Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Ndob/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119256996
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Mederová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6119256996.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej
a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, zastúpeného LEAGLE s. r. o., so sídlom Kuzmányho
3997, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 856 509, proti žalovanej Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom

v Bojniciach, Nemocničná 581/2, Bojnice,
IČO: 17 335 795, zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, so sídlom Pavla Mudroňa 26,
Martin, IČO: 42 071 135, o zaplatenie 110.320,68 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v konaní
vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 41Cob/67/2023, o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením sporu
Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 8Cob/58/2023, takto

r o z h o d o l :

Na konanie a rozhodnutie o odvolaní j e p r í s l u š n ý Krajský súd v Banskej Bystrici.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici písomným podaním z 1. augusta 2023 predložil vec Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením veci Krajským
súdom v Trenčíne podľa § 40 v spojení s § 43 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej tiež len „CSP“), na rozhodnutie o príslušnosti majúc za to, že funkčne príslušným
na konanie o odvolaní je v danom prípade Krajský súd v Trenčíne. K dôvodom predloženého nesúhlasu,
poukazom na zákon č. 150/2022 Z. z. v znení zákona č. 398/2022 Z. z., ustanovenie § 471c CSP a
dôvodovúsprávuknemu,usmernenieMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepubliky,doručenésúdom
Slovenskej republiky 10. mája 2023, ustanovenia § 34
ods. 2 a § 36 CSP a články 3 a 4 CSP vyslovil, že ak v čase začatia odvolacieho konania,

t. j. podania odvolania, príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní bol Krajský súd
v Trenčíne, takto určená príslušnosť trvá aj po dátume 31. máj 2023 a takto určenú príslušnosť nie je
možné zmeniť ani podľa princípu okamžitej aplikability. Podľa odvolacieho súdu preto postúpenie veci
z príslušného krajského súdu v odvolacích konaniach začatých
v súlade s právnou úpravou účinnou do 31. mája 2023 inému odvolaciemu súdu bez toho,
aby takéto výslovné zákonné zmocnenie obsahovalo prechodné a záverečné ustanovenie CSP, je v

rozpore so zásadou perpetuatio fori podľa § 36 ods. 2 CSP. Na základe výkladu zohľadňujúceho účel,
zmysel a cieľ zákona č. 150/2022 Z. z. meniaceho CSP v súvislosti
s reformou súdnej mapy, ako aj z dôvodu zachovania právnej istoty, princípov zákonného sudcu a
absencie osobitného splnomocnenia na prechod tzv. starých odvolacích konaní
na nové súdy, odvolací súd vyslovil názor, že funkčne a kauzálne príslušným súdom
na prejednanie odvolania podaného do 31. mája 2023, t. j. v odvolacom konaní začatom

a právoplatne neskončenom do 31. mája 2023, je v danom prípade Krajský súd v Trenčíne podľa
predpisov platných a účinných do 31. mája 2023.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici
a Krajskému súdu v Trenčíne, podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný
na rozhodnutie o príslušnosti odvolacích súdov, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu

s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením mu
obchodnoprávneho sporu na odvolacie konanie, dôvodný nie je.
3. Pri rozhodovaní o príslušnosti odvolacieho súdu, vychádzal najvyšší súd z nasledovnej relevantnej
právnej úpravy:
4. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť

na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
5. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
6. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne

predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu
na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu
nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
7. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť

v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania
sporu (veta za bodkočiarkou v znení účinnom od 1. júla 2023).
8. Podľa § 34 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní
proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

9. Podľa § 34 ods. 2 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu
vydanému v konaní podľa
a) § 22 písm. f/ a h/ a § 23 písm. f/ a h/ je príslušný Krajský súd v Banskej
Bystrici,
b) § 22 písm. d/ a g/ a § 23 písm. d/ a g/ je príslušný Krajský súd v Bratislave,

c) § 22 písm. e/ a § 23 písm. e/ je príslušný Krajský súd v Košiciach.
10. Podľa § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie
v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,

c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,

h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 471c CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do
31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne
príslušného súdu na iný súd.

13. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o
zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov
č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.)
[ďalej tiež „zákon č. 371/2004 Z. z.“], sídlom Krajského súdu v Trenčíne je mesto Trenčín; jeho obvod
tvoria obvody a) Okresného súdu Prievidza, b) Okresného súdu Trenčín.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom obchodnoprávnom spore rozhodol Okresný súd Prievidza
rozsudkom z 5. januára 2023 č. k. 11Cb/9/2019-413, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Voči rozsudku
žalovaná dňa 8. februára 2023 podala elektronickým podaním odvolanie, ktoré bolo súdom prvejinštancie dňa 20. apríla 2023 predložené Krajskému súdu v Trenčíne ako súdu odvolaciemu. Krajský
súd v Trenčíne o odvolaní nerozhodol a v súvislosti s novelou CSP, účinnou od 1. júna 2023 (ďalej aj
„súdna reforma“), skúmajúc počas celého konania svoju funkčnú príslušnosť v odvolacom konaní

(§ 40 veta pred bodkočiarkou CSP), postúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako
súdu funkčne a kauzálne príslušnému. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je potrebné v prvom
rade vyriešiť otázku časovej pôsobnosti právnych noriem upravených
v § 34 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 471c CSP. Odvolanie bolo podané (a
teda odvolacie konanie bolo začaté) pred nadobudnutím účinnosti zákona

č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov
(ďalej len „novela“), ktorým boli s účinnosťou od 1. júna 2023 menené
aj ustanovenia upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní a novoupravená kauzálna
príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. Pre súdy preto vzniká otázka,
či sa nová právna úprava funkčnej príslušnosti má vzťahovať aj na odvolacie konania začaté pred
účinnosťou novely.

15. Súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku uskutočnenou jeho
novelizáciou, zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o
zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti

s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s účinnosťou od
1. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdov na konanie v obchodnoprávnych sporoch, a to v prípade
súdov prvej inštancie príslušnosti kauzálnej
(§ 22 - Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), a v prípade odvolacích súdov funkčnej príslušnosti
odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch (§ 34 ods. 1 a 2 CSP). Ustanovenie § 34 ods. 2 CSP v

texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje
na určité konania upravené v § 22 (kauzálna príslušnosť pre obchodnoprávne spory)
a v § 23 (kauzálna príslušnosť pre zmenkové spory a šekové spory).

16. Vzhľadom na zákonný príkaz daný odvolaciemu súdu ustanovením § 40 veta

pred bodkočiarkou CSP, skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého (odvolacieho) konania, a keďže
odvolacie konanie vyvolané podaním odvolania v danom obchodnoprávnom spore začalo v dobe do 31.
mája 2023, bolo pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu potrebné sa prvotne zaoberať tým,
ako zákonodarca vyriešil aplikabilitu CSP v novelizovanom znení s účinnosťou od 1. júna 2023 ohľadom
príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach začatých pred týmto dátumom. Prechodné

ustanovenie § 471c CSP s účinnosťou od 1. júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám tohto
kódexu procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim
dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy, teda
vzájomný vzťah týchto úprav.

17. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej)
procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených)
predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych
konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale
sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci. [porov. Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, s.1703]. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež
„ústavný súd“), účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem,
teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej
právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne

a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých
ustanovení (nález z 22. októbra 2014
sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie
z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023
sp. zn. II. ÚS 451/2022). Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne

prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu
(v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu
(nález zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017).18. Procesné právo v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizuje princíp okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1). [Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2022, s.1701].
Princípokamžitejaplikovateľnostinovejprocesnejúpravyjeprocesnémuprávunatoľkoimanentný,žesa
nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho, aby bol
vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový
poriadok. Komentár. 1. vydanie.

Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072 s.). V procesnom práve je teda pri riešení otázok
intertemporality základným princípom okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy
na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov. Pokiaľ nie je v prechodných
ustanoveniach upravené inak, je preto potrebné, aby súdy aj na konania začaté a prebiehajúce podľa
predchádzajúcej právnej úpravy, aplikovali novú právnu úpravu, a to od momentu nadobudnutia jej
účinnosti.

19. Prechodné ustanovenie § 471c CSP v účinnom znení k úpravám od 1. júna 2023,
je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového
poriadku a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené
na súdoch vecne a miestne príslušných.

20. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii,
sa označuje ako funkčná príslušnosť; podľa § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023,
o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s princípom
okamžitej aplikovateľnosti je však potrebné aplikovať novú právnu úpravu funkčnej príslušnosti v

obchodnoprávnych sporoch obsiahnutú v § 34 ods. 2 CSP
(účinným od 1.júna 2023) aj na odvolacie konania začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023.

21. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v konaní o

obchodnoprávnom spore podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd
v Trenčíne, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023
je na konanie o odvolaní v zmysle § 34 ods. 2 písm. a) CSP funkčne príslušný Krajský súd v Banskej
Bystrici a súčasne § 471c CSP ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o
odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023

sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom
so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy,
je od 1. júna 2023 na odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa úpravy CSP účinnej
od 1. júna 2023, v danom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici.

22. S názorom predkladajúceho krajského súdu, že tzv. kauzálna príslušnosť, ktorá
je v § 34 ods. 2 CSP osobitne riešená v rámci funkčnej príslušnosti pre konkrétne odvolacie súdy, je
vo svojej podstate len osobitným druhom miestnej príslušnosti (kedy sa určuje, v ktorých druhoch vecí
je konkrétny súd konkrétneho stupňa oprávnený na rozhodnutie a konanie o takejto veci) sa najvyšší

súd nestotožňuje, poukazujúc na systematické členenie Civilného sporového poriadku, ktoré rozlišuje
v samostatne členených dieloch Tretej hlavy príslušnosť súdu vecnú - § 12, miestnu - § 13 až § 21,
kauzálnu - § 22 až § 33, funkčnú - § 34 pre krajské súdy a § 35 pre najvyšší súd. Z neho nevyplýva, že
by sa kauzálna príslušnosť mala interpretovať len ako podmnožina miestnej príslušnosti súdov. Najvyšší
súd má za to,

že jednotlivé druhy príslušnosti súdu, ktoré Civilný sporový poriadok upravuje, nemožno stotožňovať
alebo vnímať ako poddruhy inej príslušnosti. Nezodpovedá tomu vyššie uvedená právna úprava.
Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť má prioritnú povahu voči ostatným druhom príslušnosti (porovnaj
uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2019,
sp. zn. 5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju bolo možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti.

Pri výklade prechodného ustanovenia § 471c CSP preto nemožno dospieť k záveru,
že by v ňom bolo skryto (v rámci vecnej alebo miestnej príslušnosti) zahrnuté aj zachovanie kauzálnej
príslušnosti. V prípade absencie funkčnej a kauzálnej príslušnosti v ust. § 471c CSP nejde o pravú
medzeru v zákone, teda o prípad, kedy úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť zachovanie kauzálneja funkčnej príslušnosti. Zo znenia § 471c CSP podľa najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že
zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatých do 31. mája 2023 v §
471c CSP neupravil vedome.

Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k
vymenovaniu iných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované
(vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť neuviedol,
ako aj z porovnania s prechodným ustanovením § 470 ods. 4 CSP. Následný prípadný rozpor
s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno

odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods. 1
CSP).Naopak,krajskýmsúdomprezentovanývýklad,podľaktoréhobykonaniaoodvolaniachpodaných
do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných krajských súdoch funkčne príslušných podľa
predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje podľa najvyššieho súdu účel sledovaný novelou,
ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane krajských súdov. Navrhovaný výklad by spôsobil
neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch aj napriek zamýšľanej

špecializácii naďalej prebiehali aj na krajských súdoch, ktoré už podľa novej právnej úpravy nemajú byť
súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva.

