Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. október 2023

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 47Csp/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123314410
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Matúšová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2023:6123314410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinokpredsudkyňouMgr.ZuzanouMatúšovouvprávnejvecižalobcu:MINIHOTOVOST,

SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211,
právne zastúpeného: Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou, so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava -
mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: V. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. XXXX/XX, XXX
XX X. Y., o zaplatenie 100,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.05.2023 domáhal, aby súd

žalovaného zaviazal uhradiť mu sumu vo výške 100,00 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 100,00 € od 20.06.2020 do zaplatenia a nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky
vo výške 2,31 €, ako aj nahradiť mu trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa
prostredníctvomwebovejstránkywww.minipozicka.skregistrovalapožiadalžalobcuoposkytnutieúveru
vo výške 100,00 €. Pri registrácii uviedol svoje údaje a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný
zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou o úvěru, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé a úplné. Na základe

Smlouvy o úvěru č. 587264 zo dňa 14.05.2020 (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“) uzatvorenej podľa § 2390
a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru
v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi úver vo výške
100,00 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške
28,00 €, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o úvere sú celkové náklady spojené
s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28,00 €. Vzhľadom na to, že žalovaný
neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Zmluvy o úvere, stal sa jeho dlh splatným, a

to dňom 12.06.2020. V zmysle bodu IV. Zmluvy o úvere a čl. 19 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom
alebo SMS správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej
pokutypaušálnunáhradunákladovspojenúsupomienkouvovýške0,77€zakaždúupomienku.Žalobca
vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-
správ alebo emailov. Žalovaný na upomienky nereagoval, telefonicky sa s ním nepodarilo skontaktovať.
Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a

tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 2,31 € za zaslané upomienky. V prílohe
žalobca priložil 4 upomienky, ktoré boli zaslané dňa 15.06.2020, 16.06.2020, 19.04.2023 a 27.04.2023
žalovanému e-mailom v súlade so Zmluvou o úvere ako aj Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru. Upomienky zaslané e-mailom boli zaslané v súlade s ustanovením čl. 4 zmluvy o úvere v zmyslektorého: „Spotrebiteľ dáva výslovný súhlas k tomu, aby mu Veriteľ zasielal upomienky formou SMS alebo
emailovej správy na mobilné telefóny alebo e-mailové adresy“. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie
nároku dňa 05.04.2023, a preto mal žalobca za to, že jeho žaloba je dôvodná podľa ust. § 3 ods. 6 písm.

d) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Dňa 01.03.2023
bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalobca
si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatnil voči žalovanému
zákonný úrok z omeškania.

2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 38Up/854/2023 zo dňa 22.05.2023 žalobe
žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu sumy vo výške 100,00 € spolu s 8,05
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,00 € od 20.06.2020 do zaplatenia a nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky vo výške 2,31 €. Dotknutý platobný rozkaz bol následne zo zákona zrušený,
nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobca na výzvu Okresného súdu
Banská Bystrica navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“). Na základe uvedeného bol spor
postúpený dňa 27.06.2023 na tunajší súd.

3. Súdu sa v priebehu konania nepodarilo zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného, ktorý je fyzickou
osobou, a preto bola žalovanému žaloba spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie doručená oznámením

o podanej žalobe zverejneným na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 116 ods. 2
CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, zostal v konaní nečinný.

4. Súd vo veci rozhodol podľa ust. § 219 ods. 3 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c) a § 297 písm. b) CSP
bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán neboli sporné, nakoľko bol žalovaný v konaní nečinný a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000,- Eur. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli
a webovej stránke súdu odo dňa 26.09.2023.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to

smlouvou o úvěru č. 587264 zo dňa 14.05.2020, Všeobecnými podmínkami poskytnutí úvěru platnými
od 18.05.2018, výzvou na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 01.03.2023 a 05.04.2023, upomienkami
zo dňa 15.06.2020, 16.06.2020, 19.04.2023 a 27.04.2023 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že ju mal uzavrieť žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom

