Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319201478
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2319201478.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci v spore žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E., proti žalovanej: F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X,
H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 10C/15/2019-279 zo dňa 12. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil predmet vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí: Aktíva: rodinný
dom
a/ Rodinný dom so súpisným číslom XXXX stojaci na pozemku s parcelným číslo 469/4 registra „C“,

pozemok parc. č. 469/1 registra „C“ o výmere 824 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria a
pozemok parc. č. 469/4 registra „C“ o rozlohe 180 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria,
spoločne zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom príslušným okresným úradom - katastrálnym
odborom pre katastrálne územie C., obec C., okres Galanta v hodnote 191.000,- eur.
b/ príjazdová cesta
Spoluvlastnícky podiel 1/2 vzhľadom k celku na pozemku parc. č. 469/3, reg. „C“ o výmere 229 m2,

druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v k. ú. C., okres Galanta, obec C., vedený
príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom na LV. č. XXX v hodnote 4.007,50,- eur.
c/ zariadenie rodinného domu
záhradný slnečník čiernej farby s priemerom 3 m (1 ks)
záhradný nábytok (kresla 10 ks: 6 ks tyrkysovej farby + 4 ks čiernej farby) a stôl bielej farby (1ks)
záhradný plastový box čiernej farby (1 ks)

záhradný sušiak na prádlo s priemerom 3 m značky LEIFHEIT (1 ks)
dámsky a pánsky bicykel značky Kelly's čierno-modrej farby (1 ks + 1 ks)
záhradná elektrická zelená kosačka značky BOSCH s 2 akumulátormi (1 ks)
záhradný elektrický vertikutátor šedej farby značky AL-KO (1 ks)
automatická závlaha na záhony a trávnik (set: čerpadlo, vodáreň, čerpadlo a počítač)
wapka žltej farby značky KARCHER (1 ks)

rôzne náradie z garáže (šróbováky, kľúče, kladivá, vŕtačka, búracie kladivo, uťahovačka,
karbobrúska,atď)
detská outdoorová trampolína (1 ks) - záhradný drevený detský domček so šmykľavkou a pieskoviskom
(1 ks)
Spálňa:
hnedá látková manželská posteľ (zakúpená v Mobel Hoff BA) s matracmi Dormeo (1 ks)

nočné stolíky z dubovej dyhy z IKEA (2 ks)
sušič na vlasy (1 ks)digitálna váha (1 ks)
Orbitrek fitness (1 ks)
Hosťovská izba:

IKEA rozkladací biely látkový gauč (1 ks)
IKEA čierny lesklý písací stolík (1 ks)
IKEA biela otočná stolička (1 ks)
IKEA biely lesklý TV stolík/komoda (1 ks)
IKEA zrkadlo (1 ks)

XBOX 360 čiernej farby (1 ks)
notebook ASUS (1 ks)
42” Philips TV (1 ks)
Detská izba:
detská poschodová masívna drevená posteľ s matracom (1 ks)
detský zelený písací nastaviteľný “rastúci” stolík (1 ks)

detská zelená otočná “rastúca” stolička (1 ks)
knihovňa (1 ks)
biele IKEA komody (3 ks)
zelený TÚLI vak (1 ks)
Kuchyňa a jedáleň:

kávovar ručný pákový nerezový Catler (1 ks)
mixér oranžový Tefal (1 ks)
rôzne zariadenie kuchynskej linky (príbor, hrnce, taniere, misy, ...)
jedálenský stôl bielej farby (1 ks)
jedálenské kožené biele stoličky (6 ks)

Obývačka:
hnedá sedacia látková súprava (1 ks)
konferenčný biely lesklý stolík (1 ks)
TV biely lesklý stolík (1 ks)
55” TV Blaupunkt (1 ks)

Práčovňa:
práčka (1 ks) a sušička (1 ks), obe značky Bosch
vysávač Philips (1 ks)
regálový systém IKEA (2 ks), v zostatkovej súhrnnej hodnote 2.000,- eur.
d/, osobné motorové vozidlo

