Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424202588
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424202588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28C/80/2024

– 3 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu
A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX/XX,XXXXXD.E.,protižalovanejD.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. XXX/XX, XXX XX D. E., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva,
takto

r o z h o d o l :

28C/80/2024
– 3 –

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu
A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX/XX,XXXXXD.E.,protižalovanejD.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C. XXX/XX, XXX XX D. E., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva,

takto

o d ô v o d n e n i e :

28C/80/2024
– 2 –

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 04.09.2024 sa žalobca domáhal, aby súd
zrušil jeho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov so žalovanou. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo

so žalovanou uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná podniká na základe živnostenského oprávnenia.

2. Priamo v žalobe žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že so žalobou o zrušenie BSM počas trvania manželstva
súhlasí. Tiež súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

4. Keďže súd s poukazom na súhlas oboch strán sporu v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) zákona
č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodoval rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.5. Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D. E..

6. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. XXX-XXXXX súd zistil, že žalovaná vykonáva
podnikateľskú činnosť pod obchodným menom D. B., s miestom podnikania F. G. H. XX, s prideleným
identifikačným číslom XX XXX XXX, pričom živnostenské oprávnenie vzniklo dňom XX.XX.XXXX.

7. Podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, súd na návrh zruší bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto
oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

9. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal
takéto oprávnenie na podnikateľskú činnosť, pričom aktívnu legitimáciu na podanie žaloby má ten
z manželov, ktorý nie je podnikateľom. V prípade, keď sú podnikateľmi obaja manželia, žalobu na

zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva môže podať ktorýkoľvek z nich. Podanie takejto žaloby nie
je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na jej základe
súd zisťuje len to, či v danej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať
podnikateľskú činnosť a či žalobu podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne
predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť.

10. V konaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaná sú manželia, ako aj to, že žalovaná
získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aktívne legitimovaný na podanie žaloby na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol žalobca. Súd konštatuje, že boli splnené zákonom
stanovené podmienky pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto žalobe vyhovel.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto by v zásade mal nárok na náhradu trov konania
v plnej výške. Nakoľko však zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobca nežiada priznať nárok na náhradu
trov voči žalovanej ako svojej manželke, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

28C/80/2024

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sanepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.