Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Nemravová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/50/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724200851
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6724200851.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súduomaloletédeti:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXC.XX,A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytomXXXXXC.XX,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyZvolen,
pracovisko Krupina, deti rodičov: matka D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F., G. F. XX, toho
času bytom XXX XX D., H. X, otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, zastúpený:
JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom J. K. XX, XXX XX L., o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/33/2024-19
zo dňa 21.02.2024 , takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 9P/33/2024-19 zo dňa 21.02.2024 p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým „I. Súd maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX
dočasne z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky maloletých detí D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.II. Otec maloletých detí I. B., nar.
XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý dočasne prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX
a maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrenéneplnoletédieťaurčenéhoosobitnýmzákonomnakaždédieťazvlášť,atovždydo15.dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí D. E., nar. XX.XX.XXXX, počnúc dňom vykonateľnosti
tohto uznesenia. III. Neodkladné opatrenie vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o úpravu práv a povinností k maloletým deťom.“
2. Okresný súd výzvou zo dňa 15.02.2024 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen,
pracovisko Krupina, o šetrenie pomerov matky a maloletých detí. Dňa 20.02.2024 bola okresnému
súdu doručená správa ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina ako ustanoveného kolízneho opatrovníka,
v ktorom uvádza, že rodinu maloletých detí nevedú v evidencii sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že matka maloletých detí je zamestnaná v spoločnosti IRON
ART, a.s. v M. N., na pracovnej pozícii operátor výroby. Matkin príjem pozostáva zo zárobkovej činnosti
vo výške cca 700,00 Eur/mesiac a prídavkov na dve maloleté deti. Matka je momentálne PN. V
súčasnosti žije na adrese XXX XX D., H. X v prenajatom jednoizbovom byte. Domácnosť matky je
zariadená účelne a podľa potrieb matky. Matka platí mesačné nájomné vo výške 300,00 Eur. Podľa
slov matky sa maloleté deti v súčasnosti nachádzajú v domácnosti otca. Matka je s maloletými deťmi
prevažne v telefonickom kontakte. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti mali s otcom maloletých
detí ústne dohodnutú striedavú osobnú starostlivosť, ktorá spočiatku fungovala, no posledné dva týždne
deti odmietajú k matke chodiť. Otec maloletých detí je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR Zvolen,
pracovisko Krupina. Nie je poberateľom žiadnych príspevkov ani dávok. Jeho príjem pozostáva zpríležitostných brigád vo výške cca 1 500,00 Eur/mesiac. Otec žije v obci C. v rodinnom dome, ktorý
vlastní spolu so súrodencami, avšak nehnuteľnosť užíva len otec s maloletými deťmi. Domácnosť je
zariadená účelne, potrebným nábytkom a elektrospotrebičmi. Mesačné výdavky otca na domácnosť
predstavujú sumu vo výške cca 300,00 Eur. V domácnosti otca sa nachádzajú aj maloleté deti - syn
A. navštevuje ZŠ s MŠ K., v školskom roku 2023/2024 je žiakom 7. ročníka, výchovné problémy
otec neuvádzal a dcéra A. navštevuje ZŠ s MŠ K., v školskom roku 2023/2024 je žiačkou 2. ročníka,
výchovné problémy otec neuvádzal. Kolízny opatrovník uviedol, že maloleté deti boli počas šetrenia
prítomné,nakoľkomalijarnéprázdniny,bolikomunikatívne,vpsychickejpohode,nejaviliznámkytýrania,
zneužívania a zanedbávania. Čo sa týka vzťahu otca a matky, otec uviedol, že celková komunikácia
s matkou je ťažšia, pričom otec nemá problém maloleté deti odviesť k matke v zmysle ústnej dohody,
avšak nemieni maloleté deti nútiť k niečomu, čo samé nechcú.
3. S poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadkov znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 367 ods.
1 CMP, § 366 CMP, § 62 ods. 1 Zákona o rodine, § 62 ods. 3 Zákona o rodine, § 65 ods. 1 Zákona o
rodine, § 329 ods.1 veta prvá CSP, § 367 ods. 4 CMP, § 336 ods. 1 CSP okresný súd návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
4. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých
situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné
opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase,
keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana
ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa. Okresný súd zdôraznil, že v konaniach vo veci starostlivosti
súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je
prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom
výkonu rodičovských práv a povinností.
5. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že je daná naliehavosť a
potreba neodkladnej úpravy pomerov maloletých detí, a preto nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
dočasne zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Z návrhu matky a z vyjadrenia kolízneho
opatrovníka mal okresný súd osvedčené, že rodičia ako partneri nežijú v spoločnej domácnosti a
ústne sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti v týždňových intervaloch. Okresný
súd mal osvedčené, že otec maloletých detí nepristupuje k výchove a starostlivosti o maloleté deti
zodpovedne, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že maloleté deti v čase, keď sa nachádzajú
v jeho starostlivosti mali neodôvodnené absencie v škole. Rovnako otec maloletých detí nemal snahu
zabezpečiť prítomnosť maloletého syna A. na vopred dojednanom stretnutí so psychologičkou, hoci
o tomto vedel. Otec maloletých detí nerešpektuje ústnu dohodu o striedavej osobnej starostlivosti,
maloleté deti matke odmieta odovzdať v dohodnutom čase, ovplyvňuje ich názor na matku, v dôsledku
čoho deti s matkou nekomunikujú, pričom z doložených sms správ vyplýva otcov až nepriateľský
postoj k matke, jeho chovanie signalizuje uprednostnenie „boja o deti“ pred záujmom o potreby
maloletých detí. Je predovšetkým v záujme maloletých detí, aby vyrastali v stabilnom výchovnom
prostredí. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo sociálneho šetrenia pomerov maloletých detí síce
konštatoval, že neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní riadnej starostlivosti o maloleté deti zo
strany otca, avšak otec maloletých detí matkou uvedené skutočnosti ohľadne zanedbávania plnenia
povinnej školskej dochádzky maloletých detí a zmeškania psychologického vyšetrenia maloletého syna
nepoprel, resp. nevysvetlil relevantnými dôvodmi, preto okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
zo skutočností tvrdených matkou. Okresný súd mal za to, že za danej situácie matka maloletých detí
lepšie zabezpečí starostlivosť a výchovu maloletých detí, a najmä dohliadne na riadne plnenie povinnej
školskej dochádzky maloletých detí, a preto dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky bolo nateraz v záujme maloletých detí. S prihliadnutím na uvedené a so zohľadnením záujmov
i potrieb detí, stability výchovného prostredia, rešpektovaním ich veku, je v záujme maloletých detí
dočasná úprava pomerov účastníkov neodkladným opatrením do času, pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu vo
veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania.6. Okresný súd tiež dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o dočasnej
úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle § 366 CMP. Matka žiadala okresný
súd, aby neodkladným opatrením zaviazal otca prispievať na výživu maloletých vo výške minimálneho
výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec
mal v mesiaci január 2024 príjem z dohody o pracovnej činnosti (typ zamestnaneckého pomeru s
kódom ZECD2PR) vo výške 129,30 Eur. Sociálna poisťovňa nevykázala vyplácanie dávok v hmotnej
núdzi. Rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné odlíšiť od rozhodovania o
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 Zákona o rodine, kde je určené kritérium schopností,
možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,
zatiaľ čo neodkladným opatrením sa rozhoduje o výživnom v nevyhnutnej miere. Okresný súd v
konaní vo veci samej vykoná rozsiahlejšie dokazovanie za účelom zistenia súčasných osobných,
zárobkových a majetkových pomerov otca maloletých detí, ako aj odôvodnených potrieb maloletých
detí a následne rozhodne o jeho vyživovacej povinnosti. S ohľadom na uvedené, okresný súd dočasne
upravil vyživovaciu povinnosť otca k obom maloletým deťom a to tak, že mu uložil povinnosť platiť
výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (čo aktuálne od 01. júla 2023 predstavuje sumu 36,80 Eur
mesačne). Okresný súd určil povinnosť otca platiť výživné počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia (t.j.
jeho doručením) povinnému účastníkovi (§ 44 CMP v spojení s § 234 ods. 2 CSP). Vzhľadom k tomu, že
matka zároveň podala aj návrh vo veci samej na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a
určenie výživného, o ktorom okresný súd rozhodne po dôkladnom šetrení pomerov všetkých účastníkov
konania, odpadol dôvod na to, aby okresný súd postupoval podľa § 336 ods. 1 CSP a povinnosť na
podanie návrhu vo veci samej matke neuložil. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1
CSP okresný súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej.