Automobil značky KIA Ceed Sporty Wagon, 1.4 VCCT, EČV: I., v zostatkovej hodnote 10.000,- eur
Pasíva:
a) Hypotekárny úver J., a.s.
Hypotekárny úver J. K. D., a. s., č. zmluvy 090086 ku mesiacu január 2022 v zostatkovej výške: -
73.596,33,- eur

b/ Spotrebný úver L. k dňu 7.1.2017 (splatený): 0,- eur
sumy použité na splátky hypotekárneho úveru v J., a. s. vo výške 9.895,- eur,
splátky hypotekárneho úveru vo L., M. vo výške 3.481,27 eur, finančné prostriedky na platby plynu pre
SPP vo výške 599,37 eur a elektriny pre ZSE vo výške 1.123,35 eur z finančných prostriedkov žalobcu
do spoločného bezpodielového spoluvlastníctva manželov 20.000,- eur použitých do spoločného

bezpodielového spoluvlastníctva manželov z finančných prostriedkov žalovanej; II. výrokom vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal:
a/rodinný dom
Rodinný dom so súpisným číslom XXXX stojaci na pozemku s parcelným číslo 469/4 registra „C“,
pozemok parc. č. 469/1 registra „C“ o výmere 824 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria a

pozemok parc. č. 469/4 registra „C“ o rozlohe 180 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria,
spoločne zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom príslušným okresným úradom - katastrálnym
odborom pre katastrálne územie C., obec C., okres Galanta v hodnote 191.000,- eur.
b/ príjazdová cesta
Spoluvlastnícky podiel 1/2 vzhľadom k celku na pozemku parc. č. 469/3, reg. „C“ o výmere 229 m2,

druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v k. ú. C., okres Galanta, obec C., vedený
príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom na LV. č. XXX v hodnote 4.007,50,- eur s tým, že
žalobca preberá na seba povinnosť vyplatenia hypotekárneho úveru v J., M. číslo zmluvy 090086 vovýške 73.596,33 eur, spotrebného úveru vo L., M. vo výške 0,- eur; III. výrokom prikázal do výlučného
vlastníctva žalovanej:
a/ osobné motorové vozidlo

Automobil značky KIA Ceed Sporty Wagon, VCCT, EČV: I., v zostatkovej hodnote 10.000,- eur
b/ zariadenie rodinného domu
záhradný slnečník čiernej farby s priemerom 3 m (1 ks)
záhradný nábytok (kresla 10 ks: 6 ks tyrkysovej farby + 4 ks čiernej farby) a stôl bielej farby (1ks)
záhradný plastový box čiernej farby (1 ks)

záhradný sušiak na prádlo s priemerom 3 m značky LEIFHEIT (1 ks)
dámsky a pánsky bicykel značky Kelly's čierno-modrej farby (1 ks + 1 ks)
záhradná elektrická zelená kosačka značky BOSCH s 2 akumulátormi (1 ks)
záhradný elektrický vertikutátor šedej farby značky AL-KO (1 ks)
automatická závlaha na záhony a trávnik (set: čerpadlo, vodáreň, čerpadlo a počítač)
wapka žltej farby značky KARCHER (1 ks)

rôzne náradie z garáže (šróbováky, kľúče, kladivá, vŕtačka, búracie kladivo, uťahovačka, karbobrúska,
atď)
detská outdoorová trampolína (1 ks)
záhradný drevený detský domček so šmykľavkou a pieskoviskom (1 ks)
Spálňa:

hnedá látková manželská posteľ (zakúpená v Mobel Hoff BA) s matracmi Dormeo (1 ks)
nočné stolíky z dubovej dyhy z IKEA (2 ks)
sušič na vlasy (1 ks)
digitálna váha (1 ks)
Orbitrek fitness (1 ks)

Hosťovská izba:
IKEA rozkladací biely látkový gauč (1 ks)
IKEA čierny lesklý písací stolík (1 ks)
IKEA biela otočná stolička (1 ks)
IKEA biely lesklý TV stolík/komoda (1 ks)

