Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200328
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8523200328.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, právne zastúpený: Langer Legal, s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 55 222 226, proti žalovanému: AQUA - EKO, a.s., so sídlom
Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, IČO: 36 716 341, právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský,
advokát so sídlom Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 21.3.2023 na tunajšom súde žalobu o vydanie veci, ktorou sa domáhal, aby
súd uložil žalovanej povinnosť vydať a odovzdať žalobcovi hnuteľné veci špecifikované ako: Prefabrikát
cestný železobetónový KZD I - 300/200 300 x 200 x 15, v počte kusov: 184, nachádzajúcich sa v chatovej
oblasti Ružbašská Miľava, okres: Stará Ľubovňa, katastrálne územie: D. E. a to všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal proti žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalobca je vlastníkom hnuteľných veci špecifikovaných ako Prefabrikát
cestný železobetónový (ďalej aj ako: „betónové panely“) v počte kusov: 184 kusov, ktoré sa toho času
nachádzajú v dispozičnej sfére žalovanej, ktorá s nimi disponuje tak, že ich používa ako nejestvujúcu
prístupovú cestu ku objektu: MVE Ružbašská Miľava prvá etapa, okres: Stará Ľubovňa, katastrálne
územie: D. E.. Žalobca tvrdí, že on je vlastníkom hnuteľných veci, a to na základe Darovacej
zmluvy uzatvorenej s ich pôvodnými vlastníkmi a to spoločnosťou: ROTOR, spol. s r.o., ako darcom
a žalobcom ako obdarovaným. Ku uzatvoreniu uvedenej darovacej zmluvy došlo v čase, keď žalobca

bol zároveň spoločníkom ako aj konateľom spoločnosti ROTOR, spol. s r.o. Menovaná spoločnosť
pristúpila ku darovaniu daných hnuteľných vecí žalobcovi z dôvodu, že uvedený hnuteľný majetok
už ďalej nevyužívala a žalobca o uvedený majetok prejavil záujem. Každopádne vôľa pôvodného
vlastníkadarovaťpredmetžalobyžalobcovibolaslobodná,vážna,zrozumiteľnáaplnevsúladesplatnou
právnou úpravou. Žalobca uvedený dar prijal. Darovacia zmluva nebola vyhotovená v písomnej podobe.
Existenciu danej ústnej darovacej zmluvy potvrdil svedok: A. F. G. (v tom čase rovnako tak spoločník
a konateľ spoločnosti ROTOR, spol. s r.o.) a to v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru v Starej Ľubovni, pod ČVS: ORP-82/PD-SL-2022. Trestné oznámenie žalobcu bolo
Uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 30.08.2022, ČVS: H./B. odmietnuté. Následnú sťažnosť
žalobcu Okresná prokuratúra uznesením XXX XXX/XX/XXXX zo dňa 06.10.2022 zamietla. Žalovaná
v danom trestnom konaní preukazovala vlastnícke právo ku hnuteľným veciam, predložením Kúpnejzmluvy zo dňa 16.05.2022, kde na strane predávajúcich bola označená spoločnosť ROTOR, spol. s
r.o. Uvedené žalobca namieta, nakoľko danú zmluvu považuje za neplatnú a to nielen, avšak aj, pre
jej neurčitosť. Hlavným dôvodom neplatnosti danej kúpnej zmluvy žalobca vidí v tom, že v čase jej

uzatvorenia predávajúci nebol vlastníkom daných hnuteľných vecí, nakoľko ich vlastníkom je, a v tom
čas už bol, práve žalobca. Žalobca je konaním žalovanej obmedzovaný vo výkone jeho vlastníckeho
práva ku hnuteľným veciam. Pre žalobcu má vlastnícke právo ku hnuteľným veciam podstatný zmysel,
nakoľko je sám vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v dotknutom území, kde aj žije a má trvalý
pobyt. Žalobca konaním žalovanej nemôže využívať svoj majetok v podobe hnuteľných vecí. Vzhľadom

na všetky v tejto žalobe uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie po vykonaní
dokazovania rozhodol v zmysle jeho žalobného petitu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.6.2023 uviedol, že podanú žalobu považuje za nedôvodnú
a špekulatívnu snahu žalobcu získať hnuteľné veci, vo vzťahu ku ktorým žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal svoje vlastnícke právo, pričom vlastnícke právo k nim platne nadobudol práve žalovaný.

Žalovaný výslovne popiera tvrdenia o údajnom vlastníckom práve žalobcu k predmetným hnuteľným
veciam, keďže žalobca tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Len samotné tvrdenie o
údajnom vlastníckom práve žalobcu nemôže ipso facto bez ďalšieho obstáť, keďže nie je žiadnym
spôsobom objektivizované akýmkoľvek dôkazom, ktorý by túto skutočnosť relevantne preukazoval.
Žalobca pritom ani dostatočným spôsobom nekonkretizoval rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

údajného bezodplatného prevodu, a to najmä, kedy presne malo k údajnému darovaniu dôjsť; či valné
zhromaždenie odsúhlasilo bezodplatný prevod predmetných hnuteľných vecí; ktorý z konateľov mal
konať v mene obchodnej spoločnosti ROTOR, spol. s r.o. pri bezodplatnom prevode predmetných
hnuteľných vecí; za akých okolností malo dôjsť k bezodplatnému prevodu predmetných hnuteľných
vecí a pod. Žalobca si teda nesplnil procesnú povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, normatívne

vyjadrenú v § 132 ods. 1 CSP, pričom je potrebné dodať, že túto povinnosť nemožno v zmysle § 132
ods. 2 CSP nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca taktiež poukazuje na tvrdenia svedka A.
F. G. v trestnom konaní, vedenom OR PZ v Starej Ľubovni, pod ČVS:H./B. a na rozhodnutia orgánov
činných v trestnom konaní vydané v danom trestnom konaní avšak tieto nepredložil, aj keď nimi prima
facie disponuje. Verzia, ktorú prezentuje žalobca je pomerne absurdná aj v tom smere, že ak skutočne

obchodná spoločnosť ROTOR, spol. s r.o. mala pristúpiť k prevodu predmetných hnuteľných vecí z toho
dôvodu, že uvedený hnuteľný majetok už ďalej nevyužívala, nie je zrejmé, z akého racionálneho dôvodu
by tieto nepreviedla odplatne a nenadobudla by za ne zodpovedajúci finančný ekvivalent. Navyše, ak
malo skutočne k predmetnému bezodplatnému prevodu predmetných hnuteľných vecí dôjsť, je zrejmé,
že dané by malo byť reflektované aj v rámci účtovníctva obchodnej spoločnosti ROTOR, spol. s r.o..

