Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tatiana Sabadošová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3Sf/9/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100320
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100320.3
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice,
IČO: 36 216 631, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom kancelárie Gelnická
33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO:
42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101517260/2023 zo dňa 14.06.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
P r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 14.06.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101517260/2023 zo dňa 14.06.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100606134/2023
zo dňa 17.02.2023, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako ,,Ďaňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2019 v sume 41 435,04 Eur.
2. Žalobca písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 06.06.2023 navrhol priznať predmetnej
správnej žalobe odkladný účinok. Žalobca návrh odôvodňuje tým, že oproti skutkovému a právnemu
stavu ku dňu podania pôvodného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nastali
zásadné zmeny, ktoré v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia budú reálne viesť k právnym následnom uvedeným v § 185 písm. a)
Správneho súdneho poriadku. Podľa žalobcu najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania
odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi okamžitým výkonom žalobou napadnutého
rozhodnutia hrozí značná hospodárska a finančná škoda, a v konečnom dôsledku aj závažná ujma
s vážnym nenapraviteľným následkom. Žalobca k uvedenému tvrdeniu uvádza niekoľko nasledovných
dôkazov. Poukazuje na daňové kontroly dane z pridanej hodnoty, ktoré boli u neho vykonané za viaceré
zdaňovacie obdobia a na sumu vyrubenej dane za tieto zdaňovacie obdobia. Predovšetkým žalobca
poukázal, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2015, január 2016, október 2017, február 2018, február 2019, január 2021 a február
2021. Vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia predstavuje spolu
516.362,42Eur.Žalobcadávadopozornosti,ževdodatočnevyrubenejsume516.362,42Eursanejedná
o konečnú sumu, pretože Daňový úrad Košice z rovnakých dôvodov rozhodnutím za máj 2019 vyrubil
rozdiel dane v sume 78.724,72 Eur, v protokole za január 2018 uvádza rozdiel v sume 73.244,88 Eur, a
v súčasnosti sa vykonávajú daňovej kontroly za január až december 2020 s predpokladaným vyrubením
dane v sume viac ako 1.100.000 Eur.
3. Ďalej preukázal, že vyrubená daň za december 2015 v sume 58 620,66 Eur a za január 2016 v
sume 87.967,62 Eur bola zaplatená. Vyrubená daň za február 2019 v sume 41.435,04 Eur je splatná15.07.2024, za február 2018 v sume 59.857,90 Eur je splatná 06.12.2024, za október 2017 v sume
81.648,00 Eur je splatná 27.12.2024, za január 2021 v sume 92.967,58 Eur je splatná 20.01.2025
a za február 2021 v sume 93.865,62 eur je splatná 19.06.2025. Žalobca uviedol, že v rokoch 2019
– 2021 dosahoval zisky v priemere cca 220 000 Eur ročne. V roku 2022 nadobudli právoplatnosť
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 288 094,18 Eur, čo malo za
následok stratu v sume 284 446 Eur. V roku nadobudli právoplatnosť ďalšie dve rozhodnutia o vyrubení
rozdielu dane v celkovej výške 135 300,66 Eur, čím žalobca k 31.12.2023 dosiahol stratu vo výške
106 350 Eur. K 30.04.2024 žalobca vykázal stratu vo výške 128 60, 37 Eur, čo bolo ovplyvnené aj
zaúčtovaním ďalšieho rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie január 2021 vo
výške 92 967, 58 Eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2024. Vzhľadom k neúnosnej finančnej
situácii bol žalobca nútený požiadať svoju banku o zvýšenie úveru o 400 000 Eur, čo však banka na
základe výsledkov minulých dvoch rokov, keď žalobca vykázal stratu, neakceptovala a navýšila výšku
úveru iba o 200 000 Eur. Výška výdavkov žalobcu presahuje výšku príjmov z čoho je možné usúdiť,
že žalobca nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov pre svoje fungovanie. Aktuálna finančná
situácia je dôsledkom najmä dorubenej dane za zdaňovacie obdobie január 2016 vo výške 87 967,62
Eur. Na tento účel poskytol spoločník obchodnej spoločnosti LUMARKT, s.r.o. A. B. žalobcovi pôžičku.
