Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200347
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3021200347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): EVITA INTERNATIONAL, s.r.o. so sídlom Odbojárov 456, Tovarníky,
IČO: 31 343 066, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Highgate Law & Tax, s.r.o., so sídlom
Nivy Tower, Mlynské Nivy 5, 821 09 Bratislava, IČO: 51 477 262, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101444752/2021 zo dňa 9.
augusta 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k.
13S/117/2021-68 z 16. marca 2022, ECLI:SK:KSTN:2022:3021200347.2, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/117/2021-68 z 16. marca 2022 sa mení tak, že
rozhodnutie žalovaného č. 101444752/2021 z 9. augusta 2021 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov
konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj „správca dane“) na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a

vyrubovacieho konania rozhodnutím č. 100615406/2021 zo dňa 15.04.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“)podľa§68ods.5zákonač.563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Daňový
poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.800,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)
za zdaňovacie obdobie október 2015. Rozdiel dane spočíval v neuznaní odpočtu DPH z dodávateľských
faktúr od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. za poskytnutie reklamného priestoru v súvislosti s podujatím
„DRACULA MUZIKÁL“ a od spoločnosti K - production, s.r.o. za zabezpečenie reklamných služieb v
súvislosti s podujatím „ROBO OPATOVSKÝ OVERTIME TOUR 2015“, pre porušenie ustanovení § 49

ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), a to z dôvodu posúdenia deklarovaného plnenia
ako sponzoringu (simulovaného ako reklamné služby) a nevyužitia takto prijatej služby kontrolovaným
daňovým subjektom na výstupe pre potreby svojich ďalších zdaniteľných plnení.
2. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 101444752/2021 z 9.8.2021 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“ či „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa
stotožnil so všetkými skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu.

3. Prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie sa zameriavajú v prevažujúcom rozsahu
na stanovenie rozdielov medzi sponzoringom a reklamou, ktoré postupne konfrontujú s jednotlivými
vykonanými dôkazmi a opakovane vyjadrujú presvedčenie, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že
plnenie žalobcu predstavovalo sponzorský príspevok, čo je dôvodom na odmietnutie odpočtu DPH.II. Konanie pred správnym súdom
4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej požadujúc jeho zrušenie
namietal nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť

rozhodnutia.Uviedol,žeefektyzverejňovanialogaaleboobchodnéhomenavsúvislostisospoločenskou
udalosťou sú súčasťou jeho obchodnej a reklamnej stratégie ako výrobcu a dodávateľa kozmetiky,
prispievajú k etablovanosti spoločnosti a majú jasný potenciál podnecovať potenciálnych alebo
existujúcich obchodných partnerov realizovať so žalobcom zdaniteľné plnenia. V nadväznosti na
uvedené podotkol, že zákon ani kasačný súd nevyžadujú, aby na základe určitej reklamy objednávateľ

preukázateľne získal nových zákazníkov.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým rozsudkom
č. k. 13S/117/2021-68 z 16. marca 2022, ECLI:SK:KSTN:2022:3021200347.2, žalobu zamietol. V
odôvodnení tohto rozhodnutia skonštatoval, že daňové orgány postupovali správne, ak sa zaoberali
charakterom plnenia deklarovaného spornými faktúrami, nakoľko pri sponzorskom odkaze (resp.
sponzorstve) by žalobca na rozdiel od reklamy nemal právo na odpočítanie DPH.

6. Odkazujúc na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) priblížil
rozdiely v obsahu pojmov reklama a sponzoring. Uviedol, že v prejednávanej veci mala deklarovaná
reklama poskytnutá žalobcovi predstavovať uvedenie loga žalobcu na kultúrnych podujatiach. Podľa
správneho súdu takéto zverejnenie loga na kultúrnom podujatí nespĺňa kritériá reklamy, pretože nemá
vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej

činnosti poskytuje, a teda nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká. Žiadnym
spôsobom nepropaguje vlastnosti produktov, neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich
kvality, a teda logicky podľa správneho súdu ani nemôže predstavovať podnet k ich kúpe či zvýšeniu
ich odbytu. Vyhodnotiac uvedené uzavrel, že nebolo preukázané, že by sa na kultúrnom podujatí reálne
prezentovala podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby, a teda išlo o formu plnenia

spadajúcu svojimi znakmi pod sponzoring.
7. Považoval za akceptovateľné, ak daňové orgány pri vysvetľovaní pojmov reklama a sponzorský odkaz
poukazovali na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť NS SR, ktorá z týchto
ustanovení vychádza. Formuloval záver, že definícia reklamy a v podstate aj sponzorského odkazu
uvedená v tomto zákone reálne dopadá aj na prejednávanú vec, a to aj s ohľadom na výklad dotknutých

pojmov podaný SD EÚ vo svojej konštantnej rozhodovacej činnosti.
8. Záverom konštatoval, že keďže sponzorský odkaz nezakladá vo všeobecnosti právo na odpočítanie
DPH, tak na uvedenú vec nie je možné aplikovať závery vyslovené SD EÚ vo svojich rozhodnutiach
týkajúcich sa DPH, podvodného konania a vedomosti subjektov o takomto podvodnom, resp.
zneužívajúcom konaní. Ak teda daňové orgány dospeli k záveru, že v prípade plnenia podľa sporných

faktúr nejde o reklamu, ale o sponzoring, mal správny súd za to, že ide o právne korektné úvahy.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
A/
9. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods.

1 písm. f), g), h) SSP požadujúc zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na
ďalšie konanie.
10. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body:

a) Námietky týkajúce sa porušenia práva na spravodlivý proces

- sťažovateľ úvodom kasačnej sťažnosti identifikuje predmet sporu a zdôrazňuje, že z napadnutého
rozsudku vyplýva, že krajský súd nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení, ale tieto nepovažuje
za spôsobilé založiť nárok sťažovateľa na odpočet DPH. Podľa sťažovateľa však v tomto ohľade
napadnuté rozhodnutie, ako aj napadnutý rozsudok, vychádzajú zo zmätočnej a nepreskúmateľnej
argumentácie, čo zakladá zároveň nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, a tým aj porušenie práva

na spravodlivý súdny proces,
- ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že účelom konania sťažovateľa bolo získanie
daňovej výhody vo forme neoprávneného uplatnenia odpočítania dane, sťažovateľ má za to, že v danom
prípade objektívne nemohlo dôjsť k žiadnemu takémuto zvýhodneniu, pretože finančné dopady vo
vzťahu k sťažovateľovi, ako aj verejnému rozpočtu sú v prípade sponzoringu a reklamy rovnaké,

- poukazuje na nesúrodosť argumentácie žalovaného na str. 17 napadnutého rozhodnutia, keď z tejto
nevyplýva, či sa sťažovateľ podieľal na zneužití práva a získaní domnelej daňovej výhody alebo na
nejakom daňovom podvode. Uvedené má negatívny vplyv na realizáciu práva sťažovateľa na obhajobu,
ako aj obranu jeho práv,- v zmysle judikatúry SD EÚ je právo na odpočet DPH neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému
DPH, pričom toto môže byť odopreté iba na základe zásady zákazu podvodu alebo zneužitia práva.
Považuje za nemysliteľné, aby daňové orgány tieto pojmy zamieňali a aplikovali ich bez rozmyslu, akoby

mali rovnaký obsah,
- krajský súd na predostreté námietky a zjavnú argumentačnú zmätenosť správcu dane v napadnutom
rozhodnutí nijakým spôsobom nereaguje, bez ďalšieho iba preberá a opakuje subjektívny rigidný naratív
správcu dane bez toho, aby do argumentácie priniesol nové pohľady. Správny súd podľa sťažovateľa
dospel k prijatiu záverov v napadnutom rozsudku na základe nezákonného procesného postupu.

b) Námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu
- konštatácia správneho súdu, že logo môže plniť funkciu reklamy v podstate iba u veľkých spoločností
vyznačujúcich sa dlhodobým pôsobením na relevantnom trhu, nemá oporu v zákone, rozhodovacej
činnosti kasačného súdu ani SD EÚ. Takýto názor ad absurdum znamená, že podpora loga a identity

podnikateľa vlastne nie je reklama, ale sponzoring podnikateľa, ktorý úhradou faktúry za reklamu z
daňového hľadiska obdarúva reklamné a marketingové agentúry,
- krajský súd nemá kompetenciu určovať obsah pojmu reklama, a nemôže si preto v kľúčovej otázke
prejednávanej veci vytvárať vlastný názor, pre podporu ktorého neponúka náležité zdôvodnenie,
- úlohou správcu dane nie je formalisticky začleňovať formy prezentácie firmy do kategórie sponzoring

