Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/112/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200064
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcu DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., so sídlom Kálov č. 356, Žilina, IČO: 36 391 000, právne
zastúpeného: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03
Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému (v kasačnom konaní sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101742111/2020 zo dňa
13. novembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.
30S/25/2021 z 31. augusta 2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5021200064.1, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/25/2021 z 31. augusta 2022 sa zrušuje a vec sa vracia
Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z
pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december 2016. Rozhodnutím č.
100854669/2020 z 06.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.409,17 eur

na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016.
2. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovarov a služieb od
dodávateľov - tuzemských spoločností:
TALUX, s.r.o., (predmet dodania: čistiace a upratovacie práce v priestoroch pobočiek za 11/2016),
Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o. /skrátene IVAS/, (predmet dodania: IT služby, t. j. servis a
konzultačné služby v oblasti IT),
(ďalej aj „deklarovaní dodávatelia“), a to z titulu porušenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona

o DPH.
3. Správca dane k dodávateľovi TALUX, s.r.o. uviedol, že z výsluchu konateľa tejto spoločnosti p.
Tabačeka mal za preukázané, že služby boli vykonávané operatívne a neboli realizované tak, ako bolo
uvedené na vystavených faktúrach a ani v zmluve o dielo z roku 2009. Zdôraznil, že vo vyrubovacom
konaní žalobca sám uviedol, že čistiace a upratovacie práce na pobočkách v Trnave, Nitre, Trenčíne,
Košiciach a Prešove od roku 2013 vykonávali vlastnými zamestnancami, pretože to bolo rentabilnejšie
a dodávateľská spoločnosť TALUX, s.r.o. vykonávala spomínané práce len na pobočke v Žiline a v

priestoroch centrály v Žiline. Správca dane podotkol, že uvedené nekoreluje s predloženými dokladmi,
keďže po tzv. ústnej dohode deklarovanej žalobcom preukázateľne nedošlo k zníženiu fakturovanej
ceny, tá zostala rovnaká, ako bola stanovená v dodatku č. 1 k onej zmluve z roku 2011 (a to aj napriek
zmene - zníženiu rozsahu predmetu fakturovaných služieb). Správca dane v prvostupňovom rozhodnutídetailne popísal aj jednotlivé výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti, z ktorých vyplynuli viaceré
nezrovnalosti, pričom tento v opakovanej výpovedi dodávku predmetných služieb napokon nepotvrdil.
Správca dane skonštatoval, že vypočul aj svedkyňu p. V., ktorá mala spomínané práce skutočne

vykonať. Táto potvrdila, že v rokoch 2015 až 2017 čistiace a upratovacie práce vykonávala len
na centrále žalobcu na adrese Kálov v Žiline, na pobočkách však práce nevykonávala a ani ich
neprideľovala žiadnemu podriadenému zamestnancovi. Vzhľadom na výpoveď konateľa dodávateľskej
spoločnosti TALUX, s.r.o., výpoveď svedkyne p. V. a samotné vyjadrenie žalobcu, správca dane uzavrel,
že čistiace a upratovacie služby skutočne dodané neboli a žalobcovi tak z nich nevzniklo právo na

odpočítanie DPH.
4. Správca dane k dodávateľovi Inštitút vzdelávania a starostlivosti, s. r. o. /skrátene IVAS/ uviedol,
že z vykonaného šetrenia (najmä výsluchov konateľa dodávateľskej spoločnosti) vyplynulo, že
konzultačné práce boli vykonávané na jednotlivých pracoviskách žalobcu. Predmetom prác malo byť
mesačné vykonávanie profylaktiky. V zmysle predložených dokladov mali byť tieto práce vykonávané
v subdodávke spoločnosťami BETAMAK s. r. o., Carera s. r. o., Arts & Craft s. r. o., PHARMDATE s.

r. o., SC OBISTA s. r. o., NLT, spol. s r. o. a p. Beátou Tvrdou. Podľa správcu dane svedok (konateľ
spoločnosti IVAS) nevedel uviesť, kto deklarované IT služby vykonal, akým spôsobom boli služby
kontroly komunikácie a internetovej siete vykonané a čo všetko bolo predmetom preverovaných IT
služieb. Svedok rovnako nevedel uviesť, kto evidoval príchody a odchody osôb vykonávajúcich IT servis,
kto a kedy predmetné služby za odberateľa preberal a zároveň sa nevedel vyjadriť ani ku skutočnosti,

na akých počítačoch boli predmetné IT služby vykonávané.
5. Správca dane skonštatoval, že v prípade pochybností je oprávnený preverovať celý tok deklarovaných
služieb, a tak preveroval aj subdodávateľov dodávateľskej spoločnosti IVAS, aby overil všetky
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Zo získaných informácií dostupných z informačného
systému finančnej správy zistil, že BETAMAK s. r. o., Carera s. r. o., Arts & Craft s. r. o., PHARMDATE

