Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423200009
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423200009.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D.
XXX/XX, E., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO:
47 445 092, proti žalovanému: ANACO FIN s.r.o., Miletičova 550/1, Bratislava, IČO: 47 326 786, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava - mestská časť

Staré Mesto, IČO: 51 744 775, v konaní o žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 731,40 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/1/2023-213 zo dňa 10. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že dohoda
uvedená v čl. IX. zmluvy o úvere č. 0509 3019 12 RSU uzavretej dňa 22. 10. 2021 týkajúca sa zrážok
zo mzdy, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná (výrok I.)
V časti o zaplatenie sumy 731,40 eur s príslušenstvom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok II.).
O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania
(výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 53 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 451 Občianskeho
zákonníka a poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 3, čl.
5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, § 497 Obchodného zákonníka, § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 257 Civilného sporového poriadku.

3. Napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že sa žalobca žalobou domáhal voči žalovanému určenia, že
zmluvná podmienka uvedená v čl. IX. zmluvy o úvere č. 0509 3019 12 RSU zo dňa 22. 10. 2021,
ktorá sa týkala zrážok zo mzdy, je neprijateľná, a to podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a
spôsobuje značnú nerovnováhu v spotrebiteľskom vzťahu, nakoľko žalobca nemal možnosť ju ovplyvniť.
Tiež sa domáhal zaplatenia sumy 731,40 eur s príslušenstvom ako vydania bezdôvodného obohatenia,

ktoré malo žalovanému (ako právnemu nástupcovi po OTP Banke Slovensko, a.s.) vzniknúť tým, že na
základe vyššie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je neplatná, bola zo mzdy žalobcu celkovo
strhnutá v prospech žalovaného suma 731,40 eur, ktorou sumou sa žalovaný obohatil prijatím plnenia
z neplatného právneho úkonu.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť a uviedol, že namieta procesnú neprípustnosť

žaloby o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, a to preto, že Civilný sporový poriadok neumožňuje
individuálnu žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a že podľa § 31 Civilného sporovéhoporiadku je navyše na posúdenie tejto otázky príslušný iný než okresný súd. Taktiež tvrdil, že na jeho
strane k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, pretože ani prípadná neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy neznamená, že plnenie v podobe vykonaných zrážok zo mzdy je bezdôvodným obohatením (tu

poukázal na uznesenie KS Žilina 9Co/33/2017 zo dňa 23. 02. 2017 ). Žalobca svoju povinnosť zo zmluvy
o úvere nesplnil, a to ani v rozsahu istiny, pričom teda záväzok žalobcu nebol splnený ani po tom, ako
bola na jeho splnenie započítaná suma 731,40 eur zrazená žalobcovi zo mzdy. Záväzok žalobcu zo
zmluvy o úvere trvá a pokiaľ mu bol zo mzdy zrazený dlh, ktorý trvá, nedošlo na strane žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je zmluvná podmienka uvedená v bode IX. zmluvy o úvere
č. 0509 3019 12 RSU uzavretej dňa 22. 10. 2021 týkajúca sa zrážok zo mzdy neplatná. Uviedol,
že je zrejmé, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v
rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom.
Realizácia zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je v rozpore s verejným poriadkom, keďže je

značná pravdepodobnosť, že táto vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Konštatoval, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je síce spísaná na samostatnom tlačive, to však nič nemení na skutočnosti,
že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok. Žalovaný sa pri realizácii dohody o zrážkach
zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom.

Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré
dodávateľovi aj prináležia, a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho
vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi

je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť
takétopreskúmanieprostredníctvomdohodyozrážkachzomzdy,išlobyopozbavenieúčinkovsmernice
93/13/EHS.

6. Pokiaľ ide o námietku kauzálnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie, v ktorej žalovaný tvrdí, že podľa §
31 Civilného sporového poriadku je príslušným iný než okresný súd, súd prvej inštancie uviedol, že § 31
bol z Civilného sporového poriadku vypustený a v súčasnosti toto ustanovenie Civilný sporový poriadok
neobsahuje.