(bez nároku na odpočet DPH) a reklama (s nárokom na odpočet DPH), ale posúdiť, či je takáto forma
prezentácie objektívne spôsobilá mať pozitívny vplyv na predaj tovarov a služieb podnikateľa. Správca
dane podľa sťažovateľa nesmie odoprieť právo na odpočet DPH, ak tento potenciál je pri racionálnom
nazeraní objektívne prítomný, ale len v prípade, ak konanie podnikateľského subjektu pri propagácií
zjavne iracionálne slúži iným ako komerčným dôvodom (ako príklad uvádza reklamu loga kaderníctva

z Bratislavy na billboarde v zoologickej záhrade v Snine). Závery krajského súdu v tomto ohľade
neodrážajú ekonomickú a trhovú realitu,
- z argumentácie krajského súdu vyplýva, že kategorizovanie typu služby do určitého slovného
označenia je kľúčové pre posúdenie práva na odpočet DPH. Takýto prístup je však nesprávny, keďže
nerešpektuje zásadu neutrality a proporcionality a zároveň je v rozpore so základnou zásadou podľa §

3 ods. 6 Daňového poriadku (obsah prevažuje nad formou),
- skutočnosť, že všeobecná verejnosť alebo konkrétny jednotlivec nemá vedomosť o existencii
obchodnej značky sťažovateľa, neznamená, že za konkrétnych podmienok a pred konkrétnym publikom
nemôže zobrazenie loga sťažovateľa plniť účel reklamy, ako tomu bolo v posudzovanej veci. Logo bolo
odprezentované takým adresátom, ktorí si toto vedeli spojiť s tovarmi a službami sťažovateľa, a navyše

obchodná značka EVITA je na slovenskom trhu vďaka predaju kozmetiky rozpoznateľná,
- efekty zverejnenia loga alebo obchodného mena sú súčasťou obchodnej a reklamnej stratégie
sťažovateľa a majú jasný potenciál podnecovať nových alebo existujúcich obchodných partnerov
sťažovateľa k uskutočneniu obchodov (zdaniteľných plnení). Bezpochyby sú spôsobilé podporovať
pozitívny vnem o značke, a tým aj zvyšovať predaj produktov,

- pokiaľ cieľom posudzovaných dodaní bolo preukázateľne ovplyvniť správanie skutočných alebo
potenciálnych obchodných partnerov, v synergickom pôsobení s prezentáciou sťažovateľa ako partnera
podporujúceho kultúrne podujatia, neobstojí účelový a ničím nepodložený záver správneho súdu a
žalovaného, že efekt reklamy sa v posudzovanom prípade nenachádza,
- k nepreukázanému efektu reklamy dodáva, že z judikatúry kasačného súdu vyplýva, že sa nevyžaduje,

aby na základe určitej reklamy reálne jej objednávateľ aj získal nových zákazníkov, keďže rovnako
efektívne môže reklama pôsobiť aj voči existujúcim odberateľom,
- cituje odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/64/2016, z ktorého vyplýva, že
viazať právo na odpočítanie dane z faktúr za reklamu na vstupe len na preukázanie efektívnosti
reklamy a súčasne túto efektívnosť merať výlučne novými kontraktami uzavretými v príčinnej súvislosti

s uskutočnenou reklamou, je neprípustným zjednodušením variabilnosti pôsobenia reklamy na trhu a
väzieb jej účinkov na podnikanie žalobcu. Podľa onoho odôvodnenia Najvyššieho súdu SR by tento
spôsob nazerania na otázku použiteľnosti reklamy na zdaniteľné obchody platiteľa nevyhnutne viedol k
tomu,žeefektívnosťaúspešnosťreklamyvnaznačenomzmyslebysastalaďalšímkritériomodpočítania
dane z prijatých zdaniteľných obchodov spojených s obstaraním reklamy, čo by sa priečilo nielen

