Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119456314
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6119456314.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jozefa Zlochu, ako členov senátu, v spore
žalobcu: PAXTRAVEL, s.r.o., so sídlom Pečnianska 23, 851 01 Bratislava, IČO: 31 340 571, proti
žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. E., zastúpenej Lion Law Partners
s.r.o., advokátska kancelária, Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o zaplatenie

645,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
13Csp/38/2020-120 zo dňa 16.02.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 645,24 Eur

s príslušenstvom z titulu nezaplatenej časti objednaného zájazdu (I. výrok) a žalovanej priznal nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške (II. výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z ustanovení §52 ods. 1,2,3,4, §741a zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej v texte aj len „OZ“), §33 ods. 5
zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach

podnikania v cestovnom ruchu (ďalej v texte aj len „z.č.170/2018 Z.z.“ alebo aj „Zákon o zájazdoch“),
§6 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných
agentúr v znení do 31.12.2018, zrušený zákonom č. 170/2018 Z.z., §5 ods. 1 zákona č. 22/2004
Z.z. o elektronickom obchode, článku VIII. ods. 2 Všeobecných podmienok cestovnej kancelárie
PAXTRAVEL s.r.o., konštatoval, že žalobca sa žalobou, doručenou okresnému súdu 10.12.2019
domáhal uloženia povinnosti pôvodne žalovaným 1/,2/ zaplatiť mu sumu 645,24 Eur s príslušenstvom

z titulu nezaplatenej časti objednaného zájazdu. Okresný súd pôvodne v konaní sp.zn. 36Up/1882/2019
vydal platobný rozkaz, v ktorom žalovanú 1/ a žalovaného 2/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E., G. XX,
zaviazal na zaplatenie sumy 645,24 Eur s príslušenstvom a uložil im povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania. Na základe odporu žalovanej 1/ proti uvedenému platobnému rozkazu okresný súd konal ďalej
len o žalobe voči žalovanej 1/, keďže platobný rozkaz voči žalovanému 2/ nadobudol dňa 21.02.2020
právoplatnosť.

1.2 Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že žalovaná 1/ u žalobcu dňa 13.03.2018 objednala zájazd „B.
– H. letecky“ v termíne od 09.08.2018 pre štyri osoby s tým, že túto zmluvu uzatvorila elektronickou
formou prostredníctvom elektronického obchodu, ktorý žalobca prevádzkuje na webovej stránke I..
Žalovaná si zvolila na tejto webovej stránke požadovaný zájazd, vyplnila požadovaný počet osôb
a následne kliknutím na tlačidlo „objednať“ pristúpila k vyplneniu zmluvy o obstaraní zájazdu; na záver
žalovaná prejavila súhlas so všeobecne zmluvnými podmienkami žalobcu, čím jednoznačne prejavila

vôľu uzatvoriť so žalobcom zmluvu o obstaraní zájazdu potvrdením zmluvy. Takúto zmluvu o obstaraní
zájazdu žalobca žalovanej potvrdil priamo na stránke elektronického obchodu; doklady o uzatvorenízmluvy zaslal na elektronickú adresu žalovanej. Žalobca tvrdil, že došlo k uzavretiu zmluvy na diaľku
elektronickou formou v zmysle zákona č. 22/2004 Z.z. s tým, že žalovaná uskutočnila právny úkon,
ktorým je zápis elektronickej komunikácie elektronického zariadenia jednoznačne identifikovaného

pomocou IP adresy. Na základe tejto zmluvy objednal žalobca pre žalovaných letenky v cene 645,24
Eur. Dňa 04.06.2018 elektronickou poštou upozornil žalovanú 1/ a žalovaného 2/, že neeviduje úhrady
zálohy, na čo pôvodný žalovaný 2/ elektronickou poštou reagoval, že už dávnejšie tento pobyt zrušil.
Na opakované výzvy ohľadom preukázania odstúpenia od zmluvy ani jeden zo žalovaných nereagoval.
Preto žalobca vyzval žalovaných na úhradu vzniknutých nákladov za objednanie leteniek.

1.3 Žalobca zdôvodňoval žalobu ustanoveniami §741a a nasledujúcich OZ, všeobecnými zmluvnými
podmienkami, ustanoveniami §420 OZ a žiadal uložiť povinnosť žalovaným zaplatiť mu jednak
dohodnutú cenu zájazdu, ako aj náhradu škody vzhľadom na porušenie právnej povinnosti a v zmysle
článku IV., druhá veta Všeobecných zmluvných podmienok preukazoval nárok na zaplatenie ceny
zájazdu ešte pred ich poskytnutím.
1.4 Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o obstaraní zájazdu zo dňa 13.03.2018, objednávky leteniek,