7. Pokiaľ ide o ďalší nárok, ktorý si žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému, a to nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie konštatoval, že síce medzi stranami sporu nebolo sporné
(a bolo to preukázané aj z listinných dôkazov), že zo mzdy žalovaného bola na základe dohody o
zrážkach zo mzdy (ktorá bola obsahom bodu IX. zmluvy o úvere) zrazená v prospech veriteľa suma

731,40 eur, avšak nejde o bezdôvodné obohatenie. Nejde totiž o žiadny zo zákonom predpokladaných
dôvodovvznikubezdôvodnéhoobohatenia,akoichpozná§451ods.2Občianskehozákonníka.Žalobca
v konaní nepreukázal (a ani to netvrdil), že by bol svoj dlh z vyššie uvedeného úveru splatil. Súd prvej
inštancie skonštatoval, že aj keď síce zo mzdy žalovaného bola na základe dohody o zrážkach zo
mzdy zrazená suma 731,40 eur, na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Prijatím

uvedeného plnenia zo zrážok zo mzdy totiž žalovaný prijal iba plnenie zo zmluvy o úvere, ktorá ako
hlavný záväzok za neplatnú určená nebola. Napriek tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná,
plnenie, ktoré na základe nej zrážkami zo mzdy žalovaný prijal, nie je prijatím plnenia z tejto dohody, ale
prijatím plnenia zo zmluvy o úvere, ktoré plnenie žalobca je povinný žalovanému uhradiť. Ich zrazenie
zo mzdy žalobcu je iba spôsobom, akým k tomu dôjde, hoci v prípade, že je dohoda o zrážkach

zo mzdy neplatná, spôsobom neprípustným. Je zrejmé, že žalovaný sa prijatím plnenia zo zrážok
zo mzdy neobohatil, naopak týmto spôsobom bol znížený dlh žalobcu voči žalovanému. Pokiaľ teda
týmto spôsobom žalobca čiastočne splnil svoj dlh voči žalovanému, splnil čiastočne iba svoju povinnosť
voči nemu a nemá nárok na vrátenie takto zrazenej sumy. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru,
ktorý mu bol poskytnutý 7.000,- eur. Len na istine mal teda žalobca povinnosť uhradiť práve túto

sumu. Podľa podania právneho predchodcu žalovaného zo dňa 24. 04. 2015, ktorým bola vyhlásená
predčasná splatnosť úveru, ktoré žalobca nerozporoval, nebol úver splatený do výšky 5.824,04 eur.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol tento dlh v plnom rozsahu uhradil a ani to netvrdil. Pokiaľ
je tomu tak, nemohol sa žalovaný prijatím plnenia zo zrážok zo mzdy bezdôvodne obohatiť, pretoženimi prijal iba časť toho, čo žalobca bol povinný v jeho prospech plniť. K bezdôvodnému obohateniu
spôsobom tvrdeným v tomto konaní žalobcom by mohlo dôjsť iba vtedy, keď by bol žalobca svoj záväzok
z predmetného úveru splnil v plnom rozsahu aj bez započítania súm, ktoré mu boli na základe (neplatnej)

dohody o zrážkach zo mzdy strhnuté z jeho mzdy (vtedy by mal nárok na vrátenie celej takto zrazenej
sumy), alebo pokiaľ by splatil zostatok úveru v takej sume, teda že by jeho zostatok predstavoval menej
než strhnutých 731,40 eur (vtedy by mal nárok na vrátenie sumy, ktorá by celkovo presahovala istinu
7.000,- eur). K tomu však nedošlo, a preto nie je žaloba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia
dôvodná a ako nedôvodnú ju súd prvej inštancie zamietol.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku a žiadnej zo
stránsporunepriznalnároknaichnáhradu,keďdôvodyhodnéosobitnéhozreteľapretakétorozhodnutie
vzhliadol v tom, že každá zo strán sporu mala úspech v jednej časti predmetu konania - žalobca v
časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a žalovaný v časti konania o vydanie bezdôvodného
obohatenia a pomer úspechu strán sporu v konaní preto nie je možné určiť.

9. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie zo dňa 30. 11. 2023,
a to v časti výrokov II. a III., z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h). Konajúci súd prvej
inštancie nevyhodnotil nezákonné vykonávanie zrážok zo mzdy ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko
podľa názoru súdu prvej inštancie by o bezdôvodné obohatenie išlo iba vtedy, ak by bol žalobca svoj

záväzok z predmetného úveru splnil v plnom rozsahu aj bez započítania súm, ktoré mu boli na základe
(neplatnej) dohody o zrážkach zo mzdy strhnuté z jeho mzdy.

10. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/2020-32
zo dňa 28. 04. 2020, v ktorom sa tento vyjadril k vykonávaniu zrážok zo mzdy, ak je pohľadávka

oprávnená, ale je vymáhaná cez zrážky zo mzdy na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ďalej
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 08. 2018, sp. zn. 20Co/42/2018
a Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 03. 2022, sp. zn. 11CoCsp/3/2022, v ktorom bol konštatovaný
vznik bezdôvodného obohatenia na strane veriteľa vykonávaním zrážok zo mzdy z neplatnej dohody
o zrážkach zo mzdy.

11. Žalovaný sa domáhal premlčanej pohľadávky nezákonným spôsobom, a to realizovaním zrážok
zo mzdy proti vôli žalobcu, takže možno zhodnotiť, že nešlo o žiadne plnenie zo strany žalobcu,
ale konanie zo strany zamestnávateľa, ktorý bol povinný rešpektovať žiadosť o vykonávanie zrážok
zo mzdy. Z uvedeného dôvodu tu, podľa názoru žalobcu, nemožno aplikovať ustanovenie § 455

ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nešlo o plnenie vedomé alebo nevedomé zo strany žalobcu,
ale o konanie zamestnávateľa, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť. V danom prípade bola pohľadávka
žalovaného premlčaná, kde by s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka pri podaní
žaloby na súd túto žalobu súd zamietol, preto sa žalovaný domáhal v rozpore so zákonom finančného
plnenia cez nezákonne vykonávané zrážky zo mzdy, na ktoré však nemal nárok, nakoľko dohoda o

zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 327/2018 zo dňa 19. 09. 2018 uviedol, že aj keď sa uvedené rozhodnutie týka nesprávneho
úradnéhopostupu,podľanázoružalobcu,podstatutohtorozhodnutiamožnoaplikovaťajnatentoprípad,
a teda nezákonne získané finančné prostriedky prostredníctvom realizovania zrážok zo mzdy na základe
neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy nemôžu spôsobovať zákonné oprávnenie veriteľa započítať si

peňažnú sumu získanú v rozpore so zákonom v sume 731,40 eur na svoju premlčanú pohľadávku, proti
vôli dlžníka, a to nezákonným spôsobom, a teda na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť.

12.Nazákladeuvedenýchskutočnostínavrhol,abyodvolacísúdzmenilrozhodnutiesúduprvejinštancie
v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP, a to tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

731,40 eur spolu s príslušenstvom a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný, a to v časti výrokov I. a III.
Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) Civilného
sporového poriadku. Výrok I. napadnutého rozsudku napadol pre rozpor s § 53 Občianskeho zákonníka.

Ďalej v texte odvolania definoval neprijateľnú zmluvnú podmienku a príkladmo poukázal na ustálenú
judikatúru Českej republiky, keď Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 1845/11 uviedol, že
zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa.
Inými slovami, spotrebiteľ si uzavretím konkrétnej dohody nemá privodiť horšie postavenie, ako muvyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia. Za „neprijateľnú podmienku“ tak nemožno považovať
ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona a zodpovedá jeho zneniu, a to len preto, že na základe nej má
spotrebiteľ niečo plniť, strpieť a pod. (pretože v dôsledku takéhoto výkladu by za neprijateľnú podmienku

bolomožnépovažovaťajzmluvnéustanovenieopovinnostizaplatiťkúpnucenu,splatiťúverapodobne).
Poukázal tiež na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ (C-34/13)

14. V tomto prípade má byť podľa napádaného rozsudku neprijateľnou podmienkou ustanovenie o
zrážkach zo mzdy, ktoré ale právna úprava tak v čase jeho uzavretia, ako aj v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie výslovne pripúšťala ako zákonom dovolený spôsob zabezpečenia pohľadávky
zo spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o zrážkach bola a stále aj je zákonom upravený spôsob
zabezpečenia pohľadávky. Tým je logicky dané, že táto forma zabezpečenia a jej realizácia nemôže
spôsobovať protiprávnu nerovnováhu v právach a povinnostiach, keďže ide o zabezpečenie, ktoré zákon
predpokladá. Regulácia spotrebiteľských zmlúv stále upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy ako formu
povoleného zabezpečenia. Aj napriek viacerým legislatívnym zmenám (zákon č. 438/2015 Z. z., či zákon

