Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/117/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119450733
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6119450733.3

Uznesenie

Krajsky´ su´d v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského
a cˇlenov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v pra´vnej veci žalobcu:
DENDRA SLOVAKIA s.r.o., Hagarova 2551/21831, 831 51 Bratislava-Rača, IČO: 35 848 600, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o., Námestie M. Benku 26, 811 07 Bratislava,
IČO: 36 865 192, proti žalovanému: CONFIDENCE PARTNER s.r.o., Hlavná 25, 040 01 Košice-mestská

časť Staré Mesto, IČO: 36 557 510, právne zastúpenému: JUDr. Irena Sopková, s.r.o., Hlavná 25, 040
01 Košice, IČO: 48 301 728, o zaplatenie 140.413,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, cˇ.k. 15Cb/25/2020 - 524 zo dnˇa 14. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, cˇ.k. 15Cb/25/2020 - 524 zo dnˇa
14.04.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 140.413,68 eur a spolu s istinou si
uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 68.431,68
eur od 16.12.2015 do zaplatenia a zo sumy 71.982,- eur od 16.12.2015 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Svoj nárok uplatnil na základe

neuhradených faktúr č. 1020150050 a 1020150049, ktorými jeho právny predchodca (PIEDMONT,
spol. s r.o., Bencíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 46 254 510) vyúčtoval žalovanému poskytovanie
poradensko-konzultačných služieb pri projektoch PROTECH a STRUO.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal pod sp. zn. 4Up/1805/2019 dňa 30.12.2019
platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom
poprel žalobou uplatnenú pohľadávku. Uviedol, že žalobca svoj nárok odvíja od dodávateľských faktúr
vystavených spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r. o., pričom však žalobca nemal vedomosť o všetkých
okolnostiach týkajúcich sa obchodu žalovaný tvrdil, že so spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r. o. v
minulostinikdyneuzavrelvžalobeuvádzanúzmluvuospolupráciaposkytnutíkompletnéhoporadenstva

zo dňa 22.01.2013. Faktúra č. 1020150049 bola vystavená spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r. o. na
základe zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb uzatvorenej medzi spoločnosťou PIEDMONT, spol.
s r. o. a žalovaným dňa 22.01.2013. K predmetnej zmluve uzatvorili zmluvné strany dňa 23.09.2014
dodatok č. 1. Uzavretím dodatku k zmluve, okrem iného, došlo k rozdeleniu splatnosti dohodnutej
odmeny a zmluvné strany sa dohodli, že 50 % dohodnutej odmeny bude splatných do 15 dní od podpisu
preberacieho protokolu na rozšírený predmet zmluvy. Na základe uvedeného dodatku spoločnosť

PIEDMONT,spol.sr.o.vystaviladňa06.06.2014faktúruč.1020140030nasumu71.982,-eur,ktorábola
splatná dňa 20.06.2014 a ktorej predmetom bolo zaplatenie dohodnutej odmeny za činnosti dohodnutév zmluve o poskytovaní konzultačných služieb uzatvorenej dňa 22.01.2013. Faktúra č. 1020150049 bola
spoločnosťou PIEDMONT, spol. s r. o. vystavená až na základe dodatku č. 1 zo dňa 23.09.2014, ktorým
došlo k rozšíreniu dohodnutého rozsahu plnenia. Uvedenú faktúru žalovaný neuhradil a povinnosť jej

úhrady namieta aj v súčasnosti. Faktúra č. 1020150050 bola vystavená spoločnosťou PIEDMONT, spol.
s r. o. na základe zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 19.02.2013. K predmetnej zmluve
uzavreli zmluvné strany dňa 10.03.2014 dodatok č. 1, ktorým došlo k rozšíreniu predmetu zmluvy. V
uvedenom dodatku, bolo okrem iného dohodnuté, že 50 % dohodnutej odmeny bude splatných do
15 dní od podpisu preberacieho protokolu na rozšírený predmet zmluvy. Na základe zmluvy zo dňa

19.02.2013 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 10.03.2014 spoločnosť PIEDMONT, spol. s r.o. vystavila
dňa 31.01.2014 faktúru č. 1020140009 na sumu 68.431,72 eur, ktorá bola splatná dňa 14.02.2014
a predmetom ktorej bolo zaplatenie dohodnutej odmeny za činnosti dohodnuté v zmluve. Uvedenú
faktúru žalovaný v plnej výške uhradil. Faktúra č. 1020150050 bola spoločnosťou PIEDMONT, spol. s
r. o. vystavená až na základe dodatku č. 1 zo dňa 10.03.2014, ktorým došlo k rozšíreniu dohodnutého
rozsahu plnenia. Uvedenú faktúru žalovaný neuhradil a povinnosť jej úhrady namietal. Na základe

dodatkov uzavretých k uvedeným zmluvám došlo k rozšíreniu dohodnutého rozsahu plnenia, avšak
spoločnosť PIEDMONT, spol. s r. o. tieto služby žalovanému neposkytovala a nevykonávala pre neho
dohodnuté činnosti riadne a včas. Na uvedené skutočnosti žalovaný spoločnosť PIEDMONT, spol. s r. o.
viac krát upozornil, upozornil na vady plnení poskytnutých z a tiež vyzval na odstránenie vzniknutých vád
plnení. Uskutočnilo sa viacero osobných stretnutí so štatutárnym zástupcom spoločnosti PIEDMONT,

spol. s r. o. a dňa 28.08.2017 žalovaný zaslal aj písomnú reklamáciu, týkajúcu sa rozsahu a kvality
poskytovaných plnení. K náprave vzniknutého stavu nedošlo a ani spoločnosť PIEDMONT, spol. s r. o. a
ani žalobca, ako jej právny nástupca, nereagovali na uvedenú písomnú reklamáciu. Z dôvodu pochybení
spoločnosti PIEDMONT spol. s r. o. a jej neplnenia záväzkov, ktoré jej vyplývali z uvedených zmlúv
žalovanýodmietoluhradiťdovtedyneuhradenépohľadávkytejtospoločnostimedziktorépatriliajfaktúry,

ktorých zaplatenie je predmetom tejto žaloby. Žalovaný tiež namietal, že pokiaľ uplatnený nárok žalobca
nadobudolnazákladezmluvyopostúpenípohľadávokzodňa15.10.2017,neboložalovanémudoručené
žiadne oznámenie o postúpení pohľadávok a túto skutočnosť sa žalovaný prvý krát dozvedel až z
dokumentov,ktorémubolidoručenéspolusplatobnýmrozkazom.Tiežnamietal,ženebolnikdyformálne
vyzvaný na úhradu predmetných pohľadávok. S poukazom na § 529 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

namietal výšku odplaty, ktorú žalobca uhradil postupcovi v súvislosti s postúpenými pohľadávkami. za
neobvyklý postup zlúčenia spoločnosti PIEDMONT, spol. s r.o. so spoločnosťou GRIFT, spol. s r.o. (IČO:
35 949 571). Žalobu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalovaný popieral, že právny predchodca žalobcu splnil svoj záväzok voči žalovanému, nakoľko

spoločnosti STRUO, s.r.o. bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 799.862,43 eur.
Žalovaný ďalej popieral tvrdenie žalobcu, že vyššie uvedené poskytnutie nenávratných finančných
príspevkov preukazuje skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol konzultačné a poradenské
služby riadne, v súlade s uzatvorenými zmluvami. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil
preberacie protokoly, ktoré by oprávňovali jeho právneho predchodcu na vystavenie predmetných

faktúr. Spolupráca právneho predchodcu žalobcu so žalovaným nebola obmedzená len na poskytovanie
poradenskej a konzultačnej činnosti pri spracovaní žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ale v
zmysle uvedených dodatkov č. 1 ku zmluvám o poskytovaní konzultačných služieb aj na ďalšie fázy
realizácie projektov klientov žalovaného. Práve z dôvodu, aby klientom žalovaného bola poskytnutá
odbornápomocpočascelejdobyrealizácieprojektov,aždouplynutiadobyudržateľnostiprojektov,došlo

k rozšíreniu dohodnutého rozsahu plnenia medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Právny
predchodca žalobcu však svoje služby neposkytol a nevykonával pre žalovaného dohodnuté činnosti
riadne a včas. Niektoré povinnosti vyplývali právnemu predchodcovi žalobcu už zo samotných zmlúv
o poskytovaní konzultačných služieb uzatvorených so žalovaným. Poukázal na článok IV. body 1, 3 a
6 Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 19.02.2013. Žalovaný zdôraznil, že nenamieta

zákonnosť postúpenia pohľadávok. Tvrdil, že mal voči spoločnosti PIEDMONT, spol. s r. o. pohľadávku,
vyplývajúcu z neoprávnene poskytnutého plnenia v sume 154.518,- EUR, ktorú si v zmysle § 529 ods.
2 Občianskeho zákonníka, započítava s pohľadávkou žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní a to vo
výške, ktorá zodpovedá pohľadávke, ktorú súd prípadne prizná v tomto konaní.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu poukázal na to, že pri zmluve zo
dňa 22.01.2013 v znení dodatku č. 1 (žiadateľ STRUO, s.r.o.) sa zmluvné strany dohodli, že odmena
predstavuje sumu vo výške 15 % nenávratných finančných prostriedkov. Na základe zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, číslo zmluvy KaHR-SP-1201/0212/61 bolo spoločnosti STRUO,s.r.o. poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 799.862,43 eur. Z uvedeného je zrejmé, že
postupca si voči žalovanému svoj záväzok splnil a dohodnutá odmena 15 % z tejto sumy predstavuje
119.979,36 eur. 50 % zo sumy 119,979,36 eur predstavuje sumu 59.989,68 eur, ktorá po zaokrúhlení a

pripočítaní DPH predstavuje sumu uvedenú vo faktúre č. 1020140030 (ktorú žalovaný uhradil) a faktúre
č. 1020150049 (ktorú žalovaný neuhradil). Je teda zrejmé, že obidve faktúry boli vystavené na základe
Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 22.01.2013.

6. Pri zmluve zo dňa 19.02.2013 v znení dodatku č. 1 (žiadateľ ProTech Service s.r.o.) sa zmluvné strany

dohodli, že odmena predstavuje sumu vo výške 15 % nenávratných finančných prostriedkov. Na základe
zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, číslo zmluvy KaHR-111SP-1201/0701/99 bolo
spoločnosti ProTech Service s.r.o. poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 760.352,50 eur.
Z uvedeného je zrejmé, že postupca si voči žalovanému svoj záväzok splnil a dohodnutá odmena 15
% z tejto sumy predstavuje 114.052,88 eur. 50 % zo sumy 114.052,88 eur predstavuje sumu 57.026,43
eur, ktorá po zaokrúhlení a pripočítaní DPH predstavuje sumu uvedenú vo faktúre č. 1020140009

(ktorú žalovaný uhradil) a faktúre č. 1020150050 (ktorú žalovaný neuhradil). Je teda zrejmé, že obidve
faktúry boli vystavené na základe Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 19.02.2013. K
námietke týkajúcej sa postúpenia pohľadávky žalobca uviedol, že vzhľadom na odstup času v kontexte
zániku postupcu v dôsledku zlúčenia nevie preukázať doručenie oznámenia o postúpení pohľadávok
žalovanému, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca predložil do konania zmluvu o postúpení

pohľadávky je dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky preukázané. Predložením zmluvy o
postúpení pohľadávky žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oznámením obsahu priložených
listín a to najmä: faktúry č. 1020150050, 1020150049 (čl. 9 - 10), zmluva o postúpení pohľadávky

zo dňa 15.10.2017 (čl. 11 - 12), oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanému listom
zo dňa 15.10.2017 (čl. 13), notárska zápisnica N970/2017 Nz32146/2017 NCRls32853/2017 zo dňa
19.09.2017(čl.48-53),opravanotárskejzápisnicezodňa26.09.2017(čl.58-60),zmluvaoposkytovaní
konzultačných služieb zo dňa 22.01.2013 (čl. 61 - 66), reklamácia žalovaného zo dňa 28.08.2017 (čl. 67 -
68),faktúryč.1020140030,1020140009(čl.71-72),dodatokč.1kzmluveoposkytovaníkonzultačných

služieb zo dňa 23.09.2014 (čl. 73 - 74), dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní konzultačných služieb
zo dňa 10.03.2014 (čl. 75 - 76), vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.02.2020 k odporu žalovaného (čl. 92
-98), zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-31SP-1201/0212/61 vrátane
Všeobecných zmluvných podmienok a ďalších príloh (čl. 99 - 131), zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. KaHR-111SP-1201/0701/99 vrátane Všeobecných zmluvných podmienok a

