Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. august 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: BR-2Er/207/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310200911
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6310200911.2

Uznesenie

BR-2Er/207/2010

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v exekučnej veci oprávneného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, proti povinnému E. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
C. – F. G., H. XXXX/XX zomr. XX.XX.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané

výživné od 01.03.2009 do 15.01.2010 vo výške 292,16 Eur a bežné výživné 26,56 Eur mesačne od
16.01.2010, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad so
sídlom Zvolen, J. Francisciho 1044 , takto

r o z h o d o l :

BR-2Er/207/2010

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

BR-2Er/207/2010

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 0340039 * zo dňa 08.04.2010 bola súdna exekútorka
Mgr. Monika Mikulíková poverená vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného voči
povinnému zaplatiť zameškané výživné od 01.03.2009 do 15.01.2010 vo výške 292,16 Eur a bežné
výživné26,56Eurmesačneod16.01.2010.ExekučnýmtitulomjerozsudokOkresnéhosúduBrezno,č.k.

5C/163/2003-30 zo dňa 13.01.2004, právoplatný 22.03.2004. Súdna exekútorka bola odvolaná z funkcie
a ako jej náhradníčka bola ustanovená JUDr. Andrea Cimermanová.

2. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po
povinnom bolo vedené na Okresnom súde Brezno, pod sp. zn. 8D/309/2015. Z osvedčenia o dedičstve,
sp. z n. 8D/309/2015, Dnot 157/2015, zo dňa 22.01.2016, právoplatného 22.01.2016, vydaného JUDr.

Michalom Capekom, notárom ako súdnym komisárom, bolo zistené, že dedičom po povinnom sa stal
A. B., nar. XX.XX.XXXX (v exekúcii oprávnený).

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá

pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.4. Na základe uvedeného súd postupoval podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 (ďalej
len „Exekučný poriadok“).

5. Podľa. § 7 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto
spôsobilosť zaniká.

6. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

7. Podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie
obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

8. Podľa § 584 Občianskeho zákonníka, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s
povinnosťou(záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje
inak.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

11. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva
a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom
konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú,
ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho

práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty
nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však
smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto, právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá
zaniká smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť).

12. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko v posudzovanej veci je predmetom
vymáhanie výživného, pričom povinný zomrel, zanikla dňom jeho smrti jeho vyživovacia povinnosť voči
oprávnenému, pretože táto je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča - povinného. Súd preto v
zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe
toho exekúciu zastavil.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

16. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví

z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.18. V zmysle Exekučného poriadku je pri zastavení exekúcie potrebné rozhodnúť o náhrade trov
exekúcie. Súd nemôže na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať
oprávneného, nakoľko tento nezavinil zastavenie exekúcie. Na náhradu trov exekúcie by mal byť

podľa ust. 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku zaviazaný súd v prípade, ak by bol povinný
zomrel ako nemajetný. V danom prípade povinný zomrel ako majetný a zároveň sa jeho dedičom
stal oprávnený. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovitrovyexekúcie,pretorozhodoltak,žesúdnemuexekútorovináhradutrovexekúcienepriznal.
Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v

ktorom sa okrem iného uvádza: "navyše ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v
tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti
Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom

určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú
prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie".

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

BR-2Er/207/2010
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I a II j ep r í p u s t n éodvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods. 2,
§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 C.s.p.) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,

súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Proti uzneseniu vo výroku III odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.