Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Vékonyová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614207738
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3614207738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členov senátu
JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., B. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, so sídlom Partizánske,
Hrnčírikova 1/B, IČO: 35 437 588, proti žalovaným 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. F. XXX/XX,
2/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H., I. XXX/XX, obaja právne zast.: Advokátska kancelária

JUDr. Edit Balážiková s. r. o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948, o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Partizánske, č. k. 3C/291/2014-446 zo dňa 25. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozhodnutím zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Partizánske, obec Partizánske, k. ú. J., evidovaným
Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela reg. "C" parc. č. XX
o výmere 704 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. "C" parc. č. XX o výmere 1 340 m2 –
záhrada,rodinnýdoms.č.XXstojacinaparcelereg."C"parc.č.XXovýmere704m2-zastavanáplocha
a nádvorie a vyporiadal ho tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal novovytvorenú

parcelu - parc. reg. "C" parc. č. XX/X o výmere 511 m2 – záhrada a do podielového spoluvlastníctva
žalovaných 1/ a 2/, v prospech každého z nich v podiele 1/2-ina parcelu reg. "C" parc. č.
XX o výmere 704 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom s. č. XX stojaci na parcele reg. "C"
parc. č. XX o výmere 704 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ako aj novovytvorenú parcelu
- parcela reg. "C" parc. č. XX/X o výmere 829 m2 – záhrada podľa geometrického plánu č. 3C/291/2014
vyhotoveného K. L. M. dňa 20.07.2020, úradne overeného Okresným úradom Partizánske, katastrálny
odbor dňa 03.08.2020 pod položkou č. I. XXX/XX, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Súčasne

zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí (plynovod, vodovod a elektrické
vedenie) na parcely C KN č. XX a č. XX/X v prospech vlastníka pozemkov parcely C KN č. XX/X
a č. XX podľa geometrického plánu č. 3C/291/2014 vyhotoveného K. L. M. dňa 20.07.2020
úradne overeného Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor dňa 03.08.2020 pod položkou č.
I. XXX/XX, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobkyňu zaviazal uhradiť žalovaným 1/ a 2/
za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia inžinierskych sietí (plynovod, vodovod

a elektrické vedenie) na parcely C KN č. XX a č. XX/X v prospech vlastníka pozemkov parcely C KN č.
XX/X a č. XX odplatu vo výške 3.800,- eur v prospech každého z nich sumu 1.900,- eur a žalovaných
1/ a 2/ uhradiť žalobkyni odplatu vo výške 722,- eur, a to každý po 361,- eur, titulomfinančného vyrovnania za nadobudnutie podielu na stavbe s. č. XX. Žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. tak, ako sú uvedené v odseku 1 tohto
rozsudku (ďalej aj parcela č. XX, parcela č. XX, parcela č. XX a rodinný dom súp. č. XX). Pôvodne však
popri tom žiadala, aby bola žalovanému 1/ uložená aj povinnosť odstrániť prekážky, a súčasne jej
žalovaní platili nájomné. V tejto časti však vzala žalobkyňa svoju žalobu späť pred prvým pojednávaním

a konanie bolo v tejto časti zastavené. Okrem toho žaloba pôvodne smerovala aj voči osobe, ktorá viac
nie je podielovou spoluvlastníčkou a konanie voči nej bolo zastavené uznesením, č. k. 3C/291/2014-79
zo dňa 09.01.2017.

3. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že sa jej napriek snahe nepodarilo dospieť k dohode o zrušení
a vyporiadaní nehnuteľností a žalobu podala na súd preto, aby si zabezpečila

prístup k pozemku parc. č. 73 v k. ú. J., na ktorom je postavený rodinný dom, v ktorom býva so svojim
manželom. Za týmto účelom navrhla reálne rozdelenie pozemkov parc. č. XX N. XX tak, aby vznikla
cesta z pozemku parc. č. XX k verejnej komunikácii a vyriešila sa aj otázka jej inžinierskych sietí na
týchto spoločných nehnuteľnostiach.

4. Žalovaní vo vyjadreniach k podanej žalobe uviedli, že nesúhlasia so zúžením pozemkov parc. č. XX
N. XX v dôsledku ich reálneho rozdelenia. Ide o stavebné pozemky a okrem toho sú na ňom vysadené
ovocné stromy, ktoré by museli byť vyrúbané.

5. Žalobkyňa v konaní pred súdom trvala na rozdelení pozemkov parc. č. XX, XX tak, aby

boli rozdelené po dĺžke, keďže v zemi sú vedené všetky inžinierske siete, ktoré musí mať na vlastnom
pozemku, pričom aktuálne tieto inžinierske siete vedú cez spoločné pozemky, ktoré sú predmetom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Poukázala na to, že tam boli osadené
ešte za života rodičov strán sporu. Poukázala na to, že v čase, keď stavala svoj rodinný dom, bolo
plánované, že sa tam vytvorí cesta. Z tohto dôvodu si pred dom umiestnila aj septik. Cesta sa však

nakoniec nevybudovala a teraz k septiku nie je prístup. Mala za to, že ak by súd nevyhovel jej návrhu
a nedošlo by k pozdĺžnemu rozdeleniu nehnuteľnosti, žalovaní by jej v budúcnosti nemuseli dať súhlas
k prípadnej oprave a údržbe inžinierskych sietí, ktoré by išli cez ich pozemky. Taktiež, na predmetných
parcelách sú nasadené ovocné stromy, ktorých koreňový systém by mohol narušiť prípojky inžinierskych
sietí. Ďalej uviedla, že prístupová cesta, ktorú zriadili, aby sa s manželom mohli dostať k ich rodinnému

domu, je s prevýšením 15 až 20 metrov, a ich septik je nižšie, takže nie je možnosť vývozu septiku.
Sused pritom postavil v záhrade dom a už mu vadí zápach septiku. Vývoz septiku však nie je možný
z dôvodu, že nie je také čerpadlo, ktoré by vytiahlo septik do kopca s uvedeným prevýšením. Ďalej
uviedla, že v prípade jej návrhu tak vodovodná prípojka pre rodinný dom súp. č. XX by sa nemusela
preložiť a mohlo by byť z tohto dôvodu zriadené vecné bremeno. Ďalej uviedla, že v súčasnosti vyváža

odpad k rodičovskému rodinnému domu s. č. 19 a odtiaľ ho berú technické služby. Následne počas
konania precizovala svoj návrh na pozdĺžne rozdelenie nehnuteľnosti, pričom vždy žiadala, aby vznikol
prístup na novovzniknuté parcely z miestnej komunikácie z ulice Zádvorie, bezbariérový prístup k jej
rodinnému domu pre ňu a jej manžela s tým, že vlastník inžinierskych sietí bude totožný s vlastníkom
pozemku, bude zachovaná možnosť pravidelného vývozu komunálneho odpadu a septiku z jej domu,

a bude zabezpečená dostupnosť na pozemok parc. č. XX za účelom vybudovania čističky odpadových
vôd. Poukázala, že v súčasnosti využívaná prístupová cesta k jej pozemku parc. č. XXX/X totiž nekončí
na miestnej komunikácii, prístup na ňu je cez tri súkromné pozemky.