ďalších príloh (čl. 132 - 190), zmluva o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 28.09.2012 (čl. 220
- 225), zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-13SP-1201/0098/34 zo dňa
16.12.2013 vrátane príloh (čl. 226 - 248), záznam z administratívnej kontroly Slovenskej inovačnej a
energetickej agentúry zo dňa 22.09.2014 (čl. 249 - 253), výpisy z účtu č. 6222215003 zo dňa 28.02.2014,
30.06.2014 a 30.09.2014 (čl. 254 - 255, 257), výpis z účtu PROJEKTSERVIS, s.r.o. (čl. 256), správa o

zistenej nezrovnalosti zo dňa 06.07.2015 č. N21501292/S01 kód projektu: 25110120747 (čl. 258 - 275),
zaslanie dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2014 k zmluve o poskytnutí NFP č. KaHR-13SP-1201/0098/34 (čl.
276), zoznam prijatých faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2015 (čl. 508), časové rozlíšenie pohľadávok a
záväzkovžalovanéhokudňu31.12.2015(čl.508),zoznamprijatýchfaktúržalovanýmkudňu31.12.2016
(čl. 509), saldokonto žalovaného podľa Zdroj/Doklad nespárované zápisy od 01.01.2016 do 31.12.2016

(čl. 509 - 510), zoznam prijatých faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2017 (čl. 511), saldokonto žalovaného
podľa Zdroj/Doklad nespárované zápisy od 01.01.2017 do 31.12.2017 (čl. 511 - 512), zoznam prijatých
faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2018 (čl. 513), časové rozlíšenie pohľadávok a záväzkov žalovaného ku
dňu 31.12.2018 (čl. 513), zoznam prijatých faktúr žalovaným ku dňu 31.12.2019 (čl. 514), saldokonto
žalovaného podľa Zdroj/Doklad nespárované zápisy od 01.01.2019 do 31.12.2019 (čl. 514), výpis z OR

strán sporu a prehľad ZÚS ECB.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom cˇ.k. 15Cb/25/2020 - 524 zo dnˇa 14. apríla 2022 žalobe žalobcu
v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 140.413,68 eur s 8,05
% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 68.431,68 eur od 16.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 71.982

eur od 16.12.2015 do zaplatenia a 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I) a priznal žalobcovi právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (výrok II).9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, zˇe faktúrou č. 1020140030 zo dňa
06.06.2014 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému odmenu za vykonanú prácu v rámci
projektu STRUO, s. r. o. vo výške 71.982,- eur vrátane DPH. Uvedená faktúra bola splatná 20.06.2014

a v konaní nebolo sporné, že predmetnú faktúru žalovaný uhradil. Faktúrou č. 1020150049 zo dňa
30.11.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému poskytnuté kompletné poradenstvo za
činnosti - projekt STRUO, s. r. o. vo výške 71.982,- eur vrátane DPH. Predmetná faktúra bola splatná
dňa 15.12.2015. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ju v lehote splatnosti a ani následne nezaplatil
(žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi).

10. Faktúrou č. 1020140009 zo dňa 31.01.2014 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému
odmenu na základe Zmluvy zo dňa 19.02.2013 odmenu za služby súvisiace so spoločnosťou ProTech
Service, s. r. o. vo výške 68.431,72 eur vrátane eur. Uvedená faktúra bola splatná 14.02.2014 a
v konaní nebolo sporné, že predmetnú faktúru žalovaný uhradil. Faktúrou č. 1020150050 zo dňa
30.11.2015 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému poskytnuté kompletné poradenstvo za

činnosti - projekt PROTECH vo výške 68.431,68 eur vrátane DPH. Predmetná faktúra bola splatná dňa
15.12.2015. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ju v lehote splatnosti a ani následne nezaplatil, ani
žalobcovi ale ani jeho právnemu predchodcovi. Listom zo dňa 28.08.2017 adresoval žalovaný právnemu
predchodcovi žalobcu reklamáciu - neposkytovanie služieb v zmysle uzatvorených zmlúv o poskytovaní
konzultačných služieb.

11. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že podľa zmluvy o poskytnutí NFP uzavretej medzi Ministerstvom
hospodárstva SR ako poskytovateľom zastúpeným Slovenskou Inovačnou a energetickou agentúrou a
obchodnou spoločnosťou STRUO, s. r. o. IČO: 44 693 222 ako prijímateľom mal byť uvedenej obchodnej
spoločnosti poskytnutý nenávratný finančný príspevok celkom 1.599.724,85 EUR. Podľa zmluvy o

poskytnutí NFP uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva SR ako poskytovateľom zastúpeným
Slovenskou Inovačnou a energetickou agentúrou a obchodnou spoločnosťou ProTech Service, s. r.
o. IČO: 36 477 770 ako prijímateľom mal byť uvedenej obchodnej spoločnosti poskytnutý nenávratný
finančný príspevok celkom 1.520.705,- EUR.

12. Žalovaný v písomných reklamáciách upozornil právneho predchodcu žalobcu na skutočnosť, že
nedošlo k riadnemu plneniu jeho záväzkov poskytovať žalovanému poradenstvo tak ako bolo zmluvne
dohodnuté. Na základe pochybení právneho predchodcu žalobcu potom žalovaný odmietol uhradiť
predmetné faktúry. O doručení resp. doručovaní predmetnej listiny právnemu predchodcovi žalobcu
žalovaný nepredložil žiaden doklad. Rovnako nepreukázal, že by sa predmetná reklamácia dostala

aspoň do dispozičnej sféry právneho predchodcu žalobcu.

13. Dňa 15.10.2017 uzavrel právny predchodca žalobcu ako postupca so žalobcom ako postupníkom
zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V článku I. uvedenej
zmluvy boli špecifikované pohľadávky ktoré evidoval postupca voči žalovanému a medzi ktorými

boli aj pohľadávky vyplývajúce z faktúr č. 1020150049 (71.982,- EUR) a 1020150050 (68.431,68
EUR). Uvedená skutočnosť bola žalovanému oznámená právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa
15.10.2017. Postupca oznámil žalovanému presnú špecifikáciu postúpenej pohľadávky z obsahu ktorej
je zrejmé, že na žalobcu boli postúpené aj pohľadávky pod variabilným symbolom 1020150049 s
dátumom vystavenia 30.11.2015, dátumom splatnosti 15.12.2015 (zákazník STRUO), vo výške 71.982,-

EUR a pod variabilným symbolom 1020150050 s dátumom vystavenia 30.11.2015, dátumom splatnosti
15.12.2015 (zákazník PROTECH), vo výške 68.431,68 EUR. O doručení resp. doručovaní predmetnej
listiny žalovanému žalobca nepredložil žiaden doklad. Rovnako nepreukázal, že by sa predmetná listina,
pred podaním žaloby, dostala aspoň do dispozičnej sféry žalovaného.

14. Žalovaný namietal, že od roku 2015 ho veriteľ a ani nikto iný nevyzval na dobrovoľné plnenie žalobou
uplatnených faktúr. Tvrdil, že do roku 2015 prebiehali rokovania aj ohľadom reklamácie medzi ním a
právnym predchodcom žalobcu, ale k žiadnej dohode medzi nimi nedošlo. S právnym predchodcom
žalobcu mal žalovaný niekoľko záväzkových vzťahov. V prípade faktúr, ktorých zaplatenie je predmetom
žaloby, mal s právnym predchodcom žalobcu uzavreté zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb, ku

ktorým boli následne uzavreté aj dodatky č.1, ktorými došlo k rozšíreniu dohodnutého rozsahu plnenia.
Právny predchodca žalobcu však neposkytoval žalovanému požadované služby a nevykonával pre neho
dohodnuté činnosti riadne a včas. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu neplnil svoje záväzky
z uvedených zmlúv žalovaný reklamoval ústne a aj na osobných stretnutiach s konateľom právnehopredchodcu žalobcu. Podstatou celej činnosti právneho predchodcu žalobcu bola kontrola listín, ktoré
v podstate vypracovával žalovaný a právny predchodca žalobcu mal kontrolovať ich správnosť. Išlo o
veľmi špecifické podmienky a práve z dôvodu ich dodržiavania a správnosti uzavrel žalovaný uvedené

zmluvy a ich dodatky s právnym predchodcom žalobcu. Neplnenie povinností zo strany právneho
predchodcu žalobcu reklamoval aj písomne (list zo dňa 28.08.2017). Výsledkom reklamácie mala byť,
podľa tvrdenia žalovaného, ústna dohoda o tom, že predmetné faktúry žalovaný nemusí právnemu
predchodcovi žalobcu uhradiť. Pretože od právneho predchodcu žalobcu už ďalej neobdržal žiadne
upomienky a ani ďalšie výzvy považoval celú vec za doriešenú. Žalovaný potvrdil, že mu boli doručené

faktúry ktorých zaplatenia sa žalobca domáha a že ich v čase vydania platobného rozkazu evidoval vo
svojom účtovníctve. Predmetné faktúry žalovaný vyviedol zo svojho účtovníctva v roku 2021, pretože
ich dodanil a po ich premlčaní mu zákon umožnil vykonať takýto úkon. Podľa ústnej dohody z roku 2017
tak mal urobiť aj právny predchodca žalobcu

15. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného spochybňujúcej aktívnu legitimáciu žalobcu uviedol,

že postúpením pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi veriteľom (postupcom) a treťou
osobou (postupníkom) postupuje pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi.
Následkypostúpeniapohľadávkysaprejaviavprávnompostavenívšetkýchúčastníkov.Postupcastráca
postúpením pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej
oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Veriteľom sa stane postupník, ktorý

nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými, ako aj so všetkými
námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje
súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre
neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej
vedel. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení

sa nemení ani postavenie dlžníka. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že
musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/102/2008).
V danej veci bolo dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie preukázané, že dňa 15.10.2017
bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávok na
žalobcu pričom išlo o pohľadávky, ktoré vznikli titulom nezaplatených faktúr, ktoré boli v zmluve o

postúpenípohľadávokšpecifikované.Zdokazovaniavykonanéhosúdomprvejinštancievšaknevyplynul
záver, že by postúpenie pohľadávky na základe vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.10.2017 bolo žalovanému postupcom (pôvodným veriteľom) oznamované, preto sa súd prvej
inštancie zaoberal tým, či je zmluva platná z dôvodu jej určitosti. Súdu prvej inštancie, dospel ohľadom
určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky k záveru, že táto je dostatočne určitá, keď z nej vyplývajú strany

zmluvy, predmet pohľadávky je špecifikovaný sumou 553.291,12 EUR, pričom ide o pohľadávky voči
žalovanému, ktoré vznikli titulom nezaplatených faktúr. V zmluve o postúpení pohľadávok sú jednotlivé
postupované pohľadávky špecifikované tak, že pri každej je uvedený dodávateľ, VS (totožný s číslom
postúpených faktúr), dátum vystavenia a splatnosti faktúr, odberateľ, zákazka, celková fakturovaná
suma,celkovádlžnásumaapočetdníposplatnostijednotlivýchfaktúr.Vzmluveopostúpenípohľadávok

je rovnako uvedená konkrétna povinná osoba, keď v čl. I zmluvy je uvedené, že pohľadávka je voči
dlžníkovi CONFIDENCE PARTNER s. r. o., Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO:36 557 510. Z uvedených
dôvodov potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva je dostatočne určitá a v konaní jej
neplatnosť preukázaná nebola, preto ohľadom žalobou uplatnených pohľadávok má súd prvej inštancie
za to, že žalobca je aktívne legitimovaný.

16. Súd prvej inštancie k námietke premlčania uplatnenej pohľadávky uviedol, že s úhradou obidvoch
žalovaných faktúr sa dlžník (žalovaný) dostal do omeškania nasledujúci deň po ich splatnosti, t. j.
dňom 16.12.2015. Z uvedeného je zrejmé, že štvorročná premlčacia doba by uplynula dňa 16.12.2019.
Žalobca si uplatnil predmetný nárok na upomínacom súde dňa 28.11.2019, teda pred uplynutím

štvorročnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie neakceptoval žalovaným
vznesenú námietku premlčania.

