Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Laura Vojtášová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-7Csp/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323200318
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5323200318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Laurou Vojtášovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom:Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,zastúpený:RemediumLegal,s.r.o.,sosídlom
Pajštúnska 5, Bratislava – mestská časť Petržalka 851 02, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., C.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom: D. E. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 2.840,68 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému s a voči žalobcovi n á h r a d a trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.840,68 € spolu s úrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.685,05 € od 26. 10. 2022 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2022 medzi postupcom Tatra banka, a.s. a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia

pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho
peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so
žalovaným v zmysle Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 22.12.2017 Zmluvu č. 3017572201,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy
postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky

podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho
postupca upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť
podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním
úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15
dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s
príslušnýmiustanoveniamiZmluvyaust.§53,ods.9Zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvyhlásil

podaním zo dňa 03. 02. 2020 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 2.143,56 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.010,74 €, riadneho úroku vo výške
127,11 €, úroku z omeškania vo výške 5,71 €, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok,
kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 26.10.2022, t.j. dňom nasledujúcim
po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.2. Súd vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov k uplatnenému
nároku v súlade s § 150, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP). Žalobca v podaní zo dňa 28. 03. 2023 uviedol, že právny predchodca žalobcu dňa 04. 05.

2016 o 11:16:34 akceptoval návrh žalovaného na uzavretie zmluvy. Na základe uvedených právnych
skutočností bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzatvorená zmluva o s úvere.
Nakoľko k uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom služby Internetbanking, klient (žalovaný) podpísal
potvrdenie elektronicky tzv. bezpečnostným predmetom, a to priamo cez kanál Internetbanking-u.
Uvedené preukazuje potvrdenie o podpise zmluvy, ktoré tvorí prílohu podanej žaloby. Žalovaný čerpal

dňa 04.06.2016 peňažné prostriedky v celkovej výške 5.000,- € a z poskytnutého úveru uhradil sumu v
celkovej výške 4.455,16 €. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady žalovaného
započítané na istinu (5.000,- € – 2.314,95 € = 2.685,05 €). V zmysle úverovej zmluvy
sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver s úrokovou sadzbou vo výške 14,90 %. Zmluvný úrok bol
vyúčtovaný v celkovej výške 2176,74 €. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma vo
výške 2.031,87 €. Neuhradený zmluvný úrok predstavuje sumu vo výške 144,87 €. Úrok z omeškania

bol žalovanému vyúčtovaný vo výške 27,10 €. Z úhrad žalovaného bola na úrok z omeškania započítaná
suma vo výške 16,34 € a neuhradený úrok z omeškania predstavuje sumu vo výške 10,76 €. Žalobca
podal na súd žalobu dňa 01. 02. 2023. Uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka nastalo
podaním zo dňa 03. 02. 2020, pričom došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie
splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na 27. 10. 2019. Zároveň upresnil, že postupca

úver interne evidoval pod č. LD1612500125. Výzva pred mimoriadnou splatnosťou preto nepochybne
obsahuje aj výzvu na úhradu omeškaných splátok týkajúcu sa sporného úveru. Dodal, že poskytovateľ
úveru postupoval s odbornou starostlivosťou. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do
úverového registra, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase podania žiadosti o úver mesačné
úverové zaťaženie v sume 124,44 €. Príjem spotrebiteľa bol overený z interných zdrojov pričom bola

zistená jeho výška v sume 904,33 €. Výpočet disponibilného zostatku z príjmu bol teda realizovaný
nasledovne: 904,- € (príjem) – 124,- € (existujúce záväzky) = 904,- €. Disponibilný zostatok je vyšší
ako splátka schvaľovaného úveru.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 12. 07. 2023 napriek výzve súdu

zo dňa 25. 04. 2023 písomne nevyjadril, neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu
a nepredložil žiadne dôkazy.

4. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žiadna strana sporu ani
zástupca žalobcu. Žalobca a jeho právny zástupca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili

s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené
fikciou doručenia. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 180 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal vec v neprítomnosti strán a právneho zástupcu žalobcu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca (žalovaný nepredložil žiadne

dôkazy), a z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

6. Tatra banka, a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 04. 05. 2016 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
s poistením pre fyzické osoby. K uzatvoreniu zmluvy došlo prostredníctvom služby Internetbanking, keď
žalobca dňa 04. 05. 2016 o 11:16:34 akceptoval návrh žalovaného na uzavretie zmluvy a žalovaný

podpísal potvrdenie elektronicky tzv. bezpečnostným predmetom, a to priamo cez kanál Internetbanking-
u. Digitálny podpis úverovej zmluvy preukazuje Osvedčenie o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy
zo dňa 09. 11. 2022. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský
úver vo výške 5.000,- €. V zmluve sú uvedené obligatórne zákonné náležitosti - úroková sadzba 14,90 %
ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 17,97 %, priemerná hodnota RPMN 15,37

%, odplata 17,38 %, najvyššia prípustná odplata 21,56 %, konečná splatnosť úveru 72 mesiacov od
splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky úveru 106,02 €,
termín splatnosti splátky a poistného 27. dňa príslušného mesiaca, počet splátok 72, výška mesačného
poistného pre poistenie 2,01 €, celková čiastka 7.733,44 €.

7. Podľa článku 4.1, písm. a) Obchodných podmienok pre poskytovanie bezúčelových spotrebiteľských
úverov pre fyzické osoby, banka má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. má právo požadovať
splatenie pohľadávky banky a dlžník je povinný pohľadávku banky zaplatiť aj pred dňom konečnej
splatnosti, ak je dlžník v omeškaní so splatením pohľadávky banke alebo jej akejkoľvek časti podobu dlhšiu ako 3 mesiace. Podľa článku 4.2, pohľadávka banky sa stane splatnou dňom doručenia
oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi. Dlžník je povinný zaplatiť pohľadávku
banky v lehote určenej bankou v oznámení.

8. Z Osvedčenia verifikovania bonity a možnosti splácania úveru zo dňa 04. 11. 2022 vyplýva, že banka
verifikovalabonituklientaamožnostisplácaniaposkytnutéhoúveruúverovéhoproduktuzisťovanímjeho
čistého príjmu, ktorý bol vo výške 904,33 € mesačne a zisťovaním jeho záväzkov, ktoré splácal vo výške
124,44 € mesačne.

9. Žalobca predložil aj Platobnú históriu, z ktorej vyplýva, že žalovaný nesplácal úver riadne v zmysle
úverovej zmluvy.

10. Listom – Výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 27. 12. 2019 oznámila banka žalovanému, že
eviduje aj naďalej voči nemu ku dňu 23. 12. 2019 pohľadávky v omeškaní, celkovo išlo o 8 pohľadávok,

medzi ktorými bola uvedená i pohľadávka titulom spotrebiteľského úveru č. G. so sumou v omeškaní
216,01 €. Zároveň ho banka vyzvala na úhradu dlžných súm bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych
dní s upozornením, že ak pohľadávku v omeškaní v stanovenom termíne neuhradí, pristúpi k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti uvedených úverových produktov a v takom prípade mu vznikne povinnosť uhradiť
celú nesplatenú pohľadávku naraz. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 30. 12. 2019.

11. Listom – Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 03. 02.
2020 oznámila banka žalovanému, že napriek predchádzajúcim písomným výzvam neeviduje úhradu
splatnej pohľadávky banke zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 00-0002320667. Keďže
tento stav pretrváva viac ako 3 mesiace od vzniku omeškania, vyhlasuje splatnosť pôžičky/úveru dňom

doručenia tohto oznámenia sa stáva splatnou pohľadávka z pôžičky/úveru banky vo výške 2.831,31 € ku
dňu 01. 02. 2020, z toho istina 2.685,05 €, riadny úrok 143,23 €, úrok z omeškania 3,03 €. Zároveň banka
vyzvala žalovaného, aby po doručení tohto oznámenia bezodkladne zaplatil pohľadávku. Oznámenie
bolo doručené žalovanému dňa 06. 02. 2020.

12. Dňa 25. 10. 2022 uzatvorila Tatra banka, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník
Zmluvuopostúpenípohľadávok,predmetomktorejboladohodazmluvnýchstránoodplatnompostúpení
splatných peňažných pohľadávok postupcu špecifikovaných v Prílohe č. 1 k tejto zmluve k dátumu 25.
10. 2022 na postupníka, pričom z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že predmetom
postúpenia bola aj pohľadávka H. I., J. voči žalovanému vo výške 2.685,05 €, 144,87 €, 7,25 € a 3,51

€, titulom spotrebiteľského úveru č. LD1612500125, variabilný symbol: 3002320667.