IKEA zrkadlo (1 ks)
XBOX 360 čiernej farby (1 ks)
notebook ASUS (1 ks)
42” Philips TV (1 ks)
Detská izba:

detská poschodová masívna drevená posteľ s matracom (1 ks)
detský zelený písací nastaviteľný “rastúci” stolík (1 ks)
detská zelená otočná “rastúca” stolička (1 ks)
knihovňa (1 ks)
biele IKEA komody (3 ks)

zelený TÚLI vak (1 ks)
Kuchyňa a jedáleň:
kávovar ručný pákový nerezový Catler (1 ks)
mixér oranžový Tefal (1 ks)
rôzne zariadenie kuchynskej linky (príbor, hrnce, taniere, misy, ...)

jedálenský stôl bielej farby (1 ks)
jedálenské kožené biele stoličky (6 ks)
Obývačka:
hnedá sedacia látková súprava (1 ks)
konferenčný biely lesklý stolík (1 ks)

TV biely lesklý stolík (1 ks)
55” TV Blaupunkt (1 ks)
Práčovňa:
práčka (1 ks) a sušička (1 ks), obe značky Bosch
vysávač Philips (1 ks)

regálový systém IKEA (2 ks)
v zostatkovej súhrnnej hodnote 2.000,- eur; IV. výrokom zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej vyrovnávací
podiel vo výške 120.312,18 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; V. výrokom žiadnej zo
strán nepriznal právo na náhradu trov konania; VI. výrokom uložil žalobcovi a žalovanej povinnosťzaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok na účet okresného súdu vo výške 8.871,06 eur s
tým, že zaplatením jednej zo strán zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej strany, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1
a 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“),
s poukazom na procesné ustanovenia § 232 ods. 1, 2, 3, § 251, § 255 zákona č. 160/2015 Z. z Civilný
sporový poriadkom v platnom znení (ďalej aj CSP“), § 2 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 veta prvá, § 7 ods.

8, položky 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku a výpis z registra trestov.

3. Vychádzal zo skutkových zistení, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu
č. k. 8P/44/2016-34 zo dňa 20.12.2016 (právoplatný dňa 7.1.2017). Na objednávku žalobcu znalec
vypracoval znalecký posudok č. 154/2018, pričom ohodnotil všeobecnú cenu nehnuteľnosti v sume
191.000,- eur. Dňa 14.11.2008 strany sporu s J. a.s. uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru č. 090086 vo

výške 4.500.000,- Sk (149.372,63 eur). Banka potvrdila zostatok úveru 96.065,20 eur. Žalobca so svojim
bratom A. B. C. uzatvorili ako kupujúci s predávajúcimi N. M. D. O. P., Q. Q., O. P. a N. A. D., O. P. kúpnu
zmluvu dňa 17.12.2007, v zmysle ktorej predávajúci predali svoj spoluvlastnícky podiel kupujúcim za
dohodnutú cenu 400.000,- Sk. Predmetom prevodu boli pozemky zapísané na LV č. XXX, parcela č.
470, zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2 v podieloch 1/8-iny a 3/16-in na LV č. XXX, parcela

č. 741 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a na LV č. XXX parcela č. 468 - záhrada o výmere
507 m2. Žalobca dokladom o pohybe na účte H. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2018
(čl. 51) preukazoval platenie platieb za plyn, elektrinu, splátky za hypotekárny úver a spotrebný úver
vedený vo L. D. M. spolu aj s účtom vedeným vo L. D.. Inzerátmi realitných kancelárií (na čl. 93-100)
preukazoval žalobca výšku prenájmu za porovnateľný bungalov nachádzajúci sa v Q. H. vo výške 950,-

eur mesačne, trojizbového rodinného domu v P. vo výške 650,- eur, štvorizbových rodinných domov
nachádzajúcich sa v B. vo výške 1.500,- eur a štvorizbovej novostavby nachádzajúcej sa na P. L. I. vo
výške 1.000,- eur. Dňa 10.6.2016 žalobca uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľom A. N. P. za účelom
nájmu bytu, s dohodnutým nájmom 650,- eur mesačne (vrátane platieb spojených s užívaním bytu).

