Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424202122
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424202122.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: REALFINN s.r.o.,
so sídlom Hlavné námestie 9, Nové Zámky 940 01, IČO: 46 669 469, proti žalovaným: 1. A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C. D. a 2. A. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C. D., žalovaní 1. a
2. zastúpení advokátskou kanceláriou: EMPIRI s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 36

864 331, o zaplatenie 24 728,62 eura, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/43/2024-47 zo dňa 30. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku I. p o
t v r d z u j e.

Výrok II. o priznaní nároku na náhradu trov konania z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (I. výrok) a priznal žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení v rozsahu 100 % (II. výrok). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na §
324 ods. 1, § 325, § 327 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj
skutočnosťami zistenými z obsahu spisu vedeného v tejto veci a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil

potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami sporu spôsobom, ktorý navrhoval. V odôvodnení
svojho rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 14.05.2024
vo veci samej voči žalovaným v I. a II. rade domáhal zaplatenia sumy 24 728,62 €. Tvrdil, že na základe
zmluvy o dielo uzavretej so žalovanými dňa 10.03.2021, dňa 20.07.2022 započal stavbu rodinného
domu na kľúč, vyhotovil časť diela, avšak po tom ako mu žalovaní avizovali, že majú v úmysle predať
stavbu inej osobe, od zmluvy odstúpil (dňa 10.03.2021) a dňa 09.04.2024 vystavil na vykonané práce

žalovaným faktúru č. 10240007 na žalovanú sumu, ktorú však žalovaní neuhradili. Dňa 28.05.2024
žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovaným
v I. a II. rade zákaz nakladať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami, ktorý návrh zdôvodnil (okrem už v
žalobe uvedených skutočností) tým, že pokiaľ by žalovaní predmetné nehnuteľnosti predali alebo by inak
stratiliprávosniminakladať,bolabyzmarenáaleboprinajmenejsťaženávymožiteľnosťjehopohľadávky
na zaplatenie ceny vykonaného diela. S týmto tvrdením však súd prvej inštancie nesúhlasil, pretože

žalovaní sú vlastníkmi nielen nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo a zmluvy budúcej
zmluve o zriadení vecného bremena (predmetné nehnuteľnosti), ale aj ďalších nehnuteľností (viď body
10 a 11 tohto uznesenia). Z uvedeného dôvodu nie je podľa názoru súdu k zachovaniu všetkých práv
a možností žalobcu na vymoženie jeho pohľadávky uplatnenej žalobou (vo veci samej) nutné, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie tak, ako to žalobca navrhoval. Ďalej súd uviedol, že v situácii, kedy sú
žalovaní v I. a II. rade výlučnými vlastníkmi (BSM) mnohých ďalších nehnuteľností, nie je na mieste,

aby súd obmedzil ich (ústavou i zákonom garantované) právo nehnuteľnosť vlastniť a nakladať s ňou
v zmysle zákona, pretože vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu (v prípade, že v konaní vo veci samejbude úspešný) tým nijako nebude ohrozená. Žalovaní v I. a II. rade disponujú totiž iným majetkom, ktorý
by bolo možné budúcou (prípadnou) exekúciou postihnúť. Obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných
spôsobom, ktorý navrhol žalobca, teda nie je nutné. Nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky (ak mu

bude súdom priznaná) nie je vo vzťahu k jej budúcemu vymoženiu nijako viazaný na túto konkrétnu
nehnuteľnosť (s ktorou navrhuje žalovaným zakázať nakladať), ale je túto pohľadávku možné vymôcť aj
inak, napríklad predajom inej nehnuteľnosti patriacej žalovaným (pokiaľ to bude nutné). Súd konštatoval,
že má za to, že žalobca neosvedčil potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami sporu spôsobom,
ktorý navrhoval (nariadením neodkladného opatrenia), preto súd jeho návrh zamietol ako nedôvodný.

Záverom súd dodal, že na predmetné rozhodnutie nemá vplyv ani to, či k odstúpeniu od zmluvy došlo
platne alebo nie, ako aj, že zaplatenie ceny diela bude predmetom konania vo veci samej.

