Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17P/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124200229
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124200229.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX,
E., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, a otec: F.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, H. I. J., o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletému
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 10.01.2024 výživné otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
80,- eur na sumu 140,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.01.2024 do 31.08.2024 v sume 480,- eur je otec
povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30,-eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len
jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

III. Náklady nad rámec bežného výživného je otec povinný uhrádzať v rozsahu 50%, a to po ich

preukázaní matkou.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20P/70/2014 – 27 zo dňa 03.09.2014 v časti
výroku o výživnom.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej A. sa návrhom doručeným súdu dňa 10.01.2024 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú dcéru A. na sumu 250,- Eur mesačne. Uviedla,

že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.06.2012 v konaní pod sp.zn. 27P/27/2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2012 a vykonateľnosť dňa 16.07.2012, bolo rozvedené manželstvo
matky a súd schválil rodičovskú dohodu, maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
bude zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej
sumou 60,- Eur mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku. Súd upravil styk odporcu s maloletou. Od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti uplynulo už viac ako 11 rokov. Počas tohto obdobia otec nad rámec svojej vyživovacej

povinnosti neprispieval. Matka znáša všetky mimoriadne náklady, ktoré na maloleté dieťa nepomerne
vzrástli, a to najmä vzhľadom na jeho vek, výživné v zmysle rozsudku ani zďaleka nepostačuje na
financovanie potrieb maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodovania súdu nebola maloletá ani
školopovinná. Matke nie je známa ani pozícia a ani výška príjmu otca maloletej A., otec naposledy videlmaloletú na prvé sväté prijímanie v roku 2018. Matka pracuje v spoločnosti K. L. H., G., ako predavačka,
jej priemerný čistý príjem je približne 823 Eur, príjem nepostačuje na pokrytie všetkých výdavkov, matka
je odkázaná na pomoc od rodinných príslušníkov. Maloletá A. navštevuje 8. ročník ZŠ s MŠ v E..

Minimálne náklady na školský rok boli v sume 205,-Eur ako to vyplýva z predloženého potvrdenia. Matka
ajsmaloletoužijeusvojichrodičovvE.,kdevdomácnostižijújejrodičiaabrat,t.j.5osôb.Navrhovateľka
prispieva na domácnosť sumou 125,-Eur. Výdavky na maloleté dieťa matka špecifikuje: strava 180,- Eur,
oblečenie a obuv 80,- Eur, drogéria 30,- Eur, kredit (telefón) 10,- Eur, poistenie 15,- Eur kaderník 9,- Eur,
škola, školské pomôcky 25,- Eur, spolu 349,- Eur. Náklady na maloletú A. sú tak v celkovej výške 349,-

Eur + pomerná časť nákladov na domácnosť v sume 62,50 Eur + náklady v škole 205,- Eur /10 mes.
= 20,50 Eur, spolu tak minimálne v sume 432,- Eur. Matka navrhuje otca maloletého dieťaťa zaviazať
prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 280,- Eur, čo zodpovedá 2/3-nám nákladov
na maloleté dieťa. Ako dôkazy predložila: potvrdenie o príjme, pracovná zmluva matky, potvrdenie o
nákladoch na maloletú ZŠ s MŠ E., potvrdenie o nákladoch na domácnosť.

2. Otec sa k podanému návrhu na zvýšenie výživného vyjadril podaním zo dňa 26.02.2024 (č.l. 28),
uviedol, že žije spoločne so svojou manželkou a X-XXXXXX dcérou B.. Kontakt s dcérou A. prerušil
v roku 2019, aktuálne platí výživné 80,- Eur, prispieva aj na sviatky a na Vianoce. Pracuje v spoločnosti
H. H., s.r.o. jeho priemerný príjem je cca 910,- Eur. Náklady na bývanie má cca 356,- Eur, poistenie auta
160,- Eur, strava 250,- Eur, ošatenie, hygiena 115,- Eur, telefón 50,- Eur, PHM 120,- Eur, poistenie dcéry

B. 27 Eur. Navrhuje výživné 120,- Eur. Zároveň požiadal, aby bol vypočutý dožiadaným súdom.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom tunajšieho
súdu sp.zn. 27P/27/2012, 20P/70/2014, výsluchom matky, zápisnicou z výsluchu otca dožiadaným
súdom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.06.2012 v konaní pod sp. zn. 27P/27/2012,
právoplatným dňa 02.07.2012 a vykonateľným dňa 16.07.2012, bolo rozvedené manželstvo rodičov
maloletej, súd schválil rodičovskú dohodu, maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 60,- Eur mesačne vždy do 15.dňa

toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Následne
rozsudkom v konaní č.k. 20P/70/2014 – 27 zo dňa 03.09.2014 bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená
na sumu 80,- Eur, maloletá v čase ostatnej úpravy, t.j. pred cca 10 rokmi, mala 4,5 roka. Otec aj matka
mali vyživovaciu povinnosť len voči maloletej A.. Príjem otca v tom čase bol cca 350,- Eur v čistom,
pracoval ako skladník.

5. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že náklady na malol. A. sú: strava 180,-eur oblečenie +
obuv 80,-eur, drogéria 30,-eur, kredit 10,-eur, poistenie 15,-eur, kaderník 9,-eur, šk. pomôcky 25,-eur +
pomerná časť nákladov na domácnosť 62,-eur + náklady na školu pomerné 20,-eur. V úhrne ide o sumu
cca 430,-eur. Dcéra je zdravá, navštevuje 8. ročník ZŠ. S otcom nie je v kontakte. Matka s maloletou

bývajú u rodičov v rodinnom 6-izbovom dome, spolu s rodičmi matky a bratom matky. Dom je písaný na
brata. Matka pracuje ako predavačka s príjmom 870,-eur. Rodičovský príspevok dostáva vo výške 60,-
eur + daň. bonus. Nevlastní nehnuteľnosti. Aktuálne pribudli náklady na zubný strojček, do spisu matka
doložila potvrdenie zo dňa 11.03.2024 od lekára, pričom predpokladané náklady sú 1.400,-eur. Zubný
strojčekuždcéranosíod9/2023,matkahospláca po50,-euralebopo100,-eur.Vzhľadomnavyjadrenie

otca a po oboznámení sa s príjmom otca a s tým, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka
navrhla výživné zvýšiť na sumu 170,-eur pred preukázaním majetkových pomerov otca, s poukazom na
osobnú starostlivosť a aktuálne vynaložené náklady na zubný strojček.

6. Z potvrdenie o mzde matky od zamestnávateľa – K. L., H. vyplýva, že jej čistý príjem za posledných 8

mesiacov od podania návrhu (6/2023 - 1/2024) bol v priemere 870,- Eur. Matka je zároveň poberateľom
prídavku na dieťa za rok 2024 v sume 60,- Eur.

7. Z potvrdenie o mzde otca od zamestnávateľa – H. H. H.. H. M. vyplýva, že čistý príjem otca za rok
2023 (1/2023 - 12/2023) bol v priemere 910,- Eur.

8. Zo zápisnice o výsluchu otca maloletej spísanej na Okresnom súde Spišská Nová Ves zo dňa
27.06.2024 (č.l. 54) vyplýva, že je ochotný sa na výživnom s matkou dohodnúť maximálne v sume
130,- Eur, viac mu jeho zárobkové a osobné pomery nedovoľujú. Uviedol, že v súčasnosti platí výživné80,- Eur, pri príležitosti sviatkov poslal peniaze, príp. balíky aj nad rámec bežného výživného. Myslí
si, že pomery na strane dcéry sa výrazne nezmenili, je dlhší čas na 2. stupni ZŠ. Jemu pribudla
vyživovacia povinnosť voči dcére B.. Je zamestnaný v spoločnosti H. H., H., s čistým príjmom cca

920,- Eur. Vlastníkom bytu, v ktorom býva s manželkou a dcérou, je manželka, brali naň hypotéku,
on je spoludlžníkom. V žiadosti na hypotéku uvádzal príjem cca 800,- Eur. Má spotrebný úver vo
výške 17.000,- Eur, bol použitý na rekonštrukciu bytu, splátky uhrádza on, žiaden iný majetok nevlastní.
Má osobný automobil FODR S-max, rok výroby 2007, jeho hodnota je cca 3.000,- Eur, iný majetok
vyššej hodnoty, t.j. nad 500,- Eur nevlastní. Nededil žiaden majetok. Jeho manželka pracuje na ÚPSVR

v Spišskej Novej Vsi, s čistým príjmom cca 900,- Eur. Nemajú žiadne pohľadávky, na dovolenky
nechodia, žije z výplaty do výplaty, splácajú úvery.

9. Na ďalšom nariadenom pojednávaní otec ospravedlnil svoju neúčasť, súhlasil s pojednávaním
v jeho neprítomnosti, nakoľko bol vypočutý dožiadaným súdom. Za primeranú výšku výživného navrhol
v zmysle odporúčanej tabuľky MS SR sumu 140,- Eur, dlžné výživné navrhol splácať po 30,- Eur. Otcom

boli doložené výpisy z jeho účtu v Slovenskej sporiteľni.