listinu v anglickom jazyku, emailovú komunikáciu medzi sporovými stranami a všeobecnými zmluvnými
podmienkami cestovnej kancelárie Paxtravel, s.r.o.
1.5 Žalovaná proti platobnému rozkazu podala odpor, v ktorom poprela uzatvorenie zmluvy s tým, že
s najväčšou pravdepodobnosťou boli zneužité jej osobné údaje jej bývalým priateľom C. F. v čase ich
rozchodu. Uvedený zájazd neobjednala, nechcela si ho objednať a o takomto objednaní zájazdu ani

nevedela; nemala ho možnosť ani stornovať, keďže o ňom nevedela a nevedela ani o tom, že by do
jej elektronickej pošty mal byť zaslaný akceptačný email, čo poprela. Potvrdila, že vlastní elektronickú
adresu, ktorú však nevyužíva, nie je jej povinnosťou túto poštu otvárať; pravdepodobne potvrdzujúci
email dostal C. F..
1.6 V predmetnej veci podala trestné oznámenie, ktoré však bolo odmietnuté z dôvodu, že nebola

spôsobená škoda, nie však preto, že by sa skutok nestal. Nikdy nesúhlasila s obchodnými podmienkami
spoločnosti Paxtravel, s.r.o., nikdy sa nezaviazala na zaplatenie poplatkov, nebola zaplatená záloha
v zmysle zmluvy. Na preukázanie svojich tvrdení predložila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ
v Banskej Bystrici zo dňa 21.09.2018 o trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania prečinu
poškodzovania cudzích práv, ktorého sa mal dopustiť C. F. zneužitím osobných údajov žalovanej dňa

13.03.2018 vo vzťahu k spoločnosti Paxtravel, s.r.o., ktorá ju na základe toho zaviazala na storno
poplatok vo výške 645,24 Eur za letecký zájazd do H. B.. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva,
že C. F. po zákonnom poučení vo svojej výpovedi uviedol, že spoločne s bývalou priateľkou A. B.
boli dohodnutí, že pre nich a jeho deti objednajú zájazd do H.; zájazd objednávali z jej mobilného
telefónu prostredníctvom internetu, úkony na objednávke robila žalovaná z jej mobilného telefónu;

potvrdil, že žalovanej sľúbil, že všetky náklady spojené so zájazdom uhradí výlučne on a ak nejaké
náklady s uvedeným zájazdom vzniknú, on bude niesť za to zodpovednosť. Potvrdil, že je výlučným
objednávateľom zájazdu a výlučne pokryje finančné náklady s týmto zájazdom spojené.
1.7 Z vykonaného dokazovania okresný súd považoval za preukázané, že medzi žalobcom a C. F.
došlo k uzavretiu Zmluvy o zájazde a to formou Zmluvy uzatvorenej prostredníctvom elektronických

zariadení.Napriektvrdeniužalobcuotom,žektakémutouzatvoreniuzmluvymalodôjsťzelektronického
zariadenia vo vlastníctve žalovanej, táto skutočnosť napriek tvrdenej vedomosti o IP adrese z tohto
elektronického zariadenia v konaní preukázaná nebola. Žalovaná v plnom rozsahu poprela uzatvorenie
Zmluvy o zájazde so žalobcom. Skutočnosť o tom, že došlo k uzavretiu takejto zmluvy na základe
objednávky C. F., mal súd za preukázané z jeho výpovede v rámci trestného konania, s obsahom ktorého

sa okresný súd oboznámil, a z ktorej jeho výpovede je zrejmé, že C. F. mal v úmysle objednať a zaplatiť
zájazd pre žalovanú a svoje dve deti s tým, že tieto mal finančným spôsobom pokryť v úplnosti tak,
aby žiadne záväzky z tohto dôvodu na žalovanú neprešli. Uvedené skutočnosti v konaní neboli popreté,
neboli preukazované ani iné tvrdenia, ktoré by identifikovali objednávateľa uvedeného zájazdu a ako
zmluvnú stranu žalovanú.

1.8 Preto súd prvej inštancie považoval za zrejmé, že žalobca jednoznačným spôsobom nepreukázal,
že by objednávateľom a v danom prípade zmluvnou stranou so žalobcom bola žalovaná a konštatoval
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v uvedenom spore. Táto skutočnosť spôsobuje, že
žalobný návrh žalobcu voči žalovanej nemôže byť úspešný a ako taký ho okresný súd ako nedôvodný
zamietol.

