Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Fekete
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-16C/15/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323201114
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1323201114.2
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., t. č. bytom E.
F. X, XXX XX C., proti žalovanému: Spoločnosť buddhizmu Diamantovej cesty, o.z., IČO: 34 057 871,
so sídlom Kyjevská 9, Bratislava, vo veci označenej ako návrh na začatie občiansko-právneho konania,
takto
r o z h o d o l :
Súd o d m i e t a podanie žalobkyne doručené Okresnému súdu Bratislava III dňa 08.03.2023, doplnené
podaním zo dňa 15.05.2023, vedené pod spisovou značkou B3-16C/15/2023.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 08.03.2023 bolo Okresnému súdu Bratislava III doručené podanie žalobkyne vo veci samej,
ktoré nespĺňalo všetky náležitosti predpísané zákonom. Podanie neobsahovalo jasný, určitý, materiálne
vykonateľný petit návrhu tak, aby z neho bolo zjavné, čoho sa žalobkyňa domáha, pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností potrebných na rozhodnutie vo veci samej a ich zosúladenie so znením
žalobného petitu, ako ani označenie dôkazov na preukázanie tvrdení.
2. Súd uznesením č. k. 16C/15/2023-12 zo dňa 04.05.2023 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia odstránila vady podania (žaloby) doručeného Okresnému súdu Bratislava III dňa
08.03.2023, vedeného pod sp. zn. 16C/15/2023, a to tak, že uvedie jasný, určitý, materiálne vykonateľný
petit návrhu tak, aby z neho bolo zjavné, čoho sa žalobkyňa domáha a uvedie, ako žiada, aby súd vo veci
rozhodol. Súd zároveň uviedol, že údaj o tom, čoho sa žalobkyňa domáha, musí byť v návrhu vyjadrený
jasne a zrozumiteľne, musí z neho vyplývať, čo týmto návrhom sleduje a čoho sa návrh týka, rovnako
tak súd vyzval žalobkyňu na pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností potrebných na rozhodnutie vo
veci samej a ich zosúladenie so znením žalobného petitu, ako aj na označenie dôkazov na preukázanie
jej tvrdení. Súd zároveň poučil žalobkyňu, že ak v lehote určenej súdom podanie (žalobu) nedoplní ani
neopraví a pre uvedený nedostatok súd nebude môcť pokračovať v konaní, súd podanie podľa § 129
ods. 3 CSP odmietne.
3. Uznesenie č. k. 16C/15/2023-12 zo dňa 04.05.2023 bolo žalobkyni riadne doručené dňa 13.05.2023.
4. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) ak ide
o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní.
5. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.6. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
8. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.
9. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
10. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
11. Podľa § 307 CSP antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia,
náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného
postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka,
politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného
postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
13. Podľa § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
14. Podľa § 3 ods. 2 antidiskriminačného zákona zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa
uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi.
15. Žaloba je procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca realizuje svoje ústavné právo (čl. 46
Ústavy SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca
svojou žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí
dispozičné právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“
žaloba so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového
konania s následnou nastupujúcou povinnosťou súdu vec čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov
prejednať a rozhodnúť (čl. 17 C.s.p.).
16. V zmysle uvedeného žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozenéhoaleboporušenéhopráva,musíokremvšeobecnýchnáležitostípodľa§127C.s.p.obsahovať
aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 C.s.p..
17. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na
všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie
špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 C.s.p. viazaný a prenáša sa do výroku
rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito
a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo
za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Presné a určité vyjadrenie (vymedzenie)
žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné nielen pre vymedzenie predmetu konania (t. j.
o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr začatého konania (§ 159 C.s.p.), prekážky
právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p.) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139
C.s.p.).18. Ďalšou osobitnou náležitosťou žaloby je „pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností“.
Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú také skutočnosti (skutkové okolnosti), z ktorých žalobca
vyvodzuje požadovanú ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (resp. nároku) špecifikovaného
práve v žalobnom návrhu. Pravdivým a úplným opísaním všetkých potrebných a rozhodujúcich
skutočností si žalobca plní jednu zo svojich dvoch procesných povinností vyplývajúcich mu z prejednacej
zásady, a to povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje v neskorších štádiách súdneho konania
dôkazná povinnosť, prostredníctvom navrhnutých a vykonávaných dôkazných prostriedkov, ktorými
sa má preukázať pravdivosť žalobcom tvrdených skutočností v žalobe. Úplne opísanie rozhodujúcich
skutočností už v samotnej žalobe slúži najmä na to, aby mohol súd súdne konanie usmerniť už
od jeho začiatku a naplniť tým zásadu hospodárnosti. Zároveň sa tým individualizuje a konkretizuje
ohrozené alebo porušené právo, ktorého ochrany sa žalobca domáha. Opísaný skutkový dej, z ktorého
žalobca vyvodzuje svoj žalobný nárok, obsahuje obvykle, buď priamo alebo nepriamo, aj právny dôvod
uplatneného nároku. Napokon každé podanie musí byť vyhotovené v čitateľnej a zrozumiteľnej forme.