6. Žalovaní pred súdom zopakovali, že nesúhlasia s takým rozdelením pozemkov, ako

navrhuje žalobkyňa. Okrem toho poukázali na to, že inžinierske siete prechádzajúce cez parc. č. XX N.
XX čiastočne užívajú aj oni, keďže slúžia aj k uspokojeniu služieb domu s. č. XX - bývalý rodičovský dom.
Potvrdili, že tieto siete boli zriadené so súhlasom rodičov a nikdy neboli problémy a spory ohľadne ich
údržby, prevádzky. Navrhli zriadiť v prospech žalobkyne vecné bremeno, ktoré by spočívalo v povinnosti
vlastníkov parc. č. XX N. XX zároveň povinných z vecného bremena strpieť v rozsahu nimi

vlastniacichpodielovtrvalézriadenieaužívanietýchtoinžinierskychsietí,konkrétneprípojkavody,plynu,
elektriny a v práve oprávneného z vecného bremena k prístupu na nehnuteľnosti parc.
č. XX N. XX za účelom vykonávania prevádzky, údržby, rekonštrukčných prác, kontrolnej činnosti a
ich opráv, a to oprávnenými z vecného bremena, ako aj osobami, ktoré by na základezmluvného vzťahu k nim tieto práva vykonávali. Trvali na tom, že žalobkyňa má zabezpečený prístup k
svojej nehnuteľnosti cez parc. č. XXX/X, ako vyplynulo z náčrtu rozdelenia pozemkov, ktorý predložila.
Opakovane poukazovali na to, že na začiatku parc. č. XX, čo je prístup do rodinného domu s. č. XX,

kde je oplotenie spornej nehnuteľnosti, v časti, ktorá sa má oddeliť podľa návrhu, sú plynové prípojky,
jedna súvisiaca s rodinným domom s. č. XX a druhá s rodinným domom 140/12, ktorý patrí žalobkyni.
Bezprostredne za bránou, približne 3 m sa nachádza vodovodná šachta, ktorá slúži k dodávke vody s.
č. XX aj s. č. XXX a rozdelením navrhovaným žalobkyňou by vznikol neprimeraný stav a neprimeraná
možnosť výkonu práv vlastníka domu s. č. 19. Nikdy neboli spory ohľadne užívania inžinierskych sietí.

Súhlasili s tým, že by bol dom súp. č. XX prikázaný do ich podielového spoluvlastníctva.

7. Súd v rámci dokazovania vykonal dňa 16.06.2016 obhliadku vyporiadavaných nehnuteľností.
Následne bola v konaní ustanovená znalkyňa K. K. O., ktorá vypracovala znalecký posudok č. X/
XXXX, v ktorom uviedla tri možné varianty reálneho rozdelenia pozemkov parc .č. XX a XX v k. ú. J..
Žalovaní považovali za najvhodnejší návrh č. 3 a žalobkyňa návrh č. 2. Súhlasili s odkúpením podielu

žalobkyne na rodinnom dome za primeranú náhradu. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena, súhlasili
s uložením povinnosti strpieť uloženie inžinierskych sietí. Odmietli však zriadenie vecného bremena
prechodu a prejazdu, nakoľko nie je nevyhnutné na zabezpečenie prístupu žalobkyne
k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Tento je podľa ich názoru zabezpečený z druhej strany po poľnej
ceste, a to aj motorovými vozidlami a je žalobkyňou a príslušníkmi jej domácnosti dlhoročne užívaní.

8. Následne súd uznesením, č. k. 3C/291/2014-173 zo dňa 19.09.2018 nariadil znalecké dokazovanie
a bol ustanovený znalec z odboru Geodézia, odvetvie Geodézia, kartografia a
fotogrametria. Znaleckou úlohou bolo vypracovanie geometrického plánu podľa náčrtu č. 3 znaleckého
posudku. Uznesením, č. k. 3C/291/2014-194 zo dňa 16.11.2018 súd nariadil znalecké dokazovanie

a ustanovil znalca Ing. Miloslava Terlandu, z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a
odhad hodnoty nehnuteľností. Znaleckou úlohou bolo určenie hodnoty rodinného domu. Uznesením,
č. k. 3C/291/2014-294 zo dňa 17.01.2020 súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie a znaleckou
úlohou poveril K. L. M., znalca z odboru Geodézia, odvetvie Geodézia, kartografia a fotogrametria.
Znaleckou úlohou bolo doplnenie geometrického plánu o vytýčenie trasy inžinierskych sietí vedených

cez vyporiadavané pozemky.

9. Z dôvodu úmrtia žalovaného 2/ počas konania, súd uznesením, č. k. 3C/291/2014-345 zo dňa
10.03.2021 rozhodol, že v procesnom postavení žalovaného 2/ pokračuje s dedičom pôvodného
žalovaného 2/ G. D., nar. XX.XX.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2021.

10. Následne súd požiadal znalca Ing. Vladimíra Šimka o podanie odborného vyjadrenia ohľadom
ocenenia výšky nájmu vecného bremena tak, ako bolo zamerané geometrickým plánom. Dňa
14.12.2022 doručil znalec znalecký posudok.

11. Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania žalobkyňa trvala na tom, že znalkyňa v
návrhu 3 možného rozdelenia pozemkov predpokladá zriadenie vecného bremena spočívajúceho v
práve prechodu a prejazdu. Z toho podľa nej vyplýva, že by súd mal takéto vecné bremeno zriadiť.
Uviedla, že pokiaľ ide o prístup k jej nehnuteľnostiam, ktoré nie sú predmetom zrušenia a vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctva,takverejnákomunikácia,ktorúpoužívanaprístup,končíprikostoleaďalej

pokračuje súkromnými pozemkami vo vlastníctve tretích osôb (parc. registra „E“, prac.
č. XX). V tejto súvislosti doručila súdu vyjadrenie Technických služieb mesta Partizánske, spol. s.r.o. zo
dňa 28.03.2023 a Odpoveď mesta Partizánske zo dňa 12.04.2023.

