Rozsudok – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 29CbVO/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621200699
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Drúžková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1621200699.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobcu: Úrad pre verejné

obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/
ŠtatistickýúradSlovenskejrepubliky,sosídlomLamačskácesta3/C,84005Bratislava,IČO:00166197,
zastúpený: Šišmič, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Gorkého 5, 811 01 Bratislava, IČO: 52 445
666, 2/ TREXIMA Bratislava, spol. s r.o., so sídlom Drobného 29/3431, 844 07 Bratislava, IČO: 31 364
381, zastúpený: A. B. A., C., B. B. D. XX, XXX XX E., o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 24.02.2021 Okresnému súdu Malacky ako kauzálne príslušnému
súdu podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) domáhal
s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej v texte „ZVO“) a § 39 Občianskeho zákonníka určenia neplatnosti Zmluvy o dielo číslo
u objednávateľa ZML-1-2/XXXX-XXX, číslo u zhotoviteľa XX-XX/XX (ďalej tiež len „Zmluva o dielo“),

ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako objednávateľom a žalovaným 2/ ako zhotoviteľom
dňa 25.02.2020 (v Centrálnom registri zmlúv zverejnená dňa 25.02.2020 s dátumom účinnosti dňa
26.02.2020). Vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca odôvodňoval ustanovením § 180
ZVO, podanú žalobu právne kvalifikoval ako špecifický druh určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
d) CSP, keď žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať žiaden naliehavý právny záujem, pričom poukázal
na Nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 69/2010-60 zo dňa 07.07.2010, ktorý úpravu § 148 zákona
č. 25/2006 Z. z. (aktuálne § 180 ZVO) považuje za komplementárnu vo vzťahu k § 39 Občianskeho

zákonníka a tým, že žalovaný 1/ uzavrel Zmluvu o dielo so žalovaným 2/ v rozpore s § 81 písm.
b) bod 2. a bod 3. ZVO, identifikované porušenie zákona podľa žalobcu dosahuje taký stupeň
závažnosti, ktorý Ústavný súd SR v náleze vyžaduje pre vynesenie rozsudku, že zmluva je neplatná.
K splneniu podmienok pre podanie žaloby žalobca uviedol, že oprávnenie žalobcu vyplýva z § 180 ZVO
a s poukazom na široko koncipovanú úpravu výkonu dohľadu v § 167 ods. 1 a 2 ZVO umožňuje podať
žalobu aj bez toho, aby kvalifikovane začal alebo ukončil niektoré z konaní podľa § 173, § 177, § 179,
§ 179a, § 182 alebo § 182a ZVO. Podanie žaloby žalobca subsumoval pod vykonávanie iných činností

podľa štvrtej hlavy ZVO, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/40/2015
zo dňa 29.06.2016. Žalobca dňa 29.01.2021 odoslal žalovanému 1/ dokument označený ako Výzva na
vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí
zmluvy č. 5079-6000/2020-OD/3, ktorý bol žalovanému 1/ doručený dňa 02.02.2021.1.1. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný 1/ ako verejný obstarávateľ uzavrel
dňa 25.02.2020 Zmluvu o dielo, ktorá je výsledkom zadávania nadlimitnej zákazky na poskytnutie

služby na predmet „Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce
a o štruktúre miezd zamestnancov, realizácia výskumných úloh a poskytovanie súvisiacich služieb
v rokoch 2020-2024“ postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) ZVO pre zadávanie
nadlimitnej zákazky na poskytnutie služby, ktoré bolo zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č.
39/2020 zo 14.02.2020 pod zn. 9736-DES (ďalej len ako „Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex

ante“) a v Úradnom vestníku EÚ č. 2020/S 031 z 13.02.2020 pod č. 073280. V Oznámení o dobrovoľnej
transparentnosti ex ante v časti D.1.1 Odôvodnenie výberu rokovacieho konania bez predchádzajúceho
uverejnenia výzvy na súťaž v súlade s článkom 32 smernice 2014/24/EÚ žalovaný 1/ ako dôvod uviedol
– ochrana výlučných práv vrátane duševného vlastníctva. V časti D1.3 Vysvetlenie a v časti VI.3)
Doplňujúce informácie žalovaný 1/ následne uviedol, že zákazku môže poskytnúť jedine spoločnosť
TREXIMA Bratislava, spol. s r.o., pričom neexistuje ani žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada

a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.

1.2. Žalobca mal za to, že žalovaný 1/ uzavrel Zmluvu o dielo so žalovaným 2/ v rozpore s § 81 písm.
b) bod 2. a bod 3. ZVO. V súvislosti so žalovaným 1/ uplatneným postupom zadávania vyššie uvedenej
zákazky uviedol, že postup zadávania zákazky priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b)

ZVO predstavuje výnimku z uplatňovania súťažných postupov zadávania zákaziek. V tejto súvislosti
poukázal na to, že v prípade, ak verejný obstarávateľ má v úmysle uzatvoriť zmluvu uplatnením postupu
priameho rokovacieho konania, je povinnosťou verejného obstarávateľa nespochybniteľným spôsobom
preukázať a náležite zdokumentovať opodstatnenosť použitia tohto postupu pri zadávaní zákazky.
Dôkazné bremeno odôvodnenia verejného obstarávania postupom priameho rokovacieho konania je

na verejnom obstarávateľovi. Žalobca poukázal na to, že v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho
dvora EÚ (napr. rozsudky vo veci C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02) je potrebné interpretovať
ustanovenia upravujúce podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania reštriktívne. Z judikatúry
Súdneho dvora EÚ vyplýva, že v prípade, ak sa verejný obstarávateľ rozhodne určitú zákazku zadať
dodávateľovi nesúťažným postupom zadávania zákazky, riziko porušenia princípu nediskriminácie je

pomerne vysoké, preto pri použití priameho rokovacieho konania dôvod, ktorý verejného obstarávateľa
oprávňuje na tento postup (v tomto prípade žalovaným 1/ deklarované technické dôvody, pre ktoré
neexistuje hospodárska súťaž a existencia výhradných práv) nesmie zakladať rozpor so základnými
zásadami Európskej únie, a teda ani so zásadou zákazu diskriminácie. Žalobca citoval bod 50.
preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26.02.2014, v zmysle ktorého sa

priame rokovacie konanie vzhľadom na jeho škodlivý vplyv na hospodársku súťaž má používať len vo
výnimočných prípadoch a poukázal tiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ
(napr. rozsudky vo veci C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02) je potrebné interpretovať ustanovenia
upravujúce podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania doslovne. Verejný obstarávateľ
pritom nie je oprávnený zákonom uzavretý výpočet podmienok na použitie priameho rokovacieho

konania žiadnym spôsobom rozširovať.

1.3. V súvislosti s aplikáciou priameho rokovacieho konania v nadväznosti na § 81 písm. b) bod 2.
ZVO žalobca konštatoval, že žalovaný 1/ svoje tvrdenia o existencii technických dôvodov, pre ktoré
neexistuje hospodárska súťaž nepodložil relevantnými dokladmi, a preto mal za to, že žalovaný 1/

nepreukázal,žeexistujúkonkrétnetechnickédôvody,prektoréneexistujehospodárskasúťažaprektoré
je žalovaný 2/ jediným hospodárskym subjektom, ktorý vie poskytnúť požadované služby predmetnej
zákazky. Vo vzťahu k dokumentu s názvom Zdôvodnenie oprávnenosti a na realizáciu úloh súvisiacich
s celoštátnymi zisťovaniami o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane
regionálnej zamestnanosti podľa miesta výkonu práce, vypracovanému A. F. G., PP Services s.r.o. zo

dňa 25.07.2019, predloženému žalovaným 1/, žalobca namietal, že tento dokument bol vyhotovený
konateľom spoločnosti PP Services s.r.o., ktorá má v obchodnom registri zapísané činnosti ako napr.:
verejné obstarávanie, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov. Žalobca
zároveň uviedol, že v danom dokumente je uvedená jedna veta všeobecného charakteru v nadväznosti
na technické dôvody, na základe ktorých žalovaný 1/ taktiež dôvodil použitie priameho rokovacieho

konania, ktorá deklaruje, resp. konštatuje určité skutočnosti, avšak dané tvrdenie nie je ničím podložené.
Ďalej žalobca vo väzbe na technickú nemožnosť zabezpečenia predmetu zákazky iným dodávateľom
poukázal podporne na znalecký posudok č. 23/2019, ktorý predložil sám žalovaný 1/, kde v súvislosti
so zabezpečením plnohodnotného poskytnutia požadovanej služby prostredníctvom informačnéhosystému s funkcionalitou veľmi blízkou funkcionalite ISCP sú uvedené určité problémy vzhľadom
na nehospodárnosť takéhoto riešenia a nedostatku časového priestoru, avšak nie je tam uvedená
technická nemožnosť poskytnutia požadovanej služby iným dodávateľom. Vzhľadom na vyššie uvedené

a skutočnosť, že predmetná spoločnosť nemá v predmete činnosti zapísané také činnosti (napr. predaj
a prevádzkovanie informačných systémov, počítačových programov a software, poskytovanie software
– predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom, poradenská a konzultačná činnosť v oblasti
štatistiky, informatizácie a prognózovania), na základe ktorých by bolo zrejmé, že daná spoločnosť je
kompetentná v poskytnutí stanoviska ohľadom technickej nemožnosti zabezpečenia predmetu zákazky

iným dodávateľom, resp. v oblasti IKT, žalobca považoval predmetný dokument v danej súvislosti za
irelevantný. K technickým dôvodom, pre ktoré neexistuje hospodárska súťaž, ďalej žalobca poukázal
na to, že ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto dôvody by sa mali v jednotlivých
prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. V predmetnom prípade však žalovaný 1/ podľa žalobcu
nepreukázal dostatočne, že predmet zákazky spojený s činnosťou Informačného systému o cene
práce (ďalej aj len „ISCP“) nevie poskytnúť z technických dôvodov žiadny iný hospodársky subjekt.

Skutočnosť, že v Slovenskej republike je systém ISCP budovaný od roku 1992 a je jediným informačným
systémom svojho druhu na Slovensku ešte automaticky neznamená, že žiadny iný subjekt nedisponuje,
resp. nemôže disponovať technickými prostriedkami, know-how, tímom odborníkov so špecifickými
znalosťami, skúsenosťami, s technickými prostriedkami potrebnými na poskytnutie služieb tvoriacich
predmet zákazky v tejto časti. K existencii technologického know-how ako technického dôvodu pre

použitie postupu priameho rokovacieho konania žalobca uviedol, že je možné konštatovať, že samotné
know-how o súvisiacom softvéri, ktorý sa predmetu zákazky týka, nie je možné považovať za niektorý
z technických dôvodov, ktoré bránia poskytnutiu služieb iným ako vybraným hospodárskym subjektom.
Dostatočné vedomosti a už získané skúsenosti o existujúcom informačnom systéme určitým subjektom,
ktorý bol aj jeho tvorcom, nemôžu automaticky zakladať výhradnosť dodávky práve týmto subjektom

s odvolávaním sa výlučne na technické dôvody, nakoľko v takom prípade by sa tento subjekt stal
automaticky jediným spôsobilým výhradným poskytovateľom požadovaných služieb na neobmedzene
dlhú dobu z dôvodu, že by po celý čas od vytvorenia takého softvéru cez následné poskytovanie
s tým súvisiacich služieb nadobudol stále väčšie a väčšie know-how, výlučne sa vzťahujúce k predmetu
poskytovaných služieb, napriek skutočnosti, že na trhu by existovalo viacero hospodárskych subjektov

dostatočne spôsobilých na poskytovanie požadovaných služieb poskytovaných informačným systémom
od iného zhotoviteľa v rovnakej kvalite s ohľadom na charakter poskytovaných služieb. Samotné know-
howvoblastikonkrétnehosoftvérovéhoproduktupredstavujevedomostinielenvoblastiprogramovania,
ale aj vedomosti o obsahu daného produktu. Avšak vedomosti týkajúce sa výlučne obsahu konkrétnych
softvérov nie sú v zmysle zákona o verejnom obstarávaní považované za skutočnosť, ktorá spôsobuje

jedinečnosť poskytovania služieb výlučne týmto subjektom. Pri poskytovaní služieb naviazaných na
existenciu určitého informačného systému je potrebné hľadieť na poskytovanie takýchto služieb vo
všeobecnosti, najmä z hľadiska druhu obstarávaných služieb, ich rozsahu a charakteru, ale nie na
oblasť, v ktorej sa poskytujú, a nie na skutočnosť, či v tejto oblasti daný subjekt už nejaké vedomosti
a zručnosti má, nakoľko poskytovanie služieb spojených s vývojom softvéru zahŕňa najmä prácu

s programovacími jazykmi, testovaním softvéru a pod. Tieto skutočnosti je možné nadobudnúť pri
vývoji akéhokoľvek jedinečného softvéru, jeho následnej aplikácii, testovaním, upgrade a pod. Žalobca
poukázal aj na tú skutočnosť, že práve fyzické osoby vytvárajú, udržiavajú, obnovujú a rozvíjajú
informačné systémy, a nie právnické osoby – firmy. IT špecialisti však na trhu práce fluktuujú, menia
spoločnosti a menia aj informačné systémy. Žalobca v súvislosti s technickými dôvodmi ďalej poukázal

aj na list zn. Ares (2017)3469040 zo dňa 10.07.2017 adresovaný Úradu podpredsedu vlády SR pre
investície a informatizáciu, v ktorom Európska komisia vysvetľuje podmienky na použitie priameho
rokovacieho konania na údržbu a rozvoj na mieru vyrobených informačných systémov z technických
dôvodov, a z ktorého vyplýva, že aj podľa názoru Európskej komisie je vo vzťahu k informačným
systémom problematické preukázať existenciu technických dôvodov, pre ktoré neexistuje na trhu

žiadny iný možný dodávateľ. Ďalej žalobca v tejto súvislosti uviedol, že nespochybňuje technickú
náročnosť a unikátnosť ISCP a nespochybňuje ani dôležitosť potreby zabezpečiť jeho kompatibilitu
a interoperabilitu, zároveň však považoval za potrebné poukázať na to, že tieto vlastnosti a potreby
sú spoločné ak nie každému, tak veľmi vysokému počtu na mieru vyrobených informačných systémov.
Ak by teda technická komplikovanosť a unikátnosť ISCP odôvodňovali použitie priameho rokovacieho

konania v tomto prípade, odôvodňovalo by to zároveň použitie priameho rokovacieho konania vo veľkom
počte iných informačných systémov. A tie by z časového hľadiska mohli byť priamym rokovacím konaním
udržiavané a inovované prakticky donekonečna, keďže ich zložitosť a unikátnosť sa len tak nevytratia.
V závere tejto časti žalobca konštatoval, že ak nie je splnená prvá podmienka na použitie priamehorokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2. ZVO (z technických dôvodov neexistuje hospodárska
súťaž), nemá žiadny význam skúmať splnenie druhej a tretej podmienky, nakoľko tieto z nej príčinne
vyplývajú.

1.4. V súvislosti s výhradnými právami žalobca poukázal na to, že podľa vyjadrenia žalovaného
1/ základnou zmluvou, na základe ktorej sa začal vyvíjať a budovať ISCP, je zmluva z roku 1992
medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a spoločnosťou TREXIMA, spol. s r.o. Zlín –
Louky. Žalovaný 1/ taktiež poskytol žalobcovi v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného

zmluvu a jej dodatky (Dodatok č. 1 z 29.03.2019 a dodatok č. 2 z 29.11.2019), ktorá bola uzavretá
31.01.2017 na dobu určitú do 30. novembra 2019 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ na obdobný
predmet zákazky. Žalovaný 1/ na účely preukázania splnenia podmienok na použitie priameho
rokovacieho konania predložil aj stanovisko H. I. H. J., vedúcej Katedry súkromno-právnych disciplín,
Fakulta práva I. I., Vysoká škola Danubius. Žalobca po preskúmaní žalovaným 1/ poskytnutej zmluvy
o dielo a jej dodatkov, ako aj po zohľadnení vyššie citovaného stanoviska, uzavrel, že zo strany

žalovaného 2/ nedošlo k prenosu výkonu majetkových práv k systému ISCP na žalovaného 1/. Na
základe uvedeného konštatoval, že žalovaný 1/ preukázal, že žalovanému 2/ patria k ISCP a jeho
podsystémom výhradné majetkové práva (t.j. preukázal existenciu výhradných práv žalovaného 2/
k ISCP a k jeho podsystémom). Keďže žalovaný 1/ preukázal splnenie prvej podmienky pre použitie
priameho rokovacieho konania, žalobca ďalej posudzoval, či chýbajúca hospodárska súťaž nie je

výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Ohľadom posúdenia predmetnej
zákonnej podmienky žalobca uviedol, že jej podstatou je vo všeobecnosti vylúčiť zneužívanie, resp.
umelé vytváranie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania. Vychádzajúc aj z bodu 50.
preambuly smernice 2014/24/EÚ je podľa žalobcu zrejmé, že priame rokovacie konanie je možné použiť
len za predpokladu, že situáciu výlučnosti (existencie jediného hospodárskeho subjektu schopného

plniť predmet zákazky) nevytvoril verejný obstarávateľ. Zároveň je z predmetného bodu preambuly
smernice zrejmé aj to, že pokiaľ je chýbajúca hospodárska súťaž (teda výlučnosť) spôsobená konaním
verejného obstarávateľa v minulosti, t.j. minulým konaním, ktorého dôsledkom je skutočnosť, že
zadávania aktuálnej zákazky sa môže zúčastniť len jediný hospodársky subjekt, priame rokovacie
konanie nie je oprávnené. Vo vzťahu k posúdeniu splnenia tejto podmienky žalobca poukázal na

to, že žalovaný 1/ obstaráva služby, ktoré sú poskytované, resp. zabezpečované prostredníctvom
ISCP a jeho subsystémov, ku ktorým vykonáva výhradné majetkové práva žalovaný 2/. Tieto služby
boli žalovanému 1/ poskytované na základe zmluvy uzavretej v minulosti medzi žalovaným 1/
a žalovaným 2/. Z uvedeného teda podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný 1/ v minulosti vstúpil do
zmluvného vzťahu so žalovaným 2/, rešpektujúc výhradné majetkové práva žalovaného 2/ k ISCP

a jeho podsystémom a teda „súhlasiac“ s tým, že v budúcnosti nebude môcť zadať zákazku na
obstarávané služby inému hospodárskemu subjektu, ako je žalovaný 2/. Žalobca ďalej uviedol, že
absenciu hospodárskej súťaže vytvoril sám žalovaný 1/ aj tým, že v predchádzajúcom verejnom
obstarávaní nezabezpečil práva k zdrojovým kódom ISCP a databázam potrebným pre jeho činnosť.
Žalobca konštatoval, že stav exkluzivity (existenciu jediného hospodárskeho subjektu disponujúceho

výhradnými právami, vylučujúcimi možnosť ostatných hospodárskych subjektov plniť danú zákazku)
z dôvodu výhradných práv bol spôsobený konaním žalovaného 1/, v dôsledku čoho nemôže byť tento
stav oprávneným dôvodom pre použitie priameho rokovacieho konania. Na základe uvedeného mal
žalobca za to, že žalovaný 1/ v predmetnom prípade nepreukázal, že chýbajúca hospodárska súťaž,
vyplývajúca z výhradných práv žalovaného 2/ k predmetným informačným systémom, nie je výsledkom

umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, a preto sa nemôže dovolávať použitia priameho
rokovacieho konania na základe existencie výhradných práv žalovaného 2/. Zároveň mal za to, že
v prípade, ak verejný obstarávateľ nepreukáže, že v danom prípade ide o situáciu objektívnej výlučnosti,
skúmanie podmienky existencie primeranej alternatívy alebo náhrady nemá opodstatnenie.