13. Listom – Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02. 11. 2022 oznámila banka žalovanému, že
pohľadávka vo výške 2.840,68 € spolu so všetkými právami s ňou spojenými, ktorá vznikla zo Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 00-0002320667 v znení jej všetkých neskorších dodatkov, bola

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 10. 2022 s účinnosťou ku dňu
02. 11. 2022 postúpená žalobcovi.

14. V konaní bolo medzi stranami nesporné a vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
právny predchodca žalobcu Tatra banka, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník

uzatvorili dňa 04. 05. 2016 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby,
na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému (jednorazovo) úver vo výške 5.000,- €. Po oboznámení
sa s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu mal súd preukázané, že právny predchodca
žalobcu – banka pri uzatváraní uvedenej úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Poskytovanie úverov mal v predmete svojej činnosti. Spĺňa tak predpoklady veriteľa v zmysle

vyššie citovaného § 2, písm. b) Zákona č. 129/2010 Z. z. a dodávateľa v zmysle §
52, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v právnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu
vystupoval ako fyzická osoba – občan, nepodnikateľ, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho
zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný spĺňa predpoklady spotrebiteľa v zmysle § 2, písm.
a) Zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52, ods. 4 Občianskeho zákonníka. Preto súd úverovú zmluvu vyhodnotil

ako spotrebiteľskú zmluvu a právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným predmetnou zmluvou ako spotrebiteľský vzťah a to v zmysle zákonných definícii jednak §
53, ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z.15. V prvom rade sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu, ktorú skúma vždy aj bez návrhu a
aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR z
29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy

jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o
ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného má súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie

z ktorého zmluvného vzťahu je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

16. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 25. 10. 2022. V prípade bankových pohľadávok je potrebné okrem § 524
Občianskeho Zákonníka aplikovať aj § 92, ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách,

a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v tomto
ustanovení, keďže splnenie týchto podmienok je predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky
voči dlžníkovi na tretí subjekt.

17. Podľa ust. § 92, ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 299/2016 Z. z. účinnom od 01. 01.

2017 (teda v čase postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky,
môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzkupostúpiťpísomnouzmluvouinejosobe,atoajosobe,ktorániejebankou(ďalejlen„postupník“),

aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o
spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (87ac), § 17, ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení neskorších predpisov) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu (87ad), § 20, ods. 6 a 8 Zákona č. 90/2016 Z. z.). Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Ustanovením § 92, ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia bankovej

pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou,
s ktorou dojednal finančnú službu.

19. Podmienky obsiahnuté v cit. ust. § 92, ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. je potrebné považovať za

osobitné hmotnoprávne podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky voči jej klientovi
(teda akémukoľvek klientovi, zahŕňajúc aj spotrebiteľa) bez jeho súhlasu dané špeciálnou úpravou
podľa tohto zákona. Všetky tieto podmienky musia byť kumulatívne naplnené, v opačnom prípade
je postúpenie pohľadávky banky, ako dvojstranný právny úkon banky a postupníka, pre rozpor so
zákonom (§ 39 OZ) neplatné (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo/147/2017

zo dňa 24. 04. 2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8
ročník 2018 pod publikačným č. 60). Ust. 92, ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. formuluje nasledovné
osobitné podmienky postúpenia pohľadávky banky voči klientovi: (i) skutočnosť, že klient banky je v čase
postúpenia pohľadávky v omeškaní s plnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke, (ii) toto jeho omeškanie je v trvaní viac ako 90 dní po tom, (iii) ako bol písomnou výzvou klient

vyzvaný na úhradu čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, zodpovedajúcej práve rozsahu
postúpenej pohľadávky.20. V rovine spotrebiteľských právnych vzťahov banky (dodávateľa – veriteľa) a jej klienta (spotrebiteľa)
túto právnu úpravu dopĺňa ust. § 17, ods. 1 a 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení [viď zákonný odkaz pod č. 87ac) obsiahnutý v ust. § 92, ods. 8 Zákona č. 483/2001
Z. z.)], ktoré podmieňuje postúpenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tým, že:
a) ide o postúpenie (prevod) pohľadávky na veriteľa podľa § 20, ods. 1, písm. a) Zákona č. 129/2010
Z. z., banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a kumulatívne b) že sa postupuje
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala

splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Sukcesia do práv
veriteľa bude možná v zásade len medzi regulovanými subjektmi v prípade zlyhania spotrebiteľského
úveru, ak bude predmetom prechodu alebo prevodu pohľadávka v celosti (viď dôvodová správa k tejto
právnej úprave prijatej Zákonom č. 438/2015 Z. z.).

