Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/111/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121212342
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4121212342.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Márie Malíkovej, v spore žalobcov: 1.) A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX A. D. E., E. XX/XXX, 2.) A. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. D. E.,
E. XX/XXX, zast.: Mgr. Michal Bouška, advokát so sídlom Bratislava, Svätoplukova 30, IČO: 36 075 183,
proti žalovanej: D. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. - G., H. XXX/XX, zast.: Mgr. Romana
Mravíková, advokátka, so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 2/3, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní
žalobcov 1. a 2. a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/58/2021 - 209 zo dňa 09.
februára 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v l. a v 2.rade sa žalobou zo dňa 02.11.2021 domáhali zriadenia vecného bremena podľa
ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka k časti pozemku vo vlastníctve žalovanej, a to
vecného bremena, ktorému zodpovedá právo previsu strechy stavby v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov, za primeranú náhradu zodpovedajúcu všeobecnej hodnote jednorazovej odplaty za zriadenie
vecného bremena. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú manželia a bezpodieloví spoluvlastníci

pozemkov v katastrálnom území A. D. E., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX. Susediacimi
pozemkami žalobcov sú pozemky toho času vo vlastníctve žalovanej, zapísané na liste vlastníctva
č. XXX. Pôvodným vlastníkom pozemkov žalovanej bola (už zosnulá) stará matka žalovanej, pani F.
G.. Na pozemkoch žalovanej sa nenachádza žiadna stavba; pozemky žalovanej sú dlhodobo užívané
ako záhrada. Otázka presahu časti strechy nebola riešená po dobu takmer 10 rokov a podľa žalobcov
je jediným vhodným a účelným spôsobom zriadenie vecného bremena k novovytvoreným pozemkom
podľa §135c ods.3 Občianskeho zákonníka a to vecného bremena, ktorému zodpovedá právo previsu

strechy na novovytvorené pozemky.

2.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
súp. č. 33 na pozemku KN C, parc. č. 1868/2 v k.ú. A. D. E., spočívajúce v práve previsu strechy
nad pozemky parc. č. 1871/3, výmera 1 m2, druh pozemku: záhrada, a parc. č. 1871/4, výmera 1 m2,
druh pozemku: záhrada ( výrok I.). Geometrický plán č. 545/2020 vyhotovený I. G. dňa 17.11.2020,
autorizačne overeným A. J. C. dňa 17.11.2020 a úradne overeným Okresným úradom Nitra, katastrálny

odbor, dňa 01.12.2020 pod č. G1-2739/2020 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku ( II.). Vecné
bremeno zriadil súd za jednorázovú odplatu vo výške 2.000 eur, ktorú sú žalobcovia povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( III.). Súd návrh na prerušenie
konania zamietol (IV.) O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok nanáhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník ( V.).

2.2 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 151n ods. 1,2,3, § 135c
ods. 1,2,3 Občiansky zákonník, § 88 ods. 7 , § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976. Zo zisteného skutkového
stavu vyplynulo, že na pozemkoch žalobcov sa nachádzala stavba pôvodného/starého rodinného domu.
Žalobcovia s cieľom postaviť na pozemkoch žalobcov stavbu nového rodinného domu, ako aj čiastočne

asanovať, dostavať a rekonštruovať pôvodnú stavbu, podali stavebnému úradu obec Ivanka pri Nitre
žiadosť o vydanie územného rozhodnutia, ako aj žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Žalobcovia
zameraním pôvodnej stavby zistili, že pôvodná stavba obvodovým múrom zasahuje na dotknutý
pozemok (v danom čase vo vlastníctve starej matky žalovanej). Stavebný úrad na podklade žiadostí
žalobcov vydal Územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie, ktorými povolil uskutočnenie
stavby, pozostávajúcej z deviatich stavebných objektov a to rodinný dom, vodovodnú prípojku pre

pitnú vodu, vodovodnú prípojku pre úžitkovú vodu, plynovú prípojku, elektrickú prípojku, splaškovú
kanalizáciu do žumpy, dažďovú kanalizáciu, oplotenie, sklad náradia. Žalobcovia uskutočnili stavebné
práce, vykonali aj čiastočnú asanáciu a následnú dostavbu pôvodnej stavby (zbúranie obvodového múru
zasahujúceho na dotknutý pozemok, ako aj vybudovanie nového obvodového múru na pozemkoch
žalobcov). Pôvodná stavba po uskutočnení stavebných prác je v katastri nehnuteľností evidovaná ako

stavba so súpisným číslom 33. Až v priebehu roka 2020, t. j. takmer 10 rokov po dokončení stavebných
prác na základe stavebného povolenia, sa na žalobcov obrátil pán G., ako zástupca žalovanej s návrhom
na usporiadanie vzťahov v súvislosti s previsom časti strechy stavby na dotknutý pozemok. K dohode
so žalovanou nedošlo. Následne žalobcovia dali vypracovať geometrický plán na odčlenenie časti
dotknutého pozemku, zasiahnutej presahom časti strechy stavby, a na jeho podklade dali vypracovať

znaleckýposudoknastanovenievšeobecnejhodnotyvecnéhobremena.Zozáveruznaleckéhoposudku
č. 153/2020 Ing. Jozef Homolu vyplýva, že znalec vypracoval znalecký posudok na výpočet všeobecnej
hodnoty a to použitím metódy polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota stavby pozemkov bola vo
výške 144,58 eur, zaokrúhlene 145 eur, teda jednorázová odplata za zriadenie vecného bremena práva
stavby s presahom strechy na p.č. 1871/3 a na p.č. 1871/4 Ivanka pri Nitre predstavovala sumu 146,25

eur. Žalobcovia následne navrhli uhradiť žalovanej jednorazovú odplatu vo výške 1.000 eur, resp. 2.000
eur.