mala byť oboma účastníkmi zmluvy podpísaná dňa 14.05.2020 o 17:50 elektronicky. Zmluva o úvere
mala byť uzavretá podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o
spotřebitelském úvěru. Istina úveru predstavovala sumu vo výške 100,00 €, úroková sadzba 0 %,
poplatok za poskytnutie úveru (odmena) bol 28,00 €. Deň splatnosti úveru bol určený na deň 11.06.2020,
pričom doba trvania spotrebiteľského úveru predstavovala 28 dní. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ

zaplatiť,dosahovalasumuvovýške128,00€,ročnápercentuálnamieranákladovbolavovýške2397,81
%. Podľa článku II ods. 2 veta druhá Zmluvy o úvere okamihom, v ktorom veriteľ poskytne spotrebiteľovi
úver podľa tejto zmluvy, sa zmluva stáva platnou a účinnou a všetky podmienky tejto zmluvy sa považujú
za obomi stranami odsúhlasené. Žalobca následne upomienkami zo dňa 15.06.2020, 16.06.2020,
19.04.2023 a 27.04.2023 odoslanými emailom žalovanému vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške

128,00 €. Výzvou zo dňa 01.03.2023 vyzvala právna zástupkyňa žalobcu žalovaného na uhradenie
sumy v celkovej výške 387,25 € vrátane trov do 13.03.2023, pričom odoslanie tejto výzvy nebolo
súdu preukázané. Následne výzvou na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 05.04.2023, ktorá mala byť
žalovanému odoslaná elektronicky, bol žalovaný vyzvaný, aby uhradil žalobcovi sumu vo výške 387,25
€ vrátane trov bez zbytočného odkladu.

7. Súdu je z jeho činnosti známe, že Národná banka Slovenska upozornila na činnosť spoločnosti
MINIHOTOVOST, SE oznámením zo dňa 09.08.2018 v tom zmysle, že žalobcovi neudelila žiadne
povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov ani pôžičiek pre spotrebiteľov na
území Slovenskej republiky. V danom upozornení uviedla okrem stránky www.minipozicka.sk aj iné internetové stránky a domény, ktorých je žalobca prevádzkovateľom v SR
a ktorých prostredníctvom v rozpore so zákonom a spotrebiteľských úveroch poskytuje spotrebiteľské
úvery. Na webovej stránke Národnej banky Slovenska „subjekty.nbs.sk“ súd zistil, že žalobca nemápovolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území
Slovenskej republiky.

8. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“)
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 týmniejedotknuté.Zmeniťobsahpremlčanéhoprávazospotrebiteľskejzmluvy,
nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu

dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

15. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

17. Podľa § 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným
veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za

iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

18. Podľa § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné
prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne

spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť
spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie
byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa
na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté

finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, savzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať
úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

21. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že Zmluvu o úvere je potrebné posúdiť ako spotrebiteľskú
zmluvu, keďže na jednej strane vystupuje žalobca ako dodávateľ a na strane druhej žalovaný ako
spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

26.Vzhľadomnaskutočnosť,ževdanejkonkrétnejveciideokonaniescudzímprvkom,nakoľkožalobca
je právnickou osobou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky
nemá založenú organizačnú zložku, bolo potrebné sa v prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci
tuzemského súdu na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu ako aj s otázkou rozhodného práva,
ktoré je potrebné, aby súd na danú právnu vec aplikoval.

27. Svoju právomoc predmetný spor prejednať a rozhodnúť súd odvodil z článku 17 ods. 1 písm. c) v
spojenísčlánkom18ods.2NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)č.1215/2012oprávomocia
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis). Žalobca totiž napriek
tomu, že má sídlo v Českej republike, smeruje svoju podnikateľskú činnosť do Slovenskej republiky, v

ktorej má žalovaný ako spotrebiteľ svoje bydlisko, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj tým, že žalobca
ponúka možnosť spotrebiteľom uzavrieť s ním zmluvu o úvere prostredníctvom slovenskej webovej
stránky www.minipozicka.sk . Dotknuté internetové stránky sú vedené v
slovenskom jazyku a pôžičky sa poskytujú v mene EURO, čím je nepochybne dané, že žalobca sa
orientuje na slovenský trh a cieľom žalobcu je poskytovať pôžičky spotrebiteľom, ktorý majú obvyklý

pobyt na území Slovenskej republiky.