19. Medzi oboma vyššie uvedenými náležitosťami však musí byť príčinná súvislosť, pretože žalobný
nárok vyjadrený v žalobnom návrhu musí vyplývať/prameniť z pravdivého a úplného opísania
rozhodujúcich skutočností. Iba splnením tejto podmienky si súd môže ustáliť, čo je skutočne predmetom
konania, teda akej konkrétnej ochrany akého konkrétneho porušeného alebo ohrozeného práva, sa
žalobca domáha, v akom rozsahu a na základe akého titulu. Nesplnenie tejto podmienky spôsobuje tzv.
„neperfektnosť“ žaloby, teda stav, kedy súd nemôže ďalej pokračovať v konaní (§ 167 a nasl. C.s.p.) za
účelom prejednania a rozhodnutia veci samej.
20. Žalobkyňa podanie zo dňa 07.03.2023 koncipovala v štyroch bodoch, v ktorých následne bližšie
prezentuje jej názory, a to jednak uvádzaním dôvodov, na základe ktorých sa rozhodla podať toto
podanie, „zamyslením zo skúseností“, „základom, ktorý je pre konanie v SR irelevantný, ale bez ktorého
sa nepohneme“, v ktorom opisuje situácie, ktoré mali nastať, ako aj opisom „situácie v SR“. Z opisu
stavu žalobkyňou vyplývajú jej myšlienky a názory na jej rôzne životné situácie, a to vo vzťahu k ňou
označenému žalovanému.
21. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 16.05.2023 uviedla, že žiada, aby súd rozhodol, „že
nesplnenie požiadavky „navštíviť odbornú pomoc“, ktorú som veľmi slušne odmietla pánovi Kysuckému
v osobnom rozhovore 3.6.2020, nie je dôvodom ani na vylúčenie z občianskeho združenia Spoločnosť
buddhizmu diamantovej cesty, ani na obmedzenie účasti na akejkoľvek akcii občianskeho združenia,
pretože v tom momente sa dámy a páni predstavení daného o.z. dopúšťajú diskriminácie.“ Žalobkyňa
ďalej uviedla, že „Celú túto situáciu civilným konaním riešim ako diskrimináciu z dôvodu ľudskej
hlúposti, ...“, „To, čo sa tí ľudia snažia 2,5 roka robiť, je jednoducho v mojom pohľade právne
neobhájiteľné a je porušovaním základného práva slobodnej ľudskej bytosti na sebaurčenie v spojitosti
s diskrimináciou, ...“. Žalobkyňa pritom súčasne
v podaní – doplnení žaloby, nepredložila súdu žiadne dôkazy na preukázanie a potvrdenie pravdivosti
jej tvrdení, ani ich neoznačila.
22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd podanie
žalobkyne zo dňa 07.03.2023, predstavujúce žalobu podľa § 129 ods. 3 C.s.p., odmietol z dôvodu, že
žalobkyňa neodstránila súdom vytknuté vady v zmysle uznesenia zo dňa 04.05.2023. Hoci žalobkyňa
na výzvu súdu na doplnenie podania reagovala, vady podania, pre ktoré nemožno pokračovať
v konaní, neodstránila. Žalobný návrh aj po doplnení podania považuje súd za neurčitý, nakoľko nie
je súdu zrejmé, či žalovaným má byť žalobkyňou označené občianske združenie, prípadne „pán B.“,
a z uvedeného dôvodu tak žalobkyňou formulovaný žalobný návrh považuje súd za nevykonateľný. Súd
ďalej konštatuje, že žalobkyňou uvádzaný opis skutkových okolností je natoľko rozsiahly a nesúrodý,
že z neho nemožno usúdiť, ochrany akého konkrétneho práva sa podaním zo dňa 07.03.2023 domáha,
respektíve nie je jasný skutkový základ žalovaného nároku a neurčitý a nejasný je aj samotný nárok,
dôsledkom čoho je nemožnosť súdu ustáliť predmet tohto súdneho konania. Žalobca je povinný súdu
doručiť perfektnú žalobu. Žalobkyňou opakovane zmätočne formulovaný konečný žalobný návrh žaloby
je vadou žaloby, keďže absentuje zrozumiteľný, určitý a materiálne vykonateľný žalobný návrh ako aj
zrozumiteľne opísané rozhodujúce skutkové okolnosti.
23. V dôsledku vyššie uvedených vád podania, nakoľko v danom prípade nebol ustálený predmet
konania, nie je možné, aby súd pokračoval v konaní, a preto podanie žalobkyne predstavujúce žalobu,doručené súdu dňa 08.03.2023, v znení jeho neskorších doplnení, postupom podľa podľa § 129 ods.
3 C.s.p. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.