17. K samotnému nároku žalobcu, k dôvodnosti žaloby v uplatnenej výške a z uplatneného titulu súd
prvej inštancie uviedol, že spornou v konaní bola skutočnosť či, kedy a akým spôsobom žalovaný

fakturované služby reklamoval a existencia dohody medzi ním a právnym predchodcom žalobcu o tom,
že predmetné faktúry žalovaný nemusí uhradiť. Obranu žalovaného, ktorá sa týkala jeho tvrdenia, že
právnemu predchodcovi žalobcu a teda ani žalobcovi nemá čo platiť, pretože u právneho predchodcu
úspešne reklamoval neposkytovanie služieb v zmysle uzatvorených zmlúv o poskytovaní konzultačnýchslužieb reklamáciou zo dňa 28.08.2017 (čl.67,68) v dôsledku čoho mu táto povinnosť mala zaniknúť
súd prvej inštancie neakceptoval. Žalovaný v podanom odpore potvrdil, že faktúry č. 1020150049 a
1020150050 mu boli doručené a eviduje ich (resp. ich evidoval) vo svojom účtovníctve. Žalovaný v

rámci podaného odporu, ale ani počas celého konania na tunajšom súde relevantným spôsobom a
bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že služby (ktorých zaplatenie je predmetom tejto žaloby) u
právneho predchodcu žalobcu riadne a včas reklamoval. Z obsahu predmetnej reklamácie všeobecne
vyplýva, že žalovaný podpísal preberacie protokoly, čo umožnilo právnemu predchodcovi žalobcu
fakturovať 2. časť zazmluvnenej odmeny pri jednotlivých zákazkách. Z jej obsahu však vôbec nevyplýva,

že by žalovaný reklamoval zaplatenie služieb, ktorých zaplatenie je predmetom tejto žaloby. Reklamácia
je všeobecná a nekonkretizuje nesplnené záväzky právnym predchodcom žalobcu. Navyše, bola
vyhotovená dvadsať mesiacov po splatnosti uvedených faktúr a žalovaný nepredložil súdu doklad o
doručení resp. doručovaní predmetnej reklamácie právnemu predchodcovi žalobcu resp. doklad o tom,
že by sa uvedená reklamácia dostala aspoň do jeho dispozičnej sféry. Žalovaný rovnako žiadnym
spôsobom nepreukázal existenciu dohody medzi ním a právnym predchodcom žalobcu o tom, že

predmetné faktúry žalovaný nemusí uhradiť. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný v rámci svojej
obrany neuniesol bremeno tvrdenia.

18. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal tvrdením žalovaného, že mal
voči právnemu predchodcovi žalobcu pohľadávkou spôsobilou na započítanie podľa § 529 ods. 2

Občianskehozákonníka.Uviedol,žežalovanýpočaskonaniapredsúdomnepreukázal,žebydisponoval
voči žalobcovi resp. jeho predchodcovi pohľadávkou spôsobilou na započítanie. V rámci svojej obrany
sa obmedzil na tvrdenie, že mal voči právnemu predchodcovi žalobcu takúto pohľadávku a v rámci
svojho vyjadrenia uviedol, že si ju započítava s pohľadávkou žalobcu, pričom svoje tvrdenie nepodložil
relevantnými dôkazmi. V tejto súvislosti žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Z uvedených

dôvodov súd prvej inštancie započítací prejav žalovaného (čl.217) nepovažoval za dôvodný.

19. Záverom odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie vysvetli, že nevykonal žalovaným navrhované
dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu Mgr. V. K., nakoľko
menovaný dňa 15.02.2019 zomrel, pričom uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie preukázanú

z úmrtného listu menovaného, ktorý vydal Matričný úrad-Mestská časť Bratislava- Ružinov. Súd
ďalej nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie (o predloženie zápisníc z pracovných porád
žalovaného z obsahu ktorých by bolo zrejmé, že postúpenie pohľadávky resp. zmena veriteľa na žalobcu
nikdy nebola obsahom pracovných rokovaní žalovaného a že žalovaný nemal vedomosť o postúpení
pohľadávky) a to najmä s poukazom na Čl. 17 CSP. Súd prvej inštancie zastáva názor, že od prvého

úkonu, ktorý žalovaný urobil v tomto konaní (17.01.2020 podaný odpor) do doby termínu pojednávania
16.03.2022(tedaviacakodvaroky)žalovanýmalamoholpredložiťvšetkyrelevantnédôkazyvsúvislosti
so svojou obranou.

II. Odvolanie

20. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. a), b), c), e), f), h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a
žalobu zamietol a žalovanému priznal trovy konania vo výške 100%.

21. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie námietku žalovaného spochybňujúcu
aktívnu legitimáciu žalobcu nepovažoval za dôvodnú, pretože na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, pričom zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení
a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním, že obsah

pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení
ani postavenie dlžníka. Žalovaný však namietal vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že nevyhnutným
predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú a existujúcu
(uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/102/2008).

22. Žalovaný poukázal na rozpor odôvodnenia napadnutého rozsudku. Na jednej strane súd prvej
inštancie skonštatoval, že v danej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 15.10.2017
bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávok
na žalobcu, ktoré vznikli titulom nezaplatených faktúr, ktoré boli v zmluve o postúpení pohľadávokšpecifikované, pričom postupca „mal“ oznámením zo dňa 15.10.2017 oznámiť túto skutočnosť
(postúpenie pohľadávky) žalovanému. Na strane druhej súd prvej inštancie uviedol, že z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie však nevyplynul záver, že by postúpenie pohľadávky na základe

vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2017 bolo žalovanému postupcom
pôvodným veriteľom oznamované, a preto sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či je zmluva platná z
dôvodu jej určitosti.

23.Podľanázoružalovanéhotakýmtovzájomneprotirečivýmkonštatovanímsúdprvejinštanciespôsobil

nezákonnosť napadnutého rozsudku. Poukazujúc na § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka
žalovaný uviedol, že oznámenie postupcu predstavuje jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorého
hmotnoprávne účinky nastávajú doručením dlžníkovi, resp. okamihom, keď dlžníkovi notifikačný prejav
vôle postupcu dôjde. Pred oznámením postúpenia postupcom alebo jeho preukázaním postupníkom
má dlžník právo správať sa podľa doterajšieho stavu obligácie a vychádzať iba zo skutočností, ktoré
sú známe. Nič to však nemení na závere, že k reálnemu prevodu pohľadávky už došlo a jediným jej

veriteľom je postupník. Nenotifikovaný dlžník nemá voči postupníkovi povinnosť plniť a je zaviazaný iba
pôvodnému veriteľovi. Nenotifikovaný dlžník môže teda svoj dlh splniť postupcovi na základe § 526 ods.
1 OZ. Postupníkovi môže plniť iba na základe právnych účinkov cesie.

24. Oznámenie o postúpení pohľadávky je povinný realizovať postupca. S rovnakými právnymi účinkami

môže dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukázať postupník, avšak keďže postupník je pre dlžníka
novým a vnúteným účastníkom záväzkového vzťahu, je v súvislosti s ochranou postavenia dlžníka
nevyhnutné, aby postupník cesiu preukázal. Preukázanie cesie postupníkom vyžaduje predloženie
zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej môže dlžník verifikovať, či k prevodu práva na
plnenieskutočnedošlo.Postupcaakodoterajšíúčastníkzáväzkovéhovzťahu,nemusívrámcinotifikácie

dlžníkovi preukazovať zmluvu ani inú právnu skutočnosť. Ak teda po postúpení pohľadávky postupník
cesiu dlžníkovi preukáže, nemá následná denunciácia zo strany postupcu žiaden právny význam a
naopak. Žalovaý zdôraznil, že oznámenie o potúpení pohľadávky je vždy potrebné oznámiť dlžníkovi a
vylučujesanatentoúkonakákoľvekináoprávnenáosoba.Notifikáciounastávaprávnystav,keďjedlžník
kvalifikovaným spôsobom oboznámený so zmenou v osobe svojho veriteľa a môže splniť dlh už iba

postupníkovi. Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky je plnohodnotným, legitimačným nástrojom,
ktorý dlžníkovi záväzne identifikuje osobu postupníka a núti ho plniť výlučne nadobúdateľovi pohľadávky.

25. V danej súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 183/2012, ktorým
citujúc právny názoro v danej veci konajúceho Krajského súdu v Košiciach, s ktorým sa stotožnil,

uviedol: „V prejednávanej veci žalobca ako postupník preukazuje postúpenie žalovanej pohľadávky
zmluvou o postúpení pohľadávky ako to vyplýva zo žaloby a túto zmluvu aj pripojil k žalobe. Preto
žalovaný ako dlžník bol oprávnený dovolať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, a keďže
tak urobil, bolo povinnosťou súdu vykonať dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či táto zmluva
bola platná. Súd tak konal v súlade s právnym názorom vysloveným NS SR sp.zn. 4Obo/210/2001.

Ku kľúčovej otázke aktívnej legitimácie preto Krajský súd v Košiciach zaujal právny názor s tým, že
ÚS SR tento právny názor považoval ako správny, zákonný a v celom rozsahu sa s ním stotožnil,
a preto na tento právny názor poukazujeme.“ Podľa žalovaného v predmetnej veci v konaní pred
súdom prvej inštancie žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávky.
Keď bola preukázaná jej neplatnosť, začal účelovo tvrdiť, že dlžníkovi bolo postúpenie pohľadávky

oznámené postupcom zaslaním písomného oznámenia. Doručenie písomného oznámenia žalovanému
žalobca nepreukázal a žalovaný ako dlžník existenciu relevantného oznámenia postupcu o postúpení
pohľadávky poprel. Preto žalobca svoju aktívnu legitimáciu z takéhoto oznámenia odvíjať nemôže.
S poukazom na vyššie opísané rozhodnutie Ústavného súdu SR ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ
by právny predchodca žalobcu (postupca) doručil žalovanému ako dlžníkovi toto oznámenie pred

dňom 09.02.2000, t.j. deň, kedy v konaní bolo za prítomnosti žalovaného na pojednávaní súdom
oznámené postúpenie pohľadávky, v konaní by sa zrejme bol bránil sám námietkou nedostatku aktívnej
legitimácie a navrhol by žalobu z toho dôvodu zamietnuť. Takáto situácia nasvedčuje tomu, že postupca
neoznámil postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi pred podaním žaloby v tejto veci, pričom
nebol preukázaný ani iný čas tohto oznámenia, teda v čase podania žaloby v tejto veci svoju aktívnu

legitimáciu mohol žalobca odvíjať iba zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení
pohľadávky preukázať nevedel. Pokiaľ žalobca poukázal na doručenie uznesenia Okresného súdu v
Michalovciach žalovanému, konštatovanie tohto súdu v odôvodnení uznesenia, že zmluvou o postúpení
pohľadávok postúpil pohľadávku, nemožno podľa žalovaného považovať za relevantné oznámeniepostupcu dlžníkovi (žalovanému) už len z toho dôvodu, že nejde o právny úkon postupcu adresovaný
dlžníkovi. Postupník je pre nenotifikovaného dlžníka treťou osobou mimo hlavného záväzkového vzťahu.
Pokiaľ uplatní svoj nárok žalobou, je v záujme vlastného procesného úspechu povinný ho preukázať.

Ak nebol dlžník notifikovaným postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu a vecnú
legitimáciu zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému
dlžníkovi, a to buď súdnym doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (príp. pri inom úkone) alebo
vykonaním toho listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní.

26. Žalovaný zhrnul, že žalobca podal Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na vydanie platobného
rozkazu, a to dňa 28.11.2019, pričom v žalobnom návrhu tvrdil, že postúpenie pohľadávky bolo
žalovanémuoznámenéoznámenímopostúpenípohľadávkyzodňa15.10.2017.Knávrhupriložilzmluvu
o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky a výpis z Obchodného registra Slovenskej
republiky žalovaného preukazujúci zmenu obchodného mena žalovaného. Dňa 30.12.2019 Okresný súd
v Banskej Bystrici vydal platobný rozkaz, ktorý bol doručený žalovanému 02.01.2020. Voči platobnému

rozkazu žalobca podal odpor. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal so
skutočnosťou preukázanou žalovaným, že sa o postúpení pohľadávky dozvedel až dňa 02.01.2020
doručením platobného rozkazu. Žalobca v celom konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil, že to bol on
ako postupník, ktorý preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky postúpenie pohľadávky dlžníkovi, teda
žalovanému. Takýto právny názor z výsledkov dokazovania si vyvodil iba samotný súd po tom, čo bolo

preukázané, že postupca klamal, ak tvrdil, že postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi a na základe
tejto skutočnosti si založil vlastnú aktívnu legitimáciu.

