Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113200649
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3113200649.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
štátnej občianky SR, bytom C., D. XXX/XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom E. B., bytom
C., D. XXX/XXX a 2/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, bytom G. - H. XXX, zastúpenej
Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, proti

žalovaným: 1/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom I. K. L., M. D. XX/XXX, 2/ E. N.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, bytom G. - H. XXX, 3/ G. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu
občanovi SR, bytom G. - H. XXX, 4/ O. K., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi ČR, bytom O., K.
I. XXX/X, P. Q., zastúpenému splnomocneným zástupcom Q. G., bytom C., N. XXXX/XX, 5/ Q. G.,
nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, bytom C., N. XXXX/XX, 6/ Q. G., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
občianke SR, bytom G. - H. XXX, 7/ D. R. M., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom G. - H.,

F. H. XXX, 8a/ I. S., nar. XX.XX.XXXX. a 8b/ T. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja štátni občania SR, bytom
C., H. K. XXXX/X, 9/ Obec Melčice - Lieskové, so sídlom Melčice - Lieskové 119, IČO 00 311 766, 10/
G. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR, bytom G. - H. XXX, 11/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
občianke SR, bytom K. G. K. L., G. S., XXXX/X, 12/ G. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke SR,
bytom G. - H. XXX, 13/ Q. U., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, bytom G. - H. XXX, 14/ V.
U., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, bytom G. - H. XXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, právnymi

nástupcami po ktorom sú žalobkyne 1/ a 2/ a žalovaní 11/, 12/, 7/, 13/, o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej 1/ I. J. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.
augusta 2023, č.k. 11C/11/2013-278 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14. decembra 2023, č.k.
11C/11/2013-291, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v spojitosti s opravným uznesením v napadnutej časti – vo výroku I.

o trovách konania vo vzťahu žalobkýň 1/, 2/ a žalovanej 1/ m e n í tak, že stranám nárok na náhradu
trov konania vzniknutých pred súdom prvej inštancie n e p r i z n á v a .

N e p r i z n á v a vo vzťahu žalobkýň 1/, 2/ a žalovanej 1/ stranám ani nárok na náhradu trov
konania vzniknutých v odvolacom konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobkyniam 1/ a 2/

voči žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom II. žalovaným 2/,
3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8a/, 8b/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/ a 14/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyniam
1/ a 2/ nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyne 1/, 2/ sa podaným návrhom domáhali, aby
súd určil, ženehnuteľnosti,pozemokparcelaregistra„C“,evidovanýnakatastrálnejmapeparcelnéčíslo

783/5 o výmere 840 m2 - záhrady zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, pozemok parcela registra „C“
evidovaný na katastrálnej mape parcelné číslo 1520/2 o výmere 123 m2 - zastavané plochy a nádvoriazapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, oba vedené N. U. C. pre katastrálne územie G. a pozemok
parcela registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape parcelné číslo 783/2 o výmere 210 m2 - záhrady,
t.č. nezapísaný na liste vlastníctva pre katastrálne územie G., patria do dedičstva po nebohom O. U.,

zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2 a do dedičstva po nebohej F. U., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele
1/2. Súd prvej inštancie o tejto žalobe rozhodol rozsudkom pod č.k. 11C/11/2013-149 zo dňa 28.05.2015
tak, že výrokom I. určil, že nehnuteľnosti - pozemok parcela registra „C“, evidovaný na katastrálnej
mape parc. č. 783/5 - záhrady - o výmere 840 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pre k.ú. G., a parc. č.
783/2 - záhrady - o výmere 210 m2, t.č. list vlastníctva pre katastrálne územie nezaložený, patria do

