Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118208524
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3118208524.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcov 1/ A. B., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX, 2/ E. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXXX/XX,
oboch právne zastúpených advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Hagara - Hagarová s. r. o.,
so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača 35, IČO 36 806 498, za ktorú koná JUDr. Ľubomír Hagara, proti
žalovaným 1/ F. G., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v C., H. XX/XXX, 2/ I. D., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom v D. XX, oboch právne zastúpených Mgr. Monikou Lackovičovou, advokátkou so sídlom v
Drietome 792, 3/ C. J., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v I., K. L. XX/X, zastúpenej M. K., bytom v I., N.
XXX/XX, 4/ A. B., narodenému XX.XX.XXXX, bytom vo Vrútkach, I. československej brigády 3243/25,

o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaným 3/ a 4/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali, aby súd určil, že žalovaná 3/ je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX ako parcela reg. "E" č. 291 v podiele 3/45 k. ú. I..

2. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. I., zapísanej na LV
č. XXXX ako parcela registra "E" č. 291 - ostatné plochy o výmere 307 m2, pričom ich spoluvlastnícky
podiel predstavuje pre každého 127/540, pričom svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli darovaním
od pôvodnej žalobkyne B. B. na základe zmluvy zo dňa 06.10.2021. Z titulu kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalovaným 4/ ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ako kupujúcimi dňa 22.02.2017, vloženej
do evidencie nehnuteľností pod V-1258/2017, sú ako spoluvlastníci označenej nehnuteľnosti zapísaní

aj žalovaní 1/ a 2/, pričom spoluvlastnícky podiel každého z nich predstavuje 3/90. V čase pred
uzavretím uvedenej kúpnej zmluvy nebol ani jeden zo žalovaných 1/ a 2/ spoluvlastníkom označenej
nehnuteľnosti, pričom ani jeden z nich nebol vo vzťahu k predávajúcemu osobou blízkou. Napriek tomu
predávajúci žalovaný 4/pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanými 1/ a 2/ ich právnej predchodkyni
ako spoluvlastníčke prevádzaný spoluvlastnícky podiel neponúkol na odkúpenie, čím došlo k porušeniu
jej predkupného práva. Listom zo dňa 29.01.2018 táto vyzvala žalovaných 1/ a 2/, aby jej kúpnou
zmluvou nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti ponúkli na predaj. Žalovaní

1/ a 2/ reagovali na výzvu odmietavo s tým, že predmetnou kúpnou zmluvou nadobudli aj ďalšie
nehnuteľnosti vrátane rodinného domu súp. č. XXX, pričom parc. č. XXX je priľahlým pozemkom a
zároveň prístupovou cestou k rodinnému domu a ako taká tvorí súčasť veci hlavnej, ktorá by bez
možnosti prístupu z verejnej komunikácie nemohla plniť účel, na ktorý bola vybudovaná. Keďže žalovaní1/ a 2/ na výzvu reagovali odmietavo, vznikol právnej predchodkyni žalobcov nárok domáhať sa na súde
nahradenia prejavu ich vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude predaj podielov žalovaných
na parc. č. XXX, ktorý v priebehu konania bol zamenený na určovaciu žalobu domáhať sa určenia

vlastníckeho práva v prospech žalovanej 3/.

3. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli žalobu zamietnuť. Uviedli, že nadobudli do podielového spoluvlastníctva
nehnuteľnosti rodinný dom súp.č. XXX na parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X o výmere 71m2, zast. pl. a
nádvoria, parc. č. 1598/2o výmere 45 m2, zast. pl. a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 106 m2, zast.