1.5. Podľa žalobcu uvedené protiprávne konanie žalovaného 1/ v rozpore s § 81 písm. b) bod 2.
a bod 3. ZVO malo zásadný vplyv na výsledok daného verejného obstarávania, ktorý spočíva v tom,
že žalovaný 1/ na uzavretie Zmluvy o dielo neuplatnil niektorý zo súťažných postupov verejného
obstarávania, ale postupoval priamym rokovacím konaním, pričom na takýto postup neboli splnené
zákonné podmienky. V dôsledku tohto porušenia žalovaný 1/ priamo zadal zákazku žalovanému 2/

a uzavrel s ním Zmluvu o dielo aj keď neboli splnené podmienky pre uplatnenie priameho rokovacieho
konania. Žalovaný 1/ sa takýmto spôsobom vyhol zadávaniu zákazky súťažným postupom, a teda konal
v rozpore s princípmi verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 ZVO, najmä princípom transparentnosti
a nediskriminácie hospodárskych subjektov. Uvedené porušenia ZVO žalovaným 1/ mali podľa žalobcuvplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže v prípade použitia otvoreného postupu verejného
obstarávania mohlo svoju ponuku na obstarávaný predmet zákazky predložiť viacero uchádzačov,
pričom úspešným sa potenciálne mohol stať iný uchádzač ako žalovaný 2/. Podľa žalobcu žalovaný 1/

uvedenýmnezákonnýmpostupomzadávaniazákazkyobišielúčelavýznamverejnéhoobstarávaniaako
procesu, ktorý má zabezpečiť hospodárne vynakladanie verejných finančných prostriedkov v prostredí
čestnej hospodárskej súťaže.

1.6. V intenciách vyššie uvedených skutkových a právnych tvrdení žalobca konštatoval, že žalovaný

1/ a žalovaný 2/ uzatvorili Zmluvu o dielo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, konkrétne
v rozpore s § 81 písm. b) bod 2. a bod 3. ZVO a rovnako tiež v rozpore s právom EÚ, čím založili
absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný 1/ žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa
08.04.2021 uviedol, že vo všeobecnosti nespochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie

žaloby v zmysle § 180 ZVO. Právnu úpravu týkajúcu sa neplatnosti zmluvy podľa § 180 ZVO a právnu
úpravu týkajúcu sa neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka však nie je možné podľa
názoru žalovaného 1/ zamieňať. Právna úprava týkajúca sa neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníkavsebenezahŕňadôvody,ktorésatýkajúpostupuuzatváraniazmluvy,prenedodržaniektorých
je možné vysloviť neplatnosť zmluvy. Ak teda obsah právneho úkonu (práva a povinnosti zmluvných

strán) neodporuje zákonu, neobchádza ho ani sa neprieči dobrým mravom, avšak spôsob uzatvorenia
tohto právneho úkonu zákonu odporuje alebo ho obchádza, nie je možné vysloviť neplatnosť zmluvy
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale výlučne podľa § 180 ZVO. Zo stanovísk žalobcu obsiahnutých
v žalobe pritom nevyplýva, že by obsah Zmluvy o dielo odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa
priečil dobrým mravom. Naopak z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že podľa jeho právneho názoru proces

uzatvárania Zmluvy o dielo odporuje pravidlám verejného obstarávania, ktoré sú vymedzené v ZVO.
V súvislosti so skúmaním procesných podmienok, po zohľadnení datovania žaloby, zároveň žalovaný
1/ žiadal, aby súd preskúmal, či žalobca podal žalobu včas.

2.1. Žalovaný 1/ ďalej poukázal na to, že pred uzatvorením Zmluvy o dielo uverejnil v Úradnom vestníku

Európskej únie č. 2020/S 031 zo dňa 13.02.2020 pod č. 073280 a vo Vestníku verejného obstarávania
č. 39/2020 zo dňa 14.02.2020 pod zn. 9736-DES oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu (tzv. oznámenie
o dobrovoľnej transparentnosti ex ante), ktorým informoval širokú verejnosť o svojom zámere uzavrieť
Zmluvu o dielo so žalovaným 2/. Voči tomuto oznámeniu neuplatnili revízny postup žiadne oprávnené
subjekty, čo podľa žalovaného 1/ podporuje záver, že jeho postup pri uzatváraní Zmluvy o dielo nebol

v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, ktorých imanentnou súčasťou sú aj pravidlá verejného
obstarávania.

2.2. Konanie žalobcu spočívajúce v podaní žaloby po zohľadnení toho, že žalobca disponoval
podstatnými informáciami pre predbežný právny záver o tom, či postup žalovaného 1/ je v súlade

s pravidlami verejného obstarávania, a to ešte pred uzatvorením Zmluvy o dielo, považoval žalovaný
1/ za rozporné s ústavným princípom právnej istoty. Žalobca sa dozvedel o plánovanom uzatvorení
Zmluvy o dielo už dňa 11.02.2020, teda v deň, keď žalovaný 1/ odoslal žalobcovi oznámenie o zámere
uzavrieť zmluvu na zverejnenie do vestníkov. Bezprostredne po zverejnení tohto oznámenia kontaktoval
žalobca žalovaného 1/ a žiadal bližšie informácie ohľadne dôvodov použitia priameho rokovacieho

konania pri zadávaní verejnej zákazky. Žalovaný 1/ poskytol v rámci tejto komunikácie žalobcovi
všetku potrebnú súčinnosť. Žalovaný 1/ pristúpil k uzatvoreniu Zmluvy o dielo so žalovaným 2/ až na
štrnásty deň odo dňa odoslania oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu na publikáciu vo vestníkoch.
Žalobca tak mal k dispozícii dva týždne na to, aby zabránil žalovaným v uzatvorení Zmluvy o dielo,
ak bol toho právneho názoru, že žalovaným 1/ použitý postup pri uzatváraní Zmluvy o dielo nie je

v súlade s pravidlami verejného obstarávania alebo mal pochybnosti o tom, či tento postup je v súlade
s pravidlami verejného obstarávania, keďže ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť verejného
obstarávania disponuje rozsiahlymi právomocami vymedzenými ZVO. Žalobca vedomý si, že žalovaní
pristúpiakuzatvoreniuZmluvyodielo,aktívnenevyužilsvojeprávomoci,ktorýmibyformoupredbežného
opatrenia pozastavil konanie žalovaného 1/ až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, a teda nezabránil

žalovaným v uzatvorení Zmluvy o dielo, hoci túto možnosť mal. Žalovaný 1/ uzatvoril so žalovaným
2/ Zmluvu o dielo, a to vychádzajúc z toho, že žalobca nezačal konanie o preskúmanie úkonov
kontrolovaného v súvislosti s postupom žalovaného 1/ pri uzatváraní Zmluvy o dielo a že žalobca
žalovanému 1/ nenaznačil pred podpisom Zmluvy o dielo, že by postup žalovaného 1/ pri uzatváraní tejtozmluvy mohol byť v rozpore s pravidlami verejného obstarávania. Žalovaný 1/ zároveň v tejto súvislosti
poukázal tiež na tú skutočnosť, že iné osoby ako žalobca podľa § 181 ods. 7 ZVO nemôžu uplatniť návrh
na určenie neplatnosti zmluvy, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere

uzavrieť zmluvu a zmluvu uzavrel najskôr jedenásty deň odo dňa uverejnenia oznámenia v Úradnom
vestníku EÚ.

2.3. K zákonnej aplikácii výnimky zo súťažných postupov uviedol, že žalovaný 1/ použil pri uzatváraní
Zmluvy o dielo postup priameho rokovacieho konania, a to z dôvodu podľa § 81 písm. b) bod 2.

a bod 3. ZVO. Žalovaný 1/ teda odôvodňoval použitý nesúťažný postup výnimkou tzv. dostupnosti
z jedného zdroja, a to na podklade technických dôvodov a výhradných práv. Žalovaný 1/ v ďalšom
poukázal na to, že pomerne výstižne zdôvodnil výhradnosť žalovaného 2/ vo vzťahu k službám, ktoré
sú predmetom Zmluvy o dielo v samotnom oznámení o zámere uzavrieť zmluvu. Ďalšie skutočnosti
odôvodňujúce súlad jeho postupu s pravidlami verejného obstarávania žalovaný 1/ uviedol aj v jeho liste
označenom ako Výzva na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov

kontrolovaného po uzavretí zmluvy – odpoveď č. 10430-990/2021, 8889/2021 zo dňa 08.03.2021,
adresovanom žalobcovi. V tomto liste žalovaný 1/ poukázal na to, že služby, ktoré sa zaviazal žalovaný
2/ poskytnúť žalovanému 1/ na základe Zmluvy o dielo, musia spĺňať vysoké štandardy pre kvalitu,
komplexnosť a detailnosť štatistických výstupov, a to vzhľadom k tomu, že štatistické zisťovania, ktoré
sú predmetom zmluvy, sú súčasťou Európskeho štatistického systému a musia spĺňať požiadavky

stanovené v príslušných právnych predpisoch. Žalovaný 1/ v uvedenom liste zároveň poukázal na to,
že iný hospodársky subjekt ako žalovaný 2/ nedokáže poskytnúť služby, ktoré sú predmetom Zmluvy
o dielo. Výlučnosť žalovaného 2/ na trhu štatistických služieb v oblasti zisťovania úplných nákladov práce
je daná kombináciou technických dôvodov a výhradných práv. Žalovaný 2/ ako tvorca ISCP má unikátny
prístup k dátam o úplných nákladoch práce, ktoré spĺňajú požiadavky Európskeho štatistického systému

na kvalitu, komplexnosť a detailnosť štatistických záznamov. Výkon štatistických zisťovaní úplných
nákladov práce je pritom úlohou žalovaného 1/, ktorá súvisí s plnením záväzkov Slovenskej republiky
vo vzťahu k jej členstvu v Európskej únii. Okrem žalovaného 2/ na trhu štatistických služieb v oblasti
zisťovania úplných nákladov práce neexistuje alternatívny dodávateľ, ktorý by disponoval adekvátnymi
nástrojmi, ktoré by umožňovali prístup k relevantným dátam o úplných nákladoch práce tak, aby tieto

dáta spĺňali požiadavky Európskeho štatistického systému. Žalovaný 1/ pri obstarávaní predmetných
služiebpostupovalobozretneanespoliehalsalennavlastnéúvahy,alenaopaksizadovážilajstanovisko
nezávislej tretej osoby (spoločnosti PP Services s.r.o.), ktorá výhradnosť žalovaného 2/ vo vzťahu
k službám, ktoré sú predmetom Zmluvy o dielo, potvrdila. Žalovaný 1/ nerozumel postoju žalobcu,
ktorý považoval dané potvrdenie za irelevantné. Mal za to, že spôsobom spochybňovania stanovísk

spoločnosti PP Services s.r.o. žalobca de facto spochybňuje svoju kompetenciu posudzovať súlad
postupu žalovaného 1/ so ZVO, keďže žalobca rovnako ako menovaná spoločnosť nie je subjektom,
ktorý by sa v rámci predmetu svojej činnosti zaoberal či už štatistickými zisťovaniami alebo službami
v oblasti informačných technológií. Žalovaný 1/ v ďalšej časti svojho vyjadrenia upriamil pozornosť na to,
že predmetom zákazky, ktorej obsah vyjadruje Zmluva o dielo, nie je prístup k ISCP, ktorého majetkovými

právami disponuje žalovaný 2/. Predmetom zákazky je poskytnutie služieb, ktoré sa jednoducho dajú
označiť za štatistické zisťovanie. Na poskytnutie týchto služieb tak, aby boli dodržané požiadavky
Európskeho štatistického systému, je nutné, aby dodávateľ disponoval prístupom k dátam o úplných
nákladoch práce. V rámci Európskeho hospodárskeho priestoru existuje jediná databáza obsahujúca
relevantnédátaoúplnýchnákladochprácenaúzemíSlovenskejrepubliky,zodpovedajúcapožiadavkám

Európskehoštatistickéhosystému.ToutodatabázoujeISCP.Službuspočívajúcuvštatistickomzisťovaní
o úplných nákladoch práce pri dodržaní požiadaviek Európskeho štatistického systému tak v teoretickej
rovine vie poskytnúť akýkoľvek hospodársky subjekt, ktorý disponuje adekvátnym prístupom k ISCP,
a zároveň oprávnením na poskytovanie štatistických zisťovaní. V praktickej rovine však vzhľadom
na disponibilitu majetkovými právami k ISCP vie túto službu poskytnúť výlučne žalovaný 2/, ktorý

je výhradným disponentom majetkových práv k ISCP. Vo vzťahu k skúmaniu zavinenia žalovaného
1/ v súvislosti s výhradnosťou žalovaného 2/ poukázal žalovaný 1/ na to, že ISCP nebol vytvorený
žalovaným 2/ na základe požiadavky žalovaného 1/. ISCP vznikal od roku 1992 z iniciatívy vlády
Slovenskej republiky, a to pod záštitou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to v súvislosti
so splnením podmienok pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Žalovaný 1/ je len pasívny

užívateľ dát vyplývajúcich z ISCP. Vznik ISCP bol výsledkom dohody Vlády Slovenskej republiky
so sociálnymi partnermi (zástupcami zamestnávateľov a zástupcami odborových zväzov), a to ako
apolitický a objektívny nástroj na identifikáciu ceny práce na území Slovenskej republiky. Žalovaný
1/ zdôraznil, že žalovaný 2/ nevytvoril ISCP ako softvér na mieru na základe zmluvného vzťahu sožalovaným 1/. ISCP bol vytvorený žalovaným 2/ na základe zmluvného vzťahu s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR. Žalovaný 1/ tak výhradnosť žalovaného 2/ v súvislosti so štatistickými
zisťovaniamioúplnýchnákladochprácenezapríčinil.Ďalejžalovaný1/uviedol,žemalzáujemoudelenie

licencie k ISCP s možnosťou prípadného sublicencovania na tretie osoby tak, aby žalovaný 1/ mohol
sám,resp.prostredníctvomtretíchosôbsúťažnýmimetódamizabezpečiťštatistickézisťovaniaoúplných
nákladoch práce. Zmluvné vzťahy medzi žalovanými však vznikali mimo súťažných metód, v rámci
ktorých má žalovaný 1/ oslabenú vyjednávaciu pozíciu. Žalovaný 2/ návrh žalovaného 1/ na udelenie
licencie k ISCP s možnosťou udelenia prípadnej sublicencie tretím osobám vždy v rámci kontraktačného

procesu odmietol. Úvahy žalobcu o tom, že na trhu práce migrujú špecialisti na informačné technológie
a know-how sa s nimi presúva od jedného hospodárskeho subjektu k inému považoval žalovaný
1/ za zavádzajúci argument, ktorý nereflektuje princíp autorského práva, ktorým je výhoda subjektu
vykonávajúceho majetkové práva autora k autorskému dielu. Vo vzťahu k splneniu poslednej podmienky
žalovaný 1/ uviedol, že alternatíva voči celoštátnemu štatistickému zisťovaniu o úplných nákladoch
práce prostredníctvom využitia ISCP existuje. Celoštátne štatistické zisťovanie o úplných nákladoch

práce by bolo možné dosiahnuť prostredníctvom využitia kompetencií žalovaného 1/ vymedzených
v zákone č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov. Takýto spôsob by však
bol administratívne náročný, a to niekoľkonásobne, keď žalovaný 1/ by musel na tento účel vytvoriť
nové miesta v štátnej službe a zabezpečiť adekvátne materiálno-technické vybavenie. K uvedenému
považoval žalovaný 1/ za nutné dodať, že štatistické zisťovanie realizované na inom princípe ako

využívaním údajov z administratívnych zdrojov, zo skúseností žalovaného 1/ nemajú adekvátnu
kvalitu, a teda ťažko by spĺňali požiadavky Európskeho štatistického systému. Na základe uvedeného
žalovaný 1/ uzavrel, že alternatíva voči účelu, ktorý je sledovaný Zmluvou o dielo, je komplikované
a administratívne náročné štatistické zisťovanie, ktoré je v rozpore s trendom znižovania administratívnej
záťaže a neumožnilo by dosiahnuť kvalitu dát podľa požiadaviek Európskeho štatistického systému.

Eventuálne by žalovaný 1/ mohol začať budovať porovnateľnú databázu od počiatku, čo je rovnako
neprijateľné riešenie, ktoré okrem iného popiera základnú dohodu medzi Vládou Slovenskej republiky
asociálnymipartnermi.NáhradazauzatvorenieZmluvyodielojetedaneprimeraná,pričomjevpriamom
rozpore s princípom efektívnosti a princípom hospodárnosti, ktoré sú základnými princípmi verejného
obstarávania(§10ods.2ZVO).Záveromksplneniuobligatórnychpredpokladovprezákonnéuplatnenie

výnimky tzv. dostupnosti z jedného zdroja žalovaný 1/ uviedol, že z vyššie uvedených skutočností je
jasné, že uverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (teda aplikácia súťažnej metódy),
by neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, keďže z objektívneho hľadiska na trhu existuje výlučne
jeden hospodársky subjekt, ktorý vie vzhľadom na disponibilitu dátami obsiahnutými v ISCP dosiahnuť
úroveň požadovanú Európskym štatistickým systémom z hľadiska kvality celoštátneho štatistického

zisťovania o úplných nákladoch práce. Týmto hospodárskym subjektom je žalovaný 2/.

3. Žalovaný 2/ rovnako považoval žalobu za nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa
12.04.2021 navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca pri posúdení
aplikovateľnosti priameho rokovacieho konania pri uzatvorení Zmluvy o dielo a pri následnom rozhodnutí

o využití procesného oprávnenia žalobcu podľa § 180 ZVO nesprávne vyhodnotil skutkový stav
a následne aplikoval skutkový stav na nesprávnu právnu normu. Podľa názoru žalovaného 2/ žalobca
nesprávne vyhodnotil skutkový stav týkajúci sa Zmluvy o dielo z dôvodu, že nesprávne posúdil obsah
a povahu predmetu zákazky resp. Zmluvy o dielo, existenciu technických dôvodov umožňujúcich postup
priameho rokovacieho konania a zodpovednosť žalovaného 1/ ako verejného obstarávateľa za absenciu

hospodárskej súťaže vo vzťahu k predmetu Zmluvy o dielo.