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo

26/2017 zo dňa 28. 03. 2018, v ktorom sa Najvyšší súd vysporiadal s podmienkami, za akých
možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu,
ktorý nie je bankou a síce, že podmienky podľa § 92, ods. 8, vety prvej zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez
splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom

za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

22. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že spôsobilou na postúpenie je iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol

klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

23. Jednou z podmienok a základným článkom, od ktorého sa odvíja postup banky pri
postúpení pohľadávky tretej osobe bez súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na
zaplatenie, ktorá musí byť zaslaná dlžníkovi, čo je potrebné preukázať predložením doručenky alebo

podacieho lístka. Výzva v zmysle ust. § 92, ods. 8 zákona o bankách pritom musí byť kvalifikovaná.
Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu
tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto
výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením z čoho dlžná suma
pozostáva, teda konkretizovaním splátky/splátok, so zaplatením ktorej/ktorých je v omeškaní a prípadne

ho i upozorniť, že po márnom uplynutí tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný,
hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu dlžníka.

24. Žalobca predložil v konaní 2 výzvy, napriek tomu riadne naplnenie tejto podmienky v posudzovanom
prípade nebolo žalobcom preukázané.

25. Výzvou zo dňa 03. 02. 2020 banka oznámila žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru
s odôvodnením, že neeviduje úhrady splatnej pohľadávky banky napriek predchádzajúcim
písomným výzvam s tým, že tento stav pretrváva viac ako 3 mesiace od vzniku omeškania a vyzvala
ho, aby po doručení tohto oznámenia bezodkladne zaplatil pohľadávku vo výške 2.831,31 € (z toho

istina 2.685,05 €, riadny úrok 143,23 €, úrok z omeškania 3,03 €). Uvedená pohľadávka zodpovedá
rozsahu postúpenej pohľadávky. Banka však v tejto výzve/oznámení nešpecifikovala splátku, s ktorou
bol žalovaný v omeškaní a pre nezaplatenie ktorej došlo z jej strany k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Výzva je formulovaná len všeobecne v tom zmysle, že omeškanie s úhradou splatnej
pohľadávkytrváviacako3mesiace.Zobsahutejtolistinyvšaknemožnozistiť,oomeškanieakejsplatnej

pohľadávky sa má jednať, keďže banka neuviedla, so zaplatením ktorej konkrétnej splátky bol žalovaný
akodlžníkvomeškaníčomalomaťzanásledokvyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru.Popreskúmaní
obsahu tejto listiny súd zistil, že tento právny úkon je neurčitý, pretože v ňom nie je riadne
špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
tak, aby bolo možné preveriť zákonnosť postupu právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal predchádzať

vyhláseniu splatnosti celého úveru a postúpeniu pohľadávky žalobcovi.

26. Ďalšou (predchádzajúcou) výzvou zo dňa 27. 12. 2019 vyzvala banka žalovaného na zaplatenie
pohľadávok v omeškaní, kde uviedla 8 rôznych produktov, okrem iných aj spotrebiteľský úvers identifikačným údajom č. LD1612500125 vo výške 216,01 €, a to bezodkladne, najneskôr
do 5 kalendárnych dní. Zároveň žalovaného upozornila, že ak pohľadávku v omeškaní
v stanovenom termíne neuhradí, pristúpia k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Banka v tejto výzve

nekonkretizovala čo tvorí sumu 216,01 €. Ani v tejto výzve banka nešpecifikovala splátku, so
zaplatením ktorej bol v danom čase žalovaný v omeškaní, a ktorú konkrétnu splátku banka požadovala
od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť, tak aby predišiel vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, resp. postúpeniu pohľadávky. Uviedla len, že ide o nedoplatok na splátkach zo
spotrebiteľského úveru s identifikačným údajom č. LD1612500125 vo výške 216,01 €. Výška splátky

podľa zmluvy predstavovala 106,02 € mesačne a poplatok za poistenie úveru predstavoval 2,01 €
mesačne. V zmysle uvedenej výzvy mal žalovaný, aby sa vyhol mimoriadnemu zosplatneniu úveru,
uhradiť banke pohľadávku vo výške 216,01 € do 5 kalendárnych dní, pričom
predstavovala viac ako dvojnásobok splátky.