4. Z vykonaného dokazovania právne uzavrel, že predmet BSM tvoria nehnuteľné veci, hnuteľné veci,
motorové vozidlo zn. Kia Ceed Sporty Wagon, pasíva - hypotekárny úver J., a. s., spotrebný úver L.,
M. a finančné prostriedky, ktoré žalobca zaplatil zo svojich finančných prostriedkov do BSM. Žalovaná
súhlasila s predmetom BSM označených nehnuteľností, príjazdovej cesty, zariadenia rodinného domu
a ich cien, osobného motorového vozidla, ďalej súhlasila s tým, že sa má podieľať na platbe spoločného

úveru a energií. Ohľadne údržby a opravách rodinného domu, na ktorej by sa mal žalobca podieľať,
žiadnu špecifikáciu ani ohľadom hnuteľných vecí nepredložila. Žalovaná poprela, že by pozemok bol
zakúpený z finančných prostriedkov žalobcu, ktoré mal pred uzavretím manželstva. Uplatnila
si finančný obnos vo výške 20.000,- eur, ktoré vložila do spoločného majetku jej matka v mesiaci
6/2011 na účet, ktorý užíval výlučne žalobca z dôvodu, že jej umožnila bývať v jej byte, patriaceho

do jej výlučného vlastníctva s tým, že peniaze boli investované do rodinného domu. Žalobca tvrdenie
žalobkyne nerozporoval v zmysle § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Okresnému súdu
žalobca nepredložil vlastné tvrdenia o predmetnej skutkovej okolnosti. Svedok A. B. C. (brat žalobcu)
na pojednávaní potvrdil, že so žalobcom na jednej strane ako kupujúci uzavreli s predávajúcimi kúpnu
zmluvu (pozemok), v zmysle ktorej kúpili za 900.000,- Sk (29.742,23 eur). Po kúpe pozemku geodet

vymeral pozemok na dve časti, z ktorej celkovej výmery boli odobraté 2 á na výstavbu príjazdovej cesty.
Svedok nevedel uviesť, či finančný obnos zo strany žalobcu použitý na kúpu pozemku pochádzal zo
spoločných peňazí alebo výlučných peňazí patriacich žalobcovi. D. L., M. oznámila, že výpis z účtu
z roku 2007 nemôže zaslať z dôvodu, že ich archivuje iba 10 rokov. Okresný súd mal za to, že pokiaľ
žalobca tvrdil, že finančné prostriedky na kúpu pozemku zaplatil z vlastných finančných prostriedkov

a žalovaná účinne poprela jeho tvrdenie, dôkazné bremeno zaťažilo žalobcu, ktorý výsluchom svedka
nepreukázal, že finančné prostriedky tvorili jeho vlastníctvo a boli použité na kúpu pozemku. Žalovaná
rozporovala tvrdenie žalobcu, že pozemok bol kupovaný krátko po uzavretí manželstva, a teda pre
krátkosť trvania manželstva strany nemohli mať spoločné peniaze, keď tvrdila, že so žalobcom žila v
spoločnej domácnosti od roku 2002 s tým, že využívala účet žalobcu, ktorý mal založený v banke a

kúpna cena bola vyplatená z úveru, ktorý poskytla VÚB, a. s. V tomto smere okresný súd poukázal
na R 42/72, podľa ktorého, pokiaľ k nadobudnutiu veci vedľa vlastných prostriedkov, toho ktorého
manžela sa použila, čo len časť prostriedkov spoločných, stáva sa nadobudnutá vec v celom rozsahu
súčasťou BSM, a to bez ohľadu na rozsah prostriedkov použitých v BSM. Žalobca si uplatnil nájomnéza prenájom nehnuteľnosti za obdobie 1/2017-1/2022 v polovici za výhradné užívanie nehnuteľnosti
žalovanou. Podľa názoru okresného súdu žalobca na tieto nároky nemá v konaní o vyporiadanie BSM
nárok. Čo sa týka uplatneného nájomného za výhradné užívanie nehnuteľnosti žalovanou, žalobca má