3.1. Žalovaný 2/ v prvom rade zdôraznil, že predmetom Zmluvy o dielo je poskytovanie presne
špecifikovaných štatistických služieb. Predmetom Zmluvy o dielo nie je poskytnutie softvéru alebo iného
informačného systému, ani poskytnutie údržby, rozvoja či inej úpravy informačného systému a už vôbec

nie poskytnutie akejkoľvek služby týkajúcej sa softvéru či iného informačného systému vo vlastníctve
žalovaného 1/. Túto skutočnosť považoval žalovaný 1/ za nevyhnutné zvýrazniť a explicitne pomenovať
z dôvodu, že žalobca vo svojej argumentácii používa na vylúčenie existencie technických dôvodov
podľa § 81 písm. b) bod 2. ZVO argumentáciu, ktorá je z jeho strany konštantne používaná, no výlučne
vo vzťahu k prípadom, kedy je predmetom zákazky obstaranie softvéru (t.j. vytvorenie softvéru pre

obstarávateľa na mieru na základe jeho požiadaviek), alebo služieb údržby či inej úpravy softvéru, ktorý
už obstarávateľ sám prakticky užíva (má licenciu na používanie softvéru) alebo už aj vlastní a užíva
obstarávateľ (je vlastníkom zdrojového kódu a zároveň vlastní aj majetkové autorské práva). Toto nie
je prípad posudzovanej Zmluvy o dielo. Predmetom Zmluvy o dielo sú štatistické služby, ktoré neviežalovaný 1/ uskutočniť sám a ktoré vie v Slovenskej republike poskytnúť len konkrétny hospodársky
subjekt, ktorý disponuje vlastným unikátnym informačným systémom. Argumentáciu žalobcu, ktorá je
nesprávne aplikovaná na posudzovanú Zmluvu o dielo, resp. jej predmet plnenia, je možné identifikovať

v tých častiach žaloby, kde žalobca argumentuje listom Európskej komisie a tiež v časti týkajúcej sa
argumentácie k know-how. Podľa žalovaného 2/ žalobca úplne opomenul vysvetliť, prečo sa má tento
prístup, známy z prípadov, kedy ide skutočne o dodávku nového informačného systému obstarávateľovi,
alebo o dodávku úpravy či údržby už existujúceho informačného systému obstarávateľa vytvoreného
pre obstarávateľa na mieru, aplikovať aj na realizáciu služieb, ktoré vie poskytnúť len jeden hospodársky

subjekt prostredníctvom svojho vlastného jedinečného softvéru.

3.2. Vo vzťahu k existencii technických dôvodov žalovaný 2/ poukázal na to, že rozsah, obsah
a štruktúru štatistických dát o úplných nákladoch práce a štruktúry miezd zamestnancov, ktorých
štatistický zber, validácia, dopočítanie a ďalšie spracovanie je predmetom Zmluvy o dielo, upravuje
príloha č. 1 vyhlášky ŠU SR č. 250/2017 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní

na roky 2018 až 2020 v znení neskorších predpisov. Podrobnejšie upravujú obligatórne požiadavky
právne záväzné akty Európskej únie, ktorých súlad musí pri realizácii daných štatistických zisťovaní
zabezpečovať žalovaný 1/, resp. informačný systém dodávateľa žalovaného 1/. Žalovaný 1/ nedisponuje
informačným systémom, ktorý by spĺňal minimálne požiadavky stanovené na kvalitu, štruktúru, rozsah
dát o nákladoch práce a štruktúre miezd v Slovenskej republike. Jediným existujúcim informačným

systémom, ktorý spĺňa takto stanovené minimálne požiadavky, je ISCP vlastnený žalovaným 2/. Žiadny
iný hospodársky subjekt v priestore Európskej únie nedisponuje informačným systémom, ktorý by
spĺňal stanovené minimálne požiadavky. Ďalej žalovaný 2/ poukázal na to, že ISCP je komplexným
informačným systémom, ktorý v sebe integruje viaceré podsystémy a databázy. Systém je budovaný
z iniciatívy Vlády SR v gescii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod usmerňovaním

Medzirezortnej komisie ISCP. ISCP v plnej miere implementuje nariadenia, uznesenia a odporúčania
EUROSTATu, OECD a Medzinárodnej organizácie práce, podľa ktorých je nevyhnutné realizovať
krátkodobé zisťovania ceny a diferenciácie miezd zamestnancov, pracovných a sociálnych podmienok
a úplných nákladoch práce cieľavedome a progresívne rozvinúť vo všetkých európskych štátoch tak,
aby výstupy mohli byť navzájom kompatibilné. Žiaden iný systém ako ISCP nie je technicky napojený

na personálne a mzdové systémy požadovaného počtu spravodajských jednotiek (zamestnávateľov),
a nezabezpečuje tak bezpapierový zber; nezabezpečuje štatistické služby o úplných nákladoch práce
a o štruktúre miezd zamestnancov v Slovenskej republike v rozsahu, kvalite a štruktúre definovanej
EUROPSTATom a nariadeniami Európskej únie; a nemá vybudované databázy, ktoré sú potrebné na
dopočty či výpočty v zmysle požiadavky EUROSTATu a nariadení k tejto oblasti. Na základe uvedeného

žalovaný 2/ konštatoval, že ISCP je jediným informačným systémom na relevantnom trhu Európskej
únie, ktorý dokáže poskytnúť predmet Zmluvy o dielo. Žalovaný 2/ v ďalšej časti svojho vyjadrenia
poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe predložil len všeobecný výklad § 81 písm. b) bod 2. ZVO,
pričom tento výklad nijako neaplikoval na rozbor technickej argumentácie predloženej žalovaným 1/
žalobcovi v rámci komunikácie týkajúcej sa Zmluvy o dielo pred podaním žaloby. Žalobca vylúčil ako

irelevantný a teda neposúdil obsah dokumentu vypracovaného spoločnosťou PP Services s.r.o. zo dňa
25.07.2019 na základe zápisu predmetu podnikania v obchodnom registri pôvodcu daného dokumentu
bez ďalšieho vysvetlenia, pričom podľa názoru žalovaného 2/ je takéto odôvodnenie rozhodnutia
žalobcu, vylučujúceho z posúdenia jeden z dokumentov predkladaných verejným obstarávateľom,
arbitrárnym a svojvoľným rozhodnutím. Žalobca neposúdil obsah znaleckého posudku č. 23/2019

z 27.12.2019 vypracovaného K. H. L.. Žalobca neprihliadol na vecnú časť tohto posudku z dôvodu,
že nie je tam uvedená technická nemožnosť poskytnutia požadovanej služby iným dodávateľom.
Žiadnu argumentáciu k obsahu znaleckého posudku a relevantným technickým parametrom ISCP
žalobca neuviedol. Takúto argumentáciu považoval žalovaný 2/ za formalistickú. Žalovaný 2/ bol toho
názoru, že žalobca v žiadnej časti textu žaloby neponúkol relevantný rozbor toho, prečo sa podľa

žalobcu nepodarilo žalovanému 1/ odôvodnením použitia priameho rokovacieho konania uvedeného
v Oznámení dostatočne preukázať technické dôvody, pre ktoré neexistuje v prípade predmetu zákazky
podľa Zmluvy o dielo hospodárska súťaž v zmysle § 81 písm. b) bod 2. ZVO. Spôsob a absencia
relevantnej argumentácie, ktorou by žalobca vysvetlil neprihliadanie na Potvrdenie PP Service a na
Znalecký posudok, odhaľujú účelovosť, arbitrárnosť a svojvoľnosť konania žalobcu ako ústredného

orgánu štátnej správy pri využívaní procesného oprávnenia podľa § 180 ZVO.

3.3. V úvode časti vyjadrenia týkajúcej sa zodpovednosti za absenciu hospodárskej súťaže žalovaný
2/ zvýraznil, že žalobca explicitne v žalobe uznáva, že výhradné práva žalovaného 2/ k ISCPboli preukázané. Toto skutkové tvrdenie je tak medzi sporovými stranami nesporné. Ďalej uviedol,
že žalovaný 1/ nezadal žalovanému 2/ žiadnou zmluvou v minulosti vytvorenie ISCP podľa jeho
požiadaviek. ISCP vybudoval žalovaný 2/ svojou činnosťou, ktorá súvisela s poskytovaním štatistických

služieb. Ani skutočnosť, že vznik ISCP bol iniciovaný dohodou Vlády Slovenskej republiky so sociálnymi
partnermi, nijako neznamená, že žalovaný 1/ je zodpovedný za existenciu výhradných práv žalovaného
2/ alebo že žalovaný 1/ spôsobil či vytvoril podmienky technickej výlučnosti. Žiadny právny predpis
a ani pravidlá priameho rokovacieho konania v zmysle ZVO nestanovujú verejným obstarávateľom
povinnosť nadobúdať licenciou výhradné práva k technickému prostriedku, ktorým dodávateľ služby

zabezpečuje poskytovanie služieb. ISCP je unikátny softvér vo vlastníctve žalovaného 2/, ku ktorému má
žalovaný 2/ aj výhradné majetkové práva v zmysle autorského zákona. Tento softvér používa žalovaný
2/ na poskytovanie služieb rôznym subjektom, nie len žalovanému 1/. Žalovaný 2/ tvrdil, že vyžadovať
od ktoréhokoľvek verejného subjektu, ktorý je aj objednávateľom služieb, povinnosť obstarať licenciu
k využívaniu ISCP ako majetku žalovaného 2/, t.j. znemožniť alebo zúžiť výkon hospodárskej činnosti
žalovaného 2/ tým, že sa vzdá svojich výhradných práv k svojmu informačnému systému, výrazne

prekračujezákladnéprincípypoctivejhospodárskejsúťažeavýkonuprávapodnikaťzasituácie,kedynie
je v žiadnom rozsahu obsahom štatistických služieb podľa Zmluvy o dielo vytvorenie, úprava či údržba
softvéru či už vlastneného alebo využívaného daným verejným subjektom. V tejto argumentácii žalobcu
sa podľa žalovaného 2/ opäť ukazuje nesprávne pochopenie predmetu Zmluvy o dielo, keď žalobca
prehliada skutočnosť, že softvér nie je predmetom zmluvy a nevlastní a ani nepoužíva ho žalovaný 1/.

Žalovaný 2/ zdôraznil, že poskytnutie zdrojových kódov inému subjektu by spôsobilo, že žalovaný 2/
by sa vzdal výlučnosti, ktorú požíva k informačnému systému, ktorý je základom jeho podnikateľskej
činnosti v segmente štatistických služieb v oblasti práce a miezd. Zároveň považoval za potrebné uviesť,
že ani zdrojové kódy, resp. poskytnutie licencie na používanie ISCP, by nezabezpečilo možnosť výkonu
štatistických služieb, ktoré sú predmetom Zmluvy o dielo, či už samostatnými kapacitami žalovaného

1/ a ani prostredníctvom tretej osoby odlišnej žalovaného 2/. Nejde len o informačný systém ako taký,
ale aj o vybudovanú sieť prepojení medzi ISCP a informačnými personálnymi a mzdovými systémami
požadovanéhomnožstvaaštruktúryspravodajskýchjednotiekvSlovenskejrepubliky,spôsobzisťovania
a spracúvania premenných o zamestnávateľoch a za každého zamestnanca stanovených Vyhláškou,
resp. nariadeniami Európskej únie, spôsobilosť porovnania získaných alebo vypočítaných údajov

s predchádzajúcimi rokmi a ďalšie spôsobilosti žalovaného 2/. Vybudovanie dostatočne odbornej
personálnej i administratívno-technickej kapacity žalovaného 1/, ktorá by bola v súlade s požiadavkami
Vyhlášky a nariadení Európskej únie schopná poskytnúť štatistické služby, ktoré sú predmetom Zmluvy
o dielo, hoc aj za stavu dispozície s licenciou na majetkové práva k ISCP, by bolo v krátkodobom
horizonte nereálne a zároveň aj nehospodárne. Aj v prípade, ak by žalovaný 1/ pristúpil k takémuto

zásadnému rozhodnutiu, ani takáto situácia by neznamenala, že žalovaný 1/ nepotrebuje zabezpečovať
predmetné štatistické služby od žalovaného 2/ ako jediného subjektu na trhu aj počas rokov budovania
kapacít žalovaného 1/. Aj v takomto prípade, by boli počas tohto obdobia nevyhnutné služby žalovaného
2/, na obstaranie ktorých by bolo možné aplikovať postup priameho rokovacieho konania. Zároveň
bol žalovaný 2/ tohto názoru, že rozhodnutie o tom, akým spôsobom, v akom rozsahu, bude ústredný

orgán štátnej správy, akým je aj žalovaný 1/, vykonávať svoje úlohy vlastnými kapacitami a v akom
rozsahu prostredníctvom tretích osôb, je na výlučnom rozhodnutí daného ústredného orgánu štátnej
správy. Žalovaný 2/ uzavrel, že podľa jeho názoru a vedomostí žalovaný 1/ nijako neprispel k absencii
hospodárskej súťaže, nijako umelo nezúžil požiadavky obstarávania a nevytvoril ani stav exkluzivity
ISCP vo vzťahu k štatistickým službám, ktoré sú predmetom Zmluvy o dielo.

4. Žalobca sa vyjadril k obsahu vyjadrení žalovaných písomným podaním zo dňa 22.10.2021, kde zotrval
na podanej žalobe. K argumentu žalovaného 1/, že absencia revíznych postupov podporuje záver, že
postup žalovaného 1/ pri uzatváraní Zmluvy o dielo nebol v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže,
žalobca uviedol, že uvedený názor žalovaného 1/ je nelogický. Nie je možné konvalidovať konanie

verejného obstarávateľa skutočnosťou, že voči ním vyhlásenému verejnému obstarávaniu neboli
uplatnené revízne postupy, tak isto, nie je možné automaticky uviesť, že každé verejné obstarávanie,
voči ktorému boli uplatnené revízne postupy je automaticky v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže
a v rozpore so ZVO. Uvedené tvrdenie žalovaného 1/ nemá žiadnu oporu v ZVO. K namietanému
porušeniu princípu právnej istoty žalobca uviedol, že za proces verejného obstarávania je zodpovedný

sám žalovaný 1/ ako verejný obstarávateľ, nie žalobca, keďže nie je možné žiadať od žalobcu, aby
každú zverejnenú zákazku vo Vestníku verejného obstarávania iniciatívne skontroloval. Žalobca v tejto
súvislosti ďalej uviedol, že dňa 11.02.2020 žalovaný 1/ odoslal žalobcovi na zverejnenie oznámenie
o dobrovoľnej transparentnosti ex ante vzťahujúce sa k predmetnému priamemu rokovaciemu konaniu,pričom žalobca následne dňa 13.02.2020 požiadal žalovaného 1/ o zodpovedanie otázok. V nadväznosti
na uvedené žalovaný 1/ doručil žalobcovi dňa 17.02.2020 svoje vyjadrenie k otázkam žalobcu, pričom
následne dňa 25.02.2020 žalovaný 1/ pristúpil k uzavretiu predmetnej Zmluvy o dielo so žalovaným 2/.

Nakoľko v rámci úkonov súvisiacich s preštudovaním spisového materiálu k danej zákazke žalobca
zistil, že dňa 25.02.2020 došlo k podpísaniu Zmluvy o dielo zo strany žalovaného 1/ v rámci danej
zákazky, žalobca dňa 27.02.2020 zaevidoval vlastný podnet na výkon kontroly predmetnej zákazky po
uzavretí zmluvy. Skutočnosť, že žalobca v čase medzi doručením požadovaných doplňujúcich informácií
zo strany žalovaného 1/ dňa 17.02.2020, a následným uzatvorením Zmluvy o dielo dňa 25.02.2020

(t.j. v priebehu ôsmich kalendárnych dní), nezačal konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného
pred uzavretím zmluvy (a ani nevydal predbežné opatrenie), podľa žalobcu nie je možné objektívne
vyhodnotiť tak, že žalobca mal za to, že daný postup priameho rokovacieho konania je v súlade so
ZVO. ZVO neustanovuje fikciu opodstatnenosti (zákonnosti) použitia postupu priameho rokovacieho
konania, resp. fikciu preukázania splnenia podmienok na použitie postupu priameho rokovacieho
konania verejným obstarávateľom v prípade, ak žalobca v súvislosti s týmto postupom nezačne konanie

o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy. Žalobca v tejto súvislosti zároveň
poukázal na skutočnosť, že pokiaľ chce mať verejný obstarávateľ svoj postup zadávania zákazky
prostredníctvom priameho rokovacieho konania skontrolovaný žalobcom pred uzavretím zmluvy, má
možnosť pred uzavretím zmluvy podať žalobcovi podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, čo
však žalovaný 1/ v tomto prípade neurobil. Ďalej žalobca zdôraznil, že nemal možnosť rozhodnúť sa,

či podá návrh na určenie neplatnosti alebo nie, žalobca bol v zmysle ustanovenia § 180 ZVO povinný
podať návrh na určenie neplatnosti na súd po tom, ako zistil, že žalovaný 1/ uzavrel zmluvu v rozpore so
ZVO. K splneniu procesnej povinnosti podať žalobu v lehote jedného roka od uzavretia zmluvy žalobca
k námietke žalovaného 1/ ohľadom možného zmeškania lehoty uviedol, že aj podľa elektronického
súdneho spisu je zrejmé, že žaloba bola súdu doručená už dňa 24.02.2021, t.j. v zákonom stanovenej

lehote.

4.1. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodnutím úradu č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/5 zo dňa 07.04.2021
bolo potvrdené, že uzavretím Zmluvy o dielo so žalovaným 2/, žalovaný 1/ porušil § 10 ods. 1 v spojení s
§ 81 písm. b) bod 2. a bod 3. ZVO, keď neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním a uzatvoril

Zmluvu o dielo so žalovaným 2/ a teda sa vyhol povinnosti uzavrieť predmetnú Zmluvu o dielo spôsobom
resp. postupom podľa ustanovení ZVO, pričom uvedené porušenia ZVO mali vplyv na výsledok
verejnéhoobstarávania.Žalobcamalzato,žeskutočnostitýkajúcesapreukázaniaoprávnenostipoužitia
výnimky podľa § 81 písm. b) ZVO, na ktoré poukázal žalovaný 1/ a s ktorými sa stotožnil žalovaný 2/,
nemôžu byť predmetom konania na Okresnom súde Malacky, uvedené patrí do pôsobnosti správneho

súdu a nie do pôsobnosti Okresného súdu Malacky. Žalobca riadnym spôsobom zistil skutkový stav,
preukázal, že žalovaní v rozpore so ZVO uzavreli Zmluvu o dielo. Pre úplnosť žalobca poukázal aj na
rozhodnutie Rady úradu č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 03.06.2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalovaného 1/, ktoré podal proti rozhodnutiu úradu. Na základe vyššie uvedeného žalobca uzavrel, že
Zmluva o dielo medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nemala vôbec vzniknúť a nemalo byť poskytnuté

žiadne plnenie, z uvedeného dôvodu je potrebné, aby súd určil jej neplatnosť. V ďalšej časti svojho
vyjadrenia žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 9Cb/85/2008-112
zo dňa 11.09.2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/21/2009 zo dňa 09.09.2009, nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 zo dňa 22.06.2017 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012, potvrdzujúce jeho záver o absolútnej neplatnosti zmluvy.