2.3 Žalovaná v konaní namietala nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe.
Poukazujúc na ust. § 137 CSP súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem sa zisťuje iba pri

žalobách na určenie, či tu právo je alebo nie je, avšak predmetná žaloba nie je určovacou žalobou, ale
žalobou na zriadenie vecného bremena, kedy žalobca nie je povinný preukazovať svoj naliehavý právny
záujem na požadovanom súdnom rozhodnutí ako podmienku prípustnosti žaloby.

2.4 S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie najskôr vyhodnocoval či v danom spore

by bol namieste postup podľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k previsu strechy
nad pozemkom žalovanej - neoprávnenej stavby, pretože iba v prípade ak nie sú dané podmienky
na postup podľa § 135c ods. 1 a 2, je možné vo výnimočných prípadoch zriadiť na pozemku vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby. Súd s ohľadom na postup podľa § 135c ods. 1 považoval za
potrebné a prihliadol na účel zásahu, na záujem na ďalšom využití stavby, ako aj na povahu a rozsah

príp. hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla. Súd v tomto prípade odstránenie časti
strechy stavby žalobcov v rozsahu previsu nad pozemkom žalovanej za súčasnej situácie posúdil ako
také, ktoré nie je účelné a hospodárne. Následne súd posúdil, či sú splnené podmienky na druhý
spôsob vyporiadania neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 2), avšak prikázanie do vlastníctva vlastníkovi
pozemku (žalovanej) neprichádzalo vôbec do úvahy, keď navyše žalovaná k takémuto postupu súhlas

ani nedávala a ani vo svojich podaniach a stanoviskách nič také nenavrhovala. Ust. § 135c ods.
3 upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov
medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom, a to zriadením vecného bremena, pričom vlastnícke vzťahy
zostanú zachované. Súd mal z vykonaného dokazovania za nesporné, že medzi stranami sporu nedošlo
k dohode ohľadne previsu strechy či už zriadením vecného bremena, alebo iným spôsobom, pričom súd

nespochybňuje skutočnosť, že umiestnenie časti strechy stavby nad pozemok žalovanej predstavuje
zásah do jej vlastníckeho práva, avšak na zistené okolnosti prípadu podľa názoru súdu nezakladá
konanie na strane žalobcov ako vlastníka stavby v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Rovnako tak ani na strane žalovanej súd nevzhliadol konanie v rozpore sdobrými mravmi tak ako predpokladá ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zriadením
vecného bremena rozhodol o vyporiadaní vzťahov medzi stranami sporu, teda medzi vlastníkom stavby
a vlastníkom pozemku, pričom zriadenie vecného bremena je podľa súdu len v nevyhnutnom rozsahu, a

zaťažuje žalovanú ako vlastníka pozemku len v minimálnej miere a to v časti presahu strechy v zmysle
geometrického plánu. Žalovaná zriadeným vecným bremenom nie je obmedzovaná žiadnym spôsobom.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že výlučne na základe geometrického plánu môže zriadiť
stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne aj obmedzené na nevyhnutný výkon
vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Uvedené žalobcovia preukázali predloženým

geometrickým plánom na zriadenie vecného bremena, ktoré slúži na vyznačenie časti nehnuteľnosti v
katastri, ktorá má mať odlišný právny režim od ostatných častí nehnuteľnosti. Takýto geometrický plán
zabezpečuje jednoznačnú identifikáciu polohy a rozsahu vecného bremena na časti nehnuteľnosti. Súd
určil, že geometrický plán tvorí nedeliteľnú súčasť rozhodnutia.

2.5 Pokiaľ išlo o náhradu za zriadenie vecného bremena, žalobcovia predložili znalecký posudok, ktorý

stanovil hodnotu jednorazového odplatného za zriadenie vecného bremena. Vychádzajúc zo záverov
tohto znaleckého posudku by jednorazové odplatné za zriadenie vecného bremena v prípade zriadenia
vecného bremena bola suma 146,25 eur. Vzhľadom ku konštatovanému charakteru odplaty za zriadenie
vecného bremena, teda že táto odplata má charakter aj sankčnej povahy, pričom nejde o obohatenie
sa vlastníka pozemku, ale znášanie konania vlastníka neoprávnenej stavby, súd stanovil odplatu za

zriadenie vecného bremena vo výške 2.000 eur, ktorú boli ochotní žalobcovia uhradiť žalovanej napriek
tomu, že hodnota znaleckým posudkom za zriadenie vecného bremena bola v sume 146,25 eur. Takto
určené odplatné bolo podľa názoru súdu zodpovedá všetkým zákonným náležitostiam s prihliadnutím
na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby. S poukazom na uvedené súd
výšku odplaty 10.000 eur akú požadovala žalovaná nepovažoval za primeranú a adekvátnu.

2.6 K návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania SP 574/2021/2022-002-Uh
vedenom na stavebnom úrade pri Obecnom úrade Ivanka pri Nitre podľa § 164 CSP súd prvej inštancie
uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania, nakoľko konanie vedené na
stavebnom úrade pri Obecnom úrade Ivanka pri Nitre nie je podstatné pre dané súdne konanie. Súd v

tomto smere poukázal na vyjadrenie obce Ivanka pri Nitre, kde sa vedie konanie o dodatočné povolenie
stavby, keď je nevyhnutné, aby stavebníci A. B. C. s manželkou A. E. C. preukázali vo vzťahu k pozemku
parc. č. 1871/1 vlastnícke právo alebo iné právo v zmysle § 139 ods. 1 Stavebného zákona. Takýmto
právom môže byť aj právo vyplývajúce z vecného bremena. Podľa informácií, ktoré boli stavebníkmi
stavebnému úradu poskytnuté, sa stavebníci domáhajú zriadenia vecného bremena v súdnom konaní.

