Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823202168
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Tóthová Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8823202168.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v spore žalobcu:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Petrom Troščákom, so sídlom Hlavná
50, Prešov proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, so
sídlom Štúrova 2, Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 000,--Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% do 3 dní odo
dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.11.2023 bola tunajšiemu súdu predložená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
vo výške 5.000,- Eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Obvodného oddelenia PZ Hanušovce
nad Topľou sp. zn. ČVS: ORP-330/HA-VT-2021 zo dňa 10.12.2021 bolo žalobcovi vznesené obvinenie

pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa ustanovenia § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa
žalobca mal dopustiť tak ako je uvedené v skutkovej vete uznesenia. Uznesením Okresnej prokuratúry
Vranov nad Topľou sp. zn. Pv 536/21/7713 zo dňa 24.01.2022 bola sťažnosť žalobcu zamietnutá
ako nedôvodná. Žalobca využil aj mimoriadny opravný prostriedok a dňa 31.01.2023 podal návrh
na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní. Upovedomením Generálnej prokuratúry
sp. zn. IV/1 PZ 38/22/1000 zo dňa 14.07.2022 bol žalobca informovaný, že neboli zistené dôvody

pre zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Dňa 10.11.2022 bola na žalobcu podaná obžaloba
na Okresný súd Vranov nad Topľou, ktorá bola uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 13T/81/2022 zo dňa 09.01.2023 postúpená na priestupkové konanie, pretože stíhaný skutok nie
je trestným činom. Voči uvedenému uzneseniu podala Okresná prokuratúra sťažnosť. Krajský súd
v Prešove uznesením sp. zn. 5To/5/2023 zo dňa 17.05.2023 sťažnosť prokurátora zamietol a uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom oznámenia. Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS
25/2021 zo dňa 24.03.2021 a I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016. Nakoľko uznesením Okresného

súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/81/2022 zo dňa 09.01.2023 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5To/5/2023 zo dňa 17.05.2023 došlo k postúpeniu veci Okresnému úradu
Vranov nad Topľou, takéto rozhodnutie má rovnaké následky ako zastavenie trestného stíhania žalobcu,
preto je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonné a žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody
spôsobenej týmto nezákonným rozhodnutím. Na základe nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia
bol žalobca ako obvinený bezdôvodne vystavovaný viacerým procesným úkonom, pričom bol povinný

zúčastniť sa niekoľkých nariadených výsluchov. V dôsledku vznesenia obvinenia bol nútený sa brániť,
čím mu vznikli aj trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia však boli žalovaným uhradené
dňa 10.07.2023 v sume 1.950,- Eur. Počas trvania vyšetrovania trestného stíhania až do oznámeniauznesenia Krajského súdu v Prešove, teda počas obdobia viac ako 18 mesiacov, žalobca pociťoval
enormnú nespravodlivosť, krivdu a značný stres z toho, že je stíhaný ako obvinený a že sa musí
zúčastňovať vyšetrovacích úkonov, pričom nebol žiaden dôvod na jeho trestné stíhanie, pretože sa

trestnej činnosti nikdy nedopustil. Navyše sa táto informácia rozšírila nielen v rámci príbuzných žalobcu,
ale aj jeho širšieho súkromného života, kedy so žalobcom na základe toho prerušili kontakty viacerí
príbuzní. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur
z titulu nezákonného rozhodnutia. Uvedený nárok bol v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 uplatnený na príslušnom orgáne na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody zo dňa 12.07.2023. Dňa 07.11.2023 bolo žalobcovi doručené upovedomenie Generálnej
prokuratúry sp. zn. IV/4 Gc 102/23/1000 zo dňa 03.11.2023, z ktorého vyplýva, že uplatnený nárok
na náhradu škody bude Generálnou prokuratúrou uspokojený čiastočne v sume 1.942,94 Eur za trovy
obhajoby.