s. r. o., SC OBISTA s. r. o., NLT, spol. s r. o. sú nekontaktné spoločnosti, ktoré so správcom dane
nespolupracujú. Správca dane využil údaje deklarované týmito subdodávateľskými spoločnosťami v
podaných kontrolných výkazoch k DPH, kde tieto uviedli ako dodávateľov ďalšie spoločnosti. Správca
dane predmetné potenciálne subdodávateľské spoločnosti kontaktoval a uviedol, že tieto nedodávali
žiaden tovar ani služby, ktorých konečným odberateľom mal byť žalobca. Predvolal aj konateľku

medzičasom zaniknutej subdodávateľskej spoločnosti BETAMAK s. r. o., ktorá však odmietla vypovedať,
nakoľko by si svojou výpoveďou, vzhľadom na časový odstup, mohla privodiť nebezpečenstvo trestného
stíhania.
6. Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal aj na výpoveď IT zamestnanca žalobcu, resp. správcu
počítačovej siete - administrátora žalobcu p. X., ktorý uviedol, že mal vedomosť o spoločnostiach, ktoré

mali prístupy v súvislosti s dodávkou IT služieb, a to aj vzdialene, a aj prístupy priamo k počítačom
žalobcu. Uviedol však zároveň, že sprístupnenie prístupov schvaľovali konatelia žalobcu a následne sa
pripravilo spojenie, ktoré bolo dodávateľom odovzdané. Prístup mala podľa neho spoločnosť KODAS,
FG, FELISS, majiteľ spoločnosti a spoločnosť FANDS. S dodávateľskou spoločnosťou IVAS neprišiel do
kontaktu, táto spoločnosť mala podľa svedka p. X. riešiť správu mailového serveru, za ktorú však, ako

uviedol správca dane, mal podľa pracovnej náplne zodpovedať práve on.
7. Správca dane v súhrne zhodnotil, že výpovede všetkých svedkov vo vzťahu k dodávateľskej
spoločnosti IVAS boli protichodné a nezhodovali sa v predmete dodávaných služieb a spôsobe ich
dodania. Dodal, že dodávateľská spoločnosť IVAS bola do Obchodného registra Slovenskej republiky
zapísaná 22. marca 2006 a počítačové služby jej boli ako predmet činnosti zapísané až 3. marca

2009. Zmluva o dielo, ktorú žalobca s dodávateľskou spoločnosťou IVAS uzavrel, nadobudla platnosť
a účinnosť už 2. januára 2009, a teda ju uzavrel ešte v čase, keď spoločnosť IVAS nemala potrebnú
činnosť zapísanú v predmete činnosti v Obchodnom registri SR. Spoločnosť IVAS nemala s výkonom
dohodnutých činností žiadne skúsenosti a výkon týchto činností, napriek dojednaným podmienkam,
mala preniesť v celom rozsahu na tretie osoby. Podľa správcu dane je preto viac ako neobvyklé, že

žalobca sa rozhodol uzatvoriť predmetnú zmluvu o dielo a dohodol vykonávanie činnosti nad rámec tejto
zmluvy práve so spoločnosťou IVAS. Na základe všetkých uvedených zistení tak správca dane uzavrel,
že materiálna existencia zdaniteľných plnení a vznik daňovej povinnosti sa z titulu dodania služieb
deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou IVAS v zmysle sporných faktúr nepreukázala a žalobcovi tak
nevzniklo právo na odpočítanie dane.

8. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101742111/2020 z 13.11.2020 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74
ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnymposúdením veci správcom dane o neopodstatnenosti práva na odpočet dane z faktúr od deklarovaných
dodávateľov.
9. V odôvodnení dodal, že z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise okrem iného

vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť IVAS realizáciu IT služieb v mesiaci marec 2016 preniesla na
subdodávateľskú spoločnosť BETAMAK s. r. o. Konateľ spoločnosti IVAS nevedel konkretizovať osoby,
ktoré mali reálne predmetné plnenia uskutočňovať, a taktiež nevykonával ani kontrolu fakturovaných
plnení. Žalovaný zdôraznil, že správca dane vyzval možných subdodávateľov spoločnosti BETAMAK s.
r. o, pričom nezískal ani jednu odpoveď, ktorá by potvrdzovala dodanie plnení, ktoré by bolo určené pre

žalobcu. Podľa žalovaného sa tak nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení v reťazci BETAMAK s.
r. o. › IVAS › žalobca.
II. Konanie pred správnym súdom
10. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorej Krajský súd v Žiline (ďalej len
„správny súd“) rozsudkom č. k. 30S/25/2021 z 31. augusta 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
vyhovel, rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Námietky žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že tento sa
nevysporiadal s judikatúrou súdov, ktorú žalobca označil v odvolaní, ako aj s absenciou zdôvodnenia
o neúčelnosti dôkazných návrhov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke neúčelnosti
dôkazných návrhov uviedol, že taktiež postráda atribút konkrétnosti, pretože z nej nie je zrejmé,
ktoré navrhované dôkazy mal žalovaný považovať za neúčelné. Správny súd dokonca ani z obsahu

odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nezistil, že by žalovaný uvádzaný záver konštatoval v dôvodoch
rozhodnutia.
12. Správny súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s
vykonanými výsluchmi svedkov p. V. a p. Tabačeka. Skonštatoval, že zhodnotenie svedeckých výpovedí
v kontexte ďalšieho správcom dane vykonaného dokazovania rozhodne podľa mienky správneho súdu

nebolo možné považovať za nepreskúmateľné, resp. arbitrárne odôvodnenie správneho orgánu. Podľa
správneho súdu uvedené závery platia obdobne aj pre vyhodnotenie dôkazov spätých s preverovaným
zdaniteľným plnením od IVAS. Správca dane dostatočne preskúmateľným spôsobom a podrobne
špecifikoval pochybnosti, ktoré vznikli z vykonaného dokazovania a identifikoval dôvody, pre ktoré
výpoveď svedka p. Tabačeka, ako aj p. X., nie je spôsobilá preukázať dodanie fakturovaného plnenia.

13. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej správca dane vo
Výzve z 23. októbra 2019 požadoval od žalobcu predloženie dôkazov, vyjadrení a dokladov, ktoré
neboli správcovi dane predložené počas výkonu daňovej kontroly a následne vyrubovacieho konania
za preverované zdaňovacie obdobia, pričom svoju požiadavku nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval
a podľa žalobcu bola predmetná výzva neurčitá. Správny súd vo vzťahu k tomu konštatoval, že zo

žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane inštruovať daňový
subjekt, akými rôznymi dôkazmi by mohol preukázať ním deklarované zdaniteľné plnenie. Dôkazné
bremeno o dodaní služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane, ale daňový subjekt.
14. Správny súd však vyhodnotil ako dôvodnú procesnú námietku žalobcu, že žalovaný prijal
nepreskúmateľný záver poukazujúc na výzvy subdodávateľským spoločnostiam s tým, že sa jednalo

prevažne o nekontaktné spoločnosti, a tie, ktoré odpovedali, popreli dodanie plnení určených pre
žalobcu. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že nie všetky výzvy, na ktoré žalovaný na
str. 14 rozhodnutia odkazuje, tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu. V administratívnom
spise sa nachádzajú len výzvy spoločnostiam Podháj, s.r.o., PHARMDATE, s.r.o., ČEKOSTAV, s.r.o., AI
TEK,a.s.,NBTEL,s.r.o.Ostatnéžalovanýmoznačenévýzvyvadministratívnomspisechýbajú.Zobsahu

výziev, ktoré tvoria súčasť predloženého administratívneho spisu, je zrejmé, že správca dane žiadal
len o poskytnutie listinných podkladov tretie subjekty. Správnemu súdu nie je zrejmé, o akú súčinnosť
správca dane žiadal subdodávateľské spoločnosti vo výzvach, ktoré v administratívnom spise absentujú.
Ďalej považoval správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný menovite neuvádza, ktoré konkrétne
subdodávateľské spoločnosti poskytli správcovi dane „odpoveď“.

15. Správny súd pokračoval, že v danom prípade je okolnosť, či správca dane subdodávateľom
adresoval „len“ výzvy na predloženie dokladov alebo aj výzvy na poskytnutie informácií o dôležitých
skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu, pre správny súd zásadnou, nakoľko od poznania tejto okolnosti
je závislý úsudok súdu o tom, či došlo k porušeniu procesného práva žalobcu (práva byť účastný
výsluchu svedka, resp. klásť svedkovi otázky) alebo nie. Podľa správneho súdu je dôležité si uvedomiť,

že pokiaľ správca dane, prípadne ním dožiadané iné finančné orgány vykonávajú v rámci daňovej
kontroly miestne zisťovanie, resp. ústne pojednávanie u iných daňových subjektov bez výsluchu svedka
(resp. znalca), nie je za takejto situácie splnená podmienka pre uplatnenie práva daňového subjektu v
zmysle cit. § 25 ods. 4 Daňového poriadku, t. j. práva klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní,resp. právo byť prítomný pri samotnom miestnom zisťovaní, resp. ústnom pojednávaní. Rovnaké závery
platia aj pre skutkovú situáciu, keď určitý daňový subjekt, napr. v rámci dožiadania (resp. na základe
priamej výzvy správcu dane adresovanej daňovému subjektu) nebol vypočutý ako svedok a iba poskytol

správcovi dane doklady zo svojho účtovníctva, resp. iné jemu dostupné doklady potrebné na účely
daňovej kontroly.
16. K vznesenej procesnej námietke, že bolo porušené právo žalobcu byť prítomný pri výsluchu
svedka tak správny súd uzavrel, že zodpovedať ju je predčasné, pretože tomu bráni neúplnosť
správcom dane predloženého administratívneho spisu (ktorý neobsahuje všetky výzvy adresované