Žalobca podporne poukázal aj na zákon č. 134/2016 Sb. o zadávaní veřejných zákazek a tiež na
vybrané rozhodnutia Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže, pričom mal za to, že aj poukázaním
na príslušné ustanovenia zákona o zadávaní veřejných zákazek a k tomu prislúchajúcich rozhodnutí
Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže je jednozančné, že v danom spore ide o určenie absolútnej
neplatnosti zmluvy a uvedenú zmluvu nie je možné ponechať v platnosti.

5. Žalovaný 1/ sa k replike žalobcu vyjadril písomne podaním zo dňa 26.01.2022 tak, že žalobcov
nárok na určenie neplatnosti Zmluvy o dielo naďalej v celom rozsahu neuznáva, žalobu považuje
za nedôvodnú. Pre úplnosť dodal, že sa v celom rozsahu pridržiava argumentácie uvedenej vo
vyjadrení k žalobe a v celom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného 2/, ktorá je obsiahnutá

v jeho vyjadrení k žalobe. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení poukázal na to, že podal na Krajský
súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáha súdneho prieskumu rozhodnutia
žalobcu č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 03.06.2021, a to z viacerých dôvodov, najmä však z dôvodu, že
predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; z dôvodu, že predmetnérozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a z dôvodu, že
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Konanie o preskúmanie

zákonnosti predmetného rozhodnutia žalobcu je vedené na krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
1S/172/2021. Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy pre rozpor postupu jej uzatvorenia s pravidlami verejného
obstarávania žalovaný 1/ zdôraznil, že pri posudzovaní neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, ktorá je alebo mala byť výsledkom verejného obstarávania je nutné sledovať vzájomnú
naviazanosť, ako aj rozdielnosť občianskeho práva a pravidiel verejného obstarávania. Podľa názoru

žalovanéhojepotrebnérozlišovaťmedziobsahovýmináležitosťamizmluvypodľaZVO,ktorýchabsencia
v konkrétnom prípade môže spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a inými prípadmi porušenia pravidiel verejného obstarávania, ktoré nemajú vplyv na obsah
zmluvy (rozsah práv a povinností zmluvných strán), avšak majú spôsobovať neplatnosť zmluvy
v intenciách účelu smernice Rady 89/665/EHS z 21.12.1989. Proces kontraktácie, ktorý predchádzal
uzatvoreniu právneho úkonu, nie je žiadnou z obsahových náležitostí právneho úkonu. Akýkoľvek

nesúlad procesu kontraktácie so zákonom teda nemôže vo vzájomnej súvislosti s chápaním pojmu
„obsah právneho úkonu“ spôsobovať neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
ak tak explicitne neustanovuje právny predpis. Intenzitu neplatnosti právneho úkonu tak podľa §
39 Občianskeho zákonníka môžu dosahovať iba tie nedostatky právneho úkonu, ktoré sú spojené
s hmotnoprávnymi ustanoveniami právneho predpisu (vrátane ZVO), ktoré kladú nároky na obsah

právneho úkonu (jeho podstatné zložky). V ďalej časti svojho vyjadrenia žalovaný 1/ poukázal na to, že
problematika neplatnosti zmluvy pre rozpor postupu jej uzatvorenia s pravidlami verejného obstarávania
je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravená zmätočne. Keďže vyslovenie neplatnosti zmluvy
je závažným zásahom do právneho vzťahu zmluvných strán, je podľa žalovaného 1/ opodstatnené
namietať, že bez výslovnej opory v zákone nemožno určiť neplatnosť zmluvy pre iný rozpor postupu jej

uzatvorenia s pravidlami verejného obstarávania ako v prípadoch podľa § 181 ods. 5 a 6 ZVO. Ďalej
žalovaný1/poukázalnato,žezustanoveniačlánku2dods.4Smernice89/665/EHSvyplývaimperatívne
pravidlo, podľa ktorého nie je možné určiť neplatnosť zmluvy v prípade včasného zverejnenia oznámenia
o zámere uzavrieť zmluvu a podpisu zmluvy po uplynutí určeného času od zverejnenia oznámenia
o zámere uzavrieť zmluvu, pričom predmetné imperatívne pravidlo sa pri zákaze určenia neplatnosti

zmluvy neobmedzuje na určitý okruh aktívne legitimovaných subjektov. V tejto súvislosti žalovaný 1/
zdôraznil, že postupoval pri uzatvorení Zmluvy o dielo transparentne, pričom včas zverejnil oznámenie
o zámere uzavrieť zmluvu v Úradnom vestníku EÚ, následne Zmluvu o dielo uzatvoril so žalovaným
2/ až po uplynutí 10-dňovej lehoty od zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť zmluvu. Na základe
uvedeného mal za to, že tunajší súd nemôže určiť neplatnosť Zmluvy o dielo. V závere svojho vyjadrenia

žalovaný 1/ vo vzťahu k otázke viazanosti tunajšieho súdu zisteniami žalobcu v administratívnom
konaní v nadväznosti na § 193 a § 194 Civilného sporového poriadku uzavrel, že tunajší súd nie je
viazaný rozhodnutím žalobcu č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/5 zo dňa 07.04.2021 a rozhodnutím žalobcu
č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 03.06.2021. Viazanosť súdu uvedenými rozhodnutiami osobitne popiera
aj právo žalovaných na uvedenie skutkových tvrdení, popretie skutkových tvrdení žalobcu a označenie

dôkazných prostriedkov na ich preukázanie (teda právo na prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany). Žalovaní v tomto súdnom konaní uplatnili popri tých dôkazných prostriedkoch, ktoré mal
možnosť v rámci vlastnej správnej úvahy posúdiť v administratívnom konaní žalobca, aj ďalšie dôkazné
prostriedky, ktoré neboli a ani nemohli byť uplatnené v administratívnom konaní (napr. výsluch svedkov).

6. Žalovaný 2/ sa k replike žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 10.01.2022, v ktorom odmietol
tvrdenia žalobcu a v plnom rozsahu sa pridržal svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 12.04.2021. Žalovaný
2/ poukázal na to, že súd prejednávajúci žalobu o určenie neplatnosti môže byť teoreticky podľa §
193 Civilného sporového poriadku viazaný právoplatným rozhodnutím žalobcu č. XXXX-XXXX/XXXX-
OD/5 zo dňa 07.04.2021, či bol alebo nebol spáchaný iný správny delikt postihnuteľný podľa ZVO.

V rozhodnutí žalobcu sa však neuvádza ani zmienka o tom, že zmluva je neplatná. V danom rozhodnutí
sa neuvádza ani to, že by identifikované porušenie § 81 písm. b) bod 2. a bod 3. ZVO (ktoré
žalovaný 1/ i žalovaný 2/ popierajú a ktoré je žalovaným 1/ napadnuté správnou žalobou na príslušnom
správnom súde) predstavovalo porušenie zákona, ktoré by malo podľa § 39 Občianskeho zákonníka
dosahovať mieru, ktorá je podľa judikatúry vyšších súdov potrebná na konštatovanie o neplatnosti

celej zmluvy. Samotné konštatovanie, či postup verejného obstarávateľa bol/nebol súladný so ZVO (o
ktorom rozhoduje primárne žalobca a následne správny súd), nie je konštatovaním a rozhodovaním
o neplatnosti zmluvy. Z rozhodnutia žalobcu nevyplýva žiadne tvrdenie o tom, že zmluva je neplatná
a konajúci súd preto nemôže byť týmto názorom žalobcu, tvrdeným v žalobe, akokoľvek viazaný. Nazodpovedanie právnej otázky o (ne)platnosti zmluvy je nevyhnutné posúdiť skutkový stav, t.j. či vôbec
došlo k porušeniu procesných (nie hmotnoprávnych) ustanovení ZVO, na základe ktorých by sa dal
konštatovať rozpor Zmluvy o dielo so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka; a ďalej či

došlo k tak závažnému a zásadnému rozporu so zákonom, že je na mieste konštatovanie o neplatnosti
Zmluvy o dielo. Na základe právneho stavu uvedeného vyššie nie je možné podľa žalovaného 2/
tvrdiť, že je riadne zistený skutkový stav veci, ktorého ustálenie je nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci. Rozhodnutie žalobcu (napadnuté správnou žalobou na príslušnom správnom súde), v ktorom
žalobca konštatuje porušenie § 81 ZVO (s čím žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nesúhlasia), môže byť

pre konajúci civilný súd záväzné len v rozsahu a v obsahu, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. V ničom inom a určite nie v odpovedi na otázku, či je alebo nie je zmluva neplatná. Ide
o samostatnú právnu otázku, ktorá si vyžaduje ustálenie skutkového stavu, ktorý nie je v celej šírke
predmetom výrokovej (a ani inej) časti rozhodnutia žalobcu. Ďalej žalobca v tejto súvislosti uviedol,
že podanie samotnej žaloby o určenie neplatnosti zmluvy nemôže byť dostatočné na konštatovanie
neplatnosti. Takáto právna konštrukcia nevyplýva ani z ustanovení ZVO ani z ustanovení Civilného

sporového poriadku. Ak by malo byť postavenie príslušného civilného súdu ohraničené len potvrdením
neplatnosti tvrdenej žalobcom, nemalo by samotné konanie pred súdom žiaden zmysel. Účelom konania
totiž nie je preskúmanie, či žalobca postupoval správne pri konštatovaní o porušení § 81 ZVO (to je
predmetom preskúmania správneho súdu), no úlohou Okresného súdu Malacky je posúdiť, či sú dané
všetky zákonné predpoklady na vyslovenie neplatnosti Zmluvy o dielo. To je ale omnoho širší predmet

prieskumu, ako bol vykonaný zo strany žalobcu v jeho rozhodnutí a širší predmet prieskumu, na aký
je žalobca povolaný v rámci dohľadu nad verejným obstarávaním podľa ZVO. Žalovaný 2/ zároveň
považoval za nevyhnutné uviesť, že rozhodnutie žalobcu vo výrokovej časti neuvádza, že by bola
vylúčenáhospodárskasúťaž.Vrozhodnutížalobcakonštatuje,žepostuppriamehorokovaciehokonania
bez splnenia podmienok na jeho použitie (čo žalovaní odmietajú), malo vplyv na výsledok verejného

obstarávania. V časti tvrdenia o vylúčení hospodárskej súťaže ide teda o skutkovú otázku, ktorá musí
byť predmetom riadneho dokazovania na civilnom súde a nie je na ňu možné aplikovať § 193 Civilného
sporového poriadku. Žalovaný 2/ v závere svojho vyjadrenia zásadne odmietol aplikáciu českej právnej
úpravy, resp. jej princípov, na slovenskú právnu úpravu. Česká právna norma podľa jeho názoru nemôže
slúžiť ani ako inšpiračný zdroj pri výklade slovenského právneho poriadku, nakoľko ide o zásadnú otázku

platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, ktorá je v oboch právnych poriadkoch vo vzťahu k zmluvám,
ktoré sú výsledkom verejného obstarávania, konštruovaná odlišne. Podľa českej právnej úpravy platí,
že ak Úřad pro ochranu hospodářské soutěže zakáže plnenie zmluvy, ktorá je výsledkom verejného
obstarávaniazdôvoduporušeniapostupovupravenýchvčeskomzákonaozadávaníveřejnýchzákazek,
je takáto zmluva od počiatku neplatná. Slovenský zákonodarca však neupravil pre žalobcu žiadnu

kompetenciu dosiahnuť svojím rozhodnutím ipso iure neplatnosť zmluvy. O tej musí rozhodnúť len civilný
súd, pričom ten pri rozhodovaní posudzuje všetky relevantné skutkové a právne otázky. Žalovaný 2/
v závere poukázal tiež na to, že neplatnosť môže byť konštatovaná len v prípadoch najzávažnejších
porušení postupov verejného obstarávania, k čomu podľa názoru žalovaného 2/ v žiadnom prípade
nedošlovovzťahukZmluveodielo.Vtomtosmerežalovaný2/pripomenulrelevantnéustanovenia§181

ZVO, ktoré stanovujú za akých podmienok môže súd konštatovať neplatnosť zmluvy, pričom aj s týmito
skutočnosťami sa musí súd riadne vysporiadať. Na základe vyššie uvedeného žalovaný 2/ naďalej
považoval za nedôvodnú, keď žalobca podľa jeho názoru neuniesol bremeno tvrdenia a v konečnom
dôsledku ani dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam rozhodným pre určenie neplatnosti Zmluvy
o dielo.

7. Žalobca na pojednávaní dňa 07.02.2023 zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe a pridržal sa
obsahu písomných podaní. Mal za to, že Zmluva o dielo uzatvorená medzi žalovanými 1/ a 2 / dňa
25.02.2020 je neplatná z dôvodu porušenia ZVO neoprávneným aplikovaním výnimky. Žalobca okrem
skutkových tvrdení uvedených v žalobe doručil v priebehu konania aj príslušné rozhodnutia vydané

v administratívnom konaní, ktorými súd v zmysle Civilného sporového poriadku nie je síce viazaný, ale
podľa názoru žalobcu k nim musí prihliadať a vysporiadať sa s argumentáciou vo svojom rozhodnutí.

7.1. Žalovaný 1/ zotrval na svojej argumentácii uvedenej v písomných podaniach doručených súdu
v priebehu konania. Mal za to že, žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia predpokladov pre

vyslovenie neplatnosti zmluvy, aj podmienok pre podanie žaloby. V prvom rade nepreukázal, že
žalovaný 1/ porušil pravidlá verejného obstarávania spôsobom, ktoré mohli ovplyvniť výsledok. Žalobca
predovšetkým nespochybnil existenciu exkluzívneho postavenia žalovaného 2/, ktorý je výlučným
dodávateľom služieb, ktoré boli predmetom zákazky a rovnako nepreukázal, že túto výlučnosť zapríčinilžalovaný 1/ a ani to, že existuje primeraná náhrada alebo alternatíva, ktorá by splnila účel zadania
zákazky. Žalovaný 1/ poukázal na § 187h ods. 13 ZVO, podľa ktorého žalobca bol povinný zobrať žalobu
späť.

7.2. Žalovaný 2/ sa rovnako pridržal obsahu svojich písomných vyjadrení. V prvom rade poprel
všetky skutkové tvrdenia aj právne závery žalobcu, ktoré smerujú k neexistencii technických dôvodov
pre aplikáciu priameho rokovacieho konania a k zodpovednosti žalovaného 1/ za obmedzenie
hospodárskej súťaže. Základný problém žalobcu je podľa názoru žalovaného 2/ v nepochopení Zmluvy

o dielo, kde predmetom zmluvy nie je softvér, ale štatistické služby, ktoré spočívali v zabezpečení
celoštátneho štatistického výberového zisťovania údajov o úplných nákladov práce, realizácií výpočtov
a kvalifikovaných dopočtov štruktúry miezd zamestnancov a výskumných úloh. Čo sa týka tvrdení
žalobcu, že výhradné postavenie žalovaného 2/ zapríčinil v minulosti žalovaný 1/, tieto považoval
za nedôvodné. Žalobca predložil súdu zmluvu, na základe ktorej sa začal vyvíjať softvér ISCP, ktorú
uzatvorili ešte v roku 1992 Ministerstvo práce a spoločnosť TREXIMA s.r.o Zlín-Louky, ČR. Žalovaný

2/ nie je právnym nástupcom tejto spoločnosti. Mal za to, že nie je možné žiadať od žalovaných, aby
vysporiadali svoj zmluvný vzťah spôsobom, ktorý by zúžil alebo znemožnil súťaž žalovaného 2/ tým,
že by sa vzdal práv k softvéru. Softvér vybudoval žalovaný 2/, žalovaný 1/ nemal žiaden dôvod snažiť
sa o zabezpečenie zdrojov kódov ISCP a databáz, ktoré vlastní žalovaný 2/. Zdôraznil, že tu nejde len
o informačný systém, ale aj o technické a personálne prepojenie na databázy poskytovateľov údajov

do systému.

8. Žalobca na pojednávaní dňa 23.10.2023 k veci doplnil, že pokiaľ ide o prípadnú nemožnosť vysloviť
neplatnosť zmluvy podľa § 181 ods. 7 ZVO, podľa názoru žalobcu aplikácia tohto ustanovenia je
prípustná len v situácii, kedy je daný dôvod na neplatnosť podľa § 181 ods. 5 písm. a) ZVO, to znamená

situáciu kedy verejný obstarávateľ nezverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania. V prípade
priameho rokovacieho konania ale toto oznámenie na účely tohto ustanovenia zverejňovať nemusel.
Zverejnenie oznámenia je upravené v § 65 ZVO a v ods. 2 tohto ustanovenia sú vymenované postupy,
pri ktorých sa oznámenie zverejňuje a priame rokovacie konanie tam uvedené nie je, preto nemožno
spomenuté ustanovenie § 181 ods. 7 ZVO v nadväznosti na ods. 5 písm. a) ZVO aplikovať.

8.1. Žalovaný 1/ s vyššie uvedeným názorom žalobcu nesúhlasil, keď podľa neho v tomto prípade je
irelevantné, aký postup verejného obstarávania verejný obstarávateľ zvolí. Zákon jasne hovorí, že ak
nie je zverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, tak súd neurčí neplatnosť zmluvy,
ak verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu najskôr 11. deň od zverejnenia oznámenia o zámere uzavrieť

zmluvu. Tým sa napĺňa reálne aj princíp právnej istoty, princíp práva patria bdelým. Ďalej k veci doplnil,
že v danom prípade bola aplikovaná výnimka tzv. dostupnosti z jedného zdroja podľa § 81 písm. b) bod
2. a 3. ZVO tak, ako to uvádza žalobca v administratívnych rozhodnutiach. Dodal, že do istej miery sa
tieto dve písmená zákona v skutočnosti v tejto veci mierne prelínajú, pretože výhradnosť žalovaného 2/
je daná práve tým, že disponuje výlučnými právami alebo výhradnými právami k ISCP a práve ISCP je

to technické riešenie, prostredníctvom ktorého sa služby, ktoré sú predmetom zmluvy, poskytujú, resp.
prakticky musia poskytovať.

8.2.Žalovaný2/zdieľalprávnynázoržalovaného1/,keďpredskúmanímvecnejstránkysporupovažoval
za nevyhnutné žalobu zamietnuť už z dôvodu procesnej prekážky, a to s poukazom na ust. § 181 ZVO.

Vzhľadom na tento procesný aspekt žalovaný 2/ považoval vecný prieskum aj za nadbytočný, resp.
nehospodárny a neslúžiaci účelu konania.

8.3. Zároveň obaja žalovaní v rámci svojho záverečného prednesu na pojednávaní dňa 18.01.2024
doplnili svoju doterajšiu argumentáciu v tom smere, že v prípade ak by súd i dospel k záveru

o existencii dôvodov pre neplatnosť zmluvy, žaloba by mala byť zamietnutá tiež z dôvodu prevažujúceho
všeobecného záujmu na výkone štatistických zisťovaní, ktoré je Slovenská republika povinná reportovať
európskym inštitúciám. Určenie neplatnosti zmluvy by malo zásadný dopad na výkon štatistických
zisťovaní a včasné plnenie povinností, na ktoré sa Slovenská republika zaviazala voči Európskej únii.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu
tvoriacimi obsah spisu, predloženým súkromným znaleckým posudkom a vykonal tiež dokazovanie
výsluchom svedkov M. N. K. a K. N. O..10. Súd mal v konaní po vykonanom dokazovaní a na základe zhodných tvrdení strán, resp. tvrdení
strán, ktoré neboli protistranou sporované, za preukázaný nasledovný skutkový stav.