Pre ďalšie konanie stavebného úradu je preto relevantný výsledok prebiehajúceho súdneho konania
pred Okresným súdom Nitra. Súd prvej inštancie preto nemal za preukázanú dôvodnosť prerušenie
konania a návrh na prerušenie konania zamietol.

2.7 Pokiaľ išlo o návrh žalovanej na vykonanie znaleckého dokazovania na pojednávaní dňa 12.01.2023,

súd poukázal na koncentráciu konania, pričom žalovaná predložený znalecký posudok zo strany
žalobcov nespochybňovala, neuviedla žiadne relevantné argumenty z hľadiska spochybnenia záveru
znalca. V prípade pochybností žalovaná mala možnosť predložiť súkromný znalecký posudok ( §209
ods.1 CSP). Súd preto nevykonal navrhnuté dokazovanie zo strany žalovanej.

2.8 Súd v predmetnom spore nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
ani výnimočnosť okolností u žalovanej a preto nevidel priestor pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
Vzhľadom k úspechu žalobcov v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3.1 Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zrušil a žalobu zamietol. Žalovaná od počiatku poukazovala na to, že žaloba ako taká, je podaná
predčasne a že vo veci je v prvom rade vecne príslušný stavebný úrad. Svoje tvrdenie opierala žalovaná
oskutočnosť,žepodnetnavykonanieštátnehostavebnéhodohľadudalažalovanáeštevnovembri2021

a týmto okamihom začalo konanie na preskúmanie nelegálnej stavby žalobcov a súčasne aj konanie
o dodatočné stavebné povolenie podľa § 88a Stavebného zákona. V danom prípade však žalobcovia
podali žalobu na zriadenie vecného bremena previsu bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené
v § 88a Stavebného zákona. Podľa názoru žalovanej, súd nesprávne, v danom prípade aplikovalustanovenia Občianskeho zákonníka, kedy riešil zriadenie vecného bremena k právne neexistujúcej
stavbe. Ak teda bol postup žalobcov v rozpore s postupom podľa Stavebného zákona a ako tvrdili
samotní žalobcovia, dané súdne konanie nemá nič spoločné s konaním vedeným na stavebnom úrade,

potom zriadenie vecného bremena ako zásah do vlastníckych práv žalovanej bolo zriadené zbytočne
a bez preukázania naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem by bol práve možno daný
existenciou rozhodnutia o prerušení konania vydaného správny orgánom – stavebným úradom podľa
ust. § 88a Stavebného zákona. Neexistuje totiž dôvod, pre ktorý je takéto vecné bremeno potrebné
zriadiť.

3.2 Žalovaná v rámci svojich vyjadrení žiadala vykonať ohliadku nehnuteľnosti, s čím sa na prvom
pojednávaní stotožnil aj súd. Napriek tomuto návrhu však dôkaz nebol vykonaný a súd sa ani s
takto navrhovaným dôkazom následne nevysporiadal. V tomto smere je preto napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný. Súd zamietol vykonanie dôkazu – nový posudok – s odvolaním sa na zásadu
koncentrácie konania. V tomto smere poukazuje žalovaná na to, že od počiatku nesúhlasila so žalobou

ako takou a teda týmto aj popierala samotnú výšku jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena.
Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že pri zriadení vecného bremena je nutné vyplatiť žalovanej aj
jednorazovú odplatu, tak potom bolo potrebné, v tomto smere prihliadať aj na výhodu, ktorú získa
stavebníkzriadenímvecnéhobremena,t.j.spravidlasajednáovýhodu,kedystavebníknemusívynaložiť
náklady potrebné na úpravu stavby a to, prípadnej aj jej odstránením. V tomto smere bola žalovaná

ochotná sa dohodnúť so žalobcami na vyplatení sumy najprv vo výške 5000 € a následne vo výške
10.000. Túto sumu súd považoval za neprimeranú, pričom takýto názor súdu je nepreskúmateľný.
Náklady žalobcov na opravu strechy spôsobom, kedy by strecha nezasahovala do pozemku žalovanej
by presiahli podľa názoru žalovanej sumu 10.000 €. Žalovaná je toho názoru, že sumu, ktorú žiadala
od žalobcov, bola primeraná výhode, ktorú žalobcovia získali zriadením vecného bremena a ušetrením

nákladov spojených s opravou strechy. Rovnako je súd povinný pri rozhodovaní o výške odplaty
skúmať aj mieru zavinenia žalobcov, ktorí vykonali zmenu stavby bez stavebného povolenia, a úmyselné
zavinenie bolo rovnako potrebné premietnuť do prípadnej výšky odplaty.

3.3Žalovanánesúhlasilaajsvýrokomsúdu,ktorýmsúdpriznalžalobcomnároknanáhradutrovkonania.

Je zrejmé, že žalobcovia svojim protiprávnym konaním spôsobili vznik súdneho sporu. Súčasne je
zrejmé, že žalobcovia navrhovali vyplatiť žalovanej odplatu v zmysle predloženého posudku, pričom
súd priznal náhradu v oveľa vyššej výške. Je preto zrejmé, že žalobcovia neboli plne úspešní v konaní.
Žalovaná zastala názor , že súdne konanie nebolo vyvolané z dôvodu na jej strane, ale z dôvodu, že
žalobca porušil ustanovenia stavebného zákona a touto cestou sa snažil zlegalizovať svoju „čiernu“

stavbu. Súd mal preto vziať do úvahy okolnosti hodné osobitného zreteľa a prípadne nepriznať žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