23. Vecná príslušnosť určuje, či v určitej veci podľa jej povahy (ratione causae) majú rozhodovať ako
súdy prvej inštancie okresné súdy alebo súdy krajské (tu len ako výnimka v konaní o abstraktnej kontrole

v spotrebiteľských veciach, opomínajúc doposiaľ neskončené konania podľa Zákona o konkurze a
vyrovnaní). Miestna príslušnosť konkretizuje, ktorý
z vecne príslušných súdov je príslušný na konanie a rozhodnutie danej veci.
K definovaniu kauzálnej príslušnosti sa najvyšší súd už skôr vyjadril v uznesení
z 29. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019 tak, že osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. §§ 22 až

33 CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom
na predmet konania určujú ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd
ajpreprípad,žebybolainakzaloženápodľavšeobecnýchustanovenítýkajúcichsamiestnejpríslušnosti
príslušnosť iného prvoinštančného súdu. Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy
prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti. Z uvedeného vyplýva, že tak, ako to zreteľne vyplýva aj

zo systematiky CSP, je potrebné medzi uvedenými druhmi príslušností rozlišovať a nezamieňať či
(účelovo) stotožňovať kauzálnu príslušnosť súdu s jeho miestnou príslušnosťou. Uvedený záver o
potrebe rozlišovania medzi zákonom upravenými príslušnosťami je možné z obdobných dôvodov prijať
aj v prípade úpravy vecnej a kauzálnej príslušnosti (nie je možné ich stotožňovať a zamieňať).

24. Najvyšší súd zastáva názor, že aj v prípade ostatnej novelizovanej úpravy Civilného sporového
poriadku má mať prednosť metóda teleologickej interpretácie právnych noriem, najmä ak vychádzanie
úzko len z textu zákona v znení účinnom od 1. júna 2023, ktorý explicitne nevyjadruje všetky
aspekty určenia príslušnosti odvolacích súdov v (tzv. „starých“) odvolacích konaniach začatých do 31.
mája 2023, by v konečnom dôsledku spôsobilo nejednotnosť v príslušnosti pri rozhodovaní v rámci

obchodnoprávnych sporov v režime Civilného sporového poriadku, resp. v rámci registrových konaní v
režime Civilného mimosporového poriadku (tu porov. závery najvyššieho súdu v uznesení z 27. júna
2023,
sp. zn. 6Ndc/19/2023). Najvyšší súd tu má na mysli argumentáciu vec predkladajúceho súdu, ktorý
kauzálnupríslušnosť(nesprávne)stotožňujesmiestnoupríslušnosťou,vyvodzujúczustanovenia§471c

veta pred bodkočiarkou CSP, vyjadrujúceho sa výslovne len k miestnej a vecnej príslušnosti súdov pre
dokončenie konaní začatých a právoplatne neskončených
do 31. mája 2023, aj funkčnú príslušnosť Krajského súdu v Trenčíne od 1. júna 2023
na odvolacie konanie začaté do 31. mája 2023.

25. Najvyšší súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne
neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 471c CSP výslovne určil, že sa
majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023. Toto
ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Najvyšší
súd pritom zastáva názor,

že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny režim týkal aj funkčnej a kauzálnej
príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4
CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd,na ktorom sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu
na konanie o odvolaní v obchodnoprávnych sporoch potrebné vychádzať z okamžitej aplikability
procesného predpisu (§ 470 ods. 1 CSP), súladne so zámerom „súdnej reformy“ zahŕňajúcej

špecifické požiadavky zákonodarcu smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov
stanovených zákonom tak, ako je tomu aj v danom obchodnoprávnom spore (§ 34 ods. 1 a 2 CSP).
Tento zámer je možné vyrozumieť
aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je
jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre

špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

26. V predloženom spore o príslušnosť je potrebné vyriešiť aj nadväzujúcu otázku výkladu § 34 ods. 2
CSP vo vzťahu k obchodnoprávnym sporom, kedy okresným súdom konajúcim a rozhodujúcim v prvej
inštancii, nie je okresný súd vymedzený v § 22 písm. d)
až h) CSP. V tomto prípade bol okresným súdom rozhodujúcim v prvej inštancii Okresný súd Prievidza,

teda okresný súd patriaci podľa § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov do obvodu Krajského súdu v Trenčíne.

