Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/126/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122200525
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122200525.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C.,
D. XXXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martinom Kundrátom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského
47 proti žalovanému: Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so sídlom v Košiciach, Námestie
Maratónu mieru 68/1, IČO: 35 555 777, o zaplatenie 766,37 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2.5.2023 č.k. 38C/4/2022-179 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 766,37 eur s prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu
do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol vo veci samej, v ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia 766,37 eur s prísl. titulom úhrady nájomného. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní

a po právnom posúdení veci v zmysle § 451, § 489, § 492, § 559 ods. 1, 2, § 563, § 680 ods. 2
Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená, preto jej vrátane príslušenstva
vyhovel.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z pomeru
úspechu strán sporu, keď uzavrel, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí náhrada trov

konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok
v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprizná. S poukazom
na § 251 C.s.p. a § 257 C.s.p. má žalovaný za to, že súd prvej inštancie mal využiť moderačné právo

a výnimočne náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznať. Mal tak urobiť s prihliadnutím na
predmet konania a tiež na to, že žalovaný je subjektom verejného práva a priznaním náhrady trov
konania žalobcovi by mohlo dôjsť k neprimeranej tvrdosti a neúmernosti vo vzťahu k vymáhanému
nároku žalobcu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvody uvedené žalovaným v odvolaní nemožno

považovať za relevantné. V danom prípade nebola naplnená žiadna podmienka pre aplikáciu ust. § 257
C.s.p. na daný prípad. Naopak žalobca mal záujem pred podaním žaloby sa so žalovaným dohodnúť,tento však na výzvy nereagoval. Žalovaný sám zavinil vznik trov konania na strane žalobcu podávaním
absurdných podaní (vzájomnou žalobou, ktorú neskôr vzal späť), trval na nariadení pojednávania aj keď
nemal žiadne zásadné tvrdenia k žalobe. Vzhľadom na správanie a postoj žalovaného pred podaním

žaloby a počas súdneho konania má za to, že by bolo nespravodlivé žalobcovi nepriznať náhradu trov
konania vzhľadom na jeho plný úspech v konaní.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)

v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania na daný prípad aplikoval ust. § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov
konania.

8. Podľa ust. § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo
výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie
o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

10. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa vychádza
z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis,
ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii

tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane strany sporu, ktorej patrí náhrada
trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať takú ujmu, ktorá
by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane. Jedným z dôvodov pre
aplikáciu tohto zákonného ustanovenia sú aj okolnosti samotnej veci, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

11. V danej veci nevyplynuli v priebehu konania žiadne také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
viedli podľa ust. § 257 C.s.p. k nepriznaniu náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Zo samotného
obsahu spisu, ale ani z tvrdení žalovaného v priebehu konania na súde prvej inštancie nevyplynuli
také dôvody, ktoré by bolo možné v súvislosti s aplikáciou ust. § 257 C.s.p. na daný prípad uplatniť.

Dôkazné bremeno v tomto smere pritom zaťažuje v konaní neúspešného žalovaného, ktorý by musel
tvrdiť a preukázať také dôvody, ktoré by viedli súd k záveru o nepriznaní, prípadne čiastočnom priznaní
náhrady trov konania úspešnému žalobcovi.

12. Dôvody, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní, keď poukazuje na predmet konania – žalobu o plnenie

766,37 eur s prísl. a v tej súvislosti poukazuje na možnú tvrdosť, resp. neúmernosť výšky vzniknutých
trov konania vo vzťahu k uplatnenému nároku, podľa odvolacieho súdu nie sú takými dôvodmi, ktoré
by v týchto súvislostiach zakladali záver súdu o možnom znížení, prípadne nepriznaní nároku na
náhradu trov konania žalobcovi. Tieto dôvody sú významné z hľadiska skúmania účelnosti vynaložených
trov konania, s ktorou otázkou sa bude zaoberať súd prvej inštancie pri ustálení výšky náhrady trov

konania. Ani samotná skutočnosť, že na strane žalovaného ide o subjekt verejného práva bez toho,
aby akýmkoľvek spôsobom žalovaný tento možný dôvod bližšie rozviedol a konkretizoval, nie je takým
dôvodom,akománamysliust.§257C.s.p..prenepriznanienáhradytrovkonaniaúspešnémužalobcovi.

13. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny.14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalovanému.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).