dedičstva po nebohom O. U., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2 a do dedičstva po nebohej F. U.,
zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. rozhodol,
že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Právoplatnosť uvedeného rozhodnutia nastala dňa 24.11.2016 a to potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 6Co/826/2015-199 zo dňa 31.08.2016. Následne súd prvej inštancie uznesením
pod sp. zn. 11C/11/2013-213- zo dňa 02.04.2020 priznal žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 33,33 %. V dôsledku odvolacej intervencie žalovaných 2/, 3/, 6/, 7/, 10/, 12/ a 13/
rade, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 02.04.2020, č.k. 11C/11/2013-213, ktorým
bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi stranami sporu vzniknutými pred súdom prvej inštancie
a opravné uznesenie zo dňa 07.05.2021, č.k. 11C/11/2013-241 v napadnutej časti – vo výrokoch I.
a II. vzťahujúcim sa k uzneseniu o trovách prvoinštančného konania zrušil a v tomto rozsahu vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 6Co/61/2021-261 zo dňa 30.09.2021). V priebehu konania súd prvej inštancie z uznesenia
Okresného súdu Trenčín č.k. 12D/889/2016-39 zo dňa 17.01.2017 (pripojeného na č.l. 229 a nasl.)
po žalovanom 14/ V. U., narodenom XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX zistil, že dedičmi
po tomto poručiteľovi sú žalobkyne 1/ a 2/ a žalovaní 11/, 12/, 7/ a 13/, z ktorého dôvodu súd prvej

inštancienerozhodovaluznesenímoďalšompokračovanívkonanísjehoprávnyminástupcami,nakoľko
už účastníkmi v konaní sú.

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z odôvodnenia jeho rozhodnutia, so zreteľom na zásadu úspechu
v spore v otázke náhrady trov konania za aplikácie ust. § 255 ods.1 a 262 ods.1 CSP s poukazom na

to, že žalobkyne 1/ a 2/ boli plne úspešné v časti svojich nárokov vzťahujúcich sa k žalovanej 1/ (keďže
nehnuteľnosť - pozemok parcela registra „C“, evidovaný na katastrálnej mape parc. č. 783/5 - záhrady -
o výmere 840 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pre k. ú. G. podľa rozsudku patrí do dedičstva po nebohom
O. U., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a do dedičstva po nebohej F. U., zomrelej XX.XX.XXXX
v podiele 1/2-ica a v časti parc. č. 783/2 - záhrady - o výmere 210 m2, t.č. list vlastníctva pre katastrálne

územie nezaložený, patrí do dedičstva po nebohom O. U., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a do
dedičstva po nebohej F. U., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a len v ostatnej časti – nevzťahujúcej
sa k žalovanej 1/ bola žaloba zamietnutá - úspech žalobkýň 1/ a 2/ tak predstavoval 100 %) rozhodol
výrokom I. tak, že žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ priznal v rozsahu
100 %. V zostávajúcej časti ich nároku o určenie, že parc. č. 1520/2 - zastavané plochy a nádvoria - o

výmere 123 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. G., patrí do dedičstva po nebohom O. U., zomrelom
XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a do dedičstva po nebohej F. U., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2-
ica, neboli žalobkyne 1/ a 2/ úspešné, v tejto časti bola ich žaloba zamietnutá a keďže v tejto časti sa
žaloba vzťahovala k žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8a/, 8b/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/ a 14/, prináležalo by
týmto žalovaným voči žalobkyniam 1/a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže však z

obsahu spisu vyplynulo, že im žiadne trovy konania nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal (výrok II.). V
časti nároku o určenie, že parc. č. 783/2 - záhrady - o výmere 210 m2, t.č. list vlastníctva pre katastrálne
územie nezaložený, patrí do dedičstva po nebohom O. U., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a
do dedičstva po nebohej F. U., zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica, boli žalobkyne 1/ a 2/ úspešné,
ale nárok na náhradu trov konania im nepriznal súd dôvodiac tým, že išlo o nezaložený list vlastníctva.

4. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., o náhrade trov konania v zákonom stanovenej lehote
odvolaním napadla žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu
súdu jeho zmenu tak, že žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/
nebude priznaný. Tvrdí, že na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce

takéto rozhodnutie spočívajúce v tom, že je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok v sume 430,-
eur mesačne, z ktorého si platí nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške
cca 170,- eur mesačne. Naviac má zdravotné problémy, lieči sa na vysoký krvný tlak, čaká ju operácia
a uhrádza poplatky za lieky. Nakoľko je osoba vyššieho veku, pribúdajú jej ďalšie zdravotné problémy,kvôli ktorým je nútená si zakupovať aj ďalšie lieky. Podľa jej názoru je nespravodlivé, aby žalobkyniam
1/ a 2/ platila náhradu trov konania z dôvodu jej sociálnej situácie, nakoľko žije sama, dôchodok jej sotva
vystačí na úhradu liekov a stravy. Nevie si predstaviť, ako by vôbec vyžila, keby bola povinná platiť

žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu, ako určil súd prvej inštancie.