subdodávateľským spoločnostiam, tak ako sú vymenované v žalobou napadnutom rozhodnutí),
ako aj čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov
(žalovaný neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, menovite ktoré konkrétne subdodávateľské spoločnosti
„odpovedali“ na výzvu správcu dane) a čiastočná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného pre nezrozumiteľnosť (z obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu,
vyplýva, že subdodávateľské spoločnosti boli vyzývané len na predloženie listinných dôkazov, avšak

v odôvodnení rozhodnutia žalovaný na základe odpovedí označených subdodávateľských spoločností
dovodzuje, že tieto popreli dodanie plnenia žalobcovi, t. j. neuvádza, že by z listinných dôkazov
predložených dodávateľskými spoločnosťami správca dane nemal overené, resp. preukázané dodanie
plnenia dodávateľskými spoločnosťami žalobcovi). Vo svetle zistených skutočností tak správny súd
skonštatoval, že v prejednávanej veci bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, imanentnou

súčasťou ktorého je riadne odôvodnenie rozhodnutia, aj procesné právo žalobcu byť oboznámený s
podkladmi rozhodnutia, a to tými, na ktoré žalovaný odkazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak
netvoria súčasť administratívneho spisu.
17. Záverom správny súd skonštatoval, že rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné aj
z dôvodu, že z jeho obsahu nebolo možné ustáliť, z akých konkrétnych podkladov tvoriacich súčasť

informačného systému finančnej správy žalovaný pri svojich skutkových záveroch o nekontaktnosti
(nespolupráci) subdodávateľov vychádzal. Správnemu súdu nebolo zrejmé, akú štruktúru má
„informačný systém finančnej správy“, resp. z akých podkladov je tvorený. V tomto smere tak bolo podľa
neho porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, imanentnou súčasťou ktorého je preskúmateľné
odôvodnenie rozhodnutia. Rovnako tak podľa správneho súdu bolo možné konštatovať porušenie práva

žalobcu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré neboli v odôvodnení rozhodnutia identifikované
a správny súd ani nezistil, že by mali tvoriť obsah administratívneho spisu listiny, z ktorých by označený
skutkový záver žalovaného vyplýval. Podľa správneho súdu je potrebné si uvedomiť, že účastník
konania musí mať vytvorenú možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia priamo, nielen v podobe
už ovplyvnenej ich interpretáciou zo strany orgánu verejnej moci - v danom prípade mal možnosť

daňový subjekt oboznámiť sa len s interpretačným záverom o nekontaktnosti, resp. nespolupráci
subdodávateľov.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov
A/

18. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú
sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť tento rozsudok z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť správnemu
súdu na ďalšie konanie.
- sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa dokladov, ktoré správcovi dane predložila

dodávateľská spoločnosť IVAS mali byť v rokoch 2015, 2016 a 2017 jeho subdodávateľmi spoločnosti
NLT spol. s r. o. (obdobia január 2015 až november 2015), PHARMADATE s. r. o. (obdobie december
2015), BETAMAK s. r. o. (obdobia január 2016 až apríl 2017), Arts & Craft s. r. o. (obdobia máj 2017 až
júl 2017), Beáta Tvrdá (obdobie august 2017), SC OBISTA s. r. o. (obdobie september 2017), Carera
s. r. o. (obdobie október 2017). Z podaných kontrolných výkazov zároveň žalovaný zistil existenciu

ďalších možných subdodávateľov. Správca dane za účelom posúdenia vzťahov na nižšom stupni
obchodu (úroveň možných subdodávateľov a ich dodávateľov) vykonal úkony (výsluchy svedkov - p.
Tvrdý, konateľ v zaniknutých spoločnostiach NLT spol. s r. o. a Carera s. r. o., p. Tvrdá - konateľka
v zaniknutej spoločnosti BETAMAK s. r. o., a tiež zaslanie výziev uvedeným spoločnostiam), resp.
vychádzal z dokladov, ktorými správca dane disponoval v prípade uvedených subdodávateľov, resp.

ich subdodávateľov. Žalovaný uznal, že vo svojom rozhodnutí síce poukázal na úkony, ktoré správca
dane vykonal, avšak jedná sa o úkony, ktoré sa týkajú všetkých preverovaných období január 2015 až
október 2017. Urobil tak z dôvodu komplexnosti uvádzaných informácií a vytvorenia celkového obrazu
o samotnej dodávateľskej spoločnosti IVAS,- správca dane v prípade predložených administratívnych spisov za jednotlivé zdaňovacie obdobia
predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali konkrétneho subdodávateľa v konkrétnom období. Za
zdaňovacie obdobie marec 2016 išlo o subdodávateľa BETAMAK s. r. o. (čo je aj uvedené v

rozhodnutí žalovaného na str. 18), a preto boli správcom dane predložené doklady, ktoré mali vzťah k
uvedenému subdodávateľovi. V prípade ostatných subdodávateľov správca dane predložil v príslušných
jednotlivých administratívnych spisoch doklady, ktoré mali zase vzťah k týmto subdodávateľom.
Uvedená skutočnosť mala byť správnemu súdu známa, pretože v jednom termíne správny súd totiž
rozhodol o viacerých zdaňovacích obdobiach žalobcu, a preto mal mať aj vedomosť o jednotlivých

