Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424202088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424202088.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Denisy Šaligovej a JUDr. Borisa Minksa a vo veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpeného RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX
XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XXX/X, XXX XX H., zastúpených JUDr. Jozefom

Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, o určenie neúčinnosti
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy
a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovanej
1/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5C/42/2024-134 zo dňa 06.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I. a v zamietajúcom výroku II.
v časti zamietnutia zvyšku návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. v časti zamietnutia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia m e n í tak, že:
Súd zakazuje žalovanému 2/ nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Nové Zámky,
katastrálnym odborom, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C., a to pozemok parc. reg. „C“, parc.
č. 183/2 o výmere 97 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 184/2 o výmere

223 m2, záhrada; pozemok parc. reg. „E“, parc. č. 183/1 o výmere 615 m2, zastavaná plocha a nádvorie;
pozemok parc. reg. „E“, parc. č. 183/3 o výmere 75 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc.
reg. „E“, parc. č. 184/1 o výmere 223 m2, záhrada; stavba – dom so súp. č. XX, postavený na parc. č.
183/2; stavba – dom so súp. č. XX, postavený na par. č. 183/3; a nehnuteľnosťami vedenými Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. H., pozemok
parc. reg. „C“, parc. č. 530 o výmere 68 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „C“,

parc. č. 531/3 o výmere 134 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. reg. „C“, parc. č. 531/4
o výmere 143 m2, zastavaná plocha a nádvorie; stavba – rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na
pozemku parc. č. 531/3; stavba – garáž so súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. 530; a to najmä
previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou
zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti
alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací

prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť,
zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do
právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým
zriadil záložné právo v prospech žalobcu Tatra banka, a. s. k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej
1/ nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., obec H., okres Nové Zámky, zapísaných v prospech

žalovanej 1/ v podiele 1/1 k celku, na LV č. XXXX, ako parc. reg. ,,C“ číslo 2959 o výmere 612 m2 -
záhrada a parc. reg. ,,C“ číslo 2960 o výmere 349 m2- zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinnýdom so súp. č. XX postavený na pozemku parc. reg. ,,C“ číslo 2960, a to za účelom zabezpečenia
peňažných pohľadávok žalobcu, ktoré si uplatnil v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde
Banská Bystrica sp. zn. 27Up/652/2024, sp. zn. 3Up/112/2024 a sp. zn. 12Up/652/2024. Výrokom

II. súd vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zamietol. Svoje
rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329
ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 3, § 332 ods. 1, § 340 ods. 1, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia neúčinnosti
dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 23.11.2021 a určenia neúčinnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 05.02.2024. Súčasťou tohto podania je aj návrh na vydanie zabezpečovacieho a
neodkladného opatrenia. Žalobca disponuje pohľadávkami: A) pohľadávkou voči spoločnosti Datasave,
spol. s.r.o., keď dňa 09.05.2019 žalobca uzavrel so spoločnosťou Datasave, spol. s.r.o. Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva 1/“). Za poskytnutý úver sa zaručil ako ručiteľ

zosnulý JUDr. Ľubomír Krivočenko, ktorý bol bývalým manželom žalovanej 1/ a otcom žalovaného 2/
(ďalej len „ručiteľ“). Žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a svoju pohľadávku
si uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.
27Up/652/2024, kde bol vydaný platobný rozkaz; B) pohľadávkou voči spoločnosti HELICA s.r.o., keď
dňa 28.11.2017 žalobca uzavrel so spoločnosťou HELICA s.r.o. Zmluvu o kontokorentnom úvere č. I.

(ďalej len „Zmluva 2a/“) a Zmluvu o splátkovom úvere č. I. (ďalej len „Zmluva 2b/“). Za oba poskytnuté
úvery sa opäť zaručil ručiteľ. Žalobca pristúpil aj v tomto prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru a svoju pohľadávku si uplatnil návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde
Banská Bystrica sp. zn. 3Up/112/2024. Vo veci bol tiež vydaný platobný rozkaz; C) pohľadávkou
voči spoločnosti Advokátska kancelária LawComp s.r.o., keď dňa 15.03.2019 žalobca uzavrel so

spoločnosťou Advokátska kancelária LawComp, s.r.o. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
(ďalej len „Zmluva 3a/“) a dňa 22.05.2019 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„Zmluva 3b/“). Zároveň so spoločnosťou LawComp uzatvorili dňa 13.01.2017 Zmluvu o splátkovom
úvere č. I. (ďalej len „Zmluva 3c/“). Za všetky tieto úvery sa opäť zaručil ručiteľ. Žalobca pristúpil aj
v tomto prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a svoju pohľadávku si uplatnil návrhom na

vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 12Up/652/2024. Vo veci bol
vydaný platobný rozkaz. Žalobca mal za to, že zodpovednosť za tieto úvery prešla na žalovanú 1/ ako
výlučného dediča po poručiteľovi.

3.Žalobcapodanúžalobuanávrhnanariadeniezabezpečovaciehoaneodkladnéhoopatreniaodôvodnil

tým, že žalovaní s ďalšími osobami vykonali úkony smerujúce k ukráteniu svojich veriteľov a to aj
žalobcu. Zo strany ručiteľa bol podaný na Okresnom súde Nové Zámky návrh na zrušenie BSM, kde
konanie bolo vedené pod sp. zn. 15C/13/2020 a v ktorom konaní ručiteľ odôvodnil svoj návrh snahou
znížiť riziko vyplývajúce z podnikateľských aktivít žalovanej 1/ ako jeho manželky. BSM ručiteľa a
žalovanej 1/ bolo zrušené ku dňu 29.07.2020, právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Nové Zámky

zo dňa 08.07.2020. Následne podala žalovaná 1/ dňa 04.11.2020 na Okresnom súde Nové Zámky
žalobu na vyporiadanie BSM, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 6C/74/2020. Dňa 28.02.2021,
t.j. v priebehu uvedeného súdneho konania ručiteľ zomrel. Dedičmi ručiteľa sa okrem žalovanej
1/ (manželka) stali D. B. (žalovaný 2/) a J. K. B.. V rámci tohto súdneho konania žalovaná 1/ a jej
synovia uzavreli dohodu, na základe ktorej mala žalovaná 1/ nadobudnúť všetok hodnotný majetok po

ručiteľovi. Žalobca mal za to, že takýmto konaním chceli žalovaná 1/ a žalovaný 2/ a J. B. vyňať tieto
nehnuteľnosti z dedičstva po poručiteľovi tak, aby z tohto majetku nebolo možné uspokojiť pohľadávky
žalobcu. Týmto konaním aj zásadne znížili hodnotu dedičstva, t.j. aj svoj podiel na záväzkoch, za
ktorý v rámci dedenia zodpovedajú, čím ukrátili žalobcu. V dedičstve po zosnulom ručiteľovi ponechali
len pozemky predstavujúce ornú pôdu zapísanú na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX K. XXXX v

katastrálnom území L. a okrem uvedeného zostali v rámci dedičstva predĺžené obchodné podiely v
spoločnostiach, ďalej zostatok na bežných účtoch ručiteľa spolu vo výške približne 17.000 eur, zbierky
poštových známok a obálok, ktorých hodnota je otázna. Na liste vlastníctva č. XXX (k. ú. C.) a č.
4686 (k. ú. H.) je aktuálne ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný 2/, pričom ako titul nadobudnutia je
uvedená Kúpna zmluva zo dňa 05.02.2024, V-520/2024. Právnymi úkonmi, teda dohodou o vyporiadaní