pl. a nádvoria, zapísané na LV č. XXX pre k. ú. I. a spoluvlastnícky podiel X/XX-XXX pozemku parc. č.
XXX o výmere 307 m2, ostatné plochy zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. I. od pôvodného vlastníka A.
B.. K rodinnému domu súp. č. XXX, tvoriacemu predmet kúpy, vedie jediná prístupová cesta cez priľahlý
pozemok parc. č. XXX. Pôvodný vlastník informoval žalovaných, že boli piati v poradí, ktorým predmet
kúpy ponúkol. Podľa jeho vyjadrenia ponúkal predmet kúpy i žalobkyni, ktorá o kúpu nehnuteľností
neprejavila záujem. Žalovaní 1/ a 2/ kúpili predmet kúpy v dobrej viere, že môžu rodinný dom s priľahlými

pozemkami užívať, vstúpiť do rodinného domu, vstúpiť na priľahlé pozemky peši i autom. Vyhovením
žaloby by došlo k ujme pri užívaní rodinného domu tým, že by sa žalovaným 1/ a 2/ znemožnil jediný
prístup k rodinnému domu súp. č. XXX. Žalovaní ďalej poukazujú na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa
v skutočnosti parc. č. XXX neužíva, nestará sa o ňu ani ju nevyužíva ako cestu. Navyše nadobudla
spoluvlastnícky podiel, resp. jeho časť (pod V3759/2017) po tom, ako už boli spoluvlastníkmi parc. č.

XXX aj žalovaní (spoluvlastnícky podiel nadobudli pod V 1258/2017) a nikto ich ako spoluvlastníkov
evidovaných v katastri nehnuteľností na využitie predkupného práva neoslovil.

4. Nebolo teda medzi stranami sporné, že 22.02.2017 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim
A. B. a kupujúcimi F. G. a I. D., predmetom ktorej bol rodinný dom súp. č. XXX, na parc. č, XXXX/X

v podiele 1/1, parc. č. XXXX/X, XXXX/X K. XXXX v podiele 1/1 (LV č. XXX k. ú. I.) a parc. č. XXX v
podiele 3/45 (LV č. XXXX k. ú. I.). B. B. bola podľa LV zo dňa 01.02.2018 podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti, parc. č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX k. ú. I., v podiele 127/270, žalovaní 1/ a 2/ boli
podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 3/90. Podľa LV č. XXXX zo dňa 03.06.2019 už bol žalovaný
1/ podielovým spoluvlastníkom v podiele 6/90 okrem iného na základe darovacej zmluvy zm. č. 51/19.

5. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa poukázala na to, že dňa 12.12.2016 došlo medzi žalovanou
3/ a žalovaným 4/ k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod podielu 3/45 na parc. č.
XXX, evidovanej na LV č. XXXX. Vzhľadom ku skutočnosti, že pôvodná žalobkyňa bola podielovou
spoluvlastníčkou k predmetnej parcele, vzniklo jej ex lege predkupné právo na podiely zvyšných

spoluvlastníkov v prípade, že títo sa rozhodnú svoj spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu.
Napriek uvedenému však jej zákonné predkupné právo rešpektované nebolo. Pôvodná žalobkyňa sa
preto písomným podaním domáhala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu v zákonom stanovenej
lehote. V dôsledku nerešpektovania zákonného predkupného práva sa tento právny úkon v okamihu
dovolania sa relatívnej neplatnosti stáva absolútne neplatným. Automaticky všetky ďalšie scudzovacie

úkony týkajúce sa danej nehnuteľnosti sú absolútne neplatné a preto pôvodná žalobkyňa namietala aj
neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným 4/ a žalovanými 1/ a 2/ v časti, ktorá sa týka predmetnej
nehnuteľnosti, pričom vzniesla námietku relatívnej neplatnosti aj v časti prevodu sporného podielu medzi
žalovaným 4/ a žalovanými 1/ a 2/. Na základe toho žiadala pôvodná žalobkyňa pripustiť zmenu žaloby
v tom zmysle, že súd určí, že žalovaná 3/ je vlastníčkou podielu 3/45 na parc. č. XXX. Žiadanú zmenu

žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 04.06.2019. Pôvodná žalobkyňa mala za to, že má naliehavý
právny záujem na podanej žalobe, ktorou tak, ako ju uplatnila, uprednostnila špeciálnu úpravu nároku
v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že bolo porušené jeho predkupné právo. Žalobu
podala včas v trojročnej premlčacej dobe a podľa ustálenej súdnej praxe ju bolo možné podať aj vtedy,
keď k porušeniu predkupného práva už došlo. Pôvodná žalobkyňa v konaní riadne uviedla právny dôvod,

ktorý ju vedie k vyvolaniu súdneho sporu, spočívajúci v tom, že žalovaná 3/ ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností, neponúkla jej svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu. Ďalej mala pôvodná žalobkyňa za to,
že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj preto, že t. č. má sťažený prechod po spornej
parcele č. XXX, hoci je takmer polovičnou spoluvlastníčkou tejto parcely, k nezhodám v súčasnosti
dochádza preto, lebo žalovaný 1/ ako vlastník 3/45 podielu parcely robí prieky, prechod cez uvedenú

parcelu rôznym spôsobom znemožňuje, v prípade určenia vlastníckeho práva žiadaným spôsobom by
prestal byť spoluvlastníkom spornej parcely, čo by odstránilo jeho možnosti znemožňovať prechod po
tejto parcele.6. Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V prvom rade mali za to, že pôvodná
žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, spornú parcelu žiadnym spôsobom
nevyužíva, nepredstavuje pre ňu prechod k prípadnému domu, ktorý tam nemá, navyše v prípade, ak

by žalovaný 1/ stratil svoj spoluvlastnícky podiel, stratil by celkom prístup k svojmu domu. Samotná
pôvodná žalobkyňa nadobudla časť svojho podielu tiež spôsobom, ktorý nerešpektoval predkupné práva
ostatných spoluvlastníkov, čo je aj dôvodom žaloby podanej tunajšiemu s údu pod spisovou značkou
24C/17/2020. Okrem toho žiada podiel nad rámec možného, svoje predkupné právo by mohla realizovať
len v pomere k veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu.

7. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že v prvom rade ho mrzia zlé vzťahy. Parcela č. XXX znamená prístupovú
cestu k jeho domu, pričom iná prístupová cesta k jeho domu nie je, aj keď od cesty je postavená bránka,
rodičia žalobkyne, ktorí majú dom na druhej strane ulice, majú od bránky kľúč, čo znamená, že môžu na
parcelu č. XXX vstupovať, navyše bránka je otvorená. Faktom je aj to, že časť spornej parcely rodičia
žalobkyne oddelili plotom, cez ktorý sa on, hoci je spoluvlastník, už nedostane. Za plotom je pes, senník

a posadené stromy. Rodinný dom, v ktorom t. č. býva, kúpil od žalovaného 4/, spolu s podielom na
spornej parcele, ktorý znamená dodnes jedinú prístupovú cestu k domu.

8. Žalovaná 3/ navrhla žalobu zamietnuť, uviedla, že celá zloba vznikla z toho, že rodičia žalobkyne
chcú dosiahnuť, aby žalovaný 1/ nemal prístup k domu a bol nútený im dom predať. Ide pritom reálne

iba o pár m2, vďaka čomu má žalovaný 1/ jediný prístup k domu. Sporná parcela bola vždy prechodná,
nikdy nebol problém, navyše žalobkyňa aj s rodičmi môžu tade prechádzať na ďalšie pozemky, nič im
nebráni. Žalobkyňa 3/ súhlasila s predajom podielu na spornej parcele, potom neskôr za ňou prišli a
dali jej bez čítania podvodom podpísať zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa prevod ruší. Hneď na to
reagovali, napísali vyjadrenie a podali to na súd.

9. Žalovaný 4/ navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že rodina Meravých vlastní prakticky všetko
od hranice parcely č. 1599, pôvodne tam bolo viacero domov, ktoré postupne odkúpili. Vzhľadom na to,
čo vlastnia, sa môžu na svoj pozemok dostať z druhej strany, žalovaný 1/ takúto možnosť nemá. Cesta
bola vždy prechodná. Pokiaľ ide o ďalších spoluvlastníkov parcely č. XXX, prebiehajú dedičské konania,

nie je predpoklad, že by niektorí z ďalších vlastníkov svoje podiely žalobkyni predali.

10. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

11. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

12. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

13. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti

právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ (vecnej povahy) ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol

na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon,
na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný, v prípade,
ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ). Právnym dôvodom dovolania sa
tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe
možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne

oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle § 603 ods. 3 OZ bude domáhať toho, aby
mu bola vec ponúknutá na kúpu, má možnosť podať žalobu o nahradenie vôle povinného. Situácia, v
ktorej bolo predkupné právo porušené avšak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne
nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenémuzostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento
sa rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text
zákona (viď § 603 ods. 3 OZ), preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať

súdne konanie. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods.
3 OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ
- možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a
špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje.
Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu

(§40a OZ) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci z § 603 ods. 3 OZ (napr. žiadať o nahradenie prejavu
jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu). ( Rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo46/2013, 7Cdo47/2013.)

14. Rovnako v rozsudku z 30. júna 2010 sp. zn. 4 Cdo 48/2009 je vyjadrený právny záver, že "oprávnený
spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka

na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o
prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe)
domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania
rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O. s. p.). Treťou

možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.
Súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci vylúčené.
Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona nemožno vyvodiť
ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené". ...
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že "dotknutí podieloví

spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť
od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z jeho
porušenia. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah,
ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť
súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho

podiel. Právne nemožné by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od
nadobúdateľa". ( Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/124/2018.)

15. Prijatím návrhu sú teda zmluvné strany viazané. Ak povinná osoba (jeden z podielových
spoluvlastníkov) vec scudzí bez toho, aby ju ponúkla oprávnenému (ďalšiemu podielovému

spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nadobúdateľ vec
získal, ale oprávnený má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a Občianskeho
zákonníka), alebo sa voči nadobúdateľovi (novému podielovému spoluvlastníkovi) domáhať, aby mu
vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak sa oprávnený spoluvlastník
účinne dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, nemôže sa úspešne

domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, pretože ju nadobúdateľ platne nenadobudol.
Ak si nadobúdateľ nesplní povinnosť ponúknuť oprávnenému vec na predaj za podmienok, za ktorých
mu vec mala pôvodne ponúknuť povinná osoba, oprávnený sa môže domáhať na súde , aby jeho
prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím. Práva vyplývajúce z § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka môže teda podielový spoluvlastník uplatniť, aj keď relatívnu neplatnosť zmluvy,

na základe ktorej nadobúdateľ vec získal , neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil, ale vadne alebo
neúčinne. Predpokladom postupu podľa týchto ustanovení teda nie je, aby sa oprávnený najprv dovolal
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu ku všetkým účastníkom
zmluvy. ( Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 1/2013.)

16. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka) , má pri
porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa
bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na
tretiuosobu(§40aObčianskehozákonníka);jehožalobamusívtakomtoprípadesmerovaťvočivšetkým
účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo,

lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu
právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sana súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, c/ sa uspokojí s
tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach

ponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešenízvolí.Vzmysle
§ 140 veta prvá Občianskeho zákonníka a k sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). V uvedenom ustanovení je upravené
zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj
spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov),

musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a
výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať (uplatnením
analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú
do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606 Občianskeho
zákonníka. Ako bolo už uvedené zákon v prípade v porušenia predkupného práva spoluvlastníka
ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z riešení uvedených v

písm. a/ až c/ zvolí, pričom jednotlivé nároky sa vzájomne vylučujú a oprávnený sa nemôže zároveň
domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov. Porušenie predkupného práva však v žiadnom prípade
neumožňuje oprávnenému domáhať sa na tom, kto predkupné právo porušil predaja veci, a to ani
žalobou podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Podstata predkupného práva spočíva totiž v tom, že vlastník veci,
pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného

práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleží
na oprávnenom , či ponuku príjme. Vlastník nemá povinnosť vec predať a túto povinnosť nemá ani
v prípade, ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode; táto povinnosť vec predať nie vynútiteľná. ( Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/122/2009.)

17. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.06.2021 rozhodol tak, že žalobu zamietol, dospel k záveru,
žepôvodnážalobkyňasanemohladomáhaťochranyakospoluvlastníčkaurčovacoužalobou,kedybude
určené vlastnícke právo k spornému podielu v jej prospech a tiež nepreukázala naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.

