Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. júl 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200034
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200034.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa
spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ LYŽIARSKA A SNOWBOARDOVÁ ASOCIÁCIA,
so sídlom Sásovská cesta 4172/83, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 42 133 700, právne zastúpený:
JURIDIKA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 231 456, proti
žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava,
IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014491/2021-243/1134 zo
dňa 10. novembra 2021 takto,

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo školstva
SR“) ako poskytovateľ uzatvorilo dňa 24.01.2019 s prijímateľom príspevku uznanému športu (v tomto
konaní žalobcom) Zmluvu č. 41/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 (ďalej

„Zmluva č. 0041/2019/SŠ). Dňa 19.08.2019 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený Dodatok č. 1
k Zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019. Na základe Zmluvy
č. 0041/2019/SŠ Ministerstvo školstva SR poskytlo žalobcovi na samostatný bankový účet č. A. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej „samostatný bankový účet“) príspevok spolu v sume 1 404 789,-
Eur (dňa 30.01.2019 v sume 326 659,- Eur; dňa 17.04.2019 v sume 319 659,- Eur; dňa 24.04.2019
v sume 7 000,- Eur; dňa 16.07.2019 v sume 326 659 Eur; dňa 09.10.2019 v sume 424 812,- Eur). Dňa
16.03.2020 žalobca predložil Ministerstvu školstva SR Priebežné čerpanie a vyúčtovanie finančných

prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu v oblasti športu v roku 2019 (t.j. zoznam dokladov
o úhrade oprávnených nákladov za plnenia). Na základe poverenia na vykonanie vládneho auditu č.
20100085-N-03 zo dňa 23.09.2020 (ďalej „poverenie“) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej
„Ministerstvo financií SR“) vykonalo u žalobcu ako prijímateľa príspevku vládny audit, ktorého cieľom
bolo overiť a hodnotiť splnenie podmienok použitia verejných financií a ich zúčtovania, ako aj ďalšie
skutočnosti ustanovené osobitnými predpismi. Výsledkom vykonaného vládneho auditu bola Správa
z vládneho auditu č. 20100085-N-03 zo dňa 02.03.2021 (ďalej „Správa z vládneho auditu“). Výsledky

vládneho auditu boli v zmysle § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy (ďalej „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) postúpené Úradu vládneho auditu
(ďalej „prvostupňový správny orgán“) za účelom uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri
nakladaní s verejnými prostriedkami.2. Prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu o začatí správneho konania č. B./XXXX vo veci
uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových
pravidlách verejnej správy zistenej vládnym auditom vykonaným Ministerstvom financií SR na základe

poverenia. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 186/7737/21/15 zo dňa 20.08.2021 rozhodol,
že konaniami špecifikovanými vo výroku I. a II. občianske združenie Slovenská lyžiarska asociácia (ďalej
„žalobca“) porušilo finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy celkovo v sume 125 816,39 Eur, za čo žalobcovi uložil odvod vo výške porušenia
finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu v sume 125 816,39 Eur a penále

vo výške 0,1 % z odvodu za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu podľa § 31
ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Uložený odvod bol žalobca povinný uhradiť
na príjmový účet Úradu vládneho auditu, najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V
prípade, že odvod za porušenie finančnej disciplíny žalobca nezaplatil v stanovenej lehote, vznikla mu
aj povinnosť uhradiť vyššie špecifikované penále. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu
podal žalobca odvolanie zo dňa 10.09.2021.

3. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“) rozhodnutím č.
MF/014491/2021-243/1134 zo dňa 10.11.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.186/7737/21/15 zo dňa
20.08.2021 potvrdilo.
4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k časti výroku II. bod 1, 3 a 8 poukázal na zmluvnú

voľnosť strán, uviedol, že žalobca sa podpisom Zmluvy č. 0041/2019/SŠ zaviazal akceptovať povinnosti,
ktoré mu boli predmetnou zmluvou stanovené, t. j. aj čl. 5 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b)
Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, pričom znakom súhlasu so zmluvnými podmienkami bol podpis žalobu na
tejto zmluve. Z uvedeného dôvodu je preto nepochybné, že žalobca mal vedomosť o povinnostiach,
resp. o podmienkach použitia poskytnutého príspevku, ako aj o tom, ktoré výdavky uhradené žalobcom

z poskytnutého príspevku možno považovať za oprávnené náklady podľa jednotlivých ustanovení
zmluvy.
5. Žalovaný vo vzťahu k výroku II., bod 1 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu k návrhu
žalobcu na zmenu právnej kvalifikácie konania v ňom uvedeného podľa § 31 ods. 1 písm. k)
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu

nakladania s finančnými prostriedkami) namiesto konania vyhodnoteného podľa § 31 ods. 1 písm. b)
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov
nadrámecoprávnenia,ktorýmdôjdekvyššiemučerpaniuverejnýchprostriedkov)uviedol,žeprevedenie
finančných prostriedkov bolo v rozpore s článkom 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, ktorým
sa za oprávnené použitie príspevku považuje len prevod zo samostatného bankového účtu na účet pod

názvom NCL-PROSKI v takej sume, v akej žalobca uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavky
v súlade s účelom Zmluvy č. 0041/2019/SŠ. Nakoľko vlastné finančné prostriedky NCL-PROSKI, ktorými
žalobca disponoval na predmetnom účte boli pred poukázaním poslednej časti príspevku v sume 19
332,36 Eur, len v tejto sume bol žalobca oprávnený použiť finančné prostriedky s cieľom uhradiť
oprávnené náklady z poskytnutého príspevku. K navrhovanej zmene právnej kvalifikácie žalovaný

uviedol,žekonanímžalobcudošloknaplneniuskutkovejpodstatyuvedenejv§31ods.1písm.b)zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy, nakoľko porušením ustanovenia čl. 5 bod 3 písm. b) Zmluvy
č. 0041/2019/SŠ došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia. Zo znenia ustanovenia
§ 69 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe (ďalej „zákon o športe“), podľa ktorého bola Zmluva č.
0041/2019/SŠ uzatvorená, vyplýva podmienka národného športového zväzu mať na príjem a požívanie

príspevku zriadený samostatný bankový účet. Porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm.
k)zákonaorozpočtovýchpravidláchverejnejsprávybybolomožnébraťdoúvahyjedinevprípade,akby
finančné prostriedky neboli vedené na presne určenom účte, tak ako to stanovuje Zmluva č. 0041/2019/
SŠ. V kontexte uvedeného poukázal aj na znenie komentára v systéme ASPI k § 31 ods. 1 písm. k)
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal okrem povinnosti

viesť finančné prostriedky na samostatnom účte v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, aj povinnosť
dodržania čl. 5 ods. 3 tejto zmluvy, ktorý jednoznačne stanovuje podmienky, na základe ktorých sa
prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu považoval za oprávnené použitie
príspevku. Nesplnenie podmienok z tohto dôvodu nebolo možné považovať len za „nesprávnu technickú
a bankovú operáciu“, v zmysle vyjadrení žalobcu, teda nie je možné hovoriť o naplnení skutkovej

podstaty nedodržania ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami
podľa § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na porušenie treba
nazerať komplexne a nesplnenie vyššie uvedených podmienok znamená najmä porušenie zmluvných
podmienok, následkom ktorých je, že prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtunemožno považovať za oprávnené použitie príspevku v súlade s článkom 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č.
0041/2019/SŠ. Za oprávnené použitie finančného príspevku sa podľa žalovaného považuje výhradne
prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu na účet pod názvom NCL-PROSKI v

takej výške sumy, v akej žalobca uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavky v súlade s účelom
Zmluvy č. 0041/2019/SŠ.
6. K časti výroku II., bod 8 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaný poukázal na čl.
V prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ, podľa ktorého sa za oprávnené náklady na ostatnú športovú
činnosť považuje aj propagácia jednotlivých podujatí organizovaných žalobcom alebo na ktorých sa

žalobca zúčastnil. Žalovaný podotkol, že žalobca podľa vlastného vyjadrenia pristúpil k výdavku vo
výške 6 000,- Eur na úhradu konzultačných služieb a poradenstva v oblasti komunikácie a vzťahov
s médiami (public relations) najmä z dôvodu negatívneho mena žalobcu, zvýšenia transparentnosti
a informovanosti nielen verejnosti, ale aj jeho členskej základne. Finančný príspevok poskytnutý
Zmluvou č. 0041/2019/SŠ však nebol určený na propagáciu mena žalobcu, ale jednotlivých akcií a
podujatí uskutočňovaných žalobcom, pričom oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť taxatívne

vymedzujú body č. 1. až 20 ustanovenia čl. V písm. a) a b) Prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/
SŠ. Žalobca sa počas vládneho auditu ani správneho konania nevyjadril, ktorým konkrétnym bodom
zodpovedajú výdavky uhradené formou paušálnej úhrady za služby public relations a oprávnenosť
výdavkov preukazoval najmä monitoringom médií a emailovou komunikáciou s konzultantom, čo
nepreukázalo oprávnenosť výdavkov v zmysle ustanovení čl. V Prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/

SŠ, pretože konzultácie a poradenstvo medzi žalobcom a konzultantom žalovaný nevyhodnotil ako
propagáciu podujatí podľa vyššie uvedeného ustanovenia Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, a teda takto využité
finančné prostriedky neboli použité na športovú činnosť a na plnenie verejného záujmu v športe.
7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový správny orgán, dostatočne
odôvodnil úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, pretože sa jednalo o nepochybné porušenia

ustanovení Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený a na znak súhlasu
s podmienkami ich vlastnoručne podpísal. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou nezákonnosti
rozhodnutia, ktorú považoval za nedôvodnú, rovnako z dôvodu, že žalobca bol riadne oboznámený
s obsahom vyššie uvedenej zmluvy. Poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 24S/213/2019 zo dňa 10.09.2020, podľa ktorého „za nedostatočne odôvodnené sa považuje také

rozhodnutie, z ktorého obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli správny orgán pri hodnotení dokazovania,
pri právnom posudzovaní veci, alebo ak rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu.“ Po preskúmaní spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia žalovaný zhodnotil, že
prvostupňový správny orgán sa náležite vysporiadal s každou námietkou žalobcu, v takom rozsahu,
aby bolo jednoznačne zrejmé, na základe akých skutočností správny orgán dospel k prezentovaným

záverom. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu považoval žalovaný v jeho jednotlivých častiach
za dostatočne odôvodnené a zaoberajúce sa každým zistením vyplývajúcim zo Správy z auditu
v tom zmysle, že žalobca dostal zrejmú a jasnú odpoveď, z akých dôvodov a v akom rozsahu
mu nebolo vyhovené. Žalobca podľa žalovaného počas prvostupňového, ani odvolacieho konania
nepreukázal opak zistení nasvedčujúcich porušenie finančnej disciplíny a vo svojich vyjadreniach len

stroho argumentoval a vyjadroval nesúhlas bez náležitého odôvodnenia. Podľa žalovaného zo Správy z
auditu a celého spisového materiálu bolo jednoznačne a nevyvrátiteľne preukázané porušenie finančnej
disciplíny žalobcom podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
v celkovej výške 125 816,39 Eur, konaním uvedeným v jednotlivých výrokoch rozhodnutia, ktoré
žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil. Z pohľadu žalovaného bola v celom správnom konaní dôsledne

dodržiavaná zásada zákonnosti a prvostupňový správny orgán konal v rozsahu a spôsobom, ktorý mu
ustanovujú platné a účinné právne predpisy Slovenskej republiky, na základe čoho dospel žalovaný k
záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 186/7737/21/15 zo dňa 20.08.2021 bolo
vydané v súlade s ustanovením § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny
poriadok“).

Správna žaloba - žalobné body
8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 27.01.2021 domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia časti rozhodnutia žalovaného č. MF/014491/2021-243/1134 zo dňa 10.11.2021, ktorou
potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 186/7737/21/15 zo dňa 20.08.2021 v znení
„Občianske združenie Slovenská lyžiarska asociácia, IČO: 42 133 700, Karpatská 3256/15, 058 01

Poprad z príspevku poskytnutého Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
vo výške 1 404 789,- EUR, na základe Zmluvy č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu
v roku 2019 zo dňa 24. 01. 2019 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku
uznanému športu v roku 2019 zo dňa 19. 08. 2019, ktorej neoddeliteľnou súčasťou podľa článku 10bod 10 je Príloha č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019
zo dňa 24. 01. 2019, sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č.
523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov, a to nasledovným konaním:
I. prevedením finančných prostriedkov vo výške 85 775,64 EUR z účtu č. A. XXXX XXXX XXXXXXXX
na iný účet účastníka konania s č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s názov účtu: C., v rozpore s
článkom 5 bod 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku
2019 zo dňa 24. 01. 2019, nakoľko v zmysle zmluvy mohlo Občianske združenie Slovenská lyžiarska

asociácia, IČO: 42 133 700, Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad disponovať finančnou čiastkou na
úhradu oprávnených výdavkov z príspevku poskytnutého Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a
športuSlovenskejrepublikylendovýškyvlastnýchzdrojov,ktorévdobeprevedeniavyššiespomenutých
finančných prostriedkov predstavovali sumu len 19 332,36 EUR. Občianske združenie Slovenská
lyžiarska asociácia, IČO: 42 133 700, Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad sa dopustila prevodom sumy
vo výške 105 108,- EUR, a to dňa 08. 07. 2019 vo výške 66 833,- EUR a dňa 11. 10. 2019 vo výške 38

275,- EUR vyššieho čerpania verejných prostriedkov v sume 85 775,64 EUR (105 108 - 19 332,36)
na aký bol oprávnení v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku
2019 zo dňa 24. 01. 2019;
III. použitím finančných prostriedkov vo výške 4 515,- EUR nad rámec oprávnenia dohodnutého v článku
5 bod 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa

24. 01. 2019 v znení Dodatku č. 1 k zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku
uznanému športu v roku 2019 zo dňa 24. 01.2019 v spojení s článkom IV a V Prílohy č. 1 k Zmluve č.
0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa 24.01.2019 na úhradu za
nájom motorových vozidiel spoločnosti FIRN SLA s. r. o., so sídlom Karpatská 15, 058 01 Poprad, IČO:
51 277 166 na základe faktúr: č. 19FA00007 v sume 735,- EUR (105,- EUR + 630,- EUR) uhradenej

dňa 29. 06. 2019, č. 19FA00008 v sume 630,- EUR uhradenej dňa 12.07.2019, č. 19FA00012 v sume
630,- EUR uhradenej dňa 05.082019, č. 19FA00014 v sume 630,- EUR uhradenej dňa 17.09.2019, č.
19FA00018 v sume 630,- EUR uhradenej dňa 09.10.2019, č. 19FA00020 v sume 630,- EUR uhradenej
dňa 22. 11.2019, č. 19FA00022 v sume 630,-EUR uhradenej dňa 02.12.2019;
VIII. použitím finančných prostriedkov vo výške 6 000,- EUR nad rámec oprávnenia dohodnutého v

článku 5 bod 1 a bod 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ v spojení s článkom V Prílohy č. 1 k Zmluve
č. 0041/2019/SŠ na úhradu konzultačných služieb a poradenstva v oblasti komunikácie a vzťahov s
médiami konzultantovi D. E.- MARCUS PR, so sídlom Hrušovská ulica 229/34 93 101, Šamorín IČO: 52
599 191 na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 15.08.2019, na úhradu faktúr: č. 2019001v sume 2 000,-
EUR uhradenej dňa 17.09.2019, č. 2019003 v sume 2 000,- EUR uhradenej dňa 24.10.2019, č. 2020001

v sume 2 000,- EUR uhradenej dňa 21.02.2020“ (t.j. v časti výroku II. bod 1, 3 a 8 prvostupňového
rozhodnutia) a vrátenia veci v tejto časti na ďalšie konanie.
9. Žalobca podanie správnej žaloby označenej ako správna žaloba vo veciach správneho trestania
podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) odôvodnil tým, že
uloženie odvodu a penále za porušenie finančnej disciplíny je možné považovať za uloženie správnej

sankciezaporušenieprávnychpovinnostíustanovenýchpríslušnýmiprávnymipredpismi,predovšetkým
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Uvedené podľa neho potvrdzuje aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/75/2019, podľa ktorého „kasačný súd považuje najprv za potrebné
uviesť, že rozhodovanie orgánov vládneho auditu o uložení odvodu za neoprávnené použitie verejných
prostriedkov z nenávratného finančného príspevku poskytnutého podľa zákona č. 528/2008 Z. z.

je výkonom administratívneho trestania za porušenie finančnej disciplíny podľa § 30 ods. 1 zákona č.
523/2004 Z. z., keďže ide o vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti zo strany orgánu verejnej správy voči
súkromnej právnickej osobe za porušenie právnych povinností ustanovených na základe zákona. Preto
je sťažovateľovu správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného treba považovať za správnu žalobu vo
veciach správneho trestania, ktorej špecifiká a odlišnosti v postupe správneho súdu pri prejednávaní

správnych žalôb tohto typu sú upravené v § 194 a nasl. S.s.p.“.
10. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým v časti
napadnutej žalobou, žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, z dôvodu že
žalovaný v týchto častiach vec nesprávne právne posúdil; z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí
správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (arbitrárnosť), ako aj z dôvodu, že

tieto rozhodnutia obsahujú aj ďalšie procesné vady. Napadnuté rozhodnutie je z týchto dôvodov
nepreskúmateľné pre zmätočnosť a nedostatok dôvodov, čím došlo k zásahu do práv žalobcu, na
základe ktorých bolo porušené právo na spravodlivý proces a princíp právnej istoty.11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca vo všeobecnosti uviedol, že správne orgány sa pri
vydávaní rozhodnutí obmedzili v prevažnej miere na závery prijaté audítorskou skupinou vykonávajúcou
vládnyauditvSprávezvládnehoauditubezhlbšiehoposúdeniaaodôvodnenia.Žalovanývnapadnutom

rozhodnutí bez bližšieho odôvodnenia potvrdil úvahy, skutočnosti a dôvody tvrdené prvostupňovým
správnym orgánom v jeho rozhodnutí, bez uvedenia relevantných úvah hodnotiacich a potvrdzujúcich
jeho premisy.
12. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu v časti výroku II. bod 1 žalobca uviedol, že
konanie opísané v tomto bode malo byť správne vyhodnotené ako konanie podľa § 31 ods. 1 písm.

k) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (t.j. nedodržanie ustanoveného alebo určeného
spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami) a nie ako konanie podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy (poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec
oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov). Žalobca poukazoval na to, že
finančné prostriedky vo výške 85 775,64 Eur použil v súlade s určeným účelom uvedeným v Zmluve č.
0041/2019/SŠ, ktorú skutočnosť nerozporovala ani audítorská skupina a prvostupňový správny orgán

a ktorú potvrdil aj dôkaz - Správa o kontrolnej činnosti Hlavného kontrolóra športu č. 112 zo dňa
13.12.2019. Podľa žalobcu ním vykonanými nesprávnymi účtovnými postupmi vo vzťahu k použitým
finančným prostriedkom vo výške 85 775,64 Eur, došlo iba k nedodržaniu určeného spôsobu nakladania
s verejnými prostriedkami, účelnosť, oprávnenosť ich použitia, ako aj hospodárnosť je nepochybná.
Postup žalovaného, poukazujúceho v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia k prehodnoteniu právnej

kvalifikácie navrhovanej žalobcom, na závery uvedené v systéme ASPI - komentár k zneniu § 31
zákona o rozpočtových pravidlách, považoval žalobca za arbitrárny. Žalobca na základe postupu
žalovaného pristúpil k rovnakému postupu a poukázal na komentár k § 31 ods. 1 písm. k) zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy, uvedený v systéme EPI, podľa ktorého obsahu konanie
žalobcu malo byť kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa tohto ustanovenia, za ktoré sa

sankcia neukladá. Podľa žalobcu žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil rozpornosť teoretického výkladu
uvedených právnych noriem a v odôvodnení rozhodnutia len skonštatoval správnosť právnej kvalifikácie
týkajúcej sa konania žalobcu prvostupňovým správnym orgánom podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Žalobca konštatoval, že čl. 5 ods. 3 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ
ustanovil iba spôsob nakladania s verejnými finančnými prostriedkami žalobcom, ktorý napriek tomu, že

spôsob nedodržal, v žiadnom prípade nepoužil verejné finančné prostriedky nad rámec oprávnenia.
13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu vo vzťahu k časti výroku II, bod 3 žalobca poukazoval
na prílišnú formalizáciu hodnotenia použitia finančných prostriedkov, týkajúcich sa nájmu dopravných
prostriedkov od obchodnej spoločnosti, ktorej stopercentným vlastníkom je žalobca. Použitie finančných
prostriedkov za nájom dopravných prostriedkov bolo podľa neho jediným možným a z pohľadu účelnosti

použitia verejných finančných prostriedkov najideálnejším riešením, ktorý by mal byť sledovaný ako
hlavný princíp pri použití verejných prostriedkov. Žalobca poukázal na znenie Zmluvy č. 0041/2019/
SŠ a jej prílohy č. 1, podľa ktorej sa ním uvedené výdavky mali považovať za oprávnené
výdavky. Konštatovanie žalovaného, že žalobcom uvedené výdavky v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ
nemožno považovať za oprávnené použitie verejných prostriedkov, keď podľa jeho názoru išlo fakticky

o uhrádzanie nájmu motorového vozidla za jeho obchodnú spoločnosť, čím došlo k obchádzaniu Zmluvy
č. 0041/2019/SŠ, považoval za zarážajúci. Zmluva č. 0041/2019/SŠ podľa žalobcu neobsahovala
ustanovenie, ktoré by jeho konanie vylučovalo, a teda konal v zmysle zásady „čo nie je zákonom
výslovne zakázané, je dovolené“. Zdôraznil, že prostredníctvom výdavkov vynaložených na nájom
motorového vozidla, zabezpečoval pre športovcov dopravu na súťaže, sústredenia, preteky, pričom

náklady na dopravu v takýchto prípadoch sú v prílohe č. 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ výslovne označené
ako oprávnené výdavky. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného založenou na obchádzaní Zmluvy č.
0041/2019/SŠ, pretože úhrada nájomného bola realizovaná na základe riadne uzatvorenej nájomnej
zmluvy a motorové vozidlo bolo používané na oprávnený účel. Poukázal na rozpornosť stotožňovania
žalobcu ako samostatnej právnej entity s obchodnou spoločnosťou, v ktorej je žalobca jediným

spoločníkom. Bez ďalšieho odôvodnenia nebolo možné konštatovať, že žalobca uzatvoril de facto
leasingovú zmluvu (nájomnú zmluvu s právom kúpy predmetu nájmu v stanovenej lehote), čím porušil
ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo ustanovenia Zmluvy č. 0041/2019/
SŠ. V kontexte uvedeného žalobca poukázal na fakt, že nájom dopravných prostriedkov je bežne
realizovanou činnosťou orgánmi verejnej správy, ktoré si takto zabezpečujú dopravné prostriedky na ich

činnosť. Tiež poukázal na návrh zmluvy o poskytnutí príspevku uznanému športu z roku 2022, ktorý
Ministerstvo školstva SR ako poskytovateľ príspevku doručilo viacerým národným športovým zväzom,
v ktorom sa nachádzajú viaceré ustanovenia umožňujúce použitie verejných finančných prostriedkov,
ktoré boli v Správe z vládneho auditu vo vzťahu k žalobcovi označené ako závažné porušenie Zmluvy č.0041/2019/SŠ alebo zákonných pravidiel finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy (najmä vo vzťahu k možnosti použitia finančných prostriedkov na úhradu splátok zo
zmluvy o nájme veci). Žalobca zdôraznil, že právo kúpy prenajatej veci (na ktorý sa vzťahuje zákaz

použitia prostriedkov vyplývajúci z § 19 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách) nebolo obsiahnuté
v nájomných zmluvách uzatvorených žalobcom so spoločnosťou FIRN SLA, s.r.o., z čoho jednoznačne
vyplýva, že svojím konaním neporušil žiadne z ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a Zmluvy č. 0041/2019/SŠ. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí i prvostupňový správny orgán
nezákonne vykladali príslušné ustanovenia Zmluvy č. 0041/2019/SŠ i zákona a svojvoľne žalobcovi

uložili správne sankcie v prípadoch, keď na to neboli oprávnení.
14. K nesprávnemu právnemu posúdeniu časti II. výroku, bod 8 žalobca poukázal na ním podané
odvolanie, v ktorom menovite vymenúva, ktoré výdavky sa v zmysle čl. V Prílohy č. 1 Zmluvy
č. 0041/2019/SŠ považujú za oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť, na ktorú je možné
použiť príspevok uznanému športu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so žalobcom
predloženým vyjadrením nezávislého odborníka z oblasti public relations, ktoré preukazovalo, aké

činnosti a služby je možné pod služby v tejto oblasti zaradiť. Vyjadrenie podľa žalobcu potvrdzovalo,
že činnosti označené ako public relations, ktoré konzultant pre neho vykonával, zahŕňajú činnosti, ktoré
sú ako oprávnené výdavky označené v Prílohe č. 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ a navyše ním uvedené
výdavky jednoznačne propagovali verejný záujem v športe a šport ako zdravý životný štýl. Žalovaný
podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil a bez náležitého rozhodovacieho procesu o nej arbitrárne

rozhodol.
15. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatok
dôvodov i ďalšie procesné vady. Namietal, že viackrát navrhoval nariadenie ústneho pojednávania
a vypočutie svedkov (F. F. - štatutára žalobcu, G. H. - člena krízového štábu žalobcu, G. G. I. -
vedúceho audítorskej skupiny vykonávajúcej vládny audit) s tým, že predmetom výsluchov mali byť

opisované postupy účtovania a nakladania s predmetnými finančnými prostriedkami, postup audítorskej
skupiny a jej rozhodovacie úvahy. Pretože týmto návrhom nebolo vyhovené, žalovaný (i
prvostupňový správny orgán) podľa žalobcu nedodržali základnú zásadu správneho konania - zásadu
zistenia skutočného stavu veci (§ 32 Správneho poriadku), pretože sa obmedzili takmer výlučne na
Správu z vládneho auditu, slúžiacu iba ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Týmto postupom boli

naplnené znaky konania opísaného v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/1/2012 zo
dňa 05.10.2012 (z ktorého v žalobe citoval jednotlivé časti), ktorý zrušil obdobné rozhodnutie správneho
orgánu o uložení odvodu za porušenie finančnej disciplíny z dôvodu prílišnej arbitrárnosti, bez vnímania
kontextu jednotlivých ustanovení zákona a posudzovania celkovej efektivity, hospodárnosti a účelnosti
použitia verejných prostriedkov a bez náležitého odôvodnenia vo vzťahu k nevyhoveniu návrhu

účastníka konania na vykonanie konkrétnych dôkazov. K možnosti podať písomné vyjadrenie osôb ním
označených ako svedkov v 10 dňovej lehote uviedol, že v tak krátkom čase nebol schopný pripraviť
písomné vyjadrenia svedkov, pričom vypočuť svedkov, ktorých výpovede mohli prispieť k náležitému
objasneniu veci, bolo povinnosťou príslušného správneho orgánu. To isté platí aj k návrhu žalobcu na
prizvanie znalca z príslušného odboru do správneho konania.

16. Žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán nedodržaním ustanovení § 3 ods. 2, § 32 ods.
1 Správneho poriadku postupoval v rozpore so základnými pravidlami správneho konania, konkrétne
zásadou zákonnosti, zásadou súčinnosti, zásadou materiálnej pravdy, na základe čoho bol porušený
princíp právnej istoty a princíp oficiality. Žalobca v kontexte uvedeného poukázal na skutočnosť, že
obdobné konania, ktoré sú mu vytýkané, alebo za ktoré mu boli uložené sankcie, boli vytýkané aj v iných

správachokontrolnejčinnostivoveciachkontrolvinýchnárodnýchšportovýchzväzoch,pričomkzačatiu
správneho konania alebo k uloženiu sankcií u nich neprišlo, čo žalobca považoval za ďalší príklad
svojvôle a cielenej šikany zo strany správnych orgánov voči žalobcovi.
17. Žalobca zároveň poukázal na to, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým mu bola uložená sankcia v podobe

finančného odvodu a penále, bude musieť finančnú čiastku uhradiť a získať ju z iných zdrojov, čo
zásadne ohrozí jeho fungovanie ako organizácie a napĺňanie jeho cieľov. Tento zásah do jeho práv je
zásadný, vníma ho ako súčasť spleti konaní (správnych i súdnych), ktoré majú znaky šikany zo strany
príslušných orgánov verejnej moci s cieľom spôsobiť koniec činnosti žalobcu. Žalobca poukázal na svoju
nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá nie je spôsobená jeho nečinnosťou, ale nezákonnými postupmi

orgánov verejnej moci, ktoré dohliadajú na jeho financovanie. Na preukázanie tejto skutočnosti poukázal
na prebiehajúce súdne konania, v ktorých sa domáha svojich práv spojených s jeho statusom ako
národným športovým zväzom a zabezpečením jeho financovania (konanie vedené Krajským súdom
v Bratislave sp. zn. 5S/231/2020 a Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5Up/24/2022).Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie zasiahlo do jeho práva zakotvené v čl. 1 Protokolu
k Dohovoru a čl. 20 Ústavy SR. Spolu s podanou správou žalobou žalobca navrhol, aby správny súd
žalobe priznal odkladný účinok.

Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2022 navrhol žalobu zamietnuť. K žalobnému
dôvodu nesprávne právne posúdenie veci uvedenom v žalobe, v bodoch 1, 2 a 3 žalovaný uviedol,
že žalobca len vo všeobecnosti konštatuje, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho
orgánu boli vydané v rozpore so zákonom, rozpor bližšie nevysvetľuje, iba zoširoka ako dôvod uviedol

opomenutie zásad správneho konania a povinností, ktorými sa má správny orgán pri vydávaní v konaní
riadiť. Žalovaný nespozoroval v konaní auditujúceho orgánu ani v konaní prvostupňového správneho
orgánu po preštudovaní spisového materiálu, porušenie zákonných povinností. Prvostupňový správny
orgán v rámci prvostupňového správneho konania preveroval skutočnosti, či došlo k porušeniam
identifikovaným vládnym auditom, pričom tieto skutočnosti preveril aj žalovaný v postavení odvolacieho
orgánu. Žalovaný kvalifikoval konanie prvostupňového správneho orgánu ako súladné so zákonmi

platnými v Slovenskej republike a s pravidlami správneho konania, keď tento spoľahlivo zistil skutkový
stav, vykonal a vyhodnotil dôkazy predložené na prvostupňové správne konanie vo vzájomnej súvislosti
a zistil, že konaním žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových
pravidlách verejnej správy. Žalobca bol oboznámený s dôkazným materiálom predstavujúcim podklad
pre rozhodnutie, s možnosťou uplatnenia práva nahliadnuť do spisu, vyjadriť sa k podkladom, navrhnúť

dôkazy vo svoj prospech v zmysle Správneho poriadku. Vzhľadom na to, že žalobca nevyvrátil
relevantnými dôkazmi preukázané porušenie finančnej disciplíny, žalovaný vyhodnotil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu ako vydané v súlade so Správnym poriadkom obsahujúce náležitosti
predpísané v § 47.
19. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa výroku

II., bod 1, v ktorej žalobca namietal, že jeho konanie malo byť správne kvalifikované ako porušenie
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy,
žalovaný uviedol, že podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ sa „za oprávnené použitie
príspevku považuje prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu za účelom úhrady
oprávnených nákladov účelu na iný účet prijímateľa, ak prijímateľ pred poukázaním príspevku na

samostatný bankový účet uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavok na účel, najviac však
v sume určenej v tejto zmluve a najviac v sume takto použitých vlastných finančných prostriedkov“.
Z predmetného ustanovenia zmluvy pre žalobcu vyplývali povinnosti a podmienky, ktoré mal splniť
kumulatívne, aby prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu za účelom úhrady
oprávnených nákladov na iný účet prijímateľa bolo možné považovať za oprávnené použitie príspevku.

Zmluva č. 0041/2019/SŠ v článku 5 ods. 3 jasne definovala, kedy sa prevod finančných prostriedkov
považuje za oprávnené použitie príspevku, t. z. v zmluve si zmluvné strany stanovili rámec oprávnenia
konkrétnymi druhmi prevodov finančných prostriedkov konkretizovaných v písm. a) až d), ktoré ak
žalobca zrealizuje (za podmienok stanovených v zmluve), považujú sa za oprávnené použitie príspevku.
Ak žalobca zrealizoval prevod bez toho, aby dodržal podmienky stanovené v zmluve, prevod bol

vykonaný nad rámec oprávnených možností prevodu príspevku a použitie príspevku sa považovalo za
neoprávnené. Konanie žalobcu bolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods.
1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože zmluvné strany si podmienky
prevodovfinančnýchprostriedkovzmluvnenastavilitak,žerealizáciaprevodov,zazmluvnestanovených
podmienok, je spojená s oprávnenosťou použitia príspevku. Logicky, akýkoľvek iný prevod, nespadajúci

pod prevody taxatívne uvedené v článku 5 ods. 3 zmluvy, je považovaný za neoprávnené použitie
príspevku, pretože je uskutočnený mimo limitovaných možností stanovených zmluvou, čo sa kvalifikuje
ako použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných
prostriedkov. K navrhovanej zmene právnej kvalifikácie konania žalobcu uviedol, že prevod finančných
prostriedkov si zmluvné strany nastavili do takej miery, že nesplnenie podmienok prevodu (prevod

nad rámec oprávnenia) má za následok neoprávnenosť použitia príspevku, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov. Žalobcom navrhovaná kvalifikácia nebola spojená s oprávnenosťou
použitia príspevku, a teda s použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k
vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Žalovaný dodal, že nesplnenie podmienok uvedených v
článku 5 ods. 3 písm. b) zmluvy nemožno považovať len za „nesprávnu technickú a bankovú operáciu,

resp. nesprávne účtovné postupy“, pretože nesplnenie podmienok znamená, že prevod finančných
prostriedkov zo samostatného bankového účtu sa nepovažoval za oprávnené použitie príspevku. Ak
by došlo zo strany žalobcu k použitiu verejných prostriedkov v rozpore so zmluvne určeným účelom,
takéto konanie by bolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a)zákonaorozpočtovýchpravidláchverejnejsprávy,zaktorésaukladánajprísnejšiasankciasporovnaním
sankcie ukladanej za porušenie písm. b) zákona. Žalovaný dodal, že jednotlivé vecne súvisiace
ustanovenia a ich dodržiavanie nemožno vykladať iba s ohľadom na účel, pretože finančná disciplína sa

neviaže iba na účel použitia verejných prostriedkov, ale na viacero ďalších povinností, ktoré je žalobca
povinný dodržať. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa v rozhodnutí odvolával na závery
uvedené v systéme ASPI v komentári k § 31 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V tejto
súvislosti poukázal na to, že výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože sa ním vyslovuje vznik,
zmena alebo zánik práv a povinností účastníkov konania a uvedené obsahoval aj výrok rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu aj napadnutého rozhodnutia keď jasne definovali, že žalobcom bol
porušený článok 5 ods. 3 Zmluvy. Žalovaný vyjadrenie z komentára využil výlučne na podporu svojich
tvrdení a dovysvetlenie týkajúce sa použitia § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozpor v znení komentárov v systéme EPI a ASPI k §
31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa žalovaného z oboch textov
je jednoznačné, že texty si neodporujú a stanovujú to isté, t. j. kedy by sa mohlo jednať o porušenie

písm. k) predmetného zákona,
20. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia vzťahujúcej sa na
časť výroku II., bod 3 ohľadne použitia finančných prostriedkov za nájom dopravných prostriedkov
od obchodnej spoločnosti, ktorej stopercentným vlastníkom je žalobca, žalovaný uviedol, že pri
posudzovaní predložených dokladov, ktoré mali deklarovať oprávnené použitie príspevku sa vychádzalo

z ustanovení Zmluvy č. 0041/2019/SŠ a Prílohy č. 1 k Zmluve, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou.
Zmluva obsahovala okrem iného aj podmienky, za ktorých sa mal poskytnutý príspevok použiť a
zároveň v Prílohe č. 1 v článkoch I. až VI. bolo v jednotlivých bodoch uvedené, ktoré výdavky možno
považovať za oprávnené. V súvislosti s dopravou sa za oprávnené výdavky podľa Prílohy č. 1 Zmluvy
považovali cestovné náhrady do výšky určenej zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách

v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na článok 10 bod 3 zmluvy, z ktorého vyplýva
„zmluvné strany sa dohodli, že meniť a dopĺňať túto Zmluvu možno len po vzájomnej dohode formou
písomných a očíslovaných dodatkov, ktoré sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy. Návrh
na uzatvorenie dodatku Poskytovateľ zasiela elektronicky na emailovú adresu Prijímateľa uvedenú v
záhlaví tejto Zmluvy. Prijímateľ zasiela návrh na uzatvorenie dodatku na adresu elektronickej pošty

Poskytovateľa "J.". Žalovaný v reakcii na tvrdenie žalobcu, že ním zvolené riešenie bolo jediným
možnýmazpohľaduúčelnostipoužitiaverejnýchprostriedkovajnajideálnejším,uviedol,žepokiaľmienil
žalobca verejné prostriedky použiť inak, ako dovoľovala uzatvorená zmluva, mal možnosť predložiť
poskytovateľovi (Ministerstvu školstva SR) návrh na uzatvorenie dodatku k zmluve, keďže uzatvorená
zmluva neobsahovala v Prílohe č. 1 možnosť použitia poskytnutého príspevku požadovaným spôsobom

(t. j. za nájmy motorových vozidiel), čo však žalobca neurobil, a preto konal nad rámec uzatvorenej
zmluvy. Žalovaný tvrdenie žalobcu o prílišnej formalizácii hodnotenia finančných prostriedkov považoval
za neopodstatnené, keďže podpisom zmluvy akceptoval podmienky v nej uvedené, teda si bol vedomý,
ktoré výdavky sú považované za oprávnené. Žalovaný nespochybnil uzatvorenie zmluvy o nájme
žalobcom, avšak úhradu nájomného podľa žalovaného nebolo možné považovať za oprávnený výdavok

vynaložený v súlade so zmluvou, a to ako výdavok súvisiaci so športom. Nákup pohonných hmôt pri
preukázanom využívaní automobilu na prevoz športovcov by bol oprávneným výdavkom. Nad rámec
uvedeného, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nájmom predmetného motorového vozidla
zabezpečoval pre svojich športovcov dopravu na súťaže, sústredenia a preteky. K vyjadreniu žalobcu
o tom, že nájom dopravných prostriedkov je bežne realizovanou činnosťou na zabezpečenie dopravy

aj orgánmi verejnej správy a poukazu na konkrétnu zmluvu uzatvorenú Ministerstvom školstva SR,
žalovaný uviedol, že hlavným rozdielom medzi zmluvou o nájme, ktorú uzavrelo Ministerstvo školstva
SR a ktorú uzavrel žalobca je v tom, že nájomné žalobca uhrádzal z príspevku poskytnutého na základe
zmluvy, v zmysle ktorej úhrada nájomného za nájom motorových vozidiel medzi oprávnenými výdavkami
nie je uvedená, čo je podstatou neoprávneného konania žalobcu, ktoré bolo jedným z predmetov

správneho konania. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie návrhu zmluvy o príspevku uznanému
športu 2022 (podľa ktorého príspevok nie je možné použiť na úhradu splátok zo zmluvy o nájme veci
s právom kúpy prenajatej veci), žalovaný konštatuje, že uvedené ustanovenie nie je možné striktne
vykladať tak, že keď nie je povolené použiť príspevok na úhradu splátok zo zmluvy o nájme veci s
právom kúpy prenajatej veci, automaticky zmluva oprávňuje prijímateľa príspevku použiť príspevok na

splátky akéhokoľvek nájomného vzťahu, i keď takéto ustanovenie nebolo súčasťou zmluvy, ako ani
iných zmlúv o poskytnutí finančného príspevku uznanému športu v predchádzajúcich obdobiach, ktoré
žalobca s Ministerstvom školstva SR uzatvoril. Zmluva, ktorou bol žalobca viazaný stanovovala v Prílohe
č. 1 ako oprávnené náklady - nájom kancelárskych prostriedkov, prenájom športovej infraštruktúry,športových zariadení. Nájom motorových vozidiel medzi oprávnenými výdavkami uvedený nebol.
Žalovaný nespochybnil uzatváranie zmlúv o nájme motorových vozidiel, avšak žalovaný aj prvostupňový
správny orgán úhrady za nájom dopravných prostriedkov vyhodnocovali v spojitosti s ustanoveniami

zmluvy a použitím verejných prostriedkov. Pokiaľ žalobca opätovne uvádzal, že motorové vozidlo bolo
používané na oprávnený účel, žalovaný uviedol, že konanie žalobcu nebolo kvalifikované ako porušenie
finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
súvisiace s porušením určeného účelu, ale ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm.
b)tohtozákona.Žalovanýuviedol,žeakbyčlánok5ods.3zmluvyzneltakistoakočlánok5ods.3návrhu

zmluvy o príspevku uznanému športu 2022, na ktorý žalobca poukazoval, žalobca by taktiež svojím
konaním (ktoré je jedným z predmetov správneho konania) porušil finančnú disciplínu v zmysle § 31
ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., pretože podmienky prevodu uvedené v písm. b) predmetného
článku sú v podstate totožné s podmienkami prevodu uvedenými v zmluve. Poukazovanie žalobcom na
zmluvy o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2022, ktoré Ministerstvo školstva SR uzatvorilo
v znení návrhu zmluvy o PUŠ 2022 so Slovenským futbalovým zväzom, Slovenským zväzom ľadového

hokeja či Slovenským tenisovým zväzom, je bezpredmetné. Okrem iného predmetom tohto konania je
zmluva a dodržiavanie zmluvne dohodnutých podmienok, ktorú žalobca uzatvoril s Ministerstvo školstva
SR a nie zmluvy s inými športovými zväzmi.
21. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia časti výroku II. bod 8 týkajúcej sa
posúdenia oprávnenosti výdavkov public relations žalovaný uviedol, že v článku 5 Prílohy č. 1

zmluvy bolo stanovené, že za „oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť“ sa okrem iného
považuje aj propagácia jednotlivých podujatí, okrem výdavkov súvisiacich s propagáciou komerčných
partnerov, pričom tieto výdavky mali súvisieť so súťažami, športovými podujatiami organizovanými
žalobcom v Slovenskej republike a so súvisiacimi aktivitami spojenými s organizovaním a taktiež s
majstrovstvami sveta, majstrovstvami Európy, svetovým pohárom a európskym pohárom a kvalifikáciou