BSM a aj následnou Kúpnou zmluvou zo dňa 05.02.2024 - došlo k jeho ukráteniu ako veriteľa ručiteľa,
resp. žalovanej 1/, na ktorú ako dediča po poručiteľovi prešli všetky dlhy. Keďže aj v budúcnosti môže
kedykoľvek dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s majetkom žalovaných, bol toho názoru, že žalovaní konajú na
základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane, a teda exekúcia vprospech žalobcu by mohla byť a aktuálne aj je ohrozená. Ak by bol v konaní úspešný, môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak by to nebolo možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Ďalším

prevedením nehnuteľností by tak došlo k podstatnému sťaženiu až znemožneniu vymáhania samotnej
pohľadávky žalobcu.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca osvedčil tvrdenie, že žalovaná 1/, ktorú ako dlžníčku
žaluje vo vyššie uvedených konaniach na Okresnom súde Banská Bystrica, v ktorých už boli aj vydané

platobné rozkazy, robí úkony, ktorými prevádza majetok vo svojom výlučnom vlastníctve na tretie osoby.
Uvedeným teda mal súd za osvedčené, že žalovaná týmito úkonmi zmenšuje svoj majetok. Keďže
dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti súdneho
rozhodnutia zriadením záložného práva, v tomto prípade, kedy bolo osvedčené, že žalovaná 1/ je
žalobcom žalovaná na Okresnom súde Banská Bystrica o zaplatenie peňažnej pohľadávky titulom
ručiteľského záväzku, vyčíslenej v sume 104.515,58 eura, súd mal za dostatočne osvedčené, že

žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči žalovanej 1/ a súčasne že žalovaná 1/ robí úkony na
zmenšenie svojho majetku. Súd teda mal osvedčené, že je tu dôvod takéto zabezpečovacie opatrenie
vydať,avšaklenvrozsahu,resp.vovzťahukuvedenýmosvedčenýmpohľadávkam.Netrebaopomenúť,
že nehnuteľnosti, ktoré žalovaná 1/ prevádza sú predmetom súdom schváleného zmieru o vyporiadaní
BSM, pričom aj tento úkon, t. j. dohodu o vyporiadaní BSM žalobca v tomto konaní rozporuje. V

tomto prípade mal súd dostatočne osvedčenú jednak existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej
1/, ktorá ako dedička ručí za záväzky poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva a súčasne mal
osvedčené, že žalovaná 1/ robí úkony, ktorými prevádza svoj majetok na tretie soby. Žalobca navrhol
nariadiť zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam v k. ú. H., zapísaným na dvoch listoch
vlastníctva a to LV č. XXXX a LV č. XXXX. I keď sa zabezpečovacie opatrenie môže týkať veci s

vyššou hodnotou, ako je zabezpečovaná pohľadávka, je aj v tomto prípade potrebné, aby bol dodržaný
princípproporcionality.Vtejtosúvislostipretosúddospelkzáveru,žezaúčelomzabezpečeniaprípadnej
pohľadávky žalobcu je postačujúce zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX
pre kat. územie H.. Na uvedenom LV sú zapísané pozemky- záhrada, zastavané plochy a nádvorie a
rodinný dom. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd mal za

to, že nariadeným zabezpečovacím opatrením je žalobcovi poskytnutá dostatočná ochrana vo vzťahu
k prípadnej budúcej exekúcii a preto, čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak v
tejto časti už aj z uvedeného dôvodu nevzhliadol potrebu na jeho nariadenie. Okrem toho, v prípade
neodkladného opatrenia navrhovateľ ani neosvedčil, že žalovaný 2/, na ktorého previedla žalovaná 1/
nehnuteľnosti, robí úkony smerujúce k prevodu tejto nehnuteľnosti na ďalšie osoby.

5.ProtitomutouzneseniuvzamietajúcomvýrokuII.podalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcanavrhujúc
napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/
ako bolo toto vymedzené v návrhu, rozšíri nariadené zabezpečovacie opatrenie na všetky nehnuteľnosti
žalovanej 1/ (teda aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H.) a opraví

zabezpečené pohľadávky vo výroku I. tak ako bolo toto vymedzené v návrhu. Podané odvolanie
odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietal, že tvrdené skutočnosti
v dostatočnej miere osvedčujú obavu, že exekúcia uplatňovaných pohľadávok bude ohrozená. Nie
len tých, ktoré boli uplatnené v súdnych konaniach, ale aj všetky ostatné, za ktoré sa zaručil právny
predchodca žalovanej 1/ a ktoré zatiaľ z dôvodu hospodárnosti nežaloval. Vo vzťahu k zamietnutiu

nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ uviedol, že predmetom konania vo veci samej
nie je vymáhanie pohľadávky, ale je ním odporovateľnosť právneho úkonu. Ak sa ukáže žaloba dôvodná,
znamená to, že žalovaný 2/ v kolúzii so žalovanou 1/ už raz konali protiprávne. A pokiaľ tak urobia znovu,
nároknapožadovanieuspokojeniaztoho,čozmajetkudlžníkaušlo,nenávratnezanikne(ust.§42bods.
4vetapredbodkočiarkouObčianskehozákonníka).Hrozítedavážnaujmavpodobenezvratnéhozániku

nároku požadovať uspokojenie z ušlého majetku dlžníka. Vo veci samej sa domáha okrem iného určenia
neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými. V danom smere preto v prípade úspechu v
spore bude darovacia zmluva relatívne neúčinná len voči žalovanej 1/. To okrem iného znamená, že v
prípadeexekúciesamôžedomáhaťuspokojeniazmajetku–nehnuteľnostíakopredmetuodporovaného
právneho úkonu. Určovací rozsudok s účinkami právoplatnosti v konaní o odporovacej žalobe sa však

