Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. júl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 21C/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123214398
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:7123214398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci
žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom, C., D. XX zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom,
Košice, Werferova 1 proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR,
Bratislava - Staré Mesto, Štúrova 2, IČO 00 166 481 o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 360,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25
% ročne zo sumy 360,34 Eur od 06. 10. 2022 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou, doručenou Mestskému súdu Košice dňa 15. 08. 2023 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia náhrady škody 360,34 Eur, nemajetkovej ujmy 4 000,-Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 4 360,34 Eur od 06. 10. 2022 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že proti žalobcovi bolo uznesením OR PZ
v Brezne, Obvodného oddelenia PZ Pohorelá pod ČVS: ORP-19/PH-BR-2018 zo dňa 06. 04. 2018
vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ. Proti tomuto uzneseniu

podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Brezno č.k. 1Pv 53/18/6603-14
zo dňa 08. 05. 2018 zamietnutá. Po podaní obžaloby bol Okresným súdom Brezno dňa 20.
12. 2018 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol žalobca uznaný za vinného, ale proti nemu podal včas
odpor. Rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/116/2018 zo dňa 08. 04. 2019 bol žalobca spod
obžaloby oslobodený, pretože sa nestal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Proti rozsudku podal prokurátor
odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.zn. 3To/113/2019 rozsudkom zo
dňa 09. 10. 2019 zrušil napadnutý rozsudok a žalobcu spod obžaloby oslobodil, pretože skutok, ktorý

je mu kladený za vinu nie je trestným činom. Listom zo dňa 16. 05. 2022 požiadal žalobca
Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla uznesením o vznesení obvinenia. Generálna prokuratúra SR vo svojej odpovedi zo
dňa 22. 09. 2022, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 05. 10. 2022 uviedla, že uplatnený nárok na
náhradu škody bude uspokojený čiastočne, keď uznala nárok spočívajúci v náhrade skutočnej škody,
ktorá vznikla zaplatením účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v trestnom konaní v sume 3

239,66 Eur a zvyšnú časť náhrady škody neuznala, keď nedošlo k preukázaniu uskutočnenia ďalších
porád v advokátskej kancelárii v priebehu trestného konania a neuznala ani cestovné, keď podľa nej
neboli splnené podmienky v zmysle vyhlášky a zákona. Rozdiel, ktorý nebol uznaný predstavuje sumu360,34 Eur. Uskutočnenie porád žalobca preukazuje potvrdeniami o poradách, ktoré žalobca osobne
podpísal, splnenie podmienok nároku na cestovné technickým preukazom. Žalovaná neuznala ani
nemajetkovú ujmu vo výške 4 000,-Eur. Každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje osobný a rodinný

život stíhaného a predstavuje zásah do jeho cti a dobrej povesti, znamená pre neho neistotu v právnom
postavení a nemajetková ujma má byť náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu
v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Trestné stíhanie, ktoré trvalo rok a pol prinieslo žalobcovi a jeho
manželke mnoho starostí, rozvrátilo rodinné a priateľské vzťahy, keď niektorí blízki priatelia žalobcu a
jeho manželky s nimi po vznesení obvinenia prerušili dlhoročné priateľské vzťahy. Žalobca vykonával

práce v zahraničí ako živnostník pre spoločnosť JSM SERVICES s.r.o. Po vznesení
obvinenia s ním ukončila zmluvný vzťah a prerušila akýkoľvek kontakt, čo malo za následok sťaženie
výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu ako živnostníka. Vzhľadom na to, že žalobca bol spod obžaloby
oslobodený treba, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody, vychádzať z toho, že osoba trestný
čin nespáchala a trestné stíhanie voči nej nemalo byť začaté. Rozhodným meradlom zákonnosti vedenia
trestného stíhania je jeho neskorší výsledok. Z tohto dôvodu žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť

mu škodu 360,34 Eur, nemajetkovú ujmu 4 000,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne
zo sumy 4 360,34 Eur od 06. 10. 2022 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2.Akodôkazyoznačiluznesenieozačatítrestnéhostíhania,sťažnosť,uznesenieozamietnutísťažnosti,
oznámenie o podaní obžaloby, obžalobu, trestný rozkaz, rozsudok Okresného súdu Brezno, rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici, plnú moc, potvrdenia o poradách, vyúčtovanie trov právneho
zastúpenia, faktúru č. E., doklad o úhrade faktúry, technický preukaz, žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku, písomné oznámenie o čiastočnom uznaní nároku.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti, keď žaloba bola podaná

na Mestskom súde Košice, ale nezákonné rozhodnutie bolo vydané v obvode Okresného súdu Banská
Bystrica. Tiež vzniesla námietku premlčania, keď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici bol
žalobcovi doručený dňa 10. 12. 2019, kedy začala plynúť premlčania doba a tá by uplynula 12. 12.
2022. Jej plynutie bolo pozastavené v období od 27. 03. 2020 do 30. 04. 2020 a od 19. 01. 2021 od
28. 02. 2021. Dňa 17. 05. 2022 bola žalovanej doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku,

na ktorú dostal žalobcu odpoveď zo dňa 22. 09. 2022, doručenú dňa 05. 10. 2022. Počas obdobia
prerokovaniapremlčanieneplynulo.Pritomtozohľadnenídošlokuplynutiupremlčanejdobydňa 17.
07. 2023 a žaloba bola na súd podaná dňa 15. 08. 2023, teda po jej uplynutí. Z dokladu o úhrade
nevyplýva, kto uhradil sumu 3 600,-Eur, či došlo k zmenšeniu majetku žalobcu. V prípade ďalších porád
s klientom patrí za takýto úkon právnej služby odmena vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny.