dôkazoch viažucich sa ku konkrétnym subdodávateľom. Z uvedeného dôvodu má žalovaný zato,
že v predloženom administratívnom spise sa teda nachádzali všetky dôkazy, ktoré sa vzťahovali k
uvedenému zdaňovaciemu obdobiu (marec 2016),
- k tvrdeniam správneho súdu ohľadom informácií získaných z Obchodného registra SR a informačného
systému finančnej správy sťažovateľ uviedol, že konštatovanie správneho orgánu, že subdodávateľské
spoločnosti IVAS boli nekontaktné a nespolupracovali, sa odvíjalo najmä z údajov z Obchodného

registra SR, podľa ktorých spoločnosti BETAMAK s. r. o., NLT spol. s r. o., PHARMADATE s. r. o.
a Arts & Craft s. r. o. sú zaniknutými spoločnosťami. Skutočnosť, že správca dane a ani sťažovateľ
neuviedli podrobné informácie z informačného systému finančnej správy, ktoré by taktiež nasvedčovali,
že uvedené subjekty boli nekontaktné a nespolupracovali, nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia
správcu dane a žalovaného,

- v prípade žalobcu išlo o preskúmanie 34 rozhodnutí, ktoré sú na rovnakom právnom základe. Vytýkané
dôvody podľa sťažovateľa nemajú vplyv na skutočnosť, že obchodný vzťah na posudzovanom stupni
obchodu medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou IVAS bol relevantne spochybnený a žalobca
si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Sťažovateľ má za to, že ani prípadné ďalšie konanie naznačené
správnym súdom by neprivodilo výhodnejšiu pozíciu pre žalobcu. V prípade, ak správny súd mal

pochybnosti ohľadne úplnosti predloženého administratívneho spisu, mohol sťažovateľa vyzvať na ich
odstránenie v rámci prebiehajúceho súdneho konania, a to aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti
konania.
B/

19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť v zmysle § 459 písm.
e) SSP ako celok odmietnuť, eventuálne v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože sa
stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Podľa žalobcu kasačná sťažnosť nemá náležitosti ustanovené
Správnymsúdnymporiadkomarovnakotakabsentujúikasačnédôvody,ichvymedzenieazdôvodnenie.
Sťažovateľom prezentované výhrady voči napadnutému rozsudku sú v skutočnosti skutkového a

nie právneho charakteru, pričom sťažovateľ vôbec neuviedol právne posúdenie, ktoré považuje za
nesprávne a tiež neuviedol, ako mal správny súd vec správne právne posúdiť, čo je neodstrániteľnou
vadou podanej kasačnej sťažnosti. Podľa žalobcu sa správny súd so všetkými argumentmi sťažovateľa,
ktoré sú z jeho strany v kasačnej sťažnosti zopakované, dostatočne právne a zákonným spôsobom
vysporiadal. Žalobcovi nie je zrejmé, ako môže byť absencia neúplného administratívneho spisu

ospravedlniteľná, tak ako sa to snaží navodiť sťažovateľ. Uvedené nemôže ospravedlniť ani tvrdenie, že
správny súd disponoval informáciou z ďalších administratívnych spisov o všetkých vykonaných úkonoch
správcom dane a produkovaných dôkazoch vo vzťahu k žalobcovi za celé obdobie od januára 2015 do
októbra 2017. Neúplnosť administratívneho spisu podľa žalobcu nemožno konvalidovať či ospravedlniť
ani prenášaním povinností na žalobcu, keď ten mal podľa sťažovateľa možnosť, v prípade akýchkoľvek

pochybností tieto odkomunikovať so správcom dane, príp. nahliadať do spisov správcu dane. Zároveň
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo 17. februára 2015 ohľadne aplikácie
zásady voľného hodnotenia dôkazov, ako aj rozsudky sp. zn. 7Sžo/77/2016 z 28. júna 2018, sp. zn.
1Sžfk/12/2016 z 20. februára 2018, sp. zn. 5Sžfk/52/2017 zo 4. decembra 2018 a sp. zn. 5Sžfk/46/2016
z 13. decembra 2017.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.