11. Žalovaný 1/ dňa 27.01.2020 vyzval žalovaného 2/ na priame rokovacie konanie na zabezpečenie
predmetu zákazky „Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce
a štruktúre miezd zamestnancov, realizácia výskumných úloh a poskytovanie súvisiacich služieb
v rokoch 2020 - 2024“.

12. Žalovaný 1/ dňa 11.02.2020 odoslal žalobcovi Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex
ante vzťahujúce sa na zadávanie nadlimitnej zákazky na poskytnutie služby na predmet zákazky
„Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní o úplných nákladoch práce a štruktúre miezd
zamestnancov, realizácia výskumných úloh a poskytovanie súvisiacich služieb v rokoch 2020 - 2024“,
ktoré bolo zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 39/2020 zo dňa 14.02.2020 pod zn. 9736-
DES a v Úradnom vestníku EÚ č. 2020/S 031 zo dňa 13.02.2020 pod č. 073280.

12.1. V Oznámení v časti D.1.1 Odôvodnenie výberu rokovacieho konania bez predchádzajúceho
uverejnenia výzvy na súťaž v súlade s článkom 32 smernice 2014/24/EÚ, žalovaný 1/ ako dôvod, pre
ktorý služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, uviedol: ochrana výlučných práv vrátane
duševného vlastníctva.

12.2. V časti D1.3 Vysvetlenie a v časti VI.3) Doplňujúce informácie žalovaný následne uviedol:
Zákazku môže poskytnúť jedine spoločnosť TREXIMA Bratislava, spol. s r.o., pričom neexistuje ani
žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého
zúženia parametrov verejného obstarávania. Na základe posúdenia hodnoverných dokumentov

súvisiacich s vyššie uvedenou zákazkou, ktorá priamo, organicky nadväzuje na predchádzajúce
úspešné realizované zmluvy zo strany zhotoviteľa TREXIMA Bratislava, spol. s r.o., a ktorou sa má
plynule pokračovať v komplexnej realizácii úloh súvisiacich s realizáciou, s celoštátnymi zisťovaniami
o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti
podľa miesta výkonu práce. Z prílohy č. 5 vyhlášky ŠÚ SR č. 250/2017 Z. z. z 09. októbra

2017, ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020, vyplýva,
že celoštátne štatistické zisťovania o úplných nákladoch práce (ÚNP 1-01) na roky 2018-2020
sú zabezpečované prostredníctvom spoločnosti TREXIMA Bratislava, spol. s r.o. Úlohy súvisiace
so zisťovaním o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti podľa miesta
výkonu práce je možné zabezpečovať len s využitím databáz z Informačného systému o cene

práce a jeho podsystémov (štatistické zisťovanie o cene práce ISCP (MPSVR SR)1-04 a štatistické
zisťovanie o platoch zamestnancov v štátnej službe a zamestnancov pri výkone práv vo verejnom
záujme Platy (MPSVR SR)1-02). TREXIMA Bratislava, spol. s r.o. zabezpečila prepojenie ISCP so
systémom zberu požadovaných dát a zároveň s personálnymi a mzdovými systémami (ďalej len PaM)
spravodajských jednotiek. Prepojenie systému zberu je realizované formou jedinečného podprogramu

v jednotlivých PaM, ktorý sa dá vyhľadať v ponuke konkrétneho PaM programu. Je vypracovaný tak,
že umožňuje TREXIME získať presne stanovené a požadované údaje z príslušného PaM programu
pri nízkej administratívnej náročnosti zo strany osloveného respondenta. Za účelom udržiavania
a aktualizácie vyššie uvedeného podprogramu TREXIMA pravidelne komunikuje a spolupracuje
s príslušnými softvérovými firmami a poskytuje im metodickú podporu. Ako je uvedené, poskytovanie

predmetných služieb je možné len za využitia už existujúcich a spoločnosťou TREXIMA Bratislava,
spol. s r.o. vyvinutých jedinečných počítačových programov, zdrojových kódov a dátových súborov
z Informačného systému o cene práce, vrátane jednotlivých podsystémov, ktoré sú technickými
nevyhnutnými podmienkami pre poskytovanie predmetu zmluvy. TREXIMA Bratislava, spol. s r.o.
je výlučným vlastníkom know-how metodológie a jediným prevádzkovateľom Informačného systému

o cene práce a jeho jednotlivých subsystémov, ku ktorým má výhradné práva podľa zákona č. 185/2015
Z. z. Autorský zákon na počítačové programy pre výberové štatistické zisťovanie o úplných nákladoch
práce a pre výberové štatistické zisťovanie o štruktúre miezd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
považujeme bez akýchkoľvek pochybností za preukázané a nesporné, že sú splnené podmienky pre
použitie rokovacieho konania v zmysle § 81 písm. b) bod 3. ZVO, keďže z dôvodov vyplývajúcich

z výhradných práv môže predmetné služby na realizáciu úloh súvisiacich s celoštátnymi zisťovaniami
o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti
podľa miesta výkonu práce poskytnúť výhradne spoločnosť TREXIMA Bratislava, spol. s r.o. Splneniepodmienok podľa § 81 písm. b) bod. 3. ZVO preukazuje znalecký posudok K. H. L. č. 23/2019 zo dňa
31.10.2019.

13. Dňa 13.02.2020 žalobca podľa § 63 ods. 1 ZVO elektronicky požiadal žalovaného 1/ o doplnenie
informácie, konkrétne
- akým spôsobom sa zaoberal skutočnosťou, či existuje, resp. neexistuje primeraná alternatíva alebo
náhrada k požadovanému predmetu zákazky,
- akým spôsobom sa zaoberal skutočnosťou, či chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého

zúženia parametrov verejného obstarávania,
- ako má žalovaný 1/ v danej zákazke a s ňou súvisiacou zmluvou vysporiadanú exit stratégiu vo vzťahu
k lock-inu,
- z akých dôvodov plánuje žalovaný 1/ uzavrieť zmluvu nesúťažným postupom na 5 rokov,
- zaslanie spôsobu určenia predpokladanej hodnoty zákazky.

13.1. Dňa 17.02.2020 žalovaný 1/ doručil elektronicky žalobcovi odpovede na vyššie položené otázky.

14. Dňa 25.02.2020 uzatvorili žalovaný 1/ ako objednávateľ a žalovaný 2/ ako zhotoviteľ Zmluvu o dielo
číslo u Objednávateľa P./XXXX-XXX, číslo u Zhotoviteľa 20-20/01. Podľa Preambuly zmluvy zhotoviteľ
a objednávateľ uzatvorili túto zmluvu v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne v súlade

s § 81 písm. b) bod 2. ZVO, a to za účelom zabezpečenia úlohy vyplývajúcej z Uznesenia vlády SR č.
43 zo 14. januára 1997 k návrhu realizácie projektu koncepcie ceny práce a medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky vyplývajúcich z nariadení ES v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického
úradu (EUROSTAT) a Medzinárodnej organizácie práce (MOP) k štrukturálnym štatistikám pracovných
príjmov, nákladov práce a zamestnanosti na realizáciu úloh súvisiacich s celoštátnymi zisťovaniami

o úplných nákladoch práce a o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti
podľa miesta výkonu práce. Zhotoviteľ je zhotoviteľom Informačného systému o cene práce (ISCP)
a patrí mu právo výkonu majetkových práv autora k tým zložkám ISCP, ktoré sú autorským dielom,
a tiež osobitné práva k databázam, ktoré sú súčasťou ISCP. ISCP je jediný svojho druhu na trhu,
pričom neexistuje žiadna iná náhrada. Predmetom tejto zmluvy je najmä výkon štatistických zisťovaní

pre objednávateľa zhotoviteľom, vyplývajúcich z národnej ako aj medzinárodnej legislatívy, ktoré
objednávateľ z technických, materiálnych a personálnych dôvodov nevie sám zabezpečiť.

14.1. Podľa bodu 1. Článku I. zmluvy (Predmet zmluvy a miesto plnenia) sa zhotoviteľ zaviazal riadne
a včas vykonať pre objednávateľa:

a) realizovať odborné práce a úlohy s cieľom zabezpečenia celoštátneho štatistického výberového
zisťovania o Úplných nákladoch práce, zabezpečiť realizáciu výpočtov a kvalifikovaných dopočtov
Štruktúry miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti podľa miesta výkonu práce a to za
podmienok, v rozsahu a v lehotách uvedených v tejto zmluve a v špecifikácii tvoriacej prílohu č. 1, ktorá
je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy (Dielo),

b) výskumné úlohy za podmienok, v rozsahu a v lehotách uvedených v tejto zmluve a v špecifikácii
tvoriacej prílohu č. 2 tejto zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy,
c) objednávkové služby na základe objednávky objednávateľa, predmet ktorých bude súvisieť s Dielom
a/alebo s Výskumnými úlohami za podmienok, v rozsahu a v lehotách uvedených v prílohe č. 3 tejto
zmluvy a v tejto zmluve.

15. Dňa 22.10.2020 žalobca doručil žalovanému 1/ list č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/1 označený ako
Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy z 22.10.2020,
v ktorom zároveň žalovaného 1/ požiadal o predloženie kompletnej dokumentácie z predmetného
verejného obstarávania v origináli. Po preskúmaní žalovaným 1/ predloženej dokumentácie žalobca

zistil, že ju nie je možné považovať za kompletnú. Na základe uvedeného žalobca v zmysle § 173 ods. 3
a 4 ZVO vydal rozhodnutie o prerušení konania č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/2 zo dňa 17.12.2020, ktorým
prerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy a nariadil žalovanému 1/
doručiť kompletnú dokumentáciu v origináli v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Predmetné rozhodnutie bolo žalovanému 1/ doručené dňa 18.12.2020. Žalovaný 1/ listom zo dňa

07.01.2021 doručil žalobcovi doplnenie dokumentácie.

16. Žalobca listom č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/3 označeným ako Výzva na vyjadrenie sa ku
skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zo dňa29.01.2021, doručeným 01.02.2021, vyzval žalovaného 1/ na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným
v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, a to v lehote do 10 pracovných dní
odo dňa doručenia výzvy. Okrem iného žalobca žalovanému 1/ oznámil, že zistená skutočnosť uvedená

vo výzve je správnym deliktom podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO, za ktorý žalobca zamýšľa uložiť
žalovanému 1/ pokutu vo výške 121.958,76 eur a zároveň ho žalobca informoval, že ak v lehote do
10 pracovných dní od doručenia tejto výzvy oznámi žalobcovi, že so všetkými zistenými skutočnosťami
uvedenými vo výzve na vyjadrenie súhlasí v plnom rozsahu, pokuta, ktorá by mu bola inak uložená
v plnej výške, sa zníži o 50 %. Vo výzve žalobca vyzval žalovaného 1/, aby sa vyjadril k zistenej

skutočnosti č. 1. podľa ktorej má žalobca za to, že žalovaný 1/ postupoval v rozpore s § 81 písm. b)
bod 2. a bod. 3 ZVO, nakoľko žalovaný 1/ dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti použitia
priameho rokovacieho konania neuniesol, keďže nepreukázal existenciu technických dôvodov, resp.
výhradných práv, v dôsledku ktorých neexistuje hospodárska súťaž, a teda dostatočne nepreukázal
splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania podľa tohto ustanovenia tým, že
uprednostnením žalovaného 2/ podľa žalovaného 1/ ako jediného dodávateľa požadovaných služieb,

došlo k znemožneniu potenciálnym uchádzačom uchádzať sa o získanie predmetnej zákazky, čím sa
celý proces použitého postupu zadávania zákazky stal neprehľadným.

16.1. Žalovaný 1/ listom doručeným žalobcovi dňa 10.02.2021 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie
sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy

minimálne o 10 pracovných dní.

16.2. Žalobca listom č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/4 zo dňa 15.02.2021 poskytol žalovanému 1/ súhlas
s predĺžením lehoty na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy a požiadal ho o jeho doručenie do 08.03.2021.

16.3. Žalovaný 1/ doručil žalobcovi dňa 08.03.2021 list označený ako Výzva na vyjadrenie sa ku
skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy – odpoveď,
kde uviedol, že nesúhlasí so záverom žalobcu, podľa ktorého žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie oprávnenosti použitia priameho rokovacieho konania, keďže dostatočne, pravdivo,

objektívne a poukazujúc na zreteľné skutočnosti preukázal existenciu technických dôvodov, resp.
výhradných práv v dôsledku ktorých neexistuje hospodárska súťaž na oprávnené použitie postupu
priameho rokovacieho konania. Žalovaný 1/ preto nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že svojím
konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO a žiadal žalobcu,
aby zohľadnil všetky skutočnosti týkajúce sa tejto veci a až následne pristúpil k záverečnému vydaniu

rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení ZVO.

17. Podľa stanoviska zo dňa 25.07.2019, týkajúceho sa Zdôvodnenia oprávnenosti priameho
rokovacieho konania na realizáciu úloh súvisiacich s celoštátnymi zisťovaniami o úplných nákladoch
práce a o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti podľa miesta výkonu práce,

ktoré vypracoval A. F. G., PP Services s.r.o., zákazku môže z technických dôvodov poskytnúť jedine
spoločnosť TREXIMA Bratislava, spol. s r.o., pričom neexistuje ani žiadna primeraná alternatíva alebo
náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného
obstarávania.Poskytovaniepredmetnýchslužiebjemožnélenzavyužitiaužexistujúcichaspoločnosťou
TREXIMA Bratislava, spol. s r.o. vyvinutých jedinečných počítačových programov, zdrojových kódov

a dátových súborov z Informačného systému o cene práce, vrátane jednotlivých podsystémov, ktoré
sú technickými nevyhnutnými podmienkami pre poskytovanie predmetu zmluvy v súlade s Kódexom
postupov pre európsku štatistiku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú v danom prípade splnené
podmienky pre použitie rokovacieho konania v zmysle § 81 písm. b) ZVO.

18. Zo Znaleckého posudku č. 32/2019 vypracovaného znalcom K. H. L. ku dňu 27.12.2019
súd zistil, že úlohou znalca v predmetnom znaleckom posudku bolo posúdiť Informačný systém
o cene práce (ISCP) a databázy, ktoré sú súčasťou ISCP za účelom realizácie úloh súvisiacich
so zabezpečovaním prevádzky sústavy informácií komplexného informačného systému o cene
práce, pracovných podmienkach a nákladoch na podnikovú sociálnu politiku, o produktivite práce,

uplatniteľnosti absolventov a o pracovných miestach u SZČO a posúdiť oprávnenosť použitia priameho
rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) ZVO. Zadávateľom posudku bolo Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že Informačný systém
o cene práce ISCP je systematicky budovaný z iniciatívy Vlády SR, ktorá od roku 1992 zaviazalasociálnych partnerov na základe 1. generálnej dohody vybudovať tento informačný systém pod
koordináciou MPSVR SR vychádzajúc z potrieb liberalizácie podmienok odmeňovania a rešpektujúc
úlohy vyplývajúce z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o štatistikách práce č.

160/1985 a Odporúčania MOP č. 170/1985 k štatistikám práce. Údaje z ISCP využívajú takmer
všetky odbory MPSVR SR a Inštitút pre výskum práce a rodiny, odbory viacerých ústredných
orgánov a aj Národná banka Slovenska, Slovenská akadémia vied, Sociálna poisťovňa a ďalšie
subjekty. Autorom, realizátorom, prevádzkovateľom kľúčových komponentov a zmluvným dodávateľom
systému riešenia štatistických zisťovaní o cene práce ISCP je spoločnosť TREXIMA Bratislava, spol.

s r.o., so sídlom Drobného 29, Bratislava. ISCP je komplexný systém vytvorený podľa špecifických
požiadaviek legislatívnych predpisov platných a účinných v SR a vzhľadom na rozličnú právnu
úpravu v porovnaní so zahraničím nie je možné systém nasadiť v iných štátoch a zároveň nie je
možné informačné systémy z iných štátov nasadiť v prostredí SR. Ide o unikátny systém, vyvinutý
a dlhodobo vytváraný podľa špecifických požiadaviek a v súčasnosti neexistuje voči nemu na trhu žiadna
primeraná alternatíva, ktorá by ho dokázala nahradiť. Spoločnosť TREXIMA Bratislava má výlučné

práva vyplývajúce z registrovaných ochranných známok jej patriacich. Spoločnosť TREXIMA Bratislava,
ktorá je vlastníkom, prevádzkovateľom a nositeľom práva výkonu majetkových práv autora komplexného
systému ISCP a jeho jednotlivých podsystémov, neudelila žiadnemu subjektu súhlas na úpravu,
predaj a spracovanie predmetného diela. Znalecký posudok má všetky zákonom predpísané náležitosti
aobsahujedoložkuotom,žeznalecsijevedomýnásledkovvedomenepravdivéhoznaleckéhoposudku.

19. Z rozhodnutia žalobcu č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/5 zo dňa 07.04.2021 vydaného v konaní
o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy na základe vlastného podnetu žalobcu
pri výkone kontroly postupu žalovaného 1/ ako verejného obstarávateľa pri zadávaní nadlimitnej
zákazky na poskytnutie služby na predmet „Služby súvisiace s realizáciou štatistických zisťovaní

o úplných nákladoch práce a štruktúre miezd zamestnancov, realizácia výskumných úloh a poskytovanie
súvisiacich služieb v rokoch 2020 - 2024“ postupom priameho rokovacieho konania vyplýva, že žalovaný
1/ svojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky porušil § 81 písm. b) bod 2. a bod 3. ZVO, keď
nepreukázal existenciu technických dôvodov, resp. výhradných práv, v dôsledku ktorých neexistuje
hospodárska súťaž a taktiež nepreukázal, že požadované služby môže poskytnúť len ním určený

hospodárskysubjekt,následkomčohonepreukázalsplnenieuvedenýchpodmienokprepoužitiepostupu
priameho rokovacieho konania, v dôsledku čoho pri zadávaní predmetnej zákazky použil postup
priameho rokovacieho konania bez splnenia podmienok na jeho použitie, pričom uvedené porušenie
zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.

20. Rada Úradu pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 03.06.2021
odvolanie žalovaného 1/ zamietla a rozhodnutie žalobcu č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/5 zo dňa 07.04.2021
potvrdila podľa § 177 ods. 12 ZVO.

21. Svedkyňa M. N. K. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje na Štatistickom úrade od roku 1987,

v súčasnosti je vo funkcii generálnej riaditeľky sekcie sociálnych štatistík a demografie. Jednou
z oblastí sociálnych štatistík je aj štatistika práce a miezd. Svedkyňa zodpovedá za úlohy, ktoré sa
týkajú tejto štatistiky, predovšetkým za produkciu údajov a vo vzťahu k tomuto predmetu sú to aj údaje
o nákladoch práce a štruktúre miezd. Táto úloha Štatistickému úradu a sekcii vyplýva z príslušných
nariadení Európskej komisie. Sú to teda údaje, ktoré posielajú do Eurostatu ako zástupca Slovenskej

republiky. Keď svedkyňa nastúpila do funkcie generálnej riaditeľky (v roku 2009), v tom čase sa
zabezpečoval plynulý zber údajov pre úplné náklady práce a štruktúry miezd práve prostredníctvom
Treximy a v nadväznosti na ISCP. Z histórie má vedomosť, že v minulosti, predtým ako sa vytvoril
ISCP, existovalo viacero zisťovaní, ktoré realizovali buď ministerstvo alebo Štatistický úrad, konkrétne
napríklad existoval taký výkaz práca 301, kde sa dávali veľmi detailné údaje na úrovni regiónov.