bude viazať na predmetný majetok, nie na žalovaného 2/. Právne účinky úspešného odporovania sa v
tomtosmereprejaviavočižalovanému2/lenvrozsahujehopovinnostistrpieťexekvovaniepredmetného
majetku. V tejto súvislosti poukázal na viaceré uznesenia krajských súdov. K primeranosti zabezpečenia
pri sudcovskom záložnom práve uviedol, že súd prihliadal len na istinu žalovaných pohľadávok vočižalovanej, avšak nezohľadnil pohľadávky, ktoré zatiaľ voči žalovanej 1/ neuplatnil v súdnom konaní ako
aj ich príslušenstvo (čo platí aj pre zažalované pohľadávky). Súd prvej inštancie tak prihliadal len na
časť uplatnených nárokov, ktorých istina súhrnne predstavuje sumu 96.988 eur. Ako však už preukázal

v rámci žaloby, všetky pohľadávky voči žalovanej 1/ len na istine predstavujú sumu vo výške 221.299,98
eura. K tomu je potrebné ďalej pripočítať úroky z omeškania, ktoré máme pri každom úvere dohodnuté
vo výške 25 % ročne. Rovnako nemožno opomínať aj náklady súvisiace s vymáhaním predmetných
pohľadávok, ktoré len doposiaľ presiahli sumu ďalších 6.000 eur a je predpoklad, že sa budú ďalej
zvyšovať. Pohľadávky, ktoré požaduje zabezpečiť v súčasnosti presahujú sumu 400.000 eur, pričom

táto suma ďalej kontinuálne narastá každým ďalším dňom omeškania.

6. Proti tomuto uzneseniu vo vyhovujúcom výroku I. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná
1/. Namietala, že zabezpečovacie opatrenie bolo vydané na základe fikcií, nepotvrdených úvah a
špekulácií. Žalovaná 1/ na základe toho, že chcela uhradiť predmetný dlh voči žalobcovi, tak s jeho
súhlasom uzavrela dňa 22.04.2024 kúpnu zmluvu s tým, že z výťažku z predaja nehnuteľností boli

uhradené všetky podlžnosti voči žalobcovi, ktoré vyplynuli z hypotekárneho úveru, ktorým boli zaťažené
nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. H.. Žalovaná 1/ dobrovoľne uhradila aj predchádzajúci dlh vyplývajúci
z dedičského rozhodnutia a takisto splácala podľa svojich možností hypotekárny úver. Došlo k splateniu
všetkých dlhov vyplývajúcich z dedičského konania voči žalobcovi tak ako to je uvedené v dedičskom
rozhodnutí. V súčasnej dobe prebiehajú súdne spory medzi účastníkmi, preto len samotné uplatnenie

pohľadávky nemôže byť podkladom na zabezpečenie týchto pohľadávok vo vzťahu k žalovanej 1/.
Každá nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu bola prevedená na základe riadnej kúpnej zmluvy,
nebolo preukázané, že by žalovaná 1/ v súvislosti s nehnuteľnosťami zapísanými na LV číslo XXXX
mala záujem tieto nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť alebo iným spôsobom s nimi nakladať. Žalovaná 1/
nehnuteľnosti riadne užíva. Konanie súdu môže mať charakter ohýbania práva, pretože zvýhodňuje

žalobcu, ktorý nedisponuje žiadnou právoplatnou a vykonateľnou pohľadávkou voči žalovanej 1/.
Žalobca si v dedičskom konaní neuplatnil riadne a včas pohľadávky z titulu ručenia. Súd vôbec nevzal
do úvahy, že dlžníkom žalobcu nie je nebohý M. N. B., ale sú dlžné tri spoločnosti, kde iba v prípade,
že by takáto pohľadávka nebola vymožiteľná voči týmto spoločnostiam, by mohlo byť pristúpené k
uplatneniu si pohľadávky od ručiteľa. V žalobe nie je uvedené, že by malo dôjsť k vymáhaniu pohľadávok

od týchto spoločností a aký bol výsledok vymáhania. Súd zriadil záložné právo pre pohľadávky, ktoré
neexistujú, pričom predpokladom zriadenia záložného práva je okolnosť, že takéto pohľadávky existujú.
Je predčasné konštatovanie súdu, že žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči žalovanej 1/.
Ak žalovaná 1/ robí úkony na zmenšenie svojho majetku, tak by mali byť takéto úkony konkretizované.
Rozhodnutiesúdupovažovalazaarbitrárnenezákonnéanepodloženévychádzajúcelenzfikciížalobcu.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní uvádzajúc, že ak žalobca konštatuje, že žalovaný 2/ sa opäť
pokúsiť nehnuteľnosť scudziť, tak je to zjavne nepodložené tvrdenie. Žalovaný 2/ nedlhuje žalobcovi
žiadne finančné prostriedky, ani nie sú vedené voči nemu žiadnej súdne konania, nemá dlhy a ani
nežije neusporiadaným spôsobom života. Žalobca uviedol v odvolaní iné sumy týkajúce sa údajných

dlhov, kde už má istina predstavovať sumu 221.299,98 eura a úroky z omeškania by mali byť 25
%. Nie je však zrejmé, o akú pohľadávku sa jedná. Jedná sa len o určitý sumár pravdepodobných
čísel. Žalobca si žalobou uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % a výška 25 % uvedená v odvolaní
s tým nekorešponduje. Poukázali na to, že žalobca odmietol komunikovať so žalovanou 1/ ohľadne
splácania úverov. Žalovanej 1/ zo strany žalobcu neboli doručené žiadne písomnosti o dlhoch poručiteľa,

o predčasnom vyhlásení splatnosti úveru, a pokiaľ došlo k jednaniam zo strany žalovanej 1/ tak sa
jednalo o splatenie hypotekárneho úveru, ktorý aj bol splatený.

8. K odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadril žalobca s tým, že odvolanie považoval len za odvolanie žalovanej
1/, pretože v neprospech žalovaného 2/ napadnuté uznesenie nebolo vydané, preto žalovaný 2/ nie

je oprávnený na podanie odvolania. Odvolacie námietky žalovanej 1/ považoval za neopodstatnené,
mohli by byť hypoteticky relevantné pre posúdenie žaloby vo veci samej, ale nie vo vzťahu k
zabezpečovaciemu opatreniu. Mal za to, že dostatočne osvedčil priebeh viacerých súdnych konaní voči
žalovanej 1/, kde sa domáha úhrady záväzkov, ktoré na ňu prešli dedením po jej zosnulom manželovi.
Medzičasom voči žalovanej 1/ inicioval aj ďalšie konanie o zaplatenie zostávajúcich nárokov, a to