27. Za neudržateľný považoval žalovaný postup súdu prvej inštancie, ak mal za preukázané, že
postúpenie pohľadávky postupcom dlžníkovi nebolo riadne oznámené, teda nedostalo sa do sféry jeho

vedomosti, sám bez akéhokoľvek tvrdenia žalobcu prijal právny názor, že to bol postupník, ktorý oznámil
postúpeniepohľadávkydlžníkovi,atotým,žezrejmezaslaldňa28.11.2019návrhnavydanieplatobného
rozkazu súdu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, pretože žalovaný sa o postúpení
pohľadávky dozvedel až dňa 02.01.2020, kedy mu bol súdom doručený platobný rozkaz spolu so

zmluvou o postúpení pohľadávky. Skutočnosť, že sa s týmto tvrdením súd prvej inštancie v rozsudku
nevysporiadal považoval žalovaný za pochybenie.

28. Za relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky možno poažovať oznámenie postupníka
dlžníkovi, nemôže ho nahrádzať súd. Pokiaľ by aj teoreticky došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky

postupníkom doručením platobného rozkazu spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 02.01.2020,
potom podľa žalovaného bol v tom čase už nárok spoločnosti PIEDMONT spol. s r. o. premlčaný, keďže
k premlčaniu došlo dňa 16.12.2019. Žalovaný pripomenul, že žalobca ku dňu podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu nemal aktívnu legitimáciu, pretože ku dňu podania návrhu (28.11.2019) žalovaný
nemal vedomosť o postúpení pohľadávky.

III. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu

29. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 24.05.2022. Odvolanie považoval za nedôvodné a

podľa jeho názoru súd prvej inštancie postupoval správne a to tak, že dostatočne zistil skutkový stav
veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil. Konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, nebolo postihnuté nijakou vadou, ktorá by mala
za následok vadnosť (nezákonnosť) rozsudku. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

30. Žlobca tvrdil, že žalovaný presne nekonkretizoval jednotlivé odvolacie dôvody, respektíve neuviedol,
ktorá časť odvolaním napadnutého rozsudku napĺňa konkrétny odvolací dôvod, minimálne vo vzťahu
odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP.

31. Podľa žalobcu v konaní nebola spornou skutočnosť, aké pohľadávky boli predmetom postúpenia
a žalovaný ani žiadnu spornosť v tomto smere nepreukázal. Žalovaný ako dlžník odkláňa pozornosť
od skutočnosti, že predmetné faktúry, ktoré boli predmetom postúpenia, neuhradil ani postupníkovi, ani
postupcovi.32. Ak žalovaný ako dlžník nemal vedomosť o postúpení pohľadávky (čo nie je pravda, pretože mu
postúpenie pohľadávky bolo oznamované dňa 15.10.2017), potom mal dlh splniť postupcovi. Žalovaný

však dlh nesplatil však neurobil a bez akéhokoľvek dôvodu sa spoliehal, že faktúry nie je potrebné platiť,
pričom takýto prístup žalovaného k plneniu zmluvných platobných povinností nemôže požívať súdnu
ochranu. Žalobca dodal, že pokiaľ dlžník ani po oboznámení sa s postúpením pohľadávky a prevodom
práva na plnenie naďalej neplnil ani postupcovi ani postupníkovi, verifikáciu tohto prevodu vykonal súd
a správne zistil, že zmluva o prevode pohľadávky je dostatočne určitá, zrozumiteľná a platná.

33. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 183/2012, žalobca namietal,
že toto žalovaným citované rozhodnutie vychádza z úplne odlišného skutkového stavu veci. Platnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania nebola, na rozdiel od spomenutej
veci prejednávanej ústavným súdom, spochybnená, je platná, bola žalovanému doručená, žalovaný mal
možnosť sa s jej obsahom oboznámiť, a preto zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu.

34. Podľa žalobcu nebolo pravdivé tvrdenie žalovaného, že pred podaním žaloby (návrhu na vydanie
platobného rozkazu) žalobca nemal aktívnu legitimáciu. Žalobca pri podávaní návrhu na vydanie
platobného rozkazu disponoval platnou zmluvou o postúpení pohľadávky ako aj oznámením o postúpení
pohľadávky adresovaným dlžníkovi a konal v dobrej viere, že poštou zaslané oznámenie o postúpení

pohľadávky sa dávno (viac ako dva roky) pred podaním žaloby dostalo do dispozície žalovaného. Až
neskôr, v ďalšom priebehu konania žalovaný doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky spochybnil.
Pre rozhodnutie súdu je však rozhodný stav v čase vyhlásenia rozsudku.

35. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca pri preukazovaní oznámenia o postúpení

pohľadávky klamal. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca okrem iného priložil zmluvu o
postúpení pohľadávky a oznámenie o postúpení pohľadávky. K tomuto žalobca dodal, že „Žalobcovi sa
nepodarilo v priebehu konania preukázať doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi a to aj
v kontexte zániku postupcu v dôsledku zlúčenia. Dlžník sa však o postúpení pohľadávky preukázateľne
dozvedel. Tieto dve skutočnosti sa vzájomne nevylučujú. Aktívna legitimácia bola založená tak na

zmluve o postúpení pohľadávky (ktorá bola súdu predložená, žalovanému ako dlžníkovi doručená a
jej platnosť nebola nikdy spochybnená) ako aj na oznámení o postúpení pohľadávky (ktoré bolo súdu
predložené a žalovanému ako dlžníkovi doručené spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, hoci
neskôr bolo spochybnené jeho preukázateľné doručenie dlžníkovi).

36. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 210/2001, na ktorý poukazoval aj
súd prvej inštancie a podľa ktorého: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd by z
takéhoto oznámenia vychádzal bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o

postúpení alebo jej neexistencie.“

37. K žalovaným vznesenej námietke premlčania pohľadávky žalobca argumentoval, že súd prvej
inštancie správne zistil, že s úhradou obidvoch žalovaných faktúr sa dlžník (žalovaný) dostal do
omeškania nasledujúci deň po ich splatnosti, teda dňa 16.12.2015. Štvorročná premlčacia doba by

uplynula dňa 16.12.2019. Žalobca si uplatnil predmetný nárok na upomínacom súde dňa 28.11.2019,
teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty.

38. Žalobca poukázal na názor týkajúci sa oznámenia postúpenia pohľadávky v odbornej literatúre, že
„... nie je namieste podmieňovať oprávnenie postupníka procesne uplatniť postúpené právo na plnenie

riadnou notifikáciou, či už zo strany postupcu alebo postupníka. Teoretické úvahy o tom, či možno
na plnenie zaviazať nenotifikovaného dlžníka, sú z pragmatického hľadiska nadbytočné. Postupník
je pre nenotifikovaného dlžníka treťou osobou mimo hlavného záväzkového vzťahu. Pokiaľ svoj
nárok uplatní žalobou, je v záujme vlastného procesného úspechu povinný ho preukázať. Nesplnenie
oznamovacej povinnosti postupcu v stanovenej lehote alebo vôbec nemá vplyv na platnosť cesie, ani na

jej právne účinky. [...] Ak nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú
aktívnu legitimáciu iba zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia
žalovanému dlžníkovi, a to buď súdnym doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (prípadne pri inom
úkone) alebo vykonaním tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní. Pre súd je rozhodujúcistav v čase vyhlásenia rozhodnutia. (§ 154 ods. 1 OSP, § 217 ods. 1 CSP) a pokiaľ postupník svoj nárok
v konaní nepreukáže, jeho návrhu nemožno vyhovieť.“ (Števček, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451
- 880. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2019, 1754 s.).

39. Žalobca na vyššie uvedené nadviazal, že v predmetnom konaní postupník svoj nárok jednoznačne
a nepochybne preukázal, a to okrem iného zmluvou o postúpení pohľadávky (o ktorej platnosti nie je
dôvod pochybovať ako aj oznámením o postúpení.

40. V súvislosti s otázkou unesenia dôkazného bremena ohľadne postúpenia pohľadávky žalobca
poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/825/2015: „Dôkazné bremeno
preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky odporkyni v konaní zaťažovalo práve
navrhovateľa, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky.
Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda navrhovateľ uniesť buď preukázaním
doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky odporkyni, alebo predložením tvrdenej zmluvy

o postúpení pohľadávky.“ Obdobne podľa uznesenia Krajského súdu Nitra, sp. zn. 25Co/153/2011
„Aktívna vecná legitimácia znamená stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je niekto
nositeľom tvrdeného subjektívneho práva. Odhliadnuc od toho, že dlžník ani nenamietal, že by mu
postúpenie pohľadávky nebolo oznámené, je nesporné, že v krajnom prípade bolo oznámené dlžníkovi
ako odporcovi postúpenie pohľadávky najneskôr doručením žalobného návrhu, a preto zamietnutie

žalobného návrhu neprichádzalo do úvahy v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.“

41. Žalobca tiež poznamenal, že žalovaný nikdy netvrdil, že obchodný partner (PIEDMONT spol. s r. o.)
mu služby neposkytol, ale len uviedol, že služby údajne neboli poskytnuté riadne a včas. O nepravdivosti
tohto tvrdenia však svedčí fakt, že obchodným spoločnostiam žiadateľov boli poskytnuté nenávratné

finančné príspevky v zmysle zmlúv o poskytnutí nenávratných finančných príspevkov.

IV. Vyjadrenie (replika) žalovaného

42. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.06.2022 uviedol, že spoločnosť PRIEDMONT, spol. s.r.o.
bola na základe právneho dôvodu zrušenia : Rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti
podľa § 68 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra s tým, že právnym
nástupcom tejto spoločnosti sa stala spoločnosť GRIFT, spol. s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 35
949 571. Spoločnosť GRIFT, spol. s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, IČO: 35 949 571 bola zrušená od

27.10.2017 so zápisom v obchodnom registri od 8.12.2017 podľa § 68 ods. 3 písm. b). Svedčia o tom
zápisy v obchodnom registri. Žalobca tvrdí, že mu spoločnosť PIEDMONT spol. s r. o., teda pôvodný
veriteľ oznámila postúpenie pohľadávky dňa 15.10.2017. Správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
postúpenie pohľadávky dlžníkovi poštou preukázané nebolo. Žalovaný vo svojom účtovníctve evidoval
spochybnenú pohľadávku pôvodného veriteľa a vôbec nemal vedomosť o tom, že pohľadávka bola

postúpená na postupníka a nevedel, že spoločnosť bola zrušená a že jej právnym nástupcom sa
stala ďalšia spoločnosť, a to spoločnosť GRIFT, spol. s.r.o.. Vychádzajúc z výpisu z obchodného
registra spoločnosti GRIFT, spol. s.r.o. , pôvodný veriteľ bol zlúčený do tejto spoločnosti dňa 27.10.2017
a spoločnosť GRIFT spol. s.r.o. bola zrušená od 27.10.2017 (so zápisom v obchodnom registri od
8.12.2017).

43. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení tvrdil, že mal žalovaný plniť pôvodnému veriteľovi, žalovaný
argumentoval, že nie je zrejmé, ako mal plniť žalovaný postupcovi, teda pôvodnému veriteľovi, keď
spoločnosťbolazlúčenádoinejspoločnosti,pričomžalobcaevidovalsvojzáväzokvždyvočipôvodnému
veriteľovi a aj spoločnosť GRIFT, spol. s r.o. ako právny nástupca od 8.12.2017 bola zrušená.

44. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že ak žalovaný disponoval platnou zmluvou o postúpení ako
aj oznámení o postúpení pohľadávky a postupca, teda pôvodný veriteľ bol v dobrej viere, že toto
oznámenie bolo vykonané, mal mu plniť. Nevedno komu mal plniť, keďže tak pôvodný veriteľ ako aj
jeho nástupca boli z obchodného registra vymazaní a žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky

postupcom ani preukázané postúpenie pohľadávky postupníkom žalovanému doručené nebolo. Za
podstatné v tejto súvislosti žalovaný považoval, že ak pôvodný veriteľ mal skutočne reálne pohľadávky
vyplývajúce z faktúr, nič mu nebránil tomu, aby v priebehu už spomínaných dvoch rokov od postúpenia
pohľadávky vyzval žalovaného na úhradu splatnej pohľadávky, čo však nevykonal. Preto žalovanývyjadril pochybnosti o termíne postúpenia pohľadávky medzi postupcom a postupníkom a vyjadril
presvedčenie, že zmluva o postúpení pohľadávky bola vyhotovená dodatočne, antidatovane.