Navrhla pripojiť trestný spis z dôvodu posúdenia účelnosti a dôvodnosti ďalších porád a za účelom
riadneho posúdenia vyúčtovaného cestovného. Nie sú splnené podmienky na priznanie nemajetkovej
ujmy, žalobca nepreukázal jej vznik ani výšku, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikomnemajetkovejujmy,keďjenevyhnuté,abybolisplnenétripredpoklady-nezákonnérozhodnutie,
vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej

ujmy. Tvrdenia žalobcu v žalobe o údajnom zásahu do jeho súkromného, pracovného a spoločenského
života sú iba v rovine subjektívnych a ničím nepodložených tvrdení, žalobca neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti. Pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vyžaduje významná ujma, ktorou
nemôže byť iba samotné vedenie trestného konania. Trestné stíhanie začaté a vedené v súlade so
zákonom je povinný strpieť každý, aj keď nevedie k odsúdeniu. Mimoriadny význam má prezumpcia

neviny a jej náležité vnímanie. Ak je napriek tomu obvinený vnímaný negatívne len pre prebiehajúce
trestné konanie, je to významnou mierou chybou daného okolia. Nepriaznivé následky rozhodnutia o
vznesení obvinenia je potrebné preukázať a žalobca neuniesol dôkazné bremeno k okolnostiam, ktoré
zakladajú výnimočnosť jeho konkrétnej situácie do takej miery, že samotné konštatovanie porušenia
práva by nebolo dostatočným zadosťučinením. Namietla aj žiadanú výšku nemajetkovej ujmy, ktorú

považovala za neprimeranú vzhľadom k sumám priznávaným obetiam násilných trestných činov, keď
podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška
náhrady poskytovaná obetiam násilných trestných činov podľa zákona č. 274/2017 Z.z. K uplatnenému
úroku z omeškania z nemajetkovej ujmy uviedla, že povinnosť zaplatiť túto ujmu vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia, v ktorom bude uvedená doba plnenia. Z týchto dôvodov žiadala žalobu v celom

rozsahu zamietnuť.

4. Ako dôkaz označila spis Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/116/2018.5. Vzhľadom na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti bol spis dňa 04. 12. 2023 postúpený
Okresnému súdu Banská Bystrica.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10. 01. 2024 uviedol, že si nárok uplatnil na súde dňa 14. 04.
2023 v rámci upomínacieho konania, čím došlo k spočívaniu premlčacej doby. Súd v konaní vedenom
pod sp.zn. 37Up/702/2023 nevydal platobný rozkaz, čo odôvodnil tým, že pre komplexné a zákonné
rozhodnutie je potrebné vykonať dokazovanie vo vzťahu k existencii škody a jej výšky. Premlčacia
doba spočívala od 14. 04. 2023 do 15. 08. 2023 (právoplatnosť meritórneho rozhodnutia v konaní

sp.zn. 37Up/702/2023), preto je námietka premlčania nedôvodná. Žalobca prostredníctvom žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku žiadal o nárok v celkovej výške 7 600,-Eur a žalovaná mu zaplatila 3
239,66 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia na podklade rovnakých účtovných dokladov, ktoré
žalobca doložil aj v tomto konaní, preto jej argument, že sa nepreukázalo zmenšenie majetku žalobcu
je šikanózny. Čo sa týka porád, tak bolo postupované v súlade s povinnosťou advokáta priebežne
informovať klienta o stave a priebehu trestného konania, každá porada sa uskutočnila pred konkrétnym

procesným úkonom (výsluch obvineného, svedkov, hlavné pojednávanie), na ktoré je potrebná dôkladná
príprava, vyhodnotenie doposiaľ vykonaného dokazovania v úzkej súčinnosti s klientom. Ak by právny
zástupca neinformoval klienta v dostatočnej miere, mohli by voči nemu byť uplatnené disciplinárne
opatrenia. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak tvrdenia žalovanej sú iba v rovine všeobecného popretia
uplatneného nároku, neuviedla relevantný argument spochybňujúci tvrdenia žalobcu. Poukázanie na

rozpor s dobrými mravmi ohľadom výšky je nedôvodný, ide o uplatnenie iného nároku podľa iného
právneho predpisu, zákon výslovne odkazuje na zákon č. 215/2006 Z.z., ktorý bol zrušený a nie je platný
aniúčinný.Čosatýkaúrokuzomeškania,takzákonv§16ods.4uvádza,žeaksúdpriznápoškodenému
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody. V tomto konaní je uplatňovaná suma, ktorá pozostáva zo zostatku

nároku neuspokojeného žalovanou v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, preto
sa na úrok z omeškania vzťahuje § 16 ods. 4 zákona.

7. Ako dôkazy označil výsluch žalobcu, návrh na vydanie platobného rozkazu.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na dôvodoch uvedených vo svojom
vyjadrení k žalobe. K vyjadreniu žalobcu nebol doložený návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa
14. 04. 2023. Zvyšná časť nároku (360,34 Eur) nebola žalovanou uznaná, pretože žalobca nepreukázal
účelnosť a potrebu vykonania porád pred a po každom úkone v rámci trestného konania. Tvrdenie
žalobcu, že vznesenie obvinenia mu malo spôsobiť nemajetkovú ujmu tým, že sa narušili jeho priateľské

a obchodné vzťahy sú účelové, celé prípravné konanie je neverejné, teda iné subjekty ako subjekty
trestného konania sa nemajú ako dozvedieť o trestnom konaní. Nie je zrejmé akým spôsobom žalobca
určil výšku nemajetkovej ujmy a nepreukázal ani jej vznik.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. 07. 2024. Pri rozhodovaní súd vychádzal z

prednesu právneho zástupcu žalobcu, prednesu žalovanej, výsluchu žalobcu, listinných dokladov
nachádzajúcich sa v súdnom spise, najmä z uznesenia o začatí trestného stíhania, sťažnosti, uznesenia
ozamietnutísťažnosti,oznámeniaopodaníobžaloby,obžaloby,trestnéhorozkazu,rozsudkuOkresného
súdu Brezno, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, potvrdení o poradách, vyúčtovania trov
právneho zastúpenia, faktúry č. E., dokladu o úhrade faktúry, technického preukazu, žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku, písomného oznámenia o čiastočnom uznaní nároku, návrhu na
vydanie platobného rozkazu (upomínacie konanie), potvrdenky o prijatí podania, uznesenia o odmietnutí
podania, odpisu registrovaného subjektu, úradného záznamu.