2. Uvedené uznesenie napadol v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. S napadnutým uznesením nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru, je ponechanie

nehnuteľnosti v právnej dispozícii žalovaných zárukou nie len neskoršej vymožiteľnosti nároku žalobcu
v prípade úspechu v spore, ale aj zárukou možnosti vykonania dokazovania v merite veci, pretože
v prípade, ak žalovaní budú v merite veci namietať základ nároku žalobcu a jednotlivé položky
uplatnené žalobcom, tak pre dokazovanie je potrebné aj reálne zistenie stavu zhotoveného diela a pod.,
čo v prípade jeho prevodu zo strany žalovaných na tretiu osobu bude zmarené. Poukazovanie na

disponovanie žalovaných inými nehnuteľnosťami pre účely neskoršej vymožiteľnosti nároku žalobcu
nie je namieste, pretože nič nebráni žalovaným previesť aj svoj ostatný majetok na tretiu osobu.
Žalovaní svojím správaním dali dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože pozemok spolu
s rozostavanou stavbou ponúkli na predaj svojmu susedovi. Podľa jeho názoru, aj z mailovej správy zo
dňa 15.03.2024 je zrejmý ich úmysel vyhnúť sa uhradeniu pohľadávky žalobcu. Tiež bol toho názoru, že

súd postupoval pri posudzovaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia príliš zužujúco
a rozhodol vecne a skutkovo nesprávne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

3. Žalovaní vo vyjadrení k neodkladnému opatreniu uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C. D., okres: C. D., obec: C. D., parcely

registra „C“, a) parc. č. 428/1, výmera 217 m2, b) parc. č. 429/3, výmera 98 m2, c) parc. č. 432, výmera
273 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), ktoré nadobudli od žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 10.03.2021
na základe rozhodnutia o povolení vkladu V-1340/2021 vydaného Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálny odbor. Nehnuteľnosti boli žalovaným predané za podmienky, že so žalobcom uzatvoria
zmluvu o dielo zo dňa 10.03.2021 (ďalej len „zmluva o dielo“) na výstavbu rodinného domu. Žalobca

nemal vôľu zriadiť vecné bremeno na parc. č 430/1 pre vlastníka nehnuteľností (v čase podania žaloby
žalovaní), preto žalobca a žalovaní uzatvorili spolu so zmluvou o dielo aj zmluvu o budúcej zmluve
o zriadení vecného bremena zo dňa 10.03.2021 (ďalej len „ZBZ“). Žalovaní nepovažujú nárok žalobcu
vo výške 24 728,62 eur na základe faktúry č. 10240007 za preukázaný. Odstúpenie žalobcu od zmluvy,
ktoréimbolodoručenédňa09.04.2024považujúzaneúčinné,keďženemáoporuvzmluveanivzákone.

Žalovaní dňa 16.04.2024 doručili žalobcovi odpoveď s názvom „Reakcia na list Odstúpenie od zmlúv zo
dňa09.04.2024“.Podľaichnázorupotenciálnyzámeržalovanýchpredaťnehnuteľnostiniejelegitímnym
dôvodomnaodstúpenie.Právneúčinkyodstúpeniaodzmlúvnenastali,čoznamená,žezmluvaodieloje
naďalej účinná a záväzná pre všetky zmluvné strany a žalobcovi v zmysle čl. 3 Zmluvy o dielo nevznikol
právny nárok na zaplatenie akejkoľvek sumy pred riadnym odovzdaním druhej etapy stavby. K návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že žalobca nepreukázal platnosť a účinnosť odstúpenia od
zmlúv, žalobca nepreukázal svoj žalovaný nárok čo do dôvodu ani výšky, žalobca nepreukázal hrozbu
uspokojenia svojho nároku, aj keby ho súd považoval za preukázaný a dôvodný, vyčíslený v správnej
výške. Žalobca si tiež neuplatnil svoj nárok v relevantnej forme a obsahu pred podaním žaloby. Žalovaní
sa stotožňujú s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým by zakázal žalovaným nakladanie s nehnuteľnosťami. Samotný návrh
považujú žalovaní za nepodložený a neodôvodnený ako celok, preto ani nariadenie neodkladného
opatrenia zasahujúce ich majetok nie je možné považovať za opodstatnené.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že predmet fakturácie bol reálne vykonaný v ich prospech

zo strany žalobcu, pretože ako žalobca uviedol v návrhu na neodkladné opatrenie, žalovaní vyjadrili
svoju vôľu a svoj zámer stavbu rodinného domu v danom technickom a stavebnom stave predať tretej
osobe a v danom momente nevyžadovali od žalobcu súpis vykonaných prác. Teda nie je možné naplniť
predmet a účel zmluvy o dielo, a teda založili aj právny dôvod na odstúpenie od zmluvy, pretožežalobca nemá reálnu možnosť dokončiť dielo, pokiaľ žalovaní predaju nehnuteľnosť tretej osobe. Je tiež
diskutabilné, či sú žalovaní vôbec oprávnení nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, pretože v zmysle
čl. 2 bod 5 zmluvy o dielo sa žalovaní stanú vlastníkmi zhotovovaného diela v jeho jednotlivých častiach

