Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-23Csp/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117223967
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1117223967.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: R. Z., narodený

XX.XX.XXXX, bytom K. arm. gen. J. W. XX, XXX XX O., zastúpený JUDr. Ľuboš Jurčo, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: PLENKALL SK s.r.o., so sídlom Macharova 3, 851
01 Bratislava, IČO: 46 699 864, o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015,
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná.

II. V časti konania o určenie neplatnosti notárskej zápisnice súd konanie zastavuje.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 22.09.2017 sa žalobca
pôvodne domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, určenia
neplatnosti notárskej zápisnice a náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 06.05.2015
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a podľa § 52 Občianskeho
zákonníka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 2.500,-
EUR žalovaným žalobcovi a zároveň záväzok žalobcu splatiť úver v plnej výške vrátane odplaty a
príslušenstva. Úver bol žalobcom čerpaný jednorazovo tým spôsobom, že žalovaný z celkovej sumy
2.500,- EUR refinancoval vo svoj prospech splatenie predchádzajúceho úveru žalobcu v sume 1.416,21
EUR, žalovaný zaúčtoval vo svoj prospech administratívny poplatok v sume 56,23 EUR a nakoniec na
účetžalobcuzaslalsumu1.027,56EUR.Žalobcasazaviazalsplácaťúveraodplatuzaposkytnutieúveru

podľa splátkového kalendára v 60-tich splátkach po 102,08 EUR mesačne počnúc dňom 25.05.2015
a končiac poslednou splátkou 25.04.2020, teda celkovo sa zaviazal splatiť sumu 6.124,80 EUR.
Žalovaným bola pre predmetný úver uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 52,72% pri
priemernej ročnej úrokovej miere 19,63%.

3. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny

úkon postihnutý touto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav ide spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
medzi účastníkmi konania. Žalobca priložil k žalobe priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v
euráchrezidentomeurozóny,zktorýchvyplýva,ževhodnotenomobdobí6/2015bolapriemernáúrokovámiera pri spotrebiteľskom úvere poskytovaných so splatnosťou od 1 do 5 rokov 12,20 %. Zo podpísanej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že ročná úroková sadzba bola dohodnutá na výšku 52,72%,
čo v značnej miere presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi. Na základe uvedeného

s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka žalobca označil zmluvu o spotrebiteľskom
úvere za absolútne neplatnú, a žiadal, aby súd prvým výrokom túto neplatnosť zmluvy určil. V žalobe aj
neskorších vyjadreniach uviedol ešte ďalšie dôvody neplatnosti zmluvy, resp. dôvody, pre ktoré by mal
byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Súd tieto tvrdenia v rozsudku neuvádza, nakoľko neboli
pre rozhodovanie súdu v konaní podstatné.

4. Druhým výrokom žalobca pôvodne žiadal určiť neplatnosť notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz
XXXXX/XXXX, K XXXXX/XXXX spísanej X.. Q. S. o vyhlásení uznania záväzku povinnej osoby a
súhlase s exekúciou podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere uvedenou vyššie. Keďže v tejto časti žalobca zobral po predbežnom právnom
posúdení žalobu späť (viď odsek 7 nižšie), súd sa týmto nárokom a prostriedkami procesného útoku a

procesnej obrany oboch strán nezaoberal.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že vyhlásenie o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
je absolútne neplatná je argumentmi nepodložené, nakoľko podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho

obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie
je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. K porušeniu zákona však nedošlo,
naopak, úverová zmluva obsahuje všetko to, čo zákon požaduje a príjemca úveru ju mal k dispozícii
neobmedzený čas v editovateľnej forme, kedy mal možnosť pripomienkovať, dopĺňať alebo pozmeňovať

znenie úverovej zmluvy. Až potom, čo príjemca úveru zmluvu odsúhlasil, teda došlo vo všetkých bodoch
k osobnému dojednaniu. Keď bola úverová zmluva kompletne odsúhlasená príjemcom úveru, až vtedy
ju poskytovateľ úveru vytlačil a predložil príjemcovi úveru k podpisu. Ďalej uviedol, že ak úverová zmluva
čo i len v jednom bode spĺňa zákonné kritéria, nie je možné ju vyhlásiť za absolútne neplatnú, ale je
potrebné detailne určiť v akom rozsahu je neplatná a v čom je v rozpore zo zákonom. Pri posudzovaní

zákonnosti úverovej zmluvy by mal súd nestranne posúdiť rovnováhu práv a povinností zmluvných strán.
Nebolo by správne, ak by súd prisudzoval práva iba spotrebiteľovi a poskytovateľovi úveru v pozícii
veriteľa by ukladal iba povinnosti. V zmysle v článku 2 odsek 3 Ústavy SR platí, že každý môže konať, čo
nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ak teda úverová
zmluva nie je v rozpore so zákonmi, je potrebné ju uznať tak, ako sa osobne dojednali zmluvné strany.