12. Žalovaní nesúhlasili so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu

a poukázali na to, že žalobkyňa má nad svojim rodinným domom postavené garáže, ktoré riadne využíva
aužíva.KpredloženýmvyjadreniamMestaPartizánskeaTechnickýchslužiebmestaPartizánskeuviedli,
že nie je známe, na aké otázky tieto inštitúcie odpovedali a tieto vyjadrenia nemajú žiadnu výpovednú
hodnotu vo vzťahu k navrhovanému zriadeniu vecného bremena.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že je nesporné, že
žalobkyňa a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom výška
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je 1, a výška spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ a 2/ je 3/8.
Súd prvej inštancie uviedol, že zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyplýva, že znalkyňa K. O. navrhlatri možné varianty rozdelenia pozemkov. Podľa návrhu č. 2 by došlo k rozdeleniu pozemkov tak, že by
došlo k vytvoreniu prístupovej cesty v prospech žalobkyne v šírke 3,50 m. Ostávajúca výmera
podielu bola vyčlenená v dĺžke 7,28 m od parc. č. XX. Podľa návrhu č. 3 by došlo k vyčleneniu

podielu žalobkyne po celej šírke pozemku parc. č. XX v dĺžke 26,20 m od parc. č. XX. Znalkyňa označila
návrh č. 3 za najkompaktnejší z hľadiska účelnosti využitia všetkých pozemkov.
Uviedla, že toto riešenie však nerieši prístup žalobkyne k domu a ani inžinierskym sieťam na pozemkoch
parc. č. XX N. P. XX. Z následne vykonaného dokazovania, a to znaleckého posudku č.
90/2019 vyplynulo, že rodinný dom mal k 04.04.2019 všeobecnú hodnotu 24.300,- eur. Zo znaleckého

posudku č. XX/XXXX mal súd prvej inštancie preukázané, že odplata za zriadenie vecného
bremena k inžinierskym sieťam je vo výške 3.800,- eur. Súd ďalej uzavrel, že z výpisu z listu
vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie J. vyplýva, že žalobkyňa má zabezpečený prístup k
miestnej komunikácii cez parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve manžela žalobkyne.

14. Následne vec posúdil podľa § 142 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a rozhodol o zrušení a

vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Uviedol, že strany sporu zhodne trvali
na reálnom rozdelení pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve, sporným zostal iba spôsob ich
rozdelenia. Poukázal na to, že má v zmysle zákona povinnosť prihliadnuť najmä na veľkosť podielov a
účelné využitie veci. Uvedené hľadiská sú prioritné, nie však jediné.

15. Súd prvej inštancie následne uviedol, že dospel k záveru, že je najvhodnejšie vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam podľa návrhu č. 3 znaleckého posudku K. O., a to z dôvodu účelnosti
využitia rozdelených pozemkov. Poukázal na to, že tento návrh považovala za najvhodnejší aj samotná
znalkyňa.Uviedol,ževeľkosťpodielovstránsporubybolazachovanápriobochvariantochvyporiadania,
a preto prihliadol najmä na účelnosť rozdelenia. Podľa návrhu č. 3 budú pozemky

rozdelené po celej šírke, čím sa zachová ich rovnomerný tvar, ktorý korešponduje
aj so šírkou pozemku, na ktorom má žalobkyňa rodinný dom. Naopak, v prípade vyporiadania podľa
návrhu 2 znaleckého posudku, by došlo k vytvoreniu nerovnomerných pozemkov a k zúženiu pozemkov
parciel č. XX N. P. XX. K námietke žalobkyne, že v prípade nevyporiadania spoluvlastníctva podľa
návrhu 2 znaleckého posudku, by nemala prístup k verejnej komunikácii, súd konštatoval, že prístup

k verejnej komunikácii má žalobkyňa z druhej strany od pozemku, kde má postavený svoj rodinný
dom. Žalobkyňa túto cestu využíva dlhodobo, minimálne už od začatia konania, pretože v konaní
netvrdila a ani nepreukázala, že na prístup k ceste by používala spoločné pozemky. Už priamo zo
žaloby vyplýva, že tieto nijakým spôsobom nevyužíva, čo sama uviedla. Zo správy z Technických služieb
Mesta Partizánske síce vyplýva, že septik žalobkyne s ich technikou vytiahnuť nedokážu, avšak táto

skutočnosť nemôže ovplyvniť rozhodnutie ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže
účelné využitie pozemkov má pri prihliadaní na spôsob vyporiadania prednosť pred možnosťou/
nemožnosťou vytiahnutia septiku. Zároveň táto skutočnosť potvrdzuje, že k rodinnému domu žalobkyne
je po ceste prístup aj cez parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve jej manžela. Vzhľadom na účelnosť
užívania pozemkov po ich vyporiadaní preto súd zvolil vyporiadanie podľa návrhu č. 3.

16. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu,
tu sa účastníci konania dohodli na prikázaní rodinného domu do spoluvlastníctva žalovaných. Za
účelom zistenia výšky odplaty za podiel žalobkyne bolo nariadené znalecké dokazovanie a z podaného
znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplynulo, že oceňovaný rodinný dom má hodnotu 2.888,03 eur. Túto

hodnotu žiaden z účastníkov konania nerozporoval. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie uzavrel, že žalobkyňa má nárok na vyrovnanie vo výške 1-iny z uvedenej sumy, teda
na sumu 722,- eur. Súd preto rozhodol tak, že rodinný dom prikázal do spoluvlastníctva žalovaných,
pričom zaviazal každého so žalovaných ako vyrovnanie za časť podielu žalobkyne na
rodinnom dome zaplatiť žalobkyni sumu 361,- eur.