zákonom stanoveným podmienkam odpočítania dane, ale aj zásade neutrality DPH. Správca dane sa
od názoru kasačného súdu odchýlil, a to i napriek totožným skutkovým okolnostiam v tam prejednávanej
veci,-sťažovateľzdôrazňujeskutočnosť,žeizustálenejjudikatúrySDEÚ(označujúcrelevantnérozhodnutia)
je zrejmé, že na vznik nároku na odpočet nie je potrebná absolútna bezprostrednosť medzi prijatými
dodaniami a dodaniami na výstupe (ako to tvrdí žalovaný, keď dal sťažovateľovi za vinu, že nepreukázal,

akých klientov predmetnými dodaniami získal). V prípade poskytnutých služieb je nesporné, že úmyslom
sťažovateľa bolo využiť ich na zdaniteľné plnenia, hoci tieto nutne nemuseli bezprostredne nasledovať
po dodaní predmetných služieb,
- žalovaný konal v priamom rozpore so závermi vyplývajúcimi z existujúcej judikatúry, keď sa pri
rozhodovaní orientoval na preverenie skutočnosti, či došlo alebo nedošlo v dôsledku predmetných

dodaní k následným zdaniteľným obchodom,
- ak propagácia spoločnosti je v zmysle názoru Najvyššieho súdu SR prijatého vyššie označeným
rozsudkom reklamnou činnosťou a podľa názoru krajského súdu ide o akési sponzorstvo, tak z toho
jednoznačne vyplýva, že sponzoring môže za určitých okolností napĺňať znaky reklamnej činnosti. Nejde
teda o dve izolované množiny, ale o dva obsahovo navzájom prelínajúce sa pojmy,
- krajský súd ako podklad pre odôvodnenie napadnutého rozsudku aplikuje závery z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/8/2013, v podľa sťažovateľa nesúvisiacej veci, kedy odvolací súd
analyzoval a poukazoval na rozdiely medzi sponzorským odkazom a reklamou na účely zákona o
vysielaní a retransmisii. Uvedené závery však podľa sťažovateľa nie sú použiteľné na účely daňového
konania, nakoľko toto sleduje odlišný zámer a upravuje odlišný druh spoločenských vzťahov.
B/

11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrváva na svojich záveroch prijatých v napadnutom
rozhodnutí a dodáva, že k sťažnostným bodom namietajúcim postup správneho súdu sa vyjadrovať
nebude. Kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal

napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná
(§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Keďže rozhodnutie žalovaného nie

je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, postupoval kasačný súd podľa § 462 ods. 2
SSP a rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Rozsudok bol po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásený dňa 31.
mája 2024.
13. Ako kľúčovú v prejednávanej veci kasačný súd identifikoval otázku, či kategorizovanie typu

deklarovanej služby do určitého slovného pomenovania je smerodajné pre posúdenie práva daňového
subjektu na odpočet DPH.
14. Kasačný súd považuje za dôvodné námietky sťažovateľa týkajúce sa rozporuplnosti odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného pri opakovaných konštatáciách o zneužití práva, získaní daňovej výhody alebo
podieľaní sa na daňovom podvode zo strany sťažovateľa v súvislosti s deklarovaným zdaniteľným

plnením, a možností ich aplikácie na skutkový stav, bez zohľadnenia rozdielneho obsahu týchto
pojmov. Zároveň však uvádza, že hoci viaceré tieto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyznievajú mätúco a nejednoznačne pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania sťažovateľa, z obsahu
napadnutého rozhodnutia ako celku možno bezpečne vyvodiť, že dôvodom nepriznania odpočtu DPH
nebolo podvodné či zneužívajúce počínanie sťažovateľa, ale absencia vzniku daňovej povinnosti u

dodávateľa služieb pre klasifikáciu poskytnutej služby ako sponzoringu, a zároveň nepreukázanie
využitia deklarovanej služby pre potreby ďalších zdaniteľných plnení sťažovateľa. Nie je preto namieste
konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia výlučne na tomto základe.
15. K argumentácii krajského súdu, že logo môže plniť funkciu reklamy v podstate iba u veľkých
spoločností vyznačujúcich sa dlhodobým pôsobením na relevantnom trhu, kasačný súd zaujal

