Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123413124
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123413124.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobkyne: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 24/3911,
právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom v Žiline, Závodská
cesta 3911/24, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 17, právneho zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom
v Bratislave, Štefánikova 8, o zaplatenie 1.023,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/130/2023-83 zo dňa 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n
n á zaplatiť žalobkyni sumu 544,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
544,98 Eur od 22.05.2023 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni s a voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 478,87 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 478,87 Eur od 22.05.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I. napadnutého rozsudku). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II. napadnutého rozsudku)
a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 6,64 %.

2. Súd prvej inštancie mal zo zmluvy o nájme č. 338/2023 zo dňa 22.03.2023 uzatvorenej medzi

žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom za preukázané, že došlo k prenájmu
motorového vozidla zn. Mercedes Benz GLC, EČV: A. XXXXX. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od
22.03.2023 do 18.04.2023 s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 109 € s DPH/deň. Zároveň
bol dojednaný poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 € s DPH. Z potvrdenia
obch. spol. Motorr Martin, s.r.o., IČO: 44 378 874, so sídlom v Martine, Francúzskych partizánov
5831, vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa
22.03.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu dňa 18.04.2023 bolo odovzdané držiteľovi

dňa 19.04.2023. Faktúrou č. 4392023 zo dňa 19.04.2023 žalobca vyfakturoval poškodenému cenu
za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 338/2023, a to vozidla zn. Mercedes Benz
GLC, EČV: A. XXXXX, od 22.03.2023 do 18.04.2023, t. j. za 28 dní, v celkovej výške 3.081,89 €
s DPH (2.568,24 € bez DPH), pričom pozostáva z ceny nájmu vo výške 3.051,89 € (2.543,24 €bez DPH) a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 € (25 € bez DPH). Oznámením
o poistnom plnení zo dňa 05.05.2023 žalovaná oznámila žalobkyni, že poistné plnenie je v celkovej
výške 1.544,39 €. Bola priznaná doba zapožičania 22 dní. Boli odpočítané náklady, ktoré by vznikli

používaním vlastného vozidla. Bol priznaný denný nájom vo výške 72,83 €. Nebol priznaný ani poplatok
zapristavenieaprevzatievozidla.Faktúrouč.3341230287zodňa12.04.2023,splatnoudňa26.04.2023,
obch. spol. Motorr Martin, s.r.o. vyfaktúrovala poškodenému cenu opravy poškodeného vozidla zn.
Mercedes Benz GLC 220d 4MATIC, EČV: B. XXXXX, vo výške 2.389,85 € s DPH. Dátum dodania služby
je deň 12.04.2023. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.04.2023 žalovaná oznámila poškodenej,

že poistné plnenie za opravu poškodeného vozidla je vo výške 1.991,54 €.

3. Po citácii ustanovení § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6 až 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.,
§ 442 ods. 1, 3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 663, § 151s, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., okresný súd konštatoval, že na základe citovaných zákonných
ustanovení a na základe vykonaného dokazovania žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej

vo výroku I. mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy
1.023,85 € titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobkyňa
pohľadávku nadobudla od poškodenej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú skutočnosť
poškodený ako postupca oznámil žalovanej ako dlžníkovi. Poškodený postúpil na žalobkyňu pohľadávku
z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Uvedené

skutočnosti neboli medzi stranami sporné. V konaní bol preukázaný vznik škody a aj jej výška. Skutočnú
škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje
náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom
boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej
poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie

osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu,
ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je
škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje
požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje
výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len

v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci.
Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla mal okresný súd za preukázané, že právny predchodca
žalobcu mal prenajaté náhradné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz GLC na obdobie od 22.03.2023
do 18.04.2023 s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 109 € s DPH/deň. Žalovaná namietala
účelnosť prenájmu vozidla za obdobie od 13.04.2023 do 18.04.2023, výšku denného prenájmu ako aj

dojednaný poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30 € s DPH. Zároveň krátila poistné
plnenie aj o náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla.

4. Okresný súd súhlasil s tvrdením žalovanej, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu
len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci.