pohľadávky voči spoločnosti Advokátska kancelária Lawcomp s.r.o. z titulu úverových zmlúv, ktoré sa
vedie na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 38Up/1241/2024 a tiež pristúpil k rozšíreniu žaloby
a nárokov v konaniach spi. zn. 27Up/652/2024 a 12Up/652/2024 o zmluvné úroky z omeškania vo
výške 25 %. Je pravdou, že žalovaná 1/ previedla nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX a pozemokzapísaný na LV číslo XXXX a z takto získaných prostriedkov vyplatila hypotekárny úver. Dosiahnutý
výnos však pokryl výlučne záväzok z hypotekárneho úveru. Žalovaná 1/ bagatelizuje skutočnosť,
že vykonala viacero ďalších prevodov bez vedomosti žalobcu, ktorými previedla na tretiu osobu aj

nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XX, k. ú. C. K. C. číslo XXX k. ú. C. a LV číslo XXXX k. ú. H.. Tieto
nehnuteľnosti v súčasnosti vlastní žalovaný 2/. Z týchto prevodov nepoužila na vyplatenie záväzkov ani
časť. Nariadené zabezpečovacie opatrenie žalovanú 1/ nelimituje v užívaní predmetných nehnuteľností.
Je bezpredmetné, že nevysporiadané pohľadávky žalobcu neboli prihlásené do dedičského konania,
pretože ich neprihlásenie nemá žiadny vplyv na ich existenciu. Rovnako je bezpredmetné akou formou

právnych úkonov žalovaná 1/ zrealizovala prevody nehnuteľností. Podstatným je, či týmto úkonom
došlo k sťaženiu vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa alebo nie. Poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo 1/2022, podľa ktorého je vymáhateľná
pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka taká, ktorú možno úspešne vymáhať v
základnom konaní, čiže pohľadávka splatná. V súdnych konaniach vedených Okresným súdom Banská
Bystrica boli vydané platobné rozkazy, čo samé o sebe osvedčujú vyššiu mieru pravdepodobnosti

existencie nárokov žalobcu. Nemožno sa stotožniť s konštatovaním žalovanej 1/, že súd prejudikoval
ako dopadnú a spory vedené Okresným súdom Banská Bystrica. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením
žalovanej 1/, že súd bol povinný v odôvodnení špecifikovať konkrétne úkony, ktorými žalovaná 1/
zmenšuje svoj majetok. Súd v odôvodnení uznesenia pomenoval konkrétne prevody majetku žalovanej
1/, ktorými sa jej majetok už zmenšil.

9. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca tak, že keďže vo vyjadrení žalovaní neuvádzajú žiadne
tvrdenia, ktorými by čo i len okrajovo reagovali na odvolacie námietky, z tohto dôvodu nepovažoval za
nevyhnutné sa k ním podrobne vyjadrovať.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní uvádzajúc, že v plnom rozsahu trvajú na svojom odvolaní
a vyjadreniach. Ani jedno konanie, ktoré sa pôvodne viedlo na Okresnom súde v Banskej Bystrici a v
súčasnej dobe sa vedie na Okresnom súde Nitra ohľadne žalovanej 1/ nie je právoplatne ukončené a
samotnépodaniežalobyeštenegarantujeanezaručujeúspechžalobcuvsúdnomkonaní.To,žežalobca
rozšíril žaloby o úroky z omeškania vo výške 25 % svedčí o nekoncepčnosti a nestabilite toho, čoho

sa domáha. Žalobca zavádza ohľadne tvrdenia, že žalovaná 1/ mala zatajiť prevod nehnuteľností. V
súčasnejdobežalovaná1/žalobcovinedlhuježiadnusumu,atožesižalobcauplatnilúdajnépohľadávky
ešte neznamená, že by žalovaná 1/ nemala právo disponovať so svojím majetkom. Žiadna pohľadávka
žalobcu voči žalovanej 1/ nie je právoplatne priznaná, a teda nemôže dôjsť k sťaženiu vymožiteľnosti
takejto pohľadávky. Ani vydanie platobného rozkazu neosvedčuje vyššou mieru pravdepodobnosť

existencie nárokov žalobcu.

11. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca, že podanie žalovaných nijakým spôsobom neneguje
jeho argumenty a tvrdenia, ktoré uviedol a rovnako tak nerozptýlilo dôvody, pre ktoré je potrebné
zabezpečiť pohľadávky. Nepovažoval za dôležité sa osobitne vyjadrovať.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie je potrebné vo výroku I. a vo výroku II. v časti zamietnutia zvyšku návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku II. v časti
zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmeniť podľa § 388 CSP tak, že súd nariadi
neodkladné opatrenie tak, ako bolo navrhované žalobcom.

13. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovanom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

15. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.16. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončí súd môže na návrh
nariadiť neodkladané opatrenie.

18. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa

odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

24. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch

rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

25. Podľa § 42b ods. 3 OZ, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré
s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom;
proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu
úkonu proti ich predchodcovi.

26. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

27. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal neúčinnosti
právnych úkonov, a to dohody o vyporiadaní BSM bývalých manželov a kúpnej zmluvy zo dňa
05.02.2024, ktorú uzatvorila žalovaná 1/ so žalovaným 2/. Spolu s podanou žalobou podal aj návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zabezpečenia

jeho pohľadávok uplatnených v samostatných súdnych konaniach. V súvislosti s rozhodovaním
opodanomnávrhužalobcujesmerodajným,žežalobca podaltrinávrhynaOkresnýsúdBanskáBystrica
na vydanie platobného rozkazu, o ktorých sa vedú konania sp. zn. 27Up/652/2024, 3Up/112/2024 a
12Up/652/2024, kde jednou zo žalovaných vo všetkých troch sporoch je žalovaná 1/. Vo všetkých troch
sporochsajednáopohľadávkyžalobcu,ktorésižalobcauplatnilnávrhminavydanieplatobnéhorozkazu

v upomínacom konaní. Za tieto pohľadávky podľa príslušných zmlúv o úveroch ručil neb. M. N. B.,
bývalý manžel žalovanej 1/. M. N. B. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Uznesením sp. zn. 16D/435/2021, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 09.12.2022 bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva s tým, že
dedičstvo po poručiteľovi nadobudla žalovaná 1/ v celosti, voči ustupujúcim spoludedičom bezodplatne.O podaných návrhoch na vydanie platobného rozkazu rozhodol Okresný súd Banská Bystrica tak, že
platobným rozkazom sp. zn. 27Up/652/2024 zo dňa 15.04.2024 zaviazal okrem iného aj žalovanú 1/
na zaplatenie sumy 29.324 eur s príslušenstvom, ďalej platobným rozkazom vydaným pod sp. zn.