18. V dôsledku odvolania sa vecou zaoberal súd druhej inštancie, Krajský súd v Trenčíne, ktorý
uznesením zo dňa 26.04.2022, č. k. 27Co/90/2021-334, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že zjavne rozhodoval o inom
predmete konania ako o tom, ktorý bol žalobkyňou v zmysle ňou poslednej formulovanej a súdom

pripustenej zmeny vymedzený, pretože rozhodoval o nároku pôvodnej žalobkyne, ktorá sa domáhala
určenia vlastníckeho práva pre seba a nie pre žalovanú 3/. Išlo o takú vadu, ktorá bez ďalšieho nemôže
mať za následok iné ako zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

19. V priebehu konania došlo k zmene na strane žalobkyne, žalobcovia k svojej argumentácii dodali,

že základnou vecou, ktorú chcú dosiahnuť, je príslušná zmena v katastri nehnuteľností, nakoľko
táto nezodpovedá skutočnému stavu, žalovaná 3/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel s porušením
predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, jej právny úkon bol relatívne neplatný s dôsledkom
neplatnosti od jeho počiatku, preto sú absolútne neplatné aj následné právne úkony. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení vyplýva z práv z predkupného práva.

20. Žalovaní 1/ a 2/ naďalej žiadali žalobu zamietnuť, poukázali na to, že sporný pozemok predstavuje
prístupovú cestu k ich domovej nehnuteľnosti, pričom žalobcovia sa správajú tak, ako by boli výlučnými
vlastníkmi tohto pozemku, znemožňujú jej užívanie ostatným spoluvlastníkom, nezhody eskalujú,
viacerými súdnymi žalobami chcú docieliť, že budú vlastníkmi celej parcely č. XXX. Konanie žalobcov

vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná 3/ rovnako
žiadala žalobu zamietnuť, v žiadnom prípade by svoj podiel, ak by ho nadobudla, nepredala. Žalovaný
4/ tiež nesúhlasil so žalobou, podľa neho žalobcovia na ceste na parc. č. XXX nemajú čo robiť, sporná
cesta bola v minulosti priechodná pre všetkých, nielen pre vlastníkov domov v jej okolí.

21.Predpokladomúspešnostižalobyourčenie,čituprávnyvzťahaleboprávoječinieje,súpoprocesnej
stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý
právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu je právny vzťah či nie je, má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorý v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení jedaný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, kde by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

22. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej

skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritériá na ich
kategorizáciu. Ak je kritérium členenia žalobný návrh (petit), hovoríme o žalobách na plnenie a o
žalobáchurčovacích.Ustanovenie§137CSPuvádzajednotlivédruhyžalôbdemonštratívne.Inážaloba,
teda v § 137 neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného

práva, teda hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie
ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti.
Normatívny význam ustanovenia § 137 CSP spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre
niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý
právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného

predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná. Pri určovacej žalobe (§ 137
písm. c)) znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba) alebo, či tu právo nie
je (negatívna určovacia žaloba). Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu
určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne
účinky, nie je exekučným titulom a vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou.

25. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené
právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú
intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom

užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného
práva. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137
písm. c/ CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa
ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom

bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj

napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

26. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže

(nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý
dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu
žaloby (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006). Žalobca nemá
povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak právny záujem
vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia,

že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak
právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.
Oprávneniepodaťtakútourčovaciužalobuzakladánevyvrátiteľnúdomnienku,žeprávnyzáujemžalobcu
je daný.27. Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§
140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z

predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka) ; jeho žaloba musí
v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu,
pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať
voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového

spoluvlastníka) , aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok,
za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie,
má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený
prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci
zmluvný prejav nadobúdateľa, c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči
nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či

vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí.

28. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci žalobcovia nemali naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, pretože nimi zvolený prostriedok na ochranu ich práv nie je vhodne
zvolený a takýmto petitom (žalobou) sa ich neistota neodstráni. Žalobcovia mali možnosť domáhať sa

ochrany svojich práv iným procesným spôsobom. Žaloba v predmetnej veci, tak ako je formulovaná, je
žalobou podľa § 137 písm. c) CSP, pretože predmetom tejto žaloby je určenie, či tu právo je alebo nie
je. Žaloba v predmetnej veci nie je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, pričom v takom prípade platí, že
takáto žaloba je prípustná len za podmienky, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Z vyššie citovaných ustanovení a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, aké možnosti má
dotknutý spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva. Zákon nepripúšťa možnosť, uplatniť si
nárok z predkupného práva takým spôsobom, ako sa ho domáhajú žalobcovia, teda určením vlastníctva
v prospech žalovanej 3/ v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že predávajúci
nerešpektoval predkupné právo oprávnenej osoby, prislúcha im nárok domáhať sa od kupujúceho,

aby im vec prenechal. Týmto nárokom, ktorý prislúcha proti každému nadobúdateľovi veci zaťaženej
predkupným právom, sa vecná povaha predkupného práva vyčerpáva. So svojím spoluvlastníckym
podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou, ale jeho zmluvná
voľnosť je obmedzená predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Z neho vyplýva, že ak niektorý
zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného

zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen
niektorému z nich). V prípade predaja spoluvlastníckeho podielu ide o odplatný prevod vlastníctva
k spoluvlastníckemu podielu a oprávnená osoba (opomenutý spoluvlastník) má mať možnosť kúpiť
prevádzaný podiel za kúpnu cenu ako prípadný ďalší kupujúci. Nadobudnúť spoluvlastnícky podiel
bezodplatne určením vlastníckeho práva nie je možné.

30. Podmienkou prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého
právneho záujmu. Ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa podanou žalobou môže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva. Určovacia žaloba je vo všeobecnosti prípustná pri spornosti práv resp. právnych vzťahov

k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností, ak vyhovujúci rozsudok môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo/56/2003). V danej veci
neboli sporné vlastnícke vzťahy, evidované na LV č. XXXX k. ú. I., teda nebolo sporné, že žalobcovia
sú toho času podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXX v podiele 127/540 a žalovaný 1/ (nadobúdateľ
spoluvlastníckeho podielu) je podielovým spoluvlastníkom tejto parcely v podiele 6/90. Nebolo sporné

ani to, že došlo k popísaným prevodom sporného podielu parc. č. XXX, či už medzi žalovanými 3/
a 4/ a následne medzi žalovanými 4/ a 1/, 2/. Žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva v
prospech žalovanej 3/, dokonca proti jej vôli, ale týmto určením sa nenaplnia ich nároky z predkupného
práva, na ich postavení sa nič nezmení a požadované rozhodnutie nie je základom pre usporiadanie
vzťahov strán sporu. Navyše žalovaná 3/ nemá záujem získať späť svoj spoluvlastnícky podiel, ak by

ho aj získala, nároky žalobcov z predkupného práva sa nenaplnia. Nárok z porušenia predkupného
práva má majetkový charakter, úspešné uplatnenie tohto nároku predpokladá uzavretie zmluvy (v tomto
prípade kúpnej), hoci aj súdnou cestou cez súdnym rozhodnutím nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa
spoluvlastníckeho podielu. Vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ (podiely 127/540) nebolo ohrozené,nevyžaduje právnu ochranu, ďalší podiel nevlastnia a vlastniť ani nebudú, pokiaľ ho naznačeným
spôsobom nezískajú. Postavenie žalobcov nie je neisté a správne formulovanou žalobou by svoje
majetkové právo mohli úspešne uplatniť. Za daných okolností mal súd za to, že na požadovanom určení

nie je naliehavý právny záujem, a preto žalobu zamietol.

31. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

32. Žalobcovia mali možnosť tiež podať žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, teda požadovať, aby

sa rozhodlo o určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná 3/, resp. následne
žalovaný 4/, išlo by o určenie právnej skutočnosti, pričom táto možnosť vyplýva z vyššie citovaného §
40a Občianskeho zákonníka. Túto možnosť nevyužili.