45. V konaní pred súdom bolo podľa žalovaného preukázané, že postupca dlžníkovi neoznámil
postúpenie pohľadávky (tvrdenie žalobcu ako aj súdu s poukazom na rozsudok NS SR sp.zn.
4Obo210/2001 stanovuje, že iba v tom prípade, ak by postupca relevantným postupom oznámil dlžníkovi
postúpenie pohľadávky bez ďalšieho by to založilo jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej
pohľadávky). Uvedený právny názor svedčí o tom, že ak v konaní nebolo preukázané postúpenie

pohľadávky postupníkovi, tento nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky.

46. Postúpenie pohľadávky je potrebné či už postupcom alebo postupníkom preukázať dlžníkovi.
Dlžníkovi (žalovanému) bolo preukázané postúpenie pohľadávky, vrátane samotnej zmluvy o postúpení
pohľadávky až dňa 02.01.2020. Preto žalovaný tvrdil, že až týmto dňom mal dlžník povinnosť
plniť postupníkovi, pretože až dňom 02.01.2020 sa dozvedel, kto vlastne je jeho veriteľom.

Predchádzajúcemu veriteľovi ani jeho právneho nástupcovi plniť nemohol, pretože boli vymazaní z
obchodného registra a nemali právnu subjektivitu. Dňom 28.11.2019 žalobca nemal aktívnu legitimáciu
k vedeniu súdneho sporu. Pohľadávka pôvodného veriteľa bola dňom 16.12.2019 premlčaná. Podľa §
111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej
doby. Preto podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania.

47. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný odkláňal pozornosť od skutočnosti, že predmetné faktúry neboli
uhradené ani postupníkovi ani postupcovi a žalovaný nepreukázal, z akého dôvodu dlh nesplnil, vo
vyjadrenížalovanýpoukázalnato,žejasneuviedolvosvojejreklamáciiaajvpriebehusúdnehokonania,
že mu postupca neposkytol služby infomanažmentu, k poskytnutiu ktorých sa v dodatkoch k zmluvám

zaviazal. Služby manažmentu uskutočňoval žalovaný od roku 2016 sám, bez súčinnosti a akejkoľvek
pomoci postupcu. Služby infomanažmentu žalovaný poskytoval pre klientov až do roku 2020 a 2021,
kedyskončilopiate,záverečnémonitorovacieobdobiepreuvedenýchklientov.Jeevidentné,žežalovaný
preukázal, že postupca žiadne služby počas rokov 2016 až 2021 pre žalovaného nevykonal, odmenu
si vyúčtoval vopred, pričom práce, ku ktorým sa zaviazal podpísaním dodatkov nevykonal. Žalovaný

neposkytovanie služieb reklamoval, o neposkytovaní služieb vypovedala aj konateľka žalovaného na
pojednávaní dňa 16.03.2022, kde sa vyjadrila, že po podpise dodatkov č. 1 postupca vystavil faktúry
na druhú časť odmeny vo výške 50% z dohodnutej odmeny, ale žiadne služby po vystavení uvedených
faktúr nevykonal. Postupca neposlal žiadnu upomienku žalovanému, naopak, žalovaný reklamoval
neposkytovanie služieb. Aj skutočnosť, že postupca nemal žiadnych zamestnancov, ktorí by prácu

poradenstva pri infomanažmente poskytovali a samotný konateľ zomrel 15.02.2019 svedčí o tom, že
prácedokoncaobdobiamonitoringu(2021)preukázateľnenemohlibyťposkytovanézostranypostupcu.

V. Vyjadrenie (duplika) žalobcu

48. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 22.07.2022.

49. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení uvádza, že spoločnosť PIEDMONT, spol. s r. o. bola zrušená a jej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť GRIFT, spol. s r.o. a že aj táto spoločnosť bola zrušená,

žalobca pre úplnosť doplnil, že spoločnosť GRIFT, spol. s r.o. bola zrušená s právnym nástupcom
v dôsledku zlúčenia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, ktorý uvedené skutočnosti dáva do
súvisu s nemožnosťou preukázania postúpenia pohľadávky a s údajnou nemožnosťou splniť záväzok
postupcovi ako pôvodnému veriteľovi. Súd prvej inštancie nezistil, že žalovanému ako dlžníkovi
bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. Jednotlivé žalovaným uvádzané skutočnosti:

nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky (resp. nepreukázanie doručenia žalobcom), zrušenie
spoločnosti právneho predchodcu žalobcu s právnym nástupcom a nemožnosť či možnosť splniť
záväzok však nemajú vzájomný súvis, aký im prikladá žalovaný. Žiadna žalovaným naznačovaná
súvislosť medzi legálnym procesom zrušenia obchodnej spoločnosti veriteľa s právnym nástupcom a
nemožnosťou plniť záväzok dlžníkom, neexistuje.

50. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že postúpenie pohľadávky dlžníkovi poštou preukázané nebolo, pričom
žalovaný vo svojom účtovníctve aj naďalej evidoval pohľadávku pôvodného veriteľa a nemal vedomosť
o tom, že pohľadávka bola postúpená na postupníka a nevedel ani, že spoločnosť bola zrušená, žalobcaoponoval, že pokiaľ žalovaný nemohol plniť postupníkovi, nič mu nebránilo plniť postupcovi, resp.
jeho právnemu nástupcovi. Identifikáciu nástupníckej spoločnosti mohol spoľahlivo zistiť z obchodného
registra. Neobstojí teda tvrdenie žalovaného o jeho nevedomosti o zrušení spoločnosti postupcu, a v

dôsledku toho o (údajnej) nemožnosti plniť. V tejto súvislosti žalovaný síce správne cituje ustanovenie
§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka („Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi“), podľa ktorého však nepostupoval, lebo postupcovi neplnil, hoci plniť mohol.

51. Žalobca podotkol, že obchodná spoločnosť zrušením nestráca právnu subjektivitu, t. j. aj po zrušení
má právnu subjektivitu, a to pokým nedôjde k jej zániku. Proces zániku spoločnosti je zavŕšený dňom
výmazu spoločnosti z obchodného registra. V danom prípade postupca - spoločnosť PIEDMONT, spol.
s r. o. zanikla dňom výmazu, a to dňa 27.10.2017. Ako postupca preto bola v danom čase (15.10.2017)
oprávnená postúpiť pohľadávku na žalobcu.

52. Niet žiadneho dôvodu len s poukazom na časovú postupnosť zrušenia obchodnej spoločnosti
právneho predchodcu, bez akéhokoľvek predloženého dôkazu obviniť žalobcu z antidatovania zmluvy
o postúpení pohľadávky. Žalovaný tak činí výlučne z dôvodu, že je subjektívne nespokojný s tým, že
súd vyhodnotil túto zmluvu ako dostatočne určitú a platnú a správne na nej založil aj aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. „Ak nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú

aktívnu legitimáciu iba zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia
žalovanému dlžníkovi, a to buď súdnym doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (prípadne pri inom
úkone) alebo vykonaním tohto listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní. Pre súd je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. (§ 154 ods. 1 OSP, § 217 ods. 1 CSP) a pokiaľ postupník svoj nárok
v konaní nepreukáže, jeho návrhu nemožno vyhovieť.“ (Števček, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451

- 880. Komentár. 2. vydanie. Praha: C.H. Beck, 2019, 1754 s.). Súd prvej inštncie postupoval presne
v intenciách uvedeného právneho názoru, ktorý vyplýva aj z ďalších zdrojov citovaných žalobcom vo
vyjadrení k odvolaniu. Žalovaný nemal pravdu keď tvrdí, že ak v konaní nebolo preukázané doručenie
oznámenia o postúpení pohľadávky dlžníkovi, postupník nemá aktívnu legitimáciu v spore o zaplatenie
postupovanej pohľadávky.

53. Žalobca zdôraznil, že oznámenie o postúpení pohľadávky je možné urobiť aj celkom bezformálne,
pretože na rozdiel od zmluvy o postúpení pohľadávky Občiansky zákonník preň nepredpisuje žiadne
formálne náležitosti ... Z druhej vety § 526 ods. 1 OZ ... možno vyvodiť, že oznámenie o postúpení
pohľadávky môže urobiť aj tretia osoba ... na účinnosť postúpenia pohľadávky stačí každá jasná

a spoľahlivá správa odkiaľkoľvek [...] Dlžník zo skutočnosti, že nebol včas o postúpení pohľadávky
informovaný, nemôže získať žiadnu výhodu.“ (Fekete, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár,
Bratislava: Eurokódex 2011) II.9 Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33 Odo
657/2005 „Ani námitka žalované, že soudy při posouzení aktivní legitimace žalobkyně vycházely ze
smlouvy o postoupení pohledávky uzavřené mezi žalobkyní jako postupníkem a společností A. jako

postupitelem, přičemž nezkoumaly, zda bylo toto postoupení žalované jako dlužníkovi oznámeno, není
způsobilá založit přípustnost dovolání podle § 237 odst. 1 písm. c/ o. s. ř., neboť oznámení postoupení
pohledávky a tedy změna v subjektech závazkového vztahu (na straně věřitele) ve smyslu § 526 obč.
zák. má pouze ty právní účinky (pokud nebylo mezi stranami sjednáno něco jiného), že dokud není
dlužníku postoupení prokázáno, může plnit i původnímu věřiteli (postupiteli), který je povinen takto

poskytnuté plnění přijmout. V případě vymáhání nároku soudní cestou pak postačuje, je-li okolnost o
postoupení pohledávky součástí žalobních tvrzení a přiloženými důkazy i prokázána s tím, že doručením
žaloby je žalovanému jako dlužníkovi oznámeno postoupení pohledávky.“

VI. Relevantné právne predpisy

54. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

55. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.56. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

57. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

58. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

59. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

60. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť
v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

61. Podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj
svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené

alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi.
Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia
neboli ešte splatné.

VII. Posúdenie veci odvolacím súdom

62. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktore´ jeho vydaniu predchádzalo, pričom
odvolanie prejedal bez nariadenia pojednávania s ohľadom na § 385 CSP. Súd vo veci vyhlásil

rozhodnutie verejne v súlade s § 219 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.

63. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorého výroková časť je opísaná v ods. 8 odôvodnenia tohto rozhodnutia a odôvodnenie v
ods. 9 až 19 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

64. Medzi účastníkmi konania s poukazom na § 151 ods. 1 CSP nebolo sporné, že žalovaný ako
objednávateľ a obchodná spoločnosť PIEDMONT, spol. s r. o. ako poskytovateľ uzavreli dve zmluvy o
poskytovaní konzultačných služieb (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka). Prvá zmluva uzavretá dňa
22.01.2013 spolu s dodatkom zo dňa 23.09.2014 sa týkala dodania konzultačných služieb žalovanému,

ktorý mal uzavretú zmluvu s obchodnou spoločnosťou STRUO, s. r. o., Dr. Clementisa 1214/4, 977
01 Brezno, IČO: 44 693 222, predmetom ktorej malo byť vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný
príspevok. Druhá zmluva uzavretá dňa 19.02.2013 spolu s dodatkom zo dňa 10.03.2014 sa týkala
dodania konzultačných služieb žalovanému, ktorý mal uzavretú zmluvu s obchodnou spoločnosťou
ProTechService,s.r.o.,kuSurdoku35,08001Prešov,IČO:36477770,rovnakožiadateľaonenávratný

finančný príspevok. PIEDMONT, spol. s r. o. vystavila žalovanému postupne štyri faktúry.

65. V súvislosti s prvou zmluvou vystavila PIEDMONT, spol. s r. o. faktúru č. 1020140030 zo dňa
06.06.2014, ktorou vyúčtovala žalovanému odmenu za vykonanú prácu v rámci projektu STRUO, s. r. o.
vo výške 71.982,- eur vrátane DPH, pričom faktúru žalovaný uhradil. Druhou faktúrou č. 1020150049 zo

dňa 30.11.2015 (splatná dňa 15.12.2015) vyúčtovala PIEDMONT, spol. s r. o. žalovanému poskytnuté
kompletné poradenstvo za činnosti - projekt STRUO, s. r. o. vo výške 71.982,- eur vrátane DPH, pričom
žalovaný faktúru nezaplatil. Nebolo sporné, že fakturovanú sumu žalovaný neuhradil ani žalobcovi.