3Up/112/2024 zo dňa 08.04.2024 zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 22.196 eur s príslušenstvom
a platobným rozkazom sp. zn. 12Up/652/2024 zo dňa 19.04.2024 zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie
sumy 45.468 eur s príslušenstvom. Vo všetkých troch prípadoch bola žalovaná 1/ zaviazaná plniť ako
ručiteľka. Voči uvedeným platobným rozkazom bol podľa žalobcu podaný odpor.

28. Vychádzajúc z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov, súd prvej inštancie považoval za
dostatočne osvedčené, že žalobca eviduje voči žalovanej 1/ neprávoplatne priznané pohľadávky, ktoré
si uplatnil v súdnych konaniach. O návrhoch žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného
opatrenia preto rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým výrokom I. návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia čiastočne vyhovel a výrokom II. vo zvyšku návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu

podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a taktiež žalovaná 1/. Hoci odvolanie žalovanej 1/ bolo
koncipované spoločne v mene oboch žalovaných, ich spoločným právnym zástupcom, vyhovujúci výrok
I., proti ktorému smeruje odvolanie žalovaných nie je v neprospech žalovaného 2/, preto voči nemu
žalovaný 2/ nie je oprávnený podať odvolanie. Z tohto dôvodu odvolací súd vyhodnotil, aj s prihliadnutím
na obsah odvolania, že odvolanie proti vyhovujúcemu výroku I. napadnutého uznesenia bolo podané

len žalovanou 1/.

29. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku
veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie

opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči
dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak
existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi
zabezpečovacieopatreniejemožnérýchloapružneriešiťsituáciu,keďjepotrebnýokamžitýzásahsúdu,
pričom súd nie je povinný vykonávať osobitné dokazovanie a vychádza z preukázaných, alebo aspoň

osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme, na podklade najmä
listinných dôkazov. Žalobca musí k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 326
ods. 2 v spojení s § 344 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje
spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia teda len povahu osvedčovania, keď žalobca musí osvedčiť, že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemôže vzniknúť zjavný
nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá sa má zabezpečiť a hodnotou veci, ktorá bude predmetom
záložného práva.

30. Odvolací súd konštatuje, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou
súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či
sú splnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložených listinných dôkazov a napadnutým
rozhodnutím súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že právny názor súdu prvej

inštancie o dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu osvedčenia existencie obavy
z ohrozenia exekúcie, je správny. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca doložením vydaných
platobných rozkazov v upomínacích konaniach, príslušných listov vlastníctva, oznámeniami o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úverov, zmluvami o úveroch a súdnymi rozhodnutiami v konaniach sp. zn.
16D/435/2021 a 6C/74/2020, ako i dostatočne konkrétnou skutkovou a právnou argumentáciou

v podanom návrhu primerane osvedčil obavu z ohrozenia výkonu exekúcie pre prípad, že by bol
úspešným pri uplatnení si zaplatenia svojich pohľadávok - nárokov uplatnených v upomínacích
konaniach sp. zn. 27Up/652/2024, 3Up/112/2024 a 12Up/652/2024 (po podaní odporov voči vydaným
platobným rozkazom tieto konania prebiehajú na súdoch príslušných podľa Civilného sporového
konania). Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem návrhu na

jeho nariadenie, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, skutočnosť, že zabezpečovacie
opatrenie bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadeniazabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to,
aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má
byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy

z ohrozenia exekúcie.

31. V posudzovanom spore žalobca skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi osvedčil existenciu
hmotnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovanou 1/ spočívajúcom v peňažných pohľadávkach žalobcu
voči žalovanej 1/ ako osoby, na ktorú prešiel ručiteľský záväzok, uplatnených vo vyššie uvedených

upomínacích konaniach, pričom o tomto nároku žalobcu, ktorého uspokojenie má byť predmetom
tvrdenej ohrozenej exekúcie, bude rozhodovať súd prvej inštancie v príslušných konaniach. Predmetné
trikonaniasaviedlinaupomínacomsúde–OkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.27Up/652/2024,
3Up/112/2024 a 12Up/652/2024, ktorý vydal tri platobné rozkazy predložené žalobcom spolu so žalobou
a návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Hoci boli vydané platobné
rozkazy v dôsledku podaných odporov zrušené, v súlade so zákonom č. 307/216 Z. z. o upomínacom

konaní sa vec na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní postúpi súdu príslušnému na
prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, ktorý bude v tomto konaní pokračovať a po
prejednaní veci o priznaní, resp. nepriznaní pohľadávok žalobcu opätovne rozhodne. Žalobca tiež
osvedčil existenciu spôsobilého predmetu záložného práva – a to nehnuteľností vedených Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H. ako pozemok parcela

registra „C“, parc. č. 2959 - záhrada o výmere 612 m2; pozemok parcela registra „C“, parc. č. 2960 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2; stavba so súpisným číslom XX, rodinný dom, ktorý je
postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. 2960, a taktiež nehnuteľností vedených Okresným
úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX, pre k. ú. H. ako pozemok parcela
registra„C“parc.č.5-zastavanáplochaanádvorieovýmere176m2;pozemokparcelaregistra„C“parc.

č. 7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2; stavba so súpisným číslom 359, rodinný dom, ktorý
je postavený na pozemku parcela registra „C“ parc. č. 5 a 7. Obava, že exekúcia bude ohrozená bola
dostatočne spoľahlivo preukázaná skutkovými tvrdeniami žalobcu o konaní žalovanej 1/, ktorá sa mala
dopustiť, po tom ako na ňu prešiel ručiteľský záväzok po neb. M. N. B., takých úkonov, ktoré vyvolávajú
dôvodné podozrenie, že sa zbavuje majetku nadobudnutého v dedičskom konaní po poručiteľovi M. N.

B. (manželovi) tak, aby nebolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na právny úkon – dohody o vyporiadaní BSM, na základe ktorej mala žalovaná 1/ nadobudnúť všetok
hodnotný majetok pôvodne zahrnutý v mase BSM s neb. M. N. B., poukázal na prevod nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k. ú. C. a č. XXXX k. ú. H. na žalovaného 2/ Kúpnou zmluvou zo dňa
05.02.2024, O./XXXX, a taktiež poukázal na prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k. ú. C.

na tretiu osobu Kúpnou zmluvou zo dňa 05.04.2024, O./XXXX. Skutočnosť, že žalovaná 1/ nakladá
s majetkom po poručiteľovi vyplýva taktiež z uzatvorenej Kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2024, O./XXXX,
kedy žalovaná 1/ previedla nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. H. a č. 2661 na ďalšiu osobu.
Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná 1/ použila získané finančné prostriedky z tohto predaja
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.04.2024, O./XXXX na vyplatenie hypotekárneho úveru vo výške