27. Najvyšší súd, v zhode s už skôr vysloveným právnym názorom v rozhodnutí

sp. zn. 5Ndob/5/2023 zo 16. augusta 2023, pri rozhodovaní o funkčnej príslušnosti súdu podľa § 34 ods.
1 a 2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v danom obchodnoprávnom spore súdom
prvej inštancie, ktorý nie je expressis verbis vymenovaný
v § 22 písm. f) a h) CSP, prihliadajúc na článok 4 ods. 1 Základných princípov CSP, považuje za potrebné
zdôrazniť, že pokiaľ jedným z nosných dôvodov tzv. súdnej reformy bola špecializácia súdov, v CSP

explicitne zvýraznená novou úpravou kauzálnej príslušnosti súdov (na konanie v obchodnoprávnych
sporoch v § 22), je nespochybniteľné, že pod funkčnú príslušnosť krajských súdov vymenovaných v § 34
ods. 2 písm. a) až c) CSP je potrebné zahrnúť všetky obchodnoprávne spory riešené na všetkých súdoch
prvej inštancie spadajúcich tak do obvodov týchto troch krajských súdov, ako aj do obvodov krajských
súdov vymenovaných v § 22 písm. d) až h) CSP. To, ktoré súdy prvej inštancie (okresné, mestské) patria

do obvodu konkrétneho krajského súdu, stanovuje § 3 zákona č. 371/2004 Z. z..
Keďže ustanovenie § 34 ods. 2 CSP nestanovuje inak, niet pochýb o tom, že (a contrario) podľa § 34
ods. 1 CSP je od 1. júna 2023 daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach ako súdov výhradne špecializovaných na konania o
odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie

vo vlastnom obvode
(teda nie len okresným alebo mestským súdom v sídle krajského súdu). Na rozdiel od tejto príslušnosti,
zahŕňajúcej všetky okresné, resp. mestské súdy v obvode týchto krajských súdov podľa zákona č.
371/2004 Z. z., potom nie je prijateľný taký výklad ust. § 34 ods. 2 CSP, vychádzajúci úzko len z
jeho jazykového znenia, podľa ktorého by uvedené krajské súdy boli príslušné aj na ďalšie konania o

odvolaniach v obchodnoprávnych sporoch, avšak len proti tým rozhodnutiam, ktoré by vydali súdy prvej
inštancie výslovne uvedené v § 22 písm. d)
až h) CSP (okresné súdy v sídle ostatných krajských súdov). Takáto dvojkoľajnosť jednoznačne nebola
úmyslom zákonodarcu. V tomto kontexte je na odkaz na ustanovenie
§ 22 (ako aj § 23) uvádzanom v § 34 ods. 2 CSP potrebné nahliadať tak, že pokiaľ základom súdnej

reformy je špecializácia súdov/sudcov, ustanovenie § 22 z hľadiska kauzálnej príslušnosti súdov prvej
inštancie stanovuje, ktoré z týchto súdov konajú v obchodnoprávnych sporoch, a to s dôrazom na kauzu
- právny charakter týchto sporov, potom ich majú riešiť
pre celý obvod krajského súdu. Preto aj pre interpretáciu ustanovenia § 34 ods. 2 CSP z hľadiska
účelu súdnej reformy je podstatné hľadisko obchodnoprávneho charakteru sporov a obvodu krajského

