Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoEk/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110216317
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2110216317.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová
a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený spoločnosťou:
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXXX/XX, F., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD.,

so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 6956/10 odvolaný z funkcie
dňa 31.10.2023 (náhradník - súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu
Zámocká30,Bratislava),ovymoženieistiny947,62eur,trovpredchádzajúcehokonaniavovýške278,58
eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava č. k. 37Er/466/2010-15 zo dňa 31. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil, II. výrokom priznal
súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 39 ods. 4, § 41 ods. 2 písm. d), § 58 ods. 1, § 57
ods. 1 písm. m), § 203 ods. 1, § 233a, § 243f ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 243h ods. 1, ods. 2, ods. 3, §
243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 4,
§ 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 70, § 73 ods. 3, ods. 5 zákona

č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
§ 12 ods. 6, § 31 ods. 2, ods. 3, § 40 ods. 1 písm. a), b), § 45 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie začalo vo veci exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 19400/09 zo dňa 23.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 3.12.2009 a vykonateľnosť dňa 18.1.2010. Konštatoval neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej
podmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku, nachádzajúcou sa v bode 18 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť zmluvy o úvere uzavretej povinnou a oprávneným dňa

10.12.2008. Súd prvej inštancie posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský. Rozhodcovská
doložka je súčasťou vopred pripraveného formulára, ktorého ustanovenia povinná nemohla nijakýmspôsobom pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Povinný ako spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne
nevyjednal a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda

aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.
Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie spôsobovalo podľa súdu prvej inštancie
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, ak smerovalo k
vylúčeniumožnostiprejednaniavecivšeobecnýmsúdomikpovinnostispotrebiteľa(povinného)podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu v prípade iniciovania sporu veriteľom. Rozhodcovská doložka je teda
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, na jej základe rozhodca nemohol založiť svoju
právomoc na rozhodovanie sporu a nemal ani legitimitu vydať exekučný titul. Takýto rozhodcovský
rozsudok je nulitným právnym aktom, čo znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe
ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnom exekučnom

konaní sa vymáha peňažný nárok oprávneného na podklade zmenky uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným s tým, že poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s tým, že
na základe vyššie uvedených dôvodov predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá má automaticky za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky a absenciu spôsobilého
exekučného titulu na podklade ktorého nemožno viesť exekúciu. Navyše poukázal na skutočnosť, že

v predmetnom konaní sa vymáha peňažný nárok oprávneného na podklade zmenky uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol zrušenie a vrátenie
napadnutéhouznesenianaďalšiekonanieanovérozhodnutiespoukazomnaodvolaciehodôvodypodľa

§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že dňa 10.12.2008 uzavrel
s povinným zmluvu o úvere, pričom povinnému bol poskytnutý úver na účel zamestnania, čo povinný v
zmluvepotvrdil.Oprávnenývstúpildoprávnehovzťahuspovinnýmnazákladevyhlásenia,žeposkytnuté
peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a nie na svoju súkromnú potrebu. Aplikácia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, keď právny vzťah medzi oprávneným a povinným, nie

je vzťahom spotrebiteľským. Pokiaľ by sa odvolací súd neuspokojil s vyššie uvedenou argumentáciou
uviedol, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na
základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere splatenie
ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu

tak, ako na to upozornil exekučný súd v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, oprávnený má za to,
že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovení § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku splnil (pozn. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/142/2017).

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a
uzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnepotvrdiť(§387ods.1Civilnéhosporového
poriadku).

7.Podľaustanovenia§243dods.2Exekučnéhoporiadku,exekučnékonaniazačatévsúladesodsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP, aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Závery súdu prvej inštancie o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť sú právne odôvodnené.

Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd
považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné:

12. Občiansky zákonník v ust. § 52 ods. 1 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže oprávnený je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,

oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pretože povinný pri uzatváraní a
plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za
spotrebiteľa.

13. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné
posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva
o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na
vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna

právna úprava, ktorou sú v danom prípade ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona
o ochrane spotrebiteľa. Vyhlásenie povinného, že poskytnuté finančné prostriedky budú použité na
výkon zamestnania, nič nemení na skutočnosti, že povinný má postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods.

4 Občianskeho zákonníka. Oprávnený ničím nepreukázal, že by povinný vykonával obchodnú alebo
podnikateľskú činnosť a poskytnuté prostriedky na túto činnosť použila.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

15. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnej
strany.

16. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

17. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,

že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom rozhodcovskej doložky, ktorá je dodávateľom vopred
pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť,

mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

18. V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť naobchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje,
ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom

vybranéhorozhodcovskéhosúduobjektívne.Vzhľadomnavšetkytietodôvodypredmetnározhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh

dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

19. Keďže rozhodcovská doložka je neplatná, medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá
rozhodcovská zmluva v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a nebola tak založená
ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne

následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. 41 Exekučného poriadku a výkon
exekúcie na jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle ust. § 44 ods.

2 Exekučného poriadku zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia je to dôvod na
zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje
platná rozhodcovská zmluva.

20. Avšak odvolací súd sa potom stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že v ustanovení §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ide o špecifický dôvod na zastavenie exekúcie, či už v celom
rozsahu, alebo len v časti, v prípadoch ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom,
súd prvej inštancie potom správne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS
299/2019 – 44 zo dňa 20.02.2020 a správne posúdil bod 18 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
na základe vyššie uvedených dôvodov predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá má automaticky za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky a absenciu spôsobilého

exekučného titulu, na podklade ktorého nemožno viesť exekúciu.

21. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému ani
súdnemuexekútorovivodvolacomkonanížiadnetrovynevznikli,pretoimodvolacísúdnároknanáhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).