66. V súvislosti s druhou zmluvou vystavila PIEDMONT, spol. s r. o. faktúru 1020140009 zo dňa

31.01.2014, ktorou vyúčtovala žalovanému odmenu za vykonanú prácu v rámci projektu ProTech
Service, s. r. o. vo výške 68.431,72 eur vrátane DPH, pričom faktúru žalovaný uhradil. Druhou faktúrou
č. 1020150050 zo dňa 30.11.2015 (splatná dňa 15.12.2015) vyúčtovala PIEDMONT, spol. s r. o.
žalovanému poskytnuté kompletné poradenstvo za činnosti - projekt STRUO, s. r. o. vo výške 68.431,72eur vrátane DPH, pričom žalovaný faktúru nezaplatil. Nebolo sporné, že fakturovanú sumu žalovaný
neuhradil ani žalobcovi.

67. Ďalej z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštanie vyplynulo, že dňa 15.10.2017 uzavrel
PIEDMONT, spol. s r. o. ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V článku I. zmluvy boli špecifikované pohľadávky z vyššie
opísaných faktúr (faktúra č. 1020150049 na sumu 71.982,- eur a faktúra č. 1020150050 na sumu
68.431,68 EUR).

68.Okrajomodvolacísúdpoukazujenato,ževodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudku(vodseku
6.3) súd prvej inštancie opisuje zmluvu o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie v tomto odseku
konštatuje, že „postupca oznámil žalovanému presnú špecifikáciu postúpenej pohľadávky“. Zároveň v
protirečení s týmto tvrdením súd prvej inštancie uvádza, že „o doručení resp. doručovaní predmetnej
listiny žalovanému žalobca nepredložil žiaden doklad. Rovnako nepreukázal, že by sa predmetná

listina, pred podaním žaloby, dostala aspoň do dispozičnej sféry žalovaného.“ Je nevyhnutné, aby bol
súd prvej inštancie pozornejší pri formulovaní myšlienok do odôvodenia svojich rozhodnutí a vyhol
sa nepresnostiam zneisťujúcim význam jeho úvah a právnych záverov Naznačený rozpor súd prvej
inštancie nevysvetlil, pričom zrejme išlo len o nepozornosť a chybu v písaní. Podobných pochybení by
sa v budúcnosti mal súd prvej inštancie vyvarovať, pretože zrozumiteľnosť jeho rozhodnutí je dôležitým

atribútom vnímania a autority predstaviteľa súdnej moci, ktorý sa napĺňa práve prostredníctvom súdnych
rozhodnutí.

69. Ďalším nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý však už odvolací súd nepovažoval
len za nepozornosť ale za pochybenie súdu prvej inštancie, sa týkal nosnej námietky vyslovenej

žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá bola zároveň i odvolacou námietkou, a tou bolo
spochybnenie vecnej legitimácie žalobcu spočívajúce v popretí vzniku nároku postupcu na zaplatenie
odmeny za poskytnuté služby zo zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb opísaných napríklad v časti
I. odôvodnenia tohto rozhodnutia alebo v ods. 66 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

70. Vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníkov (strán sporu)
vyplývajúce z hmotného práva. Účastník má vecnú legitimáciu za predpokladu, že mu svedčí stav z
hmotného práva, teda je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v
konaní pred súdom má rozhodnúť. Existencia vecnej legitimácie je nevyhnutnou podmienkou úspechu

v súdnom konaní. Pokiaľ totiž žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, v konaní pred súdom na
základe ním iniciovanej žaloby nemôže byť úspešný. Napríklad v prípade žalôb na plnenie, pokiaľ by
žaobcovi neprináležalo konkrétne právo vymáhať určitú sumu od žalovaného, ním podanú žalobu z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd zamietne.

71. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku uviedol, že z dokazovania nevyplynulo, že by
postúpenie pohľadávky zmluvou zo dňa 15.10.2017 bolo žalovanému postupcom (pôvodným veriteľom)
oznamované,pričomnáslednesúdprvejinštanciedeklaroval,žedospelkzáveru,žezmluvaopostúpení
pohľadávky je dostatočne určitá, keď z nej vyplývajú strany zmluvy, predmet pohľadávky je špecifikovaný
a ide o pohľadávky voči žalovanému, ktoré vznikli titulom nezaplatených faktúr. Ďalej súd prvej inštancie

uviedol, že v zmluve o postúpení pohľadávok sú jednotlivé postupované pohľadávky špecifikované tak,
že pri každej je uvedený dodávateľ, VS (totožný s číslom postúpených faktúr), dátum vystavenia a
splatnosti faktúr, odberateľ, zákazka, celková fakturovaná suma, celková dlžná suma a počet dní po
splatnosti jednotlivých faktúr. V zmluve o postúpení pohľadávok je rovnako uvedená konkrétna povinná
osoba - žalovaný. Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva je

dostatočne určitá a v konaní jej neplatnosť preukázaná nebola, preto ohľadom žalobou uplatnených
pohľadávok má súd prvej inštancie za to, že žalobca je aktívne legitimovaný.

72. Nemožno uprieť súdu prvej inštancie, že sa vecou svedomito zaoberal a z odôvodnenia jeho
(odvolaním napadnutého) rozhodnutia je táto skutočnosť i zrejmá, pričom v mnohých úvahách sa s

jeho názorom odvolací súd aj stotožnil. Počiatočná chyba v úsudku však viedla súd prvej inštancie k
nasmerovaniu jeho úvah nesprávnym smerom a viedla k záverom, ktoré odvolací súd nemohol hodnotiť
ako vecne správne po právnej stránke správne právne posúdené.73. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, ako ho odvolací súd
opisuje v ods. 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia, sám uvádza citujúc uznesenie NS SR sp. zn.
5Obo/102/2008, že obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o

postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka a nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy
je,žemusíísťopohľadávkuurčitú(identifikovateľnú)aexistujúcu,právnymnázoromvyslovenýmvtomto
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa pri posudzovaní predmetnej veci a formulovaní svojich úvah do
rozsudku súd prvej inštancie vôbec neriadil. Súd prvej inštancie prehliadol, že pre konštatovanie aktívnej
vecnej legitimácie nepostačuje dospieť k záveru, že je platná len zmluva o postúpení pohľadávky. Za

situácie, že si žalobca žalobou uplatňoval na súde pohľadávku, ktorú nadobudol od postupcu, bolo z
logiky veci, rovnako to formuloval Najvyšší súd SR vo vyššie spomenutom rozhodnutí, potrebné posúdiť
aj existenciu postupovanej pohľadávky. Žalobca, keďže bol právnym nástupcom postupcu, bol povinný
miesto postupcu preukázať, že nárok ním uplatnený z (postúpenej) pohľadávky naozaj vznikol a práve
postupcovi, pokiaľ by pohľadávku nepostúpil, vyplývalo z hmotnoprávnych predpisov oprávnenie na
úhradu peňažného dlhu uplatneného v predmetnej žalobe. Existenciu pohľadávky nemožno prezumovať

jej postúpením a povinnosť žalobcu preukázať existenciu pohľadávky je rovnako nevyhnutná, ako by
sám bol pôvodným veriteľom a nezbaví sa ho len tvrdením, že nebol účastníkom pôvodného právneho
vzťahu a pohľadávku len nadobudol.

74. Je potrebné uviesť tiež na pravú mieru, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozsudku (opísanom v ods. 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia) hodnotiac oprávnenie žalobcu podať
žalobu užíva pojem aktívna legitimácia, pričom však bolo namieste v danom prípade používať úplný
právny pojem aktívna vecná legitimácia. Iba ten, komu svedčí hmotné právo, môže byť v konaní
pred súdom úspešný. Práve otázka (aktívnej) vecnej legitimácie žalobcu bola ťažiskom sporu a v jej
vyriešení spočívalo posúdenie dôvodnosti žaloby. Pre pripomenutie, pod pojmom vecná legitimácia sa

rozumie oprávnenie účastníkov právnych vzťahov (strán sporu) vyplývajúce z hmotného práva. Pre
akceptovanie vecnej legitimácie žalobcu (aktívnej vecnej legitimácie) - teda stavu, kedy úspešne iniciuje
súdne konanie všeobecnou žalobou proti žalovanému vyplývajúceho z hmotnoprávnych predpisov, nie
je bez významu, ak žalovaný oprávnenosť pôvodnej pohľadávky sporuje. Žalovaný má právo rovnako
ako proti postupcovi uplatniť námietky proti pohľadávke aj proti žalobcovi ako postupníkovi (§ 529 ods.

1 Občianskeho zákonníka). Zároveň môže byť žaloba úspešná len v prípade, ak žalobca preukáže
svoju vecnú legitimáciu, teda, že mu právo svedčí z hmotnoprávnych predpisov. Samotné postúpenie
pohľadávky, hoci nie je právne irelevantné, je podstatné len do tej miery, kto je oprávnený pohľadávku
vymáhať, avšak fundamentálnou podmienkou aj v takomto prípade je reálnosť (existencia) pohľadávky.

75. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť so žalobcom pokiaľ tvrdil, že „v predmetnom
konaní postupník svoj nárok jednoznačne a nepochybne preukázal, a to okrem iného zmluvou o
postúpení pohľadávky (o ktorej platnosti nie je dôvod pochybovať.“ Zmluvou o postúpení možno
preukázať len prechod práv pohľadávky z postupcu na postupníka. Zmluva o postúpení pohľadávky
nedokazuje legitimitu samotnej pohľadávky ani existenciu základného právneho vzťahu, z ktorého

tvrdená pohľadávka pochádza. Súd prvej inštancie preto nemohol bez ďalšieho vecnú legitimáciu
žalobcu akceptovať len z ním predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky a pri svojom rozhodovaní z
nej vychádzať bez toho, aby skúmal právny titul postúpenej pohľadávky, jej reálnu existenciu, legálny
priebeh a výšku.

76. Odvolací súd sa nestotožnil s konštatáciou uvedenou v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku,žepokiaľideouplatnenýtitul,spornouvkonaníbolalenskutočnosťči,kedyaakýmspôsobom
žalovaný fakturované služby reklamoval a existencia dohody medzi ním a právnym predchodcom
žalobcu o tom, že predmetné faktúry žalovaný nemusí uhradiť. Z tvrdení žalovaného v konaní pred
súdom prvej inštancie (opísaných napr. v časti I. odôvodnenia tohto rozhodnutia) vyplýva, že sporoval

dodanie tovaru.

77. Pri posudzovaní jednotlivých tvrdení strán sporu súd prvej inštancie nemôže opomínať, že
strany sporu majú rovné postavenie. Pokiaľ súd prvej inštancie prijal argumentáciu žalobcu tvrdiacu
oprávnenosť žalobou uplatneného nároku na jednej strane a ku tvrdeniam žalovaného uzavrel, že nie je

možné akceptovať žalovaného tvrdenie popierajúce nárok na zaplatenie žalobou uplatneného nároku,
bolopovinnosťousúduprvejinštancievysvetliť,prečopristupovalnerovnakokstranámsporuapredtým,
ako hodnotil obranu žalovaného nežiadal od žalobcu k jeho skutkovým tvrdeniam o právnom základe
sporu - existencie pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia, a tieto podoprieť takými listinnýmidôkazmi, ktoré by nárok žalobcu osvedčili. Za nedostatočné považoval odvolací súd konštatovanie
dôvodnosti uplatneného nároku (len) z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o
reklamovaní vyfakturovaných služieb.

78. V odvolacom konaní je prvostupňové súdne rozhodnutie posudzované z hľadiska adekvátnosti
jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení
všetkých dôkazov súd prvej inštancie vydal meritórne rozhodnutie. Je nad rámec povinností odvolacieho
súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť zo súdneho spisu vyplývajúceho skutkového stavu so závermi

súdu prvej inštancie uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov
odvolaním napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia.
Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou nahrádzať rolu prvostupňového súdu a tiež zdôrazňuje,
žesazákonnéaspravodlivérozhodnutiemožnonadvšetkypochybnostipovažovaťlentakérozhodnutie,
ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery (prisúdené právo) uvedené vo výroku
rozhodnutia.