na ne a s tradičnými športovými podujatiami aspoň celoštátneho významu v Slovenskej republike, ktoré
organizoval žalobca. Uvedené bolo možné docieliť napr. reklamou, plagátmi. Príspevok bolo možné
použiť aj na vykonávanie aktivít, ktoré propagujú šport ako súčasť zdravého životného štýlu a zvyšujú
jeho úroveň na území Slovenskej republiky a na uchovávanie a propagáciu historických materiálov a
hodnôtvšporte.Propagáciapodujatíneznamenalapropagáciužalobcuakoorganizácie,alejednotlivých

podujatí, ktorých bol žalobca organizátorom. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.12.2020 vyplynulo, že k
výdavku pristúpil aj z dôvodu jeho negatívneho mena v spoločnosti, avšak poskytnutý príspevok nebol
zmluvou určený na propagáciu žalobcu. Žalobca predloženými dokladmi (týkajúcimi sa monitoringu
médií, dokladmi preukazujúcimi emailovú komunikáciu medzi poradcom v oblasti PR a marketingu
a členmi predsedníctva žalobcu súvisiacu s monitoringom médií, fotokópiami článkov z periodickej

tlače, dokladmi preukazujúcimi emailovú komunikáciu medzi poradcom v oblasti PR a marketingu a
členmi predsedníctva žalobcu, stanoviskami k vnútorným sporom žalobcu, resp. v slovenskom lyžovaní
ani pozvánkou na tlačovú konferenciu žalobcu) nepreukázal použitie príspevku na propagáciu ním
organizovaných športových podujatí a súvisiacich aktivít, ani na propagáciu športu ako súčasti zdravého
životného štýlu. Následné onačenie konkrétnej skupiny oprávnených výdavkov žalobcom v zmysle

prílohy č. 1 zmluvy nemenilo nič na skutočnosti, že žalobca nepoužil príspevok na oprávnený výdavok.
Žalovaný dodal, že s poukazom na príslušné ustanovenia zmluvy nebolo možné akceptovať výdavky
za služby v oblasti public relations, nezodpovedajúce zmluvným podmienkam, ktoré žalobcom neboli
ani dodatočne vyšpecifikované v takom rozsahu a kvalite, aby žalovaný konštatoval, že nedošlo k
porušeniuzmluvnýchpodmienok.Napriektomu,žežalovanýopomenulvnapadnutomrozhodnutízaujať

stanovisko ku konštatovaniu konateľky predloženom žalobcom, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že toto
jej konštatovanie k funkciám a cieľom aktivít public relations nespochybňuje. Pri kvalifikácii porušenia
finančnej disciplíny však prvostupňový správny orgán, aj žalovaný vychádzali z reálne predložených
listinných dokladov, ktoré vyhodnotili v kontexte s podmienkami stanovenými v zmluve č. 0041/2019/SŠ .
22. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že prvostupňový správny orgán neopodstatnene vo

veci nenariadil ústne pojednávanie a nevypočul v rámci správneho konania svedkov navrhovaných
žalobcom, aj k námietke, že správny orgán nevykonal znalecké dokazovanie (čím neobjektivizoval
skutkový stav v potrebnom rozsahu a pre rozhodnutie), žalovaný poukázal na to, že správne konanie
je koncipované na zásade písomnosti. Žalovaný aj prvostupňový orgán ako správne orgány môžu
nariadiť ústne pojednávanie fakultatívne (nie obligatórne), a to na základe vlastnej úvahy, pojednávanie

nenariadia, ak si to nevyžaduje povaha veci a ak to nie je dostatočne opodstatnené. Vzhľadom k tomu,
že povaha veci to nevyžadovala, prvostupňový správny orgán nenariadil ústne pojednávanie, čo však
nevylučovalo povinnosť správnych orgánov úplne a presne zistiť skutočný stav veci. Nenariadením
ústneho pojednávania v danom prípade zo strany prvostupňového správneho orgánu nebolo porušenéprávo na spravodlivý proces. Žalovaný v súvislosti s nenariadením ústneho pojednávania poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sžo/145/2015 z 08.06.2016 podľa ktorého „Obligatórne sa
ústne pojednávanie nariadi vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Inak správny orgán nariadi ústne

pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje i povaha veci. Nariadenie ústneho pojednávania bez
toho, aby si to vyžadovala povaha veci, najmä v konaniach, kde je spoľahlivo zistený a preukázaný
skutkový stav veci, môže byť porušením jednej zo základných zásad správneho konania, a to rýchlosti
a hospodárnosti konania, nakoľko správny orgán je povinný v konaní postupovať bez zbytočného
zaťažovania účastníkov“. Prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi vzhľadom na nenariadenie

ústneho pojednávania zabezpečiť písomné vyjadrenie osôb navrhovaných na vypočutie (s výnimkou
G. G. I.), ktorú žalobca nevyužil. Žalovaný uviedol, že ani nariadené ústne pojednávanie by nezmenilo
skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi, pretože na preukázanie porušenia podmienok zmluvy
je absolútne postačujúce preukázanie rozporu v konaní žalobcu - listinnými dôkazmi a kogentným
ustanovením článku 5 ods. 3 Zmluvy. Úmysel žalobcu týkajúci sa prevodu finančných prostriedkov zo
samostatného bankového účtu na účet pod názvom NCL-PROSKI bol vo vzťahu k ustanoveniu článku

5 ods. 3 Zmluvy irelevantný, na základe čoho by bolo vypočutie svedkov a vykonanie znaleckého
dokazovania nadbytočné. Po prehodnotení všetkých dôkazov žalovaným jednotlivo a vo vzájomnej
súvislosti, žalovaný dospel k názoru, že vo veci nebolo potrebné vypočuť svedkov, ktorých výsluch
navrhoval žalobca a nebolo potrebné ani vykonať znalecké dokazovanie, keďže prvostupňový správny
orgán disponoval dostatočným rozsahom listinných dôkazov.

23. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/1/2012 z
05.10.2012, žalovaný uviedol, že sa týkal konania vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods.
1 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pričom v prípade konania žalobcu, išlo
konanie nad rámec podmienok stanovených zmluvou, t. j. nad rámec oprávnenia. Konanie žalobcu sa
neposudzovalo z hľadiska efektivity, hospodárnosti, či účelnosti konania.

24. K vyjadreniu žalobcu týkajúceho sa nedodržania princípu právnej istoty a porušenia základných
ústavných práv žalobcu tým, že správny orgán nezohľadnil správu z kontroly vykonanej Ministerstvom
školstva SR, žalovaný uviedol, že nie je viazaný závermi správy, pretože kontrolu, na podklade ktorej
bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vykonalo Ministerstvo financií SR a nie
Ministerstvo školstva SR. S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6 Sž 12/00

zo dňa 16.06.2000), správny orgán nebol povinný zohľadniť výsledky iného kontrolného orgánu, a to aj
vtedy, pokiaľ výsledky kontroly vykonanej Ministerstvom školstva SR nekonštatovali žiadne porušenie.
Zároveň podotkol, že kontrola vykonaná Ministerstvom školstva SR bola vykonávaná ešte v priebehu
čerpania poskytnutých finančných prostriedkov.
25. S námietkou žalobcu týkajúcou sa arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu, aj napadnutého rozhodnutia sa žalovaný nestotožnil. Prvostupňový
správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia náležite vysporiadal s každou námietkou žalobcu v takom
rozsahu, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov správny orgán námietkam nevyhovel. Zaoberal sa tými
argumentami žalobcu, ktoré sa vecne dotýkali danej veci a súviseli s jej meritom. Rozhodnutie bolo v
jednotlivých častiach dostatočne odôvodnené, správny orgán dal žalobcovi zrejmú a jasnú odpoveď,

z akých dôvodov mu nebolo vyhovené. Rozhodnutie nebolo možne považovať za nedostatočne
odôvodnené a svojvoľné. Žalovaný v konaní kontrolného orgánu, ani prvostupňového správneho orgánu
nezákonnosť nespozoroval, po posúdení obsahu odvolania, celého spisového materiálu a po vykonaní
a vyhodnotení dôkazných materiálov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel k nespornému
záveru, že argumentácia v odvolaní žalobcu nemala objektívne vplyv na skutkový stav veci a jej právne

posúdenie, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
26. K poukazu žalobcu na obdobné konania, v ktorých za konania vytýkané žalobcovi nedošlo k začatiu
správnych konaní alebo uloženiu sankcií, žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa v
predmetnom prípade zaoberal len spisovým materiálom postúpeným kontrolným orgánom za účelom
začatia správneho konania a rovnako sa ním zaoberal aj žalovaný po postúpení odvolania podanému

voči prvostupňovému rozhodnutiu. K žalobcom uvádzaným skutočnostiam žalovaný nie je kompetentný
zaujať relevantné stanovisko, pretože predmetom správneho konania boli výsledky vládneho auditu
vykonaného Ministerstvom financií SR u žalobcu a uvádzané podnety sú vo vzťahu k predmetnému
správnemu konaniu irelevantné.
27. Žalovaný k ujme tvrdenej žalobcom a prebiehajúcim súdnym konaniam uviedol, že prvostupňový

správny orgán, ani žalovaný pri ukladaní odvodu a penále za porušenie finančnej disciplíny nemali
povinnosť skúmať majetkové a ekonomické pomery žalobcu a až na základe preukázania majetku
rozhodovať o porušení finančnej disciplíny. Uložený odvod predstavuje časť finančných prostriedkov,
ktoré boli žalobcovi poskytnuté na základe zmluvy a podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtovýchpravidlách verejnej správny predstavuje výšku porušenia finančnej disciplíny. Stanovenie výšky odvodu
sa neuskutočňovalo v rámci úvahy správneho orgánu, zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu,
v ktorom by správny orgán v zákonom stanovenej hranici uplatňoval svoju právomoc s prihliadnutím

najmä na povahu, závažnosť, trvanie a následky porušenia povinnosti, tak ako je to napr. v prípade
ukladania pokút. Prebiehajúce súdne konania žalobcu, na ktoré žalobca poukazoval nijako nesúvisia s
predmetným konaním a tvrdenia žalobcu o šikane zo strany príslušných orgánov verejnej moci ako aj
žalovaného, žalovaný zo strany žalobcu považoval za špekulatívne.
28. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný konal v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, žalovaný poukázal na

Uznesenie ÚS SR II. ÚS 134/2014 -19 z 05.02.2014, podľa ktorého „v prípade neuskutočnenia ústneho
pojednávania v konaní pred radou (správnym orgánom) nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní
veci. Správny orgán, akým bola v tomto konkrétnom prípade rada ako orgán výkonnej moci štátu,
totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Verejné
prerokovanie trestného obvinenia, resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom,

preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a
nezávislým súdom.“
29. K tvrdeniu žalobcu, že oba správne orgány konali v rozpore s Ústavou SR, žalovaný uviedol, že
posudzovanie ústavnosti právnych noriem, porušenie Ústavy SR, ústavných zákonov je v kompetencii
Ústavného súdu SR. Prvostupňový správny orgán, aj žalovaný rozhodovali len v medziach zákona,

uložením odvodu a penále nerozhodli nad rámec zákona o rozpočtových pravidlách verenej správy. Oba
správne orgány konali podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, v mene ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanovuje zákon a žalovaný má za to, že nedošlo k porušeniu princípu materiálnej
spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, princípu riadneho a spravodlivého procesu, princípu
právnej istoty, princípu predvídateľnosti práva a rozhodnutí orgánov verejnej moci, princípu ochrany

legitímnych očakávaní.
30. Žalovaný uviedol, že uloženie odvodu žalovaným žalobcovi nie je nezákonné, ani nepredstavuje
zásah do práv žalobcu vlastniť majetok, pretože žalovaný rozhodol o uložení odvodu v zmysle zákona
a v jeho medziach z dôvodu porušenia finančnej disciplíny žalobcom. Účelom uloženia povinnosti
odvodu bola reparácia, t. z. náprava nezákonného stavu spočívajúca vo vrátení finančných prostriedkov

použitých nad rámec oprávnenia stanoveného zmluvou, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom.
Uloženie odvodu nemôže znamenať zásah do majetkových práv žalobcu, keďže sa nejedná o žalobcove
prostriedky, ale verejné finančné prostriedky, ktoré boli žalobcovi dané, a ktoré bol oprávnený použiť za
podmienok stanovených Zmluvou, nad rámec ktorých žalobca konal, a preto je povinný ich vrátiť.
31. Žalovaný poukázal na to, že správnym trestaním sa na účely Správneho súdneho poriadku

rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné
podobné protiprávne konanie. Rozhodovanie žalovaného o porušení finančnej disciplíny s uložením
odvodu a penále nie je správnym trestaním, preto sa neriadi trestnoprávnymi zásadami. Žalobca
nebol napadnutým rozhodnutím trestaný, bola mu ním uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky
poskytnuté zo štátneho rozpočtu, ktoré použil nad rámec oprávnenia, aby bol dosiahnutý stav súladný

so zákonom. Tým, že žalobca ako príjemca finančných prostriedkov porušil zákon o rozpočtových
pravidlách verenej správy použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čo odôvodnilo
porušenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona, žalobcovi vznikla povinnosť odvodu, čiže vrátenia neoprávnene
použitých prostriedkov. Nie je opodstatnené považovať napadnuté rozhodnutie za výsledok správneho
trestania, preto podľa názoru žalovaného žalobca podal nesprávnu žalobu vo veciach správneho

trestania podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Na základe uvedeného súdu navrhol žalobu
zamietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku z dôvodu jej neprípustnosti, pretože v
prípade žalobcu ide o rozhodnutie, voči ktorému sa v súlade s § 6 Správneho súdneho poriadku podáva
iný typ žaloby v súlade s ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia a nie s ods. 2 písm. b) citovaného
ustanovenia.