Ďalšia lehota splatnosti dovyrubenej dane je k 15.07.2024 na základe rozhodnutia za zdaňovacie
obdobie február 2019 vo výške 41 435,04 Eur. Z vyššie uvedeného vyplýva obava žalobcu, že sa
uhradením tejto splátky dostane do druhotnej platobnej neschopnosti, čím nebude schopný uhrádzať
svoje splatné záväzky. Nevyplatenie miezd, neodvedenie dane poistného z miezd zamestnancov,
nezaplatenie dane z pridanej hodnoty správcovi je trestným činom a zároveň mu hrozí zverejnenie na
listinách neplatičov príslušných inštitúcií. Vzhľadom k nepriaznivým hospodárskym výsledkom nastalo
skrátenie lehôt splatnosti prípadne k zrušeniu lehôt splatnosti a následný prechod na zálohové platby.
Táto skutočnosť ešte viac zhoršila finančnú situáciu žalobcu, keďže lehoty splatnosti u odberateľov ostali
zachované, alebo sa ešte predĺžili.
4. Ďalej žalobca uviedol, že požiadal správcu dane o ďalšie odloženie zaplatenia dorubenej dane,
ale neúspešne. Správca dane sa vyjadril, že nezaplatením dane v lehote splatnosti pristúpi
kzablokovaniufinančnýchprostriedkovnaúčtežalobcu,alebopristúpikdražbezaloženejnehnuteľnosti.
V neposlednom rade žalobca poukazuje na to, že je zamestnávateľom cca dvanásť kmeňových
zamestnancov, ďalších desať samostatne zárobkovo činných osôb mu poskytuje služby na finančnej
báze (obchodní zástupcovia, marketéri a iní), a na žalobcu sú naviazaní ďalší dodávatelia, väčšinou
samostatne zárobkové osoby, ktoré poskytujú prepravné služby, IT služby, reklamné služby, BOZP a iné.
Už samostatné zablokovanie finančných prostriedkov na účte žalobcu nevyhnutne vedie k jeho likvidácii,
v dôsledku čoho príde minimálne dvadsaťdva rodín a ďalšie spolupracujúce firmy o zdroj príjmov.
V zmysle vyššie uvedených skutočností žalobca uviedol, že z uvedených konkrétnych dôkazov a tvrdení
vyplýva hrozba závažných následkov, ktoré v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) Správneho súdneho
poriadku (ďalej len ako ,,SSP“) predstavujú zásadnú hmotnoprávnu podmienku priznania odkladného
účinku správnej žalobe. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá existuje už viac ako tridsaťdva
rokov a jej predmetom podnikania je veľkoobchodná činnosť – nákup a predaj konzervovaných
potravín (ovocie, zelenina, ryby), oleja, cukroviniek a iných potravinárskych výrobkov. Situáciu na trhu
s predmetným tovarom nepriaznivo ovplyvnila pandémia COVID-19 spoločne s vojnou na Ukrajine
a rapídny nárast cien a energií. Nezaplatenie dorubenej dane, ktorá k dnešnému dňu činí 369 774,11 Eur
bude v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
a bude viesť k daňovej exekúcii, čo v konečnom dôsledku nevyhnutne vedie k likvidácii žalobcu, a na
základe daného stavu žalobca usudzuje, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
5. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe predložil nasledovné dôkazy
na preukázanie svojich skutkových a právnych tvrdení, predložil správnemu súdu dňa 20.06.2024
nasledovné prílohy: účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2023 a k 30.04.2024, list vlastníctva,
zoznam evidenčných kariet dlhodobého majetku, nájomné zmluvy (10 nájomcov), zmluva o prenájme
(1 prenajímateľ), pracovné zmluvy (trvalý pracovný pomer-11 pracovníkov, dohody o vykonaní práce –
1 pracovník) a mandátne zmluvy (11 mandatárov).