4.1 Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie aj žalobcovia v 1. a 2.rade, a to voči výroku
III. z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnutý

výrok zmenil tak, že vecné bremeno sa zriaďuje za jednorázovú odplatu vo výške 146,25 eur, ktorú
sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Poukázali na to, že žalobcovia navrhli, aby súd zriadil vecné bremeno za náhradu vo výške
146,25 €, ktorú odôvodnili predloženým znaleckým posudkom. Žalobcovia nesúhlasili s prvoinštančným
súdom, že stanovenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vo výške 2.000,00 €

zodpovedá zákonným náležitostiam s prihliadnutím na mieru zavinenia žalobcov ako stavebníkov
vo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby. V tomto smere poukázali na preukázané skutočnosti
(resp. skutkovými tvrdeniami žalobcov, ktoré neboli žalovanou popreté) k otázke zavinenia žalobcov
pri zriadení neoprávnenej stavby, resp. k otázke, že stavebnou činnosťou žalobcov, t.j. zriadením
neoprávnenej stavby vôbec nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva k Dotknutému pozemku, ale

práve naopak, v dôsledku stavebnej činnosti žalobcov došlo k podstatnému zmierneniu po významnú
dobu existujúceho zásahu do vlastníckeho práva k Dotknutému pozemku. Bolo nesporne preukázané,
že existujúca stavba zasahovala na Dotknutý pozemok žalovanej bočným obvodovým múrom, ako
aj presahom strechy mnoho desaťročí, žalovaná ani jej právni predchodcovia tomuto stavu nikdy
nenamietali; žalobcovia približne pred 10 rokmi v rámci uskutočnenia stavebných úprav odstránili bočný

obvodový múr existujúcej stavby, vystavali nový obvodový múr výlučne na vlastnom pozemku, pričom
však výmenou krytiny strechy existujúcej stavby došlo k presahu strechy existujúcej stavby na dotknutý
pozemok žalovanej, síce v menšom rozsahu, ako pred uskutočnením stavebných úprav.4.2 Žalobcovia ďalej argumentovali, že miera zavinenia žalobcov pri zriadení neoprávnenej stavby
– t.j. pri stavebných úpravách, pri ktorých bola strecha Stavby zriadená tak, že (v minimálnej
miere) zasahuje na Dotknutý pozemok, bola nulová, resp. minimálna (nepodstatná), a preto v

žiadnom prípade neodôvodňuje stanovenie odplaty za zriadenie vecného bremena, uplatnením (aj)
sankčnej povahy stanovenej náhrady, vo výške 2.000,00 €, nad rámec stanovenia všeobecnej hodnoty
odplaty za zriadenie vecného bremena znaleckým posudkom predloženým žalobcami v konaní pred
prvoinštančným súdom. S ohľadom na závery súdu prvej inštancie (bod 3.6 odvolania), nie je a nemôže
byť žiaden racionálny, spravodlivý a teda právom aprobovaný dôvod pre uplatnenie sankčnej povahy

náhrady za zriadenie vecného bremena. Pokiaľ sa súd prvej inštancie s vyššie uvedenou argumentáciu
žalobcov (bod 3.5 odvolania), podporenou aj vykonanými dôkazmi (resp. nepopretými skutkovými
tvrdeniami žalobcov), v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal, hoci podľa odôvodnenia
rozhodol výrokom III. o výške náhrady za zriadenie vecného bremena 2.000,00 € s ohľadom na mieru
zavinenia žalobcov a okolnosti zriadenia neoprávnenej stavby, došlo k porušeniu práva žalobcov na
spravodlivý proces.

5.1 Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že napadnutý rozsudok je vykonateľný
– vecné bremeno je na podklade napadnutého rozsudku, ktorého súčasťou je geometrický plán,
nespochybniteľnevyznačujúcirozsahvecnéhobremena,zapísateľnédokatastranehnuteľností.Presúd
nie je relevantné, či prebieha alebo neprebieha konanie na stavebnom úrade, v konaní podľa § 135c

Občianskeho zákonníka súd skúma, (i) či existuje stavba, (ii) či stavba bola zriadená na pozemku iného
vlastníka bez právneho titulu, (iii) v prípade uplatnenia nároku vlastníka stavby na zriadenie vecného
bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, či je účelné odstránenie stavby. Žiadna z týchto
otázok pochopiteľne nie je predmetom konania pred stavebným úradom o dodatočné povolenie stavby.
Sama žalovaná v odvolaní uvádza, že „ak stavebník nemôže preukázať svoj vzťah k pozemku, stavebný

úrad konanie o dodatočnom povolení stavby preruší a odkáže stavebníka na súd“. Práve o tento
prípad išlo aj v tejto veci – žalobcovia sa v súdnom konaní domáhajú proti žalovanej zriadenia vecného
bremena, právo zodpovedajúce ktorému je (aj) pre účely konania o dodatočné povolenie stavby tzv.
iným právom k pozemku podľa § 139 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Pre úplnosť žalobcovia dodali,
že stavebný úrad Obec Ivanka pri Nitre rozhodnutím zo dňa 01.02.2023, č.: SP 170/2022/2023-002/

Uh, doručeným právnemu zástupcovi žalobcov dňa 06.02.2023 (t.j. po poslednom pojednávaní pred
prvoinštančným súdom dňa 12.01.2023, na ktorom bolo ukončené dokazovanie – žalobcovia preto toto
rozhodnutie stavebného úradu nemohli predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie) prerušil konanie
o dodatočné povolenie stavby do právoplatného skončenia tohto súdneho konania. Žalobcovia tiež
namietali tvrdenie žalovanej , že by prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie stavebného

úradu prejudikoval, pretože je úlohou stavebného úradu skúmať, či sú splnené všetky podmienky podľa
Stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby; preukázanie práva žalobcov ako stavebníkov
k dotknutým častiam pozemku žalovanej (titulom vecného bremena podľa § 139 ods. 1 písm. b)
Stavebného zákona) je len jednou, nie jedinou podmienkou.