7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Mal za to, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a okresný súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením namietal postup
okresného súdu, ktorý prevzal vyjadrenia matky, že otec popíja alkohol, že je na alkohole závislý,
dokonca, že ju bil, ohrozoval zbraňou a strieľal po nej. Matka produkuje ničím nepodložené nezmysly,
konfabulácie v snahe zamedziť styk otca s deťmi, pričom súd prvej inštancie vo svojom postupe ju
podporuje, nezaujíma sa o názor detí a evidentne bez akéhokoľvek hlbšieho rozmyslu a odôvodnenia
vydáva tak závažné procesné rozhodnutia, akým je neodkladné opatrenie. Odmieta obvinenia jeho
osoby, nikdy problémy s alkoholom nemal, nie je na ňom závislý, reálnu zbraň nikdy nevlastnil a ani
nevlastní a v prípade, že by strieľal a deti by spali v dome, je isté, že by ich streľba zobudila a vystrašila.
Uvedené tvrdenia matky majú rýdzo účelový charakter. Syn A. B. prejavil svoj postoj k veci, chce žiť
s otcom, pričom otec mu nie je schopný vysvetliť, prečo tomu tak nie je a z akého dôvodu nemôže
tráviť čas so svojím otcom. A. je na svoj vek mimoriadne inteligentný a vnímavý. Pokiaľ ide o dcéru,
táto má príliš nízky vek na to, aby bola schopná rozpoznať účel a zmysel čestného vyhlásenia tak ako
syn. Nevera matky je objektivizovaná a preukázaná skutočnosť, nie je nutné sa k nej vyjadrovať. Vzťah
detí a matky vždy trpel, nie je pravdou, že by išlo o pekný vzťah, ako matka tvrdí. Samotné deti vnímajú
okolnostitohtoprípaduasamévnímajú,ktorýzrodičovdoakejmieryovplyvňujekvaliturodiny,rodinného
životaapohody.Jealibistickétvrdiť,žejetovýlučneotec,ktorýmôžezanefungujúcivzťahmedzimatkou
a jej deťmi. Má za to, že tvrdenia matky, pokiaľ ide o majetkové pomery sú dehonestujúce a nepravdivé
a v skutočnosti sú ľahko preukázateľné výpismi z bankového účtu matky. Mocenská intervencia štátu
do rodiny v podobe zamedzenia stretávania sa otca s deťmi je z jeho strany ponechaná na rozhodnutí
o možnosti stretávať sa s nimi. Rozhodujúci je princíp adekvátnosti, t.j. miera intervencie do rodiny
v záujme detí. O zaistenie najlepšieho záujmu detí sa musia v prvom rade usilovať ich rodičia. Trhanie
rodiny neodkladným opatrením založeným na jednostrannej výpovedi matky bez toho, aby bol skúmaný
názor už vyspelých detí, je neadekvátnym, neakceptovateľným zásahom do rodiny. Žiadal, aby odvolací
súd rozhodol v intenciách jeho odvolania.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 CSP, § 3 ods. 5 písm. a) CMP),
po zistení, že odvolanie uplatnil v zákonom stanovenej lehote na to oprávnený účastník konania (§
362 CSP, 7 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť opravným prostriedkom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a stotožňujúc sa s prijatým záverom
súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne rozhodnutie.
9. Podľa § 324 ods. 1 a 2 zákona č. 160/20015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. V zmysle Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 330 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.
17. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. V zmysle § 361 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
21. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
22. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil
uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z
naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia
pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v
meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadnedokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení
neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd
môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo
dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé,
pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného
opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa
vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku,
ktorý ma byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov
účastníkovsarozumietakýstavvzťahovúčastníkov,priktoromaktívnakorekciazostranysúduneznesie
odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií,
kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
23. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti ako
i vzhľadom na odvolanie otca predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je
zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného
postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd
preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uvádza, že odvolaním otca napadnuté uznesenie okresného
súdu posudzoval primárne z dôvodov uvedených v odvolaní. Otec v odvolaní nesúhlasil so závermi
okresného súdu, že v prejednávanom prípade boli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu
spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému
rozhodnutiu ako okresný súd.
25. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže mu preto dať za pravdu. Len na
zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa
potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
26. Jednou z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov, ktorá by primárne mala vyplývať z naliehavosti situácie, a v prípade konania
starostlivosti súdu o maloletých i z existencie záujmu maloletých detí.