10. Matka na ďalšom pojednávaní po oboznámení sa so zápisnicou z výsluchu otca dožiadaným súdom
súhlasila s posledným podaním otca a so zvýšením výživného na sumu 140,-eur, ako aj so splátkami
dlžného výživného po 30,-eur mesačne. U dcéry sa od posledného pojednávania nič nezmenilo. Naďalej

spláca zubný strojček, ide o sumu v úhrne 1.400,- Eur + náklady za kontroly. Za zubný strojček už
uhradila sumy: 2 x 300,-eur v 9/2023, v 6/2024, odvtedy spláca po 50,-eur mesačne, nedoplatok je ešte
asi 400,-eur. Otec na výživnom nemá nedoplatok.

11. Procesný opatrovník na nariadenom pojednávaní odporučil súdu návrhu matky vyhovieť, vzhľadom

na to, že zvýšenie výživného je v prospech maloletej.

12. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,

ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6)
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť

záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa§26ZR,aksazmeniapomery,súdmôžeajbeznávrhuzmeniťrozhodnutieovýkonerodičovských
práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive
maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy,

ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

13. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú zo sumy 80,- Eur mesačne na
sumu 280,- Eur mesačne, súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento návrh je čiastočne
dôvodný, nakoľko na strane maloletej došlo nárastom životných nákladov spojených s uplynutím viac

ako 10 rokov od poslednej úpravy k výraznej zmene pomerov predstavujúcej zvýšenie jej nákladov na
živobytie. Uvedené napokon uznal aj otec maloletej, keď navrhol sumu zvýšeného výživného vo výške
140,- Eur.

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to

v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa tieto podstatne zmenili, a či ide
o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru,
že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/70/2014 – 27 zo dňa
03.09.2014 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa odôvodňujúcej zmenu
výšky bežného výživného, ktoré má spotrebný charakter.

15. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej A. prišlo z dôvodu nástupu do základnej školy-
maloletá t.č. navštevuje už druhý stupeň základnej školy, s ktorou skutočnosťou sú spojené zvýšené
náklady súvisiace s nákladmi na ošatenie, stravu, či krúžkovou činnosťou. Matka deklarovala náklady
na maloletú v rozsahu primeraných nákladov na dieťa v obdobnom veku. Podľa zaužívanej súdnej

praxe predstavuje nástup do základnej školy a aj následný prechod na druhý stupeň základnej školy
relevantný dôvod na zvýšenie výživného, otec uvedené náklady nesporoval. V záujme zabezpečenia
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je tak dôvodné, aby sa na nich podieľal otec vo zvýšenej
miere ako v sume doterajšieho výživného uhrádzaného vo výške 80,- Eur mesačne, preto súd považoval
za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.

16. Rodičia sa ohľadne výšky výživného napokon dohodli, súd sumu 140,- Eur otcom navrhnutého
zvýšeného výživného považoval za adekvátnu. Takto stanovené výživné považuje súd vzhľadom
k potrebám maloletého dieťaťa, s prihliadnutím na jeho vek, a tiež k možnostiam a schopnostiamotca za primerané. Spolu s výživným poskytovaným od matky, ktorej je maloletá zverená do osobnej
starostlivosti,zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletej v požadovanom rozsahu
na obdobie navštevovania základnej školy, pokiaľ sa nevyskytnú zásadné dôvody na zmenu takto

stanoveného výživného.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na
maloletú za čiastočne odôvodnený a v tomto smere návrhu vo výroku I. rozsudku vyhovel. Súd teda
zvýšil výživné matky zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne od podania návrhu, tak

ako sa rodičia dohodli.

18. V dôsledku zvýšenia výživného od podania návrhu, t.j. od 10.01.2024 vo výroku II. vyčíslil otcovi
nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od januára 2024 do 31.08.2024, ktorý činí 480,- eur (60
eur x 8 mesiacov), pričom nedoplatok súd otcovi povolil splácať v splátkach po 30,- eur mesačne spolu
s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania. So splátkami navrhnutými

otcom vo výške 30,- Eur vyslovila napokon súhlas aj matka maloletej na pojednávaní.

19. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka aktuálne vynakladá náklady na zubný strojček, ktorého celková
suma sa pohybuje vo výške cca 1.400,- Eur, ktorý náklad nie je možné pokryť z bežného výživného,
súd vo výroku III. rozsudku uložil otcovi povinnosť podieľať sa aj na výdavkoch nad rámec výživného,

medzi ktoré výdavky bezpochyby náklad na zubný strojček, vzhľadom na jeho výšku, patrí. Napokon
otec pri výsluchu dožiadaným súdom sám uviedol, že je ochotný uvedené náklady nad rámec bežného
výživného uhrádzať, po ich preukázaní matkou.

20. Nakoľko posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
20P/70/2014-27 zo dňa 03.09.2014, vo výroku IV. rozsudku súd zmenil uvedený rozsudok v časti výroku
o bežnom výživnom na maloleté dieťa.

21. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových

konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti
prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu
spravodlivosti.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku
s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).