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že prišli policajti, hľadali ho, povedali, že niekoho zbil vo

Francúzsku.Ľudiasaovšetkomdozvedeli,anidokostolanemohliísť.Mázlémeno,skončilamuživnosť.
Žena D., čo im vybavoval prácu, bola kamarátka s jeho ženou, ale ich priateľstvo sa skončilo. Všetko
na neho spadlo, musel chodiť na výsluchy, pýtali sa tam aj iné veci. Zrušil živnosť, pretože pracoval ako
stolár a potom s ním už nechceli pracovať a viac do Francúzska nešiel. Nevedel na aký dlhý čas mal
dohodnutú zmluvu, asi na pol roka. Okrem tohto prípadu bol asi raz trestne stíhaný, ale on nič neurobil.

11. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Voči žalobcovi bolo vedené trestné konanie a
v konečnom dôsledku bol spod obžaloby oslobodený. Škoda pozostáva z uplatnených trov právneho
zastúpenia a z nemajetkovej ujmy, ktorá bola vyčíslovaná s prihliadnutím na osobu žalobcu, jeho rodinua jeho pracovné vzťahy, došlo k zásahu do nemajetkovej sféry. Základ nároku považuje za
daný, uznala ho v časti aj žalovaná, keď časť škody vyplatila. Trovy právneho zastúpenia boli riadne
vyúčtované aj zaplatené. Obžalovaný resp. obvinený má právo na obhajobu a do tohto práva spadajú

aj porady s obhajcom, doložil doklady, že porady boli vykonávané, pričom obsah porád predstavuje
tajomstvo.Trestnékonanietrvalo1,5roka,tátohrozbatrestnéhostíhaniasanegatívnedotklasamotného
žalobcu. Policajti chodili po susedoch, pýtali sa kde býva, aj v hrubom povedali čoho sa mal dopustiť,
roznieslo sa to po obci, nemohol navštevovať verejné podujatia. Malo to vplyv na okruh jeho rodiny,
narušili sa vzťahy medzi jeho manželkou a manželkou p. D., ktoré boli dlhoročné priateľky. Živnosť

ukončil len z tohto dôvodu, že pracoval a vykonával živnosť na základe zmlúv v zahraničí, boli tam
plánované dlhodobé spolupráce, ale v dôsledku tohto konania nedošlo k ich predĺženiu, je zrejmé
vzhľadom na čas, kedy k tomu došlo, že to má vzájomný súvis. V danom čase žalobca nemal žiadny
záznam vo výpise z registra trestov, hľadí sa na neho ako na netrestaného. Žiadal žalobe vyhovieť
celom rozsahu.

12. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že zotrváva na písomných podaniach. Námietku premlčania
doručenými listinnými dôkazmi žalobca vyvrátil, ale zvyšnú časť majetkovej škody nepovažuje za
preukázanú a nemajetková ujma nie je preukázaná vôbec. Trestné konanie je v zásade neverejné, ak
sa dostanú nejaké informácie von, tak za toto nenesie vinu iba žalovaná, ale aj sám žalobca sa o to
môže pričiniť, platí pritom zásada prezumpcie neviny, V tomto prípade postačuje samotné konštatovanie

porušenia práva, ani výsluch žalobcu nepreukázal oprávnenosť nároku. Z týchto dôvodov žiadala žalobu
zamietnuť.

13. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá

bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím.

14. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

15. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

17. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na
súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

18. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

19. Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených

trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo
bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov
konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu
za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

20. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška"), vyhláška
upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času

advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na
to oprávneným orgánom.

21. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky (v znení účinnom do 14. 06. 2019), výpočtovým základom na účely
výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o

priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrokkalendárnehoroka,ktorýoštyrirokypredchádzarokuurčujúcemuvýpočtovýzákladpodľaodseku
3.

22. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta

za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o tri roky
predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

23. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) vyhlášky, pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku

1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina
výpočtového základu.

24. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky, odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny

patrí za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo
rokovaniasklientom,ktorýjevoväzbealebovovýkonetrestuodňatiaslobody,sapreukazujepotvrdením
príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

25. Podľa § 15 vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov

účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne
poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady
a odpisy a na náhradu za stratu času (§ 17).

26. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

29. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že uznesením OO PZ Pohorelá ČVS:
ORP-19/PH-BR-2018 zo dňa 06. 04. 2018 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň bolo žalobcovi
vznesené obvinenie pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého
sa mal dopustiť tak, že v čase okolo 10.00 hod. dňa XX. XX. XXXX vo Francúzsku v meste
Pra Loup na bližšie nezistenej adrese v priestoroch skladu novostavby turistickej ubytovne, fyzicky

napadol F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., F. XXX/XX tak, že ho udrel päsťou do oblasti tváre,
čím mu spôsobil poranenie pery, zranenie ústnej dutiny, poškodenia hornej umelej náhrady korunky,
vylomenie zuba a následkom pádu utrpel pomliaždenie driekovo krížovej oblasti a panvy s
dobou liečenia a práceneschopnosti v dĺžke 14 dní a dĺžkou obmedzenia v obvyklom spôsobe života
s bolesťou chrbta v ťažšej fyzickej aktivite - fyzicky náročnejšej manuálnej práci 14 dní. Dňa 13. 02.
2018 žalobca splnomocnil advokáta JUDr. Petra Majeríka na jeho zastupovanie v danom trestnom

konaní. Proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorá
bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Brezno č. 1Pv 53/18/6603-14 zo dňa 08. 05. 2018
zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 09. 11. 2018 bola na Okresnom súde Brezno podaná obžaloba
a tento vydal dňa 20. 12. 2018 trestný rozkaz č.k. 4T/116/2018-169, ktorým uznal žalobcu za vinného
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Proti tomuto trestnému rozkazu podal

