Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. máj 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219835
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3823219835.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom C. D. D. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r.o., IČO:
36 869 121, so sídlom Pod pánskym lesom 846/13, Nitrianske Hrnčiarovce, proti žalovanému: E. F. G.,
nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. G. XXX/XX, E., o zaplatenie 111.500 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 111.500 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 111.500 EUR od 2.5.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa18.9.2023sažalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovaného

na zaplatenie sumy 111.500 EUR úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 2.5.2022 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 7.1.2022 Dohodu o uznaní dlhu a splatení
peňažného dlhu a Dohodu o ručení, podľa ktorej žalovaný uznal svoj dlh voči osobe žalobcu ako
veriteľovi, čo do právneho dôvodu a tiež čo do výšky v pôvodnej dlžnej sume 136.500 EUR a zároveň
sa ho zaviazal splniť najneskôr do 1.5.2022. Právnym dôvodom uznania dlhu zo strany žalovaného ako
dlžníka, boli hotovostné poskytnuté pôžičky podľa predložených jednotlivých zmlúv o pôžičke zo dňa
8.2.2021 v sume 30.000 EUR, zo dňa 25.6.2021 v sume 10.000 EUR, zo dňa 8.2.2021 v sume 10.000

EUR, zo dňa 26.4.2021 v sume 10.000 EUR, zo dňa 19.5.2021 v sume 10.000 EUR, zo dňa 25.5.2021
v sume 10.000 EUR, zo dňa 23.4.2021 v sume 10.000 EUR, zo dňa 25.4.2021 v sume 10.000 EUR, zo
dňa 25.5.2021 v sume 10.000 EUR, zo dňa 8.1.2021 v sume 10.000 EUR, zo dňa 23.11.2020 v sume
3.800 EUR, zo dňa 15.7.2020 v sume 2.700 EUR, zo dňa 25.06.2021 v sume 10.000 EUR. V časti dlhu
25.000 EUR bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a matkou žalovaného p. I. J. G. dohoda o
ručení za časť záväzku žalovaného, čo do sumy 25.000 EUR. pričom na zvyšnú sumu 111.500 EUR sa
ručenie nevzťahovalo. Ku dňu podpisu dohody, teda ku dňu 7.1.2022 nebola z dlžnej sumy 136.500 EUR

uhradená žiadna časť. Dňa 4.2.2022 pani I. J. G. uhradila žalobcovi sumu 25.000 EUR na jeho účet,
pričom žalovaný neuhradil zo zvyšnej časti dlžnej sumy 111.500 Eur vôbec nič, preto žalobca konal aj
trestnoprávnej oblasti tak, že podal dňa 29.07.2022 oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu,
že bol spáchaný trestný čin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 Trestného zákona, pričom vyšetrovateľ
Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne uznesením ČVS: KRJP-38/2-VYS-TN-2022 zo dňa 16.11.2022
oznámenie žalobcu odmietol s poukazom na to, že ide občianskoprávny spor. Následne na to sa žalobca
snažil predísť sporu tak, že žalovaného viackrát vyzýval a to písomnými výzvami zo dňa 10.1.2023,

ako aj zo dňa 11.4.2023, aby svoj dlh začal aspoň čiastočne splácať, na čo však žalovaný vôbec nijako
nereagoval. Zo správania žalovaného je zjavné, že nemá záujem svoj dlh splniť, a to ani čiastočne.
So žalobcom nekomunikuje. Zo strany žalobcu ako veriteľa sa týmto vyčerpali všetky možnosti, ako
vec ukončiť mimosúdne. Žalovaný si nesplnil svoj svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z článku II. bod 2,citovanej Dohody, ako aj z ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, teda nevrátil veriteľovi po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu , t.j. požičanú sumu 111.500 EUR. Žalobca si uplatnil aj nárok
na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 2.5.2022 do zaplatenia.

2. Súd doručil žalobu žalovanému do vlastných rúk, žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

4. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.