1.9 Okresný súd konštatoval, že aj v prípade, keby žalovaná bola vecne pasívne legitimovaná, nie je
možné, aby bol žalobca v konaní úspešný, pretože svoj nárok odvodzoval od ustanovenia článku VIII.
ods. 2 Všeobecných zmluvných podmienok, a teda, že sa domáhal zaplatenia jednak stornopoplatku,
či zmluvnej pokuty a v ďalšom tvrdil, že sa domáha náhrady škody. Žalobca však v konaní nijakýmspôsobom nepreukázal, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom táto skutočnosť v konaní zostala
spornou, keď na jednej strane žalobca požadoval od C. F. preukázať odstúpenie od zmluvy, avšak
žalobcavkonanínijakýmspôsobomnetvrdil,žebytátootázkabolavyriešenávtomzmysle,ženeuviedol

žiadne skutkové tvrdenie o tom, kedy došlo k takémuto odstúpeniu od zmluvy a či k nemu vôbec došlo,
preto právo na náhradu škody, resp. stornopoplatok predstavujúci zmluvnú pokutu je možné uplatniť len
v čase po tom, kedy dôjde k platnému odstúpeniu od zmluvy o obstaraní zájazdu. Pokiaľ k takémuto
odstúpeniu nedošlo, nie je možné uplatniť si ktorýkoľvek z týchto nárokov, ako to urobil žalobca.
1.10 Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky jednak skutkové a ani právne, súd prvej inštancie

žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.11 O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle §255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) a žalovanej ako v spore v plnom rozsahu úspešnej
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktoré je žalobca povinný zaplatiť v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol
rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov, že rozsudok je arbitrárny, okresný súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Napádaný rozsudok považuje za jeden z mnohých príkladov neprimeraného favorizovania
spotrebiteľa na úkor obchodníka bez ohľadu na predložené dôkazy a platný právny stav na úkor platného
práva a popierania záväznosti zmluvných vzťahov, pričom rozsudky takéhoto typu znižujú nízku vieru
v spravodlivosť, predvídateľnosť práva a znižujú dôveryhodnosť celej justície.
2.2 V bode 18. napádaného rozsudku okresný súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by bola

objednávateľom žalovaná, pritom opomenul hneď niekoľko dôkazov svedčiacich o opaku. Z iného
vyplýva „objednávka zájazdu z B. – B. A.“, ktorý doklad bol predložený ako dôkaz do spisu spolu
s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ďalej prijatie návrhu zmluvy zo strany cestovnej kancelárie,
ktoré bolo doručené na email žalovanej A., ktorý patrí do dispozičnej sféry žalovanej, čo sporné nebolo,
keďže žalovaná z daného emailu so žalobcom komunikovala. Preto súd nemôže na jednej strane

tvrdiť, že došlo k uzavretiu zmluvy (bod 16.), a na druhej strane, že žalovaná nie je zmluvnou stranou,
keď zmluvný vzťah v tomto prípade vzniká prijatím návrhu, zaslaného výhradne do dispozičnej sféry
žalovanej ako objednávateľovi zájazdu. Zmluva môže vzniknúť len s osobou, do ktorej dispozičnej sféry
bolo doručené potvrdenie o prijatí návrhu. Spôsob uzatvárania zmlúv v elektronickom obchode najmä
obrátenú pozíciu oferenta a akceptanta žalobca rozsiahlo vysvetlil vo vyjadrení k odporu.

2.3 Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, že podľa Zmluvy o obstaraní zájazdu
objednávateľom je účastník zájazdu, uvedený na prvom mieste zmluvy, ktorého k uzatvoreniu zmluvy
splnomocnili ostatné spolucestujúce osoby. V zmysle zmluvy je objednávateľom žalovaná; okresný súd
sa s touto skutočnosťou nijako nevysporiadal.
2.4 Okresný súd nevysvetlil, prečo mal na základe výpovede C. F. z trestného konania za preukázané

uzatvorenie zmluvy, ale opomenul tú časť výpovede, v ktorej C. F. opakovane potvrdzuje, že tak urobil
spolu so žalovanou (viď bod 16. predmetného rozsudku, odpor žalovanej a vyjadrenie k odporu).
V tomto bode okresný súd konštatuje, že napriek vedomosti o IP adrese elektronického zariadenia
nebolo v konaní preukázané, že išlo o elektronické zariadenie žalovanej. Žalobca pri tom už v návrhu
na vydanie platobného rozkazu označil subjekt, ktorý disponuje jednoznačným dôkazom vo forme

zápisu elektronickej komunikácie elektronického zariadenia identifikovaného pomocou IP adresy a to
poskytovateľ internetového pripojenia žalovanej. Keďže poskytovatelia internetového pripojenia sú
povinní dôkaz predložiť iba na dožiadanie príslušného orgánu, nevykonanie označeného dôkazu je
jednoznačne pochybením súdu prvej inštancie.
2.5 V bode 20. napádaného rozsudku okresný súd konštatuje, že predpokladom uplatňovania práva na

náhradu škody alebo zaplatenie storno poplatku je odstúpenie od zmluvy, ktoré žalobca nepreukázal.
V tomto smere zdôraznil odvolateľ, že v petite návrhu na vydanie platobného rozkazu a v bode VI.
v návrhu na vydanie platobného rozkazu konštatoval, že žalovaní si nesplnili povinnosť zaplatiť cenu
zájazduadostalisadoomeškania.Vnávrhužiadalžalobcaozaplateniedlhuanieonáhraduspôsobenej
škody. Dlh žalovanej voči žalobcovi je vo výške 2.144,20 Eur, čo je cena objednaných služieb a je len

