/2024, ktorým návrhom sleduje žalobca uloženie povinnosti žalovanému nevstupovať
a neužívať pozemky.4. Žalobu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvodzoval žalobca 1.) od svojho vlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam v príslušných spoluvlastníckych podieloch, nakoľko nevlastní všetky v
celosti, 2.) od zániku nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným uplynutím doby, na ktorú bol

nájom uzatvorený nájomnou zmluvou č. 895 zo dňa 23.12.2013, ktorý nájomný vzťah zanikol dňom
31.12.2023, s prihliadnutím na neplané dojednanie v čl. III. ods. 2 nájomnej zmluvy o automatickej
obnove nájmu, 3.) od neuzatvorenia podnájomnej zmluvy v zákonnej lehote podľa zákona č. 504/2003
Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o
zmeneniektorýchzákonov,vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajakolen„zákonč.504/2003Z.z.“),a4.)

od absencie rozhodnutia Okresného úradu Piešťany, odbor pozemkový a lesný o vzniku podnájomného
vzťahu podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z., ktorý úrad prerušil konanie o vydanie rozhodnutia o
vznikupodnájomnéhovzťahu,aodkázalžalobcunapodaniežalobynasúdourčenieplatnostiskončenia
nájmu.

5. V žalobe, súčasťou ktorej bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodol súd

týmto uznesením, uviedol žalobca, že uzatvoril so žalovaným dňa 23.12.2013 nájomnú zmluvu č. 895
na základe a podľa zákona č. 504/2003 Z. z., ktorý je lex specialis vo vzťahu k zákonu č. 40/1964 Zb.
Občianskemu zákonníku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“),
ktorou zmluvou prenajal žalobca žalovanému svoje pozemky špecifikované v odsekoch 1. a 2. tohto
odôvodnenia, vo veľkosti svojich spoluvlastníckych podielov, nachádzajúce sa v kat. úz. K. a v kat. úz. B.,

všetky v okrese W., ktoré pozemky tvoria pôdny fond. Keďže nájom trval do 31.12.2023, vyzval žalobca
žalovaného výzvou zo dňa 25.10.2023 na vrátenie a prevzatie pozemkov, na čo zareagoval žalovaný
stanoviskom zo dňa 10.11.2023. Následne žalobca opakovane vyzval žalovaného dňa 11.12.2023
opakovanou výzvou na vrátenie a prevzatie pozemkov. Dňa 14.12.2023 vyzval žalobca žalovaného na
uzatvorenie podnájomnej zmluvy, ktorú výzvu si prevzal žalovaný osobne v ten istý deň, ktorú výzvu

dal žalobca na vedomie aj Okresnému úradu Piešťany ten istý deň. Táto výzva žalovanému a jej
zaslanie okresnému úradu boli aplikáciou ust. § 12a zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého, ak nájomca
užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej
zmluvy a pozemok je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom
(ďalej len „doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k

pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti
doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav
podľa osobitného predpisu. Dňa 15.12.2023 začala plynúť 60-dňová lehota na uzatvorenie podnájomnej
zmluvy, ktorá márne uplynula dňom 13.2.2024, do uplynutia ktorej lehoty neuzatvorili strany sporu
podnájomnú zmluvu v súlade so zákonom č. 504/2003 Z. z. Predmetné pozemky nie sú prístupné,

resp. ich nemožno racionálne užívať, a keďže nebola uzatvorená podnájomná zmluva v zákonnej 60-
dňovej lehote, podal žalobca dňa 16.2.2024 Okresnému úradu Piešťany, odbor pozemkový a lesný,
žiadosť o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003
Z. z., ktorú zaslal žalobca aj žalovanému, ktorému bola doručená dňa 23.2.2024. Vykonaním niektorých
úkonov splnomocnil žalobca spoločnosť AGROBOLJEŠIK, s.r.o. Ešte predtým však žalobca informoval

žalovaného, napr. výzvou zo dňa 14.9.2023, že nemá záujem na predĺžení a pokračovaní v nájme.

6. Žalobca ďalej uviedol, že v správnom konaní o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu,
začatého na základe žiadosti žalobcu zo dňa 16.2.2024, nebolo do dnešného dňa rozhodnuté, pričom
okresný úrad prerušil správne konanie, a vyzval žalobcu na podanie žaloby o určenie platnosti skončenia

nájmu k predmetným pozemkom. Nakoľko predmetné pozemky nie sú prípustné, resp. ich nemožno
racionálne užívať, požadoval žalobca poskytnutie „náhradných pozemkov“, a teda žiadal podnájom tak,
ako to predpokladá ust. § 12a zákona č. 504/2003 Z. z.. V uvedenom správnom konaní sa uskutočnilo
dňa 18.4.2024 ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnili strany sporu aj spoločnosť AGROBOLJEŠIK,
s.r.o. Podľa zápisnice z pojednávania na okresnom úrade, pozemky - predmet nájmu v prospech nového

nájomcu - spoločnosti AGROBOLJEŠIK, s.r.o. (v konaní vystupujúci ako budúci obhospodarovateľ),
nie sú racionálne užívateľné, resp. nie sú prístupné. Okresný úrad v zápisnici najmä potvrdil a
skonštatoval, že sú splnené podmienky na vznik podnájomného pozemku, a že návrh žalobcu na
umiestneniepodnájomnéhopozemkuspĺňapodmienkyprimeranosti.Žalovanýjevuvedenomsprávnom
konaní pasívny, pozemky naďalej užíva, pričom nemožno ani predvídať, či a kedy skončí správne

konanie vedené Okresným úradom Piešťany. Žalobca zdôraznil, že bez vydania rozhodnutia okresným
úradom v správnom konaní podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z. z., nevznikne podnájomný
vzťah (k náhradným pozemkom), čím ani nevznikne žalobcovi právo užívať náhradné pozemky. Bez
dobrovoľného uzatvorenia zmluvy o podnájme, ako aj bez rozhodnutia o podnájme nie je dané ani právožalovaného ako doterajšieho nájomcu na užívanie pôvodného predmetu nájmu. Nakoľko žalovaný si
nesplnil povinnosť podľa § 12a ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. uzatvoriť so žalobcom ako s doterajším
prenajímateľom podnájomnú zmluvu v lehote do 13.2.2024, tak bez rozhodnutia o vzniku podnájmu

nemá žalovaný ani právo užívať (hospodáriť) s predmetnými pozemkami žalobcu, ktoré boli predmetom
nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 23.12.2013.

7. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný zasahuje do jeho vlastníckeho práva tým, že užíva jeho pozemky
bez právneho titulu, 1.) keďže ich užíva aj po zániku nájomného vzťahu z nájomnej zmluvy zo dňa

23.12.2023, ktorý nájom zanikol uplynutím doby nájmu, dňom 31.12.2023, keďže nájom bol dohodnutý
na dobu určitú, 2.) keďže neuzatvoril zo žalobcom podnájomnú zmluvu, a 3.) okresný úrad nerozhodol
o vzniku podnájomného vzťahu. Žalobca má právo domávať sa vydania celej veci podľa § 126 OZ, hoci
je len spoluvlastníkom väčšiny predmetných pozemkov, a v tejto súvislosti odkázal na rozsudok NSSR
sp. zn. 2Cdo 80/02, podľa ktorého, každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať žalobu podľa § 126 OZ,
a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil v konaní pred Okresným

úradom Piešťany, že v danom prípade malo dôjsť k obnoveniu nájmu podľa článku III. bod 2 nájomnej
zmluvyzodňa23.12.2013,atonanové10-ročnéobdobie,ktorétvrdeniežalovanéhojezaprotokolované
v zápisnici zo dňa 18.4.2024 z uvedeného správneho konania, avšak žalovaný nepredložil k tomuto
svojmu tvrdeniu žiadne dokumenty, ani iné listiny na preukázanie tohto tvrdenia. Žalovaný práveže
začiatkom jari 2023 zaslal žalobcovi návrh ďalšej zmluvy o nájme, podpísaný žalovaným dňa 9.3.2023,

ku ktorému návrhu nepripojil žalovaný žiadny list, poučenie, neposkytol žiadne informácie žalobcovi.
Žalobca tento návrh neprijal, listinu nepodpísal, a komunikoval odmietnutie. K predmetnému dojednaniu
článku III. bod 2 Nájomnej zmluvy č. 895 zo dňa 23.12.2013 uviedol žalobca, že ide o neplatné zmluvné
dojednanie, pretože:
1.) predmetné zmluvné dojednanie je neurčité a nezrozumiteľné, a je preto neplatné podľa § 37 ods.

1 OZ, keďže z formulácie textu: „zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8 zákona“, nevyplýva, na
ktorý konkrétny zákon odkazuje tento text zmluvy. Aj keby malo ísť o zákon č. 504/2003 Z. z., jeho ust.
§ 8 malo v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy (rok 2013) dva odseky, z ktorých odsek 1
upravoval, a aj upravuje, minimálnu aj maximálnu dobu nájmu s tým, že minimálna doba nájmu pozemku
bola 5 rokov, a maximálna doba nájmu 25 rokov (v súčasnosti 15 rokov). Z predmetného zmluvného

dojednania navyše nevyplýva, o aké konkrétne obdobie by sa mal nájom predĺžiť. Nie je pritom zrejmé,
akým spôsobom dospel žalovaný k záveru, že nájom sa mal predĺžiť o ďalších 10 rokov. Výklad tohto
zmluvného ustanovenia je na ťarchu žalovaného, keďže žalovaný vypracoval a predložil návrh zmluvy.
V tejto súvislosti odkázal žalobca na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorého, ak sú v
zmluvepoužitéformulácieapojmy,ktorémožnovykladaťrozdielne,javísabyťspravodlivýmvykladaťich

v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v
zmluveustanoveniapripúšťajúceviacvýznamovývýklad,anáslednevzlejvierezneužiťmnohoznačnosti
tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Žalobca poznamenal, že žalovaný mu ani
neumožnil pripomienkovať znenie zmluvy, ktorá má charakter formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú
uzatvoril žalobca ako spotrebiteľ so žalovaným ako dodávateľom;

2.) žalobca nemal nikdy vôľu byť viazaným prolongačnou klauzulou. Podľa § 12 ods. 1 zákona
č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (znenie účinné do 30.4.2018), ak
prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve
druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa
obnovuje na určitý čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky,

s ktorými Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“) nakladá podľa osobitného predpisu. Žalobca
poznamenal, že predmetné ustanovenie bolo počnúc 1. aprílom 2018 (1. májom 2018 - pozn. súdu)
jeho novelizáciou odstránené, konkrétne zákonom č. 291/2017 Z. z., pričom podľa samotnej dôvodovej
správy k tomuto zákonu, novela zákona reaguje na potreby aplikačnej praxe, a vypúšťa doterajšiu
úpravu automatickej obnovy nájomného vzťahu v prípade, ak rok pred uplynutím času, na ktorý bol

nájom dohodnutý, prenajímateľ nevyzval nájomcu na vrátenie pozemkov, resp. nájomca nevyzval
prenajímateľa na prevzatie pozemkov. Takáto právna úprava často viedla k sporom a k neprehľadnosti
v dojednaniach týkajúcich sa užívania pozemkov. Akreditovaný orgán štátnej správy zabezpečujúci
administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve detekoval automatickú obnovu
nájomného vzťahu ako častú príčinu tzv. dvojitých deklarácii. Zrušením automatickej obnovy nájomného

vzťahu v ust. § 12 ods. 1 mal predkladateľ zákona ambíciu posilniť jednak právo vlastníka pozemku
a jednak stabilitu podnikateľského prostredia pre tie subjekty, ktoré pôdu skutočne obhospodarujú, so
súčasným vytvorením podmienok na prístup k pôde ďalším podnikateľským subjektom. Žalobca dodal,
že predmetnému ustanoveniu zmluvy porozumel tak, že zmluva iba odkazuje na zákonné ustanovenie,čo naznačuje aj úplné kopírovanie zákonného textu do odseku 2 článku III. zmluvy. Ak vôľa smerovala
len k tomu, že má platiť zákonná úprava, a táto zanikla, keďže bola zrušená počnúc 1.5.2018 (novelou
zákona), niet žiadneho rozumného dôvodu, aby v roku 2023, resp. 2024 mala platiť pre predmetný

zmluvný vzťah. Pokiaľ zákonodarca považoval ust. § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. za nesprávne,
vedúce k sporom, z ktorého dôvodu tento text aj zrušil s účinnosťou od 1.5.2018, pričom upravil iné
oprávnenia nájomcov (poľnohospodárske podniky), ktoré zakotvil do nového znenia ust. § 13 ods. 2
zákona č. 504/2003 Z. z., nie je rozumný dôvod, pre ktorý by malo ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona
v znení účinnom do 30.4.2018 platiť aj pre danú zmluvu. Žalobca odkázal na prechodné ust. § 24d ods.

3 zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknutéprednadobudnutímúčinnostitohtozákona(pred1.5.2018-pozn.súdu),akneupravujúprávne
vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2 (reštitučný nárok na prinavrátenie pozemkov - pozn. súdu);
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
sa posudzujú podľa doterajších predpisov;
3.) predmetné zmluvné dojednanie je v rozpore so zákonom č. 504/2003 Z. z., resp. ho obchádza, a

je neplatné podľa § 39 OZ. Samotný zákonodarca zrušil ust. § 12 ods. 1 pôvodného znenia, pretože od
1.5.2018 už neplatí zákonná automatická obnova nájomného vzťahu. Pokiaľ aj nejde v danom prípade
o priamy rozpor so zákonom, ide o obchádzanie účelu zákona. Predmetné zmluvné ustanovenie po
1.5.2018 je potrebné vykladať a posúdiť jeho súlad s obsahom zákona, resp. s jeho účelom v spojení s
prechodným ustanovením v § 24d ods. 3 citovaného zákona. Nakoľko uplatnenie „nároku“ žalovaného

na automatickú obnovu nájomného vzťahu mohlo nastať až po účinnosti novely zákona číslo 504/2003
Z. z., vykonanej zákonom č. 291/2017 Z. z., neplatí výnimka z aplikovania § 24d ods. 3 citovaného
zákona pred bodkočiarkou, teda aj Nájomná zmluva č. 895 sa riadi zákonom č. 504/2003 Z. z. v platnom
a účinnom znení. Ak žalovaný tvrdí, že mala nastať obnova nájmu, dokonca na 10 rokov, tak k nej
mohlo prísť najskôr po uplynutí dohodnutej doby trvania nájmu, teda až od 1.1.2024, ku ktorému dňu

už neumožňuje zákon č. 504/2003 Z. z. aplikovať automatickú obnovu nájmu. Od 1.5.2018 sa dostalo
predmetné zmluvné dojednanie do priameho rozporu s obsahom, resp. účelom citovaného zákona.
Ak cieľom zákonodarcu, vykonaným novelizáciou citovaného zákona zákonom č. 291/2017 Z. z. vo
vzťahu k „vypusteniu automatickej obnovy“ nájomných vzťahov, bolo dosiahnuť zrušenie automatickej
obnovy, je nutné nazerať na predmetné zmluvné ustanovenie ako rozporné s obsahom zákona, resp.