17. Súd prvej inštancie zároveň podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadil
vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí v prospech vlastníka novovzniknutého
pozemku parc. č. XX/X a parc. č. XX (vo vlastníctve žalobkyne). Urobil tak za účelom
zabezpečenia dosahu žalobkyne, ale aj jej prípadných právnych nástupcov k inžinierskym

sieťam. Žalovaní so zriadením vecného bremena v tejto časti súhlasili. Na druhej strane nevyhovel
návrhu žalobkyne, aby zriadil aj vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok
parc. č. XX, pričom poukázal na svoje závery uvedené v odseku 62 odôvodnenia svojho rozhodnutia,
a to, že žalobkyňa sa k ceste môže dostať priamo zo svojho pozemku. Konštatoval, že zrušenie avyporiadanie spoluvlastníctva takýmto spôsobom nebude mať žiadny vplyv na prístup žalobkyne a jej
rodiny k ceste, keďže doteraz využívali cestu z pozemku žalobkyne. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa úspechu vo veci tak, že žalovaným priznal jej úplnú náhradu.

18. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala, že súd jej
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že strany sporu chceli zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, sporný zostal len spôsob reálneho rozdelenia pozemkov. Podľa
názoru žalobkyne, súd prvej inštancie pri rozhodnutí vo veci samej dôsledne neaplikoval § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keď nezohľadnil všetky rozhodujúce hľadiská pre určenie spôsobu zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zdôraznila, že v priebehu sporu opätovne poukazovala na
fakt, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX/XX postaveného na pozemku

parc. registra „C“, parc. č. XX a po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva potrebuje mať
k tomuto domu zachovaný bezprostredný prístup z verejného priestranstva. Aktuálne jej je takýto prístup
umožnený z ulice Zádvorie, pričom toto jej právo vyplýva z jej vlastníckeho práva k pozemkom s parc.
č. XX a parc. č. XX. Zachovanie tohto bezprostredného prístupu v podobe vecného práva
bolo pritom jej základnou požiadavkou, ktorú žiadala zohľadniť pri určení spôsobu zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Poukazovala totiž na to, že spolu so svojím
manželom sú zdravotne ťažko postihnutými osobami, a jedine z ulice Zádvorie sú im zabezpečované
základné služby pre občanov (odvoz odpadu, údržba v zimných mesiacoch, vývoz septiku atď.). Z
dôvodu existencie sporu so žalovanými boli nútení pokúsiť sa hľadať aj iný možný prístup k svojmu
rodinnému domu, a to cez pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX/X (aktuálne v ich bezpodielovom

spoluvlastníctve), avšak tento pozemok bezprostredne neumožňuje prístup k verejnému priestranstvu,
nakoľko pri kostole sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve tretích osôb. Prostredníctvom
tejto trasy jej nie sú poskytované ani služby občianskej vybavenosti. Žalobkyňa preto v odvolacom
konaní žiadala vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k pozemkom podľa znaleckého návrhu
č. 2. Okrem toho mala za to, že súd sa dôsledne neriadil znaleckým posudkom K. K. O., ktorá na strane

5 posledný odsek uviedla: „Na pozemku parc. č. XX sa nachádza rodinný dom žalobkyne. V súčasnosti
jediný prístup k domu je zabezpečený zo zadnej strany domu po nespevnenej komunikácii
(príloha P8). Táto navyše prechádza nielen cez pozemky žalobkyne, ale aj cez súkromné pozemky.
Prístup motorovým vozidlom až do dvora v súčasnosti nie je možný – nachádza
sa tam iba bránka pre peší vstup a betónový chodník k domu. Približne na úrovni domu sa

nachádza aj žumpa, ku ktorej tiež nie je momentálne prístup motorovým vozidlom – z vrchnej časti je
postavená murovaná prístavba a z miestnej komunikácie bránia pozemky parc. č. 71 a 72.“ Žalobkyňa
poukázala na to, že znalkyňa k znaleckému návrhu č. 3 uviedla, že je z hľadiska účelného
využitiapozemkovnajvhodnejší,aletentoneriešiprístupkdomužalobkyne,anikinžinierskymsieťamna
pozemkoch C KN parc. č. 71 a 72, ktorý by pri takomto delení musel byť zabezpečený formou vecného

bremena. V zmysle uvedeného mal podľa jej názoru súd zriadiť pri realizácii návrhu č. 3 vecné bremeno,
ktoré by jej zabezpečovalo možnosť takéhoto prechodu a prejazdu. Takto jej súd svojim rozhodnutím
znemožnil bezprostredný prístup k jej rodinnému domu z verejného priestranstva. Naopak, nechal ju
v situácii, že je odkázaná na vieru, že tretie osoby, ktoré sú vlastníkmi pozemkov pri kostole (parc. „E“ č.
32, parc. „E“ č. 31, parc. „E“ č. 28/2, parc. „E“ č. 28/1, parc. „E“ č. 27) jej nikdy v budúcnosti nebudú brániť

v prejazde cez ich pozemky. Okrem toho, touto nespevnenou komunikáciou nie je možné zabezpečovať
zvozkomunálnehoodpadu.Mala zato,žesadostaladohoršiehoprávnehopostaveniaakobola
pred rozhodnutím súdu. Okrem toho, jej dom týmto prestane spĺňať všeobecné technické požiadavky
pre navrhovanie stavieb podľa § 47 a nasl. stavebného zákona. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že súd
prvej inštancie nerešpektoval vyjadrenie žalovaných, že súhlasia s bezodplatným zriadením vecného

bremena súvisiaceho s inžinierskymi sieťami. Na základe tejto žiadosti vypracoval K. L. M. znalecký
posudok (nie odborné vyjadrenie) č. XX/XXXX, v ktorom odhadol odplatnú hodnotu vecného bremena s
povinnosťou strpieť na pozemku uloženie domových prípojok na inžinierske siete na
sumu 3.800,- eur. Dala odvolaciemu súdu do pozornosti, že na strane 6 znaleckého posudku č. 10/2022
K. M., v bode 4.1, znalec tučným písmom upozornil, že pre rozhodnutie o odplatnej hodnote

vecného bremena bude potrebné určiť rozsah ochranného pásma vecného bremena (vyznačenie a
výmeru) v geometrickom pláne. Súd prvej inštancie však aj napriek tomu, že nevykonal dokazovanie,
čo do vyznačenia ochranného pásma vecného bremena, vo výroku III. rozsudku zaviazal žalobkyňu na
zaplatenie odplaty za zriadenie vecného bremena v súlade so znaleckým posudkom č.10/2022Ing.Šimuna.Poukázalanato,žesúdsícenenariadilznaleckédokazovanie,znalecvšaknapriek
tomupodalznaleckýposudok.Jehopredmetombolpritomodhadhodnotynáhradyzazriadenievecného
bremena, ktorej sa právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 05.11.2019 výslovne vzdala.