č. 102/2014 Z. z., ktorých cieľom bolo zvýšenie ochrany spotrebiteľa) nebola dohoda o zrážkach zo mzdy
zakázaná, naopak je zaradená medzi tri prípustné spôsoby zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej
úverovej zmluvy. Takisto nebola zavedená podmienka individuálneho dojednania. Išlo pritom o zmeny
v právnej úprave, ktoré boli vykonané po záveroch komisie z 21. 01. 2011, či pripomienkach európskej
komisie vo veci C-30/12, ktoré zákonodarca nepovažoval ani za vhodné a ani dôvodné na to, aby podľa

nich upravil vnútroštátnu úpravu. Súd prvej inštancie „hrubú nerovnováhu“ odôvodňuje v napádanom
rozsudku dôvodmi ako sú „umožňuje sa veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na
majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou“, „v podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd“, „umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na
majetok a vymôcť si plnenia.“ To sú všetko ale skutočnosti, ktoré vyplývajú z právneho poriadku, resp.

právny poriadok ich sám spôsobuje. Nie sú výsledkom toho, že sa dodávateľ dohodne so spotrebiteľom.
Ide o zákonom stanovené dôsledky (rovnako ako je zákonom stanovený dôsledok poskytnutia úveru
povinnosť pre dlžníka úver vrátiť). Podľa žalovaného preto dané skutočnosti nemôžu byť protiprávne,
a teda byť dôvodom pre záver o neprijateľnej podmienke. Právny poriadok poskytuje efektívnu právnu
ochranu proti súdom prvej inštancie označeným situáciám - v podobe určovacej žaloby ohľadne

platnosti či neplatnosti zmluvného ustanovenia upravujúceho rozsah záväzku spotrebiteľa, neodkladné
opatrenie a podobne. V kontexte odôvodnenia rozsudku je zároveň nezrozumiteľné, na čo vlastne
slúžia ustanovenia § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z., alebo § 5a ods. 1 písmeno b) zákona
č. 250/2007 Z. z., ktoré výslovne riešia prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľské
vzťahy a spotrebiteľské úverové vzťahy. Tieto zákonné ustanovenia nikde neuvádzajú požiadavky

na prechádzajúce posúdenie pohľadávky dodávateľa súdom. Ide pritom o právne normy, ktoré sú
súčasťou spotrebiteľskej legislatívy, resp. boli do nej doplňované v rámci sprísňovania podmienok
ochranyspotrebiteľa.Vdôsledkunapádanéhorozsudkualeniejevlastnerozdielmedzizabezpečovacím
prevodom práva (ktoré pre spotrebiteľské vzťahy Občiansky zákonník zakazuje) a dohodou o zrážkach
zo mzdy (ktorú viaceré právne predpisy pre spotrebiteľské vzťahy výslovne povoľujú). Aj toto porovnanie

dokazuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov preto žalovaný tvrdí, že
záver súdu prvej inštancie je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka a dohoda o zrážkach zo mzdy
nespĺňa prvky zákonnej definície neprijateľnej zmluvnej podmienky.

15.PodľažalovanéhojevýrokI.napadnutéhorozsudkuneurčitý,leboniejezrejmé,čosamyslíspojením

„dohoda uvedená v čl. IX. zmluvy o úvere č. 0509 3019 12 RSU uzavretá dňa 22. 10. 2021 týkajúca
sa zrážok zo mzdy.“ Článok IX. zmluvy obsahuje po formálnej stránke viaceré odseky, pričom súd prvej
inštancie odkazuje na „dohodu“ v článku IX. „týkajúcu sa zrážok zo mzdy“. Ktorý z odsekov má súd prvej
inštancie na mysli, alebo či má na mysli všetky odseky, sa z výroku I. určiť nedá. Nie všetky odseky
daného článku by sa vôbec dali takto kvalifikovať (napríklad odsek 2 predstavuje informáciu o postupe