za obchádzajúce účel zákona. Zákon č. 504/2003 Z. z. od 1.5.2018 považuje za nežiaduce automatické
obnovovanie nájmov, a princíp zmluvnej slobody má mantinely v podobe jasnej vôle, cieľa a tým aj účelu
„novej právnej úpravy“ danej zákonom č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2018;
4.) predmetné zmluvné dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (contra bonos mores) podľa
§ 39 OZ, pretože žalovaný jasne dáva najavo, že má snahu dosiahnuť „vazalstvo“ žalobcu ako vlastníka

vo vzťahu k prenajatým pozemkom. Automatická obnova spôsobuje, že je potrebný aktívny úkon zo
stranyprenajímateľa,tedažalobcu,abynenastalijejúčinky.Zakorektnéavyváženézmluvnédojednanie
o automatických prolongačných klauzúl možno považovať len také, ak je potrebný aktívny úkon zmluvnej
strany k tomu, aby zmluvný vzťah pokračoval, teda aktívne konanie a vôľa má byť prejavená, aby zmluva
nezanikla, a nie opačne, že musí byť daný nesúhlas, aby zmluva nepokračovala. Žalobcovi bolo pri

uzatváraní predmetnej zmluvy tlmočené, že ide iba o zákonné ustanovenie, a jeho vôľa nesmerovala
k tomu, aby išlo o zmluvnú dohodu, a aj preto je potrebné predmetné zmluvné dojednanie považovať
za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Zákon priamo vypustil automatickú obnovu nájmu, o to
prísnejšie je potrebné posudzovať obdobné zmluvné ustanovenia, ktoré majú mať rovnaké následky.
Účelom týchto „automatických prolongácii“ je v prevažnej miere sťažiť prístup vlastníkov k ich majetku,

k ich pozemkom, ktoré majú buď záujem priamo užívať alebo tu je iný subjekt, ktorý ponúka vhodnejšie
podmienky užívania a nájmu;
5.) predmetné zmluvné dojednanie je neplatné, nakoľko nebolo individuálne dojednané, a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalujúceho spotrebiteľa
podľa § 53 ods. 5 OZ. Predmetnú Nájomnú zmluvu č. 895 uzatvoril žalobca v pozícii spotrebiteľa a

žalovaný v pozícii dodávateľa, a je preto nepochybné, že predmetná nájomná zmluva je formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou, ktorú vyhotovil žalovaný, predložil ju žalobcovi na podpis bez možnosti
pripomienkovania.Žalobcaposkytolnazákladetejtonájomnejzmluvyžalovanémuvroku2013pozemky
na účely ich využívania v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou - výkon poľnohospodárskej činnosti.
Predmetné zmluvné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože núti žalobcu ako

spotrebiteľa k tomu, aby vykonal aktívny úkon, aby zmluva zanikla, a naopak prezumuje, že mlčanie
je vyjadrením súhlasu. Za korektné by bolo možné považovať dojednanie, ak by pre obnovu nájmu sa
vyžadovalaktívnyúkon,teda,akbyspotrebiteľvyjadrilvôľubyťzmluvounaďalejviazaný.Pokiaľzmluvnédojednanie vyžaduje úkon, aby spotrebiteľ zmluvou viazaný nebol, ide o neprimerané a nedôvodné
vyjadrenie toho, že mlčanie alebo nečinnosť sa považuje za súhlas;
6.) samotné správanie žalovaného, ktorý predložil na jar 2023 žalobcovi návrh novej nájomnej zmluvy, je

len vyjadrením toho, že on sám pred viac než rokom nepovažoval predmetný zmluvný vzťah za zmluvu s
automatickouobnovou.Návrhnájomnejzmluvyžalovanéhopodpísanýdňom9.3.2023bolmenejnežrok
pred uplynutím doby nájmu (od 1.1.2014 do 31.12.2023), žalovaný vedel, že žalobca nevykonal písomnú
výzvu podľa ním formulovaného článku III. bod 2 Nájomnej zmluvy č. 895 zo dňa 23.12.2023, a preto
nebol na strane žalovaného žiadny rozumný dôvod, aby predkladal žalobcovi novú nájomnú zmluvu,

pokiaľ vykladal predmetné zmluvné dojedanie ako ustanovenie zmluvy s prolongáciou na ďalších 10
rokov. V návrhu novej nájomnej zmluvy uviedol žalovaný, že nájom trvá od 1.1.2023 napriek tomu, že
návrh zmluvy podpísal 9.3.2023, a teda nájom mal začať skôr, než by došlo k uzatvoreniu zmluvy. Tento
návrh zmluvy žalobca neprijal, jeho mlčanie je vyjadrením nesúhlasu, pretože nebol riadne poučený
ani upozornený žalovaným o forme a spôsobe odmietnutia návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy.
Žalobca citoval z ust. § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. v súčasnom znení (účinnom od 1.5.2021),

podľa ktorého, ak nájomca najskôr rok a najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý je
nájom dohodnutý, preukázateľne doručil prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a prenajímateľ
do uplynutia času, na ktorý bol nájom dohodnutý, tento návrh neodmietol alebo neoznámil nájomcovi,
že uzavrel nájomnú zmluvu s inou osobou, predpokladá sa, že uplynutím času, na ktorý bol nájom
dohodnutý, vznikol medzi nimi nájomný vzťah na neurčitý čas, ktorý možno vypovedať k 1. novembru

s výpovednou lehotou jeden rok; § 12 ods. 4 druhá až štvrtá veta sa použijú primerane. Ďalej citoval
žalobca z ust. § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z. v súčasnom znení (účinnom od 1.5.2021), tretia
veta, podľa ktorého, užívateľ je povinný pri návrhu uzatvorenia nájomnej zmluvy podľa prvej vety poučiť
vlastníka o forme a spôsobe odmietnutia návrhu a upozorniť ho, že ak návrh neodmietne alebo nevyzve
užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, vznikne nájomný vzťah podľa prvej vety, inak tento

nájomný vzťah nevznikne. Ak vlastník pred uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu na
uzatvorenie nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku podľa
prvej vety, oznámi túto skutočnosť užívateľovi do šiestich mesiacov odo dňa doručenia návrhu. Konanie
žalovaného, ktorý na jar 2023 doručil žalobcovi ako prenajímateľovi novú zmluvu označenú rovnako, ako
Nájomná zmluva č. 895, ktorý návrh vyhotovil neskôr než rok pred uplynutím doby nájmu (menej než rok

pred 31.12.2023), a zároveň skôr než 2 mesiace pred jej uplynutím, nasvedčuje tomu, že žalovaný konal
s vedomím, že je naplnená hypotéza ust. § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., keďže postupoval tak,
ako to predpokladá súčasné znenie ust. § 13 ods. 2 citovaného zákona. Svojím konaním a postojom dal
žalovaný nepochybne a nad mieru rozumných pochybností najavo predložením novej zmluvy, že bežiaci
nájom zanikne 31.12.2023, a ak chce, aby naďalej trval, musí ponúknuť nový nájom, teda využitie tzv.