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si môže uplatniť samostatnou žalobou (poukaz na
rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2616/99). Za uplatnené obdobie po zániku manželstva tento nárok nie
je možné priznať aj z dôvodu, že zánikom manželstva zaniklo aj BSM. Tento právny názor platí aj pri
uplatnenom nároku možného nájomného za prenájom nehnuteľnosti. Okresný súd dal do pozornosti §
145 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade nájmu nehnuteľnosti by žalobca potreboval

súhlas žalovanej z dôvodu, že sa nejedná o bežnú vec a vzhľadom na rozvedených manželov, pričom
žalobca opustil spoločnú domácnosť ešte pred rozvodom manželstva, okresný súd si nevie predstaviť,
že by žalovaná za tejto situácii umožnila žalobcovi prenajať nehnuteľnosť. Okrem toho žalobca v konaní
ani netvrdil, že by mal plán nehnuteľnosť dať do nájmu.

5. Okresný súd do masy BSM určil rodinný dom v cene 191.000,- eur, príjazdovú cestu v cene 4.007,50

eur, zariadenie rodinného domu v cene 2.000 eur, osobné motorové vozidlo v cene 10.000 eur, pasíva
- hypotekárny úver J., a s. v zostatkovej výške 73.596,33 eur, spotrebný úver L., a. s. v zostatkovej
výške 0 eur, čiastky, ktoré žalobca dal zo spoločného majetku do BSM - finančné prostriedky na splátky
hypotekárneho úveru J. vo výške 9.895 eur, spotrebného úveru vo L., M. vo výške 3.481,27 eur, finančné
prostriedky na platby plynu SPP vo výške 599,37 eur, elektriny ZSE vo výške 1.123,35 eur a sumu

20.000,- eur poskytnutú žalovanou do spoločného majetku.

6. Žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva prikázal rodinný dom v hodnote 191.000,- eur, príjazdovú
cestu v cene 4.007,50 eur, čo spolu činí 195.007,50 eur a žalovanej zariadenie rodinného domu v
cene 2.000 eur a osobné motorové vozidlo v cene 10.000 eur, čo spolu činí 12.000 eur. To znamená,

že žalobca dostal viac o 183.007,50 eur. Z tejto sumy okresný súd odpočítal zostatok hypotekárneho
úveru vo výške 73.596,33 eur, čo činí 115.411,17 - 15.098,99 eur (sumu, ktorú vložil žalobca zo svojich
finančných prostriedkov do spoločného majetku) = 100.312,18 eur + 20 000 eur (sumu, ktorú vložila do
spoločného majetku žalovaná) = 120.312,18 eur, ktorá suma tvorí vyrovnávací podiel pre žalovanú z
titulu vyporiadania BSM, ktorú je žalobca povinný žalovanej zaplatiť.

7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal čiastočný úspech v konaní v
rozsahu 56 % trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní (88-12=56). Celkový predmet
konania bol vo výške 295.702,- eur a žalobca bol úspešný vo výške 260.764,74 eur (295.702 – 20.000

– 14.937,26).