dobrou vôľou žalobcu, že od žalovanej požaduje iba uhradenie dlhu vo výške spôsobenej škody, ktorú
preukázal žalobca zakúpenými letenkami.
2.6 Upozornil, že totožné právne spory boli už viackrát riešené súdmi Slovenskej republiky, napr. spor
B. J. K., vedený na Okresnom súde Nové Zámky sp.zn. 6C/13/2011 alebo B. J. L., vedený na OSPrievidza pod sp.zn. 5C/108/2011, v ktorých bolo rozhodnuté v prospech žalobcu. Žiadal odvolací súd,
aby nedovolil škodlivý súdny aktivizmus, kedy raz zmluvné vzťahy platia a inokedy nie podľa ľubovôle
sudcu, čo nesvedčí právnemu štátu.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako zákonný a vecne správny podľa
§387 C.s.p. potvrdiť. Hoci žalobca zdôvodnil odvolanie a ako odvolacie dôvody použil §365 ods. 1 písm.
f), písm. h) C.s.p., v podanom odvolaní úplne chýba argumentácia, o ktoré konkrétne dôkazy a s akým
významom pre rozhodnutie vo veci sa malo jednať, resp., aké konkrétne iné právne posúdenie veci

prichádzalo pri ich vykonaní do úvahy. V dôsledku uvedenej nedôslednosti nie je možné jednotlivým
odvolacím námietkam a odvolaniu ako celku priznať úspech.
3.1 Za nesprávnu a neudržateľnú v porovnaní s plnohodnotne vyčerpávajúcou argumentáciou
odôvodnenia napadnutého rozsudku, teda za nespôsobilú privodiť zvrat v skutkovo či právnom posúdení
veci, je potrebné považovať subjektívnu odvolaciu námietku žalobcu, že sa jedná o jeden z mnohých
príkladov neprimeraného favorizovania spotrebiteľa a o prirodzenú ľudskú snahu chrániť slabšieho.

V kontradiktórnom civilnom sporovom konaní nestačí tvrdenia protistrany spochybňovať/namietať, svoje
tvrdenia musí strana sporu predovšetkým dôkazmi preukázať. Žalobca v prospech svojich tvrdení
nepredložil postačujúco relevantné dôkazy, čím neuniesol v intenzite požadovanej pre úspech dôkazné
bremeno.
3.2 Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové hodnotiace úsudky a nepoukazuje na takú právnu

argumentáciu, ktorá by mala za následok zmenu inak zrozumiteľnej a presvedčivej právnej
argumentácie, použitej v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky žalobcu sa obmedzili
na skupinové zopakovanie už z konania pred súdom prvej inštancie stranám sporu známej
argumentácie. Obsahom odvolania sa žalobcovi nepodarilo relevantne a v zákonom požadovanej
intenzite naplniť ani jeden z dvoch parciálnych odvolacích dôvodov (nesprávne skutkové zistenia,

nesprávne posúdenie veci), ako ich žalobca vymedzil v odvolaní. Žalobca vlastnou optikou a v rozpore
s obsahom zisteného skutkového stavu tento interpretuje ako odvolacie dôvody, ktoré nie sú spôsobilé
privodiť zmenu hodnotením skutkového stavu, ani v právnom posúdení veci.
3.3 Súd prvej inštancie sa vyčerpávajúcim a postačujúco zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so
všetkými obrannými námietkami žalovanej, uplatnenými v priebehu súdneho konania.

4. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §379 a
§380 C.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. a contrario rozsudok súdu prvej

inštancie v zmysle §389 ods.1 písm. b/ C.s.p. zrušil a v zmysle §391 C.s.p. vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

6. V zmysle §389 ods.1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, len v rozsahu
podaného odvolania v zmysle §379 C.s.p. a dôvodov podaného odvolania v zmysle §380 C.s.p. odvolací

súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, ale dôkazy
nevyhodnotil v súlade s §191 ods. 2 C.s.p. a rozhodnutie dostatočne náležite v zmysle §220 ods. 2 C.s.p.
neodôvodnil; s prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd konštatuje,
že podané odvolanie je dôvodné. Odvolací súd nezistil žiadne vady v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by sa týkali procesných podmienok; z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby však okresný

súd dospel ku nesprávnym skutkovým a právnym záverom a skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú
založené na chybnom hodnotení dôkazov.