K výroku IV. rozsudku namietala, že súd prvej inštancie pri určení výšky odplaty vychádzal zo záverov
znaleckého posudku č. 90/2019 Ing. Terlandu, ktorý na strane 17 posudku zrekapituloval všeobecnú
hodnotustavieb,avšaksúdpriurčenívýškynáhradyvychádzalvýlučnezovšeobecnejhodnotystavbyso
súp.č.19(2.888,03eur),beztoho,abyvychádzal ajzohodnotenéhopríslušenstva.Vodôvodnení
rozsudku nebol tento postup odôvodnený. Súčasne považovala tento postup za nesprávny. Záverom

namietala, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal bez ohľadu na výsledok tohto sporu na
vec aplikovať ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Uviedla, že pri žiadosti o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov súdu dokladovala svoje pomery, keď ako zdravotne ťažko postihnutá
osoba s veľkými mesačnými výdavkami na lieky požiadala súd o oslobodenie od
súdnych poplatkov, čomu súd uznesením vyhovel a od súdnych poplatkov ju oslobodil. Poukázala aj na
to, že pred začatím tohto sporu a dokonca aj v jeho priebehu sa pokúšala dohodnúť

so žalovanými, aby svoje podielové spoluvlastníctvo zrušili dohodou. Akýkoľvek pokus o mimosúdnu
dohodu sa však ukázal ako márny, z toho dôvodu bolo nutné podať žalobu.

19. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správne. Zotrvali na tom, že variant č. 3 rozdelenia pozemkov, ktorý súd zvolil, je správny a spravodlivý,

a to aj s poukazom na to, že žalobkyňa má k svojim nehnuteľnostiam zabezpečený prístup. Ohradili
sa voči tomu, že by súhlasili s tým, aby bolo vecné bremeno týkajúce sa inžinierskych sietí, zriadené
bezodplatne. Mali za to, že vyjadrenie ich právnej zástupkyne žalobkyňa nesprávne pochopila, nakoľko
takúto možnosť pripúšťali len podmienene, ak by žalobkyňa nežiadala vyplatiť zo spoluvlastníckeho
podielu na rodinnom dome, ktorý im bol prikázaný.

20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným
subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo
potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný

záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

21. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu
k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom parc. č. 71 a 72 v k. ú. J. a rodinného domu súp. č. XX, stojacom

na pozemku parc. č. 71 v k. ú. J. tak, ako je uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia. Strany sporu
nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, a je medzi nimi zhoda aj v tom, že pozemky parc.
č. 71 a 72 je potrebné reálne rozdeliť tak, aby bol vyčlenený podiel žalobkyne a dom bol prikázaný
do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Rovnako nie je sporné, že žalobkyňa má spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1 (menší ako žalovaní 1/ a 2/) na spoločných nehnuteľnostiach a súčasne vlastní

pozemok parc. č. 73, ktorý priamo susedí s vyporiadavaným pozemkom parc. č. 72. Na
tomto pozemku má s manželom postavený rodinný dom, v ktorom žije. Inžinierske siete, ktoré sa viažu
k užívaniu tejto nehnuteľnosti žalobkyne sú uložené pod zemou na pozemkoch parc. č. 71 a 72, ktoré sú
predmetom vyporiadania, a to v miestach zakreslených v geometrickom pláne vypracovanom K. M. č.
3C/291/2014 zo dňa 20.07.2020. Nie je sporné, že tieto siete sú v časti využívané aj pre vyporiadavaný

rodinný dom súp. č. XX. Na pozemku parc. č. 71 sa taktiež nachádza vodovodná prípojka pre tento
rodinný dom.

22. Odvolací súd poukazuje na to, že na vyporiadavaných pozemkoch parc. č. 71 a 72 sú uložené
inžinierske siete, ktoré slúžia tak nehnuteľnosti žalobkyne (resp. v jej BSM), ako aj pre

spoločnú nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č.XX. Medzi stranami zostala sporná otázka konkrétneho
spôsobu deľby pozemkov, keď ustanovená znalkyňa K. O. uviedla tri možné spôsoby rozdelenia
a každá strana uprednostňuje iné z nich. Žalobkyňa sa v konaní pred súdom prvej
inštancie, ako aj v odvolacom konaní domáha pozdĺžneho rozdelenia, ktoré znalkyňa označila ako
č. 2. Pri tomto variante novovytvorený pozemok, ktorý by mal byť prikázaný žalobkyni, predstavuje

v časti pás pozemku v šírke 3,5 metra, na ktorom sú vyššie zmienené inžinierske siete. Žalobkyňa
tvrdí, že iba v prípade realizácie variantu č. 2 ide o spravodlivý spôsob vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, keďže potrebuje zabezpečiť pre svoj vlastný rodinný dom, ktorý má v bezpodielovom
spoluvlastníctve s manželom prístup, resp. napojenie na verejné priestranstvo. Taktiež by tak dokázalazabezpečiť odvoz komunálneho odpadu a vývoz septiku, ktorý je na jej vlastnom pozemku. V prípade
zotrvania na rozdelení nehnuteľnosti podľa variantu č. 3, žalobkyňa trvala na zriadení vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu tak, aby si zabezpečila priamy prístup k nehnuteľnostiam,

ktoré má vo výlučnom, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve a odvoz odpadu a septiku s tým, že by
malo k jej nehnuteľnosti prístup aj nákladné auto za účelom výstavby, resp. vybudovania kanalizácie.

23. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súdom realizované rozdelenie spoločných pozemkov v rámci
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predstavuje vyčlenenie časti pozemku parc.

č. 72/4 vo výmere zodpovedajúcej spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Novovzniknutý pozemok má
symetrický tvar a vytvára so susediacim pozemkom parc. č. 73 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
funkčný celok. Novovzniknutý pozemok je v tomto prípade rovnako široký ako pozemok žalobkyne, na
ktorom má postavený rodinný dom a predstavuje de facto „zväčšenie, resp. predĺženie“ jej vlastného
pozemku.