8. Podľa zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov č. 71/1992 Zb., Položky
6 písm. b/ za vyporiadanie BSM manželov sa platí súdny poplatok z predmetu konania (295.702), ak
sa skončilo konanie rozsudkom 3 % (295.702,- x 3 % = 8.871,06). Okresný súd zaviazal žalobcu a

žalovanú zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 8.871,- eur spoločne a nerozdielne na
účet okresného súdu.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmeniť tak, že žalobca nadobudne do

výlučného vlastníctva: vlastnícky podiel 1/1 nehnuteľností špecifikovaných ako: Rodinný dom so
súpisným číslom XXXX stojaci na pozemku s parcelným číslo 469/4 registra „C“, pozemok parc. č. 469/1
registra „C“ o výmere 824 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. 469/4
registra „C“ o rozlohe 180 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria spoločne zapísané na Liste
vlastníctva č. XXXX vedenom príslušným okresným úradom - katastrálnym odborom pre katastrálne

územie C., obec C., okres Galanta; Spoluvlastnícky podiel 1/2 vzhľadom k celku na pozemku parc. č.
469/3, reg. „C“ o výmere 229 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúci sa v k. ú.
C., okres Galanta, obec C., vedený príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom na LV. č. XXX.
Žalobca prevezme záväzky: Hypotekárny úver poskytnutý J. K. D., a. s., č. zmluvy 090086, v zostatkovej
hodnote 73.596,33 eur. Žalovaná nadobudne do výlučného vlastníctva: zariadenie rodinného domu v

celkovej hodnote 2.000,- eur a automobil značky KIA Cee`d Sporty Wagon, 1.4 VCCT, EČV: I. v hodnote
10.000,-eur.Žalobcajepovinnýuhradiťexmanželkefinančnévyrovnanievovýške2.191,-euranáhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného
sporového poriadku. Argumentoval tým, že rozhodnutie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, keďokresný súd porušil právo žalobcu, tým že sa nevyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
v konaní a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Z vyjadrení žalovanej možno konštatovať, že v
návrhu žalobcu na vyporiadanie rozporovala skutočnosť, že žalobca neuhradil kúpnu cenu za pozemok,

na ktorom stojí RD zo svojich finančných prostriedkov, ale zo spoločných prostriedkov, konkrétne z úveru
vo L., a. s. Zároveň si žalobkyňa uplatnila sumu vo výške 20.000,- eur ako jej do spoločného BSM
(ako je uvedené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 28.9.2020 „V mesiaci jún 2011 mi moja matka na
nás účet, ktorý užíval výlučne žalobca poskytla 20.000,- eur, pretože som jej umožnila bývať v mojom
byte, ktorý patrí do môjho osobného vlastníctva. Tieto peniaze boli investované do nášho rodinného

domu.“). Okresný súd bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania rozhodol o tom, že suma 20.000,- eur
bola vkladom žalovanej do BSM, keď v odôvodnení konštatuje, že žalobca toto tvrdenie nerozporoval v
zmysle § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, s čím nesúhlasí. Poukázal na to, že ani v jednom
z podaní žalobca neuvádzal, t. j. neakceptoval skutočnosť, že suma 20.000,- eur patrí do masy BSM ako
vklad žalovanej. Žalovaná svoje tvrdenie o vklade sumy 20.000,- eur nijakým spôsobom nepreukázala.
Naopak jej tvrdenie, že sumu 20.000,- eur vložila jej mama na účet, ktorý užíval výlučne žalobca je v

priamom rozpore s tvrdením žalobkyne. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 7.10.2021 vo vzťahu
k tvrdeniu žalobcu, že pozemok pod RD kúpil z vlastných finančných prostriedkov uviedla: „Je pravdou,
že v r. 2007 som žalobcom uzatvorila manželstvo, ale od r. 2002 sme žili v spoločnej domácnosti a ja
som využívala účet žalobcu, ktorý mal založený v banke.“ Žalovaná na jednej strane tvrdí, že prostriedky
na kúpu pozemku pod RD boli použité zo spoločného úveru vo L., a.s. a v tejto súvislosti konštatuje, že

so žalobcom žila v spoločnej domácnosti od roku 2002, a že využívala spoločný účet, na druhej strane
tvrdí, že jej matka vložila 20.000,- eur na účet, ktorý „výlučne využíval“ žalobca. S takýmito rozdielnymi
tvrdeniami žalovanej sa Okresný súd nijako nevyporiadal. Z tvrdení žalovanej nie je zrejmé, či táto suma
predstavovala dar matky dcére, alebo nájomné (ako platba za užívanie bytu žalovanej). Táto skutočnosť
je pritom rozhodujúca pre určenie masy BSM, pretože ak by bola suma 20.000,- eur darom, potom by

