Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823202648
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7823202648.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Jany Dudíkovej v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX a 2. C. B., nar. X.X.XXXX,
oboch bytom D. XX, zastúpených Občianskym združením Právna pomoc poškodeným, E., A. F. XXX/
XX, C.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. G. H. I., J. J., K. XX, C.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr.
Ondrejom Sochorom, advokátom, Banská Bystrica, Ul. Prof. Sáru 44, 2. E. L., M., N., I. X, C.: XX

XXX XXX, zastúpenému TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 47 239 000,
o zdržanie sa výkonu záložného práva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalovaného v 1. rade proti uzneseniu 9Csp/68/2023-237 z 18.6.2024 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I., ktorým žalovanému v 1. rade bola uložená povinnosť zdržať
sa dražby nehnuteľností.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením 9Csp/68/2023-98 z 29.12.2023 uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať
sa dražby nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX k. ú. D. parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape:
- parcela č. 487 o výmere 457 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- rodinný dom súpisné č. XX, nachádzajúci sa na pozemku s parcelným č. 487, do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn.: 9Csp/68/2023 na Okresnom súde Rožňava.

2. Vychádzal z návrhu žalobcov, ktorí sa vo veci samej domáhajú vydania rozsudku, ktorým by súd
prikázal žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa dražby nehnuteľností registrovaných na LV č. XXX v k.ú. D.,
keďsúčasnesadomáhaliinariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbytaktiežsúdprikázalžalovaným
v 1. a 2. rade zdržať sa dražby predmetných nehnuteľností a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej, čo odôvodnili tým, že so žalovaným v 1. rade ako veriteľom bola uzatvorená dňa 7.9.2012

zmluva o podnikateľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie čiastky 20.000,- eur, keď tento
zmluvný vzťah už bol posudzovaný v konaniach Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5Csp/56/2018 a
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/22/2021, pričom súbežne medzi stranami bola uzatvorená
i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX v k.ú. D., pričom
listom žalovaného v 1.rade im bolo oznámené, že ku dňu 5.9.2022 došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru a pristúpené k výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie ďalej obsiahlo citoval z

dôvodov, ktoré podľa žalobcov opodstatňujú vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
keďže podľa nich výkon záložného práva je premlčaný, odporuje dobrým mravom a to aj pre hrubý
nepomer výšky údajného dlhu a hodnoty nehnuteľností, hroziaci im zbavením jediného obydlia, k čomu
žalobcovia citovali okrem iného z Dohovoru o ochrane ľudských práv, zo smernice Rady 93/13/EHS a
z rozhodnutí Ústavného súdu SR a tiež všeobecných súdov Slovenskej republiky. Poukázal na obranu
žalovaného v 1. rade, ktorý poprel možnosť premlčania výkonu záložného práva a vyčísloval finančnú

čiastku doposiaľ žalobcami neuhradenú a ktorá ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva len
na istine predstavovala 10.497,99 eur. Citoval § 324 ods. 1,3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1,2 a § 329ods. 1 prvej vety CSP a berúc do úvahy preventívny charakter neodkladného opatrenia, danému návrhu
vyhovel, keďže žalobcovia podľa neho osvedčili skutočnosti spĺňajúce atribút vysokej pravdepodobnosti
ich tvrdení. Z výpisu z LV č. XXX v k.ú. D. mu vyplynulo, že dom súp. č. XX je jediným obydlím žalobcov.

Vychádzajúc z aktuálnej výšky dlžnej istiny - 10.497,99 eur mal za to, že táto síce nie je v rozpore s ust.
§ 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, avšak vzhľadom na aktuálnu výšku dlhu s príslušenstvom
a spôsob realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti sa tento javí ako neprimeraný vo
vzťahu k hodnote nehnuteľnosti. Ku namietanému premlčaniu výkonu záložného práva uviedol, že táto
námietka definitívne bude vysporiadaná v merite veci, avšak podľa predbežného posúdenia sa javí ako

nedôvodná.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1. rade, navrhol ho zmeniť a návrh
zamietnuť. Mal za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva
skutkový záver aká konkrétne je hodnota nehnuteľnosti, ani z akého konkrétneho dôkazu by jej hodnota
malavyplývaťatedaniejezrejmé,akýmspôsobomkonajúcisúddospelkuskutkovémuzáveru,žemedzi