žalobca odpor a rozsudkom okresného súdu č.k. 4T/116/2018-269 zo dňa 08. 04. 2019 bol žalobca
spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, čo
súd odôvodnil tým, že s poukázaním na závery znaleckého dokazovania, keď znalec síce uviedol, že
k zraneniam poškodeného mohlo dôjsť tak, ako sám uvádza, pričom spôsob zranenia je totožný s
objektívnym nálezom, ale opakovane konštatoval, že z medicínskeho hľadiska nie je možné vylúčiť

ani iné mechanizmy vzniku zranení a mohol si ich účelovo spôsobiť aj sám a skutočnosť, že žiadny z
vypočutých svedkov nevidel útok obžalovaného (žalobcu) na poškodeného a verzia o útoku žalobcu
vyplýva iba zo skutočností uvádzaných samotným poškodeným. Nie je možné urobiť jednoznačný záver,
že sa stal skutok uvedený v obžalobe. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a Krajský súd
v Banskej Bystrici rozsudkom sp.zn. 3To/113/2019 zo dňa 09. 10. 2019 zrušil rozsudok okresného súdu

a rozhodujúc sám podľa § 321 ods. 1 písm. b) ods. 2 Tr. por. oslobodil žalobcu spod obžaloby, pretože
skutok nie je trestným činom, čo odôvodnil tým, že bolo zákonné a správne žalobcu spod obžaloby
oslobodiť z tohto dôvodu, pretože minimálne bolo preukázané, že poškodený v danom čase utrpel
určitú časť zranení (zranenie tváre) a medzí ním a žalobcom došlo k určitému fyzickému a verbálnemu
konfliktu, preto nemožno konštatovať, že sa skutok ako taký vôbec nestal.

30. Podaním zo dňa 16. 05. 2022 požiadal žalobca žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodypodľa§15anasl.zákonač.514/2003Z.z.Odôvodniltotým,žemuuznesenímzodňa 06.
04. 2018 bolo vznesené obvinenie a jeho sťažnosť voči uzneseniu bola zamietnutá. Po podaní obžaloby
bol Okresným súdom Brezno dňa 20. 12. 2018 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol žalobca uznaný za

vinného, Po podaní odporu bol žalobca rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. 4T/116/2018 zo dňa
08. 04. 2019 spod obžaloby oslobodený. Proti rozsudku podal prokurátor odvolanie a Krajský súd v
Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.zn. 3To/113/2019 rozsudkom zo dňa 09. 10. 2019 zrušil
napadnutý rozsudok a žalobcu spod obžaloby oslobodil, pretože skutok, ktorý mu bol kladený za vinu
nie je trestným činom. Na základe tejto žiadosti si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uplatnil náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku trestného stíhania vo výške 3 600,-Eur
a predstavovala trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní. Zároveň žiadal priznať aj nemajetkovú
ujmu vo výške 4 000,-Eur, pretože trestné stíhanie, ktoré trvalo rok a pol prinieslo jemu aj jeho manželke
mnoho starostí, rozvrátilo rodinné a priateľské vzťahy a spoločnosť, pre ktorú pracoval s ním ukončila
pomer a kontakt.

31. Žalovaná vo svojej odpovedi zo dňa 22. 09. 2022, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 05. 10.
2022 oznámila žalobcovi, že jeho nárok bude uspokojený iba čiastočne vo výške 3 239,66 Eur, keď
uznala 18 úkonov právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH spolu vo výške 1 755,60 Eur a
náhradu za stratu času vo výške 1 484,06 Eur. Rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou sumou vznikol

nepriznaním ďalších porád, ktoré neboli preukázané a nepriznaním náhrady za spotrebované PHM a
použitie motorového vozidla, pretože neboli splnené podmienky v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky a zákona
o cestovných náhradách. Žalovaná neuznala ani uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu, keď nebolo
preukázané, že takáto ujma vznikla.32. Z vyčíslenia trov obhajoby, ktoré boli doložené k žalobe vyplýva, že tieto mali predstavovať sumu 5
608,51 Eur a pozostávali z trov právneho zastúpenia - odmeny vo výške 2 344,14 Eur za 20

úkonov právnej služby v roku 2018 po 67,-Eur, 7 úkonov právnej služby v roku 2019 po 69,91 Eur, 1
úkon právnej služby v roku 2019 po 17,48 Eur, 3 úkony právnej služby v roku 2019 po 71,50 Eur, 19
režijných paušálov za rok 2018 po 9,21 Eur, 11 režijných paušálov za rok 2019 po 9,80 Eur
[prevzatie a príprava obhajoby, sťažnosť, žiadosť o preskúmanie postupu policajta, návrh na doplnenie
dokazovania, účasť na výsluchu obvineného dňa 29. 05. 2018, účasť na výsluchu svedkov v dňoch 09.

08. 2018, 07. 09. 2019, 13. 09. 2018 (uplatnené ako 5 úkonov), účasť na konfrontácii dňa 09. 08. 2018,
účasť na výsluchu znalca dňa 09. 10. 2018, účasť na preštudovaní spisu dňa 09. 10. 2018, odpor proti
trestnému rozkazu, účasť na hlavnom pojednávaní v dňoch 27. 02. 2019, 01. 04. 2019, 08. 04.
2019, vyjadrenie k odvolaniu, účasť na verejnom zasadnutí dňa 09. 10. 2019 a porady s klientom
dňa 28. 05. 2018, dňa 08. 08. 2018, dňa 09. 09. 2018, dňa 12. 09. 2018, dňa 25. 09. 2018, dňa 08. 10.
2018, dňa 30. 10. 2018, dňa 14. 01. 2019, dňa 26. 02. 2019, dňa 29. 03. 2019, dňa 05. 04. 2019, dňa

08. 10. 2019], z náhrady cestovných výdavkov v celkovej výške 845,56 Eur (cestovné Košice - Pohorelá
a späť v dňoch 09. 08. 2018 a 31. 10. 2018, Košice - Príbovce a späť dňa 07. 09. 2018, Košice
- Vrútky a späť dňa 13. 09. 2018, Košice - Veľký Krtíš a späť dňa 09. 10. 2018, Košice - Brezno
a späť v dňoch 27. 02. 2019, 01. 04. 2019 a 08. 04. 2019 a Košice - Banská Bystrica a späť dňa 09.
10. 2019) a náhrady za stratu času v celkovej výške 1 484,06 Eur. Celková odmena, režijné paušály,

náhrada cestovného a náhrada za stratu času predstavovala sumu 4 673,76 Eur, k tomu 20 % DPH
(934,75 Eur), spolu suma v celkovej výške 5 608,51 Eur.