sa táto suma považovala za sumu, ktorá do BSM nepatrí, ak by však táto suma bola platba za užívanie
bytu – nájomné, v takom prípade by táto suma predstavovala spoločný príjem domácnosti. Žalovaná
tvrdením o vklade sumy vo výške 20.000,- eur jej matkou na účet žalobcu neuniesla dôkazné bremeno
– táto skutočnosť nebola v konaní nijako preukázaná. Od žalobcu nie je možné objektívne požadovať
predloženie výpisov z účtov z banky, tak ako to v konaní požadovala žalovaná, nakoľko aj v odpovedi L.

a. s. na vyžiadanie výpisov z účtu je uvedené, že ich banka archivuje 10 rokov. Poukázal na rozdielne
hodnotenie dôkazov okresným súdom, kedy okresnému súdu stačilo tvrdenie žalovanej, že jej matka
vložila v roku 2011 na účet žalobcu sumu 20.000,- eur a podľa žalovanej boli tieto prostriedky použité na
rodinný dom, pričom žalovaná svoje tvrdenie počas celého konania nijako nepodložila dôkazmi a naopak
žalobca v konaní tvrdil, že pozemok pod rodinný dom kúpil za 14.937,26 eur, so svojich finančných

prostriedkov, pričom toto svoje tvrdenie podložil listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka, čo okresný súd
nesprávne vyhodnotil a sumu 14.937,26 eur (450.000 Sk) neuznal ako vklad žalobcu do spoločného
majetku exmanželov. Ak pristúpime na odôvodnenie okresného súdu, že žalobca nerozporoval nárok
žalovanej na sumu 20.000,- eur, a z tohto dôvodu okresný súd priznal žalovanej túto sumu ako jej
vklad do spoločného majetku, tak z rovnakého dôvodu by mal okresný súd priznať nárok žalobcu na

polovicu nájomného za výhradné užívanie nehnuteľností exmanželkou, ktoré si žalobca uplatňuje od
januára 2017. Nárok na polovicu nájomného za výhradné užívanie nehnuteľností manželkou žalobca
v konaní priebežne aktualizoval a v záverečnom vyjadrení žalobcu zo dňa 24.1.2022 žalobca vyčíslil
tento nárok k 1/2022 na sumu 37.496,73 eur. Žalovaná počas celého konania ani raz nenamietala
vyššie uvedený nárok žalobcu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazujúc na

rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2616/99 odkazuje žalobcu, aby si svoj nárok na
uplatnil v inom konaní. Pričom si žalobca riadne odôvodnil a uplatnil svoj nárok v konaní o vyporiadaní
BSM v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR. Žalobca požadoval polovicu z
položky „nájom“ ako kompenzáciu titulom ušlého nájomného za nemožnosť užívania nehnuteľností
patriacich do BSM. Žalobca si nechal vypracovať odborné vyjadrenie realitnej kancelárie, ktorá vyčíslila

nájomné za obdobie 1/2017 až 1/2022 na celkovú sumu vo výške 74.993,46 eur, pričom žalobcovi
vzniká nárok na polovicu z tejto sumy, t. j. 37.496,73. Táto suma ani dôvod vzniku nároku nebol zo
strany žalovanej nijako napadnutý, hoci bola žalovaná právne zastúpená. Okresný súd v napadnutom
rozhodnutí odkazuje žalobcu na ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, kde konštatuje, že žalobca
by na prenájom nehnuteľnosti potreboval súhlas žalovanej čo si okresný súd nevie predstaviť. Takéto