Nakoľko však žalobca neuvádza ani konkrétny čas, kedy malo k uvedenému bezodplatnému prevodu
predmetných hnuteľných vecí dôjsť, nie je ani možné vyžiadať zo strany obchodnej spoločnosti ROTOR,
spol. s r.o. príslušnú účtovnú dokumentáciu v tomto smere. Možno teda uzavrieť, že žalobca žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam. V spore o
vydanie vecí pritom zaťažuje toho, kto sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva a žiada vydať vec

od toho, kto ju neprávom zadržuje bremeno dôkazu, a to preukázanie vlastníckeho práva k sporným
veciam. Z uvedeného však žiadnym spôsobom nevyplýva, aby žalobca dané dôkazné bremeno uniesol,
resp., aby preukázal, je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha, a teda
abybolnositeľomaktívnejvecnejlegitimácievtomtospore.Niejepretosplnenázákladnáhmotnoprávna
podmienka pre to, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať vydania predmetných hnuteľných vecí v

súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdí, že vlastníkom predmetných hnuteľných
vecí je práve žalovaný, o čom svedčí kúpna zmluva zo dňa 16.05.2022 uzatvorená medzi obchodnou
spoločnosťou ROTOR, spol. s r.o. a žalovaným. Z tejto je bez akýchkoľvek rozumných pochybností
preukázané vlastnícke právo žalovaného k predmetným hnuteľným veciam, nakoľko na základe daného
titulu došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam z obchodnej spoločnosti

ROTOR, spol. s r.o. na žalovaného. Ani námietky žalobcu o prípadnej neurčitosti zmluvy nemôžu obstáť,
nakoľko dané je len subjektívnym názorom žalobcu. Zdôraznil, že o platnosti, príp. neplatnosti právneho
úkonu môže rozhodnúť len príslušný súd a samotný názor žalobcu o neplatnosti predmetnej zmluvy
(navyše ani bližšie neodôvodnený), neplatnosť zmluvy nezakladá a ani zakladať nemôže. K tvrdeniu
žalobcu o tom, že hlavný dôvod neplatnosti danej kúpnej zmluvy vidí žalobca v tom, že v čase jej

uzatvorenia predávajúci nebol vlastníkom, poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu, z ktorej vyplýva
opak, a teda že obchodná spoločnosť ROTOR, spol. s r.o. bola dňa 16.05.2022 vlastníkom predmetných
hnuteľných vecí. Navyše nie je ani zrejmé, z akého dôvodu by obchodná spoločnosť ROTOR, spol. s
r.o., ktorá nie je žiadnym spôsobom ani majetkovo a ani personálne spätá so žalovaným prevádzalažalovanému vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vlastníkom by nebola. Bez ohľadu na vyššie
uvedené žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 446 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého aj
za prijatia argumentácie žalobcu (čo však žalobca toho času žiadnym spôsobom nepreukázal !) je

zrejmé, že žalovaný platným spôsobom nadobudol vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam
od obchodnej spoločnosti ROTOR, spol. s r.o., keďže v čase, keď ako kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, nevedel, že by predávajúci nemal byť vlastníkom a že by ani nemal byť oprávnený s
predmetnými hnuteľnými vecami nakladať za účelom ich predaja. Na základe uvedeného žalovaný
tvrdí, že platným spôsobom nadobudol vlastnícke právo k predmetným betónovým panelom, a preto

ich užíva oprávnene. Ďalším z dôvodov spochybňujúcim podanú žalobu je aj neurčitosť žalobného
návrhu. V prípade žaloby o vydanie veci musia byť hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha
špecifikované tak jasne a konkrétne, aby neboli zameniteľné s inými vecami. V danom prípade však
žalobca v žalobnom návrhu dostatočným spôsobom nekonkretizoval predmetné hnuteľné veci, ktorých
vydania sa domáha, čo taktiež značným spôsobom spochybňuje podanú žalobu. S poukazom na
uvedené dôvody žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 %.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že on v žalobe dostatočne podrobne vysvetlil,
ako nadobudol vlastnícke právo k betónovým panelom a na uvedenom trvá. Rovnako trvá aj na
výsluchu osôb, ktoré navrhol v žalobe. V čase, keď predmetné parcely nadobudol do svojho výlučného

vlastníctva, tak mu vtedajší darca odovzdal aj kompletný spisový materiál, ktorým darca predmetné
panely nadobudol. Tieto bude mať pri svojej výpovedi k dispozícii a uvedené dá konajúcemu súdu
k nahliadnutiu. Ak žalovaný spochybňuje bezodplatný prevod vlastníctva (darovanie) panelov s tým,
že takýto postup by bol pre ROTOR, spol. s.r.o. ekonomicky iracionálny, k tomuto uvádza, že
predmetnému argumentu žalovaného chýba základná logika. Bližšie okolnosti predmetného darovania

žalobca podrobne vysvetlí v svojej účastníckej výpovedi na súde. Rovnako za scestnú považuje úvahu
žalovaného o potencionálnej obchodnoprávnej zodpovednosti konateľa ROTOR spol. s.r.o. za škodu,
ktorúbytejtospoločnostispôsobildarovanímpanelov,ajkebyrovnodošlokaktiváciitejtozodpovednosti,
zakladá len špeciálny zodpovednostný vzťah medzi spoločnosťami a konateľom, nemá však nijaký vplyv
na platnosť darovania. Pre žalobcu je nepochopiteľné spochybňovanie darovania panelov tým, že