27. Pri rozhodovaní odvolací súd zobral teda do úvahy obsah spisového materiálu včítane správy
kolízneho opatrovníka, z čoho je zrejmé, že v rodine pretrváva napätie a komunikácia medzi rodičmi
je problematická.
28. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že len zohľadnenie názoru maloletého dieťaťa, ktorý názor
bol len sprostredkovaný i keď vyplýval z písomného podania, ktoré je súčasťou spisu č.l. 31, za stavu,
že okresný súd ho nevypočul, nemôže predsa, bez ďalšieho, toto čestné prehlásenie predstavovať a
nemôže nahrádzať bezprostredný vnem z výsluchu maloletého. Je namieste akcentovať, že odvolací
súd v žiadnom prípade nespochybňuje, že na názor maloletého treba prihliadať, ale pripomína, že tento
je to len jedným z podkladov pre rozhodnutie. Považuje odvolací súd za podstatné potom na tomto
uviesť, že ak sú tu skutočnosti osvedčené výlučne pre konanie o neodkladnom opatrení, ktoré boli
uvedené v ods. 1. napadnutého uznesenia najmä, že „Matka maloletých detí v návrhu opísala situácie,
keď otec mal maloleté deti vo svojej starostlivosti a zo stránky školy (Edupage), a následne aj od
maloletých detí sa dozvedela, že deti vymeškali školské vyučovanie, nakoľko otec ich neodviezol do
školy, pretože bol pod vplyvom alkoholu. Čo sa týka ústnej dohody matky a otca o striedavej osobnej
starostlivosti, matka uviedla, že túto otec maloletých detí vôbec nedodržiava, vyhráža sa matke, že
jej deti nevráti, ovplyvňuje maloleté deti, ktoré sa vyhýbajú telefonickému kontaktu s ňou, odmietajú s
matkou komunikovať. Dňa 09.02.2024 mal otec podľa ústnej dohody doviesť maloleté deti matke, ale
takto neučinil ani do nedele 11.02.2024, pričom v pondelok dňa 12.02.2024 mal maloletý A. dohodnuté
stretnutie v psychologickej poradni, o čom mal otec vedomosť, no nedoviezol ho ani na toto stretnutie.
Vzhľadom na uvedené matka maloletých detí žiadala, aby súd neodkladným opatrením dočasne upravil
pomery maloletých detí. K návrhu boli pripojené rodné listy maloletých detí a súkromná sms konverzáciamedzi rodičmi maloletých detí.“, ktoré otec v odvolaní konkrétnymi skutočnosťami nevyvracal a ani sa
k nim nevyjadril, tak potom nebol odvolaciemu súdu vytvorený priestor na odklon od záverov okresného
súdu, v zmysle ktorých je daná naliehavosť a potreba neodkladnej úpravy pomerov maloletých detí,
ktoré dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky.
29. V odvolaní otca nebolo vyvrátené, výhradne pre účely neodkladného opatrenia, že rodičia ako
partneri nežijú v spoločnej domácnosti a ústne sa dohodli na striedavej osobnej starostlivosti o maloleté
deti v týždňových intervaloch. Ak matka v návrhu uviedla, že maloleté deti vymeškali zo školy, keďže otec
ich bez vážneho dôvodu nedoviezol do školy, a okresný súd tak mal za osvedčené, že otec maloletých
detí nepristupuje k výchove a starostlivosti o maloleté deti zodpovedne, a to najmä s prihliadnutím
na skutočnosť, že maloleté deti majú v čase, keď sa nachádzajú v jeho starostlivosti neodôvodnené
absencie v škole, tak odvolací súd konštatuje, že uvedené zodpovedá obsahu spisového materiálu.
Otcom v odvolaní nebolo osobitne namietané a ani spochybnené, že on ako otec maloletých detí nemal
snahu zabezpečiť prítomnosť maloletého syna A. na vopred dojednanom stretnutí so psychologičkou,
hoci o tomto vedel. Otec maloletých detí podľa konštatovanie okresného súdu nerešpektuje ústnu
dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, maloleté deti matke odmieta odovzdať v dohodnutom čase,
čo otec v odvolaní nevyvrátil a ani nespochybnil. Otec v odvolaní uviedol vo vzťahu k záverom okresného
súdu, že ovplyvňuje názor detí na matku, že správanie detí je ovplyvnené správaním matky, keďže deti
vidia ako sa matka správa. Z tvrdení matky podľa okresného súdu vyplýva, že pokiaľ deti s matkou
nekomunikujú, tak z doložených sms správ vyplýva otcov až nepriateľský postoj k matke, jeho chovanie
signalizuje uprednostnenie „boja o deti“, pred záujmom o potreby maloletých detí, ktorý záver podľa
odvolacieho súdu zodpovedá obsahu spisového materiálu. Na tomto mieste odvolací súd v zhode
s okresným súdom akcentuje, že je predovšetkým v záujme maloletých detí, aby vyrastali v stabilnom
výchovnom prostredí.