32. Uznesením č. k. BB-74S/5/2022-201 zo dňa 13.04.2022 správny súd návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca ústavnú sťažnosť,
ktorú Ústavný súd SR uznesením sp. zn. II. ÚS 457/2022-17 zo dňa 13.10.2022 odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Replika

33. Žalobca v replike zo dňa 02.05.2022 zotrval na svojich tvrdeniach a argumentoch uvedených
v správnej žalobe. Uviedol, že podmienkou naplnenia skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, a to poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávneniaa súčasne, že uvedeným konaním dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Pretože
v predmetnej veci nedošlo k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov žalobcom, konanie žalobcu
bolo žalovaným i prvostupňovým správnym orgánom kvalifikované nesprávne podľa § 31 ods. 1 písm.

b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný si príslušné
právne predpisy vykladá tak, aby jeho výklad zapadol do rozhodovacieho procesu v rámci správneho
konania,pretoževjednomprípadezásadysúkromnéhoprávanapoužitieverejnýchprostriedkovaplikuje
(odkazujehonauzatvoreniedodatkukzmluveohľadneúhradysplátoknájomnéhozamotorovévozidlov
zmysle zásady zmluvnej voľnosti) a v inom neaplikuje (uplatnenie zásady, čo nie je právnym predpisom

zakázané, je dovolené vo vzťahu k úhrade nájmu z nájomnej zmluvy).
34. Žalovaný bez bližšieho vyjadrenia vo vzťahu k oprávneným výdavkom na vykonávanie aktivít
propagujúcich šport ako súčasť zdravého životného štýlu konštatoval, že ciele mal žalobca dosiahnuť
iným spôsobom, ako to robil, avšak neuvádza, na základe akých kritérií aktivity v oblasti public relations
nie je možné považovať za aktivity v oblasti propagácie športu ako súčasti zdravého životného štýlu.
Žalovaný sa pridržiaval iba jedného z tvrdení žalobcu uvedeného v jeho vyjadrení, v ktorom uviedol, že

k výdavkom v oblasti public relations pristúpil aj z dôvodu negatívneho mena žalobcu v spoločnosti.
35. Žalobca sa nestotožnil ani s vyjadrením žalovaného o dodržaní zásad správneho konania, skutkový
stav si žalovaný odvodil podľa žalobcu zo Správy z vládneho auditu, ktorá bola podkladom pre vydanie
rozhodnutia v správnom konaní a ktorú žalovaný vo viacerých častiach svojho odôvodnenia kopíruje
bez kritického a právneho hodnotenia subjektívnych názorov audítorskej skupiny.

36. Žalobca nesúhlasil so žalovaným v tom, že uložením odvodu nedochádza k zásahu do majetkových
práv žalobcu z dôvodu, že darovanie (za ktoré sa poskytnutie finančných prostriedkov z verejných
prostriedkov považuje) je jedným z legitímnych prostriedkov nadobudnutia vlastníckeho práva a pri
neziskových organizáciách ako je žalobca je jedným z hlavných spôsobov nadobudnutia majetku
a zabezpečenia činnosti. Tieto tvrdenia potvrdzujú príslušné právne predpisy z oblasti účtovníctva

a správy príslušných daní, v zmysle ktorých sa tieto finančné prostriedky riadne účtujú a v stanovených
prípadoch zdaňujú. Ak by sa žalobca stotožnil s tvrdeniami žalovaného, znamenalo by to, že verejné
prostriedky poskytnuté podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sú počas celej doby
použitia vo vlastníctve štátu a súkromné subjekty pri svojej činnosti nehospodária s vlastnými, ale
s cudzími finančnými prostriedkami, čo je argument ab absurdum.

37. K tvrdeniu žalovaného o tom, že rozhodnutie žalovaného o porušení finančnej disciplíny a uložení
odvodu sa nepovažuje za správne trestanie, žalobca poukázal na znenie § 31 ods. 4 v spojení s §
31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zmysle ktorého sa za porušenie
finančnej disciplíny ukladá odvod rozhodnutím príslušného orgánu v správnom konaní a povinnosť
odvodu nevzniká priamo zo zákona. Žalobca opätovne zdôraznil svoje vyjadrenie uvedené v správnej

žalobe, ktorým odôvodňoval podanie správnej žaloby vo veciach správneho trestanie podľa § 194 a nasl.
SSP.
Duplika
38. Žalovaný v podanej duplike zo dňa 19.05.2022 uviedol, že žalobca nekonkretizoval, na akých
konkrétnych právach a právom chránených záujmoch bol ukrátený a zotrval na svojich vyjadreniach

uvedených v napadnutom rozhodnutí a vyjadrení k žalobe. Dedukcia žalobcu, že v predmetnej veci
nedošlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov je nesprávna a zavádzajúca. Žalovaný dodal, že
žalobcasposkytovateľompríspevkupodpísalzmluvu,podpisomktorejvyhlásil,žeporozumeljejobsahu,
tento zodpovedá prejavu jeho vôle a na znak súhlasu ju podpisuje, pričom neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy je aj Príloha č. 1 k Zmluve (v ktorej boli bližšie špecifikované oprávnené náklady, na ktoré mohol

byť príspevok použitý). Úhrada nájomného za dopravné prostriedky nebola v zmluve (Prílohe č. 1)
zahrnutá medzi oprávnenými výdavkami, a to je podstatou neoprávneného konania žalobcu. V danom
prípade boli zmluvou stanovené oprávnené výdavky, na ktoré mohol žalobca poskytnutý príspevok
použiť, a preto zásadu „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ na daný prípad nebolo možné aplikovať
v kontexte prezentovanom žalobcom. Zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená podľa § 68

až 69a zákona o športe, avšak oprávnenosť nákladov bola stanovená zmluvou, konkrétne Prílohou č. 1
kzmluve.Žalovanýpretovyjadreniažalobcuvytrhnutézkontextupovažovalzanelogickéazavádzajúce,
keď v danom prípade preukázateľne došlo k porušeniu zmluvy, a tým k porušeniu finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
39. V článku 5 Prílohy č. 1 zmluvy bolo podľa žalovaného jasne stanovené, čo sa považovalo za

„oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť“. Žalovaný uviedol vo vzťahu k týmto nákladom ako
príklad vo vyjadrení k žalobe reklamu, plagáty, pričom nevylúčil propagáciu v online priestore, keďže aj
reklamu a plagáty možno vykonávať v online priestore. Zdôraznil, že príspevok nebolo možné použiť
na propagáciu žalobcu ako organizácie, ale na propagáciu jednotlivých podujatí, ktorých bol žalobcaorganizátorom (propagácia žalobcu z akéhokoľvek dôvodu nebola v danom prípade možná, resp.
financovaná z verejných prostriedkov).
40. Žalovaný sa opätovne vyjadril k dôvodom nenariadenia ústneho pojednávania, konštatoval, že

Správa z vládneho auditu bola v konaní len jedným z dôkazov, ktorými sa žalovaný náležite zaoberal,
v konaní sa dôsledne zoberal každým zistením, ktoré vyplývalo zo správy v porovnaní s celou
spisovou dokumentáciou. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v replike ohľadne
darovania a zdôraznil, že príspevok bol žalobcovi ako prijímateľovi poskytnutý na základe Zmluvy
o poskytnutí príspevku uznanému športu a nie darovacou zmluvou, preto nevidí súvis s argumentáciou

žalobcu o darovaní. Zároveň zotrval na svojom názore, že napadnuté rozhodnutie nie je výsledkom
správneho trestania, a preto žalobca podal nesprávny druh žaloby.
41. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z.z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych

súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na
Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 74S/5/2022 prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici,
kde je vedená pod novou spisovou značkou: BB-74S/5/2022.
42. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), (žalobca a ani žalovaný
nepožiadali o nariadenie pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie
nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 25.07.2024 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke súdu dňa 18.07.2024 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.

43. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe vrátane konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Právny rámec

44. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023
(ďalej „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
45. Podľa § 194 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak

nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia
o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
46. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej „zákon
o športe“) na príjem a používanie príspevku je národný športový zväz povinný zriadiť samostatný
bankový účet.

47. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej „zákon
o rozpočtových pravidlách verenej správy“) porušením finančnej disciplíny je:
a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,
b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov,

k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami.
48. Podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej
disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj
začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku

1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo
sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie
finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba
sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej
disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba

alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia
finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho
auditu, správne konanie sa nezačne.
Posúdenie veci správnym súdom49. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
MF/014491/2021-243/1134 zo dňa 10.11.2021 v časti výroku II. bod 1, 3 a 8, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu č. 186/7737/21/15 zo dňa 20.08.2021 o tom, že žalobca konaniami

špecifikovanými vo výroku I. a II. rozhodnutia porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b)
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy celkovo v sume 125 816,39 Eur, za čo žalobcovi
uložil odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu
v sume 125 816,39 Eur a penále vo výške 0,1 % z odvodu za každý aj začatý deň omeškania s
úhradou uloženého odvodu podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svoje argumentácie
tak, že rozhodnutie žalovaného je v napadnutých častiach výrokov nezákonné z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia, rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tieto rozhodnutia obsahujú aj ďalšie procesné vady.
50. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Ministerstvo školstva SR
v postavení poskytovateľa uzatvorilo dňa 24.01.2019 so žalobcom v postavení prijímateľa príspevku

uznanémušportuZmluvuč. 0041/2019/SŠvzneníjejDodatkuč.1 zodňa19.08.2019,nazákladektorej
Ministerstvo školstva SR poskytlo žalobcovi na samostatný bankový účet, č.ú. A. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX príspevok spolu v sume 1 404 789,- Eur. Ministerstvo financií SR na základe poverenia
na vykonanie vládneho auditu č. 20100085-N-03 zo dňa 23.09.2020 vykonalo
u žalobcu vládny audit za účelom overenia a vyhodnotenia splnenia podmienok použitia verejných

financií a ich zúčtovania, výsledkom ktorého bola Správa z vládneho auditu č. 20100085-N-03 zo
dňa 02.03.2021, výsledky ktorej boli následne podľa § 31 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy postúpené prvostupňovému správnemu orgánu za účelom uloženia sankcie žalobcovi
za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Prvostupňový správny
orgán rozhodnutím č. 186/7737/21/15 zo dňa 20.08.2021 rozhodol, že konaniami špecifikovanými vo

výroku I. a II. rozhodnutia žalobca porušil finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o
rozpočtových pravidlách verejnej správy celkovo v sume 125 816,39 Eur, za čo mu uložil odvod vo
výške porušenia finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu v sume 125 816,39
EUR a penále vo výške 0,1 % z odvodu za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého
odvodu podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Žalobca bol povinný

odvod uhradiť na účet prvostupňového správneho orgánu najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia a v prípade nesplanenia zaplatenia odvodu v stanovenej lehote žalobcovi vznikla aj
povinnosť uhradiť penále. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie
zo dňa 10.09.2021, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. MF/014491/2021-243/1134 zo dňa
10.11.2021 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.186/7737/21/15 zo dňa 20.08.2021

potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podpisom Zmluvy č. 0041/2019/
SŠ zaviazal akceptovať povinnosti, ktoré boli zmluvou stanovené, na základe čoho je nepochybné, že
žalobca mal vedomosť o povinnostiach a podmienkach použitia poskytnutého príspevku. K navrhovanej
zmene právnej kvalifikácie týkajúcej sa výroku II. bod 1 žalovaný uviedol, že konaním žalobcu došlo k
naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej

správy, pretože porušením ustanovenia čl. 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ došlo k použitiu
verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, pretože okrem povinnosti viesť finančné prostriedky na
samostatnom účte v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ mal žalobca i povinnosť dodržať čl. 5 ods. 3 Zmluvy
č. 0041/2019/SŠ, určujúci za akých podmienok sa prevod finančných prostriedkov zo samostatného
bankového účtu považuje za oprávnené použitie príspevku. Nesplnenie podmienok nebolo možné

považovať za „nesprávnu technickú a bankovú operáciu“, preto nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty
nedodržania ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami podľa §
31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. K odôvodneniu výroku II.
bod 3 týkajúceho sa použitia finančných prostriedkov vo výške 4 515,- Eur za nájom dopravných
prostriedkov od obchodnej spoločnosti, ktorej stopercentným vlastníkom je žalobca, žalovaný uviedol,

že pri posudzovaní predložených dokladov deklarujúcich oprávnené použitie príspevku bolo potrebné
vychádzať z ustanovení Zmluvy č. č. 0041/2019/SŠ a Prílohy č. 1 k Zmluve tvoriacej jej neoddeliteľnú
súčasť, ktorá v článkoch I. až VI. uvádzala, ktoré výdavky sa považujú za oprávnené. Z dôvodu, že
úhrada nájomného dopravných prostriedkov nebola medzi oprávnenými výdavkami uvedená, nebolo
možné tento výdavok považovať za oprávnený a vynaložený v súlade so zmluvou ako výdavok súvisiaci

so športom. Na odôvodnenie časti výroku II. bod 8 rozhodnutia týkajúceho sa použitia finančných
prostriedkov vo výške 6 000,- Eur na úhradu za konzultačné služby a poradenstvo v oblasti komunikácie
a vzťahov s médiami žalovaný uviedol, že podľa čl. V prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ
sa za oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť považovala aj propagácia jednotlivých podujatíorganizovaných žalobcom alebo na ktorých sa žalobca zúčastnil. Z vyjadrenia žalobcu však vyplynulo,
že k výdavku pristúpil najmä z dôvodu jeho negatívneho mena, avšak finančný príspevok poskytnutý
Zmluvou č. 0041/2019/SŠ nebol určený na propagáciu mena žalobcu, ale jednotlivých akcií a podujatí

ním organizovaných. Článok V písm. a) a b) Prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ taxatívne uvádzal,
aké výdavky sa považujú za oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť. Pretože služby „public
relations“,konzultácieaporadenstvomedzižalobcomakonzultantomnebolovzmysletýchtoustanovení
považovať za propagáciu podujatí, takto využité finančné prostriedky neboli použité na športovú činnosť
a na plnenie verejného záujmu v športe predpokladaných Zmluvou č. 0041/2019/SŠ.