údajne nezabezpečil, aby zostali v jeho sfére dispozície. Nevedno odkiaľ žalovaný prišiel na to, že držba
či nedržba veci po nadobudnutí vlastníctva k nej má mať vplyv na platnosť samotného nadobudnutia
vlastníctva. Táto argumentačná línia je bez akejkoľvek právnej relevancie pre otázku preukazovania
vlastníckehotitulu k panelom a preto si nezaslúžiani ďalšiu reakciu. Spomenul však, že držbu k panelom
stratil nedobrovoľne ich krádežou, kvôli čomu aj v minulosti podal trestné oznámenie. Opätovne namietol

neplatnosť kúpnej zmluvy predloženej žalovaným, a to z dôvodu neurčitosti predmetu kúpy, ktorý je
opísaný v čl. III bode 3 zmluvy. Daný opis vôbec neuvádza, o aký druh či model panelov ide, aké sú ich
rozmery a počet. To všetko považuj za informácie, ktoré sú neodmysliteľné pre riadne konkretizovanie
panelov. Spomína sa však len vágne označenie „všetky cestné panely" a ich lokalitu. Takto vymedzený
predmet kúpy, podľa neho, nespĺňa podmienku určitosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) podľa § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho ho považuje za absolútne neplatný v zmysle rovnakého
ustanovenia. V súvislosti s otázkou tvrdeného nadobudnutia vlastníctva k panelom žalovaným dal
do pozornosti trestné konanie vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Starej Ľubovni,
ČVS: H./B., kde sa žalovaná vyjadrovala k predmetnej otázke a citoval časť uznesenia povereného
príslušníkaPZoodmietnutívecizodňa30.8.2022. Žalovanývďalšomradeargumentujetým,žeajkeby

predávajúca ROTOR spol. s r.o. nebola vlastníčkou betónových panelov, žalovaný mohol napriek tomu
nadobudnúť vlastníctvo k panelom podľa § 446 Obchodného zákonníka na základe dobrej viery v to, že
ROTOR spol. s r.o. je ich vlastníčkou. Uvedenú výnimku z princípu nemo plus iuris žalobca nepopiera,
no pre prípad vyhodnotenia kúpnej zmluvy ako platnej namieta, že by žalovaný bol v čase prevodu
dobromyseľný v tom, že ROTOR spol. s r.o. bola vlastníčkou panelov. Ako uviedol, jeho vlastníctvo k

panelom presadzoval v trestných konaniach dávno pred údajným uzavretím kúpnej zmluvy z 16.5.2022
a žalovaný ako participant na daných trestných konaniach preto vedel o tom, že vlastníctvo k panelom je
prinajmenšom sporné. Vedomý si tejto skutočnosti žalovaný aj tak (údajne) uzavrel s ROTOR spol. s r.o.
kúpnu zmluvu. Za tejto konštelácie dozaista nebol v dobrej viere, že vlastníctvo panelov patrí ROTOR
spol. s r.o. a preto neboli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka podľa § 446

Obchodného zákonníka pre absenciu dobrej viery na strane žalovaného ako nadobúdateľa.

5. Žalovaný v duplike k replike žalobcu uviedol, že tvrdenia o údajnom vlastníckom práve žalobcu
k predmetným hnuteľným veciam explicitne popiera, pričom žalobca opätovne svoje tvrdenia ani vpodanom vyjadrení žiadnym spôsobom nepreukázal. Inak povedané len samotné tvrdenie o údajnom
vlastníckom práve žalobcu nemôže ipso facto bez ďalšieho obstáť, keďže nie je žiadnym spôsobom
objektivizované akýmkoľvek dôkazom, ktorý by túto skutočnosť relevantne preukazoval. Žalobca pritom,

aninaprieknámietkamžalovaného, opätovneanivrámcipísomnéhovyjadreniadostatočnýmspôsobom
nekonkretizoval rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa údajného bezodplatného prevodu, a to najmä,
kedy presne (dátum) malo k údajnému darovaniu dôjsť; či valné zhromaždenie odsúhlasilo bezodplatný
prevod predmetných hnuteľných vecí; ktorý z konateľov mal konať v mene obchodnej spoločnosti
ROTOR, spol. s r.o. pri bezodplatnom prevode predmetných hnuteľných vecí; za akých okolností malo

dôjsť k bezodplatnému prevodu predmetných hnuteľných vecí a pod. Tieto podstatné skutočnosti tak
aj napriek jeho námietkam ostali zo strany žalobcu bez akéhokoľvek vysvetlenia. Ak pritom žalobca v
ďalšom uvádza, že disponuje akýmsi kompletným spisovým materiálom, ktorý mu mal byť zo strany
darcu odovzdaný, on namieta taký postup, aký navrhuje žalobca, a to že až na súdnom pojednávaní
predloží súdu k nahliadnutiu dané dokumenty. Ak žalobca skutočne disponuje akýmikoľvek relevantnými
dokladmi, vzťahujúcimi sa na predmet sporu, žalovaný žiada, aby žalobca tieto predložil ako prostriedky

procesného útoku riadne a včas v súlade s princípom sudcovskej koncentrácie konania, normatívne
zakotvenej v § 153 CSP, teda pred termínom súdneho pojednávania, aby sa žalovaná strana mohla
s nimi náležite oboznámiť pred konaním súdneho pojednávania. Postup, ktorý navrhuje žalobca je
zároveň aj v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania. Tvrdenia žalobcu, ohľadom údajnej držby
predmetných panelov v rokoch 2014 – 2018 ako aj ohľadom toho, že tieto žalobca uložil podľa vlastnej

potreby na skládku pre odvoz na miesto ich ďalšieho použitia, pričom dva panely mal žalobca na
žiadosť starostu obce Nižné Ružbachy venovať obci, žalovaný namieta, pričom ide opätovne len o
ničím nepreukázané tvrdenia žalobcu. Žalobca teda ani v rámci podaného vyjadrenia neuniesol dôkazné
bremeno, že je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáha, a teda aby
bol nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v tomto spore. Nie je preto splnená základná hmotnoprávna

podmienka pre to, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať vydania predmetných hnuteľných vecí v
súlade s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zotrval na svojej
argumentácii o tom, že vlastníkom predmetných hnuteľných vecí je práve žalovaný, o čom svedčí
kúpna zmluva zo dňa 16.5.2022. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca opakovane poukazuje a cituje z
uznesenia povereného príslušníka OR PZ v Starej Ľubovni, sp. zn. ČVS:ORP-82/PD-SL-2022 zo dňa