Krátenie poistného plnenia zo strany žalovanej súd prvej inštancie považoval za čiastočne nedôvodné.
Za obdobie, keď bolo auto v oprave, bol nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou. Stav, do ktorého sa poškodený dostal, a v ktorom bol obmedzený, bol zavinený klientom
žalovanej. Podľa názoru súdu prvej inštancie by bolo neprimerané poškodeného zaťažovať, keďže
už stav poškodenia je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom, a požadovať od neho, aby

vyhľadával požičovňu podľa požiadaviek žalovanej. Výška priznanej škody predstavuje výdavky, ktoré
by poškodenému nevznikli, ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo.

5.Prvoinštančnýsúdpovažovalžalobcomuplatnenúvýškudennéhoprenájmuzaprimeranú.Nazáklade
stranami predložených cenníkov autopožičovní okresný súd ustálil, že cena nájmu obdobných vozidiel

môže byť nižšia ako aj vyššia. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobkyne, že poškodený v čase
uzatvárania zmluvy o nájme nemá vopred vedomosť, aká bude skutočná dĺžka opravy poškodeného
vozidla, čo taktiež ovplyvňuje výšku denného nájmu. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti
súd nepovažoval rozdiel v žalovanou akceptovanej a žalobkyňou uplatnenej cene nájmu (18 €/deň)
za tak výrazný, aby to malo za následok krátenie poistného plnenia. Navyše z predložených cenníkov

jednoznačne nevyplýva, v akej výbave sa jednotlivé vozidlá prenajímajú, čo rovnako ovplyvňuje výšku
nájmu.6. Okresný súd sa však stotožnil s tvrdením žalovanej o neprimeranej dĺžke nájomného. Nájom za
obdobie od opravy poškodeného vozidla dňa 12.04.2023 do odovzdania vozidla dňa 18.04.2023 podľa
okresného súdu nebol v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Z faktúry za opravu poškodeného

vozidla súd prvej inštancie zistil, že služba spočívajúca v oprave vozidla bola ukončená dňa 12.04.2023,
čo medzi stranami nebolo sporné. Žalobkyňa dôvodnosť trvania nájmu odôvodňovala vystavením
krycieho listu poisťovňou. Okresný súd sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil. Podľa názoru
okresného súdu za účelné a nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou, nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo doby opravy poškodeného vozidla. V čase,

keď je oprava vozidla ukončená a vozidlo je schopné uvedenia do prevádzky, nie je možné tvrdiť
oprávnenosť doby prenájmu. Skutočnosť, že autoservis zadržiava vozidlo až do vystavenia krycieho
listu poisťovňou, nemôže ísť na ťarchu žalovanej. Autoservis si nemôže platne uplatniť zádržné právo
kvozidlu.Zádržnéprávoumožňujeosobe,ktorámávecusebazadržaťju,abyzabezpečilasvojusplatnú
peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinná vec vydať. Podmienkou pre jeho uplatnenie je
zabezpečenie splatnej pohľadávky. Faktúra za opravu vozidla nadobudla splatnosť až dňa 26.04.2023.

Zo strany žalobkyne nebol tvrdený iný dôvod (ako vystavenie krycieho listu) pre ďalšie trvanie nájmu po
vykonaní opravy dňa 12.04.2023. Uvedený záver potvrdzuje aj žalobcom spomínaný nález Ústavného
súdu SR, sp.zn. III. ÚS 602/2022-34., ktorý uviedol, že až vtedy, keď poisťovňa oznámi ukončenie
likvidácie škodovej udalosti a poukáže finančné prostriedky poškodenému, ktoré môže následne použiť
na zakúpenie nového vozidla, sa ukončí nevyhnutnosť využívania náhradného vozidla. Poskytnutie

peňažných prostriedkov na kúpu nového vozidla po totálnej škode je porovnateľné so stavom, kedy má
poškodený k dispozícii prevádzkyschopné opravené vozidlo, ktorá skutočnosť v danom prípade nastala
dňa 12.04.2023. Preto súd prvej inštancie považoval za nevyhnutný nájom v súvislosti so škodou od
22.03.2023 do 12.04.2023, t.j. v trvaní 22 dní.

7. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia o náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla
vo výške 57,87 €, toto krátenie okresný súd považoval za v plnom rozsahu nedôvodné. Nemal za
preukázané, že by sa poškodený obohatil nepoužívaním vlastného vozidla v čase trvania nájmu.
Zdôraznil, že škoda spôsobená poistencom žalovanej nie je v celom rozsahu odstránená ani
samotnou opravou, nakoľko je nepochybné, že trhová hodnota havarovaného vozidla je nižšia ako

vozidla, ktoré nebolo poškodené škodovou udalosťou. Uvedenú skutočnosť však žalovaná žiadnym
spôsobom nezohľadnila. Okresný súd konštatoval, že uplatnenie tzv. amortizácie by bolo v rozpore s
princípom nikoho nepoškodzovať. Preto nepovažoval za dôvodné, aby bolo poistné krátené na základe
jednostranného interného výpočtu žalovanej.

8.Súdprvejinštanciepovažovalzaprimeranýajpoplatokzapristavenieaprevzatievozidlavovýške25€
bezDPH,ktorýpovažovalzaškoduvsúvislostispoistnouudalosťou.Uplatňovanieobdobnýchpoplatkov
je bežnou obchodnou praxou subjektov prenajímajúcich vozidlá. Každá požičovňa automobilov musí
odovzdať vozidlo vyčistené, zodpovedajúce hygienickým štandardom, skontrolovať jeho technický stav,
sčímsúspojenéďalšienáklady,ktoréniesúpokrytécenounájmu.Cenanájmupozostávapredovšetkým

zo zisku požičovne a amortizácie prenajatého vozidla, pričom sa odvíja aj od obstarávacej, resp.
zostatkovej hodnoty vozidla. Žalobkyňa musí tieto náklady vynaložiť vždy pri prevzatí a odovzdaní
vozidla ďalšiemu nájomcovi, a to bez ohľadu na dĺžku predchádzajúceho nájmu.

9. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom

priznanej sumy, a to vo výške 8,75 % ročne. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, ktorá
vychádzala z rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, a to z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021. Okresný súd konštatoval, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona o PZP,
ktoré je vo vzťahu k Obč. zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z
omeškania za oneskorenie plnenia, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11

ods. 6 Zákona o PZP. Z oznámenia žalovanej o poskytnutí poistného plnenia okresný súd zistil, že
šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 05.05.2023. Preto bola od žalobkyňou uplatneného dňa
22.05.2023 v omeškaní s plnením poistného plnenia. Okresný súd nemal za preukázané okolnosti, ktoré
by odôvodňovali odklon od vysloveného právneho názoru Ústavného súdu SR.

10. Na základe vyššie uvedeného okresný súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie poistného plnenia
vo výške 478,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 478,87 Eur
od 22.05.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol
a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 6,64 %.11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom II. a III., podala žalobkyňa odvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobkyňa k samotnému zamietnutiu zvyšku

uplatneného nároku, keď súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne len v časti uplatneného nároku
za dobu trvania nájmu náhradného vozidla do dňa vykonania opravy motorového vozidla poškodeného,
namietala, že ide o nesprávne závery súdu prvej inštancie, nakoľko tento svojim rozhodnutím vylúčil
zodpovednosť za škodu vzniknutú poškodenému v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej poistencom
žalovanej, a to absolútne nedôvodne s ohľadom na skutočnosti, ktoré nemožno poškodenému pričítať.