51. Správny súd sa s poukazom na žalovaným vznesenú námietku týkajúcu sa poukazu na skutočnosť,
že v predmetnej veci sa nejedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, tak ako to
mylne interpretuje žalobca v podanej žalobe a replike, zaoberal prioritne posúdením, či rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdené žalovaným o uložení odvodu v sume 125 816,39 Eur za
porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej
správy pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a penále vo výške 0,1 % z odvodu za každý aj

začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy, možno považovať za rozhodnutie orgánov verejnej správy podľa § 194 ods. 1 SSP,
teda rozhodnutie o priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Správny súd pokladal za potrebné pred vyhodnotením jednotlivých žalobných námietok žalobcu ustáliť
druh správnej žaloby, keďže táto skutočnosť mala zásadný vplyv na procesný postup a rozhodovanie

správneho súdu.
52. Všeobecná správna žaloba je vymedzená v ustanovení § 177 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa správnou
žalobou žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Všeobecná správna žaloba predstavuje základný druh
správnej žaloby, ktorý sa uplatní vždy, ak nie sú dané podmienky pod zaradenie žaloby pod iný druh

(§ 6 ods. 2 písm. b) až j) SSP). Podľa § 194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii
za iné podobné protiprávne konanie. V predmetnej veci žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného týkajúce sa porušenia finančnej disciplíny podľa
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorú vo všeobecnosti vymedzuje ustanovenie § 19

ods. 3 a 6 tohto zákona a konkrétne skutkové podstaty porušenia finančnej disciplíny sú vymedzené
v § 31 ods. 1 tohto zákona. Aby bolo možné správnu žalobu žalobcu klasifikovať ako správnu žalobu
vo veciach správneho trestania podľa § 194 ods. 1 SSP museli by orgán verejnej správy prvého
stupňa a žalovaný vo veci porušenia finančnej disciplíny žalobcom rozhodovať o a) priestupku, b)
správnom delikte alebo c) sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Z predmetných ustanovení

zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je zrejmé, že v prípade porušenia finančnej disciplíny
zodpovedným subjektom sa nejedná o priestupok a ani iný správny delikt, keďže zákon porušenie
finančnej disciplíny za priestupok a ani iný správny delikt neoznačuje. Porušenie finančnej disciplíny pri
nakladaní s verejnými prostriedkami je nesporne protiprávnym konaním, ktorým je dotknutý záujem na
účelnom, hospodárnom a efektívnom poskytovaní a používaní verejných prostriedkov (§ 19 ods. 3, 6

zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy v
ustanovení § 31 ods. 4 používa pre postih ukladaný ako následok porušenia finančnej disciplíny pojem
„odvod“, ktorý však nemá trestnú povahu, a v ods. 7 uvádza ohľadom postihu zodpovedného subjektu
za porušenie finančnej disciplíny, že „v prípade, ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok,
ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok

rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).“ Zákon
v tejto súvislosti používa pojem „sankcia“, avšak význam tohto pojmu je pomerne široký, pričom vo
všeobecnosti predstavuje akýkoľvek postih prijímateľa finančných prostriedkov ako následok nesplnenia
jeho povinností určených právnou normou a nemožno ho chápať len v jeho užšom význame ako ujmu
v podobe trestu. Pri výklade slovného spojenia „rozhodovanie o sankcii za iné podobné protiprávne

konanie“tedanemožnoautomatickyabezďalšiehousudzovať,žesavzťahujenaakýkoľveknásledokza
porušeniepovinnostíustanovenýchzákonom,resp.zmluvouuzatvorenounazákladezákona.Podstatné
v tomto ohľade je, či sa sankcia (resp. „odvod“) ukladá za protiprávne konanie, ktoré je podobné
postihovaniu za priestupky a iné správne delikty, teda či pôjde o postihovanie, ktoré má represívno-
preventívnu povahu a jeho účelom je zásah do osobnostnej alebo majetkovej sféry prijímateľa na

odradenie od ďalšieho páchania skutku.
53. Správny súd má za to, že v prípade postihu žalobcu za porušenie finančnej disciplíny sa
nejedná o sankčný postih trestnej povahy, a teda správna žaloba, ktorou napáda rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, nie je správnou žalobou vo veciach správnehotrestania, ale všeobecnou správnou žalobou. Účelom odvodu finančných prostriedkov do príslušných
verejných rozpočtov, ktorý bol žalobcovi uložený napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy
za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy

je reparácia, teda náprava nezákonného stavu, a nie represívno-preventívny zásah do majetkovej
sféry žalobcu. Preskúmavanými rozhodnutiami nebolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa § 32 zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy, teda žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny
potrestaný. Napadnutými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť poskytnutý finančný
príspevok po porušení finančnej disciplíny do príslušných verejných rozpočtov, aby bol dosiahnutý stav

súladný so zákonom na základe dohodnutých podmienok v zmysle zmluvy, čím do majetkovej sféry
žalobcu nebolo zasiahnuté.
54. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej odvod finančných prostriedkov pre porušenie finančnej disciplíny v zmysle zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy nie je správnym trestaním, a ktorá prekonáva dovtedajšiu
rozhodovaciu prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/75/2019 zo

dňa 26.01.2021). V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/4/2019 zo
dňa 27.05. 2021 „zákonodarca pre prípad porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. b)
zákona č. 523/2004 Z.z. upravil v ust. § 31 ods. 4 tohto zákona osobitný mechanizmus vyvodzovania
zodpovednosti, založený na vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní, ktorým sa zodpovednému
subjektu uloží povinnosť odvodu čerpaných verejných finančných prostriedkov do príslušného rozpočtu

verejnej správy. Účelom takto konštruovaného postupu je zosúladenie nezákonného stavu spočívajúce
vo vrátení verejných prostriedkov, ktoré má však na rozdiel od sankčných mechanizmov represívno
– preventívnej povahy (upravených v ust. § 31 ods. 16 zákona č. 523/2004 Z.z.) výlučne reparačný
charakter....Vposudzovanomprípadetakrozhodnutievydanépodľa§31ods.4zákonač.523/2004Z.z.
bez tohto, aby došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, nebolo možné kvalifikovať ako rozhodnutie

vo veci správneho trestania. Zároveň protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v porušení § 31 ods. 1
písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. kasačný súd neposúdil ako tzv. iný správny delikt, s ktorým je spojené
uloženie sankcie v trestnoprávnom zmysle aj s poukazom na to, že ani samotný zákon ho normatívne
za správny delikt neoznačuje.“ Správny súd v tomto kontexte poukazuje i na Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 04.06.2009 vo veci C-158/08 Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Trieste,

v zmysle ktorého „povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania
neporušuje zásadu zákonnosti. Táto povinnosť totiž nie je sankciou, ale len dôsledkom zistenia, že
podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Spoločenstva boli vytvorené
umelo, pričom sa tým poskytnutá výhoda stala neoprávnenou, a teda povinnosť vrátiť ju je odôvodnená.“
55. Správny súd ďalej uvádza, že ani penále vo výške 0,1 % za každý, aj začatý deň omeškania,

ktoré bolo žalobcovi vyrubené podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy
nemožno považovať za sankciu za iné podobné protiprávne konanie. Ako bolo vyššie uvedené,
pod takou sankciou možno rozumieť len ujmu na majetku alebo právach prijímateľa, ktorá nemá
kompenzačný, resp. reparačný charakter, ale charakter represívno-preventívny. Charakter sankcie za
iné podobné protiprávne konanie v zmysle § 194 ods. 1 SSP nemajú platby, ktorých účelom

je predovšetkým vyrovnať majetkový prospech, ktorý vznikol tým, že prijímateľ nevrátil včas finančné
prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť do príslušného verejného rozpočtu v dôsledku jeho protiprávneho
konania spočívajúceho v porušení finančnej disciplíny. Takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti
vrátiť finančné prostriedky do verejného rozpočtu, ktoré prijímateľ zadržiava bez právneho dôvodu, a má
teda akcesorický charakter. V prípade, ak sa prijímateľ neomešká s vrátením finančných prostriedkov,

a teda si splní uloženú povinnosť podľa rozhodnutia orgánu verejnej správy riadne a včas, k vzniku
povinnosti zaplatiť penále nedôjde. Penále podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej
správy sa tak svojou povahou blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch. Výška penále
je závislá výlučne od výšky odvodu finančných prostriedkov a trvania omeškania so zaplatením odvodu
(teda vrátením finančných prostriedkov do príslušného verejného rozpočtu), pričom sadzba je stanovená

zákonom. Orgán verejnej správy nemá žiadnu možnosť výšku penále ovplyvniť, resp. ju podriadiť svojej
úvahe a rovnako ani nemá možnosť penále neuložiť, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 31
ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Inými slovami, v prípade splnenia zákonných
predpokladov penále uložiť musí, a to vo výške, ktorá je stanovená zákonom. Z uvedeného teda
vyplýva, že predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, ani v

rozsahu uloženej povinnosti zaplatiť penále v prípade nezaplatenia uloženého odvodu podľa § 31 ods.
4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Keďže správny súd posudzoval podanú žalobu
podľa jej obsahu, napriek tomu, že žalobca nesprávne uviedol, že podaná žaloba je žalobou vo veciachsprávneho trestania, správny súd nemohol aplikovať postup navrhnutý žalovaný podľa § 98 ods. 1 písm.
g) Správneho súdneho poriadku.
56. Podľa čl. 1 bod 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ zo dňa 24.01.2019 uzatvorenej medzi žalobcom

a Ministerstvo školstva SR je predmetná zmluva uzatvorená podľa § 68 až § 69a zákona o športe za
účelom poskytnutia príspevku uznanému športu z rozpočtu poskytovateľa pre oblasť športu v roku 2019.
Podľa čl. 1 bod 2 predmetnej zmluvy poskytovateľ poskytne prijímateľovi, teda účastníkovi konania v
roku 2019 príspevok uznanému športu, ktorého výška špecifikácie a účel použitia sú uvedené v čl. 3 a
4 tejto zmluvy. Podľa čl. 2 bod 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ poskytovateľ poskytne v priebehu roka 2019

prijímateľovi, teda účastníkovi konania príspevok bezhotovostne na samostatný bankový účet vedený
v banke na území Slovenskej republiky uvedený v záhlaví predmetnej Zmluvy, ktorého majiteľom je
prijímateľ, a ktorý bol zriadený prijímateľom výhradne na príjem a používanie príspevku. O poukázaní
každej splátky príspevku poskytovateľ zašle prijímateľovi písomné oznámenie na adresu prijímateľa
uvedenú v záhlaví predmetnej zmluvy. Podľa čl. 3 bod 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ (výška a špecifikácia
príspevku) príspevok uznanému športu lyžovanie sa podľa § 68 zákona o športe poskytuje v sume

1 404 789,- Eur z podprogramu 026 02 v členení: a) Bežné transfery v sume 1 397 789,- Eur, b)
Kapitálové transfery v sume 7 000,- Eur. Podľa čl. 4 ods. 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ
(účel príspevku) prijímateľ je povinný rozdeliť príspevok tak, že: a) najmenej 15 % výšky príspevku
použije na účel športu mládeže s jeho príslušnosťou, a to pomerne medzi športové kluby podľa počtu
aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23

rokov v kolektívnych športoch v sume 210 718,- Eur, b) najmenej 20% výšky príspevku použije na Účel
rozvoja talentovaných športovcov v sume 280 958,- Eur, c) najmenej 25% výšky príspevku použije na
Účel športovej reprezentácie v sume 351 197,- Eur, d) najviac 15% výšky príspevku použije na účel
výdavkov na správu a prevádzku v sume 210 718,- Eur, e) na kapitálové výdavky použije sumu 7 000,-
EUR. (1x motorová štvorkolka na prepravu materiálu a stavbu tratí na podujatiach lyžovania na tráve).

Podľačl.5(podmienkyaobdobiepoužitiapríspevku)bod1Zmluvyč.0041/2019/SŠjeprijímateľpovinný
použiť príspevok na športovú činnosť a na plnenie verejného záujmu v športe. Podľa čl. 5 bod 2 Zmluvy
č. 0041/2019/SŠ za výdavky na oprávnené náklady sa považujú a) úhrady oprávnených nákladov
špecifikované v Prílohe č. 1, b) výdavky preukázateľne viazané na príslušný účel a zároveň nevyhnutne
potrebné na jeho uskutočnenie, c) výdavky hospodárne vynaložené na príslušný účel v správnom čase,

vo vhodnom množstve, kvalite a za najlepšiu cenu. Podľa čl. 5 bod 3 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ za
oprávnené použitie príspevku sa považuje prevod finančných prostriedkov zo Samostatného bankového
účtu za účelom úhrady oprávnených nákladov účelu a) na účet dodávateľa tovaru alebo služby, b)
na iný účet prijímateľa, ak prijímateľ pred poukázaním príspevku na Samostatný bankový účet uhradil
z vlastných finančných prostriedkov výdavok na účel, najviac však v sume určenej v tejto zmluve a

najviac v sume takto použitých vlastných finančných prostriedkov, c) na účet priameho realizátora, ak z
vlastných finančných prostriedkov uhradil výdavok na účel, najviac však v sume určenej v tejto Zmluve a
najviac v sume takto použitých vlastných finančných prostriedkov; všetky povinnosti a zmluvné záväzky
prijímateľa, najmä v súvislosti s vyúčtovaním príspevku a jeho zverejňovaním zostávajú v prípade
takéhoto použitia nedotknuté, d) na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa čl. 4 bodu 1

písm. a) na úhradu oprávnených nákladov na športovú činnosť v súlade s Prílohou č. 1.
57. Námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne právne
kvalifikoval konanie žalobcu uvedené vo výroku II. bod 1 predmetného rozhodnutia ako porušenie
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy,
s čím sa následne stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, správny súd vyhodnotil ako

nedôvodnú. Žalobca argumentoval, že jeho konanie uvedené časti výroku II. bod 1 rozhodnutia (t.j.
prevedenie finančných prostriedkov vo výške 85 775,64 Eur zo samostatného bankového účtu na
účet žalobcu s názvom NLC-PROSKI) malo byť správne kvalifikované podľa § 31 ods. 1 písm. k)
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako nedodržanie ustanoveného alebo určeného
spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami, namiesto konania vyhodnoteného podľa § 31 ods. 1

písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako poskytnutie alebo použitie verejných
prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Podľa
žalobcu nesprávnymi účtovnými postupmi vo vzťahu k finančným prostriedkom vo výške 85 775,64 Eur
došloibaknedodržaniuurčenéhospôsobunakladaniasverejnýmiprostriedkami,účelnosť,oprávnenosť
ich použitia, ako aj hospodárnosť je nepochybná. Správny súd k žalobnej námietke žalobcu uvádza, že