28. Za rozhodné právo je potrebné považovať právny poriadok Slovenskej republiky, a to z rovnakého
dôvodu, z ktorého súd odvodil svoju právomoc, t. j. z dôvodu, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú
činnosťnaúzemieSlovenskejrepublikyakokrajinyobvykléhopobytuspotrebiteľa,ktorúokolnosťmožno

vyvodiť z článku 6 ods. 1 písm. a) a písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Právny poriadok Slovenskej republiky je potrebné
považovať za rozhodné právo v danej konkrétnej veci aj napriek tomu, že v Zmluve o úvere je v čl. II ods.
2uvedené,žezmluvajeuzavretápodľazákonač.89/2012Sb.Občanskýzákonníkazákonač.145/2010
Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov a že v čl. 04 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru je uvedené, že na úpravu vzťahov neupravených zmluvou ani VPPÚ sa použijú
ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, najmä príslušné ustanovenia OZ, ZSÚ a zákona č.
634/1992 Sb. o ochraně spotřebitele. Uvedená voľba práva podľa názoru súdu nezodpovedá voľbe
práva podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Rím I, pretože nebola urobená výslovne alebo jasne preukázaná
ustanoveniami zmluvy a ani okolnosti prípadu nenasvedčujú, že medzi stranami prišlo k voľbe práva.

Článok II ods. 2 Zmluvy o úvere ani čl. 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nie je možné
považovaťpodľanázorusúduzavýslovnúvoľbuprávnehoporiadkuČeskejrepubliky,nakoľkopriemerný
spotrebiteľ nemôže tomuto zmluvnému ustanoveniu rozumieť tak, že sa zmluva ako celok a všetky
práva a povinnosti jej účastníkov spravujú právnym poriadkom Českej republiky a nemôže ani rozumieťnásledkom, ktoré sú s tým spojené. Okrem toho podľa názoru súdu nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť
znenie uvedených ustanovení Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko
tieto neboli individuálne dojednané. Na základe uvedeného je potrebné dotknuté ustanovenia považovať

zaneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nazákladečohojepotrebnéichvyhodnotiťakoneplatné.Slovenský
právny poriadok je nutné použiť aj v súlade s článkom 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady(ES)č.864/2007orozhodnomprávepremimozmluvnézáväzky(RímII),podľaktoréhorozhodným
právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu.

29. Súd po posúdení žalobcom predloženej Zmluvy o úvere a okolností daného prípadu dospel k záveru,
že Zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu, na ktorú súd
musí prihliadať z úradnej povinnosti, t. j. aj bez návrhu resp. bez toho, aby sa protistrana tejto neplatnosti
dovolala.

30. Napriek tomu, že ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné Zmluvu o úvere posúdiť ako spotrebiteľskú

zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nejde v danom prípade o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko v danom prípade sa jednalo o úver, ktorý sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej 3
mesiace, nakoľko úver bol splatný v lehote 28 dní. Nakoľko v Zmluve o úvere neboli dojednané úroky za
poskytnutie úveru, nejedná sa ani o zmluvu o úvere, ale o inú pôžičku, ktorá však musí byť v súlade s
niektorými zákonom určenými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nedisponuje

povolenímpodľa§24ods.3ZákonaospotrebiteľskýchúverochudelenýmNárodnoubankouSlovenska,
ktoré by ho oprávňovalo poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú
poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, ohľadom ktorej okolnosti dokonca Národná banka Slovenska
vydala dňa 09.08.2018 upozornenie. Ustanovenie § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom
obsahuje výslovný zákaz poskytovania takýchto úverov bez príslušného povolenia. V dôsledku toho je

potrebné predloženú Zmluvu o úvere považovať za neplatný právny úkon pre jej rozpor so zákonom, čo
má za následok jej absolútnu neplatnosť.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu platne nevznikol zmluvný vzťah, mohol by mať
žalobca voči žalovanému iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 457 Občianskeho

zákonníka, t. j. na vrátenie toho, čo žalovaný podľa zmluvy dostal. Žalobca však v konaní podľa
názoru súdu nepreukázal, žeby finančné prostriedky vo výške 100,00 € žalovanému aj v skutočnosti
poskytol, resp. žeby žalovanému niečo plnil, t. j. neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia
finančných prostriedkov žalovanému. Dôkazné bremeno možno pritom charakterizovať ako procesnú
zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre

stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Strana musí preukázať to čo tvrdí. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal
procesnú aktivitu žalobcu ohľadom jeho dôkazného bremena. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to

preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno v
sporovom konaní zaťažuje jednoznačne žalobcu, ten ako prvý musí súdu preukázať dôvodnosť svojich
tvrdení. Samotné neunesenie dôkazného bremena zakladá dôvod na zamietnutie žaloby.