hodnotou nehnuteľnosti a výškou dlhu zo zmluvy o úvere je taký nepomer, ktorý bráni realizácii dražby. Z
odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia mu ani nevyplynulo, či určenie pomeru medzi výškou
pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti predstavuje práve taký dôvod, pre ktorý by mu malo byť odopreté
právo na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Samotný
Občiansky zákonník pritom počíta s tým, že v prípade uplatnenia záložného práva nie je možné aplikovať

na právny vzťah ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka ako korektív, ktorý by umožňoval odoprieť
záložnému veriteľovi realizovať jeho práva na výkon záložného práva. Bola mu známa rozhodovacia
prax najmä Krajského súdu v Prešove, ktorý sa vo svojich rozhodnutiach opiera o nález Ústavného
súdu SR zo dňa 14.9.2011 sp. zn. II.ÚS 237/2011, avšak tento nález podľa neho žiadnym spôsobom
neriešil otázku pomeru výšky pohľadávky a hodnoty zálohu a už vôbec nie otázku vo vzťahu k možnosti

či nemožnosti realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Zdôraznil, že ku dňu 1.11.2023
dlžná suma uplatňovaná v dražobnom konaní predstavuje spolu 14.331,65 eur z čoho dlžná istina je
10.497,99 eur.

4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním aj žalovaný v 2. rade, navrhol ho zmeniť a návrh voči

nemu zamietnuť, keďže v súlade so zásadou primeranosti a nevyhnutnosti potreby dočasnej úpravy pri
vydaní neodkladného opatrenia by súd mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.
Súd prvej inštancie podľa neho nevzal do úvahy § 19 ods. 1 písm. b/ a h/ zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré
upravujú povinnosť dražobníka upustiť od dražby v zákonom predpokladaných prípadoch. Zdôraznil, že
nie je nevyhnutné ukladať povinnosti tretej osobe, ak úplne postačuje tzv. predbežná úprava pomerov

voči účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, keďže predbežná ochrana týkajúca sa vzťahov žalobcov a
navrhovateľa dražby by sa preniesla do jeho právneho postavenia ako dražobníka.

5.Žalobcoviakodvolaniužalovanéhov1.radenavrhliodvolaciemusúdupotvrdiťnapadnutérozhodnutie
zotrvajúc i na názore, že pohľadávka aj záložné právo sú premlčané. Upozornili i na rozhodnutia

Ústavného súdu SR zaoberajúce sa otázkou primeranosti a hrubého nepomeru medzi skutočnou výškou
dlhu a hodnotou nehnuteľnosti. Uviedli, že do dňa podania návrhu súhrnne žalobcovi v 1. rade (správne
žalovanému v 1. rade) zaplatili 28.459,26 eur.

6. Krajský súd v Košiciach uznesením 3CoCsp/11/2024-228 z 10.4.2024 zrušil uznesenie súdu prvej

inštancie 9Csp/68/2023-98 z 29.12.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol
prvoinštančnému súdu, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v podstate z jediného
dôvodu a to, že výška vymáhanej istiny s príslušenstvom sa javí ako neprimeraná vo vzťahu k hodnote
draženej nehnuteľnosti, pričom žiadnym spôsobom neodôvodnil skutkový záver – aká konkrétne je
hodnota nehnuteľností a z akého dôkazu by mala vyplývať, keď navyše odôvodnenie rozhodnutia

neobsahovalo žiadne úvahy zaoberajúce sa pasívnou legitimáciou žalovaného v 2. rade.