79. Vyriešenie otázky vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy si súd prvej inštancie značne
zjednodušil. Z úvah uvedených v odvolaním napadnutom rozsudku, pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca
nemánároknazaplatenienímuplatnenéhonároku,bolojehopovinnosťouposkytnúťsúdutakéskutkové
tvrdenie a tieto podoprieť takými listinnými dôkazmi, ktoré by nárok žalobcu vylučovali. Súd prvej

inštancie za nedostatočné popretie skutkových tvrdení žalobcu považoval to, že „žalovaný v rámci
podaného odporu, ale ani počas celého konania na tunajšom súde relevantným spôsobom a bez
akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že služby (ktorých zaplatenie je predmetom tejto žaloby) u
právneho predchodcu žalobcu riadne a včas reklamoval“.

80. Len za situácie, že sú skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie
- nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú.
Nespornéskutkovétvrdeniasisúdosvojujeakozistenýskutkovýstavaďalejznichprisvojomrozhodnutí
vychádza. V danom prípade však nebolo nesporné, že postupca bol legitímnym veriteľom žalovaného
a nebola nesporná ani výška pohľadávky postupcu. Súd prvej inštancie nemohol preto ako z nespornej

vychádzať z informácie o pohľadávke a právne uzavrieť, že dôvodnosť žaloby je daná platnosťou zmluvy
o postúpení pohľadávky.

81. Súd prvej inštancie pochybil, keď nepovažoval za potrebné žiadať od žalobcu preukázanie dodania
služby a vzniku ním tvrdenej pohľadávky, ale naopak požadoval od žalovaného preukázanie, že

služby neboli dodané žalovanému riadne a včas. Súd pri posudzovaní skutkového stavu vychádza z
predpokladu, že ak nedôjde k riadnemu popretiu skutkových tvrdení, tieto sa považujú za nesporné a
neexistuje žiaden relevantný dôvod vykonávať na ich preukázanie akékoľvek dokazovanie.

82. Ustanovenie § 151 zakotvuje možnosť súdu tvrdenia strán sporu, ktoré nie sú sporné, nepreverovať

a osvojiť si ich ako skutkový záver. Pri identifikácii sporných a nesporných tvrdení je dôležité posúdiť
relevantnosť skutkového tvrdenia a účinnosť jeho popretia. S ohľadom na predmetné konanie, sa za
nesporné skutkové tvrdenie môže považovať, ktoré protistrana nepoprela vôbec alebo ho nepoprela
neúčinne. To znamená, že popretie musí byť kvalitatívne schopné spochybniť pravdivosť skutkového
tvrdenia protistrany. Je na individuálnom posúdení súdom, či spĺňa popretie skutkového tvrdenia

požiadavku účinnosti definovanú v § 151 ods. 1 a ods. 2 CSP.

83. Zákonodarca dáva do významovej rovnosti pojem „nesporné tvrdenia“ uvedený v § 151 CSP s
pojmom „zhodné tvrdenia“ použitý v § 186 ods. 2 CSP. Z uvedeného je odvoditeľný logický záver, že súd
pri kreovaní svojich skutkových záverov vychádza z nesporných tvrdení a pri sporných skutočnostiach

je jeho povinnosťou vyhodnotiť pravdivosť tvrdení strán sporu na základe vykonaných dôkazov.

84. Popretie skutkových tvrdení protistrany sa posudzuje podľa obsahu, má byť však výslovné.
Procesnou obranou v zmysle § 151 ods. 2 CSP nie je len priame vyhlásenie, že konkrétne skutkové
tvrdenie protistrany nie je pravdivé a predloženie dôkazov o tom. Za výslovné popretie možno považovať

aj predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.

85. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu - zásady
spravodlivej a účinnej ochrany práv (čl. 2 CSP) a zásady zákazu zneužitia práva (čl. 5 CSP), je súdoprávnenývyzvaťnadoplnenienedostatočnéhopopretiarovnako,akojeoprávnenývyzvaťnadoplnenie
skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP).

86. Nie je vecou žalovaného, že na strane žalobcu nie je postupca ale osoba, ktorej tvrdenú
pohľadávku postúpil. Žalobcu táto skutočnosť nezbavuje povinnosti preukázať existenciu postúpenej
pohľadávky. Žalovaný môže rovnako ako proti postupcovi namietať existenciu pohľadávky aj proti
žalobcovi (postupníkovi), pričom pre zistenie reálnosti uplatneného nároku spočíva dôkazné bremeno
na žalobcovi, hoci aj nebol priamym účastníkom právneho vzťahu zo zmlúv o poskytovaní konzultačných

služieb. Vo vzťahu k súdenej veci odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno preukázania vzniku
pohľadávky a jej výšky bolo na žalobcovi a nemalo skončiť len pri preukázaní existencie zmluvy o
postúpeníafaktúr,naktorétátozmluvapoukazuje.Povinnosťoužalobcubolopredsúdomprvejinštancie
preukázať existenciu zmluvou mu postúpenej pohľadávky, pričom bez splnenia tejto bezpodmienečnej
povinnosti ďalej nebolo možné dospieť k záveru o oprávnenosti žalobou uplatneného nároku.

87. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že existencia faktúry ani zmluvy o postúpení pohľadávky nie
je dôkazom reálnosti tvrdenej peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Samotná existencia faktúr
nezakladá právo na jej úhradu bez právneho podkladu, ktorým je splnenie záväzku dohodnutého medzi
účastníkmizmluvy.Faktúraniejeprávnymtitulom,alejelenúčtovnýmdokladomazároveňprostriedkom
(výzvou) na zaplatenie. Existencia faktúr a ich doručenie žalovanému nemohol bez ďalšieho byť

dôkazom o vzniku jeho povinnosti uhradiť peňažný záväzok. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je právne
bezvýznamuajtáskutočnosť,čižalovanýpredmetnéfaktúry(č.1020150049a1020150050)evidovalvo
svojom účtovníctve. Možno teda zhrnúť, že faktúry predložené žalobcom neboli postačujúcim dôkazom
preukazujúcim skutočné dodanie služby. Postačujúcim nebolo ani predloženie zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktorá na predmetné faktúry odkazuje.

88.Jerozumnésadomnievať,žečinnosťpodnikateľakonajúcehosočakávanou(bežnou)obchodníckou
opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, pokiaľ je hodnota obchodu relatívne vysoká (nie bagateľná),
čo bolo deklarované aj v posudzovanom prípade, v sebe zahŕňa potrebu (častej alebo aspoň nejakej)
komunikáciemedzizmluvnýmistranami,budezaznamenaná(archivovaná)azanechájasnúhmatateľnú

stopu buď v podobe elektronickej alebo písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných
podkladov o procese obstarania, ďalšieho spracovania alebo využitia, skrátka o samotnom predmete
jednotlivých dodávok. Takouto stopou by boli podklady napríklad informujúce o koordinácii jednotlivých
úkonov medzi účastníkmi zmluvného vzťahu - medzi postupcom a žalovaným alebo medzi žalovaným a
jeho odberateľmi. Uvedený výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov len minimálny a predpokladá

sa, že podnikateľ pri svojej bežnej činnosti disponuje množstvom aj iných dôkazov, ktoré získal v
priebehu realizovania svojich obchodov. Takéto dôkazy obozretný podnikateľ uchováva po celú dobu,
kedy by mohli byť jeho obchodné transakcie preverované, pretože je povinnosťou daňového subjektu
pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti
vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Pokiaľ podnikateľ nepristupuje

k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že sa v prípade sporu svojej
pohľadávky nedomôže.

89. Otázka týkajúca sa pôvodného (základného) plnenia postupcom žalovanému riadne a včas, teda v
rozsahu a termíne podľa v predmetných zmluvách dohodnutých podmienok, bola otázkou rozhodnou

pre konštatovanie vzniku samotného práva na peňažné plnenie (odmenu) pre postupcu. Len riadne a
včas poskytnuté plnenie vyvoláva právny účinok vzniku záväzku dlžníka ako zmluvnej strany poskytnúť
protihodnotu. Samotné predloženie faktúry žalobcom bez ďalšieho nemohlo postačovať, aby súd prvej
inštancie konštatoval dôvodnosť žaloby a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy.
Súd, pokiaľ má rozhodnúť spravodlivo a prisúdiť právo na to oprávnenej osobe, musí vychádzať z takých

dôkazov, ktoré bez pochybností osvedčujú tvrdenie strany sporu.

90. Pokiaľ meritórne ide o žalobu, ktorou je uplatnené právo na plnenie, pred súdom prvej inštancie
mala byť ako prvá vyriešená otázka (medzi stranami sporná), či vznikol nárok na zaplatenie žalovaného
plnenia, pričom pohľadávka postupcu mohla vzniknúť len po tom, ako z jeho strany bol splnený záväzok

zakladajúci právo na odmenu podľa zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb. Preto predmetom
dokazovania pred súdom malo byť zisťovanie, či služby ako titul pre uplatnenie odmeny vôbec
boli dodané riadne a včas v súlade so zmluvne dohodnutým záväzkom postupcu a či postupcovi
vznikol nárok na odmenu v rozsahu zodpovedajúcom žalobou uplatnenej sumy. Až následným mohlobyť posudzovanie tvrdení žalovaného týkajúce sa nedostatkov poskytnutých služieb. Z odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za
potrebné podrobiť testu legality a legitimity tvrdenie o existencii pohľadávky aj napriek tomu, že primárne

dôkazné bremeno tvrdenia bolo na žalobcovi.

91. Odvolací súd pripúšťa logickú pochybnosť o reálnosti pohľadávky namietanú pred súdom prvej
inštancie, ktorá v odvolaním napadnutom rozsudku zostala bez adekvátnej odpovede. Uvedená
pochybnosť bola podporená skutočnosťou, že postupca v priebehu rokov od splatnosti pohľadávky a

ani po postúpení pohľadávky nevyvinul žiadnu aktivitu na vymoženie pohľadávky.

92. Medzi postupcom a žalovaným neprebehla (nebola súdu predložená) žiadna komunikácia o
vymáhaní. Je tiež hodným zreteľa, že žalobca súdu nepredložil žiadne listiny či iné relevantné podklady
zadovážené od postupcu, ktorými by postupca pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky
preukázal žalobcovi, že jeho pohľadávka vyplýva z reálne uskutočneného obchodu a že z týchto

obchodov aj reálne vznikol nárok oprávňujúci vymáhať peňažnú pohľadávku od žalovaného. Uvedené
platí zvlášť aj z dôvodu, že faktúry, na ktoré odkazuje zmluva o postúpení pohľadávok, boli vystavené
na vcelku vysoké finančné čiastky.

93. Súd prvej inštancie, hoci z rozsahu tvrdení strán sporu bola táto požiadavka zrejmá, sa dopustil

pochybenia, keď vôbec neposúdil spojitosť (príčinnú súvislosť) medzi službami poskytnutými postupcom
podľa zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb žalovanému a uzavretím zmlúv o poskytnutí NFP
uzavretejmedziMinisterstvomhospodárstvaSRaklientamižalovanéhoatýmzodpovedaťotázkuvzniku
práva na odmenu za služby, ktorých výsledkom bolo poskytnutie NFP klientom žalovaného.

94. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie existenciu pohľadávky
konštatoval po tom, čo sa sústredil na otázku doručovania reklamácie, hoci primárnou otázkou bola
reálnosť dodanej služby.

95. Žalovaný tvrdil, že u postupcu reklamoval nedodanie služby, hoci doručenie reklamácie postupcovi

nepreukázal. Okrem reklamácie nebola súdu predložená žiadna iná komunikácia medzi postupcom a
žalovaným ohľadom urgencie úhrady z dôvodu omeškania. Žalovaný tiež tvrdil, že služby pre uvedených
klientov uskutočňoval od roku 2016 (do roku 2021) sám bez súčinnosti a akejkoľvek pomoci postupcu.
Uvedené konštatovania vo vzťahu k otázke, či bol žalovaný nútený komunikovať s postupcom ohľadom
úhrady predmetnej pohľadávky pripúšťa (nepreukazuje) aj takú interpretáciu, že žalovaný mohol

považovať pohľadávku za spornú resp. neopodstatnenú. Za takýchto okolností malo byť vyjasnenie
týchtospornýchotázokpredmetomdokazovania,kedypredovšetkýmžalobcamalsúdupredložiťdôkazy
týkajúce sa okolností priebehu plnenia medzi postupcom a žalovaným - rozsahom, miestom a časom
plnení poskytnutých postupcom žalovanému na základe zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb.