2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil uznesenie Obvodného oddelenia PZ Hanušovce nad Topľou

č. ČVS: ORP-330/HA-VT-2021 zo dňa 10.12.2021, uznesenie Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou
č. Pv 536/21/7713 zo dňa 24.01.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5To/5/2023-268
zo dňa 17.05.2023, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.07.2023,
odpoveď Generálnej prokuratúry zo dňa 03.11.2023.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2023 uviedla, že zo strany Generálnej prokuratúry
bol nárok žalobcu uplatnený v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody čiastočne
uznaný a to v časti spočívajúcej v trovách obhajoby vo výške 1.942,94 Eur a zároveň bolo žalobcovi
oznámené,ženároknanáhradunemajetkovejujmyvovýške5.000,-Euržalovanáneuznáva.Poukázala
na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, uviedol len všeobecné

tvrdenia o tom, že pociťoval enormnú nespravodlivosť, krivdu a stres, čo samo o sebe neodôvodňuje
vznik ním uplatneného nároku a zároveň má za následok neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobcu.Takistopoukázalnato,žesamotnývýsluchjehomanželkyniejeobjektívnespôsobilýpreukázať
ním uplatňovaný nárok, keďže je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že žalobca a jeho manželka
budú vypovedať účelovo. Uviedla, že žalobca sa reálne dopustil protiprávneho konania, za ktoré bol

OkresnýmúradomVranovnadTopľou,odboruvšeobecnejvnútornejsprávy,rozkazomouloženísankcie
za priestupok č. OU-VT-OVVS-2023/008706-004 zo dňa 07.08.2023 postihnutý za priestupok podľa §
49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zbierky o priestupkoch. Z daného dôvodu žiadali nárok žalobcu
zamietnuť v plnom rozsahu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 06.12.2023 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/125/2019 zo dňa 27.08.2019, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 25/2011 zo dňa 24.03.2011,
nález Ústavného súdu sp. zn. I ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016. Poukázal na to, že žalobca sa po celý
čas v trestnom konaní bránil tým, že mu vôbec nemalo byť vznesené obvinenie, pretože jeho konanie
napĺňa znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zákonným spôsobom vybavenia veci malo

byť preto okamžité postúpenie na priestupkové konanie a nie vznesenie obvinenia a stíhanie žalobcu
počas obdobia viac ako 18 mesiacov.

5.Žalovanásavosvojomvyjadrenízodňa17.01.2024poukázalanauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 4Cdo/232/2010 zo dňa 29.06.2011, v zmysle ktorého podmienkou priznania náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch je existencia závažnej ujmy. Poukázal na to že nebolo ustálené, čo znamená „sa
nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným“. Vznesenie obvinenia vychádzalo z tvrdení
poškodeného, ktorý uvádzal, že z konania žalobcu má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Napokon
žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, teda bolo preukázané že došlo k protiprávnemu
konaniu z jeho strany, avšak súd jeho konanie posúdil miernejšie a vec postúpil na prejednanie

priestupku. V prípade, ak by súd uznal, že predmetný postup napĺňa hypotézu o nenaplnení predpokladu
o spáchaní trestného činu, treba to brať do úvahy pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme.

6. Vo veci sa uskutočnilo dňa 22.04.2024 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca, jeho právny
zástupca ako aj žalovaná.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na žalobu, ako aj na vyjadrenia založené v spise.
Upriamil pozornosť na to, že žalobca považuje za nezákonné vydanie uznesenia o vznesení obvinenia.
Bol toho názoru že nešlo o trestný čin, ale o priestupok, s čím sa nakoniec stotožnili aj súdy. V záverečnejreči uviedol, že boli splnené všetky podmienky pre to, aby súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy skrz
toho, že došlo k nezákonnému trestnému stíhaniu jeho osoby. Žalobca svoje stíhanie vnímal tak, že
nejde o trestný čin a nie je naplnená skutková podstata nebezpečného vyhrážania. Teda od počiatku

maloprebiehaťibapriestupkovékonanieanietrestnékonanie,ktorézasiahlonegatívnedoceléhoživota
žalobcu, jeho rodinného, spoločenského a pracovného. Táto informácia sa rozšírila aj do blízkeho okolia
a túto rozširoval aj samotný poškodený, preto došlo k závažným problémom v rodine a následne aj
k prerušeniu kontaktov z jednej aj z druhej strany. Poukázal na to, že blízka príbuzná p. B. C. v podstate
získavala informácie z jednej aj z druhej strany a táto sa nakoniec priklonila k tomu, že je v poriadku, že

ujo vytrieskal jej mladšiu sestru a v podstate odsúdila iba konanie žalobcu, ktorý sa zastal svojej matky,
ktorá bola napadnutá mužom a ktorá sa mu ani nijakým spôsobom nemohla ubrániť. Poukázal na to,
že manželka žalobcu bola t.č. tehotná a potrebovala zvýšenú pozornosť, podporu a pomoc, čo sa jej
v konečnom dôsledku nedostávalo, keďže na prvom mieste bolo trestné stíhanie a riešenie vlastného
problému pred tehotenstvom manželky. Z daného dôvodu žiadajú žalobe vyhovieť.

8. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojich vyjadreniach. Mala za to, že žaloba je nedôvodná čo
do nemajetkovej ujmy. Uviedla, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré bolo vedené na
Okresnom úrade a je právoplatne skončené, z ktorého vyplýva, že neboli naplnené predpoklady, že
sa nedopustil protiprávneho konania. V záverečnej reči uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry
Najvyššieho súdu sa ako jedna z esenciálnych podmienok priznania náhrady nemajetkovej ujmy je

existencia tzv. závažnej ujmy. Je nepochybné, že v danom prípade došlo k protiprávnemu konaniu zo
strany žalobcu, ktoré bolo síce neskôr vyhodnotené ako priestupok, z ktorého je teda zjavný konflikt
medzi žalobcom a poškodeným v trestnom stíhaní, ktorý vznikol ako dôsledok alebo priamy následok
konania jeho strýka voči matke žalobcu. Je teda evidentné, že rodinný konflikt už vznikol pred samotným
začatím trestného stíhania a pred samotným skutkom. Z výpovedí žalobcu ako aj svedkyne nie je možné

jednoznačne konštatovať alebo preukázať kauzálny nexus, teda závažnú ujmu, ktorá vznikla v dôsledku
trestného stíhania, lebo minimálne rodinné vzťahy boli rozvrátené pred skutkom a v zásade je jedno
ako bol skutok posúdený. Svedkyňa síce konštatovala, že žalobca bol podráždený, nervózny lebo sa
o tom hovorilo, ale nebolo preukázané až také negatívne vnímanie spoločnosti, ktoré by nejak zásadne
dokázalo ovplyvniť fungovanie alebo život žalobcu. Pokiaľ žalobca uvádzal že začal piť, podľa výpovedí

vôbec nešlo o nejaké pitie v duchu ako je bežné, keď vznikajú problémy, že sa z ľudí stávajú alkoholici
a podobne. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu II ÚS 25/2011, ktorý preto, aby mohlo byť
posúdenévznesenieobvineniaakonezákonnérozhodnutievprípade,akjevecnáslednepostúpenáako
priestupok vyžaduje, aby neboli naplnené predpoklady o spáchaní trestného činu obvineným. A konanie
obvineného bolo až následne súdom po posúdení celého skutku z dôvodu materiálneho korektívu

a v podstate právneho názoru súdu vyhodnotené ako menšia spoločenská nebezpečnosť, a nie ako
väčšia spoločenská a bol postúpený ako priestupok, teda existovali predpoklady o spáchaní trestného
činu a z toho dôvodu podľa jej názoru nie je možné považovať vznesenie obvinenia za nezákonné
a z daného dôvodu navrhuje žalobu zamietnuť.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že skutok vyústil z toho, že ujo zbil jeho matku, v dôsledku čoho išiel
k nemu, prebehla tam hádka a on bol trestne stíhaný. Z trestného stíhania začal byť nervózny, neustále
mu volali policajti, chodil na výsluchy. Zároveň chodili papiere na obecný úrad a do práce. Manželka
bola v tom čase tehotná. On začal z nervozity piť, kvôli čomu začali hádky, vykrikovala mu, že sa jej
nevenuje a že sa venuje len svojmu prípadu. Uvedené ovplyvnilo jeho súkromný, ako aj pracovný život.

S babkou, dedkom a krstnou sa zvykli stretávať na rodinných oslavách, od uvedeného incidentu matka
prestala k nim chodiť. Stretli sa až na pohrebe deda. Chodievajú už len na cintorín. Informácia o trestnom
stíhaní sa rýchlo rozšírila, vedel o tom každý z rodiny, z obce, v práci, susedia, ktorí to šírili ďalej, čo
neprispievalo k jeho psychickej pohode ani k psychickej pohode manželky. Zároveň to šíril aj poškodený.
Rozšírenie informácie ho ovplyvnilo z dôvodu, že si ľudia o ňom hovorili a začali si naňho ukazovať

prstom, čo zvyšovalo jeho nervozitu. Alkohol požíval najmä po výsluchoch, keď si dal jeden alebo dva
poháriky tvrdého alkoholu.