Ak na jednej strane prislúcha právna ochrana spotrebiteľovi, je potrebné dodržať rovnováhu a poskytnúť
rovnakú právnu ochranu aj veriteľovi. Na pojednávaní dňa 28.07.2024 taktiež uviedol, že v zmluve bola
dohodnutá RPMN vo výške 43,06%, pričom takto dohodnutá RPMN je nižšia ako maximálna možná
RPMN 45,54%, a teda RPMN bola dohodnutá v súlade so zákonom.

6. Na základe podania žalobcu doručeného súdu dňa 19.06.2019 súd uznesením č.k.
23Csp/82/2017-208 zo dňa 10.09.2019 pripustil zmenu žaloby v prvom žalovanom výroku. Žalobca sa
v zmenenom žalobnom návrhu domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 06.05.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.

7. Na pojednávaní dňa 28.06.2024 žalobca na základe vysloveného predbežného právneho posúdenia
súdom navrhol zmeniť prvý výrok žalobného návrhu tak, že opätovne požadoval určenie neplatnosti
vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri druhom výroku zobral návrh späť a trval na treťom
výroku vo vzťahu k náhrade trov konania. Súd uznesením č.k. B1-23Csp/82/2017-253 vyhláseným na
pojednávaní dňa 28.06.2024 pripustil opätovnú zmenu žalobného návrhu tak, že žalobca sa prvým

výrokom domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX zo dňa
06.05.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná a druhým výrokom sa
domáhal náhrady trov konania. Súd tak pokračoval v konaní o tomto zmenenom návrhu.

8. Keďže ani jedna zo strán nebola schopná do konania predložiť kompletné znenie spornej zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, súd na návrh strán do konania pripojil spis z konania sp. zn. XXEr/XXX/XXXX
vedený bývalým Okresným súdom Bratislava I, v ktorom sa táto zmluva nachádza.9. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami, a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere k
žiadosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.05.2015 (č.l. 5 až 11, resp. č.l. 8 až 14 v pripojenom spise sp.
zn. XXEr/XXX/XXXX), notárska zápisnica N XXX/XXXX zo dňa 14.05.2015 (č.l. 12 až 16), doklad o

vklade v hotovosti zo dňa 23.02.2017 (č.l. 18), notárska zápisnica N XXXX/XXXX zo dňa 18.09.2013
(č.l. 102 až 104), zmluva o úvere k žiadosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.09.2013 (č.l. 105 až 109) a
čestné vyhlásenie žalobcu zo dňa 18.09.2013 (č.l. 110).

10. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné, mal súd za

preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 06.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere k žiadosti
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo
výške 2.500,- EUR a žalobca sa ho zaviazal splatiť v šesťdesiatich splátkach po 102,08 EUR. Celková
suma, ktorú mal žalobca splatiť bola 6.124,80 EUR a RPMN dosiahla 52,72%.

11. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval právne posúdenie a dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.05.2015: „Spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom“.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.05.2015: „Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.“

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 06.05.2015: „Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.“

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

17. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka: „Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a)

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.“

18. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka: „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“

19. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.05.2015 je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi
fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej činnosti a dodávateľom,
ktorýpriposkytnutíúverukonalvrámcipredmetusvojejčinnosti.Skutočnosť,čibolialeboneboliniektoré
podmienky zmluvy dojednané individuálne, resp. či mal žalobca možnosť znenie zmluvy ovplyvniť, nie je
preposúdenieskutočnosti,čiidespotrebiteľskúzmluvurelevantná;tátoskutočnosťbybolapodstatnálen

pokiaľ by súd posudzoval existenciu neprijateľných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka.Keďžepredmetomspotrebiteľskejzmluvyboloposkytnutiepeňažnýchprostriedkov,nesmela
dohodnutá odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu.20. Maximálnou výškou odplaty je v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, pričom v
zmysle § 1 ods. 4 uvedeného nariadenia sa na účely stanovenia prípustnej výšky odplaty podľa § 1a

použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk.
Priemerná RPMN pri obdobných úveroch vychádza z údajov, ktoré zverejňuje Ministerstvo financií
Slovenskej republiky podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V
súlade § 9 ods. 2 písm. z) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 06.05.2015 sa na spotrebiteľské
zmluvy uzatvorené do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej

miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Keďže zmluva bola
uzatvorená dňa 06.05.2015, a danom čase ešte neprešlo 15 dní od zverejnenia údajov za prvý
kalendárny štvrťrok roku 2015 (údaje zverejnené dňa 30.04.2015), aplikujú sa údaje zverejnené za
posledný kalendárny štvrťrok roku 2014. Podľa súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých
údajoch spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 bola

priemerná RPMP pri úveroch so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov vrátane 13,95%. Keďže v zmysle
§ 1a ods. 1 citovaného nariadenia vlády bol maximálnou prípustnou mierou odplaty dvojnásobok
uvedenejRPMN,mohlaRPMNvzmluveospotrebiteľskomúvereuzatvorenejdňa06.05.2015dosiahnuť
maximálne 27,90%.