K nevyhnutnosti a účelnosti nákladov uviedla, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu
vydania opraveného vozidla poškodenému, pričom poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého účelnosť nákladov
spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ak
nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania

vozidla autoservisom, ktorý vozidlo vydá až po vydaní krycieho listu poisťovňou. Ďalej žalobkyňa
argumentovala, že poškodený je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka
dopravnej nehody, ktorá určuje autorizované servisy, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Vydanie
opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu medzi
autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo svoje opodstatnenie, zo strany

autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ktoré žalovaná vyhodnocuje ako neoprávnené,
pričom žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 560 OZ a § 326 Obchodného zákonníka. Taktiež
žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že žiadať od poškodeného úhradu nákladov spojených s opravou
vozidla by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť, a to tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 544,98 Eur spolu s 8,75

% ročným úrokom z omeškania od 22.05.2023 do zaplatenia a priznať žalobkyni voči žalovanej nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny. Žalovaná sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nedôvodnosti danej časti nároku súdom

prvej inštancie, Trvá na tom, že nájomné za náhradné motorové vozidlo za dni od 13.04.2023 do
18.04.2023 nemožno považovať za skutočnú škodu, ktorá by vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou
špecifikovanou v žalobe.

13.Žalobkyňavodvolacejreplikeuviedla,žesavcelomrozsahupridržiavasvojichdoterajšíchvyjadrení,

písomných podaní a argumentácie v tomto konaní.

14. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojej argumentácii, ktorú prezentovala vo vyjadrení
k odvolaniu. Podľa žalovanej, žalobkyňa v odvolacej replike neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku
ktorým by sa žalovaná doposiaľ relevantne nevyjadrila, alebo ku ktorým by súd v napadnutom rozsudku

nedal adekvátnu odpoveď. Súd dospel k legitímnemu záveru o ukončení opravy vozidla, pretože
momentom zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto prevádzkyschopné a týmto dňom
je poškodený oprávnený si svoje vozidlo vyzdvihnúť.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, na

základe podaného odvolania žalobkyne v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol podľa § 388 CSP, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 544,98 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 22.05.2023 do

zaplatenia a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 100% tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výrok rozsudku súdu prvej
inštancie I., keďže nebol napadnutý odvolaním, ponechal nedotknutý.

16. Východiskovo považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju
prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001
Z. z.“). Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodenému škodovými následkamizapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak
tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca
uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá

vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu
spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda
zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou
udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy
vychádzajúcsust.§4ods.2aods.3zákonač.381/2001Z.z.,ktoréupravujeprávopoisteného(škodcu),

abypoisťovateľzpoisteniazodpovednostizanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénároky
na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov
potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti.
Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup
smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je

potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po
dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný
súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné

motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla
ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“. V
kontexte uvedeného bolo v prejednávanom spore zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému
(právnemu predchodcovi žalobkyne) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného
motorového vozidla do vykonania opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola spôsobená

škodcom (poisteným), alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo
užívať.

17. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná

udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia
výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

18. Je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo
(len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie

krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.
Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovanej, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní veci
autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky odvolacieho
súdu svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov. Je potrebné
mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo

zákona (napr. § 457 OZ) ide v občiansko-právnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam,
kdetátovyplývazdohodyúčastníkov.Bolobynaivnédomnievaťsa,žepoškodený(vpozíciispotrebiteľa)
by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe, t.j. odovzdanie vozidla autoservisom pred
úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si
na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej praxi) zodpovedajúce dojednanie v

rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie
všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v
danom prípade aby sa škoda nenavyšovala).

19. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi

spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla
v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napr.
servisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu
(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa

tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny
opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu),
atď. Záverom je potrebné akcentovať, že žalovaná nenavrhla pred súdom prvej inštancie vykonať žiadendôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a
uplatňovanou škodou.

20. Napokon pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej
príčinnej súvislosti. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je škoda v konkrétnom prípade
spôsobená protiprávnym úkonom alebo zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak
protiprávnyúkon(kvalifikovanáudalosť)jenielenpodmienkouvznikuurčitejškody,alemázároveňpodľa
obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie

tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej
udalosti pre vzniknutý následok podľa všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali
na vzniku škody iba prostredníctvom nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca teda zodpovedá iba
za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa
vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu veci mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol
škodca počítať s tým, že negatívnym dôsledkom jeho konania bude nielen škoda na vozidle ale aj

náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú poškodenému, a to v rozsahu primeranom
typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania a podmienkam zodpovedajúcim obchodnej praxi v danom
sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájom náhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy,
resp. doručenia krycieho listu) bola pre škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej
praxe servisov) predvídateľná.