podľa ust. § 69 ods. 2 zákona o športe, podľa ktorého bola Zmluva č. 0041/2019/SŠ uzatvorená (čl.
1 bod 1 zmluvy) bol žalobca ako národný športový zväz povinný zriadiť samostatný bankový účet na
príjem a používanie príspevku uznanému športu. V kontexte vyhodnotenia námietky žalobcu ohľadne
nesprávnej právnej kvalifikácie jeho konania, správny súd považoval za nevyhnutné poukázať na celýpostup žalobcu, ktorým nakladal s poskytnutým príspevkom s ohľadom na podmienky uvedené v Zmluve
č. 0041/2019/SŠ. Žalobca si v zmysle § 69 ods. 2 zákona o športe zriadil samostatný bankový účet na
ktorý mu Ministerstvo školstva SR na základe uzatvorenej Zmluvy č. 0041/2019/SŠ poskytlo príspevok

v celkovej výške 1 404 789,- Eur (poskytnutie príspevku vyplýva z bankových výpisov č. 1/2019 zo
dňa 30.01.2019 v sume 326 659,- Eur, č. 4/2019 zo dňa 17.04.2019 v sume 319 659,- Eur, č. 4/2019
zo dňa 24.04.2019 v sume 7 000,- Eur, č. 7/2019 zo dňa 16.07.2019 v sume 326 659,- Eur,
č. 10/2019 zo dňa 09.10.2019 v sume 424 812,- Eur). Dňa 01.07.2019 si žalobca zriadil tiež ďalší
bankový účet s názvom NLC-PROSKI (t.j. iný účet žalobcu ako samostatný bankový účet), na ktorý

v deň jeho zriadenia vložil sumu 150,- Eur. Z následných finančných transakcií žalobcu vyplynulo, že
dňa 08.07.2019 žalobca previedol finančné prostriedky zo samostatného bankového účtu na účet NLC -
PROSKI v sume 66 833,- Eur. V období od 08.07.2019 do 09.10.2019 bol zo strany žalobcu zrealizovaný
príjem z iných zdrojov ako zo samostatného bankového účtu v celkovej sume 19 182,36 Eur. Dňa
09.10.2019 bola žalobcovi poukázaná na samostatný bankový účet posledná časť príspevku v sume 424
812,- Eur. Dňa 11.10.2019 žalobca previedol zo samostatného bankového účtu na účet NLC-PROSKI

sumu 38 275,- eur. Na účet NLC – PROSKI prijal teda žalobca od zriadenia tohto účtu pred poukázaním
poslednej časti príspevku, príjmy z iných zdrojov ako zo samostatného bankového účtu celkovo vo výške
19 332,36 Eur. Suma 19 332,36 Eur teda tvorila vlastné finančné prostriedky žalobcu, ktorými disponoval
na účte NLC-PROSKI. Vychádzajúc z čl. 5 ods. 3, písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ upravujúceho, čo
je možné považovať za oprávnené použitie príspevku, výdavky uhradené z účtu NLC- PROSKI vo výške

19 332,36 Eur (t.j. vo výške ktorou disponoval z vlastných finančných prostriedkov) žalovaný považoval
za oprávnené použitie príspevku. Čl. 5 ods. 3, písm. b) Zmluvy jasne stanovoval, že za oprávnené
použitie príspevku sa považuje prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu za
účelom úhrady oprávnených nákladov účelu na iný účet prijímateľa, ak prijímateľ pred poukázaním
príspevku na samostatný bankový účet uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavok na účel,

najviac však v sume určenej v tejto zmluve a najviac v sume takto použitých vlastných finančných
prostriedkov. Pretože žalobca previedol časť príspevku poskytnutého od Ministerstva školstva SR
v celkovej výške 105 108,- Eur (66 833 + 38 275 Eur) na svoj ďalší účet NLC-PROSKI, na ktorom
disponoval vlastnými finančnými prostriedkami iba vo výške 19 332,36 Eur (t.j. príjmy z iných zdrojov
ako zo samostatného bankového účtu), z ktorého účtu následne hradil oprávnené náklady účelu, za

oprávnené použitie v zmysle čl 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ bolo možné považovať výlučne
sumu prostriedkov, ktorými sám disponoval, t.j. sumu 19 332,36. Z uvedeného dôvodu bol rozdiel sumy
poskytnutého príspevku (105 108,- Eur) a sumy vlastných finančných prostriedkov (19 332,36 Eur)
v celkovej výške 85 775,64 Eur, ktoré žalobca použil v rozpore so zmluvnými podmienkami považovaný
za použitie príspevku v rozpore s čl. 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ.

58. Toto konanie žalobcu prvostupňový správny orgán a následne i žalovaný posúdili ako porušenie
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako
poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov. Správny súd uvádza, že rámcom oprávnenia použitia príspevku je
vdanomprípadeZmluvač.0041/2019/SŠ,ktorástanovilapodmienky,aképoužitiefinančnéhopríspevku

sapovažujezaoprávnené.Akékoľvekpoužitiepríspevkuvrozporesčl.5ods.3Zmluvyč.0041/2019/SŠ
bolo použitím nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu prostriedkov podľa § 31 ods. 1
písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (v dôsledku toho, že žalobca mohol v danom
čase uhradiť výdavok v súlade s určeným účelom najviac v sume určenej v tejto zmluve a najviac
v sume použitých vlastných finančných prostriedkov). Rámec oprávnenia je spravidla vymedzený

priamo zákonom, ale môže byť vymedzený aj zmluvne, ak sa tak stalo na základe zákona. Zmluva
č. 0041/2019/SŠ, ktorá stanovila v čl. 5 podmienky použitia príspevku, má svoj právny základ v ust.
§ 69a ods. 2 písm. f) zákona o športe, podľa ktorého zmluva obsahuje najmä podmienky a obdobie
použitia príspevku. V prípade ak žalobca porušil Zmluvu č. 0041/2019/SŠ tým, že finančné prostriedky
vo výške 85 775,64 Eur si previedol zo samostatného bankového účtu na účet NLC-PROSKI za účelom

úhrady oprávnených nákladov účelu, a takto postupoval ešte predtým, ako by reálne uhradil z vlastných
finančných prostriedkov výdavok na účel v čase pred poskytnutím príspevku na samostatný bankový
účet, finančné prostriedky vo výške 85 775,64 Eur (po odpočítaní sumy 19 332,36 Eur tvoriacej vlastné
finančné prostriedky od celkovo prevedenej sumy 105 108,- Eur) boli potom použité v rozpore so
Zmluvou č. 0041/2019/SŠ, teda v rozpore s rámcom oprávnenia. Finančné prostriedky z príspevku

uznanému športu v sume 85 775,64 Eur boli žalobcom preto použité neoprávnene, teda v rozpore
so zmluvne stanovenými podmienkami, v dôsledku čoho sa žalobca dopustil porušenia finančnej
disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, keď použil
verejné prostriedky nad rámec oprávnenia určeného zmluvou, čím došlo k vyššiemu čerpaniu verejnýchprostriedkov v sume 85 775,64 Eur. Prvostupňový správny orgán a žalovaný podľa správneho súdu
postupovali správne, keď kvalifikovali porušenie finančnej disciplíny žalobcom v predmetnom rozsahu
podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, keďže hypotéza danej

skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny bola naplnená.
59. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný mal prehodnotiť právnu kvalifikáciu konania uvedeného v bode
58 tohto rozhodnutia ako skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm.
k) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, teda nedodržanie ustanoveného alebo určeného
spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, správny súd takto vznesenú námietku žalobcom

nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v rámci svojej argumentácie sám uznal, že pri nakladaní z finančnými
prostriedkamiposkytnutýmizpríspevkunakladalvrozporespodmienkamiuvedenýmivzmluve,zároveň
však poukazoval na to, že finančné prostriedky použil v súlade s určeným účelom. V tomto kontexte
správny súd upriamuje pozornosť na čl. 3 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, ktorý upravuje výšku a špecifikáciu
a čl. 4 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, ktorý upravuje účel príspevku. Poukazovanie žalobcom na použitie
príspevku v súlade s určeným účelom neobstálo, pretože ak by žalobca použil príspevok v rozpore

s účelom určeným Zmluvou č. 0041/2019/SŠ, dopustil by sa porušenia finančnej disciplíny podľa § 31
ods. 1 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Bagatelizovanie žalobcovho konania
ohľadne použitia poskytnutého príspevku spočívajúce v tom, že nesprávnymi účtovnými postupmi vo
vzťahu k finančným prostriedkom, nedodržal iba určený spôsob nakladania s verejnými prostriedkami
nemá oporu v uzatvorenej Zmluve č. 0041/2019/SŠ tvoriacej rámec oprávnenosti použitia príspevku,

ktorá jasne stanovila v čl. 5 ods. 3 podmienky použitia príspevku, v rámci ktorých si podmienky prevodu
finančných prostriedkov strany zmluvne nastavili tak, že realizácia prevodov za zmluvne stanovených
podmienokjespojenásoprávnenosťoupoužitiapríspevku.Správnysúdsatakstotožnilsargumentáciou
žalovaného, na základe ktorej konanie žalobcu nemožno kvalifikovať ako porušenie finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pretože zmluvné strany si

prevod finančných prostriedkov nastavili do takej miery, že následkom nesplnenia podmienok prevodu je
neoprávnenosť použitia príspevku, ktorá tvorí základ skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. K námietke žalobcu, že
žalovaný sa obmedzil v kontexte uvedeného iba na poukazovanie na znenie zákonného ustanovenia
vyložené v komentári (čo potom učinil i žalobca), správny súd uvádza, že z rozhodnutia žalovaného

vyplýva, na základe akých úvah vyhodnotil konanie žalobcu ako porušenie finančnej disciplíny podľa §
31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to najmä s ohľadom na zmluvné
dojednania zmluvných strán. Poukazovanie na znenie komentára k zákonným predpisom žalovaný
(rovnako i žalobca) využil na podporu svojich tvrdení a správny súd sa nestotožňuje so žalobcom,
že by žalovaný takto postupovať nemohol. Správny súd porovnaním poukazu znenia na žalobcom

a žalovaným uvedené znenia komentárov vo vzťahu k § 31 ods. 1 písm. b) a k) zákona o rozpočtových
pravidlách nevzhliadol, že by si tieto vzájomne odporovali a uvedené by malo slúžiť ako podpora
žalobcom uplatnenej žalobnej námietky. Konanie žalobcu nebolo možné kvalifikovať ako porušenie
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ani
zdôvodu,ženedodržanieurčenéhoaleboustanovenéhospôsobunakladaniasverejnýmiprostriedkami,

nie je spojené s oprávnenosťou použitia príspevku. Pokiaľ sa jednalo o spôsob nakladania s verejnými
prostriedkami, tento je určený v § 69 ods. 2 zákona o športe tak, že na príjem a používanie príspevku
uznanému športu je národný športový zväz povinný zriadiť samostatný bankový účet. Pretože žalobca
si splnil svoju povinnosť a zriadil samostatný bankový účet, nemohlo sa jeho konanie kvalifikovať ako
porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. k) zákona o rozpočtových pravidlách. O porušenie

finančnej disciplíny podľa tohto ustanovenia by išlo v prípade, ak by žalobca porušil svoju povinnosť
uvedenú v zákone o športe a verejné prostriedky by neviedol na samostatne zriadenom bankovom účte
vytvorenom na príjem a používanie príspevku uznanému športu. Správny súd konštatuje, že žalobca
vyjadril touto žalobnou námietkou svoj nesúhlas s právnym posúdením porušenia finančnej disciplíny
orgánmi verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach a svoje vlastné právne hodnotenie veci, čo však

samo o sebe nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Orgány verejnej správy posúdili
porušenie finančnej disciplíny žalobcom vo vzťahu k použitiu príspevku tak, že žalobca sa svojím
konaním uvedeným v časti výroku II. bod 1 dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods.
1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a svoje posúdenie logicky a zrozumiteľne
odôvodnili.

60. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení časti
výroku II. bod 3 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa použitia finančných prostriedkov vo výške
4 515,- Eur za nájom motorových vozidiel nad rámec oprávnenia dohodnutého v čl. 5 ods. 2
písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ správny súd uvádza, že námietku žalobcu taktiež nepovažoval zadôvodnú. Pokiaľ žalobca opätovne svoju námietku založil na prílišnej formalizácii hodnotenia použitia
finančných prostriedkov a poukazovaní na účelnosť použitia príspevku v tomto rozsahu, správny súd
konštatuje, že žalobca s Ministerstvom školstva SR dobrovoľne uzatvoril Zmluvu č. 0041/2019/SŠ

o poskytnutí príspevku uznanému športu. Podpisom tejto zmluvy sa žalobca zaviazal akceptovať
povinnosti a podmienky uvedené v zmluve v znení Dodatku č. 1. Zmluva č. 0041/2019/SŠ v čl. 5
ods. 2 písm. a) uvádzala, ktoré výdavky a úhrady sú považované za výdavky na oprávnené náklady
s odkazom na Prílohu č. 1 zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa čl. 10 bod 10 zmluvy.
Príloha č. 1 v jednotlivých článkoch taxatívne vymenúvala, ktoré výdavky sú oprávnenými nákladmi vo

vzťahu k danému účelu. Správny súd konštatuje, že pokiaľ zo Zmluvy č. 0041/2019/SŠ uzatvorenej
medzi žalobcom a Ministerstvom školstva SR a jej Prílohy č. 1 jednoznačne vyplývalo, ktoré výdavky
sa v prípade použitia finančného príspevku uznanému športu považujú za oprávnené výdavky, nebolo
možné žalobcom vykladať tieto ustanovenia zmluvy rozširujúco s poukazom na uplatňovanie zásady
„čo nie je zakázané, je dovolené“ a odvolávať sa vo vzťahu k použitiu finančných prostriedkov za
nájom dopravných prostriedkov na to, že táto činnosť je bežne realizovanou činnosťou, ktorou si aj

orgány verejnej správy zabezpečujú dopravné prostriedky na svoju činnosť. Pokiaľ žalobca poukazoval
na skutočnosť, že uzatvorené nájomné zmluvy neobsahujú ustanovenia o práve kúpy prenajatej veci,
na základe ktorých by použitie finančných prostriedkov bolo v rozpore s ust. § 19 ods. 1 zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v dôsledku čoho neporušil žiadne z ustanovení zmluvy,
správnysúdzdôrazňuje,žeprvostupňovýsprávnyorgánižalovanýzaložilipodstatusvojejargumentácie