33. Žalobcovi bola dňa 16. 05. 2022 právnym zástupcom vystavená faktúra č. E. s dátumom splatnosti
30. 05. 2022 za právne služby v konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno sp.zn. 4T/116/2018

pre prečin ublíženia na zdraví vrátane prípravného a odvolacieho konania. Faktúra znela na celkovú
sumu 3 600,-Eur, z toho suma bez DPH bola 3 000,-Eur a DPH predstavovala 600,-Eur. Podľa dokladu
- úhrada faktúry bola dňa 16. 05. 2022 v prenosnej pokladnici právneho zástupcu žalobcu uhradená
suma 3 600,-Eur - číslo faktúry 20220081.

34. Podľa technického preukazu I. je právny zástupca žalobcu držiteľom osvedčenia pre motorové
vozidlo Škoda SUPERB s priemernou spotrebou 5,4 l/100 km.

35. Podľa dokladov nazvaných "Potvrdenie" podpísaný žalobca potvrdil, že uskutočnil poradu so svojím
obhajcom (právnym zástupcom) v sídle advokátskej kancelárie v Košiciach dňa 28. 05. 2018 v čase

09.30 - 10.15 hod., dňa 08. 08. 2018 v čase 14.00 - 15.15 hod., dňa 06. 09. 2018 v čase 08.00 - 09.15
hod., dňa 12. 09. 2018 v čase 10.00 - 11.15 hod., dňa 25. 09. 2018 v čase 09.30 - 10.45 hod., dňa
08. 10. 2018 v čase 15.00 - 16.15 hod., dňa 30. 10. 2018 v čase 11.45 - 13.00 hod., dňa 11. 01. 2019
v čase 13.30 - 14.45 hod., dňa 26. 02. 2019 v čase 14.00 - 15.15 hod., dňa 29. 03. 2019 v čase 08.30
- 09.45 hod., dňa 05. 04. 2019 v čase 10.45 - 12.00 hod., dňa 08. 10. 2019 v čase 15.00 - 16.15 hod.

36. Z odpisu registrovaného subjektu z registra právnických osôb a podnikateľov súd zistil, že žalobca
bol zapísaný v živnostenskom registri pod IČO 32 555 351. Predmety činnosti zapísané pod č. 1 až 8
ukončil dňa 03. 10. 1994 resp. 27. 11. 2010. Pod č. 9 mal zapísané zemné práce - prípravné práce k
realizácii stavby s platnosťou od 01. 10. 2016 do 12. 12. 2017 a pod č. 10 ostatné stavebné

kompletizačné a dokončovacie práce - dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov
s platnosťou od 14. 07. 2017 do 12. 12. 2017.

37. Dňa 14. 04. 2023 bol Okresnému súdu Banská Bystrica - oddeleniu upomínacieho konania doručený
návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady

škody a nemajetkovej ujmy, ktorý bol zapísaný pod sp.zn. 37Up/702/2023 a tento návrh bol totožný o
žalobou, na podklade ktorej sa vedie toto konanie. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní
uznesením zo dňa 09. 06. 2023 tento návrh odmietol, čo odôvodnil tým, že zaužívaná prax posudzovania
nárokunanáhraduškodypredpokladá,žepredrozhodnutímosamotnomnárokunanáhraduškodybude
vykonané dokazovanie, ktorého výsledkom má byť rozhodnutie o tom, či škoda reálne vznikla porušením

povinnosti osoby, ktorej sa to kladie za vinu a existuje aj príčinná súvislosť medzi týmito skutočnosťami.
V upomínacom konaní súd rozhoduje o peňažných nárokoch, ktoré posudzuje na základe žalobcových
tvrdení a predložených dôkazov, nevykonáva dokazovanie potrebné pre spravodlivé posúdenie výšky
škody a nemajetkovej ujmy. Uznesením zo dňa 15. 08. 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť v tenistý deň bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na vydanie platobného
rozkazu.

38. Ako prvou sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici bol žalobcovi doručený dňa 10. 12. 2019, kedy začala plynúť premlčania doba a tá by uplynula
12. 12. 2022. V období odo dňa 27. 03. 2020 do 30. 04. 2020 a odo dňa 19. 01. 2021 do dňa 28.
02. 2021 spočívala z dôvodu objektívnej prekážky uvedenej v § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

a v justícii. Dňa 17. 05. 2022 bola žalovanej doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.
Odpoveď na žiadosť bola žalobcovi doručená dňa 05. 10. 2022. Počas tohto obdobia (predbežného
prerokovania nároku) premlčanie neplynulo. Pri tomto zohľadnení by došlo k uplynutiu premlčanej
doby dňa 17. 07. 2023. Občiansky zákonník v § 112 upravuje spočívanie premlčacej doby, ktorého
podstata spočíva v tom, že okamihom vzniku právnej skutočnosti, premlčacia doba prestáva plynúť a
po odpadnutí zákonnej prekážky jej plynutia pokračuje v plynutí. Inštitútom spočívania premlčacej doby

sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho
práva domáha na súde alebo u iného orgánu. Právnym dôvodom spočívania premlčania je uplatnenie
právaveriteľomnasúdealeboinompríslušnomorgáne.Vzhľadomnato,žežalobcasisvojnárokuplatnil
na súde v upomínacom konaní dňa 14. 04. 2023 a v ten istý deň ako bol právoplatne odmietnutý návrh na
vydanie platobného rozkazu v tomto konaní (15. 08. 2023) podal žaloba žalobu na Mestský súd Košice,

žalobca si svoj nárok uplatnil včas.

39. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako
majetkovej ujmy, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným

rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich
proti nezákonnému rozhodnutiu (s výnimkou prípadov vhodných osobitného zreteľa). Vznik tejto
zodpovednosti predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo. Jedným z predpokladov tejto
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť
rozhodnutia, ktoré viedlo ku vzniku škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť

štátu, ktorý sa jej nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska,
či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania
trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za rozhodnutie
nezákonné.