21. Odvolací súd v danej súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022-34
zo dňa 16.2.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom
náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej

veci v bode 23. nálezu uviedol: „Doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby
nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia
posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín
opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového
vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený

preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu
nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.

22. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové

vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie plynie, že motorové vozidlo poškodeného bolo v
serviseod22.03.2023do18.04.2023,kedypodoručeníkrycieholistuboloservisomžalobcovivrátené.Z
vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou (dopravnou
nehodou) a škodou bola prerušená, a preto celú uvedenú dobu možno považovať za dobu, po ktorú boli
náklady – nájom náhradného vozidla vynaložené účelne.

23. Nad rámec potrebného odôvodnenia, odvolací súd uvádza, že jeho závery nachádzajú v určitej
miere oporu aj v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to zádržnom práve, ako je prezumované
v § 151s Občianskeho zákonníka. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu
zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného

právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná
vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa, t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc.
Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove,
zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie
uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa
v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového
vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu, a že splnomocní príslušný servis na
zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to, že zmluvný servis
nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako objednávateľovi opravy,

ale priamo poisťovateľovi škodcu, a tento následne vykoná úhradu. Napriek tomu, že žalovaná sa v
prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že ona nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv
a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a
zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovaniaškody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je
potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovanej (ako poisťovateľa škodcu), ktorého si poškodený
sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovanej vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom

(poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným
„nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z.) a postavenia
autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe
voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom.

24. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť (príp. rozsah) nároku
na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo vzťahu
k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/
vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis
oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť
nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného

procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovanej by si potom poškodený „musel“ dojednať
so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo
po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr. de
facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní
zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo

strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom
medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany
poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane
jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac
nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa

škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“
vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho
listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi -
partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému
jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila

nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Z uvedeného
potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú dôvodné pochybnosti
o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu uhradiť, aby tým
nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného,
príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na základe ktorých by

zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia žalovanej v
intenciáchuvedenéhovyznievajednostranneanereflektujenaskutočnosť,žeservisje(vovšeobecnosti)
oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady
opravy. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k
nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským

servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 14.03.2023) a vznikom
súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do úhrady

vykonanej zo strany žalovanej, daná. V kontexte uvedeného záveru sa potom odvolací súd nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej z
dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vo výške
nájomného za obdobie od opravy motorového vozidla poškodeného do úhrady ceny opravy. Podľa
názoru odvolacieho súdu takýto výklad zodpovedá účelu zákona č. 381/2001 Z. z., ktorým je dosiahnutie

čo najväčšieho zmiernenia následkov vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového
vozidla tak v materiálnej, ako aj imateriálnej sfére. Naopak, práve záver súdu prvej inštancie spočívajúci
v rozlišovaní jednotlivých zložiek nárokov na náhradu škody poškodeného a s tým súvisiacu potrebu
rôznej „kontraktačnej“ aktivity zo strany poškodeného, odvolací súd nepovažuje za súladný s primárnym
účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla.

26. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru o zmene rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárokna zaplatenie sumy 544,98 Eur titulom škody, ktorá vznikla poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobkyne) z dôvodu nájomného za obdobie od 13.04.2023 do 18.04.2023.

27.Odvolacísúdsúčasneposúdilakodôvodnúžalobuvčasti,vktorejsažalobkyňadomáhalazaplatenia
úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 544,98 Eur od 22.05.2023 do zaplatenia, v intenciách
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s tým, že omeškanie stanovil
v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. dňom nasledujúcim po uplynutí
15-dňovej lehoty od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Keďže k ukončeniu šetrenia došlo dňa 05. 05.

2023, posúdil odvolací súd žalobkyňou uplatnený nárok na úroky z omeškania ako dôvodný.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. §
255 ods. 1 a 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala vo
veci plný úspech voči žalovanej, ktorá bola v konaní neúspešná, právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)