Uvedené údaje, časť bola duplicitná, časť bola iná, boli aj v ISCP. A z toho dôvodu sa považovala táto
integrácia medzi zberom údajov na ministerstve a Štatistického úradu ako krok k odstráneniu duplicít,
zníženiuadministratívnejzáťažepodnikateľskéhoprostrediaaskvalitnenieúdajovzhľadiskakoherencie
a porovnateľnosti. Tie výstupy, ktoré posielajú do Eurostatu za celkové náklady práce a štruktúru miezd,
za celé obdobie, čo pracujú na základe takéhoto typu zmlúv a spolupracujú s Treximou, sme krajina

v rámci EÚ, ktorá nemá absolútne žiadne problémy z hľadiska veľkosti vzorky, včasnosti a kvality.
To je pre nich rozhodujúce, lebo produkcia štatistických údajov musí zodpovedať určitým špecifickým
parametrom, ktoré sú dané v tzv. Kódexe postupov. Svedkyňa upozornila, že tam je vždy trošku rozdiel,
keď hovoríme o prieskume a štatistickom zisťovaní. Pri tom štatistickom zisťovaní je veľmi dôležité topokrytie na podniky, ktoré sú zaradené do zisťovania, s ktorými sa pracuje, to ako sa to zberá, aby
to nezaťažovalo podnikateľské prostredie. To je niečo, do čoho sú oni ako Štatistický úrad tlačený
z pohľadu Ministerstva hospodárstva. Uviedla to preto, že ide aj o štatistické zisťovanie štruktúry miezd,

ktoré je trošku atypické v tom, že sa zbierajú a zaznamenávajú údaje na úrovni toho zamestnanca.
Je to veľmi náročné na vstupy údajov a napríklad Trexima toto rieši preberaním údajov zo mzdových
a personálnych systémov, takže opäť to má dopad na kvalitu, záťaž spravodajských jednotiek a na
včasnosť. Na otázku, či je možné tie štatistické zisťovania, ktoré sa vykonávajú aj prostredníctvom
zmluvy medzi žalovanými, realizovať nejakým primeraným spôsobom aj inak, svedkyňa uviedla, že ide

o údaje, ktoré sa zadávajú do Eurostatu, takže musia byť k určitému času spracované a odoslané. Ak
by tam bol iný subjekt, tak v prvom rade by ten iný subjekt musel mať údaje aj z predchádzajúceho
obdobia, hneď pri vstupe sa robia kontroly porovnania údajov minulého obdobia. Musel by zvážiť spôsob
zberu, pretože ten, ktorý používa teraz Trexima, to je prenos údajov z PaM systémov. Ak by ten nový
subjekt nepripravil takýto systém pri preberaní a musel by ich zadávať manuálne, to by bola podľa
svedkyne obrovská záťaž na tie spravodajské jednotky. Oni ako Štatistický úrad skúšajú pri inej oblasti

takýto prenos, teda ani oni ho nemajú. Samozrejme potom ten subjekt by musel mať určité štatistické
znalosti, aby ten výstup zodpovedal požiadavkám Eurostatu. Svedkyňa znova zopakovala, že je tam
dôležitý ten čas, toto sú ročné údaje. V priebehu toho roka by sa to muselo všetko pripraviť a oni by
museli požadovať tie parametre, ktoré vyžaduje Eurostat. Ešte diskutovali o tej porovnateľnosti medzi
obdobiami, lebo nemalo by sa im tam stať, že by tam boli iné údaje, než ktoré doteraz poskytovali

Eurostatu. K tomu by mohlo dôjsť, keby ten iný subjekt realizoval iný výber tých podnikateľských
subjektov. Je možné, že by to bolo tak aj v prípade, ak by mal iné zdroje, z ktorých ťahá tie historické
údaje, nemajú to však overené. Ak sa pracuje s inými zdrojmi, tak vždy tam potenciálne môže byť iný
výsledok. Takto robené štatistické zisťovanie by potom nemuselo byť presné. Na otázku, či v čase, keď
sa uzatvárala zmluva, ktorá je predmetom sporu, teda vo februári 2020, existoval podľa jej vedomostí

iný subjekt ako spoločnosť Trexima, ktorý by mal tú schopnosť poskytnúť tie služby, o ktoré Štatistický
úrad žiada, v takej kvalite, svedkyňa uviedla, že o inom subjekte nemá vedomosť, lebo pre ňu je
rozdiel v tom, že Trexima robí štatistické zisťovania založené na tých parametroch, napr. náhodný
výber a subjekty, ktoré by potencionálne zberali informácie alebo údaje o práci s omnoho menším
rozsahom používajú neštatistické výbery. Pre nich tieto výstupy nie sú reprezentatívne pre štatistické

účely. Ohľadom vzniku ISCP svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že vtedy ministerstvo vytváralo
systém,lebochcelopokryťzberúdajovopráci,zamestnanostinaúrovniSlovenskejrepublikyaregiónov.
Nepostačovali im tie údaje, ktoré zbierali pre Európu. Keďže oni tento systém vytvorili a Štatistický
úrad mal nejaké údaje, začalo sa diskutovať o tom, ako to zefektívniť a vlastne, keď systém existoval
a oni sa napojili, tak mohli zrušiť niektoré ich výkazy, napr. prácu 301. Podľa vedomostí svedkyne

ten systém nevznikol na popud Štatistického úradu, ale to bolo predtým ako nastúpila do funkcie.
Podľa názoru svedkyne je zmluvné riešenie, teda plnenie na základe zmluvy so spoločnosťou Trexima,
najekonomickejšie. V rámci úradu si nemôžu dovoliť vyhadzovať finančné prostriedky. Zdôraznila, že je
potrebné si uvedomiť, že akýkoľvek iný systém bude potrebné budovať od začiatku, bude to ekonomicky
náročné.Naotázku,akobybolomožnézabezpečiťprechodmožnostizberuúdajovnainéhododávateľa,

svedkyňa uviedla, že by bol potrebný čas. Ten nový dodávateľ bude musieť vytvoriť nanovo nový systém
a bude sa musieť zabezpečiť tá kontinuita. Určite musí získať všetky tie znalosti a musí im zabezpečiť tie
parametreštatistickéhozisťovania,nieprieskumu.Onisinebudúmôcťdovoliť,nechbytorobilktokoľvek,
zvýšiť administratívnu záťaž spravodajských jednotiek. Ďalej svedkyňa potvrdila, že v prípade, ak by
Trexima bola ochotná nejakým spôsobom postúpiť prístupové práva k ISCP, bolo by možné, aby si to

zabezpečoval Štatistický úrad prostredníctvom akéhokoľvek iného dodávateľa, ale zároveň je tam ešte
jeden aspekt. Vyriešili by si celkové náklady práce a štruktúru miezd, ale potom je tam skupina údajov,
ktorú berú od Ministerstva práce, to by museli zasa riešiť s ministerstvom. Lebo to čo je dôležité, tie
dáta navzájom súvisia, všetko čo zistia je navzájom prepojené, teda malo by byť. V prípade, ak by sa
zabezpečovalzberúdajovinýmdodávateľom,bolbyproblémstoukontinuitou,keďžesatamnaberajútie

vstupy z predchádzajúceho obdobia. Tie dáta sú Štatistického úradu a on posielame údaje do Eurostatu.
Dáta, ktoré zbiera ministerstvo, časť týchto údajov je pre národné účely. Tam môže dôjsť k situácii, že
dáta sa zozbierajú pre nejaký národný účel a bude potrebné vypočítať iný index. Ak ten subjekt nebude
mať všetky tie dáta z predchádzajúceho obdobia, tak ten index bude vypočítaný nesprávne. Rozdiel
môže nastať v tom, že sa môže jednať o iné vstupné údaje. Sú údaje, ktoré vstupujú do spracovania

a výstupné údaje. Ten niekto, kto bude počítať akékoľvek indexy, aj v minulosti musí ísť až do úrovne
tých vstupných dát a Štatistický úrad má až tie výstupné dáta. Limitujúcim prvkom je teda informačný
systém, dáta a spôsob zberu. Vstupné údaje, ťahanie tých dát, informačný systém PaM je založené
na zmluvných súkromnoprávnych vzťahoch Treximy so správcami tých informačných systémov, tzn. žeaj osoby, ktorých mzdy sa spracovávajú, musia s tým súhlasiť. Nie je ale možné, aby to tie subjekty
odmietli, pretože tak obidva výkazy, teda celkové náklady práce a štruktúra miezd, ako aj ISCP, ktoré
patria Ministerstvu práce, sú v programe štátnych štatistických zisťovaní a v plnom rozsahu sa na nich

vzťahuje zákon o štátnej štatistike, ktorý teda rieši aj prípady, keď spravodajská jednotka odmietne,
sú tam sankcie. Akonáhle je štatistické zisťovanie v programe štátnych štatistických zisťovaní a na
základe toho, ako je vymedzený výber, sa podnikateľský subjekt stane spravodajskou jednotkou, tak mu
vyplýva povinnosť predložiť výkaz v danom čase, požadovanej kvalite a podľa tých požiadaviek ako sú
dané v systéme. Na otázku, či tie štatistické jednotky alebo teda subjekty by boli povinné poskytnúť to

ktorémukoľvek dodávateľovi, ktorý by zbieral tie údaje, svedkyňa uviedla, že vzťah je tam taký, že zo
zákona o štátnej štatistike vyplýva, že spravodajské jednotky môžu poskytnúť údaje pre toto štatistické
zisťovanie. Zber toho štatistického zisťovania zabezpečuje Trexima. Ona je len zodpovedná za zber
a spracovanie.

22. Svedok K. N. O. vo výpovedi uviedol, že pracuje v TREXIME Bratislava na pozícii manažér úseku

štatistík a prognózovania. Ich spoločnosť vyvíja dlhodobo ISCP, ktorý je stručne povedané unikátny
svojou efektívnosťou a rozsahom zbieraných údajov. Tie údaje sa vlastne všetky týkajú sledovania
trhu práce. Pokiaľ ide o ten vývoj, ako sa vyvíjal systém, ako vlastne vznikol, ten prvotný impulz bol
z Ministerstva práce, ktoré vypísalo verejné obstarávanie, oni ho vyhrali a odvtedy prevádzkujú a aj
vyvíjajú tento informačný systém. Výstupy boli prioritne odovzdávané pre potreby Ministerstva práce.

Postupom času tento ISCP integroval do seba 4 štatistické zisťovania, čo svedčí o jeho význame,
efektívnosti a unikátnosti. Je založený na elektronickom zbere údajov. Postupne v nejakom čase tieto
výstupy a údaje začal využívať aj Štatistický úrad, konkrétne ide o úplné náklady práce a štruktúru miezd.
Ten prvotný zmluvný vzťah medzi Štatistickým úradom a Treximou bol priamym vzťahom, nevznikol
žiadnou súťažnou metódou. Na otázku, či za dobu existencie zmluvných vzťahov mal Štatistický úrad

záujem formálny alebo neformálny získať prístupy k systému ISCP, aby mohol tú súťaž otvoriť, svedok
uviedol, že niečo také bolo na prediskutovanie, ale oni nemali záujem, resp. táto požiadavka je proti ich
biznis modelu, tzn. bolo to odmietnuté a viac sa o tom nebavili.

23. Podľa § 10 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek,

koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp
proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

Podľa § 81 písm. b) bod 2. ZVO priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy,
ak tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak z technických
dôvodov neexistuje hospodárska súťaž a za predpokladu, že neexistuje ani žiadna primeraná alternatíva
alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného

obstarávania.

Podľa § 81 písm. b) bod 3. ZVO priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len
vtedy, ak tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak
ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada

a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.

Podľa čl. 32 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ z 26. februára 2014
o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES, rokovacie konanie bez predchádzajúceho
zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na

dodanie tovaru a verejných zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť v týchto prípadoch: ak práce,
tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek týchto
dôvodov:
(i) cieľom obstarávania je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo
umeleckého výkonu,

(ii) z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž,
(iii) ochrana výlučných práv vrátane práv duševného vlastníctva.Výnimky stanovené v bodoch (ii) a (iii) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná
alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia
parametrov obstarávania.

Podľa § 180 ZVO v znení účinnom ku dňu podania žaloby, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným
obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto
zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej
zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej

neplatnosti súdom.

Podľa § 181 ods. 5 písm. a) ZVO súd rozhodne o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo
rámcovej dohody, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ neuverejnil oznámenie o vyhlásení
verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž, oznámenie o koncesii alebo oznámenie
o vyhlásení súťaže návrhov podľa tohto zákona.

Podľa § 187h ods. 14 ZVO v znení účinnom od 31.03.2022 na konanie súdu začaté na návrh úradu
podaný do 30. marca 2022 podľa § 180 sa použijú ustanovenia § 180 ods. 2 a § 181 ods. 7 a 10 v znení
účinnom od 31. marca 2022. Na konanie súdu začaté na návrh oprávnenej osoby podaný do 30. marca
2022 podľa § 181 sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7 a 10 v znení účinnom od 31. marca 2022.

Podľa § 180 ods. 2 ZVO v znení účinnom od 31.03.2022 na súdne konanie o neplatnosti zmluvy,
koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody na návrh podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia § 181 ods. 7
až 9 a ods. 14 rovnako a § 181 ods. 10 obdobne; na účely § 181 ods. 7 písm. c) druhého bodu je záujem
úradu na zrušení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody ku dňu právoplatnosti rozhodnutia

daný vždy.

Podľa § 181 ods. 7 písm. a) ZVO v znení účinnom od 31.03.2022 súd rozhodne, že nevysloví neplatnosť
zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody a ponechá zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú
dohodu v platnosti, ak

1. tak navrhne účastník konania a prevažujúce dôvody všeobecného záujmu vyžadujú aby
zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda platili naďalej, alebo
2. verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu a zmluvu,
koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu uzavrel najskôr jedenásty deň odo dňa uverejnenia tohto
oznámenia v európskom vestníku, ak ide o dôvod neplatnosti podľa odseku 5 písm. a).

Podľa § 181 ods. 10 ZVO v znení účinnom od 31.03.2022, ak súd rozhodne podľa odseku 7, úrad uloží
verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu podľa § 182 ods. 1 písm. a), ak bol porušený
tento zákon podľa odseku 5 alebo odseku 6. Rozhodnutie súdu podľa odseku 7 sa považuje za úspech
oprávnenej osoby v konaní.

V zmysle ust. § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24.ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduMalackydňa24.02.2021akokauzálnepríslušnému

súdu s poukazom na ustanovenie § 30 CSP domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o dielo uzatvorenej
medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 25.02.2020 z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená v rozpore
so zákonom o verejnom obstarávaní. Namietaný rozpor so zákonom žalobca videl v tom, že žalovaný
1/ v rozpore s § 81 písm. b) bod 2. a bod 3. ZVO nepreukázal splnenie podmienok na oprávnené
použitie postupu priameho rokovacieho konania, čím je daná absolútna neplatnosť zmluvy podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka. Vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca odôvodňoval
ustanovením § 180 ZVO, podanú žalobu právne kvalifikoval ako špecifický druh určovacej žaloby
v zmysle § 137 písm. d) CSP, keď žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať žiaden naliehavý právny
záujem.

25. Súd v prvom rade skúmal prípustnosť žaloby z dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe podľa §
137 CSP v spojení s § 180 ZVO.25.1. Ustanovenie § 180 ZVO upravuje legitimáciu žalobcu obrátiť sa na súd a žiadať vyslovenie
neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore s predpismi verejného obstarávania. V prípade zákona
o verejnom obstarávaní ide o osobitný predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie podať žalobu na

určenie právnej skutočnosti (ktorou uzavretie zmluvy nepochybne je). Možno teda konštatovať, že
v prejednávanej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, kedy oprávnenie žalobcu podať žalobu
vyplýva priamo z právneho predpisu, t.j. žalobu je nutné vyhodnotiť ako procesne prípustnú.

25.2. Zákon o verejnom obstarávaní v ust. § 180 a § 181 upravuje nielen okruh subjektov oprávnených

podať žalobu o neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo dodatku k nim, ale v nich
tiež striktne vymedzuje podmienky, za splnenia ktorých tak môžu oprávnené subjekty učiniť. Podľa §
180 ZVO je aktívne legitimovaným na podanie žaloby Úrad pre verejné obstarávanie, teda žalobca, a to
v prípade akejkoľvek zákazky alebo koncesie bez ohľadu na finančný limit. Žalobca sa však môže obrátiť
na súd so žalobou o určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 ZVO len v prípade, ak pri výkone dohľadu
nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore

so ZVO uzavrel zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k nim, a len v lehote jedného
roka odo dňa jej uzavretia, t.j. v súdenej veci je koncom lehoty deň 25.02.2021.

25.3. Zo znenia ustanovenia § 180 ZVO teda jednoznačne vyplýva, že povinnosť úradu podať žalobu
o vyslovenie neplatnosti zmluvy je viazaná na jeho vlastné zistenie rozporu postupu pri uzatvorení

napadnutej zmluvy so ZVO, a to výlučne pri výkone dohľadu. Výkon dohľadu je upravený v § 167
ods. 2 ZVO, v zmysle ktorého žalobca pri výkone dohľadu vydáva oznámenia o súlade alebo nesúlade
predložených dokumentov s týmto zákonom podľa § 168 (písm. a), vydáva rozhodnutia podľa tejto hlavy
(podľa IV. hlavy, písm. b), ukladá sankcie za priestupky a iné správne delikty podľa tohto zákona (písm. c)
a vykonáva iné činnosti podľa tejto hlavy (podľa IV. hlavy, písm. d). Za inú činnosť podľa hlavy IV. zákona

je síce nutné považovať podanie žaloby podľa § 180 ZVO, avšak logickým výkladom tohto ustanovenia
je nutné dospieť k záveru, že už pri podaní žaloby musí byť žalobcom presne identifikovaný konkrétny
rozpor postupu kontrolovaného so zákonom zistený vlastnou dohľadovou činnosťou. K tomuto záveru
svedčí nielen znenie § 180 ZVO, ale aj zásady, na ktorých je postavené civilné sporové konanie.
V súdenej veci z tvrdení žalobcu vyplynulo, že žalobca dňa 27.02.2020 zaevidoval vlastný podnet

na výkon kontroly predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy. Ustanovenie § 175 ods. 4, ods. 8 ZVO
upravuje postup žalobcu, ak v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí,
že postupom kontrolovaného bol porušený ZVO a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania, a to vydaním rozhodnutia, v ktorom uvedie taxatívny výpočet ustanovení ZVO,
ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného

obstarávania, všetky zistené porušenia tohto zákona, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania spolu s údajom, či zistené porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania a stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti
predísť porušeniu tohto zákona. Podanie žaloby podľa názoru súdu však nie je viazané na formálnu
existenciu rozhodnutia, avšak ustanovenie § 180 ZVO v spojení s čl.2 ods. 2 Ústavy SR striktne upravuje

spôsob konania žalobcu pri aplikácii § 180 tak, že viaže podanie žaloby v jednoročnej prekluzívnej
lehote na zákonnú podmienku existencie zistení žalobcu o tom, že žalovaný uzatvoril zmluvu v rozpore
so ZVO, a k tomuto zisteniu musí žalobca dospieť len pri výkone dohľadu, teda niektorým z postupov
upravených v § 167 ods. 2 ZVO. Súd v danej veci po vyhodnotení dokazovania vo vyššie naznačenom
smere uzavrel, že žalobca k záveru o tom, že žalovaný 1/ uzatvoril zmluvu v rozpore so ZVO, dospel

závermi, ktoré sú obsahom Výzvy na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie
úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 5079-6000/2020-OD/3 zo dňa 29.01.2021, teda v rámci
prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Keďže následne žaloba bola zo strany žalobcu podaná dňa
24.02.2021,pričomZmluvaodielobolauzavretádňa25.02.2020,súdkonštatuje,žežalobabolapodaná
v zákonom stanovenej jednoročnej prekluzívnej lehote.