24. Na druhej strane, žalovaným bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva pozemok parc. č. 71,
na ktorom stojí rodinný dom, ktorý im bol taktiež v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva
prikázaný a novovytvorený pozemok parc. č. 72/3 (t. j. časť pôvodného pozemku parc. č. 72) tak, že
vznikol druhý funkčný celok spojený s vlastníctvom rodinného domu súp. č. XX. Výmerou novovzniknutý
pozemok parc. č. 72/3 a pozemok parc. č. 71 zodpovedajú veľkosti spoluvlastníckych podielov

žalovaných. Takto odôvodnil výber tretej varianty v zmysle možností navrhnutých znalkyňou aj súd prvej
inštancie, ktorý ďalej výslovne uviedol, že takýmto rozdelením by oproti variante č. 2 vznikli rovnomerné
pozemky. Suvedenýmsaodvolacísúdvplnomrozsahustotožňuje,arovnakoakosúdprvej
inštancie, považuje uvedený spôsob rozdelenia spoločných pozemkov za účelný, keď vznikli pozemky,
ktoré sú vzhľadom na svoj tvar a výmeru najlepšie využiteľné, pričom ich veľkosť zodpovedá veľkosti

spoluvlastníckych podielov strán sporu. Okrem toho novovzniknutý pozemok prikázaný žalobkyni tvorí
funkčný celok s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jej výlučnom, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve.

25. Pokiaľ ide o inžinierske siete, tak sú zriadil podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecného
bremeno v prospech vlastníka pozemkov CKN 72/4 a 73 v k. ú. J., čím k nim zabezpečil žalobkyni

prístup. To, či mohol súd prvej inštancie v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
takéto vecné bremeno zriadiť, nebolo v odvolacom konaní namietané, a preto uvedené odvolací
súd neposudzoval. Žalobkyňa však v podanom odvolaní tvrdila, že malo byť toto vecné bremeno
zriadené bezodplatne, resp. že pri určovaní jeho hodnoty súdny znalec uviedol, že “pre rozhodnutie o
odplatnej hodnote vecného bremena bude potrebné určiť rozsah ochranného pásma vecného bremena

(vyznačenie a výmeru) v geometrickom pláne.“ Súčasne poukázala
na to, že v tejto otázke bol podaný znalecký posudok, hoci nebolo súdom prvej inštancie nariadené
znalecké dokazovanie. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd zriaďuje vecné bremeno v zásade
vždy za náhradu, a okrem toho strany sporu zhodne nežiadali, že má byť zriadené ako bezodplatné.
Žalovaní síce na začiatku vyjadrili súhlas s jeho bezodplatnosťou, avšak z ich následného správania

a vyjadrení je zrejmé, že s určením jednorazovej odplaty za jeho zriadenie súhlasia. Taktiež tvrdenie
žalobkyne, že znalec mal vo svojom znaleckou posudku uviesť, že výšku náhrady za toto
vecné bremeno je možné určiť až po určení ochranného pásma v geometrickom pláne, sa nezakladá
na pravde. Znalec na strane 6 svojho posudku uviedol, že oceňuje vecné bremeno vrátane ochranného
pásma a mal za to, že toto ochranné pásmo (ktoré vzniká priamo zo zákona) je potrebné zakresliť aj

do príslušného geometrického plánu. Nie je teda pravdou, že by podmieňoval možnosť vypracovania
posudku, resp. určenia hodnoty vecného bremena takýmto zakreslením. Len mal za to, že by takto
(vrátane zo zákona vyplývajúceho ochranného pásma) malo byť vecné bremeno v geometrickom pláne
vedené. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že ani v konaní pred súdom prvej inštancie a ani
v odvolacom konaní žalobkyňa nespochybňovala a nenamietala, že znalec pri výpočte jednorazovej

odplaty za zriadenie vecného bremena prihliadol aj na ochranné pásmo, a preto sa odvolací súd nebude
k uvedenému vyjadrovať a posudzovať.

26. Odvolací súd však dáva žalobkyni za pravdu, že v otázke určenia výšky náhrady za
zriadenie vecného bremena bol podaný znalecký posudok bez toho, aby bolo súdom prvej inštancie

uznesenímnariadenéznaleckédokazovanie.Zobsahuspisujezrejmé,žesúdprvejinštanciesivyžiadal
od znalca odborné vyjadrenie, následne však bol vo veci podaný znalecký posudok. Z uvedeného je
zrejmé, že súd prvotne počítal s tým, že dôkazným prostriedkom bude odborné vyjadrenie, ale nakoniec
ním bol znalecký posudok. Odvolací súd má za to, že súdom požadované posúdenie nebolo možné určiťiba odhadom alebo uvedením bežnej odplaty v obdobných podmienkach, ale bolo potrebné uskutočniť
konkrétnyvýpočet,apretopožiadanáosoba,ktorájevedenáakoznalec,vypracovalaznaleckýposudok.
Skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením nenariadil znalecké dokazovanie, predstavuje procesné

pochybenie. Takýto nedostatok však nepredstavuje taký zásah do práv odvolateľky, že by bolo potrebné
z tohto dôvodu odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že takéto uznesenie o nariadení znaleckého
dokazovanie je procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a z tohto
pohľadu ide o formálny nedostatok, ktorý sám o sebe nemá za následok nezákonnosť odvolaním

napadnutého rozhodnutia. Posúdenie otázky, na ktorú boli potrebné odborné znalosti, bolo realizované,
len došlo k zmene dôkazného prostriedku. Vo výsledku však bolo zistené to, čo bolo pre rozhodnutie
vo veci podstatné, a v konaní bol použitý znalecký posudok, ktorý bol súdom prvej inštancie riadne
vykonaný.

27. Žalobkyňa ďalej v odvolaní odkazovala na to, že znalkyňa K. O. pri variante č. 3 rozdelenia

pozemkov uviedla, že táto nerieši prístup žalobkyne k jej vlastným nehnuteľnostiam, čo súd prvej
inštancie nerešpektoval a takéto vecné bremeno prechodu a prejazdu nezriadil. Odvolací súd poukazuje
na odsek 66 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Okrem toho, na podporu záverov súdu prvej inštancie, poukazuje na znenie znaleckej otázky pre
znalkyňu, ktorá sa mala výslovne vyjadriť k otázke takéhoto prístupu pre nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalobkyne, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve. Následne však súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobkyňa má k svojim nehnuteľnostiam zabezpečený prístup, a preto nie je potrebné postupovať
podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zriadiť vecné bremeno takéhoto obsahu.

28. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobkyňa

nepreukázala, že by doteraz na vstup na svoj pozemok reálne využívala spoločné pozemky. S
týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a na jeho podporu uvádza, že žalobkyňa vlastní pozemok
parc. č. 73 a rodinný dom, ktorý na ňom z manželom postavili už viac ako štyridsať rokov, čo je obdobie
dlhšie ako je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc. č. 71 a 72. Nepreukázala, že by v období, keď
ešte nebola ich podielovou spoluvlastníčkou, mala s predchádzajúcimi vlastníkmi spoločných pozemkov,

t. j. so svojimi rodičmi akúkoľvek dohodu, ktorá by jej zakladala právo prechodu a prejazdu cez pozemky
parc. č. 71 a 72 a dokonca ani netvrdila, že by mala s ostatnými spoluvlastníkmi takú dohodu o užívaní
spoločných nehnuteľností, ktorá by jej takéto právo založila. Hoci pozemok parc. č. 73 a rodinný dom
vlastní viac ako 40 rokov, podielovou spoluvlastníčkou je len 11 rokov. Ak teda tvrdí, že by jej rodinný dom
prestal spĺňať predpoklady stanovené stavebným zákonom, a to je pripojenie na verejné priestranstvo,

tak uvedený stav tu existuje dlhodobo, prakticky od postavenia jej rodinného domu.
29. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo bez pochybností
preukázané, že by takto uvedené pozemky skutočne využívala (bez ohľadu na
existenciu, či neexistenciu dohody spoluvlastníkov). Odvolací súd na podporu tohto záveru súdu prvej
inštancie poukazuje na to, že z obsahu spisu nebolo zistené, že by v dôsledku takéhoto dlhodobého

užívania spoločných pozemkov bola na nich vybudovaná cesta alebo chodník. Rovnako nebolo tvrdené
a ani zistené, že by sa tu nachádzala v dôsledku opakovaného a roky trvajúceho používania cesta
alebo chodník, ktoré by vznikli vyšľapaním. Na spoločných pozemkov nie je jasne rozpoznateľný znak
toho, že by žalobkyňa po štyri desaťročia (po dobu, čo má postavený svoj rodinný dom) pravidelne tieto
pozemky používala jednak ako prístup do svojej nehnuteľnosti, na premiestňovanie smetnej nádoby na

ulicu Zádvorie. V odvolacom konaní pritom tvrdí, že ja na uvedené odkázaná.

30. Okrem toho považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z doslovného jazykového vyjadrenia
ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zriadenie vecného bremena v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa môže týkať len nehnuteľností vzniknutých pri

vyporiadaní, čo nie je daný prípad. Odvolaciemu súdu je známe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
v publikovanom rozhodnutí, sp. zn. 4Cdo/141/2005 zo dňa 27.07.2005 uzavrel, že súd
môže v takomto konaní zriadiť vecné bremeno aj vtedy, ak toto právo má slúžiť inej
samostatnej nehnuteľnosti, ku ktorej prístup zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho
vzťahu, čo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď nebolo bez pochybností preukázané,

že takto bol prístup zabezpečovaný, nie je prípad žalobkyne. V prejednávanej veci súd prvej inštancie
odôvodnil svoj postup tým, že žalobkyňa (resp. aj jej manžel ako bezpodielový spoluvlastník rodinného
domu) majú, a aj reálne využívajú, iný prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaní v konaní poukazovali
aj na to, že pri tomto reálne využívanom prístupe majú žalobkyňa a jej manžel postavenúgaráž, čo len podporuje záver súdu prvej inštancie. Uvedené tvrdenie žalovaných nebolo odvolateľkou
v odvolacom konaní spochybnené.

31. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že nebolo zistené, že by bola žalobkyňa
odkázaná na vstup cez spoločné pozemky a taktiež, že by za týmto účelom tieto pozemky pravidelne
používala. Ak teda žalobkyňa poukazovala v podanom odvolaní na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/141/2005 zo dňa 27.07.2005, tak je potrebné
uviesť, že nepreukázala, že sú tu splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena v zmysle záverov,

ktorévňom bolivyslovené.Odvolacísúdsastotožňujesozávermisúduprvejinštancie,žežalobkyňamá
ksvojimnehnuteľnostiamprístupcezinénehnuteľnostiatentoajdlhodobovyužíva.Idepritomoužívanie
trvajúce desiatky rokov, pričom jej doposiaľ v takomto užívaní nikto nebránil, a preto jej tvrdenia, že
by sa tak mohlo stať v budúcnosti, sú skôr v hypotetickej rovine. Takéto nepreukázanie odkázanosti,
ale aj skutočného užívania pozemkov parc. č. 71 a 72 za účelom prístupu k rodinnému domu žalobkyne,
resp. k jej pozemku parc. č. 73, je aj dôvodom, prečo nie je nevyhnutné, alebo aspoň vhodné, postupovať

podľa variantu č. 2 a vytvoriť reálnym rozdelením nerovnomerné pozemky, pri ktorých by bola vzhľadom
na ich atypický tvar znížená využiteľnosť. Okrem toho má odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že
spoločné pozemky, ktoré sa majú rozdeliť, sú v zastavanom území obce, v jej centre, kde sú jednotlivé
pozemky využívané ako záhrady, na bývanie, resp. relaxáciu. V prípade realizácie variantu č. 2 (ako
žiada žalobkyňa v odvolacom konaní) by vznikol pás o šírke cca 3,5 metra, pričom žalobkyňa opakovane

deklarovala, že by ho využívala aj na prejazd motorovými vozidlami, v prípade potreby aj
nákladnými. Uvedeným riešením by teda došlo k narušeniu celkového rázu zastavaného územia, keď
by bol v obytnej zástavbe, v centre obce vytvorený „pás“, ktorý by tvoril cestu pre motorové vozidlá.
Nie je bez právneho významu, že takéto rozdelenie nehnuteľnosti by sa dotklo aj okolitých,
susediacich nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb, kvality ich bývania, a bez pochybností

by to malo dopad aj na hodnotu ich nehnuteľností.

32. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že rozdelenie pozemkov podľa variantu č. 2 je potrebné aj
s ohľadom na to, že bude mať na svojom pozemku inžinierske siete, zjednotí sa vlastníctvo
týchto sietí a pozemku, na ktorom sú uložené. Tu je potrebné zdôrazniť, že tieto inžinierske siete sú

v časti zdieľané so spoločnou nehnuteľnosťou, a to rodinným domom súp. č.XX, ktorý bol prikázaný
žalovaným. Pri variante č. 2 by sa na novovzniknutom pozemku žalobkyne nachádzala vodovodná
prípojka k tomuto rodinnému domu a takéto rozdelenie by malo za následok, že by sa na pozemku
žalobkyne nachádzala vodovodná prípojka k rodinnému domu, ktorý bol prikázaný žalovaným (na
základe dohody strán sporu) a žalovaní by museli riešiť prístup k týmto sieťam. Na vyriešenie situácie

by museli byť eventuálne vynaložené dodatočné náklady na jej prekládku. Aj z uvedeného je zrejmé, že
atypické, nesymetrické rozdelenie nehnuteľnosti by úplne nevyriešilo problém s inžinierskymi sieťami,
resp. by ho vyriešilo len pre žalobkyňu.