40. K uplatneniu práva na náhradu škody došlo na základe tej skutočnosti, že žalobca bol spod obžaloby
oslobodený. Je v tomto prípade potrebné brať na zreteľ, že po oslobodení spod obžaloby už
neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože
z hľadiska trestného konania by to bolo bezpredmetné. Žalobca, ktorý bol spod obžaloby oslobodený

nesie materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, ktoré sa ukázalo ako nesprávne a je potrebné na neho
hľadieť ako na nevinného. Systematickým a logickým výkladom je potom možné dôjsť k záveru, že
rovnaký význam resp. dôsledky ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho
nezákonnosť má aj oslobodenie spod obžaloby. Takýto názor zastáva aj súdna prax a judikatúra. Štát
zodpovedáajzaškoduspôsobenúzačatím(vedením)trestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatným

odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010). Ten,
kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenú uznesením o
vznesení obvinenia (R 35/1991). Zákon č. 514/2003 Z.z. síce výslovne neupravuje nárok na náhradu
škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra však v tomto prípade dospela
k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením

trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu najbližšej úpravy, a teda z úpravy
zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

41. K záveru, že fyzická osoba bola trestne stíhaná nezákonne možno dospieť iba vtedy, ak bola osoba
oslobodená spod obžaloby preto, že skutok nespáchala alebo skutok, pre ktorý bola stíhaná nie je

trestným činom. Účelu a zmyslu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá taká interpretácia,
podľa ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia má tiež rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby vydané z dôvodu, že sa
nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Ustálená súdna prax považuje nenaplneniepredpokladu o spáchaní trestného činu obvineným za nevyhnutnú podmienku pre vznik nároku na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Táto
podmienka je pritom splnená vždy, ak bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutok,

pre ktorý bolo vznesené obvinenie, sa nestal, nie je trestným činom resp. že skutok nespáchal
obvinený. Správnosti vyššie podaného výkladu nasvedčuje aj znenie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z.
vypočítavajúce prípady, kedy nevznikne právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste,
ochrannomopatreníaleboväzbe,ktoréjepotrebnénajmäzhľadiskasystematickéhovýkladuanalogicky
aplikovať aj vo vzťahu k nárokom na náhradu škody spôsobenej začatím (vedením) trestného stíhania,

ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obvineného. Očividným zmyslom väčšiny ustanovení
obsiahnutých v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. je vylúčiť vznik práva na náhradu škody v prípadoch
oslobodenia spod obžaloby alebo zastavenia trestného stíhania z takých dôvodov, ktoré nedokladajú,
že obvinený sa protiprávneho konania kvalifikovaného ako trestný čin nedopustil (rozhodnutie NS SR
sp.zn. 1Cdo/167/2016).

42. Ústavný súd SR vo svojom náleze I. ÚS 540/2016 okrem iného konštatoval, že z hľadiska
teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného
rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny a ústavno-
konformný treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného

stíhania a analogicky aj oslobodenie spod obžaloby (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto,
že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Taktiež uviedol, že v
materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi
zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia resp. postupu orgánu

činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné stíhanie konkrétnej
osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo alebo
bolo trestné stíhanie zastavené, pretože sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností

vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca.

43. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nemal súd dôvod odkloniť sa od ustálenej
rozhodovacej praxe, pretože v tomto konkrétnom konaní došlo k oslobodeniu spod obžaloby z dôvodu,
že skutok nie je trestným činom.

44. Objektívna zodpovednosť štátu nie je v tomto prípade založená na subjektívnej vine orgánov v
trestnom konaní. Štát sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť ani v prípade, ak orgány činné v trestnom
konaní v ničom neporušili zákon alebo úradný postup. Žalobcovi škoda nepochybne vznikla a táto
je v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, keď na jeho základe bol žalobca trestne

stíhaný a využil možnosť danú zákonom dať sa kvalifikovane zastúpiť právnym zástupcom a za právne
zastupovanie zaplatil odmenu. Nárok na náhradu škody sa v tomto prípade sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti
vedenia trestného konania je neskorší výsledok trestného konania. Škoda, ktorá sa v tomto prípade
uhrádza je v zmysle zákona skutočná škoda, ktorá vznikla. Súčasťou tejto náhrady sú aj trovy právneho

zastúpenia, ktoré vznikli v trestnom konaní. V súvislosti s náhradou trov konania ide o zásadu, že
sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného
pravidla vyplýva, že sa uhrádzajú iba účelne či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie
všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil. Pre účely náhrady škody treba za účelne vynaložené
náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu

tarifnej odmeny (sp.zn. 6Cdo 402/2015). V súvislosti s náhradou trov konania ide totiž o zásadu, že sa
priznáva iba náhrada tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda
nie všetky náklady, ktoré boli vynaložené.

45. Súd potom posúdil uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody a dospel k záveru, že tento nárok

je dôvodný. Žalovaná pri predbežnom prerokovaní nároku vychádzala z tých istých dokladov, ktoré boli
súdu doložené aj tomto konaní, a preto súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca svojmu právnemu
zástupcovi zaplatil sumu 3 600,-Eur a tvrdenie žalovanej, že túto skutočnosť žalobca nepreukázal súd
nepovažoval za dôvodné, keď ona sama žalobcovi čiastočne plnila a žiadnym spôsobom túto skutočnosťpri predbežnom prerokovaní nároku nespochybnila. Priznala žalobcovi náhradu škody za 18 úkonov
právnej služby a k tomu režijné paušály spolu s DPH v celkovej výške 1 755,60 Eur, teda všetky
žalobcom uplatnené úkony vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia s výnimkou ďalších porád. Zároveň

mu priznala aj náhradu za stratu času vo výške 1 484,06 Eur, ale k tejto sume nepriznala DPH. Vyhláška
č. 655/2004 Z.z. však v § 18 ods. 3 jasne uvádza, že ak je advokát platiteľom DPH, zvyšuje sa odmena
a náhrady podľa vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi 20 % DPH k náhrade za stratu času vo výške 296,81
Eur. Čo sa týka nepriznaných ďalších porád, súd žalobcovi priznal odmenu a režijný paušál za poradu

dňa 28. 05. 2018. K tejto porade došlo po podaní sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a jej
zamietnutí prokurátorkou okresnej prokuratúry a pred výsluchom žalobcu. Súd potom považoval túto
poradu za dôvodnú, keď medzi prevzatím právneho zastúpenia a touto poradou boli v
trestnom konaní vykonané úkony a právny zástupca mal s nimi oboznámiť žalobcu. Súd sa však stotožnil
s tvrdením žalovanej, že odmena za tento úkon (ďalšia porada) bol vyčíslený v rozpore s vyhláškou, keď
podľa § 14 ods. 2 písm. a) za ďalšiu poradu s klientom za každú skončenú hodinu patrí odmena vo výške