26. Vzhľadom na splnenie procesných podmienok i podmienok podľa § 180 ZVO pre podanie žaloby súd
pristúpil k skúmaniu dôvodnosti podanej žaloby, teda či žalovaný 1/ uzavrel zmluvu postupom v rozpore
so ZVO, ako tvrdí žalobca a či takýto preukázaný rozpor jeho postupu so ZVO pri uzatvorení zmluvy je aj
dôvodom neplatnosti zmluvy, pričom po zohľadnení skutkového stavu, zhodnotení všetkých vykonaných

dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti a aplikácii právnych predpisov v tomto smere súd dospel
k záveru, že žalobe na určenie neplatnosti Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným
2/ dňa 25.02.2020 nie je možné vyhovieť.27. Strany neurobili spornou skutočnosť, že žalovaný 1/ dňa 27.01.2020 vyzval žalovaného 2/ na priame
rokovacie konanie na zabezpečenie predmetu zákazky „Služby súvisiace s realizáciou štatistických
zisťovaní o úplných nákladoch práce a štruktúre miezd zamestnancov, realizácia výskumných úloh

a poskytovanie súvisiacich služieb v rokoch 2020 - 2024“. Následne žalovaný 1/ dňa 11.02.2020 odoslal
žalobcovi Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante vzťahujúce sa na zadávanie nadlimitnej
zákazky na poskytnutie služby na vyššie citovaný predmet zákazky, ktoré bolo zverejnené vo Vestníku
verejného obstarávania č. 39/2020 zo dňa 14.02.2020 pod zn. 9736-DES a v Úradnom vestníku EÚ č.
2020/S 031 zo dňa 13.02.2020 pod č. 073280. Výsledkom predmetného verejného obstarávania bolo

uzavretie Zmluvy o dielo medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 25.02.2020. Žalovaný 1/ pri uzatváraní
predmetnej zmluvy uplatnil postup priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2. a bod 3.
ZVO, keď iný hospodársky subjekt ako žalovaný 2/ nedokáže poskytnúť služby, ktoré sú predmetom
Zmluvy o dielo. Žalovaný 1/ teda odôvodňoval použitý nesúťažný postup výnimkou tzv. dostupnosti
z jedného zdroja, a to na podklade technických dôvodov a výhradných práv.

28. Priame rokovacie konanie je jediným nesúťažným spôsobom zadávania nadlimitných zákaziek
verejným obstarávateľom a zákonite sa vyznačuje najzávažnejšími dopadmi na hospodársku súťaž.
Európska legislatíva a na jej základe aj národná legislatíva preto taxatívne stanovujú podmienky, za
splnenia ktorých je možné priame rokovacie konanie použiť na zadanie zákazky. V zmysle konštantnej
judikatúry SD EÚ (napr. rozsudky č. C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02) je potrebné interpretovať

ustanovenia upravujúce podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania reštriktívne, tzn.
zužujúco. Verejný obstarávateľ v plnej miere znáša dôkazné bremeno existencie podmienok uplatnenia
postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 ZVO. V rovine teórie pripadá do úvahy duplicita
dôvodov použitia priameho rokovacieho konania, pre jeho použitie však bude postačovať existencia
ktorejkoľvek z uvedených podmienok.

28.1. Podľa bodu 50. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ z 26. februára
2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES, vzhľadom na škodlivý vplyv na
hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení
verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala

obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku
udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď
je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo
lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len
jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď

osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu.
Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď
situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania,
môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti. Verejní obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto
výlučnosti, by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné

riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu
verejnéhoobstarávateľa,alebozváženiefunkčneporovnateľnýchstavebnýchprác,tovarualeboslužieb.
Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne
vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt
je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné

know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické
dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby
sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať.

28.2. Podľa ustanovenia § 81 písm. b) bodov 2. a 3. ZVO priame rokovacie konanie možno použiť za

predpokladu, že tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt,
ak z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž a za predpokladu, že neexistuje ani žiadna
primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia
parametrov verejného obstarávania alebo ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje
žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého

zúženia parametrov verejného obstarávania. Priame rokovacie konanie podľa vyššie uvedeného tak
môže verejný obstarávateľ použiť, ak má za preukázané, že tovar, stavebné práce alebo služby môže
poskytnúť len určitý hospodársky subjekt (tzv. dostupnosť z jedného zdroja). Túto podmienku je možné
aplikovať, ak z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže takúto zákazkurealizovať, pričom výlučnú/exkluzívnu dostupnosť predmetu plnenia z jedného zdroja si nevytvoril
samotný verejný obstarávateľ, napr. stanovením diskriminačných požiadaviek na zákazky. Použitie
priameho rokovacieho konania zároveň nie je opodstatnené, keď verejný obstarávateľ pri obstarávaní

pôvodného predmetu zákazky sám zúžil, resp. znemožnil do budúcna akúkoľvek hospodársku súťaž.
Uplatnenie podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania v zmysle § 81 písm. b) bod 2.
ZVO je viazané na technické dôvody, kedy ide napr. o technickú nemožnosť u iného hospodárskeho
subjektu dosiahnuť požadované ciele, alebo o prípad, keď existuje potreba používať osobitné know-how,
nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Uplatnenie podmienky

pre použitie priameho rokovacieho konania v zmysle § 81 písm. b) bod 3. ZVO je viazané napríklad
na uplatňovanie autorského práva, ak pôvodný zhotoviteľ je nositeľom výhradných autorských práv
a predmet objektívne nemôže poskytnúť iný hospodársky subjekt, t.j. neexistuje žiadna alternatíva alebo
náhrada.

29. Žalobca mal za to, že žalovaný 1/ uzavrel predmetnú Zmluvu o dielo so žalovaným 2/ v rozpore s §

81 písm. b) bod 2. a bod 3. ZVO. V súvislosti s aplikáciou priameho rokovacieho konania v nadväznosti
na § 81 písm. b) bod 2. ZVO žalobca konštatoval, že žalovaný 1/ svoje tvrdenia o existencii technických
dôvodov, pre ktoré neexistuje hospodárska súťaž nepodložil relevantnými dokladmi, a preto mal za to,
že žalovaný 1/ nepreukázal, že existujú konkrétne technické dôvody, pre ktoré neexistuje hospodárska
súťaž a pre ktoré je žalovaný 2/ jediným hospodárskym subjektom, ktorý vie poskytnúť požadované

službypredmetnejzákazkystým,žeakniejesplnenáprvápodmienkanapoužitiepriamehorokovacieho
konania podľa § 81 písm. b) bod 2. ZVO (z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž),
nemá žiadny význam skúmať splnenie druhej a tretej podmienky, nakoľko tieto z nej príčinne vyplývajú.
V súvislosti s výhradnými právami žalobca konštatoval, že žalovaný 1/ preukázal, že žalovanému 2/
patria k ISCP a jeho podsystémom výhradné majetkové práva (t.j. preukázal existenciu výhradných práv

žalovaného 2/ k ISCP a k jeho podsystémom). Uvedená skutočnosť tak nebolo v konaní sporná. Žalobca
následne konštatoval, že stav exkluzivity (existenciu jediného hospodárskeho subjektu disponujúceho
výhradnými právami, vylučujúcimi možnosť ostatných hospodárskych subjektov plniť danú zákazku)
z dôvodu výhradných práv bol spôsobený konaním žalovaného 1/. Na základe uvedeného mal
žalobca za to, že žalovaný 1/ v predmetnom prípade nepreukázal, že chýbajúca hospodárska súťaž,

vyplývajúca z výhradných práv žalovaného 2/ k predmetným informačným systémom, nie je výsledkom
umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, a preto sa nemôže dovolávať použitia priameho
rokovacieho konania na základe existencie výhradných práv žalovaného 2/. Zároveň mal za to, že
v prípade, ak verejný obstarávateľ nepreukáže, že v danom prípade ide o situáciu objektívnej výlučnosti,
skúmanie podmienky existencie primeranej alternatívy alebo náhrady nemá opodstatnenie.

30. V kontexte predmetu Zmluvy o dielo a použitého dôvodu priameho rokovacieho konania zo strany
žalovaného 1/ bolo v súvislosti s rozhodnutím súdu vo veci samej teda relevantné posúdenie, či
žalovaný2/jevýlučnýmdodávateľomslužieb,ktorésanazákladepredmetnejzmluvyzaviazalposkytnúť
žalovanému1/,ďalejčivýlučnosťžalovaného2/nezapríčinilžalovaný1/anáslednečiexistujeprimeraná

alternatíva smerujúca k dosiahnutiu cieľu, ktorý plní uzatvorenie tejto zmluvy.

31. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetom Zmluvy o dielo zo
dňa 25.02.2020 je poskytovanie služieb, ktoré možno vo všeobecnosti označiť ako štatistické služby
spočívajúce v zabezpečení celoštátneho štatistického výberového zisťovania o úplných nákladoch

práce, realizácii výpočtov a kvalifikovaných dopočtov štruktúry miezd zamestnancov, vrátane regionálnej
zamestnanosti podľa miesta výkonu práce a vo výskumných úlohách. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzavreli
túto zmluvu za účelom zabezpečenia úlohy vyplývajúcej z Uznesenia vlády SR č. 43 zo 14. januára 1997
k návrhu realizácie projektu koncepcie ceny práce a medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z nariadení ES v zmysle požiadaviek Európskeho štatistického úradu (EUROSTAT)

a Medzinárodnej organizácie práce (MOP) k štrukturálnym štatistikám pracovných príjmov, nákladov
práce a zamestnanosti na realizáciu úloh súvisiacich s celoštátnymi zisťovaniami o úplných nákladoch
práce a o štruktúre miezd zamestnancov, vrátane regionálnej zamestnanosti podľa miesta výkonu práce.
Z prílohy č. 5 vyhlášky ŠÚ SR č. 250/2017 Z. z. z 9. októbra 2017, ktorou sa vydáva Program štátnych
štatistických zisťovaní na roky 2018 až 2020, vyplýva, že celoštátne štatistické zisťovania o úplných

nákladoch práce (ÚNP 1-01) na roky 2018-2020 sú zabezpečované prostredníctvom spoločnosti
TREXIMA Bratislava, spol. s r.o. V konaní bolo nesporné, že služby, ktoré sa zaviazal žalovaný 2/
poskytnúť žalovanému 1/ na základe predmetnej zmluvy, musia spĺňať vysoké štandardy pre kvalitu,
komplexnosť a detailnosť štatistických výstupov, a to vzhľadom k tomu, že tieto štatistické zisťovaniasú súčasťou Európskeho štatistického systému. Tieto služby tak musia spĺňať požiadavky stanovené
jednak v príslušných právnych predpisoch na národnej úrovni a zároveň tiež aj obligatórne požiadavky
vyplývajúce z právne záväzných aktov Európskej únie, keďže výkon štatistických zisťovaní úplných

nákladov práce je úlohou žalovaného 1/, ktorá súvisí s plnením záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu
k jej členstvu v Európskej únii. Podľa nepopretých tvrdení žalovaného 1/ na poskytnutie týchto služieb
tak,abybolidodržanépožiadavkyEurópskehoštatistickéhosystému,jenutné,abydodávateľdisponoval
prístupom k dátam o úplných nákladoch práce. V rámci Európskeho hospodárskeho priestoru existuje
jediná databáza obsahujúca relevantné dáta o úplných nákladoch práce na území Slovenskej republiky,

zodpovedajúca požiadavkám Európskeho štatistického systému. Touto databázou je ISCP. Aj z obsahu
Znaleckého posudku č. 32/2019 vypracovaného znalcom K. H. L. vyplýva, že ISCP je komplexný systém
vytvorený podľa špecifických požiadaviek legislatívnych predpisov platných a účinných v SR a vzhľadom
na rozličnú právnu úpravu v porovnaní so zahraničím nie je možné systém nasadiť v iných štátoch
a zároveň nie je možné informačné systémy z iných štátoch nasadiť v prostredí SR. V konaní nebolo
sporné, že žalovanému 2/ patria k ISCP a jeho podsystémom výhradné majetkové práva. Podľa názoru

súdu je preto nutné konštatovať, že v prípade predmetu zákazky zabezpečovaného prostredníctvom
ISCP s ohľadom na podmienky na trhu neexistuje hospodárska súťaž, keďže predmet zákazky spojený
s činnosťou ISCP nevie poskytnúť žiadny iný hospodársky subjekt ako žalovaný 2/. Svedkyňa M. N. K.
vo svojej výpovedi potvrdila, že nemá vedomosť o tom, že by na trhu v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy pôsobil nejaký iný hospodársky subjekt schopný dodať predmet zákazky v požadovanej kvalite.

Rovnako aj znalec K. H. L. Q. svojom Znaleckom posudku č. 32/2019 konštatoval, že je technicky
nemožné, aby predmet zákazky dokázal na požadovanej úrovni kvality a v stanovenej lehote dodania
realizovať iný subjekt ako je žalovaný 2/ vzhľadom na historický vývoj systému. Výlučnosť žalovaného
2/ na trhu štatistických služieb v oblasti zisťovania úplných nákladov práce je tak daná kombináciou
technických dôvodov a výhradných práv. Žalovaný 2/ ako tvorca ISCP má unikátny prístup k dátam

o úplných nákladoch práce, ktoré spĺňajú požiadavky Európskeho štatistického systému na kvalitu,
komplexnosť a detailnosť štatistických záznamov. V danom prípade bolo navyše preukázané, že nejde
lenosamotnýsystémISCPakotaký,aletiežto,žežalovaný2/zabezpečilprepojenieISCPsosystémom
zberu požadovaných dát a zároveň s personálnymi a mzdovými systémami spravodajských jednotiek.
Súdvtomtosmerepoukazujeajnavyššiecitovanýbod50.preambulysmerniceEurópskehoparlamentu

a Rady č. 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES,
v zmysle ktorého technické dôvody, z ktorých vyplýva situácia výlučnosti, by mohli zahŕňať napríklad
prípad,keďpreinýhospodárskysubjektjetakmertechnickynemožnédosiahnuťpožadovanécielealebo
keď existuje potreba používať osobitné knox-hox, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len
jeden hospodársky subjekt. Z uvedeného tak podľa názoru súdu vyplýva, že ani smernica nevyžaduje

podmienku absolútnej nemožnosti poskytnutia služby iným dodávateľom. Z výpovede svedkyne M. N. K.
sícevyplynulo,ženiejetechnickyobjektívnenemožnézabezpečiťštatistickézisťovaniainýmspôsobom,
napríklad aj iným dodávateľom, budovaním nového systému, ale tento proces by bol náročný nielen
z hľadiska finančných prostriedkov, ale tiež z hľadiska zabezpečenia kontinuity, znalostí a funkčnosti
súladu parametrov štatistického zisťovania. Svedkyňa zdôraznila, že ide o údaje, ktoré sa zadávajú do

Eurostatu, takže musia byť k určitému času spracované a odoslané. V prípade iného dodávateľa, by
tento iný hospodársky subjekt musel mať v prvom rade údaje aj z predchádzajúceho obdobia, keďže
hneď pri vstupe sa robia kontroly porovnania údajov minulého obdobia, pričom by musel zvážiť aj
spôsob zberu, pretože ten, ktorý používa žalovaný 2/, to je prenos údajov z PaM systémov. Svedkyňa
ďalej upozornila, že ak by nový subjekt nepripravil takýto systém pri preberaní a musel by ich zadávať

manuálne, bola by to obrovská záťaž na spravodajské jednotky. Zároveň by takýto subjekt musel mať
určité štatistické znalosti, aby ten výstup zodpovedal požiadavkám Eurostatu. Svedkyňa ďalej zdôraznila
potrebu porovnateľnosti medzi obdobiami a problém, ktorý by mohol nastať, ak by takýto iný subjekt
realizoval iný výber podnikateľských subjektov, čím by mohlo dôjsť k tomu, že takto robené štatistické
zisťovanie by nemuselo byť presné. V neposlednom rade poukázala svedkyňa tiež na rozdiel v tom,

že žalovaný 2/ robí štatistické zisťovania založené na tých parametroch ako napríklad náhodný výber,
pričom subjekty, ktoré by potencionálne zberali informácie alebo údaje o práci s omnoho menším
rozsahom používajú neštatistické výbery. Vzhľadom na vyššie uvedeného tak podľa názoru súdu bolo v
konanípreukázané,ženapodkladetechnickýchdôvodovavýhradnýchprávžalovaného2/kISCPajeho
podsystémom neexistuje hospodárska súťaž, keďže žalovaný 2/ je jediným hospodárskym subjektom,

ktorý vie poskytnúť požadované služby predmetnej zákazky v kvalite stanovenej právnymi predpismi na
národnej úrovni ako aj právne záväznými aktami Európskej únie.31.1. Nad rámec vyššie uvedeného, kedy sa súd zaoberal možnosťou dodania predmetu zákazky iným
dodávateľom sa súd ďalej zaoberal posúdením, či v danom prípade existuje nejaká iná primeraná
alternatíva alebo náhrada k službám poskytovaným žalovaným 2/. Splnenie uvedenej podmienky pre

uplatnenie postupu priameho rokovacieho konania predpokladá záver o tom, že v konkrétnom prípade
vzhľadom na všetky okolnosti neexistuje iný spôsob, ktorý by zabezpečil rovnaký alebo obdobný
výsledok inou dodávkou bez toho, aby spôsoboval neprimerané ťažkosti, náklady, a pod. Samotný
žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že alternatíva voči celoštátnemu štatistickému
zisťovaniu o úplných nákladoch práce prostredníctvom využitia ISCP existuje. Bez využitia ISCP by

však dotknuté celoštátne štatistické zisťovanie bolo nutné realizovať pri vysokej administratívnej záťaži,
a to dožiadaním od konkrétnych spravodajských jednotiek. Takýto spôsob by bol teda administratívne
náročný, kedy by bolo okrem iného nutné vytvoriť na tento účel nové miesta v štátnej službe
a zabezpečiť tiež adekvátne materiálno-technické vybavenie). Navyše by uvedený spôsob bol v rozpore
s princípom efektívnosti a hospodárnosti, ktoré základnými princípmi verejného obstarávania. Rovnako
svedkyňa M. N. K. potvrdila, že zmluvné riešenie, teda plnenie na základe zmluvy so žalovaným 2/, je

najekonomickejšie. Zároveň ako zdôraznil žalovaný 1/, z jeho vlastných skúseností má vedomosť o tom,
žeštatistickézisťovaniarealizovanénainomprincípeakovyužívanímúdajovzadministratívnychzdrojov
nemajú adekvátnu kvalitu. Naproti tomu podľa vyjadrenia svedkyne M. N. K., pokiaľ ide o výstupy,
ktoré zasielajú do Eurostatu za úplné náklady práce a štruktúru miezd, za celé obdobie spolupráce so
žalovaným 2/ je Slovenská republika krajinou v rámci Európskej únie, ktorá nemá absolútne žiadne

problémy z hľadiska vzorky, včasnosti a kvality. To je pre žalovaného 1/ rozhodujúce, lebo produkcia
štatistických údajov musí zodpovedať určitým špecifickým parametrom, ktoré sú dané v tzv. Kódexe
postupov. Na základe uvedeného tak súd zhodne so žalovaným 1/ uzavrel, že v danom prípade
neexistuje taká alternatíva alebo náhrada k službám poskytovaným žalovaným 2/, ktorá by spĺňala
kritérium primeranosti. Alternatívu v podobe komplikovaného a administratívne náročného spôsobu

štatistického zisťovania, ktorý je v rozpore s trendom znižovania administratívnej záťaže a ktorý by
navyše ani neumožnil dosiahnuť kvalitu dát podľa požiadaviek Európskeho štatistického systému
nemožno podľa názoru súdu považovať za primeranú náhradu smerujúcu k dosiahnutiu cieľu, ktorý
plní uzatvorenie predmetnej Zmluvy o dielo. Na základe uvedeného tak aj splnenie tejto podmienky
považoval súd za preukázané.