178.441,73 eura, ktorý taktiež bol poskytnutý žalobcom, ale ostatné jej dlhy voči žalobcovi vyplývajúce
z ručiteľského záväzku, ktorý na ňu prešiel, ani čiastočne nevysporiadala. Nemožno neprihliadnuť na
skutočnosť, že žalovaná 1/ ani čiastočne nevysporiadala dlhy plynúce z ručiteľského záväzku, ktorý na
ňu prešiel, hoci došlo k prevodom viacerých nehnuteľností, za ktoré obdŕžala určité finančné prostriedky.
Z uvedených právnych úkonov je možné vyvodiť úmysel žalovanej 1/ konať tak, aby v budúcnosti

nedošlo k uspokojeniu pohľadávok žalobcu, ak by boli právoplatne priznané súdom. K uspokojeniu
pohľadávokžalobcubynedošlo,pokiaľbyžalovaná1/nedisponovalažiadnymmajetkom,ktorýbymohol
podliehaťexekúcii.Rovnakonemožnoopomenúťskutočnosť,žepohľadávkyžalobcu,ktorýchzaplatenia
sa domáha v osobitných konaniach nie sú zabezpečené žiadnym záložným právom. Odvolací súd sa
preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca disponuje voči žalovanej 1/ vymáhateľnou

pohľadávkou, pričom žalovaná 1/ robí úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku. Odvolací súd má
za to, že v odôvodnení napadnutého uznesenia boli súdom špecifikované úkony, ktorými žalovaná 1/
zmenšila svoj majetok a konanie žalovanej 1/ smerujúce k zmenšeniu jej majetku bolo súdom opísané
v odôvodnení nariadeného zabezpečovacieho opatrenia, preto sa nemožno stotožniť s odvolacou
námietkou žalovanej 1/, že súd úkony na zmenšenie majetku v rozhodnutí nekonkretizoval.

32. V súvislosti s rozsahom zabezpečovacieho opatrenia sa odvolací súd stotožnil s postupom
súdu prvej inštancie, ktorý pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia toto nariadil len vo vzťahu
k zabezpečeniu budúcej exekúcie pohľadávok, ktoré žalobca pred súdom osvedčil. Jedná sa tedao pohľadávky uplatnené v upomínacom konaní sp. zn. 27Up/652/2024, 3Up/112/2024 a 12Up/652/2024,
spolu vo výške 104.515,58 eura. Na iné žalobcom tvrdené pohľadávky a nároky, ktorých existencia a
vymáhateľnosť pred súdom prvej inštancie nebola osvedčená, ani preukázaná, nie je možné prihliadnuť.

Na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu, ktoré si voči žalovanej
1/ v súdnom konaní ešte neuplatnil nie sú splnené zákonné predpoklady. Čo sa týka samotného
príslušenstva uplatnených pohľadávok žalobcu a nákladov spojených s ich vymáhaním odvolací súd
zastáva názor, že zriadené sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, k. ú. H.
postačuje aj na zabezpečenie týchto nárokov žalobcu. Súd prvej inštancie zriadil záložné právo ku

všetkým nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na uvedenom liste vlastníctva, a to aj k rodinnému domu
a k nemu prislúchajúcim pozemkom, pričom správne zohľadnil aj princíp proporcionality zabezpečovanej
pohľadávky k predpokladanej hodnote zabezpečovanej veci. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, že je skutočne potrebné a nevyhnutné vzhľadom na hodnotu
zabezpečovaných pohľadávok a hodnotu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. H., zabezpečiť
záložným právom i ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej 1/, a to nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.

ú. H.. Aj keď žalobca v odvolaní poukazoval na úrok z omeškania vo výške 25 %, tento úrok si žalobca
v iniciovaných upomínacích konaniach pred súdom neuplatnil, uplatňoval si len úrok z omeškania vo
výške 9 %. Pokiaľ v priebehu odvolacieho konania žalobca uviedol, že medzičasom voči žalovanej
1/ inicioval aj ďalšie konanie o zaplatenie zostávajúcich nárokov, a to pohľadávky voči spoločnosti
Advokátska kancelária Lawcomp s.r.o. z titulu úverových zmlúv, ktoré sa vedie na Okresnom súde

Banská Bystrica sp. zn. 38Up/1241/2024 a tiež pristúpil k rozšíreniu žaloby a nárokov v konaniach sp.
zn. 27Up/652/2024 a 12Up/652/2024 o zmluvné úroky z omeškania vo výške 25 %, tu odvolací súd
považuje za dôvodné poukázať na ust. § 329 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V čase rozhodovania súdu prvej
inštancie o návrhu žalobcu uvedené nároky žalobcu uplatnené neboli, preto súd prvej inštancie správne

prihliadol len na existujúce vymáhateľné pohľadávky žalobcu uplatnené v upomínacích konaniach sp.
zn. 27Up/652/2024, 3Up/112/2024 a 12Up/652/2024 do času rozhodovania súdu prvej inštancie.

33. Odvolací súd preto na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
nariadil zabezpečovacie opatrenie v predmetnom rozsahu, pričom toto nariadenie bolo založené

na skutkových tvrdeniach žalobcu osvedčených listinnými dôkazmi priloženými k podanému návrhu.
Nemožno sa teda stotožniť s námietkou žalovanej 1/, že súd pri nariaďovaní zabezpečovacieho
opatrenia sa opieral o nepodložené tvrdenia bez akýchkoľvek podkladov, resp. že súd vychádzal
z fikcií, nepotvrdených úvah a špekulácii žalobcu. Na prijatí záveru o možnom ohrození budúcej
exekúcie pohľadávok žalobcu nič nemení skutočnosť, že žalovaná 1/ dobrovoľne uhradila žalobcovi

dlh vyplývajúci z dedičského rozhodnutia a takisto splácala a následne vyplatila hypotekárny úver
zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, k. ú. H.. Podstatným pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že žalovaná 1/ ani len čiastočne neuhradila dlh vyplývajúci
z ručiteľského záväzku, ktorý na ňu prešiel a ani nedošlo k žiadnej dohode medzi stranami sporu
o spôsobe, resp. možnosti plnenia dlhu vyplývajúceho z ručiteľského záväzku.

34. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie
je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nárokov žalobcu na zaplatenie žalovaných pohľadávok.
Uvedené bude predmetom posudzovania a preukazovania v konaniach iniciovaných žalobcom na
upomínacom súde. V tomto konaní týkajúcom sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je podstatnou

tá skutočnosť, že sa vedú konania o zaplatenie žalobcových pohľadávok, v ktorých sa žalobca
domáha zaplatenia peňažných súm, kde žalovaná 1/ vystupuje na žalovanej strane, pričom ak bude
v tých konaniach žalobca procesne úspešným a súd jeho žalobám vyhovie, na základe právoplatného
rozhodnutia súdu sa bude môcť domáhať vymoženia týchto pohľadávok aj od žalovanej 1/ (aj od
žalovaných spoločností, ktoré taktiež vystupujú v pozícii žalovaných v týchto konaniach o zaplatenie).