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2024 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe uviedol, že nepovažuje návrh žalobcu za opodstatnený, keďže z dôvodov
uvedených žalobcom nevyplývalo, že postupom žalovaného by hrozila žalobcovi závažná ujma, značnáhospodárska,čifinančnáškoda,závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľný
následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné
priznať správnej žalobe odkladný účinok. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca síce konštatoval priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, ale toto svoje stanovisko nijako
bližšie nezdôvodnil, neuviedol konkrétny dôvod, pre ktorý by žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými
odôvodňoval naplnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe mali prevážiť
nadverejnýmzáujmom,ktorýmjeriadnezaplatenie,resp.výberdane.Skutočnosti,ktoréžalobcapopísal
v podanom návrhu, žalovaný považuje za osobný individuálny prínos pre žalobcu, nie však za verejný
záujem. Žalovaný avšak v predmetnom svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2024 nenamietal, že by priznanie
odkladného účinku správnej žalobe bolo v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
8. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh
žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (a) ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.“
10. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo
veci samej.
11.Podľa§187ods.1SSP,aksprávnysúdpriznalsprávnejžalobeodkladnýúčinokpodľa§185písm.a),
je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania rozhodnutia o priznaní odkladného účinku.
12. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
14. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. septembra 2018, sp. zn. III. ÚS 231/2018:
„Rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP
má charakter úkonu vo veci samej a ako také bráni zastaveniu konania podľa § 10 ods. 1 zákona
o súdnych poplatkoch.“
15. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. septembra 2017, sp. zn.
4Asan/8/2017: „Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká zo zákona najneskôr právoplatnosťou
rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. V kasačnom konaní už nie je možné priznať odkladný účinok
správnej žalobe.“
16. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví SSP alebo osobitný predpis.
17. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej
žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívnycharakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
18. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru
za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
19. V konaní doposiaľ nevyplynulo, že by priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo v rozpore
s verejným záujmom, čo napokon nenamietal ani žalovaný.
20. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadal na základe tej skutočnosti, že
okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska finančná
škoda, s poukázaním na konkrétne skutočnosti, v dôsledku čoho sa stane absolútne a objektívne
platobne neschopný. Po preskúmaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe správny súd dospel k názoru, že v preskúmanom prípade sú aktuálne splnené
podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písmena a) Správneho
súdneho poriadku, keď správny súd pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy prihliadol na
celkovú výšku vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty, tiež na výšku daňovej straty, na existujúce
záväzkovo-právne vzťahy s kmeňovými zamestnancami, ako aj s ďalšími tretími osobami, ktoré so
žalobcom úzko spolupracujú pri výkone jeho dlhoročnej podnikateľskej činnosti. Správny súd mal z listu
vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Južné mesto, obec C. - D., E. C. F., ktoré do konania predložil
žalobca,zapreukázané,ženanehnuteľnostiachvjehovlastníctvesúzriadenézáložnéprávavprospech
správcu dane, na čo taktiež pri rozhodovaní prihliadal.