31.2. Keďže priame rokovacie konanie je možné použiť len za predpokladu, že situáciu výlučnosti
(existenciu jediného hospodárskeho subjektu schopného plniť predmet zákazky) nevytvoril samotný
verejný obstarávateľ, následne sa súd zaoberal posúdením, či vyššie uvedená výlučnosť žalovaného 2/
bola spôsobená konaním žalovaného 1/, ako to tvrdil žalobca.

Žalobca svoj záver o zodpovednosti žalovaného 1/ za absenciu hospodárskej súťaže v konkrétnostiach
v rámci žaloby odôvodňoval tým, že žalovaný 1/ v minulosti vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným
2/, rešpektujúc výhradné majetkové práva žalovaného 2/ k ISCP a jeho podsystémom a teda súhlasiac
s tým, že v budúcnosti nebude môcť zadať zákazku na obstarávané služby inému hospodárskemu
subjektu ako je žalovaný 2/. A ďalej absenciu hospodárskej súťaže podľa žalobcu vytvoril sám

žalovaný 1/ aj tým, že v predchádzajúcom verejnom obstarávaní nezabezpečil práva k zdrojovým
kódom ISCP a databázam potrebným pre jeho činnosť. Súd sa však s takto formulovaným záverom
žalobcu nestotožnil. Súd mal v konaní na základe nesporných tvrdení sporových strán za preukázané,
že základnou zmluvou, na základe ktorej sa začal vyvíjať a budovať ISCP, je zmluva z roku 1992
medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a spoločnosťou TREXIMA, spol. s r.o. Zlín

– Louky. Žalovaný 2/ teda nevytvoril ISCP ako softvér na mieru na základe zmluvného vzťahu so
žalovaným 1/. ISCP nebol vytvorený žalovaným 2/ na základe požiadavky žalovaného 1/, keď tento
vznikal od roku 1992 z iniciatívy Vlády SR, a to pod záštitou Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR. Ako potvrdil aj svedok K. N. O. žalovaný 1/ nabehol na využívanie ISCP v čase, keď
už tento existoval. Za danej situácie tak žalovaný 1/ podľa názoru súdu výhradnosť žalovaného 2/

v súvislosti so štatistickými zisťovaniami o úplných nákladoch práce nezapríčinil. Súd sa v tomto
smere nestotožnil s argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutí Rady Úradu pre verejné obstarávanie č.
5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, v zmysle ktorej nie je v danom prípade relevantné to, že samotný
ISCP v minulosti neobstaral priamo žalovaný 1/, ani nebol vytvorený na základe jeho požiadaviek,
nakoľko v tomto prípade je rozhodujúca skutočnosť, že tento informačný systém ISCP v minulosti

obstaral iný štátny orgán (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR), teda bol obstaraný verejným
obstarávateľom (Slovenskou republikou zastúpenou svojím orgánom). Ako zdôraznil aj žalovaný 1/,
tento ako subjekt disponujúci samostatnou právnou subjektivitou nenesie zodpovednosť za ostatných
verejných obstarávateľov. Podľa názoru súdu mu nie je možné pričítať zavinenie na konaní akéhokoľvekiného verejného obstarávateľa, resp. štátneho orgánu, ktoré nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd
má za to, že takýto výklad nevyplýva ani z vyššie citovaného bodu 50. preambuly smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ. Rada Úradu pre verejné obstarávanie vyššie uvedenú argumentáciu

použila s poukazom na svoje vlastné rozhodnutie č. 10237-9000/2017 zo dňa 19.06.2017, ktoré bolo
potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/173/2017 zo dňa 30.10.2019. V danom
prípade však išlo o úplne rozdielny skutkový stav v porovnaní so súdenou vecou. Vyššie citované
rozhodnutie sa zaoberalo posúdením, či v prípade, ak verejný obstarávateľ obstará informačný systém
a zmluvou nenadobudne licenčné práva k tomuto informačnému systému, ide o situáciu umelého

zúženia parametrov vo vzťahu k budúcim verejným obstarávaniam týkajúcim sa údržby a vývoja tohto
informačného systému, ktorú spôsobil verejný obstarávateľ. Vo veci prejednávanej tunajším súdom,
predmetom spornej Zmluvy o dielo nie je poskytnutie softvéru alebo iného informačného systému, ani
poskytnutie služieb údržby, rozvoja či inej úpravy informačného systému a už vôbec nie poskytnutie
akejkoľvek služby týkajúcej sa softvéru či iného informačného systému vo vlastníctve žalovaného 1/.
Navyše súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Krajský súd v Bratislave vo vyššie citovanom rozhodnutí

sp. zn. 2S/173/2017 nedospel ani k záverom prezentovaným Radou Úradu pre verejné obstarávanie
v tom smere, že výhradnosť žalovaného 2/ je v danom prípade automaticky zapríčinená konaním
žalovaného 1/ už len na podklade samotnej skutočnosti, že tento informačný systém ISCP v minulosti
obstaral iný štátny orgán. Krajský súd v Bratislave vychádzal vo svojom rozhodnutí zo skutkové stavu,
kedy verejný obstarávateľ zamýšľajúci použiť priame rokovacie konanie na zadanie zákazky na údržbu

systému (odlišný od subjektu realizujúceho pôvodné verejné obstarávanie na obstaranie toho systému)
ako budúci užívateľ informačného systému nominoval svojich zástupcov do projektovej rady, teda do
najvyššieho riadiaceho orgánu projektu ktorého cieľom bolo vybudovanie komplexného informačného
systému ZVJS (mal tam nadpolovičné zastúpenie). Za danej situácie krajský súd považoval za veľmi
nepravdepodobné, že by tento verejný obstarávateľ ako konečný užívateľ projektu nemohol zasiahnuť

do procesu verejného obstarávania a uviesť minimálne technické požiadavky na obsah informačného
systému, legislatívny rámec jeho fungovania, prípadnú potrebu údržby, opravy a sanovania krízových
situácií spôsobených výpadkom informačného systému. Na základe uvedeného potom krajský súd
uzavrel, že ak tento verejný obstarávateľ ako konečný príjemca v začiatočnom štádiu nezasiahol do
určovania podmienok verejného obstarávania prostredníctvom svojich zástupcov v projektovej rade,

nemožno hovoriť o situácii, žeby sa nepodieľal na vzniku momentálnej situácii. Tu považuje súd za
nutné zdôrazniť, že v súdenej veci sa nielenže nejedná o zákazku na údržbu systému, ale zároveň na
základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 1/ nabehol na využívanie
systému ISCP v čase, keď už tento existoval, pričom zo strany žalobcu nebolo preukázané, dokonca ani
len tvrdené, že žalovaný 1/ mohol akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do procesu pôvodného verejného

obstarávania vedeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Žalobca už v samotnej žalobe
na viacerých miestach uvádza argumentáciu týkajúcu sa zákaziek na poskytnutie služieb údržby, rozvoja
či inej úpravy informačného systému vytvoreného pre obstarávateľa na mieru, pričom zároveň žiadnym
spôsobom neobjasnil, prečo by sa táto argumentácia mala použiť aj v posudzovanej veci s rozdielnym
skutkovým stavom, teda prečo by sa mala aplikovať aj na realizáciu služieb, ktoré vie poskytnúť len

jeden hospodársky subjekt prostredníctvom svojho vlastného jedinečného softvéru. Z vykonaného
dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný 1/ mal záujem o udelenie licencie k ISCP, avšak žalovaný 2/
návrh na udelenie licencie k ISCP s možnosťou udelenia prípadnej sublicencie tretím osobám v rámci
kontraktačného procesu odmietol. Uvedené potvrdil svedok K. N. O., ktorý výslovne uviedol, že žalovaný
2/ nemal v tomto smere záujem, resp. táto požiadavka je proti ich biznis modelu. Uvedený postoj

žalovaného 2/ možno hodnotiť ako pochopiteľný, keďže predmetný informačný systém je základom jeho
podnikateľskej činnosti v segmente štatistických služieb v oblasti práce a miezd. Žalovaný 2/ používa
tento systém na poskytovanie služieb rôznym subjektom, nie len žalovanému 1/. Vzdaním sa svojich
výhradných práv k svojmu informačnému systému by nepochybne došlo k zúženiu výkonu hospodárskej
činnosti žalovaného 2/. Tu je na mieste opätovne zdôrazniť, že predmetom Zmluvy o dielo nie je softvér

a nevlastní ho a ani nepoužíva žalovaný 1/. Žalovaný 1/ je len pasívny užívateľ dát vyplývajúcich z ISCP.
Žalovaný 2/ nemá žiadnu právnu povinnosť poskytnúť práva k zdrojovým kódom ISCP a databázam
potrebným pre jeho činnosť. Za danej situácie potom zabezpečenie prenosu výkonu majetkových práv
k systému ISCP na žalovaného 1/, nesplnenie čoho žalobca vyhodnotil ako zodpovednosť žalovaného
1/ za absenciu hospodárskej súťaže, podľa názoru súdu nebolo objektívne možné.

31.3. Sumarizujúc vyššie uvedené, kedy mal súd v konaní preukázané, že z technických dôvodov
a z dôvodu výhradných práv k ISCP a jeho podsystémom je žalovaný 2/ jediným hospodárskym
subjektom, ktorý vie poskytnúť požadované služby predmetnej zákazky, pričom túto výlučnosťžalovaného 2/ nezapríčinil žalovaný 1/, a zároveň neexistuje žiadna primeraná alternatíva k službám
poskytovaným žalovaným 2/, súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na
oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania. Potom je nutné jednoznačne skonštatovať,

že žalovaný neporušil uzatvorením predmetnej Zmluvy o dielo zákon o verejnom obstarávaní a žalobu
žalobcu je z tohto dôvodu nutné zamietnuť.

32. K viazanosti civilného súdu v konaní o určenie neplatnosti zmluvy rozhodnutiami vydanými
v príslušnom administratívnom konaní, resp. ku skutočnosti, že tunajší súd dospel vo svojom rozhodnutí

k rozdielnym záverom ako žalobca v rozhodnutí č. XXXX-XXXX/XXXX-OD/5 zo dňa 07.04.2021 a Rada
Úradu pre verejné obstarávanie v rozhodnutí č. 5489-9000/2021 zo dňa 03.06.2021, súd uvádza, že
ani vyššie citované rozhodnutie žalobcu ani rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie v danom
prípade nepredstavujú rozhodnutia, ktorými by bol tunajší súd pri rozhodovaní v merite sporu viazaný.
Nejde totiž o rozhodnutia zodpovedajúce dikcii ustanovenia § 193 CSP, nakoľko ich obsahom nie je
rozhodnutie o spáchaní priestupku alebo iného správneho deliktu postihnuteľného podľa osobitného

predpisu. Súd k týmto rozhodnutiam prihliadol, pričom v tomto smere svoje rozdielne závery oproti
záverom, ku ktorých dospel správny orgán vysvetlil v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto
rozsudku (bod 31. odôvodnenia). Súd zároveň považuje za potrebné poukázať tiež na to, že súd v tomto
konaní vykonal dokazovanie v širšom rozsahu než správny orgán v administratívnom konaní, keď
okrem dokazovania oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi súd vykonal tiež dokazovanie

výsluchom navrhnutých svedkov.

33. Nad rámec vyššie uvedeného súd považuje za potrebné tiež uviesť, že i v prípade, ak by dospel
k záveru o neplatnosti predmetnej Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/,
nebolo by možné v danom prípade podľa názoru súdu pristúpiť k vysloveniu jej neplatnosti, a to

s poukazom na ustanovenie § 181 ods. 7 písm. a) bod 2. ZVO v znení účinnom od 31.03.2022,
v zmysle ktorého súd rozhodne, že nevysloví neplatnosť zmluvy a ponechá zmluvu v platnosti, ak
verejný obstarávateľ uverejnil oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu a zmluvu uzavrel najskôr jedenásty
deň odo dňa uverejnenia tohto oznámenia v európskom vestníku, ak ide o dôvod neplatnosti podľa
odseku 5 písm. a). V konaní nebolo sporné že žalovaný 1/ pred uzatvorením Zmluvy o dielo uverejnil

v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2020/S 031 zo dňa 13.02.2020 pod č. 073280 a vo Vestníku
verejného obstarávania č. 39/2020 zo dňa 14.02.2020 pod zn. 9736-DES oznámenie o zámere
uzavrieť zmluvu (tzv. oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante), ktorým informoval o svojom
zámere uzavrieť Zmluvu o dielo so žalovaným 2/, pričom predmetná zmluva bola následne uzavretá
žalovanými 1/ a 2/ až dňa 25.02.2020. Súd sa v tomto smere nestotožnil s názorom žalobcu, podľa

ktorého je aplikácia tohto ustanovenia prípustná len v situácii, kedy je daný dôvod na neplatnosť
podľa § 181 ods. 5 písm. a) ZVO, to znamená v situácii, kedy verejný obstarávateľ nezverejnil
oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, pričom v prípade priameho rokovacieho konania ale
toto oznámenie na účely tohto ustanovenia zverejňovať nemusel. Z právnej úpravy je nepochybné,
že v prípade neplatnosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 181 ods. 5 písm. a) ZVO ide o situáciu,

v ktorej verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ hospodárske subjekty vôbec neinformoval o realizácii
verejného obstarávania. Tento dôvod neplatnosti zmluvy vyplýva zo skutočnosti, že Súdny dvor EÚ
označil nezákonné priame zadávanie zákaziek za najzávažnejšie porušenie komunitárneho práva
v oblasti zadávania verejných zákaziek zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, na
základe čoho by sa mali ustanoviť účinné, primerané a odradzujúce sankcie. Zmluvy uzavreté na

základe nezákonne vedeného priameho zadávania zákaziek by sa preto mali v zásade považovať
za neplatné. Uvedený záver je pochopiteľný, keďže neexistencia informácie o verejnom obstarávaní
predstavuje flagrantné porušenie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, z ktorých
vyplýva povinnosť transparentnosti, ktorá spočíva v zabezpečení zodpovedajúceho stupňa zverejnenia
umožňujúceho otvorenie trhu hospodárskej súťaži v prospech každého potenciálneho uchádzača (por.

C., J., Plaváková, L., Bartoš, P. Zákon o verejnom obstarávaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck,
2019, s. 1697). V prípade, že by súd v súdenej veci dospel k záveru, že neboli splnené zákonné
podmienky pre uplatnenie priameho rokovacieho konania, bolo povinnosťou žalovaného 1/ postupovať
pri zadávaní predmetnej nadlimitnej zákazky niektorým zo súťažných postupov verejného obstarávania,
teda by bol povinný zverejniť príslušné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a v prípade

absencie takéhoto zverejnenia by bol daný dôvod neplatnosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 181 ods.
5 písm. a) ZVO. S cieľom vyhnúť sa právnej neistote, ktorú by mohla neplatnosť spôsobiť, Smernica
2007/66 vyžaduje, aby členské štáty zakotvili výnimku pre každé zistenie neplatnosti v prípadoch, ak sa
verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ domnieva, že priame zadanie zákazky bez predchádzajúcehouverejnenia v európskom vestníku je prípustné v súlade s hmotnoprávnymi smernicami a ak uplatnil
minimálnu odkladnú lehotu umožňujúcu použitie účinných opravných prostriedkov. Vyššie citované ust.
§ 181 ods. 7 písm. a) bod 2. ZVO tak predstavuje transpozíciu vyššie uvedenej normy do národného

prostredia. Na druhej strane sa súd nestotožnil s právnym názorom žalovaného 2/, ktorý považoval za
nevyhnutné žalobu zamietnuť už z dôvodu procesnej prekážky, a to s poukazom na ust. § 181 ZVO, bez
akéhokoľvek vecného prieskumu žaloby. Z aktuálnej právnej úpravy podľa názoru súdu jednoznačne
vyplýva, že bolo povinnosťou súdu v prvom rade ustáliť, aký mal byť postup pri zadávaní verejného
obstarávania a či zadávateľ tento postup určený ZVO dodržal. Až následne zistením podstatných

skutočností umožňujúcich prijať záver o tom, či došlo alebo nedošlo k porušeniu postupu upraveného
v ZVO, by súd mohol prijať záver o tom, či zmluva je alebo nie je platná a následne až za situácie, že by
dospel k záveru o neplatnosti zmluvy, bolo by dôvodné zaoberať sa možnosťou aplikácie § 181 ods. 7
ZVO (por. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CobVO/4/2022 zo dňa 29.06.2023). Uvedené
nepochybne vyplýva aj z ustanovenia § 181 ods. 10 ZVO, ktoré normuje dôsledky rozhodnutia súdu
podľa § 181 ods. 7 ZVO.

34. Súd záverom tiež zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry (por. napr. uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004) súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov uvádzaných stranou.Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo
strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené sa súd s
ďalšou argumentáciou strán, ktorá je vzhľadom na posúdenie veci súdom irelevantná, nezaoberal.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti

žalovaných v spore a žalovaným, ktorí mala v konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na plnú
náhradu trov konania. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný

súd Malacky.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.