5. Žalovaný na pojednávaní uznal, že pôžičky si od žalobcu zobral. Namietal však, že to nebolo v takej
výške ako to uviedol žalobca v žalobe. Podľa žalovaného, pri jednej zmluve na 10.000 EUR žalobca
predložil štyri kópie tejto zmluvy a zarátal to na 40.000 EUR. Niektoré zmluvy boli „prespinkovávané“.
K dohode o uznaní dlhu zo dňa 7.1.2022, žalovaný uviedol, že v nej bolo dohodnuté, že suma 50.000

EUR pôjde z predaja bytu, a preto to podpísal. Bol tlačený do kúta, tak to podpísal.

6. Žalobca v rámci svojej výpovede na pojednávaní uviedol, že predmetné zmluvy boli štyri.
Rozspinkovávané boli preto, že boli prefocované. Všetky zmluvy boli overené. Išlo v podstate o rovnaký
text zmluvy, ktorý sa kopíroval vždy do novej zmluvy. Kopírovať to dával žalovaný. Peniaze si chodil

žalovaný požičiavať k žalobcovi domov. Bolo to tak, že priniesol zmluvu, ktorá bola ním podpísaná,
podpis bol overený a žalobca mu dal peniaze v hotovosti. Raz alebo dva razy sa stalo, že žalobca dal
žalovanému najprv peniaze a žalovaný potom priniesol podpísanú zmluvu. Všetky peniaze zo žalovanej
sumy boli žalovanému požičané na základe zmlúv.

7. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: dohoda o uznaní dlhu a splatení peňažného dlhu
a dohoda o ručení zo dňa 71.2022, predžalobná výzva zo dňa 7.4.2023, kópie podacích lístkov,
trestné oznámenie zo dňa 29.7.2022, uznesenie vyšetrovateľa PZ č. KRP-38/2-VYS-TN/2022 zo dňa
16.11.2022, štyri zmluvy o pôžičke predložené žalobcom.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

10. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

11. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Žalobca sa svojho nároku uplatneného proti žalovanému, na zaplatenie sumy 111.500 EUR domáhal
titulom vrátenia peňažných prostriedkov poskytnutých na základe zmlúv o pôžičke.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzatvorili viacero písomných zmlúv
o pôžičke. Žalobca nimi požičal žalovanému sumu peňažných prostriedkov, ktorej vrátenia sa v tomto

spore domáhal. Súd mal teda preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, v
ktorom mal žalobca postavenie veriteľa a žalovaný postavenie dlžníka.

14. Existencia samotného právneho vzťahu ani požičanie určitej sumy peňazí nebolo medzi stranami
sporné. Žalovaný nerozporoval celý nárok žalobcu ale iba jeho časť. Z celkovej žalovanej sumy 111.500

EUR namietal len sumu 30.000 EUR. Jeho obrana spočívala v tvrdení, že v prípade jednej zo zmlúv,
uzavretej za účelom požičania sumy 10.000 EUR, žalobca vyhotovil štyri kópie tejto zmluvy, ktoré
predložil súdu a na základe nich požadoval vrátenie sumy 40.000 EUR. Podľa žalovaného sa teda
žalobca neoprávnene domáhal zaplatenia sumy 30.000 EUR. Z uvedeného vyplýva, že spornou sumoumedzi stranami bola suma 30.000 EUR, čiže možno zároveň konštatovať, že žalobca nenamietol zvyšnú
časť žalovanej sumy, t.j. 81.500 EUR. V tejto časti nebol nárok žalobcu sporný.

15. Súd sa preto v rámci dokazovania zameral len na spornú časť žalovaného nároku, sumu 30.000
EUR. Žalovaný uviedol, že to pôvodne bola jedna zmluva na 10.000 EUR a boli vyhotovené tri jej kópie.
Dôkazom podľa žalovaného bolo, že niektoré zmluvy boli „prespinkovávané“. Žalovaný tým mal na mysli
to,žestranyzmlúv,ktorébolipôvodnéspojenékancelárskouspinkoubolinásledne rozpájanézaúčelom
vyhotovovania kópií.