1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
21. Konajúci senát kasačného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu sťažnostných bodov spochybňujúcich
vyššie predostreté závery správneho súdu v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozsudok senátu4S kasačného súdu vo veci tých istých účastníkov sp. zn. 4Sfk/100/2022 zo dňa 20.06.2024, týkajúcej
sa tej istej daňovej kontroly u sťažovateľa, avšak zdaňovacieho obdobia máj 2016. Obe prejednávané
veci sú pritom založené na skutkovo totožných okolnostiach posudzovaných obchodných prípadov

(rovnakí dodávatelia aj subdodávateľ IT služieb, identický predmet dodávateľských faktúr). Rozdielnosť
s prejednávanou vecou spočíva len v tom, že sa jedná o iné zdaňovacie obdobie. Obdobne odôvodnené
sú i rozhodnutia finančných orgánov v týchto veciach, ktoré žalobca napádal do značnej miery totožnými
žalobami s rovnakými žalobnými bodmi a sťažovateľ v kasačných sťažnostiach uplatnil rovnakú
argumentáciu ako v tu prejednávanej veci. V uvedenej veci kasačný súd kasačnej sťažnosti sťažovateľa

vyhovel. Senát 2S kasačného súdu ďalej cituje z menovaného rozsudku, sp. zn. 4Sfk/100/2022, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje a závery z ktorého sú aplikovateľné i na tu prejednávanú vec:

„37. Kasačný súd poznamenáva, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného na základe jeho
nepreskúmateľnosti, konkrétne pre neúplnosť správcom dane predloženého administratívneho spisu,
ako aj z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného pre nedostatok

dôvodov a nezrozumiteľnosť. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd v posúdení prejednávanej veci
a v rozsahu kasačných námietok zameral na posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného a správcu dane v kontexte právneho posúdenia správneho súdu.
38. Kasačný súd sa v tomto smere podrobne oboznámil s administratívnym spisom, prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane a rozhodnutím sťažovateľa, pričom v tejto súvislosti musí konštatovať, že

neidentifikoval nepreskúmateľnosť uvedených rozhodnutí.
39. V tejto súvislosti ani kasačný súd nespochybňuje, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP upravuje
ako dôvod zrušenia nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Túto vadu
je nepochybne potrebné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí odôvodnenia v osobitných predpisoch,
v tomto prípade v § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Kasačný súd však na druhej strane zdôrazňuje,

že správna žaloba ako aj kasačná sťažnosť majú povahu mimoriadnych opravných prostriedkov. Preto
je aj jednotlivé dôvody zrušenia príslušných rozhodnutí potrebné vnímať v kontexte mimoriadnosti,
resp. výnimočnosti. Právo na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je právom procesným, čo
je potrebné vnímať aj pri vyvodzovaní dôsledkov z jeho narušenia. Prihliadajúc na zmysel a význam
procesných pravidiel, procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na

zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie
nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov,
pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002,
publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011

a iné).
40. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že nie akákoľvek vada/nedostatok na strane odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu založí dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá
zakladá nepreskúmateľnosť (nemožnosť prieskumu) rozhodnutia správneho orgánu. Ide teda o také
vady, keď napr. právny názor správneho orgánu nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný,

je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre
konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia.
41. Kasačný súd konštatuje, že dôvody označené správnym súdom, ktoré by mali zapríčiniť
nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa v tomto rozhodnutí nenachádza. Podľa názoru kasačného
súdu, sťažovateľ (rovnako ako správca dane) sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré v priebehu daňového konania vyšli najavo, dôkladne a rozsiahlo popísali zistený
skutkový stav, riadne vyhodnotili predložené dôkazy a dôkladne sa vysporiadali aj so všetkými
námietkami žalobcu. Závery sťažovateľa majú oporu v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že
správca dane žalobcu so všetkými zisteniami priebežne oboznamoval, žalobca nahliadol do spisu a
vyhotovilsiznichfotokópie,tedasaknimmoholvyjadriťataktiežžalobcuriadneinformovalovýsluchoch

svedkov. Správca dane zároveň postupoval správne pokiaľ si zabezpečil všetky relevantné informácie
a dôkazy a hodnotil ich jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach a zároveň prihliadol na všetko, čo
v daňovom konaní vyšlo najavo.
42. Jedným z hlavných argumentov smerujúcim k nepreskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa mala byť
podľa správneho súdu skutočnosť, že v administratívnom spise absentujú niektoré výzvy správcu dane

subdodávateľským spoločnostiam a preto nie je zrejmé, o akú súčinnosť správca dane uvedené subjekty
žiadal. Kasačný súd k uvedenému tvrdeniu správneho súdu uvádza, že všetky tvrdenia a právne úvahy
sťažovateľa sú v jeho rozhodnutí jasne uvedené a majú oporu v administratívnom spise, rovnako ako aj
predmetné výzvy správcu dane rozhodné v prejednávanej veci.43. Sťažovateľ dôvodne v kasačnej sťažnosti namietal, že správca dane v prípade predložených
administratívnych spisov za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložil len tie dôkazy, ktoré sa týkali
konkrétneho subdodávateľa v konkrétnom období. V prejednávanom zdaňovacom období máj 2016

sa konkrétne jednalo o subdodávateľa BETAMAK s. r. o., čo podľa kasačného súdu sťažovateľ
v napadnutom rozhodnutí aj konkretizoval (strana 18 napadnutého rozhodnutia sťažovateľa). Z
uvedeného dôvodu boli v administratívnom spise správcom dane založené listiny, ktoré sa týkali
uvedených subdodávateľov v konkrétnom zdaňovacom období. Pokiaľ sťažovateľ vo svojom rozhodnutí
(rovnako ako aj správca dane) poukazoval na vzťahy žalobcu a dodávateľa s ďalšími subdodávateľmi