30.08.2022, avšak nemožno ponechať bez povšimnutia rezultát daného uznesenia, ktorý sa žalobca
snaží v podanom vyjadrení bagatelizovať, najmä v kontexte skutočnosti, že podľa tvrdení samotného
žalobcu bola vec odmietnutá, pričom žalobca dokonca ani nekonkretizoval dôvod, pre ktorý bola potom
vec odmietnutá. Žalovaný preto považuje za potrebné, aby dané uznesenie žalobca predložil, čo navyše
akcentuje fakt, že časťami z neho v podanej žalobe ako aj v rámci vyjadrenia argumentuje. Za tohto

stavu, nakoľko žalovaný nemá predmetné uznesenie k dispozícii, nemôže sa k nemu relevantne vyjadriť.
Odmieta však tvrdenie žalobcu, aby mala byť daná zmluva vypracovaná a podpísaná účelovo s cieľom
umelo vytvoriť naoko legitímny právny titul pre nadobudnutie vlastníctva k panelom žalovaným, nakoľko
danú zmluvu považuje za platný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným cestným
panelom. S poukazom na uvedené žalovaný tvrdí, že on je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí,

nakoľko ich nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 16.05.2022, pričom, aj za prijatia argumentácie žalobcu,
je v intenciách § 446 Obchodného zákonníka zrejmé, že žalovaný platným spôsobom nadobudol
vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam od obchodnej spoločnosti ROTOR, spol. s r.o., keďže
v čase, keď ako kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, nevedel, že by predávajúci nemal byť
vlastníkom a že by nemal byť ani oprávnený s predmetnými hnuteľnými vecami nakladať za účelom ich

predaja, pričom aj žalobcom spomínané trestné konania, vzhľadom na ich výsledok nemali a ani nemohli
mať žiaden vplyv na dobromyseľnosť žalovaného. Žalovaný ďalej uvádza, že dôvodnosť podanej
žaloby spochybňuje aj neurčitý žalobný návrh, nakoľko žalobca dostatočným spôsobom nekonkretizoval
predmetné hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha. Podľa jeho názoru podanú žalobu žalobcu
preto nemožno označiť inak ako špekulatívnu snahu získať hnuteľné veci, ktorých vlastnícke právo

svedčí práve žalovanému a ku ktorým žalobca svoje vlastnícke právo žiadnym spôsobom nepreukázal.
Vzhľadom na predovšetkým absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu navrhol, aby súd žalobu
zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 2.11.2023, na ktoré predvolal žalobcu a právneho zástupcu

žalovaného. Predvolanie bolo doručené žalobcovi dňa 20.10.2023 a právnemu zástupcovi žalovaného
dňa 12.10.2023.7. Dňa 31.10.2023 (resp. do elektronickej podateľne súdu dňa 30.10.2023 o 21:03 hod.) bolo doručené
súdu oznámenie Advokátskej kancelárie Langer Legal s.r.o., že prevzala zastúpenie žalobcu v uvedenej
právnej veci a v danom konaní bude žalobcu právne zastupovať. V oznámení sa ďalej uvádza, že

advokátska kancelária prevzala právne zastúpenie žalobcu dňa 30.10.2023 a v ten deň ju žalobca aj
oboznámilsospisovýmmateriálom,ktorýmdisponuje.Vuvedenejprávnejvecisúdprvejinštancievytýčil
termín pojednávania na deň 02.11.2023 o 9:00 hod. Vzhľadom na krátkosť času od prevzatia právneho
zastúpenia do vytýčeného pojednávania z objektívnych okolností nemali dostatok času na to, aby sa
riadne pripravili a oboznámili s celým spisovým materiálom vzťahujúcim sa k predmetnej právnej veci.

Vzhľadom na uvedené týmto požiadali súd, aby pojednávanie vytýčené na deň 02.11.2023 o 9:00 hod.
odročil na iný termín. Podľa pripojeného plnomocenstva toto bolo udelené dňa 30.11.2023.

8. Súd uznesením č.k. 5C/8/2023-64 zo dňa 31.10.2023 rozhodol, že žiadosti právneho zástupcu
žalobcu na odročenie pojednávania vytýčeného na deň 2.11.2023 o 9.00 hod. nevyhovuje a postupom
v zmysle § 183 ods. 4 CSP o tom bezodkladne upovedomil právneho zástupcu žalobcu.