5.2 Ďalej dodali, že pre náležité zistenie skutkového stavu prvoinštančným súdom obhliadka na mieste
samom nebola potrebná. Listinnými dôkazmi predloženými žalobcami bolo jednoznačne preukázané, že
stavba žalobcov zasahuje na pozemok žalovanej. Žalovaná proti predloženému geometrickému plánu
v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesla žiadne námietky. Navyše, žalovaná na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie dňa 12.01.2023 pred ukončením dokazovania netrvala na obhliadke

na mieste samom, výslovne žiadala (len) vykonanie znaleckého dokazovania, avšak v rozpore so
zásadou kontradiktórnosti konania a zásadou sudcovskej koncentrácie konania – žalovaná totiž v
konanípredsúdomprvejinštancievčasžalobcamipredloženémuznaleckémuposudkunenamietala,ani
nepredložila vlastný znalecký posudok. Pokiaľ žalovaná argumentuje, že „náklady žalobcov na opravu
strechy spôsobom, kedy by strecha nezasahovala do pozemku žalovanej, by presiahli podľa názoru

žalovanej sumu 10.000,00 €“, ide o prostriedok procesnej obrany žalovanej, ktorý však nebol uplatnený
v konaní pred súdom prvej inštancie (nemá oporu vo vyjadreniach žalovanej, ani vo vykonanom
dokazovaní v konaní pred súdom prvej inštancie), a preto ho žalovaná v súlade s § 366 CSP nemôže
použiť (až) v odvolacom konaní. K nároku na náhradu trov konania uviedli, že pre posúdenie úspechu
žalobcov v konaní nie je relevantná výška súdom určenej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného

bremena. Predmetom konania bolo zriadenie vecného bremena – súd v prospech žalobcov rozhodol
o predmete konania v celom rozsahu, žalobu ani v časti nezamietol, ani konanie v časti nezastavil;
žalobcovia mali teda úspech v celom rozsahu.6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázala na obsah svojho odvolania, pričom zdôraznila
škodu, ktorá bola spôsobená protiprávnym konaním žalobcov.

7. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovanej uviedli, že boli pri uskutočnení stavebných úprav vo vzťahu
k (ich) existujúcej stavbe dobromyseľní, nakoľko v čase uskutočnenia stavebných prác, a následne po
dobu takmer 10 rokov, až do roku 2020, žalobcovia nemali vedomosť, že časť strechy stavby (kúrie)
zasahuje na dotknutý pozemok žalovanej. Žalobcovia tiež zdôraznili, že v konaní pred súdom prvej
inštancie požadovali zriadenie vecného bremena za jednorazovú náhradu vo výške určenej žalobcami

predloženým znaleckým posudkom, t.j. 146,25 €. V záujme mimosúdneho vyriešenia sporu však
žalobcovia v dobrej viere navrhli žalovanej mimosúdne vyriešenie sporu zriadením vecného bremena
za jednorazovú náhradu vo výške 1.000,00 €, pričom na pojednávaní dňa 27.10.2022 ponúkli zvýšenie
náhrady až na sumu 2.000,00 € (s tým, že táto ponuka platila len do ďalšieho pojednávania). Žalobcovia
ďalej poukázali na to, že žalovaná žiadnu škodu údajne spôsobenú konaním žalobcov v konaní pred
súdom prvej inštancie nepreukázala.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia

podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie strán sporu nie
je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil
a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, pretože jeho argumentácia je
vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, a dopĺňa ho iba v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu.

11. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka rieši osobitný prípad vlastníckych žalôb, keď
niekto postaví stavbu (nehnuteľnosť) na cudzom pozemku. Je tomu tak preto, že stavbou vznikne
trvalá hodnota, ktorá má povahu nehnuteľnosti a aplikáciou § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka -

vyprataním stavby z pozemku vlastníka v každom prípade by znamenalo niekedy nespravodlivé a
príliš tvrdé riešenie. Preto špeciálne ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka vo vzťahu k § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka uvažuje s viacerými možnosťami usporiadania vlastníckych vzťahov v
porovnaní s § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (odstránenie stavby, prikázanie stavby do vlastníctva
vlastníkovi pozemku, zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby za primeranú náhradu

vlastníkovi pozemku). Toto ust. § 135c Občianskeho zákonníka možno aplikovať aj na predmet sporu,
ktorý sa týka časti stavby.

12. V uvedenom poradí spôsobov vyporiadania je obsiahnutá aj ich „preferenčná postupnosť“. Súd
by mal preto vždy najprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do

vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V tejto postupnosti je zohľadnená
i hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť
vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebným zásahom do jeho vlastníctva. Uvedeným poradím
však nie je viazaný vlastník pozemku, ktorý môže ako žalobca navrhovať ľubovoľný spôsob vyporiadania
a to aj alternatívne. Keďže konanie o vyporiadaní stavby je konaním, kde zo znenia § 135c OZ vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nie je ani súd v tomto konaní viazaný návrhmi
účastníkov (§ 153 ods. 2 OSP, § 216 ods. 2 CSP). Súd by mal pri svojom rozhodovaní zohľadňovať
všetky okolnosti prípadu a to najmä skutočnosti, za ktorých bola stavba postavená, dobromyseľnosť
stavebníka, či je stavebník naďalej vlastníkom stavby, účel užívania stavby, či rozsah, v akom stavba
bráni využívaniu pozemku. (K., F.. § 135c [Stavba na cudzom pozemku]. In: C., F., DULAK, Anton,

BAJÁNKOVÁ,Jana,FEČÍK,Marián,SEDLAČKO,František,TOMAŠOVIČ,F.akol.Občianskyzákonník
I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1044, marg. č. 5.)13. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so spôsobmi vyporiadania neoprávnenej stavby
uvedenými v § 135c OZ, keď dospel k záveru, že jediným možným a správnym riešením v danej veci je
zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu (§ 135c ods. 3). Žalovaná v konaní

ani nenavrhovala iný spôsob vyporiadania neoprávnenej stavby žalobcov, jej návrhom bolo zamietnutie
žaloby.

14. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nemohol zriadiť vecné bremeno k právne
neexistujúcej stavbe, keď na stavebnom úrade prebieha konanie o dodatočné stavebné povolenie podľa

§ 88a Stavebného zákona namietajúc, že žalobcovia podali žalobu na zriadenie vecného bremena
previsu bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v § 88a Stavebného zákona. Súd prvej inštancie
sa touto námietkou zaoberal v bode 24 odôvodnenia, pričom s jeho odôvodnením sa odvolací súd
stotožňuje. Odvolací súd v tomto smere súhlasí s argumentáciou žalobcov, že práve vzhľadom k tomu,
že žalobcovia ako stavebníci nemohli preukázať svoj vzťah k pozemku, na ktorý dopadá presah
ich strechy, museli sa domáhať na súde zriadenia vecného bremena, keďže aj pre účely konania o

dodatočné povolenie stavby musia preukázať vzťah k tomuto pozemku. Nakoniec uvedené vyplýva
aj zo samotného oznámenia Obce Ivanka pri Nitre zo dňa 29.11.2022, v ktorom sa uvádza: „Pre
kladné rozhodnutie stavebného úradu v konaní o dodatočné povolenie stavby je však nevyhnutné, aby
stavebníci A. B. C. s manželkou A. E. C. preukázali vo vzťahu k pozemku parc. č. 1871/1 vlastnícke
právo alebo iné právo v zmysle § 139 ods. 1 Stavebného zákona. Takýmto právom môže byť aj právo

vyplývajúce z vecného bremena. Podľa informácií, ktoré boli stavebníkmi stavebnému úradu poskytnuté,
sa stavebníci domáhajú zriadenia vecného bremena v súdnom konaní. Pre ďalšie konanie stavebného
úradu je preto relevantný výsledok prebiehajúceho súdneho konania pred Okresným súdom Nitra.“
Odvolací súd dodáva, že v danom prípade súd nezriadil vecné bremeno k neexistujúcej stavbe, ale
k stavbe, ktorá bola neoprávnená, a ku ktorej je v súčasnosti vedené konanie o dodatočné stavebné

povolenie stavby. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj stavebný úrad vo svojom oznámení uviedol,
že v tejto veci nie je dôvodné a ani opodstatnené, aby stavebný úrad, predovšetkým s ohľadom na
charakter a rozsah vykonaných rekonštrukčných prác, ako aj s ohľadom na čas, ktorý už uplynul od
realizácie rekonštrukčných prác nariaďoval odstránenie stavby súp. č. 33. Zároveň treba uviesť, že pre
konanie o zriadenie vecného bremena je nepodstatné, či nelegálna stavba spĺňa technické požiadavky

predpísané príslušnými technickými normami, pretože toto je úlohou stavebného konania, v rámci
ktorého sa rieši, či je stavba v súlade so všetkými predpismi a normami. V nadväznosti na uvedené
dôvody potom súd prvej inštancie správne zamietol výrokom IV. aj návrh žalovanej na prerušenie
konania, keďže tento návrh bol neopodstatnený.

15. S námietkou žalovanej o nedostatku naliehavého právneho záujmu, ktorú odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, sa zaoberal súd prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia
a na uvedené dôvody odvolací súd poukazuje bez toho, aby ich opakoval.

16. Žalovaná tiež namietala, že v konaní žiadala vykonať ohliadku nehnuteľnosti, s čím sa na prvom

pojednávaní stotožnil aj súd prvej inštancie a napriek tomuto návrhu dôkaz nevykonal a ani sa s ním
následne nevysporiadal. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná na pojednávaní dňa 27.10.2022
uviedla, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania uvedie potom, ako jej bude doručené vyjadrenie
zo stavebného úradu, avšak tento návrh žalovanej nebol uvedený v jej následnom písomnom vyjadrení
zo dňa 07.12.2022. Následne ani na pojednávaní dňa 12.01.2023 pred ukončením dokazovania nebol

takýto návrh prednesený, žalovaná trvala predovšetkým na prerušení konania. Súd prvej inštancie preto
nijako nepochybil, keď sa s týmto prvotným návrhom na vykonanie dokazovania ďalej nezaoberal, a to
práve s poukazom na to, že žalovaná ho viac neuviedla v rámci svojich návrhov na dokazovanie.
V konečnom dôsledku v konaní boli predložené fotografie nehnuteľností, ktoré zachytávali nielen
súčasný stav, ale dokonca aj stav pred rekonštrukciou.

17. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovanej, že súd prvej inštancie zamietol jej
návrh na znalecké dokazovanie s odvolaním sa na zásadu koncentrácie konania. Žalovaná dôvodila,
že od počiatku nesúhlasila so žalobou ako takou a týmto aj popierala samotnú výšku jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná mala od začiatku

konania k dispozícii aj znalecký posudok o hodnote vecného bremena, ktorý spolu so žalobou predložili
žalobcoviaavžiadnomvyjadrenísanevyjadrovalaktomu,žebyvýškujednorazovejodplatyzazriadenie
vecného bremena spochybnila, resp. namietala nesprávnosť predloženého znaleckého posudku. Súd
na pojednávaní dňa 27.10.2022 pritom uviedol, že zo strany žalovanej neboli predložené žiadne dôkazy,ktorébyspochybňovalivýškuodplatyzazriadenievecnéhobremena,ktorúsúochotnížalobcoviauhradiť
žalovanej. Zároveň súd upozornil strany na koncentráciu konania. Následne ani v písomnom vyjadrení
žalovanej zo dňa 7.12.2022 sa nenachádza žiaden návrh na vykonanie dokazovania. Ak mala strana

žalovanej námietky voči predmetnému znaleckému posudku, bolo jej povinnosťou včas uplatniť túto
procesnú obranu a v tomto smere navrhnúť vykonanie dokazovania. Právny zástupca žalovanej však
až na poslednom pojednávaní dňa 12.1.2023 navrhol vykonať dokazovanie znaleckým dokazovaním.
Súd prvej inštancie preto správne zamietol návrh na vykonanie tohto dôkazu, pretože bol v rozpore so
sudcovskou koncentráciou konania.

18. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že v rámci jej nároku na jednorazovú odplatu pri zriadení
vecného bremena bolo potrebné prihliadať aj na výhodu, ktorú získa stavebník zriadením vecného
bremena, teda, že stavebník nemusí vynaložiť náklady potrebné na úpravu stavby, resp. odstránenie
stavby. Poukázala na to, že bola ochotná sa dohodnúť so žalobcami na vyplatení sumy najprv vo výške
5000 eur a následne vo výške 10.000 eur. Dodala, že náklady žalobcov na opravu strechy spôsobom,

kedy by strecha nezasahovala do pozemku žalovanej by presiahli sumu 10.000 eur.

19. Žalobcovia tiež napadli rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním, avšak len vo výroku III. , ktorým
súd určil výšku jednorazovej odplaty v sume 2000 eur. Poukázali na to, že žalobcovia navrhli, aby súd
zriadil vecné bremeno za náhradu vo výške 146,25 eur s poukazom na znalecký posudok a nestotožnili

sa s prvoinštančným súdom, že stanovenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vo
výške 2.000 eur zodpovedá zákonným náležitostiam s prihliadnutím na mieru zavinenia žalobcov ako
stavebníkov vo vzťahu k neoprávnenému vzniku stavby.

20. Podľa ustanovenia § 135c ods. 3 OZ sa zriaďuje vecné bremeno za náhradu, ktoré by oprávňovalo

vlastníka stavby túto užívať. Jedná sa o vecné bremeno in rem, t. j. v prospech vlastníka stavby. Vo výške
náhrady za zriadenie vecného bremena by v takomto prípade mala byť okrem trhovej hodnoty (hodnoty,
za ktorú by bolo možné v danom čase a mieste uzavrieť podobnú zmluvu) zohľadnená aj skutočnosť, že
vlastník stavby konal nedovoleným spôsobom a zasiahol protiprávne do vlastníctva vlastníka pozemku,
prípadneajobmedzilužívanieďalšíchpriľahlýchpozemkov.(K.,F..§135c[Stavbanacudzompozemku].

In: C., F., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, F.
a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1045, marg. č. 8.)

21. V rozsudku Nejvyššího soudu České republiky ze dne 2. února 2010, sp. zn. 22 Cdo 5459/2007,
dovolací soud zdůraznil, že při stanovení náhrady za zřízení věcného břemene opravňujícího mít na

cizím pozemku stavbu dosud neoprávněnou nelze vycházet jen z cenových předpisů nebo z ceny, za
kterou by bylo možno v daném místě a čase dosáhnout jeho zřízení smlouvou; je třeba vycházet ze
skutečnosti, že vlastník pozemku byl omezen proti své vůli, případně bez svého vědomí a nutno přihlížet
k okolnostem, za kterých byla neoprávněná stavba zřízena (a tedy i k případné dobré víře stavebníka),
a k újmě vlastníka pozemku s tím, že cenový předpis je východiskem pro postup soudu, výše náhrady

je však stanovena úvahou soudu vycházející z uvedených kritérií.
Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 27. května 2010, sp. zn. 22 Cdo 1569/2008, doplnil
další důležitá hlediska: je-li zavinění stavebníka na vzniku neoprávněné stavby dáno, náhrada podle
míry zavinění převyšuje obvyklou cenu náhrady za zřízení věcného břemene vzniklého na smluvním
základě, není však důvodu, aby se přihlíželo k výhodě, kterou zřízením věcného břemene získává

stavebník, tj. zpravidla k tomu, jaké náklady by měl, kdyby musel svou potřebu užívání či zřízení
stavby řešit jiným způsobem (v některých případech včetně odstranění stavby). Z rozhodnutí odvolacího
soudu není zřejmé, zda a jakým způsobem promítl uvedená hlediska do své úvahy o výši náhrady
za zřízení věcného břemene, neboť se nesprávně omezil toliko na závěr podávající se ze znaleckého
posudku, že hodnota věcného břemene přístupu k objektu přes příslušný pozemek činí 2 310 Kč. Závěry

z uvedeného znaleckého posudku však nemohou sloužit pro relevantní úvahu vážící se v daném případě
ke zřízenému věcnému břemenu a náhradě za ně již proto, že odvolací soud toto věcné břemeno zřídil
nesprávně, resp. neúplně.

22. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že pokiaľ ide o primeranú náhradu za zriadené vecné

bremeno, znalecký posudok vychádzal iba zo všeobecnej ceny pozemku žalovanej za 2 m2, ktorú by
v danom mieste a čase mohla dosiahnuť. Aplikácia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka - zriadenie
vecného bremena za náhradu, znamená finančnú sankciu nielen za neoprávnený zásah do vlastníckeho
práva žalovanej, ale aj za zriadenie vecného bremena, ktoré žalovanú bude trvalo obmedzovať,pretože vecné bremeno je zriadené vo vzťahu k nehnuteľnosti. Preto pri ustálení náhrady podľa §
135c ods. 3 Občianskeho zákonníka nebolo možné vychádzať len z výšky stanovenej v znaleckom
posudku, prakticky len zo všeobecnej ceny pozemku vo výške 146,25 eur, ale bolo potrebné túto sumu

niekoľkonásobne zvýšiť ako sankciu s poukazom na okolnosti prípadu, že v danom prípade nešlo o
dobrovoľný predaj časti pozemku o výmere 2 m2, ale o zriadenie vecného bremena k tejto časti pozemku
na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu proti vôli žalovanej, pretože táto ako vlastníčka bola vo
svojom vlastníckom práve obmedzená a bude obmedzená trvalým spôsobom.