za iné zdaňovacie obdobia, pričom nepredložil do administratívneho spisu všetky výzvy týmto
subdodávateľom adresované za tieto obdobia, uvedené rozhodne nezakladá nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia sťažovateľa. V tomto smere možno súhlasiť s názorom sťažovateľa, ktorý
podotkol, že uvedené tvrdenia sťažovateľa v napadnutom rozhodnutí mali smerovať len k celkovému
ozrejmeniu a priblíženiu informácií o samotnom žalobcovi ako aj o dodávateľovi, ktorý bol deklarovaným
dodávateľom žalobcu v rámci kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v roku 2016. Uvedená skutočnosť

má svoje opodstatnenie najmä z dôvodu, že pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia roku 2016 bol
vyhotovený jeden Protokol z daňovej kontroly č. 100072551/2019 zo dňa 08.01.2019.
44. Kasačný súd navyše považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane a aj sťažovateľ vo svojich
rozhodnutiach jednoznačne uviedli, že uvedení subdodávatelia sú len potencionálnymi dodávateľmi už
označeného subdodávateľa žalobcu BETAMAK s. r. o. (kde konateľka odmietla vypovedať z dôvodu, že

si môže privodiť trestné stíhanie), ktorých označil len na základe podaných kontrolných výkazov k dani z
pridanej hodnoty, prípadne subdodávateľom dodávateľa IVAS s.r.o. Správca dane sa však aj s uvedenou
skutočnosťou riadne vysporiadal a doplnil dokazovanie, čím sa snažil o objasnenie skutočného
obchodného reťazca nad rozsah označený žalobcom, jeho dodávateľom alebo subdodávateľom.
45. Zároveň kasačný súd podotýka, že v kontexte vyššie uvedeného, je z obsahu výziev, ktoré správca

dane adresoval daným potencionálnym subdodávateľom kasačnému súdu zrejmé, o akú súčinnosť
správca dane uvedené subjekty žiadal a rovnako je z administratívneho spisu zrejmé, že žiadna z
uvedených spoločností nepotvrdila obchodný vzťah so spoločnosťou BETAMAK s.r.o. alebo priamo s
dodávateľom žalobcu, ktorý by bol rozhodný pre prejednávanú vec. Na základe uvedeného, kasačný
súd považuje za dostatočné, pokiaľ uvedené závery sťažovateľ vo svojom rozhodnutí jednoznačne

prezentoval, a to bez potreby konkrétneho opisu jednotlivých odpovedí. Navyše, ako už bolo uvedené,
rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych
nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka konania. V tomto prípade by tak požiadavka vymenovania spoločností, ktoré neodpovedali
na výzvu správcu dane a vymenovanie spoločností, ktoré na výzvu správcu dane odpovedali (s

odpoveďou, že s dodávateľom žalobcu ako ani so samotným žalobcom neobchodovali) bolo len
formálnymzopakovanímtvrdeníužprezentovanýchsprávcomdaneasťažovateľomvichrozhodnutiach,
obzvlášť keď všetky relevantné výzvy sú obsahom predloženého administratívneho spisu, s ktorým sa
žalobca mal možnosť oboznámil. Uvedené platí aj k tvrdeniu správneho súdu ohľadne nekontaktnosti
potencionálnych subdodávateľov žalobcu. Kasačnému súdu je totiž z napadnutého rozhodnutia

sťažovateľa zrejmé, na základe akých skutočností dospel sťažovateľ k záveru o nespolupráci a
nekontaktnosti uvedených spoločností a to v súvislosti s ďalšími zisteniami vyplývajúcimi z obsahu
administratívneho spisu sťažovateľa (údaje z Obchodného registra SR ako aj informácie z informačného
systému finančnej správy).
46. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.

Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a
informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
niejepridokazovaníviazanýibanávrhmidaňovýchsubjektov,jevšakpovinnýzistiťskutkovýstavvecičo
najúplnejšie.Daňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedenéhovyplýva,žejetoprávesprávca

dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery
vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a
zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.
47. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal priebeh konania ako aj vykonané
dokazovanie, pričom neopomenul vyhodnotiť svedecké výpovede, zmluvy a iné dôkazy predložené