po zaplatení fakturácií zhotoviteľa, teda žalobcu, a teda žalovaní minimálne vo výške sumy žalovanej
žalobcom nie sú vlastníkmi stavby rodinného domu v danom štádiu rozostavania a dokončenia. Žalobca
dokonca inicioval dohodu o zániku zmluvy o dielo, avšak márne, a preto nakoniec pristúpil k odstúpeniu
od zmluvy.

5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd prvej inštancie rozhodol po vecnej aj skutkovej
stránke v súlade so zákonom. Plne sa stotožňujú s názorom súdu, že žalobca neosvedčil potrebu
okamžitej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zákon, ani zmluva o dielo zo dňa 10.03.2021
nezakazujú počas tvorby diela zhotoviteľom ponúkať budúce dielo na predaj. Poznamenali, že
ponúknutie diela na predaj nie je totožné s predajom samotným. Upriamili pozornosť na to, že do
dnešného dňa nie je dokončená ani druhá fáza diela, kvôli čomu ani žalovaní nie sú ochotní zaplatiť

žalobcovi v rozpore so zmluvou o dielo vystavenú faktúru č. 10240007 a popierajú tvrdenie žalobcu,
že nechcú zaplatiť žalobcovi za jeho výkon prác za vyhotovenú časť diela. Žalovaní majú jednoznačný
záujem postupovať v súlade iba s písomne dohodnutými zmluvnými podmienkami so žalobcom, avšak
práve žalobca svojím neustálym konaním v rozpore so zmluvou o dielo a ZoBZoZVB celý proces
výstavby úmyselne prolonguje.

6. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa opätovne
vyjadrovali k predmetu konania. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zotrvávajú
na všetkých svojich tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení. Podľa ich názoru neexistuje žiadna
bezodkladná potreba na úpravu pomerov žalovaných, keďže žalovaní sú ochotní žalobcovi zaplatiť

preukázanú cenu za preukázateľne a bez vád vykonané práce (napríklad prostredníctvom spísania
dodatkukuZmluveodielo,vktorombybolakceptovanýavyhodnotenýsúčasnýstavvýstavbyrodinného
domu za definitívne ukončenú 2. etapu aj bez celkového dokončenia hrubej stavby domu podľa čl. 3
bodu 2 zmluvy o dielo a zároveň ak statik ako nezávislý odborník by potvrdil, že súčasný stav výstavby
rodinného domu je v súlade so zákonom a technickými normami, potenciálne hoci aj zloženia sumy do

notárskej úschovy).

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť v napadnutom zamietajúcom
výroku I. Súvisiaci výrok II. o priznaní nároku na náhradu trov konania odvolací súd zrušil.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho

skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu.
Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje
najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli
pred začatím konania, alebo v už začatom konaní nastať. Koncepcia inštitútu neodkladných opatrení nie
jevždynevyhnutneviazanánakonanievovecisamej,aninadočasnýaprovizórnycharakterposkytnutia

súdnej ochrany. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla
bez nariadenia pojednávania bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je
zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia, pritom zákon výslovne vyžaduje, aby žalobca uviedol opísanie rozhodujúcichskutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená.

12. Žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie podľa
§ 325 ods. 2 písm. d) CSP. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ide o opatrenie, ktoré spočíva
v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť
určité obmedzenia.

13. Z obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania vo veci samej je
žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáha zaplatenia sumy 24 728,62 eura titulom neuhradenej
faktúry č. 10240007 zo dňa 09.04.2024. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaný vznikol na základe
zmluvy o dielo – stavba rodinného domu, ktorú žalobca ako zhotoviteľ so žalovanými ako objednávateľmi
uzatvoril dňa 10.03.2021. Na základe zmluvy o dielo začal žalobca realizovať predmet zmluvy, ktorý je
v súčasnosti v štádiu hrubej stavby. Žalovaní oznámili žalobcovi svoj zámer stavbu spolu s pozemkami

predať tretej osobe, čo podľa názoru žalobcu vytvára prekážku pre dokončenie stavby podľa zmluvy
odielo.Zuvedenéhodôvodužalobcaodzmluvyodieloaodzmluvyobudúcejzmluveozriadenívecného
bremena odstúpil. Žalobou uplatnená suma predstavuje cenu stavebných prác, ktoré do podania žaloby
žalobca vykonal, a ktorú sumu žalovaní doposiaľ žalobcovi neuhradili.