stanovisko už v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/21/2022 z 26.04.2022, keď v bode 42 konštatoval, cit.
„Kasačný súd zároveň upozorňuje, že by veľmi opatrne pristupoval k úvahám o tom, logá ktorej
spoločnosti alebo podnikateľa majú dostatočnú výpovednú hodnotu na to, aby mohli byť uverejnené
bez ďalšieho a naplniť tým kritéria reklamy (takéto posúdenie je navyše do určitej miery neudržateľné,
keďže by išlo o voľnú úvahu správcu dane viažucu sa na jeho subjektívne vnímanie a vyhodnotenie

vizuálu loga). S ohľadom na vyššie prezentované závery však posudzovanie tohto aspektu nie je nutné
a teda argumenty sťažovateľa (ako aj krajského súdu) týkajúce sa významu jeho loga sa v tomto svetle
stávajú bezpredmetnými.“ S uvedenou konštatáciou senátu 5S sa konajúci senát kasačného súdu plne
stotožňuje.16. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi v tom, že úlohou
správcu dane nie je formalisticky začleňovať formy prezentácie firmy do kategórie sponzoring (bez

nároku na odpočet DPH) a reklama (s nárokom na odpočet DPH), ale posúdiť, či je takáto forma
prezentácie objektívne spôsobilá mať pozitívny vplyv na predaj tovarov a služieb podnikateľa.
17. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba
dodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa
investíciadotakejtoprezentáciemohlapremietnuťdovšeobecnýchekonomickýchnákladovsťažovateľa

ako výrobcu a dodávateľa kozmetiky. Kasačný súd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu
na výkon práva na odpočítanie DPH relevantným ani analyzovanie nárastu obratu daňového subjektu
v časovom období po dodaní reklamnej služby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých
rozsudkov kasačného súdu (napr. 10Sžfk/57/2019 z 28. februára 2022, 10Sžfk/21/2020 z 26. apríla
2022, 2Sžfk/9/2021 z 27. júna 2022, 2Sfk/118/2022 z 26. októbra 2023, 2Sfk/93/2022 z 30. novembra
2023 a ďalšie), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie nazveme sponzorským

odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná
služba (prezentácia loga) mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými
transakciami daňového subjektu na výstupe.
18. Kasačný súd tak medzičasom vo svojej rozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol, že
rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu (sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby

nie je pre odpočet DPH významné. Napríklad v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 z 27. júla 2023 v bode 39.
uviedol, cit.: „pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či
išlo o reklamu alebo sponzoring, pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň
plní aj iné funkcie.“ Ďalej v rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 z 27. júna 2023 v bode 24. konštatoval, cit:
„zákon č. 222/2004 Z. z. na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a

sponzoringomvtomzmysle,žebybolislužbyspojenézozabezpečenímsponzorskéhoodkazuzákonom
explicitne vylúčené zo všeobecného režimu DPH.“ Obdobne v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 z 22.
marca 2023 v bode 41., cit.: „na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže odpočítať DPH
z prijatej reklamnej služby nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako sponzoring
alebo reklamu.“

19. Pre odpočet DPH je podstatné splnenie a preukázanie materiálnych (§ 49 ods. 1, § 19 ods. 1 a ods.
2, § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH) a formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 71
ods. 1 písm. c) Zákona o DPH).
20. Súdny dvor Európskej únie v 24. bode rozsudku vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 z
9. decembra 2021 sa k materiálnym a formálnym podmienkam odpočtu DPH vyjadril nasledovne, cit.:

„Treba pripomenúť, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak hmotnoprávnych, ako
aj formálnych požiadaviek. Pokiaľ ide o hmotnoprávne požiadavky, z článku 168 písm. a) smernice
2006/112 vyplýva, že na to, aby sa mohlo priznať uvedené právo, je na jednej strane potrebné, aby
dotknutá osoba bola „zdaniteľnou osobou“ v zmysle tejto smernice. Na druhej strane je potrebné, aby
tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané alebo poskytnuté

inou zdaniteľnou osobou a aby zdaniteľná osoba tieto tovary alebo služby následne použila na účely
svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ ide o spôsoby uplatnenia práva na odpočítanie DPH,
ktoré zodpovedajú požiadavkám formálnej povahy, článok 178 písm. a) smernice o DPH stanovuje, že
zdaniteľná osoba musí mať faktúru vystavenú v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238 až 240
tejto smernice (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 26 a citovaná

judikatúra).“
21.Vtejtosúvislostikasačnýsúdpoukazujetiežnaskoršírozsudokvobdobnejvecisp.zn.5Sfk/20/2021
z 27. júna 2023, ktorý v prípade reklamných služieb zdôraznil najmä dôležitosť kladného zodpovedania
otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľ použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z.