30. Vo vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu (ne)dôvodnosti odvolania
posudzoval i vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojej správe zo sociálneho šetrenia pomerov
maloletých detí síce konštatoval, že neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní riadnej starostlivosti
o maloleté deti zo strany otca, avšak otec maloletých detí matkou uvedené skutočnosti ohľadne
zanedbávania plnenia povinnej školskej dochádzky maloletých detí a zmeškania psychologického
vyšetrenia maloletého syna nepoprel, resp. nevysvetlil relevantnými dôvodmi, preto ak okresný súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností tvrdených matkou, tak takému postupu nie je možné nič
vyčítať. Za daného skutkového stavu potom odvolací súd v zhode s okresným súd má za to, že je to
matka maloletých detí, ktorá vie lepšie zabezpečiť starostlivosť a výchovu maloletých detí, a najmä
dohliadne na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky maloletých detí, a preto dočasné zverenie
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky je nateraz v záujme maloletých detí. S prihliadnutím na
uvedené a so zohľadnením záujmov i potrieb detí, stability výchovného prostredia, rešpektovaním ich
veku,jevzáujmemaloletýchdetídočasnáúpravapomerovúčastníkovneodkladnýmopatrenímdočasu,
pokiaľ nedôjde k rozhodnutiu vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania.
31. Odvolací súd na tomto mieste a vo vzťahu k svojím záverom považuje za podstatné len
primerane a podporne poukázať na závery z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.
ÚS 101/2022 z 10. mája 2022, ktoré si osvojil a v zmysle ktorých „Objektívnym explicitne ustanoveným
zákonným kritériom na rozhodnutie vo veciach úpravy rodičovských práv k maloletým je „najlepší
záujem maloletého dieťaťa“, ktorý musí všeobecný súd vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky
a formálne, ale adresne s prihliadnutím na okolnosti posudzovanej veci. Ak uvedené odôvodnenie
absentuje, dochádza k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.“
32. Odvolací súd vo vzťahu k napadnutému rozhodnutia okresného súdu považuje za podstatné
primárne uviesť, že Zákon o rodine v § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného
na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na
strane povinného rodiča. Okrem toho v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec
výšku okresným súdom stanoveného výživného na maloleté deti v rozhodnutí o neodkladnom opatrení
osobitne uvedenými dôvodmi v odvolaní nenapadol. Odvolací súd vo vyvolanom odvolacom konaní
nezistil nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia ani v tejto časti týkajúcej sa vyživovacejpovinnosti otca k maloletým deťom, preto i v tejto časti napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil
ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods.1, 2 CSP a v podrobnostiach naň odkazuje.
33. Uplatňovanie neodkladného opatrenia okresný súd vymedzil do času právoplatného rozhodnutia vo
veci o úpravu rodičovských práv a povinností, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil ako s vecne
správnym.
34. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia ide o poskytnutie
dočasného riešenia vzťahov, zásah do rodičovských práv je primeraný sledovanému účelu
(zabezpečenia priaznivého vývoja dieťaťa) a súčasne rešpektujúci práva detí a ich najlepší záujem.
35. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že z dikcie § 365 ods. 1 CMP vyplýva, že dané neodkladné
opatrenie má dočasný charakter. Závery konštatované v tomto rozhodnutí však neprejudikujú
rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie
matkou, či otcom tvrdených skutočností.
36. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že
v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a
to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa
s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú
dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220
ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.
37. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.
38. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený a osvedčený skutkový stav, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom podľa
odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym osvedčeným skutkovým zisteniam, zdieľa i
jeho právny záver, v zmysle ktorého návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď
vec správne právne posúdil, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože súd prvej inštancie správne
skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto
v danom prípade sú splnené, čo aj správne odôvodnil.
39. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.