žalobcom. Za účelom preverenia tvrdení a dôkazov predložených žalobcom následne sťažovateľ
vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom sa riadne vysporiadal aj s dôkazmi získanými z daňovej kontroly
iných dotknutých subjektov teda svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach vyplývajúcich zvykonaného dokazovania v rámci daňového konania a to v súlade s ustanovením § 24 Daňového
poriadku.
48. Na doplnenie kasačný súd uvádza, že otázke využitia podkladov a listín z?daňovej kontroly iných

subjektov sa kasačný súd venoval napríklad v rozhodnutí 8Sžfk/76/2020 z 02.02.2022, kde v bode 39
uviedol, že „V?súhrne je preto možné uviesť, že ak svedkovia vypočúvaní v?rámci inej daňovej kontroly
neboli vypočúvaní aj v?daňovej kontrole sťažovateľky, nie je porušením procesných práv sťažovateľky
to, ak o?výsluchu takýchto svedkov upovedomená nebola. Uvedené neznamená, že je vylúčené, aby
ako dôkaz v?daňovej kontrole sťažovateľky nemohli byť?použité ako podklady aj listiny z?daňovej

kontroly týchto iných subjektov, keď podľa názoru kasačného súdu, takto obstarané podklady (najmä
protokoly z?iných daňových kontrol) spĺňajú podmienku dôkazu podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o?rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k?nim.“
49. Kasačný súd ďalej konštatuje, že zápisnice o výsluchu svedkov získané z daňovej kontroly
iných dotknutých subjektov sú rovnako súčasťou administratívneho spisu. Žalobca tak mal možnosť
sa oboznámiť s celým priebehom výsluchu svedkov a k uvedenému sa vyjadriť. Aj v tomto smere
je tak tvrdenie správneho súdu o neúplnosti administratívneho spisu nedôvodné. Správca dane

vykonal rozsiahle dokazovanie nad rozsah skutočností tvrdených/ deklarovaných žalobcom, jeho
priamym dodávateľom ako aj subdodávateľom, obzvlášť keď správca dane svoje rozhodnutie založil na
spochybnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - existencia plnenia v
rámci vzťahu medzi žalobcom a deklarovaným priamym dodávateľom ako zdaniteľnou osobou. Dôkazné
bremeno je v takomto prípade v prvom rade na žalobcovi ako daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný

preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil zákonné podmienky a nárok na odpočet DPH mu
skutočne vznikol.
50. S ohľadom na už uvedené musí kasačný súd konštatovať, že rozhodnutie sťažovateľa je dostatočne
odôvodnené, je z neho jasný a zrozumiteľný (i) priebeh konania, (ii) vykonané dokazovanie, (iii)
hodnotenie dôkazov ako aj (iv) právny názor sťažovateľa na prípad žalobcu. Kasačný súd sa preto

stotožnil s názorom sťažovateľa, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia sťažovateľa.
51. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola
dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
440 ods. 1 písm. g) SSP). Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.
52. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení
tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).
53. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na obsah kasačnej sťažnosti
sa zaoberal len otázkou (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia sťažovateľa a (ne)úplnosti administratívnych

spisov. Neriešil tak otázku správnosti záverov sťažovateľa/žalovaného na predmetnú vec. Bude preto
úlohou správneho súdu, aby v ďalšom procesnom postupe sťažovateľom/žalovaným vymedzený dôvod
neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane z poskytnutého plnenia konfrontoval so žalobnou
argumentáciou žalobcu. Pri posudzovaní správnosti právneho názoru sťažovateľa/žalovaného zohľadní
správny súd aktuálnu rozhodovaciu činnosť kasačného súdu v podobných otázkach a najmä súvisiacu

rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie.“

22. Nad rámec vyššie citovaných záverov sa kasačnému súdu žiada doplniť, že Správny súdny poriadok
narozdielodzákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(§250jods.
3), už nepozná ako dôvod zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy neúplnosť administratívneho

spisu. Pokiaľ správny súd považuje administratívny spis za neúplný, má priestor si chýbajúce podklady
vyžiadať pod hrozbou sankcie v zmysle § 80 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP (Baricová, J., Fečík,
M., Števček, M. Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C.H.Beck, 2018, s.
944). V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje aj na svoje skoršie rozhodnutia sp zn. 8Svk/15/2023
z 25. apríla 2024, bod 96 a sp. zn. 5Stk/12/2022 z 26. septembra 2023, body 28 až 30, pričom

zrušovacím dôvodom pre správny súd bude § 191 ods. 1 písm. f) SSP, teda absencia opory v
administratívnom spise. Kasačný súd sa tak stotožňuje s námietkou sťažovateľa, že pokiaľ správnemu
súdu nepostačovali dôkazy predložené sťažovateľom a správny súd dospel k záveru o neúplnosti
administratívneho spisu, mohol si ich v priebehu konania od sťažovateľa vyžiadať a až následneprichádzalo do úvahy v medziach uplatnených žalobných bodov zrušenie napadnutého rozhodnutia pre
prípadnú nepreskúmateľnosť, pokiaľ by zákonnosť rozhodnutia nebolo možné posúdiť ani z ostatného
spisového materiálu predloženého sťažovateľom.

23. Záverom kasačný súd dopĺňa, že i keď napadnutý rozsudok vo veci vydal Krajský súd v Žiline,
vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v podmienkach Slovenskej
republiky s účinnosťou od 1. júna 2023 vec vracia (po zrušení napadnutého rozsudku) na ďalšie konanie
Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc v súdenej veci (§ 3 ods.
3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z.).

24. O nároku na náhradu trov kasačného konania, ako aj o nároku na náhradu trov konania pred
správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.