27. Okrem uvedeného, zo žiadnej z týchto 2 výziev nie je možné ani určiť, či bol žalovaný vôbec

v omeškaní s nejakou splátkou viac ako 90 dní, alebo nie, tak ako to vyžaduje ust. § 92, ods. 8 Zákona
č. 483/2001 Z. z. Nakoľko v žiadnej z týchto výziev nie je konkretizovaná splátka, so zaplatením ktorej
bol žalovaný v omeškaní, čo malo mať za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru a postúpenie pohľadávky, možno konštatovať, že obe tieto výzvy sú nejasné, neurčité a v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka neplatné. V dôsledku toho neboli splnené všetky zákonné podmienky

pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53, ods. 9 Občianskeho
zákonníka a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany banky je neplatné. Samotné neplatné
predčasné zosplatnenie pohľadávky nie je v konečnom dôsledku pre platnosť postúpenia pohľadávky
významné, pretože v danom prípade došlo pred postúpením žalovanej pohľadávky k jej splatnosti
v termíne konečnej splatnosti, keďže podľa Zmluvy bola konečná splatnosť úveru 72 mesiacov od

splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, t. j. ku konečnej splatnosti došlo už dňa 27. 05. 2022. Hoci
v čase postúpenia bola postupovaná pohľadávka splatná, uvedené nemení nič na tom, že nebola
naplnená jedna zo základných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, a to kvalifikovaná
výzva banky pred postúpením pohľadávky doručená dlžníkovi – žalovanému. Žalobca takú kvalifikovanú
výzvu nepredložil a 2 výzvy, ktoré predložil sú pre neurčitosť a nejasnosť neplatné, preto nemôžu byť

podkladom pre platné postúpenie.

28. Postup banky pred postúpením pohľadávky na žalobcu nebol v súlade s ust. § 92, ods. 8 Zákona
č. 483/2001 Z. z., nakoľko nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu riadne písomne vyzval
žalovaného na splnenie peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvného

vzťahu, so zaplatením ktorého bol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, pod následkom postúpenia
pohľadávky na nebankový subjekt.

29. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu
žalobcovi neboli dodržané, právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v

zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca uplatnený nárok odvodzoval od
zmluvy o postúpení pohľadávok, súd dospel k záveru, že v tejto veci nie je aktívne
legitimovaný, v dôsledku ktorej skutočnosti bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Absolútna
neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z
úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Keďže

súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe
nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom uplatneného práva, lebo na
základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu
zo zmluvy o úvere voči žalovanému.

30. Konanie v zmysle CSP je kontradiktórne. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú
na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. K tvrdeným
skutočnostiam musí predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak strana úspešnou v spore nemôže
byť. Napriek tomu, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli žalovaným rozporované, tvrdenia uvedené v
žalobe v spojení s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca predložil, neumožňovali súdu žalobe vyhovieť.

Zároveň súd zdôrazňuje, že na pojednávaní v rámci postupu podľa § 181, ods. 2 CSP oboznámil
predbežný právny názor v rámci ktorého oboznámil, ktoré skutočnosti považuje za nejasné a sporné.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, na oboznámený predbežný právny názor súdu tak nereagoval,
hoci mal možnosť reagovať, pokiaľ by sa bol na pojednávanie dostavil. Súd nevidel žiaden dôvod,aby pojednávanie odročil a opätovne tak umožnil žalobcovi reagovať na predbežný právny názor súdu.
Žalobca takúto možnosť mal na pojednávaní, túto nevyužil, keďže sa na
pojednávanie nedostavil a súd rozhodol na základe skutkových tvrdení a dôkazov predložených do

vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní.
Odročenie pojednávania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania i so zásadou rovnosti
zbraní.

31. O trovách konania rozhodol podľa § 255, ods. 1 CSP, podľa ktorého by mal žalovaný voči žalobcovi

nárok na náhradu trov konania, pretože bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Nakoľko si žalovaný
náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, súd
žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365, ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.