96. Okrem vystavenia faktúr súdu nie je známy žiaden úkon, ktorým by sa postupca voči žalovanému
domáhal zaplatenia faktúr. Je však rozumné predpokladať, že žalobca by mal disponovať potrebnými
informáciami o priebehu obchodu medzi postupcom a žalovaným. Odvolací súd k takémuto záveru
dospel logickou úvahou, že žalobca ako podnikateľ, pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky,
vyžiadal si od postupcu listiny či iné hmotné dôkazy preukazujúce existenciu pohľadávky. Je nanajvýš

nepravdepodobné,žepostupníkpristúpikuzavretiuzmluvyopostúpenípohľadávky,pokiaľmupostupca
nepredloží dostatočné dôkazy, ktoré postupníka ubezpečia o oprávnenosti postupovanej pohľadávky.
Pokiaľ teda žalobca, u ktorého sa predpokladá bežná podnikateľská opatrnosť, uzavrel zmluvu o
postúpenípohľadávky,malbydisponovaťdôkazmioexistenciipostupovanejpohľadávkyatietopredložiť
súdu ako dôkaz o oprávnenosti ním uplatnenej žaloby. Ako už odvolací súd vysvetlil vyššie len zmluva

o postúpení pohľadávky je dôkazom nepostačujúcim.

97. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že hoci súd prvej inštancie neakceptoval pre konanie
podstatnú existenciu reklamácií, resp. neuznal, že žalovaný ich doručil postupcovi, predsa sa však v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odvoláva na ich obsah, keď uvádza:

Z obsahu predmetnej reklamácie všeobecne vyplýva, že žalovaný podpísal preberacie protokoly, čo
umožnilo právnemu predchodcovi žalobcu fakturovať 2. časť zazmluvnenej odmeny pri jednotlivých
zákazkách.“ Predovšetkým je potrebné uviesť, že v súdnom spise sa preberacie protokoly potvrdzujúce
dodanie služieb následne fakturovaných nenachádza. V druhom rade, pokiaľ súd akceptoval tvrdeniav reklamáciách mal akceptovať celý ich obsah, teda mal sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami v nich
uvedenými. Pokiaľ však súd prvej inštancie naopak nezobral reklamácie poskytnutých služieb do úvahy,
odvolací súd nemôže súhlasiť s tým, že eklekticky vyčlenil z textu reklamácií jedinú vetu bez ďalšieho

kontextu s tvrdeniami podstatnými pre posúdenie legitimity žalobou uplatnenej pohľadávky.

98. Ďalšie žalovaným vznesené odvolacie námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné, resp. k nim
zaujať stanovisko by bolo predčasné vzhľadom na skutočnosť, že nebola vyriešená základná otázka
právne významná pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorú v stručnosti možno pomenovať ako existencia

pohľadávky.

99. Pokiaľ ide o žalovaným namietané premlčanie, odvolací súd poukazuje na to, že za predpokladu,
že pohľadávka jestvovala, nejavila sa súdu z jednotlivých pred súdom prvej inštancie preukázaných
skutočností premlčaná. V zhode s názorom vysloveným v odvolaním napadnutom rozsudku je aj
odvolací súd toho názoru, že pokiaľ sa s úhradou žalovaných faktúr žalovaný dostal do omeškania

nasledujúci deň po ich splatnosti, t. j. dňom 16.12.2015, štvorročná premlčacia doba by uplynula dňa
16.12.2019. Keďže si žalobca ako právny nástupca postupcu uplatnil nárok na súde dňa 28.11.2019,
námietka premlčania nebola vznesená dôvodne.

100.Odvolacísúdnedalzapravdužalovanémuvjehotvrdení,žezmluvaopostúpenípohľadávkynebola

podpísaná v dátume, ktorý je na nej uvedený. Aby k takémuto záveru bolo možné dospieť, musel by
žalovanýpredložiťotomdôkazasvojudomnienkuosvedčiť.Zdôkaznejsituáciejehotvrdenienevyplýva.

101. Odvolací súd súhlasil so žalovaným ohľadom jeho tvrdenia, že bol oprávnený namietať neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky a bolo povinnosťou súdu vykonať dokazovanie týkajúce sa preukázania

tejto skutočnosti. Avšak na druhej strane súd nemá suplovať účastníkov a domýšľať za nich stranám
patriace tvrdenia (povinnosť tvrdiť) a vyhľadávať za strany sporu dôkazy (povinnosť preukázať). Žalobca
súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Pokiaľ ide o vecný titul, na uvedenú zmluvu bol povinný
súd prvej inštancie prihliadať ako na právne relevantný dôkaz existencie právneho úkonu, na základe
ktorého žalobca legitímne vnímal svoju osobu ako sukcesora do právneho vzťahu (odhliadnuc od jeho

spochybnenia žalovaným) medzi postupcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vyplývajúcu z
vyššie opísaných zmlúv. Rovnako ako pri predchádzajúcom odseku, aj v danej otázke platí, že žalovaný
mal predložiť o svojom tvrdení dôkaz.

102. Záverom odvolací súd zhrňuje, že dospel k presvedčeniu, že úvahy súdu prvej inštancie, ako sú

uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, hoci sú racionálne, odvíjali sa od nesprávnej premisy,
že dodanie služieb zakladajúcich právo na odmenu postupcu bolo preukázané na základe nedostatočnej
procesnej obrany žalovaného. Je zrejmé, že z tohto omylu pramenilo nevykonanie ďalších dôkazov,
ktoré sa logicky žiadajú vykonať, aby skutkový stav, predovšetkým okolnosti dodania a prevzatia diela
na predmetnej stavbe, boli zistené úplne a spoľahlivo, a mohol tak súd dospieť k vecne správnemu a

spravodlivému rozhodnutiu.

103. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na
čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky. Nález ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či

súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná
iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza:
„Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,
ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07).

Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS
115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).104. Právna bezchybnosť rozhodnutia súdu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, v
súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci,
obsahuje náležitosti určené právnou úpravou súdneho konania. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí

všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu
konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov súdneho konania. Medzi výrokom a
odôvodnením musí byť logická zhoda.

105. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá

ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý
argument účastníka súdneho konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi súd v dôvodoch
rozhodnutia vysporiadať.

106. Osoby dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne

len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím (účastníkovi súdneho konania) je tým odňatá
možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

107. Z vyššie v tomto rozhodnutí uvedených vyjadrení odvolacieho súdu vyplýva záver, že súd v
napadnutom rozhodnutí opomenul riadne a preskúmateľne vyjadriť sa k viacerým právne relevantným
skutočnostiam, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, a to spôsobom porušujúcim právo
účastníkov na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok celkom zjavne nemožno zhojiť v konaní pred

odvolacím súdom.

108. Odvolací súd pripomína, že v zmysle § 381 CSP nie je viazaný odvolacím návrhom. Preto,
hoci žalovaný žiadal v odvolaní zmenu rozsudku prvej inštancie a žiadal žalobu zamietnuť, odvolací
súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol o zrušení odvolaním napadnutého rozsudku a umožniť

súdu prvej inštancie doplniť odôvodnenie svojho rozhodnutia požadovaným spôsobom a v rozsahu
dávajúcom odpoveď na všetky právne relevantné otázky. Zároveň tým strany sporu neochudobnil o
dvojinštančnésúdnekonanieazabezpečilimriadnyprístupkspravodlivosti,abyvprípadenespokojnosti
s rozhodnutím vo veci mali možnosť podať riadny opravný prostriedok.

109. Odvolaci´ su´d rozsudok su´du prvej insˇtancie zrusˇil podlˇa § 389 ods. 1 pi´sm. b) CSP a vec mu
vra´til na dˇalsˇie konanie podlˇa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom bude povinnostˇou su´du prvej insˇtancie
opa¨tovne posu´ditˇ do^vodnostˇ na´roku zˇalobcu, predovšetkým dôslednejšie posúdiť sporné otázky
zhrnuté v predchádzajúcom texte odôvodnenia tohto rozhodnutia.

110. V prípade, že doposiaľ zistený skutkový stav nebude súdu prvej inštancie postačovať na právne
posúdenie a tiež riadne odôvodnenie právnych záverov, nič nebráni súdu doplniť potrebné dokazovanie
tak, aby vo veci bolo možné zákonne a spravodlivo rozhodnúť a rozhodnutie dostatocˇne presvedcˇivo
a logicky odo^vodnitˇ v su´lade s pozˇiadavkami vyply´vaju´cimi z § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd
dodáva, že žalovaný navrhol vykonať dôkazy, ktoré súd prvej inštancie odmietol vykonať s vysvetlením,

že od prvého úkonu, ktorý žalovaný urobil v tomto konaní (17.01.2020 podaný odpor) do doby termínu
pojednávania 16.03.2022 (teda viac ako dva roky) žalovaný mal a mohol predložiť všetky relevantné
dôkazy v súvislosti so svojou obranou.

111. Je správne, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie opísané v ods. 7 odôvodnenia tohto

rozhodnutia, avšak vymenované dôkazy neposkytli dostatočný a spoľahlivý obraz o záveroch, ktoré na
základe nich súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku deklaroval. K záveru týkajúceho sa existencie
pohľadávky a splnenia zmluvných povinností postupcom, ktoré by mu zakladali právo na zaplatenie
odmeny, bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy.112. Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba,
ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným

spôsobom, súd nie je povinný domýšľať dôvody, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak na základe
dôkazov nepreukázané skutočnosti. Za prvoradé sa javí pripomenúť, že primárne žalobcu zaťažuje
dôkazné bremeno preukázania splnenia zmluvných povinností postupcom a tým existencie pohľadávky
spočívajúcej v nároku na vyplatenie odmeny v súlade so zmluvami o poskytovaní konzultačných
služieb. Jeho dôkazná povinnosť nemala skončiť len pri preukázaní existencie zmluvy o postúpení

pohľadávky a faktúr, na ktoré táto zmluva odkazuje. Súd, pokiaľ má rozhodnúť spravodlivo a prisúdiť
právo na to oprávnenej osobe, musí vychádzať z takých dôkazov, ktoré bez pochybností osvedčujú
tvrdenie strany sporu. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť pôvodného nároku. Ako už
odvolací súd vyššie uviedol, v predmetnej veci je zrejmá požiadavka posúdil spojitosť medzi službami
poskytnutými postupcom podľa zmlúv o poskytovaní konzultačných služieb žalovanému a uzavretím
zmlúv o poskytnutí NFP uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva SR a klientami žalovaného a

zodpovedať otázku vzniku práva na odmenu za služby, ktorých výsledkom bolo poskytnutie NFP
klientom žalovaného.

113. Postupca nezanikol bez nástupcu (zlúčil sa s GRIFT, spol. s r. o., ktorý sa následne zlúčil s
COMETAR, s.r.o., toho času v likvidácii). Javí sa vhodným overiť existenciu dodaní a prípadne doručenie

reklamácie či iných písomností týkajúcej sa predmetných obchodov medzi postucom a žalovaným u
nástupcu postupcu alebo u osôb, ktoré boli v tejto záležitosti činné.

114. Nemožno však opomínať, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou a výsledok
sporu závisí od úspechu strán uniesť dôkazné bremeno, resp. ustáť procesnú obranu. Iný výsledok

sporuneznamenábezďalšiehoporušenieprincípuprávnejistoty,uvedenéjepotrebnéhodnotiťzobsahu
spisu, vznesených námietok a celkového priebehu tvrdení a ich účinných popretí.

115. V novom rozhodnutí su´d prvej insˇtancie rozhodne o na´hrade trov cele´ho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

116. Toto rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom Krajske´ho su´du v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 veta druha´ CSP v spojeni´ s § 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni
´ niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.

Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m
sa konanie koncˇi´, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov,

b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu,
c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za
´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k,
d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie,
e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo

f)su´dnespra´vnymprocesny´mpostupomznemozˇnilstrane,abyuskutocˇnˇovalajejpatriaceprocesne
´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.

Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej

ota´zky,
a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du,
b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo
c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani
´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).

Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak
a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej
mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada,
b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany
neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase
zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).

Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania
zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.

Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.

Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra
´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie,
lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo
dovolacom su´de.

V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra
´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).

Dovolatelˇmusi´bytˇvdovolacomkonani´zastu´peny´advoka´tom.Dovolanieaine´podaniadovolatelˇa
musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.

Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je
a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa,
b)dovolatelˇompra´vnicka´osobaajejzamestnanecalebocˇlen,ktory´zanˇukona´ma´vysokosˇkolske
´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa

druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o
ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´
za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej
v tomto ustanoveni´.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.

Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra
´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.

Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za
nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.

Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej
insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.

Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.