10. Svedkyňa na pojednávaní uviedla, že počas uvedeného obdobia sa neustále hádali, manžel stále
niečo riešil s advokátom, čo vplývalo na ich súkromný ako aj rodinný život. Všetko sa dalo do normálu

až po rozhodnutí krajského súdu. Manžel sa rozčuľoval, bol nervózny, pokiaľ ide o vzťahy v rodine,
do incidentu chodili k nim na návštevy, od uvedenej doby s tým prestali. Chodila k nim často polícia
a ľudia sa preto začali informovať čo sa deje. Manžel si zvykol vypiť pohár – dve, z čoho vyúsťovali aj
hádky medzi nimi. Uviedla, že žalobca sa chcel len zastať matky, pričom predtým neexistoval iný konflikt.Žalobca si vypil, avšak nie vo veľkom množstve. Po uvedenom incidente s rodinou už nekomunikovali
a to z dôvodu, že stratili záujem s bližšou rodinou komunikovať.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom žalobcu
a svedkyne a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Uznesením Obvodného oddelenia PZ Hanušovce nad Topľou č. ORP-330-HA-VT-2021 zo dňa
10.12.2021 bolo na žalobcu začaté trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1 Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením
Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou č. Pv 536/21/7713 zo dňa 24.01.2022 zamietnutá ako
nedôvodná. Okresná prokuratúra podala obžalobu na súd dňa 10.11.2022, ktorú Okresný súd Vranov
nad Topľou uznesením č.k. 13T/81/2022-240 zo dňa 09.01.2023 postúpil Okresnému úradu Vranov
nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nešlo o trestný čin, ale išlo o skutok, ktorý
mohol byť priestupkom. Okresný prokurátor podal voči uzneseniu odvolanie, pričom Krajský súd

v Prešove uznesením č.k. 5To/5/2023-268 zo dňa 17.05.2023 sťažnosť zamietol. Žalobca podaním zo
dňa 12.07.2023 žiadal Generálnu prokuratúru o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo
výške 1.942,94 Eur titulom náhrady trov advokáta a vo výške 5.000,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej
ujmy. Generálna prokuratúra listom z dňa 03.11.2023 oznámila žalobcovi, že jeho nárok čo do úhrady
trov právneho zastúpenia vo výške 1.942,94 Eur uznáva a nevyhovela v časti uplatnenia nemajetkovej

ujmy vo výške 5.000,- Eur. Trovy právneho zastúpenia vo výške 1.950,- Eur boli žalobcovi uhradené
dňa 10.07.2023.

12.Podľaustanovenia§1písm.a)ac)Zákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci , tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnej moci a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,

koná v mene štátu generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

16. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla

škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

17. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

18. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.19. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

20. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku
na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a
pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

21. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak

súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

22. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

24. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola

vec postúpená inému orgánu.

26. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania

nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

27. Súd dospel k záveru že v zmysle podmienok § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, koná
v mene štátu Generálna prokuratúra SR, keďže škodu spôsobil štátny orgán v trestnom konaní, keď

inak v danom prípade nekoná za štát Ministerstvo vnútra z dôvodu, že nedošlo k naplneniu podmienok
ustanovených v § 4 ods. 1 písm. b) bod 1 citovaného zákona.28. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená začatím
a vedením trestného stíhania, ktoré sa skončilo postúpením veci na Okresný úrad z dôvodu, že nešlo
o trestný čin, ale tento skutok bolo možné vyhodnotiť ako priestupok. Rozhodujúcim ukazovateľom

opodstatnenosti, resp. zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
stíhania. Nielen samotné zastavenie trestného stíhania má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia
o začatí trestného stíhania, rovnaké dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového
konania, a k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. (II.
ÚS 25/2011). Keďže uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 13T/81/2022 bola vec postúpená na Okresný

úrad, pretože nešlo o trestný čin, vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesenia obvinenia a treba vychádzať z toho, že trestné stíhanie nemalo byť ani začaté a vedené
a uznesenie o vznesení obvinenia nemalo byť vydané. Žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená uznesením o vznesení obvinenia voči jeho osobe
a následným nezákonným vedením trestného stíhania voči osobe.

29. Nemajetková ujma je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby, a do
jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani
do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy vzniknutej
ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby. Zmyslom náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Náhrada nemajetkovej

ujmy poskytuje najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Súčasťou práva na
ochranu osobnosti je právo na súkromie a rodinný život. Posúdenie výšky nemateriálnej ujmy je závislé
od úvahy súdu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy je určovaná základnými zákonnými kritériami, a to
predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú,
pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu
takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Samotná závažnosť ujmy v dôsledku
neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre
určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých

k porušeniu práva došlo.

30. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že trestné konanie samo osebe pôsobí na psychiku obvinenej osoby
a jedná sa o takú skutočnosť, ktorú netreba dokazovať. Ide o psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a
rozsah sú ako rozhodné skutočnosti ťažko preukázateľné, aj preto by bolo nadbytočné ich zisťovať

prostredníctvom výsluchu účastníka (R 58/2011), nie to ešte dokazovať iným spôsobom. Už samotné
trestné stíhanie predpokladá duševnú nepohodu poškodenej osoby. Pri uvedenom čas trvania trestného
konania nehrá rolu, pretože ujma vzniká už samotným obvinením a často pretrváva a ovplyvňuje
každodennýživotnezákonnetrestnestíhanéhoajposkončenítrestnéhostíhania.Každétrestnékonanie
negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti

meritórneho rozhodnutia prihliada ako na nevinného, ale už samotná skutočnosť trestného
stíhania je záťažou pre každého obvineného. Trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a
osobného života jednotlivca, do jeho cti, dobrej povesti, a to tým skôr, ak sa jedná o obvinenie,
ktoré je skončené postúpením veci na priestupkové konanie. Na jednej strane je povinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť

zodpovednosti za postup takýchto orgánov, ak sa ukážu ich predpoklady ako mylné alebo nesprávne.
Ak má byť jednotlivec povinný sa takýmto úkonom vôbec podrobiť, musí v právnom štáte existovať
garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky
úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený (k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 3Co/118/2008 zo dňa 25.03.2010).

31. Samotný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci tak môže spôsobiť poškodenému
nemateriálnu ujmu, to však, ale poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, v prípade uplatňovania
si jej peňažnej náhrady, existenciu tejto nemateriálnej ujmy v jednotlivých oblastiach života. Aj napriek
tomu, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu možno ujmu predpokladať, je predmetom ďalšieho

dokazovania posúdenie, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú, keď je na poškodenom, aby svoje tvrdenia
o existencii relevantných skutočností, o intenzite a hĺbke zásahu a významnom ovplyvnení jeho životnej
situácie v konaní hodnoverne preukázal.32. Priznanie náhrady nemateriálnej ujmy zákon podmieňuje i tým, že kvalifikovaná ujma na
osobnostných právach skutočne nastala a je so zásahom spojená, nie iba ako možný (do úvahy
prichádzajúci) následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho

pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby.
33. Existenciu nemajetkovej ujmy nie je potrebné nejako zvlášť preukazovať, pretože je nepochybné, že
trestnéstíhaniejespôsobiléčlovekastigmatizovať,ostrakizovaťatraumatizovať.Sútoskutočnosti,ktoré
dokáže popísať len osoba, ktorej sa to týka. Bolo by v rozpore so zásadou elementárnej logiky a slušnosti
žalobcom popísané skutočnosti spochybňovať, a tak mu zasadiť ďalšiu ranu v podobe odmietnutia

spravodlivosti.

34. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,- Eur. Pri
rozhodovaníonárokusúdvychádzalzpodmienok§17Zákonač.514/2003Z.z.vovzťahukokolnostiam
prejednávanej veci. Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR vyplývajúceho z nálezu III. ÚS
754/2016 zo dňa 24.1.2017, podľa ktorého priznanie náhrady nemajetkovej ujmy za vedenie trestného

stíhania, ktoré sa právoplatne skončilo inak než odsúdením (a to aj v prípade, ak nebolo realizované
väzobne), je ústavou predpokladaným spôsobom poskytnutia satisfakcie takto stíhanej osobe. Pri
určení výšky priznanej náhrady je potrebné zohľadniť povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania a
predovšetkým dopady trestného stíhania do osobnostnej sféry poškodeného ako aj okolnosti, za ktorých
k nemajetkovej ujme došlo. Za pomoci týchto kritérií a to aj v kontexte s § 17 ods. 3 citovaného zákona

výška náhrady musí súčasne zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave spravodlivosti a slušnosti.