8. Ustanovenia ôsmej časti ôsmej hlavy štvrtého oddielu vrátane nadpisu Občianskeho zákonníka, t.j.
od §741a až do §741k, z ktorých správne vychádzal pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci okresný

súd, upravovali poskytovanie služieb v rámci činnosti cestovných kancelárií; od 01.01.2019 boli zrušené
zákonom č. 170/2018 Z.z., ktorým súčasne bol zrušený aj zákon č. 281/2001 Z.z.8.1 §741a OZ upravoval poskytovanie služieb v rámci činnosti cestovných kancelárií, avšak nevzťahoval
sa na akékoľvek poskytovanie služieb v rámci činností cestovných kancelárií, ale iba na typické zájazdy,
ktoré sú vopred pripravené, zorganizované a ponúkané klientom

8.2Podľa§741bOZprizmluváchoobstaranízájazduzmluvamusímaťpísomnúformualeboinúvhodnú
formu; za inú vhodnú formu možno považovať uzavieranie zmlúv prostredníctvom internetu; prípustná
je forma uzatvárania elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického obchodu dodávateľa
– cestovnej kancelárie podľa §5 ods. 1 zákona č. 22/2004 Z.z.
8.3 Každá zmluva o obstaraní zájazdu musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorých nedostatok

môže spôsobiť neplatnosť zmluvy o obstaraní zájazdu, medzi ktoré patrí označenie zmluvných strán,
charakteristika zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných
služieb zahrnutých do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania, pričom vymedzenie zájazdu možno
nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu (ale iba v tom prípade, ak katalóg
obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi), cena zájazdu vrátane časového
rozvrhu platieb a výšky preddavku, lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce

z porušenia právnej povinnosti kancelárie a výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ
cestovnej kancelárie uhradiť pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom (doposiaľ
označované ako tzv. storno poplatky).
8.4 V zákone sú uvedené aj tzv. pravidelné náležitosti, ktoré majú byť uvedené v zmluve, ale ich
nedostatok už nespôsobuje neplatnosť zmluvy.

8.5 Zákonné ustanovenia ďalej uvádzajú, že zmluvnými stranami takýchto zmlúv sú na jednej strane
obstarávateľ – cestovná kancelária a na druhej strane objednávateľ, ktorým je spravidla fyzická osoba
(nemožno vylúčiť, že objednávateľom bude aj právnická osoba). Na takýto právny vzťah, keď je
obstarávateľom fyzická osoba, sa vzťahujú aj ustanovenia §52 ods. 1,2,3,4 OZ, teda ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách.

9. Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že na základe prihlášky zo dňa 13.03.2018 o 16.27
h. na zájazd číslo XXX B. letecky v termíne od 09.08.2018 na 4 dni pre štyri osoby – 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, 3/ M. F., nar. XX.XX.XXXX a 4/ C. F., nar. XX.XX.XXXX,
bol objednaný zájazd; na základe akceptovanej prihlášky bola s cestovnou kanceláriou PAXTRAVEL

uzatvorenáZmluvaoobstaranízájazduvcenecelkom2.114,20Eur(cenazaosobu/388,55Eur+140Eur
letiskový poplatok/), a to z počítača IP adresa XXX.XX.XX.XX; obstarávateľom zájazdu podľa zmluvy
je PAXTRAVEL, s.r.o., objednávateľom je účastník zájazdu, uvedený na prvom mieste zmluvy, ktorého
k uzatvoreniu zmluvy splnomocnili ostatné spolucestujúce osoby; neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
o obstaraní zájazdu sú Všeobecné zmluvné podmienky („VZP“) CK PAXTRAVEL s tým, že uzatvorením

zmluvy o obstaraní zájazdu je vyjadrený súhlas so zmluvnými podmienkami v mene všetkých uvedených
osôb (č.l. 15 súdneho spisu); podľa bodu III.VZP doplnkové služby sú služby cestovného ruchu, ktoré
netvoria súčasť zájazdu a ktoré cestovná kancelária poskytuje na zvýšenie komfortu zákazníkov, napr.
cestovné lístky (č.l. 16 spisu).
9.1 Dňa 13.03.2018 o 16.27 h. na emailovú adresu A. a N. od odosielateľa N. bol odoslaný email s textom

„Ďakujem Vám za objednávku zájazdu z našej stránky. Všetky dôležité doklady k objednanému zájazdu
nájdete v prílohe“ s počtom 6 príloh, a to Zmluva, Platobné podmienky, Poistenie, Zmluvné podmienky,
Informácie o spracúvaní osobných údajov a Garančný list.
9.2 Dňa 04.06.2018 cestovná kancelária emailom zaslala na emailovú adresu A. O. výzvu na úhradu
zálohy 800,-Eur za objednaný zájazd; dňa 05.06.2018 z adresy C. na elektronickú adresu cestovnej

kancelárie bol doručený email s textom: „...ja som Vám už dávnejšie písal, že tento pobyt ruším...“,
na ktorú dňa 06.06.2018 cestovná kancelária reagovala výzvou na doručenie preukázateľného emailu
o stornovaní zájazdu s oznámením výšky storno poplatku (645,24Eur). Dňa 26.06.2018 na emailové
adresy A. B. aj C. F. zaslala cestovná kancelária výzvu na úhradu storno poplatku, na ktorú dňa
13.07.2018 reagovala žalovaná oznámením, že žiadny zájazd neobjednávala, necíti sa zmluvou viazaná

a zrejme boli zneužité jej osobné údaje; až dňom 13.07.2018 sa dozvedela, že zájazd objednal C. F.,
ktorý ale nezaplatil ani zálohu, a ktorý mal cestovnú kanceláriu dňom 13.03.2018 informovať, že zájazd
ruší.
9.3 Na návrh cestovnej kancelárie – žalobcu Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.12.2019
platobný rozkaz č.k. 36Up/1882/2019 o uložení povinnosti žalovanej 1/ A. B. a žalovanému 2/ C. F.

zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 645,24 Eur s príslušenstvom a trovami konania, ktorý vo
vzťahu ku žalovanému 2/ C. F. dňa 21.02.2020 nadobudol právoplatnosť. Dňa 19.02.2020 bol doručený
žalovanou 2/ okresnému súdu proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor, a po splnení procesnýchpodmienokbolavecpostúpenázupomínaciehokonaniamiestnepríslušnémuokresnémusúdunaďalšie
konanie.
9.4 Okresný súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol odvolaním napadnutým rozsudkom.

10. Krajský súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné.
10.1 Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci; tieto námietky možno subsumovať pod ustanovenia §365 ods.1 písm. e/, f/ a h/ C.s.p.
10.2 Žalobca namietal, že preukázal, že objednávateľom zájazdu bola žalovaná, pretože objednávku
zájazdu z B. realizovala B. A., prijatie návrhu zmluvy cestovnou kanceláriou bolo doručené na jej email A.
a patrí do dispozičnej sféry žalovanej, čo sporné nebolo, keďže žalovaná z daného emailu so žalobcom
komunikovala; podľa Zmluvy o obstaraní zájazdu je objednávateľom zájazdu účastník zájazdu, uvedený
na prvom mieste zmluvy, ktorého k uzatvoreniu zmluvy splnomocnili ostatné spolucestujúce osoby,

teda žalovaná; okresný súd sa s týmito skutočnosťami nijako nevysporiadal, ani nevyhodnotil tú časť
výpovede C. F. z trestného konania, kde tento opakovane potvrdzuje, že zájazd objednával spolu so
žalovanou.

11. Odvolacia námietka, že okresný súd nevykonal navrhované dôkazy, nie je dôvodná. Z obsahu

spisu, najmä zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom okresný súd aj rozhodol, vyplýva, že strany
sporu po vykonaní dokazovania už ďalšie návrhy na dokazovanie nepredložili, preto okresný súd
vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky. Predmetné konanie
je nepochybne konaní sporovým; z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobca alebo žalovaná navrhli
okresnému súdu ďalšie dokazovanie, než aké bolo vykonané, vykonať. Civilný proces je od 01.07.2016

ovládaný prísnou zásadou kontradiktórnosti (až na zákonné výnimky, uvedené v §295, §303, §311,
§319 C.s.p.), čo znamená, že podľa tejto (novej) právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba
tie dôkazy (okrem výnimiek), ktoré navrhli strany sporu; proces dokazovania je teda vybudovaný
výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade a
súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany;

dokazovanie vykonáva súd len v prípade, ak došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení podľa §151
ods. 2 C.s.p.; ak sa považujú skutkové tvrdenia strany v zmysle uvedeného ustanovenia za nesporné,
súd o nich nevykonáva dokazovanie. Výnimky zo zásady, podľa ktorej súd môže vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu, sú upravené okrem vyššie uvedených aj v §185 ods. 2,3 C.s.p. Ak súd
rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§220 ods. 2 C.s.p.); skutočnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je adekvátnym odvolacím
dôvodom podľa §365 ods. 1 písm. e) C.s.p.

12. Ďalšie odvolacie námietky však krajský súd považoval za dôvodné: súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 písm. f/ a h/ C.s.p.).
12.1 Odvolací dôvod podľa §365 ods.1 písm. f/ C.s.p. predstavuje skutkovú vadu, kedy ide o nesprávny
postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané.