2/3základnejsadzbytarifnejodmeny.Súdpotom zatentoúkonpriznalodmenuvovýške44,64Eur(2/3
z 67,-Eur) a režijný paušál vo výške 9,21 Eur a k tomu 20 % DPH. Keďže však táto suma (64,66 Eur) by
spolu s už priznanou DPH k náhrade za stratu času (296,81 Eur) presahovala žalobcom uplatnený nárok
na náhradu majetkovej škody, súd žalobcovi priznal iba ním požadovanú sumu 360,34 Eur. Vzhľadom
na to, že náhrada škody bola priznaná v celom rozsahu sa súd už nezaoberal dôvodnosťou ďalších

porád uvedených vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia ani správnosťou vyúčtovania cestovného, keď
by toto posúdenie bolo nadbytočné a nemalo vplyv na priznanú sumu.

46. Sumu 360,34 Eur súd považuje za preukázateľne účelne vynaložené náklady v trestnom konaní,
preto túto sumu žalobcovi priznal.

47. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý mu súd zo sumy 360,34 Eur vo výške 6,25 % ročne odo
dňa 06. 10. 2022 ako si uplatnil žalobca aj priznal podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení
s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď žalobcovi bolo
dňa 05. 10. 2022 doručené vyjadrenie žalovanej o tom, že jeho nárok uspokojí iba v časti, čím začala

žalovanej plynúť lehota omeškania.

48. V konaní bola zo strany žalobcu uplatnená aj nemajetková ujma vo výške 4 000,-Eur, ktorá mu
mala vzniknúť tým, že trestné stíhanie, ktoré trvalo rok a pol prinieslo žalobcovi a jeho manželke mnoho
starostí, rozvrátilo rodinné a priateľské vzťahy, keď niektorí blízki priatelia žalobcu a jeho manželky s nimi

po vznesení obvinenia prerušili dlhoročné priateľské vzťahy. Žalobca vykonával práce v zahraničí ako
živnostník pre spoločnosť JSM SERVICES s.r.o. Po vznesení obvinenia s ním táto spoločnosť ukončila
zmluvný vzťah a prerušila akýkoľvek kontakt, čo malo za následok sťaženie výkonu podnikateľskej
činnosti žalobcu ako živnostníka.

49. Primárnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, čo znamená primerané,
s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu optimálne a tým účinné vyváženie a zmiernenie
nepriaznivého následku neoprávneného zásahu. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma vzniknutá
porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle slova nedá odškodniť a jej rozsah nie je
možné exaktne kvantifikovať a vyčísliť, namiesto nej je možné len poskytnutie zadosťučinenia. Pokiaľ

ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba
vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej
osoby,ktorávšakmusíbyťpreukázaná.Nároknapeňažnúnáhradunemajetkovejujmynemožnovyvodiť
len zo samotnej existencie nezákonného rozhodnutia, bez ohľadu na následky dopadu vzniknutej
ujmy na jednotlivé stránky života poškodeného, bez ohľadu na závažnosť utrpenej ujmy a okolnosti,

za akých k ujme došlo. Trestné stíhanie nepochybne znamená pre poškodeného určitú nemateriálnu
ujmu, táto nesporná okolnosť však nezbavuje poškodeného povinnosti preukázať, v prípade, ak si
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v jej peňažnej podobe, že mu vznikla táto nemajetková ujma v
jednotlivých oblastiach života a intenzitu takéhoto zásahu.

50. V konaní nebolo preukázané, že by trestné stíhanie žalobcu malo závažný negatívny dopad na
vzťahy v jeho okolí, rodine a pracovnom živote. Žalobca v žalobe iba všeobecne uviedol, že trestné
stíhanie mu rozvrátilo rodinné a priateľské vzťahy a niektorí blízki priatelia mali s ním a jeho manželkou
prerušiť dlhoročné priateľské vzťahy. Na pojednávaní uviedol, že ho policajti hľadali v dedine, ľudia satak dozvedeli, že mal niekoho zbiť a nemohli ísť so ženou ani do kostola. Na neho to padlo, musel
chodiť na výsluchy, kde sa ho pýtali aj iné veci. Manželka pána D. mala byť dlhoročnou priateľkou jeho
ženy a prestala sa s ňou priateliť. Žiadny dôkaz o tom, že priateľstvo jeho manželky s pani D. bolo

dlhoročné a skončilo v dôsledku jeho trestného stíhania nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz
na preukázanie tohto tvrdenia. Nepreukázal, aké rodinné vzťahy mali byť rozvrátené, akým spôsobom,
s ktorými rodinnými príslušníkmi. Neuviedol a nepreukázal, ktorí blízki priatelia mali priamo s ním
prerušiť dlhoročné vzťahy. Čo sa týka trestného konania, tak toto sa viedlo v okrese Brezno, v Košiciach
(kde žalobca býva) bol vypočutý iba jeden svedok a žalobca. Samotné prípravné konanie je v zásade

neverejné a takmer všetky úkony trestného konania boli vykonávané v iných okresoch, dokonca v iných
krajoch (vrátane hlavného pojednávania a verejného zasadnutia) ako je bydlisko žalobcu. Súd pritom
poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca bol už predtým päťkrát súdne trestaný a aj keď sa na neho hľadí
akoby nebol odsúdený, v jeho prípade nemôžeme hovoriť o osobe úplne bezúhonnej, ktorá by nemala
žiadnu skúsenosť s trestným konaním. Žalobca zároveň tvrdil, že v dôsledku vznesenia obvinenia s
ním firma ukončila spoluprácu ako so živnostníkom a on musel zrušiť živnosť, pracoval ako stolár. Na