21. Súd vzhliada dôvodnosť návrhu predovšetkým v nezvratnosti uloženej sankcie teda skutočnosti, že
nepriznaním odkladného účinku by žalobca nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a dostal by
sa do druhotnej platobnej neschopnosti, čím nebude môcť uhrádzať už žiadne svoje splatné záväzky,
ktoré by mohli viesť až k jeho likvidácií a nasledovnému zániku. Zánik obchodnej spoločnosti a jeho
nasledovný výmaz z obchodného registra je najzávažnejší zásah do práv obchodných spoločností,
nakoľko tento výmaz má konštitutívne účinky a výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra
nemožno obnoviť, alebo vrátiť do pôvodného stavu. Priznaním odkladného účinku má správny súd
prihliadať hlavne na to, aby jeho priznaním predišiel k právnym následkom vážneho nenapraviteľného
následku a to tak, aby nebol v rozpore z verejným záujmom. Nepriznaním odkladného účinku by bol
ohrozený nielen samotný žalobca, čo by mohlo viesť nielen k finančnej škode alebo až k zániku
obchodnej spoločnosti, ale aj ohrozením vyplácaním miezd zamestnancov. V danom prípade by mohlo
prísť o prácu dvanásť kmeňových zamestnancov a ďalších desať zárobkovo činných osôb, ktorý mu
poskytujú služby na mesačnej báze. Mohlo by prísť k porušeniu základnému právu v zmysle čl. 36
ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Ústava SR“) a to je právo na prácu a právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby
umožnila zamestnancom dôstojnú životnú úroveň. V zmysle vyššie uvedeného ma štát chrániť práva
zamestnancov ako slabší subjekt práva a zabezpečovať dostatočné právne prostriedky na ich ochranu,
aby boli štátom dostatočne ochránení a mali právo na odmenu za svoju vykonanú prácu. V ďalšom rade
ma štát chrániť práva zamestnancov pred svojvoľným prepúšťaním zo zamestnania ako aj diskriminácii
v zamestnaní. V prípade nepriznaní odkladného účinku by právoplatné a vykonateľné rozhodnutia,
ktorými bolo uložené peňažné plnenie podľa ustanovenia § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku,
ktoré sú exekučným titulom a v daňovom exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného
stavu a majetok predaný formou dražby, ktorý je založený v prospech správcu dane, už nebude môcť
žalobca nikdy v budúcnosti získať späť, a to ani za predpokladu, že bude žalobca úspešný. Vzhľadom
na žalobcom osvedčenú ekonomickú situáciu, by okamžitý výkon rozhodnutia žalovaného predstavoval
pre žalobcu nielen závažnú ujmu, finančnú škodu, ale aj vážny nenapraviteľný následok a preto správny
súd podľa § 185 písm. a) SSP návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel.
Z predložených dôkazov žalobcu, oboznámením sa obsahom spisového materiálu a administratívneho
spisu má súd za to, že sú splnené všetky zákonné dôvody na priznanie odkladného účinku.22. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.
23. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konajúci správny súd zdôrazňuje,
že ide o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
je návrh účastníka, z ktorého, ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkaminapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávybyžalobcovihrozilazávažnáujma,značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne
záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak
hrozila vážna a nenapraviteľná ujma, a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom
Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca, ktorý svoje tvrdenia preukázal
svojimi skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkazmi.
24. Uvedené argumenty v kontexte podmienok vyžadovaných ustanovením § 185 SSP na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe považoval správny súd za postačujúce na konštatovanie nutnosti
priznania odkladného účinku. Treba zdôrazniť, že podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého
stavu, pri ktorom by správnym súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej
správy nevyvolávali právne účinky, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z
povahy prejednávanej veci je nesporné a súd na to aj poukazuje, že v prípade okamžitého výkonu
rozhodnutia by následky tohto výkonu rozhodnutia spočívajúce vo vymožení čiastky 41 435,04 Eur za
zdaňovacie obdobie február 2019 nebolo možné žiadnym spôsobom konvalidovať a práve odkladný
účinok správnej žalobe o prieskum rozhodnutia č. 101517260/2023 zo dňa 14.06.2023 v tomto konaní,
podľa názoru konajúceho súdu, umožní zabezpečiť materiálnu ochranu práv a oprávneným záujmov
žalobcu.
25. K neexistencii rozporu s verejným záujmom (ako ďalšej zákonnej podmienke pre možné priznanie
odkladného účinku) správny súd uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom,
teda pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej
norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný.
Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl.
3 ods. 2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech
všetkým občanom, alebo mnohým občanom. V súvislosti s uvedeným konajúci súd zastáva názor, že
priznanie odkladného účinky v prejednávanej veci nebude na úkor žiadnych iných osôb, a teda nie je
v rozpore s verejným záujmom ako záujmom všeobecne prospešným. Zároveň zdôrazňuje, že ochrana
práv žalovaného je zabezpečená tým, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia bude vo veci rozhodnuté
v rámci lehoty podľa § 187 ods. 1 SSP, t.j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní
odkladného účinku.
26. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je možné vyhovieť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Ak by sa
v priebehu konania ukázalo, že priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom
odpadli, môže správny súd i bez návrhu toto uznesenie zrušiť (§ 189 SSP).
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4
SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.