Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523201052
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1523201052.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Q. B. R. K., P.: XX XXX XXX, Z.
M., C., proti žalovanej: F. D., Q. XX, C., o zaplatenie 65,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15.08.2023, č.k. B5-50C/21/2023-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r

d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.08.2023, č.k. B5-50C/21/2023-39, zastavil konanie (výrok
I.), žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 9,80 eura prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. (výrok II.) a

žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.03.2023 domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 65,88 eura s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobca
podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 01.08.2023 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu
úhrady žalovanej sumy žalovanou.

3. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť predtým než sa
začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd prvej inštancie bez vyžiadania súhlasu
žalovanej so späťvzatím, konanie za aplikácie § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zastavil.

4. Žalobca pri podaní žaloby zaplatil súdny poplatok v sume 16,50 eura. O jeho vrátení žalobcovi, po
krátení, v sume 9,80 eura súd prvej inštancie rozhodol podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

5. Konajúci súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď skúmal procesnú
zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách. Majúc za to, že z procesnej stránky

zavinila zastavenie konania žalovaná, ktorá nesplnila svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas, priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

6. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaná dôvodiac, že po doručení platobného rozkazu konajúceho súdu dňa
24.05.2023 omylom a bez právneho dôvodu zaplatila na účet žalobcu sumu 84,48 eura, ktorá

pozostávala z dlžnej istiny 65,88 eura, pokuty v sume 17 eur a poštovného v sume 2,10 eura. Následne
po preverení jednotlivých dokladov zistila, že žalobcovi uhradila v plnom rozsahu platby od roku 2017a ním účtovaný nedoplatok za obdobie od 01.06.2021 do 30.04.2022 neexistuje. Žalobca sa teda na
jej úkor bezdôvodne obohatil, pričom v skutočnosti evidoval nedoplatok za roky 2014 a 2017 v sume
48,88 eura, ktorú pohľadávku považovala za premlčanú; táto pritom ani nebola predmetom vyúčtovania

a podanej žaloby. Predmetné skutočnosti žalovaná uviedla i v podanom odpore proti platobnému
rozkazu, avšak súd prvej inštancie sa s nimi vôbec nezaoberal. Záverom, zdôrazňujúc, že bez ohľadu
na dôvod späťvzatia žaloby, za ktorý žalobca označil úhradu dlžnej sumy, avšak bez udania dátumu
a jej výšky, trvala na tom, že k zastaveniu konania nedošlo jej zavinením, a preto žalobcovi nevznikol
nárok na náhradu trov konania. Na uvedenom základe žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil

napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie a žiadnej procesnej strane nárok na náhradu trov
konania nepriznal. Ako prílohu žalovaná priložila výpis pohybu z jej účtu v Tatra banka, a.s. zo dňa
24.05.2023.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zopakoval, že žalovaná uhradila dňa 25.05.2023 dlžnú
sumu 84,48 eura, jej dlh v zmysle § 599 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len

„Občiansky zákonník“) zanikol, a preto zobral žalobu v celom rozsahu späť. Keďže v rámci platieb, na
ktoré v odpore proti platobnému rozkazu žalovaná poukazovala, neuviedla obdobie, za ktoré hradila tú
ktorú pohľadávku, započítal jej platby na tie predpisy splatné najskôr. Žalobný nárok nepovažoval za
premlčaný.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. V prípade zastavenia konania sa vo všeobecnosti uplatňuje zásada zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, tak na strane žalobcu,

ako aj na strane žalovaného. Zodpovednosť na zastavení konania, t.j. zavinenie, sa posudzuje len z
hľadiska procesného, a nie z hľadiska hmotného práva, keďže v takom prípade by išlo o posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej; zavinenie je potrebné posudzovať objektívne, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo

odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalovanej požiadavky, potom nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie
medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke.

11. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o trovách konania, ktorým žalobcovi priznal nárok na plnú

náhradu trov konania voči žalovanej tým, že po podaní žaloby žalovaná dňa 25.05.2023 dobrovoľne
uhradila žalovanú sumu, ako i trovy konania, čím procesne zavinila zastavenie konania. Z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania bol nárok žalobcu ako verejnoprávnej inštitúcie zriadenej
zákonom č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska na zaplatenie úhrady za poskytované služby
v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou

Slovenska za špecifikované obdobie od 01.06.2021 do 30.04.2022 v sume 65,88 eura; predmetná
suma pozostávala z istiny v sume 48,88 eura a pokuty v sume 17 eur, pričom žalobca žiadal i úhradu
poštovného v sume 2,10 eura a náhradu trov konania v sume 16,50 eura. Súd prvej inštancie vydal
vo veci dňa 23.03.2023, č.k. 50C/21/2023-12, platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná dňa
29.05.2023 odpor, namietajúc nedôvodnosť nároku, čo do jeho základu a výšky. Žalobca písomným

podaním zo dňa 01.08.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť, z dôvodu úhrady celej žalovanej sumy
žalovanou, ktorú skutočnosť žalovaná potvrdila v podanom odvolaní, doplňujúc, že sumu 84,48 eura
zaplatila dňa 24.05.2023 omylom, nakoľko až po preverení dokladov zistila, že žalobcova pohľadávka
neexistuje.

12. Vzhľadom na to, že žalobca si uplatňoval v konaní nárok na zaplatenie sumy 65,88 eura spolu
s príslušenstvom a trovami konania, pričom nebolo sporné, že žalovaná mu po obdržaní platobného
rozkazu zaplatila sumu pokrývajúcu žalovaný nárok (sumu 84,48 eura), čo bolo dôvodom i späťvzatia
žaloby, možno súhlasiť s názorom konajúceho súdu, že žalobca preukázal, že k dispozičnému úkonupristúpil pre správanie žalovanej, ktorá sa zachovala v zmysle jeho žalobnej pohľadávky; existuje
potom nepochybne súvislosť medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa
domáhal a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu späť, z čoho nepochybne vyplýva i procesné

zavinenie žalovanej na späťvzatí žaloby. Na uvedené pritom nemalo vplyv tvrdenie žalovanej o jej omyle,
resp. o neexistencii pohľadávky žalobcu za účtované obdobie (01.06.2021 do 30.04.2022), nakoľko
podľa prehľadu platieb žalobcovi riadne zaplatila úhradu za poskytnuté služby. Za daného procesného
stavu totiž nebolo úlohou konajúceho súdu posudzovať dôvodnosť uplatneného nároku. Zároveň treba
podotknúť, že pokiaľ žalobca evidoval voči žalovanej viacero pohľadávok totožnej povahy a výšky a

žalovaná pri úhrade svojich záväzkov nešpecifikovala, na ktorý z nich plní, žalobca mohol vychádzať zo
zásady priority a považovať za splnené záväzky najskôr splatné.

13. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nijako
nepochybil, keď so zreteľom na správanie žalovanej, ktorá sa po podaní žaloby zachovala v súlade so
žalobnou požiadavkou žalobcu, jej pričítal procesné zavinenie na zastavení konania. Vzhľadom na túto

skutočnosť, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania
potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.

14. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech,

nepriznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala, nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z
obsahu súdneho spisu zistil, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).