32. Na základe vyššie uvedeného by sa žalobca mohol úspešne na súde domáhať vydania

bezdôvodného obohatenia iba vtedy, ak by v konaní pred súdom náležitým spôsobom preukázal, že sa
žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda že došlo k majetkovému plneniu zo sféry žalobcu do
sféry žalovaného plnením z neplatného právneho úkonu. Túto skutočnosť však žalobca v predmetnom
spore nepreukázal, a preto mu nárok na zaplatenie žalovanej istiny od žalovaného nevznikol.

33. Ak by aj žalobca v konaní preukázal poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému, súd mal za
to, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia by bol premlčaný s odkazom na ust. § 54a
Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnémuobohateniu.Najneskôrsaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka tak upravuje plynutie jednak subjektívnej premlčacej doby,
ktorá plynie od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a ktorá je
dvojročná a jednak plynutie objektívnej premlčacej doby, ktorá plynie odo dňa, keď k bezdôvodnémuobohateniu došlo a ktorá je trojročná. Vzájomný vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby
spočíva v tom, že subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby a uplynie
najneskôr s ňou. V danom konkrétnom prípade objektívna premlčacia doba by začala plynúť odo

dňa nasledujúceho po vyplatení peňažných prostriedkov žalovanému, t. j. od 15.05.2020. Subjektívna
premlčacia doba v danom prípade by začala podľa názoru súdu plynúť rovnaký deň, ako objektívna
premlčacia doba, t. j. od 15.05.2020, nakoľko žalobca ako právnická osoba podnikajúca v oblasti
poskytovania úverov a pôžičiek, bol povinný konať s odbornou starostlivosťou a pri svojej činnosti
na území Slovenskej republiky spĺňať podmienku oprávnenia udeleného NBS, a teda skutočnosť, že

túto podmienku nespĺňa a nedošlo tak k platnému uzavretiu zmluvy, mu musela byť známa už v čase
poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému. Pri posudzovaní plynutia premlčacích dôb v danom
konkrétnom prípade však treba brať ohľad aj na tú skutočnosť, že dňa 19.01.2021 nadobudol účinnosť
zák. č. 9/2021 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie
ochorenia COVID-19, ktorým bol novelizovaný okrem iného aj zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z., zákona
č. 155/2020 Z. z. a zákona č. 421/2020 Z. z., ktorý bol doplnený o ust. § 8, podľa ktorého lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na
súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto
zákona do 28. februára 2021 neplynú, v dôsledku čoho tak premlčacie doby (tak objektívna ako aj

subjektívna) v rozsahu 41 dní (19.01.2021 - 28.02.2021) začali plynúť až dňom 01.03.2021. Objektívna
premlčacia doba by tak v danom konkrétnom prípade uplynula dňa 25.06.2023 a z toho dôvodu žalobca
podal žalobu na Okresnom súde Banská Bystrica v rámci objektívnej premlčacej doby (dňa 16.05.2023).
Žalobca však podal žalobu na Okresnom súde Banská Bystrica až po uplynutí subjektívnej premlčacej
doby, ktorá uplynula dňa 25.06.2022, a preto by bolo potrebné nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia považovať za premlčaný.

34. Vzhľadom na to, že žalobcovi podľa názoru súdu nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči
žalovanému nevznikol, súd mu nepriznal ani nárok na ním uplatnené úroky z omeškania.

35. V súlade so všetkou vyššie uvedenou argumentáciou, nakoľko žalobca predovšetkým neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia akejkoľvek peňažnej sumy žalovanému, súd jeho žalobu v
celom rozsahu zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, nakoľko bol počas
celého konania pasívny, súd rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal, a to s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP. O výške náhrady trov konania tak v
zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP nebude potrebné po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnúť osobitným

uznesením, ktoré by vydal súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Pezinok.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.