pojednávaní jeho právny zástupca uviedol, že živnosť žalobca ukončil len z tohto dôvodu, že pracoval a
vykonával práce na základe zmlúv v zahraničí, boli tam plánované dlhodobé spolupráce, ale v dôsledku
trestného konania nedošlo k ich predĺženiu. Toto tvrdenie súd nepovažuje za preukázané. Ako vyplýva
z trestného konania žalobca pracoval vo Francúzsku od októbra 2017 (dokončovacie stavebné práce
pri realizácii exteriérov a interiérov mal ako predmet živnosti zapísané od júla 2017) a mal tam zostať

do cca polovice decembra 2017, keď sám v trestnom konaní uviedol, že "k nedorozumeniu došlo aj
v sobotu 02. 12. 2017, situácia sa vyhrotila, preto sa v nedeľu XX. XX. XXXX zamkli na izbe, aby
mali od G. pokoj a aby ešte ten týždeň vo Francúzsku vydržali" (viď odôvodnenie rozsudku Okresného
súdu Brezno sp.zn. 4T/116/2018). K ukončeniu živnosti došlo dňa 12. 12. 2017, teda bezprostredne po
návrate žalobcu domov a k vzneseniu obvinenia došlo až v apríli 2018 (o štyri mesiace neskôr). Žalobca

nevedel ani uviesť na aké obdobie mal zmluvu o spolupráci uzavretú (tvrdil, že asi na pol roka, ale vo
Francúzsku bol od októbra a mal sa vrátiť v decembri), túto zmluvu nedoložil a ani nepreukázal, že tam
boli plánované nejaké "dlhodobé spolupráce" do budúcnosti resp. nepreukázal a nedoložil žiadny dôkaz,
že firma s ním ukončila spoluprácu v dôsledku vznesenia obvinenia a žalobca musel z tohto dôvodu
zrušiť živnosť. Osoba pracujúca ako živnostník pracuje vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť

a nie je závislá iba od nejakej jednej konkrétnej firmy, ale závisí od vlastnej šikovnosti živnostníka,
či si dokáže prácu zabezpečiť. Žalobca ani netvrdil, že sa pokúšal pracovať ako živnostník samostatne,
ale napr. v dôsledku trestného stíhania nemal príležitosť získať zákazky.

51. Žalobca bol zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy a

musel preukázať konkrétny, nielen všeobecný negatívny prejav nemajetkovej ujmy vo svojej osobnej
sfére. Neuviedol konkrétne negatívne následky spôsobené nezákonným trestným stíhaním resp.
nezákonným rozhodnutím a tie, na ktoré poukázal, neboli preukázané, zostali v rovine tvrdenia. Hoci
aj v dôsledku trestného stíhania na základe nezákonného rozhodnutia možno ujmu spočívajúcu v
neistote poškodeného ohľadne výsledku konania predpokladať, je predmetom ďalšieho dokazovania

posudzovanie, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú a je na poškodenom, aby svoje tvrdenia o existencii
takých relevantných skutočností, ktoré umocňujú hĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú jeho životnú
situáciu v konaní hodnoverne preukázal.

52. Žalobca nepreukázal, v čom konkrétne spočíva nemajetková ujma, za ktorú požadoval peňažnú

náhradu, teda neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o existencii následkov takej intenzity,
ktorá by zakladala jeho právo na priznanie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy. Bol povinný preukázať,
že bola znížená jeho dôstojnosť, vážnosť v spoločnosti, preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a
závažnosť okolností za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. Nepreukázal, že by mu v príčinnej súvislosti
s konaním žalovanej vznikla nemajetková ujma, na ktorej zmiernenie by bolo potrebné priznať primerané

zadosťučinenie v peniazoch, že mu vznikla ujma v dôsledku uvedeného nezákonného rozhodnutia,
ktorým bolo voči nemu vznesené obvinenie, neodôvodnil a nepreukázal priamu a bezprostrednú
súvislosť medzi vytýkaným nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy, nepreukázal, že
následkom nezákonného rozhodnutia sa zmenili pomery na jeho strane, že sa zmenil jeho doterajší
život v súkromnej sfére, že by nastali závažné následky nezákonného rozhodnutia v jeho súkromnom

živote alebo by mal dopad na jeho spoločenské alebo podnikateľské uplatnenie, pričom ide o pomery
poškodenej osoby, teda žalobcu, na ktoré súd prihliada pri určovaní nemajetkovej ujmy podľa § 17
zákona č. 514/2003 Z.z. a tieto mal preukázať žalobca, ak chcel byť v konaní úspešný. Žalobca pri
uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v konkrétnej sume neurčuje len predmet konania, tedaže si uplatňuje nemajetkovú ujmu, ale túto ujmu, ktorú mal pociťovať v súvislosti s nezákonným
rozhodnutím, aj oceňuje. Jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je preto nutné preukázať vykonaním
dokazovanianielenzhľadiskajehosamotnéhovzniku,aleajzhľadiskapožadovanejvýškynemajetkovej

ujmy. Žalobca v danom konaní skutočnosti, ktorými odôvodňoval svoju ujmu iba tvrdil, ale nepreukázal
a ani neodôvodnil, prečo ním požadovanú sumu považuje za primeranú.

53. Je nepochybné, že človek, ktorý je trestne stíhaný to pociťuje ako ujmu a zásah do
svojich práv, ale je potrebné posúdiť aj intenzitu a dôvodnosť tohto zásahu. Nebolo preukázané, že v

rodinnom a pracovnom živote žalobcu došlo ku konkrétnym negatívnym zmenám v dôsledku trestného
stíhania. Podľa názoru súdu tak žalobca nepreukázal a súd ani nezistil takú ujmu v jeho spoločenskom,
pracovnomživoteani ujmuspočívajúcuvnaštrbenívzťahovsnajbližšímrodinnýmčipriateľskýmokolím,
ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy.

54. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom

nemajetkovej ujmy zamietol.

55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"),
keď v konaní boli uplatnené dva nároky (náhrada majetkovej škody
a nemajetková ujma), pričom žalobca bol úspešný v časti náhrady majetkovej škody a žalovaná v časti

nemajetkovej ujmy, preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).