33.Žalobkyňataktiežnamietala,žesúdvychádzalpriurčovanícenyrodinnéhodomu,ktorýbolprikázaný

do podielového spoluvlastníctva žalovaných, len z časti hodnoty určenej znaleckým posudkom,
keď nezohľadnil cenu príslušenstva, ako je plot a podobne. Okrem toho súd prvej inštancie svoj
postup žiadnym spôsobom neodôvodnil. K uvedenému odvolací súd uvádza, že predmetom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli tri nehnuteľnosti, a to dva pozemky a rodinný
dom. Keďže pozemky boli vyporiadané reálnym rozdelením tak, že nový stav zodpovedá veľkosti

spoluvlastníckych podielov strán, tak nebolo potrebné zisťovať ich cenu. Súd prvej inštancie v znaleckej
otázke žiadal od znalca určiť len hodnotu rodinného domu, t. j. ohodnotiť len jednu vec. Z obsahu
podaného znaleckého posudku však vyplýva, že znalec určil ako predmet ohodnotenia aj iné veci.
V znaleckom posudku, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, bol ocenený nielen rodinný dom, ale
nadbytočne (mimo znaleckej otázky) aj pozemok, na ktorom tento dom stojí, a to vrátane toho, čo sa

nachádza na tomto pozemku. Znalec pritom dané „vonkajšie úpravy, resp. príslušenstvo“ hodnotil
ako stavby so zatriedením JKSO. 815 2 Oplotenie a KS: 2Ex Inžinierske stavby (viď strana 8 znaleckého
posudku).Súdprvejinštancievzhľadomnato,žeznaleckýposudokobsahuje ajurčeniehodnoty
toho, čo nebolo vyžiadané, správne vychádzal len z určenej hodnoty rodinného domu. Zistiť hodnotu
rodinného domu pritom potreboval vzhľadom na potrebu určiť výšku odplaty ustupujúcemu podielovému

spoluvlastníkovi. Postupu súdu prvej inštancie teda nie je čo vyčítať a jeho postup je logický. Vzhľadom
na to, že bolo zrejmé, že odplata sa bude týkať len rodinného domu prikázaného žalovaným, nebolo
nevyhnutné takýto postup zvlášť odôvodňovať. Na druhej strane, odvolací súd uznáva, že bolo vhodné
(aj keď vzhľadom na okolnosti veci nie nevyhnutné), aby sa súd prvej inštanciek uvedenému vyjadril. Nepoukázanie na to, že znalecký posudok obsahuje ocenenie vecí, na zistenie
ceny ktorých nebolo ocenenie žiadané, nepredstavuje vadu takej intenzity, že by bolo potrebné z tohto
dôvodu odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie (a to aj

s ohľadom na to, že konanie trvá už 10 rokov). Odvolací súd zdôrazňuje, že zo spôsobu vyporiadania
zrušeného podielového spoluvlastníctva, ako aj zo skutočnosti, že z obsahu znaleckého posudku je
zrejmé, že „príslušenstvo, resp. vonkajšie úpravy“, vrátane napojenia nehnuteľnosti na inžinierske siete,
boli pri určení hodnoty rodinného domu zohľadnené v určených koeficientoch, nedosahuje uvedené
pochybenie takú intenzitu, že by to odôvodňovalo postup podľa § 389 ods. písm. b) CSP.

34. Žalobkyňa v odvolaní taktiež namietala, že pri rozhodovaní o trovách konania súd nepoužil ust. §
257 CSP, a to za situácie, keď mal z obsahu tlačiva o oslobodení od súdnych poplatkov vedomosť o jej
majetkových pomeroch, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k vyhoveniu jej návrhu
na takéto oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
35. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku z

pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní, v
konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Zmyslom tohto ustanovenia je, že pri jeho aplikácii
nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej, či strane, ktorá zavinila či nezavinila zastavenie
konania) priznať náhradu trov konania. Uplatnenie tejto výnimky je však možné len z „dôvodov hodných

osobitného zreteľa“. Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti
alebo zjavnej nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov, musia súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný
postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Toto ustanovenie by malo

byť aplikované s použitím tzv. užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené
práva oboch sporových strán, a to tak, že súd prihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva
nepriznania náhrady trov, ale aj na pomery strany, ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá.

36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd použije ust. § 257 CSP výminočne, a to za účelom odstránenia

neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Ak žalobkyňa poukazuje na svoje
konanie pred začatím konania pred súdom, je potrebné uviesť, že obe strany sporu mali záujem na
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a rovnako zhodne chceli pozemky rozdeliť, avšak sa
líšila ich predstava, aké nové pozemky, akého tvaru by mali vzniknúť. Každá zo strán trvala na svojom
variante, bez ochoty ustúpiť, čo sa prejavilo aj v ich postojoch a prednesoch počas konania pred súdom

prvej inštancie. Za takejto situácie, nie je možné považovať okolnosti, ktoré viedli k začatiu konania za
tak výnimočné, aby odôvodňovali postup podľa § 257 CSP. Rovnako skutočnosť, že žalobkyňa bola
oslobodená od platenia súdnych poplatkov bez ďalšieho neznamená, že je to dôvod, pre ktorý nemôže
byť zaviazaná na zaplatenie náhrady trov konania úspešnej strane. Ak by mali byť majetkové a sociálne
pomery žalobkyne dôvodom pre postup podľa § 257 CSP, musela by byť jej situácia výnimočná.

Žalobkyňa je však vlastníčkou viacerých nehnuteľností (rodinný dom, pozemky, garáž), má auto, s tým,
že jej dôchodková dávka je nízka a vzhľadom na svoj zdravotný stav má náklady na lieky. Uvedené
nepredstavuje takú výnimočnú situáciu, ktorú by odôvodňovala postup podľa § 257 CSP, a pre ktorú by
žalovaným nemala byť voči žalobkyni priznaná náhrada trov konania čo i len v časti.
37. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú

náhradu trov odvolacieho konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím
súdu prvej inštancie.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.