pre prípad nesplácania záväzkov zo zmluvy, a to platí podobne aj pre odsek 3). Medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného nebola dňa 22. 10. 2021 uzavretá žiadna dohoda alebo zmluva o
úvere, a teda výrok I. označuje za neplatnú a neprijateľnú neexistujúcu dohodu. Podľa žalovaného tiež
ohľadom výroku I. existuje aj ďalšia pochybnosť o zákonnosti, a to pre rozpor s ustanoveniami Civilného
sporového poriadku. Ak podľa zákona je ustanovenie neplatné ako neprijateľná podmienka, potom súd

prvej inštancie pochybil aj v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. Tento právny predpis
stanovuje prísne formálne požiadavky v § 298 Civilného sporového poriadku na rozsudky s určením
nejakej podmienky za neprijateľnú len tým spôsobom, že jej znenie sa uvedie vo výroku rozhodnutia.16. Záverom žalovaný uviedol, že podáva odvolanie aj proti výroku III. napadnutého rozsudku z dôvodu,
že ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci samej.

17. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti výroku I. tak, že určovací návrh žalobcu zamietne a súčasne prizná žalovanému
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

18. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného vo svojom podaní zo dňa 18. 12. 2023. Poukázal na to,

že v danom prípade je ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy v čl. IX. zmluvy o úvere č. 0509 3019
12 RSU uzavretej dňa 22. 10. 2021, ktoré sa týka zrážok zo mzdy, vzorovým príkladom neprijateľnej
zmluvnej podmienky a podľa názoru žalobcu výrok napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne
formuluje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, zo strany súdu prvej
inštancie ide len o administratívnu chybu, kedy namiesto roka 2012 je uvedený nesprávny rok 2021, čo je
možné odstrániť aj bez návrhu opravným uznesením. Dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná do

textu zmluvy nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal možnosť podpísať zmluvu o poskytnutí
úveru bez dohody o zrážkach zo mzdy, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

19. Ďalej poukázal na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 4 MCdo 17/2014 zo dňa 26. 11. 2015:
„V preskúmavanom prípade je – aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie
Občianskeho) zákonníka – zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté

rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.“ Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., rovnako ako ustanovenie
§ 5b tohto zákona, neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, takže v zmysle vyššie uvedeného

názoru Najvyššieho súdu SR toto ustanovenie možno aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred
nadobudnutím účinnosti, teda na všetky spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 01. 05. 2014. Uvedené
potvrdil aj Krajský súd Nitra vo svojom rozhodnutí zo dňa 11. 02. 2015 sp. zn. 25CoPr/5/2014. Keďže
ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne poučenie o dôsledkoch vykonávania
zrážok zo mzdy, ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nie je na samostatnom listinnom

dokumente a zároveň spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy,
tak jednoznačne ide o neplatné ustanovenie, resp. o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o
zrážkach zo mzdy uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Z uzatvorenej dohody žiadne

podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky
síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdeniazostranysúdualeboinejobjektívnejinštitúcie,jerelevantnéexoffosúdnepreskúmaniepráve

z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne
dojednaná, spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.

Keďže žalobca nemohol ovplyvniť jej obsah, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

20. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu, teda vo výroku I. napadnutého rozhodnutia ako vecne správnev zmysle § 387 ods. 1 CSP a v ostatnej časti zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu v zmysle § 388 CSP a to tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 731,40 eur spolu
s príslušenstvom a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu vo svojom podaní zo dňa 22. 12. 2023. Uviedol, že považuje
odvolanie žalobcu za nedôvodné, pretože sa opiera o taký výrok rozsudku, ktorý je podľa žalovaného a
ním podaného odvolania nesprávny a nezákonný pre rozpor s ustanoveniami hmotného a procesného
práva. V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré spĺňajú podmienky a definíciu neprijateľnej

zmluvnej podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že za neprijateľnú podmienku
sa podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah
právnej normy (zákona). Toto vyslovil napríklad vo veci C-34/13, výrok 2. rozsudku: „Článok 1 ods.
2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy,
ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia,

čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Ustanovenia § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z., alebo § 5a
ods. 1 písmeno b) zákona č. 250/2007 Z. z. výslovne riešia prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy pre
spotrebiteľské vzťahy a spotrebiteľské úverové vzťahy. Súd prvej inštancie v konaní nekonštatoval, že
by dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovala ustanovenia, ktoré sú v rozpore s Občianskym zákonníkom.
Základ odvolacích tvrdení žalobcu tak považoval žalovaný za nesprávny, pretože sa odvoláva na

nesprávny (a odvolaním žalovaného napádaný) výrok súdu prvej inštancie.

22. Ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je právnym titulom plnenia, rovnako ako ním nie je
záložné právo, ručenie a pod. Bezdôvodné obohatenie vzniká v prípade, ak ide o plnenie neexistujúceho
záväzku. Občiansky zákonník upravuje (§ 451 ods. 2), že ide o majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Záväzok žalobcu z úverovej zmluvy
ale nie je sporný, pretože dokazovaním počas konania bolo preukázané že žalobca neuhradil ani sumu
úveru 7.000,- eur. V konaní bolo preukázané, že výška poskytnutého úveru bola 7.000,- eur a všetky
platby žalobcu predstavujú sumu 5.769,35 eur, pričom žalobca v priebehu konania prezentoval v rozpore

so skutočnosťou, že uhradil viac tým spôsobom, kedy ten istý doklad predkladal 2x a označoval nimi
údajné dve platby z rovnakého dňa. Po porovnaní sumy 7.000,- eur prijatej žalobcom a sumy 5.769,35
eur celkovo uhradenej je evidentné, že bez ohľadu na (skutkovo, právne a vecne) nedôvodné tvrdenia
o bezúročnosti žalobca ešte neuhradil všetkými platbami sumu 7.000,- eur. Pritom vykonané úhrady v
prospech účtu právneho predchodcu žalovaného neboli len úhradou istiny, čo znamená, že neuhradená

úverová istina je vyššia.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení rozsudok súdu
prvej inštancie č. k. 13C/1/2023 - 213 v časti výroku I. a určovací návrh žalobcu zamietne, výrok II.
rozsudkuozamietnutížalobypotvrdíakovecnesprávnyasúčasnežalovanémupriznáprávonanáhradu

trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

24. Žalobcovo následné vyjadrenie zo dňa 16. 01. 2024 sumarizuje jeho predchádzajúcu právnu
argumentáciu v odvolacom konaní. V danom prípade sa žalovaný jednoznačne v rozpore s dobrými
mravmi domáhal finančného plnenia, na ktoré nemal nárok, keďže pohľadávka bola premlčaná, a

teda konaním v rozpore so zákonom sa snažil obísť zákon a získať finančné plnenie na podklade
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru žalobcu
vykonávaním zrážok zo mzdy jednoznačne vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže na nezákonnosti
nemožno stavať zákonnosť.

25. Žalovaný sa už následne vo veci nevyjadroval.

26. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok „ďalej
len CSP“), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podaných odvolaniach (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP).27. Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky v článku IX. zmluvy o OTP EXPRES ÚVERE č. 0509 3019 12 RSU
uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného dňa 22. 10. 2012, keď mal za to,

že táto spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zároveň
sa domáhal aj vydania sumy 731,40 eur ako bezdôvodného obohatenia, keďže na základe neplatnej
dohody o zrážkach zo mzdy boli v rokoch 2021 a 2022 realizované zrážky zo mzdy žalobcu v tejto sume.
Žalovaný mal za to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavuje neprijateľnú podmienku
aj s poukazom na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, keď je dohoda o zrážkach zo mzdy zákonom

upraveným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a nemôže tak spôsobovať protiprávnu nerovnováhu
v právach a povinnostiach. Tiež mal za to, že tu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, keď dohoda
o zrážkach zo mzdy nie je právnym titulom plnenia, keď tým je úverová zmluva, keď záväzok žalobcu zo
zmluvy nebol žalobcom uhradený v celom rozsahu. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým
rozsudkom. Z dôvodu podaných odvolaní je vec predmetom prieskumu odvolacím súdom.

28. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

29. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP
tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo
znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

30. Podľa ust. § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní ustanovením § 298 ods. 2 CSP dôsledne neriadil,
keďže z odôvodnenia jeho rozhodnutia napriek jednoznačnému zneniu ust. § 298 ods. 2 CSP jasne
a zrozumiteľne nevyplýva, prečo, ak určil niektorú zmluvnú podmienku dohodnutú v spotrebiteľskej
zmluve za neplatnú, ju výslovne neuviedol vo výroku rozsudku. Citované ustanovenie nepripúšťa voľne
interpretovať či parafrázovať túto zmluvnú podmienku, ale žiada presné uvedenie (t. j. citáciu) jej znenia,

aby bola naplnená podmienka určitosti výroku, ktorým sa vyhodnotila určitá zmluvná podmienka ako
neprijateľná. Je potrebné uviesť, že článok IX. zmluvy, ktorého obsahom je podľa jeho označenia dohoda
o zrážkach zo mzdy, nie je v predloženej zmluve uvedený v čitateľnej podobe, aby ako celok mohol byť
predmetom súdneho prieskumu (z hľadiska posúdenia, či predstavuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán sporu v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka, či splnenia náležitosti podľa