7. Súd prvej inštancie ďalším uznesením 9Csp/68/2023-237 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím)
uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa dražby nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č.
XXX k. ú. D. parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape:

- parcela č. 487 o výmere 457 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- rodinný dom súpisné č. XX, nachádzajúci sa na pozemku s parcelným č. 487, do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej vedenej pod sp. zn.: 9Csp/68/2023 na Okresnom súde Rožňava a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamietol.8. Zrekapituloval doterajší priebeh konania, obsiahlo citoval z vyjadrení strán sporu ako aj podstatné
časti z uznesenia Krajského súdu v Košiciach 3CoCsp/11/2024 zo dňa 10.4.2024 a opätovne pristúpil

k posúdeniu splnenia, či nesplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 3.10.2022 mu vyplynulo, že žalovaný v 1. rade
oznámildlžníkom–žalobcomzačatievýkonuzáložnéhoprávavovzťahuknehnuteľnostiamvedenýmna
LV č. XXX v katastrálnom území D. a to v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
Popísal zistenia vyplývajúce zo zmluvy o podnikateľskom úvere zabezpečenom nehnuteľnosťou a zo

zmluvy o zriadení záložného práva a zo Znaleckého posudku č. 19/2023 vyhotoveného znalcom C.
O. P. zo dňa 29.5.2023 mu vyplynula všeobecná hodnota nehnuteľností vedených na LV č. XXX
v katastrálnom území D. a to v sume 90.100,00 eur. Citoval § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/,
§ 326 ods. 1, 2 a § 329 ods. 1 CSP a upozornil, že žalobcovia v odôvodnení návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia totožnom s obsahom žaloby vo veci samej namietali premlčanie vymáhaného
dlhu a premlčanie záložného práva. Citoval § 101, § 103, § 110 ods. 1 a § 112 prvej vety Občianskeho

zákonníka a s poukazom na charakter uplatňovaného dlhu a jeho splatnosť bol toho názoru, že
uplatňované nároky nie sú premlčané a tak nemohlo dôjsť ani k premlčaniu záložného práva. Z výpisu
z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. a z obsahu žaloby mu vyplynulo, že domová
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom výkonu záložného práva je jediným obydlím žalobcov, ktorí v zmysle
zhodných tvrdení strán sporu na úhradu dlhu zo zmluvy o podnikateľskom úvere uhradili celkom sumu

28.459,26 eur. Podľa žalovaného aktuálna výška dlžnej istiny predstavuje sumu 10.497,99 eur, ktorá
síce nie je v rozpore s ust. § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, avšak berúc do úvahy aktuálnu
výšku dlhu a spôsob realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností sa mu zvolený spôsob
javil ako neprimeraný vo vzťahu k hodnote nehnuteľností, ktorá podľa znaleckého posudku je 90.100,00
eur čo nezodpovedá ústavnému princípu primeranosti. Poukázal ďalej na rozporné údaje o tom, akú

čiastku žalobcovia majú uhradiť na úhradu úveru podľa splátkového kalendára, úverovej zmluvy, či podľa
tvrdení žalobcov je potrebné ešte v súdnom konaní ustáliť, v akej výške bol úver v skutočnosti čerpaný,
kedy a akým spôsobom bol poplatok za úver zaplatený, k čomu mu neboli poskytnuté dostatočné listinné
dôkazy. Výška dlhu určená žalovaným v 1. rade je 14.331,65 eur, z čoho však neuhradený zostatok
úveru plynúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu predstavuje iba 2.648,57 eur a výška

zvyšnej časti pohľadávky uplatňovaná v dražobnom konaní určená žalovaným v 1. rade je bez súdnej
kontroly. Žalobcovia preto osvedčili nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a tak
v záujme predídenia neprimeranému zásahu do práva žalobcov na obydlie, návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel a to dočasne do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa dražby nehnuteľností. Vo vzťahu k žalovanému v 2.

rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej
legitimácie.

9. Uznesenie vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa dražby napadol včas podaným
odvolaním žalovaný v 1. rade, navrhol ho zmeniť a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného

opatrenia v celom rozsahu zamietnuť, použijúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Žalobcovia podľa neho neosvedčili existenciu a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
keď samotný konajúci súd konštatoval, že námietka premlčania tak záložného práva, ako aj nároku na
zaplatenie úverovej pohľadávky je v celom rozsahu nedôvodná a v prípade nariadenia neodkladného
opatreniabydošlokporušeniuustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku.Podľajehonázorupriurčovaní