21. Zo stranami podpísanej zmluvy vyplýva, že dohodnutá RPMN bola 52,72% (č.l. 7). Odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru tak bola dohodnutá v rozpore so zákonom. Keďže zároveň ide o
podstatnú náležitosť zmluvy, súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka ako celok neplatná pre rozpor so zákonom. Súd tak prvým výrokom tohto
rozsudku určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná.

22. Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný na pojednávaní dňa 28.07.2024 uviedol, že podľa žalovaného
bola skutočná v zmluve dohodnutá RPMN 43,06% (podľa v čase podpisu zmluvy platnej kalkulačky na
výpočet RPMN), a následne v podaní doručenom súdu dňa 30.07.2024 túto hodnotu opravil na 40,06%
(podľa textu podania), resp. 43,10% (podľa prílohy). Súd v prvom rade konštatuje, že skutkové tvrdenie,

že skutočná RMPN je odlišná od údaja o RPMN vo výške 52,72% uvedeného v zmluve, bolo žalovaným
predložené v rozpore s § 153 ods. 1 CSP upravujúcim povinnosť strán predkladať prostriedky procesnej
obrany a útoku včas, a súd tak na toto tvrdenie v súlade s § 153 ods. 2 CSP neprihliadal. Zároveň
však súd konštatuje, že toto skutkové tvrdenie by nebolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia ani keby
ho súd pripustil, nakoľko ak by aj RPMN v skutočnosti bola ako uviedol žalovaný, aj v takom prípade

by išlo o jednoznačné prekročenie maximálnej prípustnej RPMN vo výške 27,90%. Žalovaný taktiež
tvrdil, že maximálna dovolená RPMN je 45,54%, čo vypočítal ako dvojnásobok priemernej sadzby pre
spotrebiteľskéúverysozabezpečenímvovýškedo1.500,-EUR,ktorábolapodľavyjadreniažalovaného
za prvý štvrťrok 2015 zo strany NBS určená na 22,77% (č.l. 256). Ako však súd uviedol vyššie, táto
hodnota nebola v spore relevantná, nakoľko z § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je zrejmé, že na

účelystanovenianajvyššejprípustnejmieryodplatysanepoužijúúdajezverejnenéNBSohľadomúverov
poskytnutých veriteľmi, ale výlučne údaje o úveroch poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných
bánk. Aplikuje sa tak NBS zverejnený údaj 13,95%, a najvyššia prípustná RPMN vo výške 27,90%.

23. Keďže súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobe vyhovel, ostatnými prostriedkami

procesného útoku žalobcu, resp. prostriedkami procesnej obrany žalovaného, ktoré na tieto prostriedky
reagovali, sa ďalej nezaoberal.

24. Pre úplnosť súd uvádza, že v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ešte nebol účinný
§ 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v znení účinnom od

23.12.2015 v zmysle novely č. 438/2015 Z.z. stanovoval, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu
prípustnú mieru odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Keďže toto špeciálne ustanovenie
odlišne upravujúce následky prekročenia najvyššej prípustnej miery odplaty nebolo v čase podpisu
zmluvy účinné, a v zmysle prechodného ustanovenia § 25g zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch sa vznik právnych vzťahov vzniknutých pred dňom účinnosti novely č. 438/2015 Z.z. spravoval
podľa doterajších predpisov, súd pri posudzovaní následkov prekročenia najvyššej prípustnej miery
odplaty postupoval podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a zmluvu pokladal za
absolútne neplatný právny úkon.25. Na pojednávaní dňa 28.06.2015 vzal žalobca písomne do zápisnice žalobu v časti druhého nároku
na vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice späť. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto

časti druhým výrokom tohto rozsudku v rozhodnutí vo veci samej zastavil.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol
plne úspešný žalobca, ktorému tak vo vzťahu k tejto časti konania vznikol nárok na náhradu trov

konania. Konanie o druhom žalobnom návrhu týkajúcom sa určenia neplatnosti notárskej zápisnice bolo
zastavené potom, ako súd vyslovil predbežný právny názor o nedôvodnosti žaloby v tejto časti a žalobca
zobral v tejto časti žalobu späť. V zmysle § 256 ods. 1 CSP tak vznikol nárok na náhradu trov konania
v tejto časti žaloby žalovanému, ktorý zastavenie konania nezavinil. Súd však jednotlivé časti konania
nepokladal za rovnocenné, nakoľko podstatnou časťou konania bolo určenie neplatnosti samotnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a druhú časť konania o určenie neplatnosti notárskej zápisnice hodnotil

súdakonadväzujúcuasekundárnu,apriradiljejprirozhodovaníotrováchkonaniamenšiuváhu.Súdtak
dospel k záveru, že žalobca bol v konaní úspešný na 80% a žalovaný na 20%, v dôsledku čoho priznal
žalobcovi tretím výrokom tohto rozsudku nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu úspechov
oboch strán, t.j. v rozsahu 60%.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).