§ 551 Občianskeho zákonníka), a aby následne mohlo byť celé jeho znenie prípadne uvedené aj
vo výrokovej časti rozhodnutia pre splnenie podmienky uvedenej v ust. § 298 ods. 2 CSP. Čitateľná
je len časť tohto článku a za tohto stavu nie je ani zrejmé, či ho súd prvej inštancie považoval za
neprijateľný v celom jeho znení, teda aj v časti, s ktorej obsahom sa pre jej nečitateľnosť nie je
možné ani oboznámiť, alebo len v konkrétnej časti. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaťažil

svoje rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľnosťou, neurčitosťou výroku I. napadnutého rozsudku,
čím zároveň znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd len na doplnenie uvádza, že konštatovanie
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku o tom, že bola dohoda o zrážkach zo mzdy spísaná na
samostatnom tlačive nezodpovedá realite, keď táto je obsiahnutá priamo v úverovej zmluve.

32. Odvolací súd sa ďalej považuje za potrebné vyjadriť aj k časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného
obohatenia požadovaného žalobcom, a to vzhľadom na odvolaciu argumentáciu strán sporu ohľadom
tohto nároku, kde sa nestotožňuje s prezentovanými právnymi závermi, z ktorých vychádzal súd prvejinštancie pri odôvodnení nepriznania tohto nároku. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné, po
prípadnom vyhodnotení neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy,
vychádzať z právneho názoru Ústavného súdu SR prezentovaného v jeho rozhodnutí I. ÚS 176/2020 zo

dňa 28. 04. 2020, v ktorom tento konštatuje, že ak je neprijateľnou podmienkou samotné ustanovenie
o spôsobe vymáhania (dohoda o zrážkach zo mzdy), potom dôsledkom je to, že veriteľ takýmto
spôsobom nemôže vymôcť žiadne nároky, teda ani nároky, ktoré by inak boli úplne v poriadku. Ak je
neprijateľnou podmienkou samotná dohoda o zrážkach zo mzdy, tak dôsledkom je, že ju veriteľ nemôže
uplatňovať, teda nemôže si zo mzdy dlžníkov zrážať nič, a to ani na uspokojenie nárokov, ktoré samy

o sebe sú úplne v poriadku. V tomto kontexte je potrebné, podľa názoru odvolacieho súdu, dospieť
k záveru, že takto vymoženým prostriedkom v prípade určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
ako neprijateľnej zmluvnej, chýba zákonný podklad, a preto by pri prípadnom určení neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy predstavovali bezdôvodné obohatenie z neplatného právneho úkonu, pretože bez
existencie dohody o takýchto zrážkach by zrážky zo mzdy nebolo možné vykonať. Takýmto spôsobom
je možné uplatňovať zrážky zo mzdy a súčasne sa vyhnúť súdnemu konaniu, v ktorom by boli tieto

nároky uplatnené za účelom ich vymoženia, pri súčasnej absencii možnosti prípadnej procesnej obrany
spotrebiteľa voči týmto nárokom, a to aj v súvislosti s prípadným namietaním ich premlčania.

33. V ďalšom konaní, po vrátení veci, bude súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, kde po vysporiadaní sa s podstatnou argumentáciou strán sporu, za

predpokladu opätovného vyhodnotenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo forme dohody o zrážkach
zo mzdy, bude potrebné presne konkretizovať a uviesť neprijateľnú podmienku v celom jej znení v súlade
s § 298 CSP vo výrokovej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Za týmto účelom si prípadne súd
prvej inštancie zaobstará zmluvu v jej čitateľnej podobe, pokiaľ ide o sporný článok IX. zmluvy, pričom
v závislosti od vyhodnotenia prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvnej podmienky bude následne postupovať

v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu aj v časti týkajúcej sa nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).