prednostného práva na nájom;
7.) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 OZ). Pokiaľ z predmetného zmluvného dojednania odvodzuje žalovaný svoje právo na predĺženie
trvania nájmu o ďalších 10 rokov, v danej veci by išlo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi,

keďže žalovaný svojím konaním dal najavo, že má záujem na zmene nájomného vzťahu, najmä na
jeho predĺžení, a to zaslaním novej zmluvy, avšak bez akéhokoľvek sprievodného listu poučenia alebo
upozornenia žalujúceho prenajímateľa. Keďže zákonodarca vypustil ustanovenie o automatickej obnove
nájomných vzťahov zo zákona z dôvodu spornosti následkov jej uplatňovania v praxi, uplatňovanie
takéhoto práva žalovaným je rozporné s dobrými mravmi, keďže aj zákonodarca v dôvodovej správe

skonštatoval, že jeho želaním bolo, aby takýto inštitút nebol súčasťou právneho poriadku. Takýto výkon
práva žalovaným je celkom zjavne šikanóznym výkonom práva na predlžovanie trvania nájomnej
zmluvy, čo neodvodzoval žalovaný od vôle zmluvnej strany, ale od zákonnej úpravy v čase vzniku zmluvy
(rok 2013) a „preklopením“ rýdzeho textu s chybami, a zakomponovaním do textu zmluvy sa mal čl.
III. ods. 2 nájomnej zmluvy javiť ako obojstranná zhoda zmluvných strán, hoci ide o typický príklad

spotrebiteľskej zmluvy, ktorej tvorcom a predkladateľom je žalovaný podnikateľ ako dodávateľ a druhou
stranou je žalobca ako fyzická osoba nepodnikateľ, t. j. spotrebiteľ. V roku 2013 žalovaný prezentoval
žalobcovi predmetné ustanovenie zmluvy len ako „preklopenie“ zákonného ustanovenia, že ide len o
zákonné právo, čím uviedol žalobcu do omylu, a preto takéto konanie by bolo možné vyhodnotiť ako
nekalú obchodnú praktiku žalovaného, a predmetné zmluvné ustanovenie za neplatné.

8. Záverom žaloby žalobca zhrnul, že predmetný nájom zanikol dňom 31.12.2023, že strany sporu
neuzatvorili zmluvu o podnájme k náhradným pozemkom, a preto nevzniklo žalovanému ani právo
hospodáriť na predmetných pozemkoch. Až uzatvorením podnájomnej zmluvy alebo rozhodnutímpríslušného orgánu o vzniku podnájmu by bolo možné hovoriť o vzniku práva hospodárenia žalovaným
na predmetných pozemkoch. Žalovaný neoprávnene a bez právneho titulu zasahuje do vlastníckeho
práva žalobcu tým, že užíva predmetné pozemky. Žalobca opätovne odkázal na ust. § 12a ods.

1, 2 a 8 zákona číslo 504/2003 Z. z. podľa ktorého, ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom
skončil, bol povinný uzatvoriť s vlastníkom („doterajším prenajímateľom“) na základe jeho písomnej
žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu. Nájomcovi tak
vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ za tých
istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve. Nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším

prenajímateľom podnájomnú zmluvu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom,
ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ môže dať do užívania takéto pozemky inej osobe.
Keďže nájomca si nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť podnájomnú zmluvu s doterajším prenajímateľom,
požiadal žalujúci prenajímateľ okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k
určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa. Ďalej žalobca citoval z ust. 12a ods. 11
a 13 citovaného zákona, podľa ktorého mal okresný úrad určiť, či návrh na umiestnenie pozemku,

na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah, spĺňa podmienky primeranosti, mal prerokovať s doterajším
prenajímateľom a nájomcom návrh na umiestnenie pozemku, na ktorý má vzniknúť podnájomný vzťah,
a z prerokovania vyhotoviť zápis. Na základe výsledkov prerokovania mal nájomca v lehote 15 dní odo
dňa prerokovania predložiť nájomné zmluvy na pozemky, na ktorých má vzniknúť podnájomný vzťah.
Okresnýúradnáslednevyzvedoterajšiehoprenajímateľa,abyvprimeranejlehotezabezpečilvyčlenenie

podnájomného pozemku v teréne a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu, a predložil ho okresnému úradu
spolu s dokladom o úhrade nákladov. Ak doterajší prenajímateľ v ustanovenej lehote nezabezpečí
vyčlenenie podnájomného pozemku v teréne alebo nepredloží rozdeľovací plán, okresný úrad konanie
zastaví. Účastníkom konania podľa odseku 8 je doterajší prenajímateľ a nájomca. Rozhodnutie podľa
odseku 8 sa doručuje doterajšiemu prenajímateľovi a nájomcovi do vlastných rúk. Žalobca zopakoval,

že žalovaný bol vyzvaný na uzatvorenie podnájomnej zmluvy, avšak bezvýsledne. Následne sa
obrátil žalobca na Okresný úrad Piešťany ako na orgán štátnej správy na úseku pozemkových
úprav so žiadosťou o autoritatívne rozhodnutie o podnájme, ktoré nebolo doposiaľ vydané, pričom
tento úrad svoje konanie prerušil. Okresný úrad Piešťany ako správny orgán nevie poskytnúť, ani
neposkytuje ochranu vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom, pretože na takúto ochranu

je oprávnený výlučne súd. Zákon č. 504/2003 Z. z. ukladá základné podmienky, aby mohol po zániku
nájmu doterajší nájomca pokračovať v užívaní predmetu nájmu, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho
ďalšieho užívania je uzatvorenie podnájomnej zmluvy medzi nájomcom a doterajším prenajímateľom
alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu o vzniku podnájmu. Tieto podmienky
neboli splnené, a preto nemá žalovaný právo pozemky užívať, t. j. žalovanému nesvedčí právo

hospodárenia, ktoré však reálne vykonáva, a pozemky žalobcu užíva neoprávnene. S poukazom na
uvedené skutočnosti sa domáhal žalobca touto vlastníckou žalobou podľa § 126 OZ práva na vypratanie
všetkých predmetných pozemkov v celosti, hoci nie je výlučným vlastníkom všetkých predmetných
pozemkov, ale je ich spoluvlastníkom, nakoľko každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať žalobu
podľa § 126 OZ, a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti (porov. rozsudok NSSR

sp. zn. 2Cdo 80/02).

9. Naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tvrdením, že žalovaný
užíva jeho pozemky bez právneho titulu, čím neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, vrátane
práva užívať a požívať plody/úžitky predmetu vlastníctva, a žalovaný odmietol žalobcovi predmetné

pozemky vydať. Žalobca nemá výnos z prípadnej vlastnej poľnohospodárskej činnosti, ak by mohol
obhospodarovať vlastné pozemky, resp. mohol by užívať pozemky v rámci podnájmu. Žalobca má
dôvodnú obavu, že súčasný stav žalovanému vyhovuje, neuzatvoril so žalobcom podnájomnú zmluvu,
je pasívny, neprispieva k vydaniu rozhodnutia o vzniku podnájmu, a teda žalovaný de facto sťažuje,
a udržiava účelovo tento neoprávnený stav. Žalovaný spôsobil a udržiava nezákonný stav spôsobený

porušením jeho povinností k „vzniku“ podnájmu v prospech žalobcu. Hrozba bezprostrednej ujmy
žalobcu je takto stále daná, a preto je nutné vydanie neodkladného opatrenia. Navrhované neodkladné
opatrenie síce obmedzí žalovaného, avšak navrhovaný zákaz smeruje k zákazu užívania pozemkov,
na ktoré nemá žalovaný ani oprávnenie vstupovať, a preto ani nemožno hovoriť o utrpení na jeho
právach. Dočasná úprava pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením je potrebná a žiaduca,

nakoľko má zabrániť užívaniu pozemkov žalovaným, pričom tento cieľ nie je možné dosiahnuť inými
prostriedkami, a ochrániť vlastnícke právo žalobcu a jeho oprávnené záujmy, a teda neodkladné
opatrenie je jediným nástrojom poskytnutia (dočasnej) ochrany žalobcu. Navrhované obmedzenie
neodkladným opatrením nie je de facto ani obmedzením, ale naopak nastolením zákonného stavu,ku ktorému neodkladnému opatreniu by ani nemuselo dôjsť, ak by si žalovaný splnil svoju zákonnú
povinnosť uzatvoriť podnájomnú zmluvu. Cieľom navrhovaného neodkladného opatrenia je zabrániť
žalovanému v pokračovaniu neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca citoval

z komentára k Civilnému sporového poriadku (Števček, Ficová, Civilný sporový poriadok, Komentár,
Praha, C. H. Beck, r. 2016, str. 1093), podľa ktorého, potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená,
že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav. Naopak, potreba bezodkladnosti môže
pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie. Žalobca zhrnul, že žalovaný užíva predmetné pozemky bez
právneho titulu, keďže nájom z Nájomnej zmluvy č. 895 zanikol uplynutím dohodnutej doby, žalovaný

neuzatvoril so žalobcom podnájomnú zmluvu, hoci bol na jej uzatvorenie vyzvaný, uplynula zákonná 60-
dňová lehota, a bolo začaté konanie o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájmu pred okresným úradom,
ktorý skonštatoval splnenie podmienok vo vzťahu k návrhu žalobcu na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Rozhodnutie správneho orgánu nebolo doposiaľ vydané, a konanie správneho orgánu bolo prerušené.
Ďalej citoval z ust. § 123 OZ o rozsahu vlastníckeho práva a ust. § 126 ods. 1 OZ o práve na ochranu
vlastníckeho práva.

10. Na osvedčenie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe, súčasťou ktorej bol aj návrh na nariadenie
neodkladného oparenia, listiny, a to Nájomnú zmluvu č. 895 zo dňa 23.12.2013, návrh Nájomnej zmluvy
č.895podpísanýžalovanýmdňa9.3.2023,oznámeniezodňa14.9.2023onepredĺženínájomnejzmluvy,
výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov zo dňa 25.10.2023, opakovanú výzvu na vrátenie a prevzatie

pozemkov zo dňa 11.12.2023, žiadosť žalobcu zo dňa 12.12.2023 o uzatvorenie podnájomnej zmluvy,
žiadosť žalobcu zo dňa 15.2.2024 o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, zápisnicu
Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru zo dňa 18.4.2024 vo veci žiadosti o
vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, prezenčnú listinu k tejto zápisnici, časť rozhodnutia
Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru zo dňa 6.5.2024 o prerušení konania,

časť odstúpenia podnetu Okresným úradom Piešťany Okresnému úradu Trnava, odbor opravných
prostriedkovnapreskúmanierozhodnutiaOkresnéhoúraduPiešťanyzodňa6.5.2024mimoodvolacieho
konania, poštové podacie lístky, informácie o doručení zásielok vytlačené z internetovej stránky https://
trandt.posta.sk.

11. Z internetovej stránky https://kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal/ si zadovážil súd informatívne výpisy
z listov vlastníctva ohľadom predmetných nehnuteľností, keďže žalobca nepripojil k žalobe, ani k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadny výpis z listov vlastníctva napriek tomu, že
ich uvádzal medzi dôkazmi. Z aktuálnych informatívnych výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že
žalobca je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetných pozemkov v spoluvlastníckych podieloch,

tak ako sú uvedené v žalobe (ods. 2 tohto odôvodnenia). Pozornosti súdu neuniklo, že na všetkých
spoluvlastníckych podieloch žalobcu k predmetným pozemkom je na listoch vlastníctva vyznačená
informácia o nájomnom vzťahu k tomuto vlastníkovi.

12. Z predložených listín žalobcom vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 23.12.2013 Nájomnú zmluvu

č. 895 o nájme poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnkovzákonaaObčianskehozákonníka,ktoroužalobcaakoprenajímateľprenechalžalovanémuako
nájomcovi do užívania pozemky špecifikované v prílohe číslo I. zmluvy, ktoré pozemky sú v súčasnosti
evidované na listoch vlastníctva tak, ako sú uvedené v žalobe. Strany sa dohodli na nájomnom vo
výške 86,30 eura/ha, čo pri celkovej výmere prenajatých pozemkov 50918 m2 predstavovalo sumu

439,44 eura/rok so splatnosťou do 31. decembra predchádzajúceho bežného roka s tým, že nájomné
sa zaviazal nájomca uhrádzať v eurách, resp. po dohode s prenajímateľom v naturálnom plnení alebo
v službách. Nájom bol dohodnutý na dobu 10 rokov, od 1.1.2024 do 31.12.2023 (čl. III. ods. 1 zmluvy).
Podľa článku III. ods. 2 zmluvy: „Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím doby nájmu písomne
nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva

sa obnovuje na určitý čas podľa § 8 zákona.“ Zo samotného označenia zmluvy je nepochybné, že
článok III. ods. 2 zmluvy odkazoval na ust. § 8 zákona č. 504/2003 Z. z., keďže tento zákon je uvedený
v samotnom názve zmluvy, avšak z textu predmetného zmluvného ustanovenia nie je možné bez
rozumných pochybností zistiť, o aký konkrétny určitý čas by mala byť zmluva (nájom - pozn. súdu )
automaticky obnovená.

13. Z návrhu nájomnej zmluvy podpísaného žalovaným dňa 9.3.2023 je zrejmé, že tento ho vyhotovil v
podobe konceptu textu nájomnej zmluvy s totožným označením a s rovnakým číslom zmluvy, aké mala
nájomná zmluva zo dňa 23.12.2013. V tomto návrhu uviedol žalovaný vyššiu sumu nájomného (661,93eura ročne za zodpovedajúcu výmeru prenajatých pozemkov). Keďže text zmluvy nie je podpísaný
obomi zmluvnými stranami, má iba povahu návrhu zmluvy.