14. Dňa 28.05.2024 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal, aby súd uložil žalovaným zákaz nakladať nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom
území C. D., okres C. D., obec C. D., zapísanými na LV č. XXXXX evidovanom Okresným úradom Nové
Zámky, a to s pozemkom parc. č. 428/1 o výmere 217 m2 označeným ako záhrada, s pozemkom parc.
č. 429/3 o výmere 98 m2 označeným ako ostatná plocha, s pozemkom parc. č. 432 o výmere 273 m2

označeným ako záhrada – parcely registra C KN v smere ich scudzenia inej osobe, zaťaženia záložným
právom alebo iným právom zriadeným v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Potrebu nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že v prípade, ak
by žalovaní stratili svoje právo nakladať s týmito nehnuteľnosťami, bola by v prípade úspechu žalobcu
v spore, sťažená možno dokonca zmarená vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky.

15. Po preskúmaní veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie s náležitou starostlivosťou zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej
veci pri posudzovaní zákonných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia
a rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.

16. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neosvedčil potrebu a nevyhnutnosť pre nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu ohrozenia exekúcie. Odvolací súd podotýka, že žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal, že budúca exekúcia môže byť ohrozená alebo že je potrebné, aby boli
dočasne upravené pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením. Svoje tvrdenia nepodložil

žiadnymi skutočnosťami, ktoré by preukazovali, že žalovaní svojím konaním ohrozujú vymožiteľnosť
jeho pohľadávky. Poukázal síce na zámer žalovaných predať rozostavanú stavbu a priľahlé pozemky,
avšak neosvedčil, že takého ich konanie môže mať vplyv na vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Pokiaľ by
však aj žalovaní predali predmetné nehnuteľnosti, neznamená to, že nebudú schopní uhradiť žalobcovu
pohľadávku, najmä z dôvodu, že by malo ísť o odplatný prevod (č. l. 36), čo znamená, že by žalovaní

za predaj predmetných nehnuteľností inkasovali peňažné prostriedky, z ktorých by následne mohli
uhradiť žalobcovu pohľadávku. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nemal za osvedčenú
potrebu a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a žalobcom navrhovaný zákaz žalovaným
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci samej považuje
za neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaných, pretože tak ako uviedol súd prvej inštancie,

žalovaní sú vlastníkmi ďalších nehnuteľností, ktoré v prípade potreby budúcej exekúcie môžu byť
speňažené a získané peňažné prostriedky môžu byť použité na uspokojenie žalobcovej pohľadávky, ak
mubudevkonanívovecisamejpriznaná.Tiežobavužalobcu,žebudesťaženédokazovanieaktuálneho
stavu stavby, ak dôjde k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú,
pretože je práve na žalobcovi, aby si zabezpečil dôkazné prostriedky tak, ktorými preukáže, že stavba

bola vyhotovená tak, ako tvrdí, a za týmto účelom nie je potrebné nariaďovať neodkladné opatrenie.

17. Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z vyjadrení žalovaných a priori nevyplýva,
že odmietajú uhradiť žalobcovu pohľadávku, ale tvrdia, že im podľa čl. 3 Zmluvy o dielo nevzniklapovinnosť uhradiť cenu za dielo, keďže výstavba domu nedosiahla dokončenie druhej fázy. Žalobcovi sa
nepodariloosvedčiťúmyselžalovanýchnezaplatiťmupohľadávkuvprípade,žebudesúdomjudikovaná.
V konaní nebolo nijako osvedčené, že by sa nejako menili majetkové pomery žalovaných, prípadne

že by sa žalovaní zbavovali svojho majetku a robili nejaké úkony vedúce k porušeniu svojej zmluvnej
povinnosti zaplatiť cenu diela. Keďže zo strany žalobcu neboli v konaní osvedčené také skutočnosti,
ktorébyosvedčovalisplneniezákonnýchpredpokladovnanariadenieneodkladnéhoopareniaavkonaní
neosvedčil potrebu a nevyhnutnosť jeho nariadenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok II. o priznaní

nároku na náhradu trov konania žalovaným odvolací súd zrušil, pretože o nároku na náhradu trov
konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP nerozhoduje,
pretože žalobca podal aj žalobu vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd až v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).