v rozhodnutiach vo vzťahu k týmto výdavkom na tom, že zmluvné strany dobrovoľne uzatvorili zmluvu
s obsahom v nej uvedenom a že vo vzťahu k týmto výdavkom sa nejedná o oprávnené výdavky
v zmysle uzatvorenej zmluvy, ktorá taxatívne oprávnené výdavky vymenúva. Skutočnosť, že žalobca
použil finančné prostriedky na oprávnený účel nie je rozhodujúca, keďže porušenie finančnej disciplíny
nebolo kvalifikované ako porušenie podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách ale

podľa § 31 ods. 1 písm. b) tohto zákona. Vo vzťahu k poukazovaniu žalobcu na iné zmluvy o poskytnutí
príspevku uzatvorené s inými subjektami, obsahujúcimi ustanovenia umožňujúce použitie verejných
finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi v Správe z vládneho auditu vytknuté, správny súd uvádza,
že poukazovanie na tieto zmluvy ako dôvodná námietka neobstojí. Je vecou zmluvných strán, aké
podmienky, práva a povinnosti sú obsahom zmluvy, ktorú dobrovoľne podpisujú. V prípade, ak by aj iné

zmluvy uzatvorené medzi Ministerstvom školstva SR a inými subjektami obsahovali totožné ustanovenia
ako zmluva č. 0041/2019/SŠ, automaticky to neznamená, že u týchto subjektov ich konanie nebude
vyhodnotené ako porušenie finančnej disciplíny. Správny súd konštatuje, že v každom jednotlivom
prípade posudzovania príslušných orgánov ohľadne konania kontrolovaných subjektov môžu byť rôzne
okolnosti, na ktoré orgány prihliadajú, avšak správny súd sa v tomto konkrétnom prípade zaoberal

a zameral na zmluvu, ktorá bola predmetom posudzovania v tomto správnom súdnom konaní. Orgány
verejnej správy vzhľadom na uvedené posúdili porušenie finančnej disciplíny žalobcom vo vzťahu
k použitiu príspevku v rozpore s čl. 5 ods. 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ v znení jej Prílohy č. 1
(čl. IV. a V.) tak, že žalobca sa svojím konaním uvedeným v časti výroku II. bod 3 dopustil porušenia
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a svoje

posúdenie podľa názoru správneho súdu logicky a zrozumiteľne odôvodnili.
61. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení v časti
výroku II. bod 8 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa použitia finančných prostriedkov vo výške 6
000,- Eur na úhradu konzultačných služieb a poradenstva v oblasti komunikácie a vzťahov s médiami
konzultantke D. E. – MARCUS PR nad rámec oprávnenia dohodnutého v čl. 5 ods. 1 a 2 písm.

a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ , správny súd uvádza, že námietku žalobcu nepovažoval rovnako za
dôvodnú. Správny súd opätovne ako v predchádzajúcom bode odôvodnenia konštatuje, že žalobca
s Ministerstvom školstva SR dobrovoľne uzatvoril Zmluvu č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku
uznanému športu. Podpisom tejto zmluvy sa žalobca zaviazal akceptovať povinnosti a podmienky
uvedené v zmluve v znení Dodatku č. 1. Zmluva č. 0041/2019/SŠ v čl. 5 ods. 2 písm. a) uvádzala,

ktoré výdavky a úhrady sú považované za výdavky na oprávnené náklady s odkazom na Prílohu č. 1
zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa čl. 10 bod 10 zmluvy. Príloha č. 1 v jednotlivých
článkoch taxatívne vymenúvala, ktoré výdavky sú oprávnenými nákladmi vo vzťahu k danému účelu.
Správny súd konštatuje, že zo Zmluvy č. 0041/2019/SŠ uzatvorenej medzi žalobcom a Ministerstvom
školstva SR a jej Prílohy č. 1 jednoznačne vyplývalo, ktoré výdavky sa v prípade použitia finančného

príspevku uznanému športu považujú za oprávnené výdavky. Článok V. Prílohy 1. zmluvy obsahoval
taxatívne vymedzenie oprávnených nákladov za ostatnú športovú činnosť, medzi ktoré podľa písm.
a) patrili aj výdavky na organizovanie súťaží, športových podujatí a súvisiacich aktivít spojené s
organizovaním súťaží, športových podujatí a súvisiacich aktivít v oblasti športu v Slovenskej republiky apodľa písm. b) patrili aj výdavky na organizovanie majstrovstiev sveta, majstrovstiev Európy, svetového
pohára a európskeho pohára a kvalifikácie na ne a organizovanie tradičných športových podujatí
aspoň celoštátneho významu v Slovenskej republike vzťahujúce sa na propagáciu podujatia, okrem

výdavkov súvisiacich s propagáciou komerčných partnerov (písm. a) bod 12; písm. b) bod 11). Podľa
písm. j) tohto článku zmluvy medzi oprávnené náklady patrili aj výdavky na vykonávanie aktivít, ktoré
propagujú šport ako súčasť zdravého životného štýlu a zvyšujú jeho úroveň na území Slovenskej
republiky. Podstatou žalobnej námietky žalobcu bolo vyjadrenie nesúhlasu s tvrdením žalovaného
o neoznačení konkrétnej skupiny oprávnených výdavkov v zmysle Prílohy č. 1 zmluvy a nepoužití

výdavkov výlučne na poradenstvo a konzultácie medzi žalobcom a poradcom v oblasti PR a marketingu
(služby označované konzultantom ako „public relations“). Argumentácia orgánov verejnej správy, s
ktorou sa správny súd stotožnil vo vzťahu k posúdeniu použitia finančných prostriedkov na úhradu
konzultačných služieb a poradenstva v oblasti komunikácie a vzťahov s médiami v rozhodnutiach bola
založená najmä na špecifikácii služieb v oblasti public relations uvedených v Zmluve o spolupráci zo
dňa 15.08.2019, uzatvorenej medzi žalobcom a konzultantkou, po posúdení obsahu ktorých služieb bolo

orgánmi konštatované, že pod aktivitami public relations nemožno rozumieť automaticky propagáciu
podujatí v zmysle Prílohy č. 1 čl. V písm. a) bod 12, písm. B) bod 11 a písm. j), ktoré konkrétne uvádzajú
vprípadeakýchaktivítsavýdavkyvyužiténapropagáciutýchtopodujatípovažujúzaoprávnenénáklady.
Služby fakturované faktúrami konzultantkou v celkovej výške 6 000,- Eur nebolo možné považovať za
oprávnené náklady v zmysle čl. 5 ods. 2 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ v spojení s čl. V Prílohy 1 Zmluvy

0041/2019/SŠ , ktorá tieto náklady taxatívne vymedzuje z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by týmito
službami propagoval v tomto článku uvedené podujatia, ktorých bol organizátorom, pričom poskytnutie
týchto služieb aj sám žalobca odôvodnil tým, že „je všeobecne známe, že SLA nemá dobré meno
na verejnosti. V záujme zvýšenia transparentnosti a informovanosti nielen verejnosti, ale aj členskej
základne sa SLA rozhodla využívať takýto druh služieb.“, z čoho bolo možné usúdiť záver, že propagoval

skôr seba a svoje dobré meno. Ako vyplýva z uvedených ustanovení zmluvy a jej prílohy, finančný
príspevok bol určený na propagáciu jednotlivých podujatí uskutočňovaných žalobcom. Správny súd
konštatuje, že preukazovanie oprávnenosti výdavkov monitoringom médií a emailovou komunikáciou
s konzultantkou samo osebe nepreukazuje oprávnenosť výdavkov v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ
a Prílohy č. 1, teda propagáciu podujatí uskutočnených žalobcom a súvisiacich aktivít ani propagáciu

športu ako zdravého životného štýlu. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nevysporiadania sa
žalovaného s dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní (t.j. konštatovanie odborníčky k
funkciám a cieľom aktivít v oblasti public relations), správny súd uvádza, že žalovaný nepostupoval
síce správne, keď sa s týmto dôkazom v rámci odvolacieho konania nezaoberal, avšak tento dôkaz
spočívajúci vo vymedzení služieb a činností spadajúcich pod public relations a jeho prípadné posúdenie

by nemenilo nič na skutočnosti, že orgány verejnej správy pri posudzovaní oprávnenosti nákladov
ohľadne výdavkov použitých z poskytnutého príspevku vychádzali z predložených listinných dokladov,
ktoré následne posudzovali v kontexte podmienok uvedených v Zmluve č. 0041/2019/SŠ. Orgány
verejnej správy vzhľadom na uvedené posúdili porušenie finančnej disciplíny žalobcom vo vzťahu
k použitiu príspevku v rozpore s čl. 5 ods. 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ v znení jej Prílohy č. 1

(čl. V.) tak, že žalobca sa svojím konaním uvedeným v časti výroku II. bod 8 dopustil porušenia finančnej
disciplínypodľa§31ods.1písm.b)zákonaorozpočtovýchpravidláchverejnejsprávyasvojeposúdenie
logicky a zrozumiteľne odôvodnili.
62.Námietkužalobcuspočívajúcuvprílišnejformalizáciirozhodnutiaprvostupňovéhosprávnehoorgánu
i napadnutého rozhodnutia, založenú na tom, že ich hlavným podkladov bola Správa z vládneho

auditu a poukazovanie žalobcu na rozpor rozhodnutí orgánov verejnej správy so zákonom, správny
súd vyhodnotil ako všeobecnú, predstavujúcu vyjadrenie nesúhlasného názoru žalobcu s predmetnými
rozhodnutiami. Takto všeobecne formulovaná námietka bez toho, aby žalobca uviedol, v čom
konkrétne sú rozhodnutia nezákonné a aký vplyv to má na jeho práva a právom chránené záujmy,
správnemu súdu neumožňuje vykonať súdny prieskum. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu,

že nedisponuje oprávnením za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať
z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať.
63.Žalobcažalobnýdôvodnepreskúmateľnostirozhodnutiaprenezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov
a žalobný dôvod spočívajúci v poukaze na procesné vady rozhodnutí orgánov verejnej správy založil

najmä na námietke spočívajúcej v tom, že viackrát v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom
aj žalovaným navrhoval nariadenie ústneho pojednávania podľa § 21 Správneho poriadku, na ktorom
navrhoval vypočutie svedkov, ktorému návrhu však orgány nevyhoveli. V kontexte nevyhovenia jeho
návrhu malo dôjsť k porušeniu ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku (postupovanie v úzkej súčinnostis účastníkom konania), § 32 ods. 1 Správneho poriadku (presné a úplne zistenie skutočného stavu veci
a obstaranie si podkladov pre rozhodnutie) i zásady zákonnosti, zásady súčinnosti, zásady materiálnej
pravdy a princípu právnej istoty a princípu oficiality. Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány v rámci

správneho konania ústne pojednávanie nariaďujú na základe vlastnej úvahy. V prípade, ak správny
orgán posúdi a vyhodnotí, že vo veci sa nevyžaduje ústne pojednávanie, nezbavuje ho to povinnosti
úplne a presne zistiť skutočný stav veci. K nenariadeniu ústneho pojednávania sa prvostupňový správny
orgán a rovnako i žalovaný podrobne vyjadrili vo svojich rozhodnutiach, pričom nevykonanie ústneho
pojednávania odôvodnili skutočnosťou, že mali v predmetnej veci dostatok dôkazov, na základe ktorých

bolo možné vydať rozhodnutie, pretože bol náležite zistený skutkový stav, a to i s prihliadnutím na
ďalšiu zásadu správneho konania - zásadu hospodárnosti a efektivity správneho konania. Žalobca
požiadavku nariadenia ústneho pojednávania odôvodňoval tým, že chcel vykonať výsluch svedkov
(štatutára žalobcu, člena krízového štábu žalobcu a vedúceho audítorskej skupiny vykonávajúcej vládny
audit), pričom výsluchmi chcel poukázať na postupy účtovania a nakladania s finančnými prostriedkami
a na postup audítorskej skupiny a ich rozhodovacie úvahy. Z odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej

správy vyplynulo, že nenariadenie ústneho pojednávania odôvodnili tým, že od neho nebolo možné
očakávať ďalšie objasnenie veci, pretože skutkový stav bol náležite a dostatočne zistený a žalobca
neuviedol žiadne argumenty, na základe ktorých by v dôsledku vykonania ústneho pojednávania malo
dôjsť k precíznejšiemu objasneniu veci. Nad rámec uvedeného prvostupňový správny orgán umožnil
žalobcovi ohľadne ním navrhovaných skutočností vyjadriť sa písomne, čo žalobca nevyužil. Správny

súd odôvodnenie orgánov verejnej správy ohľadne nenariadenia ústneho pojednávania vyhodnotil ako
dostačujúce s ohľadom na nimi zistený stav konania pri aplikácii ustanovení Správneho poriadku.
Zároveň konštatuje, že pokiaľ by pre žalobcu bolo vykonanie výsluchu ním navrhovaných svedkov
(pôsobiacich aspoň v rámci jeho štruktúr, ktorých vyjadrenia bol schopný zabezpečiť) tak dôležité
a rozhodujúce v predmetnej veci, mohol reagovať prostredníctvom písomného vyjadrenia, ktoré mu

bolo umožnené a v prípade potreby dlhšej lehoty na zabezpečenie vyjadrení mal možnosť požiadať aj
správny orgán aj o predĺženie lehoty. Vzhľadom na uvedené, založenie námietky nepreskúmateľnosti
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia žalobcu a poukazovanie
na procesné vady s ohľadom na nevykonanie ústneho pojednávania v správnom konaní, správny súd
nepovažoval za dôvodné.

64. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval aj na ďalšie prebiehajúce súdne konania, ktoré sú podľa
neho dôsledkom šikany zo strany orgánov verejnej správy, správny súd uvádza, že ním uvedené súdne
konania nesúvisia s predmetným konaním, a preto sa správny súd nimi bližšie nezaoberal.
65. Správny súd mal za to, že sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami vznesenými žalobcom,
pričom zároveň poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, v ktorej konštantne zdôrazňuje „sú to

teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu
na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne
námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18.09.2008). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods.
1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom

odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho
súdu (rozsudok K. L. proti M. zo dňa 21.01.1999).
66. Na základe uvedených záverov správny súd konštatoval nedôvodnosť žaloby a absenciu dôvodu
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného uplatneného žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. c),
d), g) SSP, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.

67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako
správny súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože nevzhliadol v
okolnostiach prípadu výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu
štátnej správy.

68. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.