9. Podľa § 183 ods. 1 CSP, možno pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov, a na návrh strany len
vtedy, ak sa strana z dôležitého dôvodu nemôže dostaviť na pojednávanie a nemožno od nej spravodlivo
žiadať, aby sa nechala zastúpiť. Podľa judikatúry k tomuto ustanoveniu, sa za dôležitý dôvod pre
odročenie nepovažuje sama okolnosť, že si strana zvolila advokáta krátko pred termínom pojednávania

(R 24/2016, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 75/2012). Žalobca podal žalobu na súde dňa 21.3.2023
a súčasne podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom prvoinštančný súd rozhodol
dňa 29.3.2023. Nakoľko súdne konanie začalo na základe žaloby podanej žalobcom, tento mal prakticky
už od podania žaloby doposiaľ (viac ako sedem mesiacov) vedomosť o tom, že prebieha toto civilné
sporovékonanieažesimôžezvoliťadvokátanazastupovanievtejtoveci. Dňa27.6.2023boložalobcovi

doručené vyjadrenie žalovaného, podané prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý ho v tomto
konanízastupujeažalobcovibolazároveňdoručenáajvýzva,abysaktomutovyjadreniuvyjadrilvlehote
15 dní od doručenia tejto výzvy. Aj v tomto štádiu konania, keď získal vedomosť o tom, že žalovaný
sa nechal v konaní zastúpiť advokátom, mohol aj žalobca reagovať včasným zvolením si advokáta
na svoje zastupovanie v tomto spore. Žalobca si však zvolil právneho zástupcu až v predposledný

deň pred termínom pojednávania vo veci, nariadeného na deň 2.11.2023. Žalobca nepreukázal a ani
netvrdil, že by existovali nejaké dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým tak nemohol urobiť už
skôr, a preto znáša sám následky procesného postupu súdu, keď súd nevyhodnotil dôvod zvolenia
si právneho zástupcu za dôležitý dôvod a pojednávanie nariadené na deň 2.11.2023 neodročil. Takto
oneskorené udelenie plnomocenstva advokátovi potom nemožno považovať za dôvod, ktorý by bránil

žalobcovi alebo jeho zástupcovi zúčastniť sa pojednávania tak, ako to ustanovuje § 183 ods. 1 CSP.
Podľa ustálenej judikatúry súdov je vecou profesionálnej cti advokáta, či prevezme zastúpenie na tzv.
„poslednú chvíľu“ (porov. R 4/2010). Ak teda právny zástupca žalobcu prevzal zastúpenie len dva
dni pred konaním nariadeného pojednávania, musel ho prevziať s tým vedomím, že pojednávanie sa
uskutoční o dva dni a musí sa naň pripraviť. Pokiaľ tak urobiť nestíhal, je to jeho zodpovednosť a nemôže

ztohtodôvodutvrdiť,žesavzmysle§183CSP nemôžedostaviťnapojednávanie.Sodkazomnavšetky
uvedené skutočnosti má súd za to, že žalobca mal dostatok času a možnosť zvoliť si právne zastúpenie
včas. Žiadosť o odročenie pojednávania, doručenú súdu jeden pracovný deň pred pojednávaním, z
dôvodu potreby oboznámenia sa so spisom, vyhodnotil súd ako účelovú, keď právny zástupca si mal
byť vedomý toho, že prevzal zastúpenie vo veci, v ktorej je nariadený termín pojednávania, ktoré sa má

konať o dva dni, a preto sa naň musí pripraviť a dostaviť. Prípravu na pojednávanie, tak ako ustanovuje
zákon, nemožno zneužívať na odročovanie pojednávania a predlžovanie konania. Zákon v konaní na
súde vyžaduje súčinnosť strán tým, že sa dostavia na pojednávanie, vyjadria sa k veci, reagujú na výzvy
súdu včas. Súd preto pojednávanie neodročil a pojednávanie v deň, na ktorý bolo nariadené, vykonal.
Súd má za to, že žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv (viac

ako sedem mesiacov od podania žaloby), ku ktorým nepochybne patrí aj voľba kvalifikovaného právneho
zástupcu. V predmetnej veci teda súd nezhliadol žiadne nepredvídateľné, prípadne neodvrátiteľné či
náhle okolnosti, by považoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania nariadeného vo veci na deň
2.11.2023, preto v uvedený deň súd predmetnú vec aj prejednal.

10. Žalobca a jeho právny zástupca sa po oznámení, že súd ich žiadosti o odročenie pojednávania
nevyhovuje, sa na pojednávanie dňa 2.11.2023 dostavili. Na pojednávanie sa dostavil aj právny
zástupca žalovaného.11. Žalobca na pojednávaní dňa 2.11.2023 uviedol, že vlastnícke právo k panelom nadobudol tak, že
v roku 2009 došlo k nepriateľskému prevzatiu objektov MVE Ružbašská Miľava, ktoré boli predmetom
záložného práva banky. V spoločnosti ROTOR s.r.o., ktorá bola exekuovaná, okrem panelov, ktoré

boli vyradené, a ktoré boli dočasného charakteru neboli žiadne iné veci. Tým pádom im, bývalým
spoločníkom, ostalo v spoločnosti už iba pasívum, vyradené panely, nepoužiteľné, smerujúce k inej
stavbe, susednej. Pre spoločníkov (teda pán B., G. a I.) bolo príťažou niečo, čo nemá pre spoločnosť
zmysel. Keďže v tom čase na E. J. už vlastnil objekty a dlhodobo sa pripravoval, že tam bude bývať, tak
došlo k prevodu a tým pádom sa spoločnosť zbavila záťaže a on hneď získal panely, ktorými disponoval.

Tieto poukladal na kopu a disponoval nimi, keď mu niekde trebalo. Keďže on tie panely nadobudol v roku
2009 a disponoval s nimi, spoločnosť AQUA – EKO to akceptovala a chodievala k stavbe po lúkach,
dlhodobo, až do roku 2019. O tom, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam, má
doklady, ktoré sú vo faxovej forme. Tieto neprikladal v rámci konania, nakoľko, pokiaľ by ich predložil,
má za to, že žalovaný by hneď namietal neplatnosť, že dal nejaké kópie, že sú nejak upravené.