23. Odvolací súd nesúhlasil s odvolacou argumentáciou žalobcov, že miera zavinenia žalobcov pri
zriadení neoprávnenej stavby – t.j. pri stavebných úpravách, pri ktorých bola strecha stavby zriadená tak,
že (v minimálnej miere) zasahuje na dotknutý pozemok, bola nulová, resp. minimálna, a preto v žiadnom
prípade neodôvodňuje stanovenie odplaty za zriadenie vecného bremena, uplatnením (aj) sankčnej
povahy stanovenej náhrady, vo výške 2.000 eur. Odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobcovia konali čiastočne aj v prospech žalovanej, keď odstránili bočný múr pôvodnej

stavby, ktorý zasahoval na pozemok žalovanej a tým pádom sa rekonštrukciou tejto budovy a výmenou
strechy zmenšil aj presah strechy na pozemok žalovanej. Nemožno však pričítať v prospech žalobcov,
že strecha stavby bola vybudovaná s presahom na pozemok žalovanej bez vedomia žalobcov a tento
stav pretrvával takmer 10 rokov. Naopak práve konaním žalobcov bez stavebného povolenia ( išlo
o nedovolenú stavbu ) bolo spôsobené, že došlo k opätovnému presahu strechy už zrekonštruovanej

stavby,kuktorémubyvprípaderiadnehostavebnéhokonanianedošlo.Nemožnopretohodnotiťkonanie
žalobcov tak, že ich miera zavinenia je nulová. Preto v rámci hodnotenia okolností danej veci je
možné pripočítať v prospech žalobcov skutočnosť, že odstránili presah bočného múru na pozemok
žalovanej, avšak zároveň si nepočínali tak, aby zabránili akémukoľvek presahu ich stavby na pozemok
žalovanej konajúc v rozpore s predpismi o stavebnom konaní. Miera zavinenia žalobcov bola nesporne

preukázaná tým, že išlo o neoprávnenú stavbu, resp. stavbu, ktorá bola vykonaná bez stavebného
povolenia, v opačnom prípade by nemohlo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalovanej presahom
strechy žalobcov.

24. Aj s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR je nesporné, že súd prvej

inštancie postupoval správne, keď pri určení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena nevychádzal
iba hodnoty uvedenej v znaleckom posudku, ale prihliadol aj na mieru zavinenia stavebníka ( žalobcov)
a na povinnosť žalovanej znášať obmedzenie v jej vlastníckom práve, aj keď v rozsahu 2 m2 spôsobené
presahom strechy nad jej pozemok. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že samotný žalobca v 1.rade
ešteajnaposlednompojednávaníuviedol,žežalovanejmôžuvyplatiťtitulomjednorazovejodplatysumu

2000 eur. S poukazom na všetky uvedené dôvody, odvolací súd považoval výšku jednorazovej odplaty,
ktorú určil súd prvej inštancie na sumu 2000 eur za primeranú a zohľadňujúcu okolnosti daného sporu.

25. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť aj na výhodu, ktorú
získal stavebník zriadením vecného bremena, t.j. že stavebník nemusí vynaložiť náklady potrebné na

úpravu stavby, resp. odstránenie stavby, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo nijako preukázané,
v akom rozsahu by bolo potrebné odstránenie strechy a ani aká by bola hodnota týchto nákladov.
Tvrdenie žalovanej, že náklady žalobcov na opravu strechy spôsobom, kedy by strecha nezasahovala
do pozemku žalovanej by presiahli sumu 10.000 eur zostáva len nepreukázaným tvrdením žalovanej,
ktoré bolo navyše prvýkrát uplatnené až v odvolacom konaní, preto sa s ním odvolací súd ani bližšie

nezaoberal. Navyše z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1569/2008 vyplýva , že „nie je
dôvod, aby sa prihliadalo k výhode, ktorú zriadením vecného bremena získava stavebník, t.j. spravidla
k tomu, aké náklady by mal, keby musel svoju potrebu užívania či zriadenia stavby riešiť iným
spôsobom.“
26. V neposlednom rade žalovaná namietala aj výrok súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcom

nárok na náhradu trov konania dôvodiac, že to boli práve žalobcovia, ktorí svojím protiprávnym konaním
spôsobili vznik súdneho sporu. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia mali
záujem riešiť vzniknutý spor mimosúdne, keď zaslali právnej zástupkyni žalovanej návrh na zriadenie
vecného bremena a zaplatenie jednorazovej odplaty vo výške 1000 eur. Žalovaná s uvedeným návrhom
nesúhlasila a žiadala od žalobcov odstránenie presahu strechy a odkvapových rúr. Keďže k dohode

medzi stranami sporu nedošlo, bola podaná žaloba, ktorej bolo vyhovené v merite veci. Pokiaľ ide
o priznanie inej výšky jednorazovej odplaty ako požadovali žalobcovia, odvolací súd poukazuje na vyššie
citované rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 5459/2007, v ktorom dovolací súd uvádza, že „cenový
predpis je východiskom pre postup súdu, výška náhrady je však stanovená úvahou súdu vycházajúcouz uvedených kritérií.“ Nemožno preto súhlasiť s námietkou žalovanej , že v časti priznanej jednorazovej
náhrady žalobcovia neboli úspešní, a preto im nepatrí plná náhrada trov konania. Súd prvej inštancie
preto správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, keď tieto priznal v plnej výške v spore

úspešným žalobcom.

27. Vzhľadom k uvedeným dôvodom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania. Odvolanie podali žalobcovia i žalovaná a ani jedna zo strán nebola v odvolacom
konaní úspešná, preto ani jednej strane nevznikol nárok na priznanie náhrady trov konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).