16. Žalobca v reakcii na obranu žalovaného vo svojej výpovedi opísal mechanizmus uzatvárania zmlúv
so žalovaným. Z jeho výpovede, ktorú žalovaný následne nespochybnil vyplynulo, že žalovaný si chodil
požičiavať peniaze k žalobcovi domov. Písomnú zmluvu priniesol vždy žalovaný. Na všetkých zmluvách
je podpis žalovaného úradne overený. Išlo v podstate o rovnaký text zmluvy, ktorý sa kopíroval vždy do
novej zmluvy a kopírovať to dával žalovaný.

17. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalovaný uvádzal rovnaké tvrdenia o kopírovaní zmlúv
žalobcom aj v trestnom konaní, ktoré sa viedlo na základe trestného oznámenia žalobcu, podaného proti
žalovanému. Žalobca uvedené zmluvy súd predložil (v spise na č.l. 76 - 83). Uviedol, že zmluvy boli
„rozspinkovávané“ aby sa vyhotovila kópia pre žalovaného.

18. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnou zmluvou. To znamená, že pôžička vzniká až samotným odovzdaním
peňazí dlžníkovi. Na platnosť zmluvy o pôžičke je preto potrebná v prvom rade dohoda zmluvných
strán o prenechaní druhovo určených vecí (t.j. aj peňazí) veriteľom dlžníkovi a následne aj samotné
odovzdanie týchto vecí a to či už vyzicky alebo prevodom na bankový účet.

19. Súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním sa nepotvrdila obrana žalovaného. Žalobca mu
požičiaval peniaze vždy až na základe písomnej zmluvy vyhotovenej žalovaným. Je pravda, že
všetky štyri súd predložené sporné zmluvy majú rovnaký text, t.j. totožné zmluvné ustanovenia.
Z dokazovania vyplynulo, že texty zmlúv vyhotovil žalovaný, ktorý písomné vyhotovenie zmluvy vždy

doniesol k žalobcovi domov. Z článku I. ods. 2 týchto zmlúv vyplýva, že veriteľ (žalobca) odovzdal
peniaze, finančnú hotovosť 10.000 EUR dlžníkovi (žalovanému) vždy predtým ako podpísal zmluvu, čo
bolo potvrdené podpismi oboch zmluvných strán na zmluve. Podpis žalovaného je na každej zo zmlúv
úradne overený. Nepotvrdilo sa, že by bol žalobca sám (bez súčinnosti so žalovaným) vyhotovil také
kópie zmlúv, ktoré by nezodpovedali požičaným peniazom, t.j. že by vyhotovil aj tri také (falošné) zmluvy,

na základe ktorých by peniaze žalovanému síce nepožičal ale napriek tomu ich preložil súdu ako listinný
dôkaz.

20. Z uvedeného mal súd za preukázané, že peniaze (spolu čiastka 40.000 EUR) boli na základe
všetkých štyroch zmlúv žalovanému riadne odovzdané, čím došlo k vzniku pôžičky a obrana žalovaného

tak nebola dôvodná. Súd preto považoval nárok žalobcu za preukázaný v celom uplatnenom rozsahu
a žalobe vyhovel.

21.Žalobcasiuplatnilúrokzomeškaniavzákonnejvýške.Omeškaniežalovanéhonastalodňa2.5.2022,
t.j. prvý deň po tom, čo uplynula lehota splatnosti, keďže žalovaný sa v uznaní dlhu zaviazal vrátiť

žalobcovi sumu 111.500 EUR do 1.5.2022. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania
v uplatnenom rozsahu.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len) CSP súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

24. Súd konštatuje, že žalobca mal v konaní plný úspech, keďže žalobe bolo vyhovené. Súd preto priznal

žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

25. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.