12. Na otázku jeho právneho zástupcu, či by vedel uviesť nejaké bližšie okolnosti ohľadom tej darovacej
zmluvy, resp. toho darovania, uviedol, že v tom čase to bolo veľmi euforické. Behom troch dní ich
Tatrabanka vyzvala na zaplatenie celej dlžnej čiastky a na štvrtý deň, či deň po splatnosti, po uplynutí
splátkovej lehoty, spoločnosť FIOR, dnes už neexistuje, zaplatila celú požadovanú sumu. Panely boli
niečo, čo ich zaťažovalo. Povedal, že keďže tam býva, tak on sa o tie panely postará a použije podľa

vlastných potrieb. Boli tam traja spoločníci, došlo k prevodu, nikto nenamietal. Písomný súhlas mu
nebol udelený, avšak nikto to nenamietal, dohodli sa. Bolo to niekedy na jar 2009, bolo to euforické,
prebehlo to v Košiciach, v sídle ich firmy.

13. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby súd rozhodol

v zmysle navrhnutého petitu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poukázal na žalobu a písomné vyjadrenia, ako aj na výpoveď žalobcu na pojednávaní. Má za to, že
vlastníckeprávobolonielendanýmidôkazmipreukázané,alevychádzaajzoskutkovýchokolností,ktoré
boli v konaní preukázané. Zároveň takisto namieta preukázanie vlastníckeho práva žalovanou stranou,
nakoľko napáda a namieta predloženú kúpnu zmluvu z roku 2022. Bližšie k veci v rámci záverečného

zhrnutia sa nevie vyjadriť vzhľadom na to, že nemal riadny priestor v zmysle platnej právnej úpravy sa
pripraviť, rovnako sa tak ani pripraviť na účastnícku výpoveď, ako aj vzhľadom na to, že iné navrhované
dôkazy neboli súdom akceptované a v konaní sa nepreukazovali, nedokazovali.

14. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči odkázal na všetky jeho písomné, ako aj ústne

podania. Je toho názoru, že v danom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia zo strany
žalobcu, resp. žalobca nepreukázal, aby platným spôsobom nadobudol vlastnícke právo k predmetným
hnuteľným veciam, ktorých vydania sa v tomto konaní teda domáha. V tejto súvislosti poukázal
na tú skutočnosť, že z obsahu výpovede žalobcu jednoznačne vyplynulo, že v tomto prípade
valné zhromaždenie spoločnosti ROTOR spol. s.r.o. nezasadalo, resp. bez uvedeného neexistuje,

teda ohľadom bezodplatného prevodu vlastníckeho práva k predmetným hnuteľným veciam, žiadna
písomná zmienka. Má za to, že v tejto súvislosti si žalobca nesplnil procesnú povinnosť opísať
rozhodujúce skutočnosti, normatívne vyjadrené v § 132 ods. 1 CSP, pričom je teda potrebné dodať, že
túto povinnosť nemožno v zmysle § 132 ods. 2 CSP nahradiť ani odkazom na označené dôkazy resp.
ani vykonaným dokazovaním. Vo vzťahu k vlastníckemu právu žalovaného opakovane poukázal na

kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný platným spôsobom nadobudol vlastnícke právo k predmetným
hnuteľným veciam, a to zo strany obchodnej spoločnosti ROTOR spol. s.r.o. Rovnako v tejto súvislosti
poukázal aj na § 446 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol
a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov
založených v spisovom materiáli a zistil tento skutkový stav:

16. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že je vlastníkom hnuteľných vecí špecifikovaných ako „Prefabrikát
cestný železobetónový“ (ďalej aj „betónové panely“), a že vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam

malnadobudnúťnazákladedarovacejzmluvyuzatvorenejsichpôvodnýmivlastníkmiatospoločnosťou:
ROTOR, spol. s.r.o. a darcom a žalobcom ako obdarovaným. Bližšie okolnosti uzavretia darovacej
zmluvy, teda miesto a čas, kde malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy a osoby, ktoré konkrétne osoby, ktoré
sa mali túto darovaciu zmluvu uzatvoriť, žalobca v žalobe neuviedol a neoznačil. Až na pojednávanídňa 2.11.2023 uviedol, že k darovaniu malo dôjsť niekedy v roku 2009, keď ich Tatrabanka vyzvala
na zaplatenie celej dlžnej čiastky a už na ďalší deň po uplynutí splátkovej lehoty spoločnosť FIOR,
ktorá už neexistuje, zaplatila celú požadovanú sumu. Panely boli niečo, čo ich zaťažovalo, preto

povedal spoločníkom, že keď tam býva, že sa o tie panely postará a použije podľa vlastných potrieb.
Malo k tomu dôjsť v Košiciach, v sídle ich firmy. Žalobca v žalobe konštatoval, že existenciu danej
kúpnej zmluvy potvrdil aj svedok A. F. G., a to v trestnom konaní vedenom na OS v Starej Ľubovni.
Ďalej uviedol, že trestné oznámenie žalobcu bolo povereným príslušníkom PZ odmietnuté a následnú
sťažnosť žalobcu okresná prokuratúra uznesením zamietla. Žalobca neuviedol, čoho sa malo týkať

trestné oznámenie a voči komu malo byť podané, a predmetné uznesenia povereného príslušníka PZ
a okresnej prokuratúry k žalobe nepriložil ako dôkazy.

17. V danom prípade mal súd, zo skutočností uvádzaných v žalobe, ako aj z vyjadrení žalovaného, za
nesporné, že betónové panely, ktoré sú predmetom tohto, sú v súčasnosti v dispozícii žalovanej, ktorá
ich používa ako prístupovú cestu k objektu: MVE Ružbašská Miľava prvá etapa, okres G. K., katastrálne

územie: D. E..

