Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022205347
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0022205347.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne A. B. nar.
XX.XX.XXXX trvale bývajúcej na C. D. XXXX/X E. D., zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Ferenčíkom
PhD. s.r.o. advokátskou kanceláriou IČO: 51 034 336 na Krivej ulici č. 23 v Košiciach, proti žalovanému:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. IČO: 00 151 700 Pribinova 19 Bratislava, o náhradu nemajetkovej

ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 5C/126/2022-44 zo dňa
11.07.2023

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku č. III tak, že p r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.000 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy (I.), v
prevyšujúcej časti nárok žalobkyne zamietol (II.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 40 % (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 10.000
Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do života syna žalobkyne. D. B. - syn žalobkyne
tragicky zahynul pri dopravnej nehode zapríčinenej vodičom vozidla zn. Opel Astra, Ev. č. D., B.
F. ako spolujazdec. V čase dopravnej nehody malo vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobkyňa si
svoj nárok uplatnila priamo voči žalovanému nakoľko vodič vozidla pri nehode tragicky zahynul.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že smrťou syna žalobkyne došlo k nenávratnej deštrukcii
interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobkyne a tým k zásahu do jej
osobnostných práv a do práva na rodinný život a súkromie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, § 11, § 13 ods. 1, 2, § 427 a nasl. zákona č. 40/1965 Zb. Občiansky
zákonníka (ďalej len „OZ“), §15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Zákon o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Skonštatoval, že žalobkyňa bola úspešná v rozsahu
70% a neúspešná v rozsahu 30%. Pomer úspechu a neúspechu tak určil na 40%, v ktorom rozsahu
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti výroku o náhrade trov konania predmetného rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa,

uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP“), t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa namietala, že v konaní súd priurčovaní trov konania postupoval nesprávne a ich určenie odôvodnil veľmi stručne a nepreskúmateľne.
Poukázala na znenie komentára k Civilnému sporovému poriadku vydaného Doc. JUDr. Marekom
Štefčekom PhD. a kolektívom z roku 2016, v zmysle ktorého zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na

konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
V takýchto prípadoch je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozlíšiť, čo je základné a čo je
sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, t.j. že
právny základ nároku na náhradu škody alebo náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný. Výška nároku je

potom druhotná a nadväzujúca. Žalobca tak má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba
z prisúdenej sumy. Samotný úspech strany preto nemožno hodnotiť mechanicky, len porovnaním toho,
akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom rozhodnutí priznaná.
Ďalej poukázala na názor vyjadrený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/56/2017. Vzhľadom
na uvedené žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu alebo uznesenie zmenil tak, že žalobkyni prizná

nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok prvoinštančného súdu
považuje v celom rozsahu za správny, vrátane výroku o trovách konania, a preto ho žiada v napadnutom
rozsahu potvrdiť. Na podporu správnosti rozhodnutia poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn.

IV. ÚS 652/2018.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne v napadnutom

výroku III: o trovách konania ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom
z § 379 a § 380 CSP z hľadiska žalobkyňou uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III.,
podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na

jeho zrušenie (§ 389 CSP).

7. Predmetom odvolacieho prieskumu bol odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania vo vzťahu
medzi stranami sporu v zmysle § 379 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365
ods. 1 písm. h) CSP s odkazom na§ 380 CSP.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP, nakoľko vo vzťahu k napadnutému výroku č. III. uznesenia súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení, keďže nesprávne ustálil procesné zavinenie strán
sporu na zastavení konania.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11.OdvolacísúdpoukazujenauznesenieÚstavnéhosúduSRč.k.I.ÚS56/2017-12zodňa08.02.2017,
v zmysle ktorého: „Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2016 v Civilnom sporovom
poriadku spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy

vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej
v § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už
Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného
sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová práva úprava nevylučuje osobitný

režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia
závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako
podľa doterajšej úpravy.“12. Podľa komentára Civilného sporového poriadku vydaného Doc. JUDr. Marekom Štefčekom PhD.
a kolektívom v roku 2022, zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška
plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však

nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku.
Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.

13. Obdobne sa úspech vo veci posudzuje aj v prípade náhrady nemajetkovej ujmy. Pri rozhodovaní o

náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základ nároku, a čo sprevádzajúce plnenie.
Za základné sa považuje rozhodnutie, že práva žalobkyne boli porušené a že žalobkyňa si porušenie
svojich práv úspešne uplatnila v súdnom konaní. Výška primeraného finančného zadosťučinenia je
potom druhotná a nadväzujúca. Žalobkyňa tak bola nepochybne plne procesne úspešná čo do základu
nároku.

14. Výška plnenia (nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v príčinnej súvislosti s porušením
osobnostných práv žalobkyne) bola závislá od úvahy súdu, žalobkyňa ju nemohla pri podaní žaloby s
istotou predvídať, pretože to objektívne nie je možné, a preto boli splnené podmienky pre osobitný režim
posudzovania úspechu žalobkyne, ako aj pre priznanie jej nároku na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (100 %), vychádzajúc z § 255 ods. 1 CSP napriek skutočnosti, že žalobkyni nebola priznaná

celá uplatnená suma náhrady nemajetkovej ujmy.

15. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2018, na ktorý odkázal žalovaný vo vyjadrení
k odvolaniu, poukazuje na to, že aplikácia vyššie uvedeného pravidla (t. j. priznanie nároku na náhradu
trov konania žalobcovi v plnom rozsahu ak bol v základe svojho nároku úspešný v konaniach, v

ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu) musí mať svoje vnútorné limity, pretože ináč by bolo
v rozpore s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby za situácie zjavne bezúspešného
uplatňovania práva, nie síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej a zjavne nadsadenej
výšky vo vzťahu k tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov, bola žalobcovi priznaná ochrana v podobe zachovania jeho práva na plnú náhradu

trov konania proti žalovanému len preto, lebo bol úspešný v základe svojho nároku, ktorého výška
však bola oproti žalobnému nároku súdom priznaná s výrazným obmedzením. V predmetnej veci
nemožno aplikovať predmetné rozhodnutie nakoľko žalobkyňa bola so svojím nárokom v prevažnej
miere úspešná a uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol primeraný vo vzťahu k tomu, čo
vyplýva z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Cdo/139/2011, sp. zn. 3 Cdo 228/2012, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/264/2017, Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 17Co/58/2022).

16. Vzhľadom na uvedené, rozsudok vo výroku o trovách konania odvolací súd v súlade s § 388 CSP
zmenil tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške
týchto trov rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní

a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).