Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010742
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723010742.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa
02.10.2024 v trestnej veci obžalovaného A. B. C. D. C. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 11.12.2023, sp. zn. 6T/79/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. C. D. C..

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduPopradzodňa11.12.2023,sp.zn. 6T/79/2023bolobžalovaný
A. B. C. D. C. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- ako otec ml. C. C. D. C., narodenej XX. X. XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo
Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Poprad pod číslom konania 10P/182/2012-29 zo dňa 30.
7. 2014, právoplatným dňa 23. 8. 2014, bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 120,- eur mesačne,
ktoré je povinný platiť matke dieťaťa E. C. D. C. vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc dňom
1. 1. 2012 až do doby, kým sa nezmenia pomery, pričom dlžné výživné za čas od 1. 1. 2012 do 31. 7.
2014 v sume 3.240,- eur bol povinný zaplatiť matke okrem bežného výživného v samostatnej lehote do

3 mesiacov, si túto vyživovaciu povinnosť vo F., okres G., ani inde neplnil od 1. 8. 2014 do 11. 12. 2023,
čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku dieťaťa E. C. D. C. vo výške 13.440,- eur.

Za uvedený skutok bol obžalovanému uložený podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/
Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 24 mesiacov.

Proti uvedenému rozsudku, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajkyne dňa 12.12.2023

podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom
obhajkyne elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 18.03.2024.
Namietal, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre konanie proti ušlému a to s poukazom
na to, že ide o výnimočný postup, ktorý je možné uplatniť len vtedy, ak nie je možné osobnú účasť
obvineného v konaní zabezpečiť prostriedkami podľa Tr. poriadku, ktoré sú na tento účel určené.
Predpokladom pre použitie tohto inštitútu je skutočnosť, že obvinený sa vyhýba trestnému konaniu

pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Samotný pobyt obvineného v cudzine, bez ohľadu na to či
je legálny alebo nie, nespĺňa podmienky pre začatie trestného konania proti ušlému. Z okolností prípadumusí zároveň vyplývať snaha obvineného vyhýbať sa aj trestnému konaniu. Nie je pritom nevyhnutné,
aby sa obvinený počas pobytu v cudzine aj skrýval. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na
konanie proti ušlému a neboli ani dostatočne preverené, ani uplatnené inštitúty podľa § 489 a nasl. Tr.

poriadku, resp. § 529 Tr. poriadku. Vzhľadom na uvedené, navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý
rozsudok a postupovať podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že mal dostatočne za preukázané,
že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Z

vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že obžalovaný je otcom maloletej C. C. D. C., nar.
XX.XX.XXXX, pričom jeho vyživovacia povinnosť trvá naďalej. Zároveň bolo zistené, že obžalovaný si
vyživovaciu povinnosť v zmysle Zákona o rodine neplní vôbec a to ani v minimálnom rozsahu, pričom z
jeho strany nedošlo k žiadnym úhradám výživného a toto si neplní ani iným spôsobom. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že obžalovaný o existencii maloletej dcéry má vedomosť, čo napokon potvrdzuje

aj rodný list vydaný osobitnou matrikou súvisiaci s narodením dieťaťa v cudzine, ako aj výpoveď matky
maloletého čo do vzťahu k spolužitiu s obžalovaným a dieťaťom v cudzine a čiastočne v Slovenskej
republike. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 10P/182/2012 vyplýva, že mu bola určená
vyživovacia povinnosť. Z výpovede svedkyne poškodenej nepochybne vyplynulo, že obžalovaný je
osobou s určitým stupňom vzdelania, bez zdravotného hendikepu, čomu zodpovedajú aj jeho záujmy a

pracovné činnosti. Takto zistené poznatky spojené s osobou obžalovaného nesvedčia o jeho nemožnosti
a neschopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu odvolací súd
v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138
písm. b/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy
v dostatočnom rozsahu potrebnom na zisťovanie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje

aj krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal,
odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu z dôvodu neopakovania tých
istých okolností a skutočností odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo
vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom

podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s
prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán, pričom ani procesné strany sa v rámci odvolacieho
konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila
vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných
dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie záveru o tom, či došlo k

spáchaniu skutku, ak áno ako, a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň
vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. C. D. C.

spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

V prejednávanej veci je nesporné, že obžalovaný je otcom maloletej C. C. D. C., nar. XX.XX.XXXX,
pričom rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 30.07.2014, sp. zn. 10P/182/2012 bola táto zverená
do osobnej starostlivosti matky E. C. D. C., H. I. a obžalovanému bolo určené výživné na toto maloleté

dieťa v sume 120,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť matke dieťaťa do 15- tého dňa mesiaca
vopred, počnúc dňom 01.01.2012 s tým, že dlžné výživné za čas od 01.01.2012 do 31.07.2014 v sume
3.240,- eur je povinný zaplatiť matke okrem bežného výživného v samostatnej lehote do troch mesiacov.
Uvedenýrozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa23.08.2014.ZároveňzvýpovedesvedkynepoškodenejE. C. D. C. vyplýva, že obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť v podstate neplní, od právoplatnosti
rozsudku jej nezaslal žiadne výživné, o dieťa sa nezaujíma, s obžalovaným bola naposledy v kontakte
v roku 2011, kedy aj požiadala o rozvod. Obžalovaný ju ani dieťa nekontaktuje, neposlal žiadnu sumu

na výživné, pričom dlh na výživnom predstavuje sumu 13.440,- eur s tým, že všetky náklady na dcéru
uhrádza ona.

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním tým, že najmenej
2 mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a tento čin

spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke
naplnil skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne preto prvostupňový súd konanie
obžalovaného posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.
zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a
prihliadal aj na osobu obžalovaného. S poukazom na odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého
vyplýva, že tento v ňom nemá uvedený žiaden záznam, ako aj s poukazom na výpis z Ústrednej
evidencie priestupkov MV SR, z ktorej rovnako vyplýva, že ani v tejto obžalovaný nemá uvedený žiaden

záznam, krajský súd dospel k záveru, že správne súd prvého stupňa postupoval, ak obžalovanému uložil
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov, ktorý mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, pričom pri ukladaní trestu správne obžalovanému priznal
aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu
viedol riadny život. Uvedený trest považuje aj krajský súd za primeraný a zákonný vzhľadom na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že v jeho prípade neboli
splnené podmienky na konanie proti ušlému, krajský súd uvádza, že v zmysle § 358 ods. 1 Tr. poriadku
konanie proti ušlému sa môže vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine

alebo tým, že sa skrýva. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že obžalovaný je cudzím štátnym
príslušníkom a z vykonaného pátrania vyplýva, že tento sa zdržiava v J. H., kde má uvedenú adresu
pobytu XX C. D. F. K. XXXX, I., J. H., pričom vzhľadom na uvedené bol spracovaný podnet na žiadosť o
právnu pomoc justičným orgánom J. H., kde z výsledkov právnej pomoci vyplýva, že obžalovaný nebol
vypočutý, pretože jeho pobyt sa nepodarilo zistiť ani prostredníctvom Interpolu Pretoria a nenachádza sa

vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody, z čoho jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa vyhýba
trestnému stíhaniu pobytom v cudzine.

Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že tak orgány činné v trestnom konaní, ako aj
prvostupňový súd postupovali správne, keď konanie proti obžalovanému vykonali ako konanie proti

ušlému, nakoľko na takýto postup podmienky splnené boli.

To boli podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa za
správne a zákonné, odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto toto odvolanie zamietol postupom
podľa § 319 Tr. poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.