5. Žalobkyňa 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že s navrhovaným rozhodnutím o trovách konania vo vzťahu k nej nesúhlasí, keďže
ide o spor, ktorý bol vedený niekoľko rokov, žalovaná 1/ bola v konaní kvalifikovane zastúpená a ani

raz nevyjadrila ochotu ani vôľu vec riešiť dohodou, so žalobou nesúhlasila, dokonca na pojednávaní
dňa 15.01.2015 výslovne uviedla, že sa nechce dohodnúť a súdne rozhodnutie potrebuje, aby si mohla
vymáhať nároky voči predávajúcej. Žalobkyňa 2/ nevidí dôvod, prečo by mala z vlastných prostriedkov
financovaťpotrebužalovanej1/,ktorábolakvalifikovaneprávnezastúpenáanárokžalobkýň1/a2/nikdy
neuznala ani neučinila kroky, ktoré by viedli k urýchleniu konania, prípadne k mimosúdnemu vyrovnaniu.
Podľa názoru žalobkyne 2/ by bolo krajne nespravodlivé, aby žalobkyne 1/ a 2/ znášali vlastné trovy

v plnom rozsahu. Záverom uviedla, že prípadné využitie moderačného práva (§257 CSP) nemôže byť
automaticky akceptovateľné, predstavovalo by to nedôvodný zásah do práv procesne úspešnej strany
konania.

6. Žalovaná 1/ vo svojej písomnej replike na vyjadrenie žalobkyne 2/ prostredníctvom svojho PZ

uviedla, že keď bola na súde a tento vo veci rozhodol tak, že pozemok patrí k domu, lebo ho stále
využívali, bola presvedčená o tom, že vec je uzavretá. Čakala na výpis z katastra nehnuteľností,
v ktorom by nefigurovala už ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti, ale to sa nestalo, dokonca
osobne bola aj na katastri s rozhodnutím súdu, že daný pozemok jej už nepatrí, ale ani to jej nepomohlo.
Zdôvodu,ženebolavlastníčkou,nechcelaplatiťzapozemkynaúradoch,ktorésajejvšakpreneplatenie

vyhrážali exekúciou. Po nejakej dobe kontaktovala p. U. a navrhla jej, aby si dali napísať doklad o tom,
že o pozemok nemá záujem a uvedenú skutočnosť im potvrdí svojím podpisom. Tvrdila, že p. U. sa
vyjadrila, že je to na súde a musí prebehnúť dedičské konanie. Uviedla, že v súvislosti s pozemkom
nikdy nerobila problém, žeby tam sadila, alebo iným spôsobom im poškodzovala úrodu či pozemok. Ako
už uviedla, ešte za pozemok musí každoročne platiť daň. Žalobkyňa 2/ ju nikdy neoslovila, povedala

len to, že má platiť a ony jej to neskôr uhradia. Dokonca na súde jedna pani povedala, že sa o nej
vyjadrovali, že keď by tam prišla, tak by ju zabila motykou. Na záver dodala, že jej nemá z čoho platiť a
nikdy takéto problémy nemala ani sa nerozumie takýmto veciam. Žiadala, aby došlo k ukončenie sporu.

7.Od1.júla2016 nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),

ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších
predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

10. V posudzovanej veci bolo konanie začaté ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu
(OSP), o trovách konania bolo rozhodnuté a odvolania boli podané už za účasti terajšieho procesného
kódexu (CSP).

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie v dotknutej časti vydané podľa § 359 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku I., ktorým bolorozhodnuté o nároku žalobkýň 1/ a 2/ na náhradu trov konania voči žalovanej 1/, je potrebné za použitia
§ 388 CSP zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani zrušenie. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej

veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem. Uznesenie súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej - časti (výrok II.) o
nároku žalovaných 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8a/, 8b/, 9/, 10/, 11/, 12/, 13/ a 14/ na náhradu trov konania voči
žalobkyniam 1/ a 2/ nepreskúmaval, keďže táto suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

13. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým, v poradí druhým rozhodnutím o náhrade trov
prvoinštančného konania (prvé rozhodnutie – uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/11/2013-213
v spojení s opravným uznesením č.k. 11C/11/2013-241 bolo v napadnutej časti - vo výroku I. a II.
vzťahujúcim sa k uzneseniu o trovách prvoinštančného konania zrušené a v tomto rozsahu vrátené
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie - uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 6Co/61/2021-261 zo dňa 30.09.2021 odôvodnené tým, že prvé uznesenie súdu prvej inštancie

a opravné uznesenie naň nadväzujúce vo výrokovej časti o nároku žalobkýň 1/ a 2/ na náhradu trov
konania voči všetkým žalovaným z hľadiska obsahovej stránky nespĺňalo všetky zákonom požadované
náležitosti podľa § 220 ods.1 CSP), rozhodol v predmetnej veci odvolaním napadnutým výrokom I. tak,
že žalobkyniam 1/ a 2/ ako plne úspešným vo vzťahu k nároku týkajúceho sa žalovanej 1/ (o určenie,
že parc. č. 783/5 - záhrady - o výmere 840 m2, zapísaná na LV č. XXXX, pre k. ú. G., patrí do dedičstva

po nebohom O. U., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica a do dedičstva po nebohej F. U., zomrelej
XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ica), týmto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ v rozsahu
100 %.

14. Odvolateľka (žalovaná 1/) rozhodnutie považuje za nespravodlivé a dôvodiac sociálnym aspektom

a okolnosťami sporu, dožaduje sa aplikácie ust. § 257 CSP.

15. Keďže vyššie uvedená požiadavka žalovanej 1/ na aplikáciu § 257 CSP bola až súčasťou podaného
odvolania, a súd prvej inštancie vo svetle tohto ustanovenia sa otázkou náhrady trov konania nezaoberal
(napriek tomu, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný zaoberať sa tiež existenciou

okolností využitie takéhoto postupu indikujúcich a to bez ohľadu na to, či to strany sporu požadujú),
za účelom vytvorenia priestoru všetkým dotknutým subjektom, odvolací súd vyzval žalobkyne 1/ a 2/
prostredníctvom ich PZ, aby sa k možnej aplikácii tohto ustanovenia v určenej lehote písomne vyjadrili.

16. Žalobkyňa 2/ využila priestor na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ust. § 257 CSP uvádzajúc, že s

touto nesúhlasí dôvodiac tým, že konanie trvalo niekoľko rokov a žalovaná 1/ ani raz neprejavila záujem
o ukončenie sporu. Podľa jej názoru nie je spravodlivé, aby žalobkyne 1/ a 2/ znášali vlastné trovy
v plnom rozsahu. Žalobkyňa 1/ právo vyjadriť sa nevyužila.

17.Odvolací súdnáslednepodrobil odvolaciemu prieskumu argumentáciu žalovanej1/smerujúcuvoči

napadnutej časti - výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobkyniam 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej 1/ v rozsahu 100%, prostredníctvom ktorej sa táto domáha aplikácie ust. §
257 CSP poukazom na okolnosti sporu a pomery na strane žalovanej 1/.

18. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa v sporovom konaní, o ktoré ide tiež
nepochybne v posudzovanej veci, povinnosť nahradiť trovy konania primárne spravuje zásadou

úspechu v konaní čo znamená, že strana, ktorá v spore uspela, má v princípe právo na to, aby sa jej
nahradili trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd
odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona. Prelomenie uvedených zásad je možné len za
splnenia zákonných predpokladov uvedených v ust. § 257 CSP.

21. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.22. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára

sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

23. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy teda

v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl.
CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom,
alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť takéhoto prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach u strán sporu. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo

ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u strany
povinnej, či je možnosť plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne
vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný, alebo úplný zánik práva na náhradu trov
konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať

dobrým mravom.

24. Judikatúra však tiež konštatuje, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (príkladmo viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009), nejde o predpis, ktorý by

zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

25. Pri posudzovaní možnosti aplikácie ust. § 257 CSP nemožno tiež v konečnom dôsledku opomenúť,

že náhrada trov konania plní vo vzťahu k sporovým stranám tri základné funkcie. Predovšetkým ide o
funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú.
To je prejavom tradičného princípu, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na
škodu. Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže
nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí proti

svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu, alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na súde
a tiež sankčnú funkciu.

26. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalobkyne 1/, 2/ sa podaným návrhom
domáhali určenia vlastníctva v prospech ich právnych predchodcov celkovo k trom parcelám, pričom

vo vzťahu k tej, ktorá sa týkala žalovanej 1/, boli v celom rozsahu úspešné, ktorý záver v priebehu
odvolacieho konania ani nebol nikým spochybnený. Niet teda sporu o tom, že žalobkyniam 1/ a 2/ by
takto v princípe so zreteľom na zásadu úspechu, ktorou je ovládané rozhodovanie o trovách sporového
konania, prináležal plný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej 1/ (§ 255 ods.1 CSP),
ktorým spôsobom tiež súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol.

27. Nespokojnosť žalovanej 1/ s takýmto rozhodnutím má pôvod v tom, že toto vzhliada vo vzťahu k sebe
nespravodlivé, a to vzhľadom jednak na nepriaznivý sociálny aspekt na jej strane spočívajúci v tom, že
je starobná dôchodkyňa, pričom jediným zdrojom jej príjmu je nie vysoký starobný dôchodok (430,- eur
mesačne), ktorý jej len s ťažkosťami postačuje na úhradu jej nevyhnutných životných nákladov (170,-

eur náklady spojené s bývaním + náklady na lieky), naviac žije sama, má zdravotné problémy (vysoký
krvný tlak), čaká ju podľa jej tvrdenia operácia, vzhľadom k veku jej pribúdajú ďalšie zdravotné problémy,
a jednak vzhľadom na okolnosti veci, keď vlastníctvo predchodcov žalobkýň nespochybňovala, chcela
vec usporiadať, avšak rovnako ako žalobkyne potrebovala autoritatívne rozhodnutie súdu za účelom
uplatnenia jej následných nárokov voči tomu, kto jej pozemok odpredal, čo znemožňovalo usporiadania

sporudohodou,čomuselobyťprotistraneznáme.Vtýchtoskutočnostiachvidídôvodyhodnéosobitného
zreteľa, na ktoré žiada pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania vo svoj prospech výnimočne
prihliadnuť.28. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej 1/ je
vo svetle ust. § 257 CSP so zreteľom na existujúce okolnosti hodné osobitného zreteľa opodstatnené
vyhovieť.

29. Dôvodom hodným osobitného zreteľa opodstatňujúcim takýto postup je o.i. aj zistenie, že sa strana,
ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej osobnej, sociálnej, alebo majetkovej situácii,
že náhrada trov úspešnej protistrane by ju ohrozila existenčne, teda na zabezpečení jej základných
životných potrieb. V okolnostiach danej veci takéto zistenia na strane žalovanej 1/ nepochybne prítomné

sú, keďže zistenia v tomto smere svedčia v prospech záveru o nepriaznivom sociálnom aspekte na
jej strane. V konkrétnosti žalovaná 1/, t.č. vo veku 67 rokov, je starobnou dôchodkyňou, ktorej jediným
príjmom je starobný dôchodok, vychádzajúc z pripojeného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výplate
starobného dôchodku vyplácaný jej v sume 437,10 eur. Z dokladu SIPO II. zároveň vyplývajú jej
mesačné výdavky na bývanie (na elektrinu, nájomné za byt a fond opráv) v celkovej sume 161,80 eur,
na znášanie ktorých je žalovaná 1/ sama, keďže s nikým v spoločnej domácnosti nežije. Vezmúc do

úvahy už len k veku pridružené ochorenia (napr. hypertenzia), ktorými trpí, je zrejmé, že má tiež náklady
na lieky. I keď v konaní neboli predložené dôkazy na jej tvrdenia o operačnom zákroku, ktorému sa má
podrobiť, či iných ochoreniach a s nimi súvisiacich liekoch je zrejmé, že aj za prítomných zistení, na
zostávajúce nevyhnutné potreby (ošatenie, strava, hygiena a pod.) jej zostáva len minimum finančných
prostriedkov a náhrada trov konania žalobkyniam 1/ a 2/ by žalovanej 1/ výrazne sťažilo, ak nie priamo

znemožnilo znášanie nákladov na jej elementárne životné potreby, pričom nemožno opomenúť, že je
tu tiež na jej strane povinnosť znášať vlastné trovy konania. Na strane druhej žalobkyne neprodukujú
také skutočnosti (tiež nepreukazujú) v neprospech žalovanou 1/ požadovanej aplikácie § 257 CSP
o nepriaznivom sociálnom aspekte na ich strane, ktorý by ich prípadne bol spôsobilý ohroziť na ich
základnýchpotrebáchvsituácii,akbytrovy,ktoréimvkonanívzniklivdôsledkuuplatneniamoderačného

práva súdu, mali znášať samé.

