Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/125/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122200525
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122200525.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C.,
D. XXXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martinom Kundrátom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského
47 proti žalovanému: Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so sídlom v Košiciach, Námestie
Maratónu mieru 68/1, IČO: 35 555 777, o zaplatenie 766,37 eur s prísl., o vzájomnej žalobe, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 4.4.2023 č.k. 38C/4/2022-165 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto

rozhodnutia konanie o vzájomnej žalobe zastavil a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom.

2. Na zdôvodnenie uznesenia uviedol, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha voči žalovanému
zaplatenia 766,37 eur s prísl. V priebehu konania bola zo strany žalovaného doručená súdu vzájomná

žaloba, ktorou žalovaný vo vzťahu k žalobcovi uplatnil, aby mu zaplatil 47.707,10 eur s prísl. Podaním,
doručeným súdu dňa 15.3.2023 vzal žalovaný vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť a v tej súvislosti
uviedol, že jeho zamestnanec v rozpore s internými smernicami zamestnávateľa, nerešpektujúc pokyn
svojho nadriadeného doručil súdu vzájomnú žalobu bez jeho vedomosti. Žalobca podaním zo dňa
24.3.2023 oznámil súdu, že súhlasí so späťvzatím vzájomnej žaloby a uplatnil náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 147 ods. 1, 3 C.s.p. zastavil
konanie o vzájomnej žalobe potom, ako žalovaný vzal vzájomnú žalobu späť a navrhol konanie o nej
zastaviť.

4. O trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania o vzájomnej žalobe berúc do úvahy tu skutočnosť, že žalovaný zavinil zastavenie konania

o vzájomnej žalobe tým, že túto vzal späť. Stalo sa tak na základe pochybenia zo strany žalovaného.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie
v tomto výroku zmenil tak, že stranám nárok na náhradu trov konania neprizná. Na zdôvodnenie
odvolania uviedol, že zamestnanec žalovaného podal vzájomnú žalobu, pričom tak konal v rozpore

s internými smernicami zamestnávateľa a pokynmi vedúceho zamestnanca. Dotknutý zamestnanec už
pre žalovaného nepracuje, nakoľko došlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru. Žalovaný má za to, žesúd mal s poukazom na § 257 C.s.p. žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Súd žalobcu nevyzval
na písomné vyjadrenie k vzájomnému žalobnému návrhu, preto by nešlo o účelne vynaložené trovy
konania na strane žalobcu. Súd by mal prihliadnuť na to, že žalovaný z dôvodu hospodárnosti pristúpil

k späťvzatiu vzájomnej žaloby. Nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi sa nezasiahne do jeho
majetkovej sféry, pričom žalovaný je subjektom verejného práva a poukázal na neprimeranú tvrdosť
a neúmernosť vo vzťahu k vymáhanému nároku žalobcu.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania o vzájomnej žalobe aplikoval na daný
prípad ust. § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

8. V danom prípade jednoznačne zastavenie konania zavinil žalobca tým, že zobral žalobu v konaní
o vzájomnej žalobe späť, pričom sa tak stalo zavinením na jeho strane v dôsledku podania nedôvodnej
vzájomnej žaloby, preto musí znášať náklady trov konania vzniknuté žalobcovi v súvislosti s touto

vzájomnou žalobou.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nie je na mieste aplikáciou ust. § 257 C.s.p. na daný
prípad nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.

10. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo

výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie
o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

12. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa vychádza

z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis,
ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii
tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane strany sporu, ktorej patrí náhrada

trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať takú ujmu, ktorá
by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane. Jedným z dôvodov pre
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia sú aj okolnosti samotnej veci, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

13. V danom prípade neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod podľa vyššie
cit. ust. § 257 C.s.p. nepriznať žalobcovi náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti so vzájomnou
žalobou. Dôvody uvedené žalovaným v odvolaní, a teda predmet konania, ktorým je žaloba o plnenie
766,37 eur s prísl., ale aj samotná skutočnosť, že na strane žalovaného ide o subjekt verejného práva
bez toho, aby tento dôvod bol akýmkoľvek spôsobom bližšie konkretizovaný s poukazom na konkrétne

skutkové okolnosti, neobstoja. Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených trov konania vzniknutých žalobcovi,
táto otázka bude riešená v rozhodnutí o výške trov konania vydanom po právoplatnosti rozhodnutia
v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil

uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne.15.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).