18. Ďalej súd z kúpnej zmluvy zo dňa 16.5.2022 zistil, že uvedeného dňa spoločnosť ROTOR, spol. s.r.o.
ako predávajúci previedol vlastnícke právo k predmetu kúpy – ku všetkým cestným panelom tvoriacim
časť prístupovej cesty od štátnej cesty 1/77 po MVE Ružbašská Miľava na kupujúceho - a AQUA –EKO,

a.s. V bode II. tejto zmluvy je uvedené, že spoločnosť AQUA – EKO dlhodobo využíva prístupovú trasu
k MVE Ružbašská Miľava, ktorá bola vybudovaná z cestných panelov, ktoré sú majetkom spoločnosti
ROTOR, a to za účelom prístupu/užívania MVE Ružbašská Miľava. Spoločnosť AQUA – EKO z dôvodu
poškodenia časti prístupovej cesty uvedenej v bode 1. tohto článku, pristúpila v roku 2020 a 2021 k jej
oprave a obnove na vlastné náklady. Zmluvné strany s ohľadom na uvedené pristúpili k uzatvoreniu

právneho vzťahu, na základe ktorého budú časti prístupovej cesty, vybudovanej z cestných panelov,
prevedené zo spoločnosti ROTOR na spoločnosť AQUA – EKO tak, aby jediným vlastníkom celej
prístupovej cesty vybudovaných z cestných panelov sa stala spoločnosť AQUA – EKO.

19. Z článku III. Predmet zmluvy, bod 3 označenej kúpnej zmluvy plynie, že predávajúci prevádza

vlastnícke právo ku všetkým cestným panelom tvoriacim časť prístupovej cesty od štátnej cesty 1/77 po
MVE Ružbašská Miľava, vedúcej po pozemkoch parc. č. CKN 589, CKN 590, CKN 587/1, CKN 579/1
(parcely evidované na LV č. XXXX, k. ú. D. E.) a EKN 2996/2 (CKN 591/2) k MVE Ružbašská Miľava,
stavba zap. na LV č. XXXX, k. ú. D. E., okres Stará Ľubovňa, ktorú nerealizoval kupujúci podľa bodu
2 tohto článku.

20. Podľa článku III. Predmet zmluvy, bod 4. kúpnej zmluvy, kupujúci sa zaväzuje zaplatiť za predmete
kúpy kúpnu cenu vo výške 4.000,- eur.

21. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

22. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

24. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne

prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

25. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

26. Podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia,že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

27.Podľaust.132ods.1,2,3CSPvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodaniauvedieoznačenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

28. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa ust. 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

30. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

31. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré

strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

32. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu unesením dvoch bremien, ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak dôkazné bremeno, t.j. tieto
skutočnosti preukázať.

34. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporu v konaní t.j. povinnosť označiť
svoje tvrdenia a povinnosť predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom
zmysle že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie súdu.

35. V predmetnom spore, teda v spore o vydanie vecí má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom v
žalobe označených hnuteľné veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje a rovnako bremeno
tvrdenia, že sa vec nachádza u žalovanej a že žalovaná vec zadržiava u seba neoprávnene, nedôvodne.
Takýto nárok mu vyplýva z ust. § 123, 126 Občianskeho zákonníka. Hmotnoprávnymi skutočnostiam
významnými pre posúdenie dôvodnosti jeho žaloby je, že žalobca je vlastníkom konkrétnych a

nezameniteľne špecifikovaných hnuteľných vecí, ktoré existujú v čase rozhodnutia súdu a že tieto
hnuteľné veci sú v dispozičnej sfére žalovanej, ktorá by v takom prípade pre uvedený spor bola pasívne
vecne legitimovaná. Z tohto bremena tvrdenia má žalobca dôkaznú povinnosť v spore o vydanie
veci preukázať, že veci nadobudol, že je vlastník v žalobe označené hnuteľných vecí a následne
potom preukázať že tieto výlučne jemu patriace existujúce hnuteľné veci mu žalovaná nevydala a tieto

nedôvodne zadržiava.

36. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol
bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že je vlastníkom hnuteľných vecí –
betónových panelov, ktoré žiadal od žalovanej vydať. Žalobca v podanej žalobe síce tvrdil, že predmetné

hnuteľné veci nadobudol darom od spoločnosti ROTOR s.r.o. avšak v žalobe neuviedol žiadne
konkrétne skutočnosti vo vzťahu k okolnostiam uzavretia tejto darovacej zmluvy, teda nešpecifikoval
kedy mala byť uzatvorená, neuviedol, kde a kto (teda neoznačil menovite konkrétne osobu/osoby) mal
uvedenú darovaciu zmluvu uzatvoriť. Žaloba v tejto súvislosti v žalobe len odkázal na ním navrhnutédôkazy, teda výsluch žalobcu, žalovanej a A. F. G.. Až na pojednávaní dňa 2.11.2023, na dotaz
jeho právneho zástupcu, uviedol, že k uzavretiu darovacej zmluvy malo dôjsť niekedy v roku 2009
v Košiciach, v sídle ich firmy, keď svojim spoločníkom (vtedy spoločníkom spoločnosti ROTOR, s.r.o.)

povedal, že keďže tam býva, tak sa o tie panely postará a použije podľa vlastných potrieb a títo (bývalí
spoločníci) nemali námietky.

37. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť

sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3, pripadne aj iné právne následky.

38. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Odsek 2 a
3 ust. § 153 zakotvuje sankciu zato, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1. CSP

(porov. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/218/2017 zo dňa 28.2.2018).

39. V prejednávanej žalobca bol uznesením tunajšieho súdu č.k. 5C/8/2023-37 zo dňa 21.6.2023
vyzvaný, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zároveň bol vyzvaný, aby uviedol ďalšie
skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol v zmysle § 153 CSP poučený

o sudcovskej koncentrácii konania a o jej následkoch, t.j. že na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa
27.6.2023.

40. Nakoľko žalobca, napriek vyššie uvedenému poučeniu, vo svojom vyjadrení zo dňa 27.7.2023,

neprodukoval žiadne konkrétne tvrdenia vo vzťahu k existencii resp. k okolnostiam uzatvorenia ním
tvrdenej darovacej zmluvy a nepreukázal existenciu osobitných dôvodov, ktoré by mu v tom bránili,
súd už na jeho skutkové tvrdenia, prednesené až na pojednávaní dňa 2.11.2023, v zmysle zásady
sudcovskej koncentrácie zakotvenej v § 153 CSP, neprihliadal, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené,
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

41. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebo označiť dôkazné prostriedky, inak nemôže byť úspešnou stranou v konaní. Aj pre toto sporové
konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra,

ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu nie
je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale
zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania (teraz sporovej strane), ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/52/2010 z
24. júna 2010).

42. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré majú prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný

ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej
pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov predložených stranami sporu.
Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj
obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej
iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

43. Teda, ak žalobca v žalobe tvrdil, že je vlastníkom predmetných betónových panelov, bolo na ňom,
abyuviedolkonkrétneskutkovétvrdeniaapredložilrelevantnédôkazy,ktorébypreukázalinímuvádzané
skutočnosti.Žalobcavšakvtomtosmere nepredniesolžiadnerelevantnéskutkovétvrdeniaanepredložil
žiaden hodnoverný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné posúdiť jeho nárok ako oprávnený.

44. Naproti tomu je potrebné konštatovať, že žalovaný v tomto spore relevantným dôkazom (kúpnou
zmluvou zo dňa 16.5.2022) preukázal, že platne nadobudol vlastnícke právo k predmetným hnuteľným
veciam. Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že kúpna zmluva uzatvorená medzispoločnosťou ROTOR, spol. s.r.o. a spoločnosťou AQUA –EKO, a.s. dňa 16.5.2022 je absolútne
neplatná pre jej neurčitosť. Súd sa oboznámil s uvedenou zmluvou a zistil, že zmluva obsahuje všetky
podstatné náležitosti, predmet kúpy je zrozumiteľný, dostatočne určitý, špecifikovaný a teda súd

nezhliadol žiaden dôvod, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že táto zmluva je neplatná
pre jej neurčitosť.

45. Taktiež je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že v zmysle § 446 Obchodného zákonníka
žalovaný platne nadobudol vlastnícke právo k predmetným veciam aj v prípade, že by žalovaný v čase,

keď ako kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, nevedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie
je ani oprávnený s predmetnými hnuteľnými vecami nakladať za účelom ich predaja (§ 446 Obchodného
zákonníka).

46. Na základe uvedených dôvodov má súd za to, že žalobca v predmetnej veci neuniesol ani bremeno
tvrdenia a ani dôkazné bremeno vo vzťahu k nadobudnutiu jeho vlastníckeho práva k predmetným

betónovým panelom.

47. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov A. F. G., štatutárneho orgánu
spoločnosti ROTOR, s.r.o., resp. štatutárneho orgánu žalovaného, výsluchom svedkov L. M., A. N.,
A. H., ďalej vyžiadaním listín ČVS od žalobcu a následným pripojením spisu, k tomuto súd uvádza,

že vzhľadom na to, že v danom prípade zo strany žalovaného ani v žalobe a ani v replike zo dňa
27.7.2023 neboli produkované žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom uzatvorenia darovacej
zmluvy a nakoľko súd má za to, že predloženie skutkových tvrdení až na pojednávaní nie je včasné,
žalobca nepresvedčil súd o dôvodnosti, opodstatnenosti a potrebe vykonávania týchto dôkazov, a preto
vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, súd tieto dôkazy nevykonal.

48. Aj keď súd má za to, že všetky vyššie uvedené dôvody sú už dostatočným podkladom pre
zamietnutie žaloby, napriek tomuto súd navyše uvádza, že ani v prípade, že by žalobca predniesol svoje
skutkové tvrdenia včas, resp. že by súd neuplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie, zrejme by nebolo
možné jeho žalobe vyhovieť, a to pre absenciu (písomnej) formy darovacej zmluvy.

49. Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

50. Občiansky zákonník nepredpisuje pre uzavretie darovacej zmluvy obligatórne písomnú formu.
Písomná forma darovacej zmluvy sa však vyžaduje v prípade, že je predmetom daru nehnuteľnosť.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, darovacia zmluva musí mať písomnú formu, ak nedôjde k odovzdaniu
a prevzatiu veci pri darovaní. Pri hnuteľných veciach je teda, z hľadiska formy, potrebné rozlišovať
reálnu darovaciu zmluvu a konsenzuálnu darovaciu zmluvu. O reálnu darovaciu zmluvu sa jedná vtedy,

ak s uzavretím zmluvy dochádza zároveň aj k fyzickému odovzdaniu daru, teda z ruky do ruky. Naproti
tomu konsenzuálna darovacia zmluva je zmluva, na základe ktorej dôjde k reálnemu odovzdaniu
veci až v budúcnosti. Pre konsenzuálnu zmluvu predpisuje ustanovenie § 628 ods. 2 Občianskeho
zákonníka písomnú formu.

51. V prejednávanej veci z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 2.11.2023 vyplynulo, že k darovaniu,
resp. k ústnej darovacej zmluve malo dôjsť niekedy v roku 2009, keď majetok spoločnosti ROTOR,
spol. s.r.o. tvorili už len betónové panely, ktoré boli pre túto spoločnosť nepotrebné, resp. boli pre ňu
záťažou, vtedy povedal spoločníkom, že sa o tie panely postará a použije ich podľa vlastných potrieb.
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade by nešlo o reálnu zmluvu, keďže nedošlo k fyzickému

odovzdaniu betónových panelov (z ruky do ruky), ale žalobca uviedol, že ich použije (v budúcnosti)
podľa vlastných potrieb, teda išlo by o konsenzuálnu zmluvu, na základe ktorej by došlo k reálnemu
odovzdaniu až v budúcnosti, a pre takúto darovaciu zmluvu je zákonom stanovená obligatórne písomná
forma, čo v danom prípade žalobca nepreukázal a napokon ani netvrdil, keďže sám uviedol, že malo
ísť o ústnu darovaciu zmluvu.

52. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých súd dospel záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto ju v celom rozsahu zamietol.53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalovanému, ako procesne úspešnej strane
konania,nároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu(100%), stým,žeovýšketýchtotrovrozhodne

súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.