nepomeru hodnoty zálohu a výšky pohľadávky nie je možné aplikovať § 3 Občianskeho zákonníka,
keď navyše znalecký posudok č. 19/2023 žalobcami bol predložený až v priebehu odvolacieho konania
a súd by tak nemal naň prihliadať. Veľmi podrobne sa ďalej zaoberal výškou uplatňovanej pohľadávky
a to ku dňu oznámenia začatia výkonu záložného práva, keď len istina vtedy predstavovala 20.497,99
eur. Nestotožnil sa s názorom konajúceho súdu, podľa ktorého záložný veriteľ nemôže uspokojiť svoju

pohľadávku zo zálohu formou dobrovoľnej dražby v prípade, ak je medzi hodnotou nehnuteľnosti
a hodnotou dlžnej pohľadávky nepomer, pričom aj samotný Občiansky zákonník počíta s tým, že
v prípade uplatnenia záložného práva nie je možné aplikovať na právny vzťah ust. § 3 Občianskeho
zákonníka ako korektív, ktorý by za istých okolností mohol odoprieť záložnému veriteľovi realizovať jeho
práva na výkon záložného práva. Uviedol, že ani nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.9.2011 II.ÚS

237/2011 neriešil otázku pomeru výšky pohľadávky a hodnoty zálohu, ale v rámci ochrany vlastníckeho
práva záložcu preferoval, aby záloh nebol predaný výrazne pod jeho skutočnú cenu. Prvoinštančný súd
podľa neho opomenul skutočnosť, že v prípade realizácie dražby zvyšok výťažku z nej by bol vydaný
vlastníkom a teda ku škode na majetku žalobcov by nedošlo.10. Žalobcovia vo vyjadrení ku odvolaniu boli toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne
vysporiadal s otázkou ohrozenia ich obydlia – rodinného domu, v ktorom bývajú, pričom otázkou

primeranosti a hrubého nepomeru medzi skutočnou výškou dlhu a hodnotou nehnuteľnosti sa už
zaoberal Ústavný súd SR v nimi špecifikovaných rozhodnutiach.

11. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike zotrval na dôvodoch odvolania a na tom, že v prípade
uplatnenia záložného práva nie je možné na právny vzťah aplikovať ust. § 3 Občianskeho zákonníka

a analyzoval ďalej rozhodnutia Ústavného súdu SR II.ÚS 237/2011 a PL.ÚS 23/2014.

12. Žalobcovia v odvolacej duplike zopakovali právnu argumentáciu už použitú v predchádzajúcich
vyjadreniach.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa

ust. § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou, preskúmal uznesenie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

14. Žalovaný v 1. rade pri odvolaní uplatnil odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Odvolací
súd po preskúmaní veci konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by tento
rozhodolpredčasnealebovecnenesprávne,alebožebyvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézpredložených

dôkazov nevyšli najavo alebo že by nejaké rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli predloženými dôkazmi
preukázané, opomenul, alebo že by bol v hodnotení dôkazov prítomný nejaký logický rozpor. Nebolo
zistené, aby na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by
použitézákonnéustanovenianesprávnevyložil.Nebolzistenýanitakýnesprávnyprocesnýpostupsúdu,
ktorý by mal za následok porušenie práv žalobcu na spravodlivý proces, preto odvolací súd uznesenie

napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie
neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné
opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom

zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej
dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného
hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže

vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu

a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu
v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu ichmusí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných
listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej

pravdepodobnosti,žechránenýnárokjedôvodnýatrvá.Pomery,ktorémajúbyťneodkladnýmopatrením
upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je
nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže
teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

20. Súd prvej inštancie pri vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1.
rade správne vychádzal aj z Ústavným súdom Slovenskej republiky prijatého záveru, že pri konaniach
týkajúcich sa dobrovoľných dražieb je nevyhnutná zvýšená potreba súdnej kontroly, berúc do úvahy
nutnosť ochrany obydlia, keď súdnou mocou musí byť okrem iného zákonne preskúmavaná i existencia
a výška draženej pohľadávky istiny a tým aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

21. Záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži Zákon o dobrovoľných
dražbách. Je nesporné, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je zásahom do vlastníckeho
práva vlastníka nehnuteľnosti - bytu či domu a tento zásah je právom dovolený len za splnenia určitých
podstatných podmienok. V sporoch o nariadenie neodkladného opatrenia (ako aj následne o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby) je jednou z kľúčových otázok skutková otázka, týkajúca sa výšky
pohľadávky veriteľa. Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. uplatní
spornú - pochybnú pohľadávku s neexistujúcim základom, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia,
pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení
zák. č. 527/2002 Z.z., zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože sa

takto neprípustným spôsobom porušujú práva dlžníka, či vlastníka nehnuteľnosti, od ktorého veriteľ
prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha nároky bez právneho základu. Výkonu dražby nemusí vždy
predchádzať predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a tak dôvodom neplatnosti dražby
môže byť porušenie akýchkoľvek procesných alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného
práva, ktoré vedú i k pochybnostiam o pravosti a splatnosti pohľadávky, jej výšky a charaktere.

22. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňujeuspokojiťsaalebodomáhaťsauspokojeniapohľadávkyzpredmetuzáložnéhopráva(zálohu),
ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená (§ 151a OZ). Z toho možno vyvodiť, že základnými
definičnými znakmi záložného práva sú (i) existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, (ii)

existencia spôsobilého predmetu záložného práva, (iii) vecno-právny charakter záložného práva a (iv)
akcesorický a subsidiárny vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke (porov. ŠTEVČEK, M.,
DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník
I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1253, marg. č. 1.).

23. Žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1.
a 2. rade povinnosť zdržať sa dražby nehnuteľností vedených na LV č. XXX v katastrálnom území D.,
ktorá má byť zrealizovaná na podklade zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
7.9.2012, uzavretej v súvislosti s poskytnutým úverom. Niet pochýb o tom, že vzťah odvíjajúci sa medzi
zmluvnými stranami z úverovej zmluvy je nevyhnutné považovať za vzťah spotrebiteľský (viď rozsudok

Okresného súdu Rožňava 5Csp 56/2018 na čl. 22 a nasl. súdneho spisu a rozsudok Krajského súdu v
Košiciach 5CoCsp 22/2021 na čl. 30 a nasl. súdneho spisu).

24. Spotrebiteľovi ako úverovému dlžníkovi, ktorý sa zaručil vlastnou nehnuteľnosťou slúžiacou mu na
bývanie je zákonom poskytovaná zvýšená ochrana. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobcovia v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že výkon záložného práva je premlčaný,
že jeho výkon odporuje aj dobrým mravom a to pre hrubý nepomer výšky údajného dlhu a hodnoty
nehnuteľnosti ako aj reálnou stratou ich jediného obydlia. Zjednodušene sa dá pritom konštatovať, že
záujmom žalobcov, ktorí si požičali nie zanedbateľnú sumu, by malo byť zaplatenie požičaných peňazí,
avšak v zákonnej výške.

25. Ústavný súd SR sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je
rozsahprostriedkovnáslednejnápravyprotivýkonuzáložnéhoprávobmedzenývpodstatelennažalobu
o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadnáobrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla
2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou
preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Ústavný súd taktiež

konštatoval, že v dobrovoľnej dražbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby
bola vec predaná za čo najvyššiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom
nepomere k hodnote zálohu (pozri aj nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 2. júna 2011 a
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30.4.2013) a záujmom záložného veriteľa, ktorý
sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie

zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj
pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú
cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej
praxi pri prevažujúcej praxi výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi
zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). Preto uviedol, že intenzita zásahu do vlastníckeho
práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k

skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva (II. ÚS
237/2011). V tejto súvislosti však odvolací súd konštatuje, že spotrebiteľské právo, ktoré sa v poslednom
čase v právnom poriadku Slovenskej republiky výrazným spôsobom naklonilo v prospech spotrebiteľa,
ani v súčasnej právnej úprave nevylučuje možnosť dobrovoľnej dražby, v zmysle záložného práva
ako legálneho prostriedku na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti odvolací súd dáva

do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 13/2000 v spojení s
rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Stanková versus Slovenská republika, ako
aj rozhodnutím Paulič verzus Chorvátsko, kde súdy potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné
posudzovať citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať
sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Zásah do vlastníctva vykonáva súkromný subjekt -

dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla ochranu týmto
právam žalobcov.