súdu, uvádzaného v § 22 písm. d) až h) CSP. Najvyšší súd pri tomto závere vychádzal čiastočne z
gramatického výkladu § 34 ods. 2 CSP, najmä z časti
Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa..., kde bol zákonodarcom zvolený
dôraz na konanie vymedzené v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci podľa
§ 22 CSP), ktorý upravuje kauzálnu príslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch,

ako aj z teleologického výkladu zohľadňujúceho účel novely, ktorým je špecializácia súdov
(vrátane odvolacích súdov) s cieľom zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti rozhodovania v
obchodnoprávnych sporoch, a zároveň vychádzal z absencie prechodného ustanovenia, ktoré byobsahovalo odlišnú úpravu. Najvyšší súd aplikoval pri zvolenom riešení aj základné princípy Civilného
sporového poriadku vymedzené v čl. 4 ods. 1 CSP a čl. 17 CSP.

28. Najvyšší súd dodáva, že ustanovenie § 34 ods. 2 CSP je pri jeho interpretácii potrebné vnímať ako
normu, ktorá síce nejednoznačne a vnútorne rozporne odkazuje na ust.
§ 22 CSP čo do identifikácie súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň
akoustanovenie,ktorévymedzujevýlučnýokruhodvolacíchsúdovpreoblasťobchodnoprávnychsporov
(tu akcentujúc dikciu § 34 ods. 2 - „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní...“, teda

nielen pre rozhodnutia vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie má charakter
obchodnoprávnej sporovej agendy).
To, že zákonodarca opomenul, že obchodnoprávnu agendu do 31. mája 2023 viedli všetky súdy
Slovenskej republiky, ako aj to, že môže nastať situácia, že nielen súdy výslovne uvedené v § 22 CSP
aj v budúcnosti budú takúto agendu rozhodovať, nemôže viesť k inému záveru, ako tomu, že rigidný
gramatický výklad predovšetkým ustanovení § 34 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 22 CSP by spôsobil

sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva (tzv. súdnej reformy).

29. Najvyšší súd pri rozhodovaní o príslušnosti, prihliadajúc primerane aj na článok 17 Základných
princípov CSP, v zhode s už vysloveným obdobným názorom v rozhodnutí najvyššieho súdu z 27. júna
2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023 a v rozhodnutí ústavného súdu

č. k. IV. ÚS 257/2023-58 z 27. júna 2023, poukazuje aj na efektivitu konania a v neposlednom rade na
zachovanie účelu súdnej reformy. Pre úplnosť uvádza, že týmto nedochádza k porušeniu základného
práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ani k porušeniu procesnoprávnej
zásady tzv. perpetuatio fori (v zmysle § 36 CSP príslušnosť určená podľa rozhodujúcich skutočností

existujúcich v čase začatia konania zostáva zachovaná pre celé konanie), avšak v danom prípade
došlo k zmene funkčnej príslušnosti na základe okamžitej aplikability právnej úpravy zmien v nastavení
súdnej mapy, kompetencií súdov v rámci súdnej reformy). Funkčnú príslušnosť skúma súd počas celého
konania (§ 40 CSP).
Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania príde k zmene právnej úpravy funkčnej príslušnosti, je na

zákonodarcovi, aby zrozumiteľne a jednoznačne upravil, či s ohľadom
na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a s ohľadom na povinnosť súdu skúmať
svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania podľa § 40 CSP, zostáva zachovaná funkčná
príslušnosť v konaniach začatých podľa prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím prechodného
ustanovenia, ktoré však v rámci novely CSP prijaté nebolo.

30. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej
Bystrici s postúpením veci Krajským súdom v Trenčíne nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva z
výroku tohto uznesenia. Funkčne príslušným na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu
Prievidza je Krajský súd v Banskej Bystrici (Okresný súd Prievidza podľa zákona o sídlach a obvodoch

súdov v SR patrí obvodu Krajského súdu v Trenčíne a obvod tohto krajského súdu v obchodnoprávnych
veciach podľa CSP spadá pod Krajský súd v Banskej Bystrici).

31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.