35.Zanespornésúdpovažoval,ževočižalobcovibolovznesenéobvinenieanáslednedoprávoplatného
rozhodnutiasúduopostúpenívecinapriestupkovékonaniebolovedenétrestnéstíhanie,vrámciktorého
bol žalobca vystavovaný výsluchom, pohľadom verejnosti pod vplyvom šírenia informácii ohľadom

spáchaného skutku ako aj pohľadom príslušných zamestnancov zamestnávateľa a orgánov obce v
prípadoch zasielania dožiadaní štátnych orgánov týkajúcich sa jeho osoby. Súd prihliadal na osobu
poškodeného, jeho doterajší život, vek, prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy
v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení a na okolnosti, za ktorých k nej došlo. Súd pri
rozhodovaní vzal v úvahu, že žalobca bol stíhaný za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu hrozil trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov až
tri roky, ako aj dĺžku trestného stíhania trvajúceho 18 mesiacov. Zohľadňoval aj následky spôsobené
trestným konaním v osobnostnej sfére žalobcu a to zásah do rodinného a súkromného života. Z
vykonaného dokazovania je evidentné, že žalobcovi vznikla ujma už tým, že voči jeho osobe začalo
trestné stíhanie a musel sa podrobovať procesným úkonom, strieť pohľady spoločností, u ktorej sa táto

informácia šírila aj prostredníctvom rodinných príslušníkov a nemohol si bezstarostne užívať rodinný
život a tehotenstvo svojej manželky, kdežto neustále riešil trestné stíhanie a jeho možné následky, čo
ho značne ovplyvňovalo a viedlo k vyššiemu požívaniu alkoholických nápojov, hoc len v minimálnom
množstve, kvôli čomu vznikali medzi žalobcom a jeho manželkou hádky. Žalobca bol v psychickej
nepohode, pociťoval krivdu a stres zo stíhania, čím došlo k sťaženiu jeho osobného života, nedošlo

však k rozpadu jeho partnerského života. Je potrebné vziať v úvahu, že žalobca nepreukázal, že došlo k
takému vážnemu zásahu do spoločenského života, pretože samotné zazeranie a pohľady spoločnosti
neznamenajú okamžite aj zhoršenie žalobcovej situácie v spoločnosti. Žalobca netvrdil, že došlo k
rozpadu vzťahov s jednotlivými subjektmi spoločnosti, neprišiel ani o zamestnanie, netvrdil ani zhoršenie
postaveniavzamestnaní,súdmalpretozato,žeajnapriekpohľadom,ktorémuselodspoločnostistrpieť,

v čase prebiehajúceho trestného stíhania, nedošlo k následkom, ktoré by sa vo vzťahu k spoločnosti
akokoľvek prejavili. Zároveň nemožno trestné stíhanie pripisovať za následok rozpadu blízkej rodiny a
prerušenia kontaktov s nimi, pretože vzťahy v rodine boli narušené už v čase spáchania skutku a trestné
stíhanie bolo len pokračovaním konfliktu, ktorý predchádzal spáchaný skutok t.j. útok na matku žalobcu.
Svedkyňa D. A. len zopakovala tvrdenia žalobcu a tieto viac nerozvinula, pričom ani z jej výpovede

nevyplynul až tak výrazný zásah do práv žalobcu. Súd dospel k záveru, že samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, nakoľko došlo k narušeniu najmä rodinného života
žalobcu, sťaženiu jeho obvyklého života, zasiahlo sa do jeho práva na súkromie a musel sa podrobiť
rozsiahlym procesným úkonom. Vzhľadom na to, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo,
že nedošlo k tak intenzívnemu a závažnému zásahu do jeho práv, súd priznal žalobcovi nemajetkovú

ujmu vo výške 1 000,- Eur, pretože táto suma zodpovedá kritériám uvedeným v § 17 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z. vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci. (výrok I)36. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal taký zásah do svojho súkromného
či spoločenského života a závažnosť takto uvedenej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
žalovanej, následkom ktorej by žalobcovi vznikol nárok aj na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 4 000,-

Eur. (výrok II)

37. O náhrade trov konania, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom bral v úvahu, že rozhodnutie
o výške nemajetkovej ujmy v peniazoch je stanovené na základe voľnej úvahy súdu, a preto sporová
strana, ktorá uspeje pri posudzovaní tohto nároku, sa v súlade s ustálenou súdnou praxou považuje za

plne úspešnú, a to v rozsahu priznaného plnenia (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 56/2017).
Žalobca bol teda v konaní plne procesne úspešnou stranou, preto mu vznikol voči žalovanej nárok na
náhradu rov konania v rozsahu 100%. (výrok III)

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Vranov nad Topľou (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.