26. V súvislosti s dražbou odvolací súd poukazuje na uznesenie PL ÚS 23/2014, z ktorého
okrem iného vyplýva, že sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť

kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej
moci. Informatívna poznámka nevyrieši problematickosti multiplikácie práva alebo zaťaženie vydraženej
nehnuteľnosti právami tretích osôb a pre prípad vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vyvolávajú
iba ťažko riešiteľný stav reštitúcie pomerov do pôvodného stavu s množstvom poškodených osôb na
majetkových právach (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.9.2014, sp. zn. 5Cdo/190/2014).

27. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (iba) voči žalovanému v 1.
radepovažujúctakétoriešeniezadostatočné,pokladajúczadôležitýpomervýškydlžnejsumyahodnoty
draženej nehnuteľnosti. Podľa odvolateľa nepomer medzi hodnotou nehnuteľnosti a hodnotou dlžnej
pohľadávky nie je podstatný (viď napr. jeho výklad nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 237/2011),

avšak takýto názor nemožno pokladať za správny. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ i praxe
Ústavného súdu SR (viď napr. rozhodnutie III.ÚS 416/2022) pri dobrovoľných dražbách je významné
skúmanie nepomeru medzi skutočne splatnou výškou pohľadávky a hodnotou draženej nehnuteľnosti.
Na dôležitosť skúmania nepomeru výšky údajného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti upozorňovali pritom
žalobcovia už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, poukazujúc na nimi identifikované

rozhodnutia Ústavného súdu SR. Výstižne navyše prvoinštančný súd poukázal aj na to, že väčšia časť
dlhu, ktorým žalovaný v 1. rade argumentuje nebola ešte (podľa dostupných informácií) judikovaná
a nepodrobila sa tak (predbežnej) súdnej kontrole.

28. Od počiatku konania žalobcovia poukazujú aj na možné premlčanie výkonu záložného práva,

ktorú otázku síce prvoinštančný súd riešil v preskúmavanom rozhodnutí, hoci na to nemal vytvorený
dostatočný priestor. Námietku premlčania je totiž možné účinne uplatniť pred súdom spravidla len
v konaní vo veci samej. Komplexné posúdenie, či došlo v konkrétnom prípade k premlčaniu (výkonu
záložného) práva a k jeho právnym následkom vyplývajúcim zo zákona, je spojené so zistením
časového vymedzenia plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia námietky či premlčateľnosti

práva. S uvedenými predpokladmi premlčania sú spojené aj ďalšie právne otázky ako prerušenie,
spočívanie, neskončenie alebo nezačatie plynutia premlčacej doby, ktoré si obvykle vyžadujú viac ako
len osvedčenie rozhodujúcich skutočností v konaní o neodkladnom opatrení (k tomu viď uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 307/2020 z 23.6.2020).29. Žalobcovia žalobou vo veci samej sa domáhajú uloženia povinnosti (aj) žalovanému v 1. rade
zdržať sa dražby nehnuteľnosti s poukazom na premlčanie výkonu záložného práva. Variabilita

individuálnych právnych vzťahov nevylučuje procesné situácie, keď sa navrhovateľ návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáha rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné
s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), čo však neznamená prejudikovanie
budúceho rozhodnutia vo veci samej, kde konajúci súd bude pri posudzovaní opodstatnenosti
a prípustnosti žaloby plne autonómny.

30. Keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v danej konkrétnej veci nemožno ešte
urobiť definitívny záver o pomere skutočne dlžnej sumy žalobcami a hodnotou nehnuteľnosti, ktorá
má podliehať dražbe, keď naviac v ňom nemožno definitívne vyriešiť ani možné premlčanie výkonu
záložného práva je správne, aby sa žalovaný v 1. rade zdržal dražby nehnuteľnosti do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Ide o hospodárne a dočasné riešenie zamedzujúce ujmám na právach strán

sporu či tretích osôb a v tomto štádiu konania nezohľadňujúce budúci postup a výsledky konania vo
veci samej.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).