Prípadná exekúcia by mohla byť ohrozená, a to práve v prípade, ak by žalovaná 1/ nedisponovala
dostatočným majetkom, ktorý by bolo možné zexekvovať za účelom uspokojenia pohľadávok žalobcu.
V prípade keď žalovaná 1/ nevlastní žiadny iný majetok väčšej hodnoty, ktorý by bolo možné
postihnúť exekúciou na vymoženie žalobcových pohľadávok, žalobca môže svoje nároky uspokojiť len
prostredníctvom predmetných nehnuteľností, pričom ak by došlo k prevodom vlastníckeho práva k týmto

nehnuteľnostiam, podstatne by to sťažilo, resp. zmarilo vymožiteľnosť žalobcových pohľadávok. Navyše
žalovaná 1/ pred odvolacím súdom netvrdila, že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na
prípadné uhradenie pohľadávok žalobcu bez toho, aby muselo dôjsť k nútenému výkonu rozhodnutí
priznávajúcich žalobcovi jeho uplatnené nároky.35. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní namietala, že samotné uplatnenie pohľadávky na súde nemôže byť
podkladom na zabezpečenie týchto pohľadávok vo vzťahu k žalovanej 1/, keďže sa stále vedú súdne

konaniaozaplateniepohľadávokžalobcu.Vsúvislostistoutonámietkouodvolacísúduvádza,žejedným
z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažného nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Tento peňažný nárok
by mal byť predbežne hodnoverne osvedčený, nemusí byť právoplatne priznaný súdnym rozhodnutím.
Z judikatúry Ústavného súdu SR sa javí, že pohľadávka sa pokladá za hodnoverne osvedčenú aj

v prípade, keď súd pred vydaním zabezpečovacieho opatrenia na základe skutočností tvrdených
žalobcom pristúpil k vydaniu platobného rozkazu (ktorý nemusel do doby nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia nadobudnúť právoplatnosť), pretože predpokladom jeho vydania je možnosť rozhodnúť vo
veci na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti. Z uvedeného dôvodu
platobné rozkazy vydané v upomínacích konaniach hodnoverne osvedčujú peňažné nároky žalobcu,
hoci boli voči nim podané odpory, a teda predpoklad existencie peňažného nároku na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je daný. Konanie súdu prvej inštancie tak nemá charakter ohýbania
práva a nezvýhodňuje žalobcu, ktorý nateraz nedisponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím
súdu, ktorým mu je priznaný nárok na zaplatenie jeho pohľadávky voči žalovanej 1/. Rovnako nie je
dôvodná námietka žalovanej 1/, že žalobca si v dedičskom konaní neuplatnil riadne a včas pohľadávky
z titulu ručenia, pretože ich neuplatnením v dedičskom konaní nedošlo k ich zániku. Pokiaľ žalovaná 1/

namietala, že súd vôbec nevzal do úvahy, že dlžníkom žalobcu nie je nebohý M. N. B., ale sú dlžné tri
spoločnosti,kdeibavprípade,žebytakátopohľadávkanebolavymožiteľnávočitýmtospoločnostiam,by
mohlobyťpristúpenékuplatneniusipohľadávkyodručiteľa,tuodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,že
žalobca si svoj nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnil na súde voči trom spoločnostiam ako dlžníkom
a súčasne aj voči žalovanej 1/ ako ručiteľke, pričom subsidiárna povaha ručenia sa v rozhodnutí súdu

o priznaní nároku na zaplatenie pohľadávky neuplatňuje, ale súd v rozsudku v záujme určitosti výroku
vyjadruje povinnosť dlžníka a ručiteľa zaplatiť veriteľovi tú istú sumu tým, že plnením jedného zo
žalovanýchzanikádovýškyplneniapovinnosťdruhéhožalovaného.Pretoajvdanomprípadepokiaľsúd
vo veci rozhodne rozsudkom o pohľadávkach žalobcu, uloží žalovaným spoločnostiam a žalovanej 1/
povinnosť ich zaplatiť s tým, že plnením jedného z nich zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého. Nie

je preto pravdivé tvrdenie, že iba v prípade, že by pohľadávky neboli vymožiteľné voči spoločnostiam,
až následne by mohlo byť pristúpené k uplatneniu si pohľadávky od žalovanej 1/.

36. Pred potvrdením nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd tiež zvážil, či v jeho dôsledku
zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému nároku žalobcu (zásada tzv. primeranosti

zásahu) a skúmal aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom
procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli
byť dotknuté výrokom zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd dospel k záveru,
že nariadené zabezpečovacie opatrenie nie je v rozpore so zásadou primeranosti zásahu a ústavno-
procesnými princípmi civilného procesu.

37. Vo vzťahu k zamietnutiu nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ odvolací súd
uvádza, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnou podmienkou
neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa

musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie
skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie
listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi
hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho
práva oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu

viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde
v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna
pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie
je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej

strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že
skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený.38. V posudzovanej veci odvolací súd – na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené
základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu. Odvolací súd
z opisu rozhodných skutočností a z pripojených listín zistil, že žalobca v návrhu opísal a osvedčil

skutočnosti, z ktorých hodnoverne vyplýva žalobcom tvrdený nárok na zaplatenie pohľadávok voči
žalovanej 1/ vyplývajúcich z ručiteľského záväzku tak ako uviedol súd už vyššie a rovnako osvedčil
obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie voči žalovanej 1/, ktorá sa svojím konaním zbavuje
nadobudnutého majetku so zámerom znemožniť uspokojenie nárokov žalobcu v prípadnej exekúcii. V
danom prípade sa žalobca vo veci samej domáha určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024,

O./XXXX, ktorou boli žalovanou 1/ prevedené na žalovaného 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, k. ú. C. a LV č. XXXX, k. ú. H.. Tento hmotnoprávny nárok právne opiera o § 42a ods. 1
až 3 a § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd na podklade skutočností osvedčených
listinnými dôkazmi uzavrel, že odporovaný právny úkon – kúpna zmluva zo dňa 05.02.2024 má potenciál
zhoršiť možnosť žalobcu domáhať sa neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024, ktorým došlo
k prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej 1/ na žalovaného 2/. Žalobca v návrhu vyjadril

svoje presvedčenie, že zámerom a účelom prevodu nehnuteľností do vlastníctva žalovaného 2/ bolo
znemožniť uspokojenie jeho prípadných nárokov, ktoré sa z obsahu súdneho spisu a zo skutkových
tvrdení žalobcu odvolaciemu súdu javí ako dôvodné. Z okolností prípadu tiež vyplýva, že žalobou
napadnutý odporovaný úkon bol urobený v posledných troch rokoch pred podaním odporovacej žaloby
a to medzi blízkymi osobami, keďže žalovaný 2/ je synom žalovanej 1/.

39. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že najmä pri neodkladných
opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto štádiu procesu
vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať.
Úmysel, ako vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je za daných okolností osvedčiteľný

iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka by mohla mať
ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnymi účinkami nemožno dosiahnuť.
Odvolací súd zobral na zreteľ, že po podaní žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa
05.02.2024 by bez nariadenia neodkladného opatrenia nič nebránilo žalovanému 2/ vykonaniu ďalšieho
prevodu nehnuteľností vidovaných na LV č. XXX pre k. ú. C. a LV č. XXXX pre k. ú. H. na tretie osoby,

prípadne ich zaťaženiu alebo inému úkonu, ktorým by mohlo dôjsť k sťaženiu uplatnenia práva žalobcu
domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024. V zmysle platnej právnej
úpravy veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, prioritne proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný
právny úkon (žalovaný 2/), ako aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, avšak v prípade prevodu

tohto majetku žalovaným 2/ na tretie osoby má veriteľ právo odporovať právnemu úkonu len vtedy, ak
im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (§ 42b
ods. 3 a 4 OZ). Preto akýkoľvek prevod týchto nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. C. a LV
č. XXXX pre k. ú. H. alebo ich zaťaženie má potenciál poškodiť veriteľa dlžníka, ktorý odporovateľný
právny úkon urobil. Skutočnosť, že žalovaný 2/ nedlhuje žalobcovi žiadne finančné prostriedky, ani nie sú

vedené voči nemu žiadnej súdne konania, nemá dlhy a ani nežije neusporiadaným spôsobom života, nie
je relevantná pre rozhodovanie o nariadení predmetného neodkladného opatrenia, pretože žalovanému
2/ nič nebráni previesť dotknuté nehnuteľnosti na tretie osoby, pričom pokiaľ žalovaná 1/ a jej syn –
žalovaný 2/ vyvíjajú snahu o zmenšenie majetku získaného dedičským konaním po poručiteľovi M. N.
B., takéto konanie žalovaného 2/ je vzhľadom na všetky okolnosti danej veci pravdepodobné.

40.Odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žepodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia(pri
odporovateľnom právnom úkone) je možné považovať za špecifické z dôvodu, že ak by došlo k ďalšiemu
prevodu (príp. inému zaťaženiu) nehnuteľností, situácia žalobcu ako veriteľa by bola podstatne sťažená
tým, že by mu bolo takpovediac znemožnené, po prípadnom vyslovení neúčinnosti právneho úkonu,

uspokojiť sa v exekučnom konaní priamo z majetku, ktorý bol odporovateľným úkonom dotknutý -
t.j. ktorý z majetku dlžníka takto „ušiel“ (resp. žalobcovi by ostal len nárok na náhradu voči tomu,
kto mal z tohto úkonu prospech). Navyše zákon zaťažuje žalujúceho veriteľa povinnosťou tvrdiť a
preukázať skutočnosť, že žalovanej tretej osobe boli v čase jej vlastného úkonu známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu medzi jej predchodcom a dlžníkom. Preto nie je

na prekážku nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia neosvedčenie zámeru žalovaného 2/ s
dotknutými nehnuteľnosťami nakladať, keďže na osvedčenie takéhoto zámeru v takomto prípade
vyčkávať nemožno, pretože sa, zvlášť pri zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa, stáva spravidla
zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to, aby mu toto bolo možné zamedziť.41. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je
teda daná tým, že jeho nenariadením žalobcovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že

sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je
predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej, a to
prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri
nehnuteľností.

42. V tejto súvislosti odvolací súd tiež poukazuje na obdobnú rozhodovaciu prax súdov. Napr. podľa
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/278/2014: „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu
odporkyne (žalovanej) scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne
postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o
konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej.“

43. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015: „Vydanie rozhodnutia
o predbežnom opatrení (v súčasnosti o neodkladnom opatrení) nie je možné podmienečne
spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných
vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo
strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi

bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu
na vydanie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia), ktoré by prakticky stratilo význam, ak by
sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.“

44. Taktiež podľa rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016: „Zámer dispozície

s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď
táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť
ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia
(dnes neodkladného opatrenia) účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane
pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením (neodkladným opatrením)

už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo
významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom
pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“

45. Rovnaký právny názor bol zaujatý aj v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval žalobca, a to uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16Cob/2/2020 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2Co/21/2024.

46. Nariadeniu neodkladnému opatreniu tiež nebráni ani skutočnosť, že pohľadávka žalobcu doposiaľ
nie je judikovaná, k čomu odvolací súd nad rámec už uvedeného poukazuje aj na uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/215/2022 z 27.02.2024, ako aj sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo
17.05.2022, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a
ods. 1 OZ je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.

47. Odvolací súd tiež dodáva, že nariadené neodkladné opatrenie obsahuje v rámci svojho petitu

zákaz žalovaného 2/ vykonať konkrétne dispozičné úkony s dotknutými nehnuteľnosťami, ktorými sa
má nariadeným neodkladným opatrením predísť, aby nelegitímnym spôsobom sťažili, resp. znemožnili
ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu v rámci konania vo veci samej, berúc do úvahy, že v
konaní vo veci samej bude potrebné posúdiť otázku (ne)účinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.02.2024,
na základe ktorej prešli dotknuté nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 2/. S poukazom

na vyššie uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému
2/ zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v tejto časti zmenil (§ 388 CSP).

48. Za splnenú možno tiež považovať aj podmienku vyplývajúcu z § 324 ods. 3 CSP, keď v zmysle §

343 ods. 1 CSP môže súd zabezpečovacie záložné právo zriadiť len na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka, ktorými žalovaný 2/ v pomere k žalobcovi nie je. Možnosť dosiahnutia
účelu neodkladného opatrenia zabezpečovacím opatrením je tak vylúčená, pretože žalovaný 2/ nie je
dlžníkom žalobcu.49. Obmedzenie žalovaného 2/ vo vzťahu k nehnuteľnostiam LV č. XXX pre k. ú. C. a LV č. XXXX pre k.
ú. H. je obmedzením primeraným, má dočasný charakter a nezasahuje neprimerane do jeho bežného

života, keď nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nezasahuje do práva žalovaného
2/ predmetné nehnuteľnosti užívať.

50.Záveromodvolacísúddodáva,žedočasnouúpravousaneprejudikujúprávaapovinnostiúčastníkov,
ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom

konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).