33. Vyššie uvedené postačovalo k rozhodnutiu vo veci, preto súd nemal dôvod bližšie sa zaoberať

ďalšími argumentami, resp. námietkami strán sporu.

34. Napriek tomu je potrebné poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je
upravená zásada, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje

posúdiť vec súdom v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi
a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť, poskytnúť právnu ochranu uplatňovaného daného práva.
Obdobne to platí aj vo vzťahu k právnym povinnostiam. Toto posúdenie je teda založené na úvahe
súdu, ktorá musí byť predložená vždy konkrétnymi zisteniami, dovoľujúcimi taký záver, že v danej veci
výkon práv a povinností, ktoré už inak vyplývajú z daných právnych predpisov alebo zo záväzkového

vzťahu alebo z inej obdobnej právnej skutočnosti, by bol v takomto rozpore, a to aj s prihliadnutím
na postavenie druhej strany a so zreteľom na všetky významné konkrétne okolnosti prípadu. Toto
ustanovenie za vyššie uvedených podmienok umožňuje teda zásah až do výkonu už existujúcich
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Iba na základe ustanovenia § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka nemožno však založiť vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Toto

ustanovenie nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie
ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych,
elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Iný extenzívny výklad tohto
ustanovenia by bol v rozpore s jeho poslaním a účelu.

35. Predmetná parcela č. XXX v minulosti aj teraz slúži pre zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam
žalobcov ale aj žalovaných 1/ a 2/, vlastne je akousi obslužnou parcelou pre prístup k nehnuteľnostiam.
Potom uplatnenie predkupného práva na takýto pozemok je možno považovať za zneužitie
spoluvlastníctvaavrozporesdobrýmimravmi.Striktnédodržanie§140OZbybolovzrejmomnepomere
kspravodlivejochraneprávžalovanýchv1/a2/radeakoďalšíchspoluvlastníkovtejtoparcely,ktorímajú

prístup k svojmu domu zabezpečený výlučne prostredníctvom vlastnenia spoluvlastníckeho podielu na
tejto prístupovej ceste. V prípade uplatnenia a realizovania predkupného práva žalobcami v 1/ a 2/rade,
žalovaní v 1/ a 2/ rade by stratili prístup k svojej nehnuteľnosti, čo by značne zasiahlo do ich práv, na čom
nič nemení skutočnosť, že by museli svoju ochranu riešiť prípadne aj súdnou cestou zriadením vecného
bremena vez priľahlý pozemok. Vlastnícke právo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore

so všeobecnými záujmami chránenými zákonom (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR).

36. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, táto zostala zachovaná aj po prevode
spoluvlastníckeho podielu od ich dcéry ako pôvodnej žalobkyne, ktorá včas namietla v zmysle § 40a OZ
relatívnu neplatnosť oboch sporných právnych úkonov (rozhodnutie NS SR 3Cdo/239/2012). Aktívna

legitimácia žalobcov ale je ovplyvnená tým, že prakticky žiadajú celý podiel 6/90 parc. č. XXX, ktorý
bol predmetom sporných prevodov, pričom nerešpektujú § 140 OZ, z ktorého vyplýva, že podieloví
spoluvlastníci majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti svojich podielov tzn., že rozhoduje
pomer spoluvlastníckych podielov (rozhodnutie NS SR 2Cdo/91/2008). Celého podielu by sa mohlidomáhať, pokiaľ by došlo k dohode s ostatnými spoluvlastníkmi, to sa nestalo, nečinnosť ostatných
podielových spoluvlastníkov nemožno v žiadnom prípade vykladať ako nemý súhlas s tým, že jeden zo
spoluvlastníkov si uplatní svoj nárok nad rámec obmedzenia z § 140 OZ.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. Pretože žalovaní v 1/ až 4/ rade boli v spore plne úspešní, patrila by všetkým náhrada trov konania
v plnej výške voči žalobcom v 1/ a 2/ rade. Náhradu trov konania si uplatnili len žalovaní 1/ a 2/, bola im

v celom rozsahu priznaná, žalovaným 3/ a 4/ náhrada trov konania priznaná nebola, nakoľko si náhradu
trov konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.