22.Vprípadepreukázanéhosplneniamateriálnych,akoajformálnychpodmienokodpočtuDPHvkonaní
pred správcom dane, je odpočet DPH možné odmietnuť len v prípade preukázanej účasti na podvodnom
konaní. Rovnako sa vyjadril kasačný súd napr. v bode 15. rozsudku 2Sfk/5/2022, z 29. mája 2023,
cit. „V prípade kedy zdaniteľná osoba splnila podmienky odpočtu DPH je v zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03)

možné odmietnuť odpočet DPH z dôvodu, že zdaniteľná osoba vedela alebo vedieť mala o jej účasti
na daňovom podvode.“
23. Otázkami odpočítania dane z reklamných služieb podobného druhu sa v minulosti zaoberal aj
Súdny dvor EÚ, ktorý v jednom z ostatných rozhodnutí na danú tému (C-334/20 zo dňa 25.11.2021Amper Metal Kft., bod 35) vyslovil záver, že „zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na
vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle
článku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými

transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej
všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto
služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou vnútroštátnym daňovým orgánom
alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej osoby“ (bod 40). Konštatoval tiež,
že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže ovplyvniť výkon práva na odpočítanie.

Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo
sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účely a výsledky,
pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH. Okrem toho, ak raz vznikne právo
na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná hospodárska činnosť napokon
neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam, alebo ak zdaniteľná osoba nemohla
používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu

okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020, Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913,
body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra)“.
24. So zreteľom na okolnosti prejednávanej veci možno dať sťažovateľovi za pravdu, že prezentáciou
jeho loga (ktoré tvorí jeho obchodné meno) počas reklamnej kampane na kultúrne podujatia bezpochyby
mohol byť vo verejnosti vytvorený určitý (zrejme pozitívny) vnem o existencii sťažovateľa, čo mohol byť

jeden z dôvodov stojacich za vznikom transakcie. Je však potrebné uvedomiť si, že to samo osebe
pre priznanie práva na odpočítanie dane z prijatej služby samo osebe nestačí. Rozhodujúcou je kladné
zodpovedanie otázky, či ide o službu, ktorú sťažovateľovi poskytol platiteľ dane a či ju sťažovateľ
použil alebo použije na svoje zdaniteľné plnenia, na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. Inými slovami je potrebné objektívne zhodnotiť,

či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa
a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov
sťažovateľa. Kasačný súd teda zdôrazňuje, že pre záver o zákonnosti odpočítania dane z prijatej služby
dodávateľaniejerozhodujúce,čiišlooreklamualebosponzoring,pretožeajsponzorskýodkazjeformou
reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.

25. Vo svetle prezentovaných záverov, podľa ktorých pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
nebola rozhodujúca kvalifikácia poskytnutého plnenia ako reklamy alebo sponzoringu (pričom žalovaný
sa sústredil výlučne na zodpovedanie tejto otázky) pre priznanie alebo nepriznanie práva na odpočet
DPH, má kasačný súd za to, že žalovaný mal pristúpiť aj k posúdeniu ostatných námietok uplatnených
sťažovateľom v správnej žalobe, teda či obstoja závery žalovaného o nemožnosti priznania práva

na odpočítanie DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 a § 51 zákona o DPH,
alebo došlo v prejednávanom prípade k zneužitiu práva, prípadne deklarované konanie naplnilo znaky
podvodného konania.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je
dôvodná. Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení

s § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný bude vo svojom ďalšom konaní a rozhodovaní viazaný
právnym názorom kasačného súdu v zmysle § 469 SSP.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167
ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov kasačného

konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.