12.1.1 V prejednávanej veci okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ale nevysporiadal
sa so všetkými vykonanými dôkazmi, pričom mohli byť odpoveďou na odvolacie námietky žalobcu.
Podľa §191C.s.p. v súlade s článkom 15 Základných princípov C.s.p. ustanovenia o hodnotení dôkazov
vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy a prihliada pritom ku všetkému, čo sa stalo za konania; úvaha súdu neznamená jeho

ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale musí byť opretá o zistené skutočnosti a v odôvodnení rozsudku
potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil; hodnotenie dôkazov
má mať vždy dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní a má byť v súlade so zásadami formálnej
logiky (okrem výnimky v §191 ods. 1 C.s.p. - §192, §193, §205 C.s.p.). Podľa §220 ods. 2 C.s.p.
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil; súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právneposúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.
12.1.2 Okresný súd založil svoje rozhodnutie v podstate len na jednom dôkaze, resp. časti dôkazu –

na popretí tvrdení žalobcu žalovanou predložením zápisnice o výsluchu svedka F. pred OČTK. Hoci
žalovaná tvrdenia žalobcu poprela, neurobila tak účinne. V spise sú založené doklady od žalobcu:
objednávka zájazdu od žalovanej, doručená žalobcovi, akceptácia objednávky žalobcom a potvrdenie
od žalobcu pre žalovanú; okresný súd sa s nimi nijako nevysporiadal. V rozsudku absentujú odpovede
na otázky, kto bol objednávateľom zájazdu, keď na základe prihlášky zo dňa 13.03.2018 o 16.27 h.

bol objednaný zájazd číslo XXX B. letecky na termín od 09.08.2018 na 4 dni pre štyri osoby, ktoré
boli nielen pomenované, ale identifikované aj dátumom narodenia a bydliskom a na prvom mieste je
uvedená žalovaná, čo podľa zmluvy znamená, že je objednávateľom, neboli odstránené rozpory medzi
výpoveďousvedkaF.predOČTKažalovanej,žezájazdobjednalispoluzjejtelefónu,resp.jejmobilného
zariadenia a odpoveď od cestovnej kancelárie, tzn. potvrdenie objednávky bolo doručené na jej emailovú
adresu; mobilné zariadenie bolo identifikované IP adresou XXX.XX.XX.XX.

12.1.3 Vo svojom výsluchu svedok C. F. pred OČTK tvrdil, že objednávku vybavoval on spolu so
žalovanou z jej telefónu a jej emailovej adresy, podľa svedka „naťukala a odoslala“ objednávku žalovaná
a na jej email prišiel aj potvrdzujúci email od cestovnej kancelárie.
12.1.4 Okresný súd sa v dôvodoch zamietajúceho rozsudku nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že
svedok F. mal zrušiť objednávku a nevysporiadal sa ani s ďalšou komunikáciou žalovanej s cestovnou

kanceláriou.

13. Odvolací dôvod podľa §365 ods.1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, predstavuje hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá
predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú

na skutkový stav nemožno použiť. Žalobca v odvolaní nešpecifikuje, v čom uvedenú vadu, zakladajúcu
odvolacídôvod,vidí.Krajskýsúdneidentifikovalvdôvodochrozsudkusúduprvejinštancie,žebyokresný
súd použil na právne posúdenie prejednávanej veci nesprávnu právnu úpravu.
13.1 V prvom rade nemožno opomenúť, že právne posúdenie je vždy vecou prejednávajúceho súdu, tzn,
že v občianskom súdnom konaní sa uplatňuje zásada „iura novit curia“, čo v praxi znamená, že účastníci

konania nie sú povinní uplatnené nároky ani obranu proti nim právne kvalifikovať, pretože právo na
kvalifikáciu je vecou súdu; účastníci konania musia však uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia
súdu, aby nárok žalobcu prípadne obranu žalovaného správne právne kvalifikoval. Takéto rozhodné
skutočnosti pre správnu kvalifikáciu nároku žalobcu boli v žalobe uvedené. Pokiaľ sa žalobca domáha
zaplatenia sumy s odkazom na skutkové dôvody, je vecou súdu, či posúdi prejednávaný prípad ako

náhradu škody, alebo zmluvnú pokutu či plnenie zo zmluvy.
13.2 Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku legitimácie na strane žalovanej, pretože
mal za to, že zájazd neobjednala, keďže tvrdenia žalobcu v tomto smere poprela. Krajský súd na
rozdiel okresného súdu má za to, že žalovanou nedošlo k účinnému popretiu takýchto skutočností:
okresný súd nezodpovedal otázky ohľadom výpovede svedka F. pred OČTK o tom, že zájazd žalovaná

objednávala spoločne s ním z jej mobilného zariadenia s uvedením všetkých potrebných údajov pre
uzatvorenie zmluvy o obstaraní zájazdu a následne so žalobcom elektronicky komunikovala. Len
jednoznačné odstránenie rozporov v týchto výpovediach môžu viesť ku záveru o nepochybnom určení
osoby objednávateľa zájazdu so všetkými právami a povinnosťami.
13.3 Odpovede na vyššie uvedené skutočnosti sú spôsobilé zodpovedať aj otázky ohľadom zistení

o odstúpení od zmluvy; súd prvej inštancie konštatoval, že aj pokiaľ by žalovaná bola pasívne
legitimovaná v danom prípade, musel by žalobu rovnako zamietnuť vzhľadom na to, že žalobca svoj
nárok odvodzoval od článku VIII. ods. 2 VZP, teda žiadal zaplatenie storno poplatku, či zmluvnej pokuty
resp.náhradyškody,ktorýnároksavšakvždyodvíjaododstúpeniaodzmluvy,ktoráskutočnosťvkonaní
zostala spornou – svedok F. mal žalovanej uviesť, že od zmluvy odstúpil dňa 13.03.2018 – žalobca toto

tvrdenie spochybnil; nároky na zmluvnú pokutu, storn poplatok či náhradu škody žalobca môže uplatniť
len po platnom odstúpení od zmluvy o obstaraní zájazdu, preto okresný správne poznamenal, že inak
je vylúčené uplatňovanie ktoréhokoľvek nároku z tohto titulu žalobcom.