14.Listomzodňa14.9.2023oznámilžalobcažalovanému,ženepredlžujenájomnúzmluvuč.895zodňa
23.12.2013, a požiadal žalovaného o vydanie a vymeranie poľnohospodárskej pôdy inému právnemu
subjektu do 31.12.2023, s ktorým mal žalobca uzatvorenú novú nájomnú zmluvu od 1.1.2024. Listom zo
dňa 25.10.2023, odoslaným na poštovú prepravu v ten istý deň, vyzvala spoločnosť AGROBOLJEŠIK,
s.r.o. žalovaného na vrátenie a prevzatie predmetných pozemkov žalujúceho vlastníka v lehote do

31.12.2023.

15. Opakovanou výzvou zo dňa 11.12.2023, doručenou žalovanému dňa 14.12.2023, vyzvala
spoločnosť AGROBOLJEŠIK, s.r.o. žalovaného na vrátenie predmetných pozemkov žalobcovi. Táto
spoločnosť zároveň potvrdila žalovanému, že berie na vedomie jeho list zo dňa 10.11.2023, avšak podľa
informácií, ktoré mala k dispozícii od žalujúceho vlastníka pozemkov, nájomný vzťah medzi stranami

sporu končí dňom 31.12.2023, že žalobca oznámil žalovanému nepredlženie nájomnej zmluvy, a vyzval
žalovaného na vrátenie a prevzatie pozemkov, a informoval žalovaného o uzatvorení nájomnej zmluvy s
inou osobou. Od 1.1.2024 vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou AGROBOLJEŠIK, s.r.o. nový právny
vzťah založený Zmluvou o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely.

16. Žiadosťou zo dňa 12.12.2023, doručenou žalovanému dňa 14.12.2023, vyzval žalobca žalovaného
na uzatvorenie podnájomnej zmluvy podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. z dôvodu, že
nájom predmetných pozemkov sa mal skončiť k 31.12.2023, ktoré pozemky sú neprístupné alebo ich
nemožno racionálne užívať, a preto navrhol žalovanému uzatvorenie podnájomnej zmluvy k pozemkom
v primeranej výmere a bonite. Navrhol umiestnenie podnájomného pozemku, resp. pozemkov do

lokality Vrbové o celkovej výmere 50 086,26 m2.

17. Žalobca odoslal dňa 20.2.2024 Okresnému úradu Piešťany, pozemkovému a lesnému odboru
žiadosť zo dňa 15.2.2024 o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k predmetným
pozemkom podľa § 12a ods. 8 zákona číslo 504/2003 Z. z. z dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoju

povinnosť uzatvoriť s ním podnájomnú zmluvu do 60 dní od dňa 14.12.2023, kedy mu bola doručená
žiadosť žalobcu o uzatvorenie podnájomnej zmluvy. Žiadosť žalobcu bola Okresnému úradu doručená
dňa 23.2.2024.

18. Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor uskutočnil dňa 18.4.2024 ústne pojednávanie vo

veci žiadosti o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 zákona číslo
504/2003 Z. z., ktorého sa zúčastnil žalobca ako vlastník pozemkov, spoločnosť AGROBOLJEŠIK, s.r.o.
ažalovaný,zktoréhopojednávaniabolaspísanázápisnica.Zozápisnicejezrejmé,žeOkresnémuúradu
Piešťany bola dňa 16.2.2024 doručená žiadosť žalobcu, zastúpeného spoločnosťou AGROBOLJEŠIK,
s.r.o., o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k predmetným pozemkom v kat. úz.

Krakovany a v kat. úz. Stráže v rôznych spoluvlastníckych podieloch žalobcu. Žalobca ako vlastník
predmetných pozemkov žiadosťou zo dňa 12.12.2023 vyzval žalovaného na uzatvorenie podnájomnej
zmluvy podľa § 12a ods. 1 citovaného zákona, ktorá žiadosť bola osobne doručená žalovanému
a okresnému úradu v ten istý deň, dňa 14.12.2023. K uzatvoreniu podnájomnej zmluvy nedošlo v
zákonnej60-dňovejlehotestanovenejvust.§12aods.8citovanéhozákona.Okresnýúradskonštatoval,

že žiadosť žalobcu o vydanie rozhodnutia podľa § 12a ods. 8 citovaného zákona bola úplná, že
žalobca predložil všetky doklady stanovené citovaným zákonom, že v kat. úz. Krakovany a v kat.
úz. Stráže neboli vykonané pozemkové úpravy, pričom konanie v oboch katastrálnych územiach
prebieha. Okresný úrad skonštatoval, že žalobca predložil úradu aj nájomnú zmluvu uzatvorenú so
spoločnosťou AGROBOLJEŠIK, s.r.o. ako budúcim obhospodarovateľom. Okrasný úrad skonštatoval,

že predmetné pozemky žalobcu v príslušných spoluvlastníckych podieloch sú neprístupné, nemožno
ich racionálne využívať, a že sú splnené podmienky na vznik podnájomného pozemku pre žalobcu
podľa § 12a ods. 1 alebo § 12a ods. 8 citovaného zákona. Žalobca je v zmysle ust. § 12a ods. 1
citovaného zákona doterajším prenajímateľom. Správny orgán upozornil prítomných na ustanovenie
§ 12a ods. 16 citovaného zákona, druhej vety, podľa ktorého, celú výmeru podnájomného pozemku

musí obhospodarovať doterajší prenajímateľ, jemu blízka osoba, právnická osoba, ktorej je doterajší
prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo samostatne hospodáriaci roľník alebo právnická osoba,
ktorí hospodária na výmere najviac 150 ha a obhospodarujú pozemky na území obce, v ktorej doterajší
prenajímateľ vlastní dotknuté pozemky. Návrh žalobcu na umiestnenie podnájomného pozemkupredbežne vyhodnotil správny orgán ako spĺňajúci podmienky primeranosti. Žalovaný sa vyjadril pred
správnym orgánom, že nájom z nájomnej zmluvy zo dňa 23.12.2003 stále trvá, pretože táto sa
predĺžila na nové 10-ročné obdobie podľa článku III. bod 2 zmluvy, keďže žalujúci vlastník nevyzval

žalovaného nájomcu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu. Žalovaný bol
názoru, že ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. zavedené po novele, ktorá zrušila automatickú
obnovu nájmu, nemajú prednosť pred dohodou uzavretou zmluvnými stranami. Žalovaný ďalej uviedol,
že zaslal žalobcovi začiatkom roka 2023 novú nájomnú zmluvu, na ktorú nedostal odpoveď, resp.
vlastník ju neodmietol. Žalobca zotrval na tom, že predmetný nájom skončil uplynutím doby nájmu, na

vrátenie predmetu nájmu a na uzatvorenie podnájomnej zmluvy bol žalovaný vyzvaný postupom podľa
§ 12a ods. 1 citovaného zákona, na čo žalobca nedostal odpoveď, z ktorého dôvodu podal žalobca
návrh Okresnému úradu Piešťany na rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods.
8 citovaného zákona. Žalobca zastával názor, že žalovaný mu nezaslal návrh novej nájomnej zmluvy
najmenej dva mesiace pred skončením nájmu, a preto nájom skončil. Návrh nájomnej zmluvy, ktorý mu
zaslal žalovaný, obsahoval totiž dobu nájmu od 1.1.2023, a teda nenadväzoval na nájom dohodnutý v

zmluve zo dňa 23.12.2013. K tomuto návrhu navyše nepripojil žalovaný žiadny sprievodný list, ktorým
by informoval vlastníka o dôvodoch zaslania novej nájomnej zmluvy, vlastníka žiadnym spôsobom
nepoučil o dôsledku uzavretia novej nájomnej zmluvy, ani o dôvodoch a možnostiach odmietnutia
návrhu nájomnej zmluvy, a preto nemohlo dôjsť k vzniku nájomného vzťahu podľa § 12 ods. 4
citovaného zákona. Správny orgán v závere ústneho pojednávania skonštatoval, že nakoľko vznikol

spor o skutočnosť, či nájom skončil, bol správny orgán povinný prerušiť konanie a vyzvať účastníkov
konania na podanie žaloby o platnosť, resp. neplatnosť skončenia nájomného vzťahu. Zároveň uviedol,
že účastníci konania stále môžu uzatvoriť podnájomnú zmluvu.

19. Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 6.5.2024 prerušil konanie

č. OU-PN-PLO-2024/002774-008, a vyzval žalobcu na podanie žaloby o určenie platnosti skončenia
nájmu k predmetným pozemkom v lehote 90 dní od doručenia tohto uznesenia. Dňa 21.6.2024
odstúpil Okresný úrad Piešťany Okresnému úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov podnet na
preskúmanie rozhodnutia o prerušení konania mimo odvolacieho konania.

20.Súdujezjehoúradnejčinnostiznáme,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodalžalobca
proti tomu istému žalovanému podaním zo dňa 3.6.2024, doručeným súdu dňa 4.6.2024, ktorému bola
pridelená sp. zn. 22C/58/2024, ktorým návrhom sa domáhal žalobca vyslovenia zákazu žalovanému
vykonávaťprávohospodáreniastotožnýmipozemkamivrovnakýchspoluvlastníckychpodielochžalobu,
vypratania ktorých sa domáha žalobou v tomto spore (sp. zn. 106C/78/2024). Uznesením č. k.

22C/58/2024-55 zo dňa 3.7.2024 zamietol súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a
nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia zamietajúceho uznesenia vyplýva,
že návrh nariadenie neodkladného opatrenia zamietol súd 1.) z dôvodu, že sa ním domáhal žalobca
zakázania výkonu práva (hospodárenia), ktoré neexistuje, keďže nájom predmetných pozemkov zanikol
uplynutím doby nájmu, a strany sporu ani neuzatvorili podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom

obhospodarovaní nájomcu, pričom podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., posledná veta,
vznikne žalovanému právo hospodárenia na predmetných pozemkoch až momentom uzatvorenia
zmluvy o podnájme. Nakoľko však žalovaný neuzatvoril podnájomnú zmluvu, nevzniklo mu žiadne
právo hospodárenia na predmetných pozemkoch. Keďže žalovanému žiadne právo hospodárenia na
predmetných pozemkoch nevzniklo, súd nemôže zakázať v neodkladnom opatrení žalovanému právo,

ktoré mu vôbec nevzniklo; 2.) z dôvodu neexistencie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán ako
hmotnoprávneho predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže právny vzťah stav medzi
žalobcom a žalovaným bez platne uzatvorenej podnájomnej zmluvy alebo právoplatného rozhodnutia
Okresného úradu Piešťany je jasný, a žalovaný ex lege (zo zákona) nemá právo bez platne uzatvorenej
podnájomnej zmluvy alebo právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Piešťany vykonávať právo

hospodárenia na predmetných pozemkoch. Keďže súčasný zákonný stav je zhodný s navrhovaným
petitom žalobcu, neexistuje medzi stranami (konania o neodkladnom opatrení) naliehavá potreba úpravy
pomerov medzi nimi. Vzájomná úprava pomerov medzi žalobcom a žalovaným je aktuálne riešená
v rámci správneho konania pred Okresným úradom Piešťany. Samotnú naliehavosť úpravy pomerov
medzi žalobcom a žalovaným nie je možné dôvodiť z toho, že ku dňu podania návrhu žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia Okresný úrad Piešťany v predmetnej veci nevydal ešte rozhodnutie.
Okresný súd Trnava nie je oprávnený preskúmavať postup správneho orgánu pri posúdení podmienok
na vydanie neodkladného opatrenia. Ak však správny orgán plynule vo veci vzájomnej úpravy pomerov
medzi žalobcom a žalovaným v zákonom stanovených podmienkach pre tento typ konania koná, a podľasamotného žalobcu sú splnené podmienky na vydanie rozhodnutia v zmysle zápisnice, konajúcemu
súdu nebolo zrejmé, kde žalobca potom, za tohto skutkového stavu, vidí naliehavosť bezodkladnej
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ je však žalobca toho názoru, že príslušný správny

orgán vo veci riadne nekoná, a to je dôvodom na bezodkladnú úpravu pomerov medzi žalobcom a
žalovaným, musí žalobca využiť iné právne prostriedky nápravy tohto stavu na úseku správneho konania
alebo v rámci netrestného úseku dozoru prokuratúry nad nečinnosťou alebo nesprávnym postupom
správneho orgánu. Súd uzavrel, že bolo právne možné, že v čase rozhodovania o neodkladnom
opatrení už nebude existovať potreba naliehavej úpravy vzájomných práv a povinností medzi žalobcom

a žalovaným, pretože napríklad príslušný správny orgán vo veci kladne rozhodol. Samotný žalobca
totiž uviedol, že „nie je vylúčené, že dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia odpadne, ak
žalovaný pristúpi k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy, alebo bude vydané, a nadobudne právoplatnosť
rozhodnutie o vzniku podnájmu.“ Pre súd je dôležitý stav v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení.
Z uvedeného dôvodu súd nemal za preukázané, že v čase vydania rozhodnutia súdu o neodkladnom
opatrení existovala potreba naliehavej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, napríklad vydané

rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, ktoré môže, ale nemusí byť žalobcovi ešte známe vzhľadom na
proces jeho doručovania. Zamietajúce uznesenie č. k. 22C/58/2004-55 nadobudlo právoplatnosť dňa
19.7.2023.

21. Nakoľko predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (v konaní vedenom pod

sp. zn. 106C/78/2024) sa nedomáhal žalobca uloženia zákazu žalovanému nevykonávať právo
hospodárenia s predmetnými pozemkami, ktoré právo neexistuje (podľa tvrdenia žalobcu), ale domáhal
sa uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu na predmetné pozemky a ich užívania až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, konajúci súd vyhodnotil predmetný návrh ako podobný,
nie však totožný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol právoplatne zamietnutý

uznesením súdu v inom konaní.

22. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

24. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

27. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

28. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

29. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

30. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.31. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prvá a druhá veta, každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

32. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, prvá a druhá veta, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno
ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.

33. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

34. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

35. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním

36. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

37. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

38. Podľa § 12a ods. 1, 2 a 8 zákona č. 504/2003 Z. z., (1) ak nájomca užíva pozemok, kde sa

nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok
je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len
"doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom
v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší
prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa

osobitného predpisu (ďalej len "okresný úrad"). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia
na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v
podnájomnejzmluve.(2)Nájomcajepovinnýuzatvoriťsdoterajšímprenajímateľompodnájomnúzmluvu
podľa odseku 1 za podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu,
pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší

prenajímateľ takéto pozemky môže dať do užívania inej osobe. Súčasťou podnájomnej zmluvy podľa
odseku 1 je rozdeľovací plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. (8) Ak si nájomca
nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 2 do 60 dní
od podania žiadosti podľa odseku 1, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia,
že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.

39.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

40. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť
bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa
spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia

nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifikom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby

neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.41. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to 1.) ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo 2.) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie
je vylúčená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo

rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v
konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.).

42. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy
strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu
upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

43. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnejochrany,čia)jeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu(spravidlamedzisporovýmistranami),
ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha

(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

44. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny
stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a
právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich

skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi
povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však
vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní

o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby
mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť
poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,

ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy.

45. Posúdenie úspešnosti osvedčenia, ako i prípadné preukazovanie tohto osvedčenia listinnými
dôkazmi, predstavuje vecné posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
výsledkom ktorého je nariadenie neodkladného opatrenia alebo jeho zamietnutie. Negatívny záver

vo vzťahu k otázke vecného posúdenia, kam patrí aj osvedčenie alebo neosvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, znemožňuje samotný návrh odmietnuť. Musí byť
teda o ňom rozhodnuté vyhovujúcim alebo zamietajúcim výrokom súdneho rozhodnutia. Pokračovaniu v
konaní bránia len také vady návrhu, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup
súdu, ktorý návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia (napr. absencia, čoho sa žalobca domáha). Vadou návrhu v zmysle jeho
neúplnosti,nezrozumiteľnostialeboneurčitostiniejeto,ženávrhunemožnovyhovieťzhľadiskasplnenia
zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Trnave č.
k. 10Co/159/2017-64 zo dňa 9.6.2017).46. V posudzovanej veci sa domáhal žalobca nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods.
2 písm. d) CSP, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu na predmetné

pozemky a ich užívania v príslušných spoluvlastníckych podieloch žalobcu až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil skutočnosťou, že
žalovaný neoprávnene zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, ktoré
žalovaný užíva bez právneho titulu, nakoľko nájom z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami
dňa 23.12.2013 zanikol uplynutím doby nájmu, dňom 31.12.2023, žalovaný neuzatvoril so žalobcom

podnájomnú zmluvu podľa § 12a ods. 1 zákona číslo 504/2003 Z. z., Okresný úrad Piešťany, pozemkový
a lesný odbor prerušil konanie o žiadosti žalobcu o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný
vzťah k určeným pozemkom v prospech žalobcu ako doterajšieho prenajímateľa. Naliehavosť potreby
neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil žalobca všeobecnou formuláciou, že žalovaný svojou pasivitou
sťažuje a účelovo udržiava neoprávnený stav, keďže užíva predmetné pozemky žalobcu bez právneho
titulu,čímvznikážalobcovihrozbabezprostrednejujmy,pretožežalobcanemávýnoszprípadnejvlastnej

poľnohospodárskej činnosti, ak by mohol obhospodarovať vlastné pozemky, resp. ak by mohol využívať
pozemky v rámci podnájmu. Nariadením neodkladného opatrenia, podľa názoru žalobcu, by došlo iba
k nastoleniu zákonného stavu.

47. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,

že žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom splnenie dvoch podmienok pre jeho nariadenie, a
tou je neosvedčenie potreby naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov, pretože žalobca neuviedol,
aká konkrétna bezprostredne hroziaca ujma mu hrozí v prípade, že žalovaný bude pokračovať v
užívaní jeho pozemkov. Súd poznamenáva, že neoprávnený zásah do vlastníckeho práva je dôvodom
na podanie vlastníckej žaloby podľa § 126 OZ, nie je však automaticky dostatočným dôvodom pre

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil osobe, ktorá užíva pozemky žalobcu, hoci
aj bez právneho titulu (podľa tvrdenia žalobcu), povinnosť zdržať sa užívania pozemkov žalobcu a
vstupu na tieto pozemky. Žalobca totiž nekonkretizoval, aká konkrétna bezprostredne hroziaca, príp.
nezvratná ujma mu hrozí, ak by súd nevyhovel jeho návrhu na nariadene neodkladného opatrenia.
K nemožnosti užívania predmetných pozemkov samotným žalobcom konajúci súd poznamenáva,

že v danom prípade žalovaný predmetné pozemky užíva argumentujúc (v správnom konaní), že
došlo k automatickému obnoveniu nájmu o ďalších 10 rokov, a teda možno od žalovaného dôvodne
očakávať, že bude žalobcovi platiť za užívane jeho pozemkov v príslušných spoluvlastníckych podieloch
aj sumu zodpovedajúcu nájomnému za ich užívanie. Posúdenie dôvodnosti žaloby, vyhodnotenie
predbežnej otázky, či nájomný vzťah medzi stranami sporu trvá alebo zanikol, a či žalovaný užíva

predmetné pozemky žalobcu bez právneho titulu, závisí od vykonaného dokazovania vo veci samej, a
nemožno o nich rozhodnúť bez vyjadrenia protistrany. Žalobca teda neosvedčil ani splnenie podmienky
proporcionality navrhovaného neodkladného oparenia, pretože uložením povinnosti žalovanému
navrhovaným neodkladným opatrením v podobe povinnosti zdržať vstupu na predmetné pozemky a
ich užívania v rozsahu veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcu by totiž mohlo byť v konečnom

dôsledku výrazne zasiahnuté do jeho práv nájomcu pre prípad, že nájomný vzťah nezanikol, čím by
došlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. V tomto smere neobstojí argumentácia žalobcu,
že navrhované neodkladné opatrenie nebude pre žalovaného predstavovať žiadne obmedzenie, že
bude iba nastolením zákonného stavu, k čomu súd poznamenáva, že takýto zákonný stav bude
možné v danom prípade nastoliť iba rozhodnutím vo veci samej, teda rozsudkom, a nie navrhovaným

neodkladným opatrením. Pokiaľ by aj v tomto spore vykonaným dokazovaním vyšlo najavo, že žalovaný
užíva predmetné pozemky žalobcu bez právneho titulu, za takéto užívanie prináleží žalobcovi náhrada
za ich užívanie titulom bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájomnému za
užívanie obdobných pozemkov v danej lokalite a v danom čase. Keďže nenariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia nevznikne žalobcovi nezvratná ujma na jeho práve vlastníka vec užívať a

poberaťznejúžitky,nakoľkomáprávodomáhaťsanáhradyzaužívaniesvojichpozemkov,čiužvoforme
nájomného (ak nájomný vzťah trvá) alebo vo forme vydania bezdôvodného obohatenia (ak žalovaný
užíva pozemky žalobcu bez právneho titulu), súdu neostávalo nič iné, iba postupovať podľa § 328 ods.
1 CSP, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

48. Týmto uznesením sa konanie nekončí, keďže na tunajšom súde pod tou istou spisovou značkou
prebieha konanie vo veci samej, a teda neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 CSP,
preto trovami konania o neodkladnom opatrení sa súd v tomto rozhodnutí vôbec nezaoberal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní
od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).