30. Samozrejme výnimočnosť dôvodov opodstatňujúcich aplikáciu § 257 CSP nie je možné
vyhodnocovať výlučne z hľadiska pomerov strán, ale tiež v kumulácii s okolnosťami, ktoré viedli stranu
žalobcov k uplatneniu práva na súde so súčasným ich postojom (tiež žalovanej 1/) v konaní.

31. Nárok žalobkýň 1/ a 2/ mal pôvod v právnom záujme na určení vlastníckeho práva ich právnych
predchodcov o.i. aj k nehnuteľnosti zapísanej vo vlastníctve žalovanej 1/, pričom úspech žalobkýň 1/ a
2/ v spore je potrebné odvodzovať od skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli vôbec sporné, a to,
že právni predchodcovia žalobkýň fakticky držali a užívali pôvodnú parcelu č. 783/2 (v súčasnosti

parc. č. 783/2 a č. 783/5) nepretržite po dobu najmenej 10 rokov, v ktorej oprávnenej držbe neboli nikým
rušení. Žalovaná 1/ v priebehu konania nijakým spôsobom nenamietala takto založený užívací stav,
od ktorého žalobkyne odvodzovali uplatnené právo, poukazovala však na to, že v čase, keď parcelu
od predávajúcej kupovala, o ňom vedomosť nemala, ani na to nebola upozornená, teda tento stav
nespôsobila. Z vyjadrenia žalovanej 1/ v štádiu konania o veci samej vyplýva, že ona sama mala a

má záujem na vysporiadaní dotknutej nehnuteľnosti a pokiaľ proti žalobe prvotne namietala, bolo to
zdôvodu,žežiadnazožalobkýňjupredpodanímžalobynekontaktovala,vnadväznostinačotiežžiadala
súd, aby v prípade ak žalobe vyhovie, vzhľadom k týmto okolnostiam uplatnil pri rozhodovaní o trovách
konania na jej prospech moderačné právo (s čím sa však súd prvej inštancie nevysporiadal). Je zrejmé,
že dôvodom, pre ktorý už v priebehu sporu neuzatvorila dohodu, nespočíval v jej snahe predlžovať

spor, nešlo ani o žiadnu obštrukciu, ale bola tu zjavná potreba na jej strane dosiahnuť autoritatívne
rozhodnutie súdu, ako predpoklad na to, aby si mohla uplatniť následne svoje nároky voči predávajúcej.
Zo spisu tiež vyplýva, že žalobkyne už viedli v minulosti spor o vlastníctvo k identickej nehnuteľnosti,
avšak žalovaná 1/ o ňom napriek tomu, že je evidovaná ako vlastníčka ani nevedela (neoznačili ju za
subjekt na strane žalovanej, čo bolo aj dôvodom neúspechu ich prvotnej žaloby). Rozhodnutie vo veci

samej tak bolo síce formálne vydané v neprospech žalovanej 1/, ale pre potreby praktického života
prospešné tak pre žalobkyne, ako aj pre žalovanú 1/, pretože usporiadalo pomery, čomu sa žalovaná
1/ aktívne ani nebránila.

32. Odvolací súd tak s prihliadnutím na postoj dotknutých subjektov, okolnosti predchádzajúce žalobe,

ako zároveň so zreteľom aj na nepriaznivý sociálny aspekt na strane žalovanej 1/ dospel k záveru, že
súladné s princípom spravodlivosti bude, ak si každá z týchto strán bude trovy, ktoré jej v konaní vznikli,
znášať sama.33. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o
nároku na náhradu trov konania žalobkýň 1/ a 2/ voči žalovanej 1/ (výrok I.) za použitia § 388 CSP
zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené zákonné podmienky

pre jeho zrušenie, a nebolo tiež spôsobilé ani k potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu.

34. Odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania, a to podľa § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 257 CSP tak, že stranám nepriznal nárok ani
nanáhradutrovodvolaciehokonania,ikeďodvolaniužalovanej1/ bolo vplnomrozsahu vyhovené, keď

okolnosti veci uvedené v predchádzajúcej časti rozhodnutia identicky v tomto prípade zase na prospech
žalobkýň indikujú k takémuto rozhodnutiu, keď mal za spravodlivé, aby aj trovy odvolacieho konania si
znášala každá zo strán samostatne.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).