14. Pre úplnosť krajský súd poukazuje na zákonnú úpravu pojmu „objednávateľ“: zákon vymedzuje

pojem objednávateľ v tom zmysle, koho je potrebné považovať za osobu, ktorá má právo na
poskytovanie služieb dojednaných v zmluve; predovšetkým je to osoba, ktorá s cestovnou kanceláriou
uzavrela zmluvu o zájazde, osoba, v prospech ktorej sa zmluva o obstaraní zájazdu uzavrela a napokon
aj osoba, na ktorú sa zájazd a teda práva a povinnosti z uzavretej zmluvy previedli; zákon však presnenerozlišuje medzi objednávateľom ako osobou, ktorá zmluvu uzaviera a medzi osobami oprávnenými
z tejto zmluvy na poskytovanie služieb. Nejde tu však o uzavretie zmluvy v prospech inej osoby,
ale za iného, a to najčastejšie z titulu zákonného zastúpenia. Osoba, v prospech ktorej sa zmluva

o zájazde uzavrela, sa rozumie tretia osoba, ktorá sa na zájazde zúčastní, hoci zmluvu uzavrela osoba,
nebude účastníkom zájazdu. Zákon pripúšťa, že osobami, ktorým vznikne právo na plnenie zo strany
cestovnej kancelárie, budú všetci účastníci zájazdu, teda všetci budú objednávateľmi ako osoby, pre
ktoré sú dojednané konkrétne práva na plnenie a voči ktorým je ich cestovná kancelária povinná plniť
(ubytovacie a prepravné služby sa poskytujú každému jednotlivému účastníkovi zájazdu). Z hľadiska

plnenia povinností zo strany cestovnej kancelárie, či uplatnenia zodpovednosti za vady, za škodu, je
potrebné, aby sa do právneho vzťahu s cestovnou kanceláriou dostal aj každý jednotlivý účastník
zájazdu.
14.1 V tomto smere krajský súd uzatvára, že žalobca uvedené zákonné ustanovenie dostatočne presne
a určito preniesol do obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu, keď zadefinoval, že za obstarávateľa sa
považuje účastník zájazdu, uvedený na prvom mieste zmluvy.

14.2 Okresný súd v tomto kontexte úplne opomenul vyhodnotiť zmluvu, jej uzatvorenie a dôsledky z toho
plynúce.

15. Odvolacia námietka žalobcu o „škodlivom súdnom aktivizme ...“ je nedôvodná a neadekvátna,
pretože súd prvej inštancie síce citoval §52 a nasl. OZ, ale jeho rozhodnutie z ustanovení o ochrane

spotrebiteľov nevychádza, a to nielen z hmotnoprávnych, ale ani z procesných: nepochybne žalobca
opomenul, že ustanovenia o sporoch s ochranou slabšej strany sú v podstate nepoužiteľné v prípadoch,
kedy spotrebiteľa zastupuje advokát (§291 ods.3, §296 C.s.p.), ako je to i v prejednávanom prípade.

16. Na margo vyjadrenia žalovanej k odvolaniu krajský súd poukazuje na to, že odvolateľovi nemožno

vytknúť opakovanie jeho argumentácie z prvostupňového konania, pretože na jeho argumenty, a to aj
zásadné, súd prvej inštancie neposkytol žiadne odpovede. Z tohto dôvodu je rozhodnutie okresného
súdu nepreskúmateľné, a ako také ho bolo potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
16.1 V ďalšom konaní po vrátení veci okresný súd odstráni rozpory vo výpovediach žalovanej a svedka

F., za účelom čoho vykoná potrebné dokazovanie, vysporiada sa aj s odvolacími argumentami žalobcu
a zodpovedá nastolené otázky. Nie je vylúčené, že rozhodne rovnako, ale jeho rozsudok musí nadviazať
na ním vykonané dokazovanie a dôkazy musí vyhodnotiť jednotlivo i v súhrne v súlade s procesnými
predpismi; rozsudok odôvodní s odkazom na §220 ods.2 C.s.p.

17. Krajský súd zrušil aj výrok o trovách konania, ktorý preskúmaval ako výrok súvisiaci/závislý
(§379 písm. a C.s.p.); v novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o všetkých trovách konania
(prvostupňových aj odvolacích).

18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.