odôvodnenie a úvahy okresného súdu sú nad rámec vykonaného dokazovania, sú to nepodložené
domnienky a nemožno ich akceptovať. Pred pojednávaním v rámci neformálnej komunikácie odporučil
sudca žalobcovi uplatniť si nárok z bezdôvodného obohatenia v konaní o vyporiadaní BSM. Na základe
tejto komunikácie, ako aj z dôvodu hospodárnosti sa žalobca rozhodol stiahnuť žalobu o zaplatenie13.500,- eur (konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 8C/47/2018) a tento nárok si žalobca
uplatnil v konaní o vyporiadaní BSM a to návrhom na doplnenie žaloby o vyporiadenie BSM /návrh na
pripustenie zmeny petitu zo dňa 28.5.2019. Okresný súd odkázaním žalobcu na ďalšie konanie vo veci

uplatnenia si nároku za užívanie nehnuteľností žalovanej nad rámec jej podielu považuje žalobca za
denegatio iustitiae – odopretie spravodlivosti.

10. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že do masy BSM patria
aktíva: rodinný dom v cene 191.000,- eur, príjazdová cesta v cene 4.007,50 eur, zariadenie rodinného

domu v cene 2.000,- eur, osobné motorové vozidlo v cene 10.000,- eur, pasíva: hypotekárny úver J. vo
výške 9.895,- eur, spotrebný úver vo L. vo výške 3.481,27 eur, finančné prostriedky na platby plynu SPP
vo výške 599,37 eur, elektriny ZSE vo výške 1.123,35 eur a sumu 20.000,- eur poskytnutú žalovanou do
spoločného majetku. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaná do spoločného majetku
vložila sumu 20.000,- eur a zároveň žalovaná nerozporovala nárok žalobcu na kompenzáciu titulom
ušlého nájomného za nemožnosť užívania nehnuteľností patriacich do BSM vo výške 37.496,73 eur.

Pozemok pod rodinným domom uhradil žalobca zo svojich finančných prostriedkov a výpoveď žalovanej
vo veci dispozície s jeho účtom považuje za nedôveryhodnú.

11. Žalobca rozporuje masu BSM určenú okresným súdom ako aj výpočet vyrovnacieho podielu, ktorý
je chybný, keď v odseku 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku nesprávne aplikoval normu. Okresný

súd určil vyrovnací podiel pre žalovanú vo výške 120.312,18 eur. Pričom žalobca poukázal aj na
to, že matematické chyby sú badateľné aj vo výpočte vyporiadacieho podielu (nesprávne sčitovanie/
odčitovanie, nerozdelenie hodnoty masy BSM dvomi, keďže podiely manželov sú 50 %). V prípade, že
by masa BSM bola tvorená, tak ako ju určil okresný súd mal byť vyrovnací podiel pre manželku vo výške
57.156,09 eur (aktíva – pasíva – čo dal do spoločné žalobca - čo dala do spoločného žalobkyňa, takto

vypočítaná suma tvorí masu BSM, t. j. /207.007,50 – 73.596,33 – 15.098,99 – 20.000/ = 98.312,18 eur. Z
dôvodu, že obaja manželia majú nárok na polovicu majetku, masa BSM sa vydelí dvoma, t.j. 98.312,18 :
2 = 49.156,09 eur. Keďže okresný súd žalovanej priznal vklad do BSM vo výške 20.000,- jej vyrovnací
podiel je 49.156,09 + 20.000 = 69.156,09 eur. Na záver je potrebné odčítať hodnotu vecí prikázaných
žalovanej vo výške 12.000,- eur, t. j. 69.156,09 – 12.000 = 57.156,09 eur.

12. Poukázal na odsek 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd odôvodňuje
rozhodnutie o nepriznaní trov konania, ani jednej strane konania, keďže žalobca bol v konaní čiastočne
úspešný a to vo výške 56 %, pričom nie je zrejmé ako dospel k výpočtu úspechu žalobcu ako rozdiel
sumy 88-12. Z uvedeného nie je zrejmé čo znamená číslo 88 a čo znamená číslo 12. Avšak z uvedeného

je zrejmé, že výsledok odčítania 88-12 je 76. Žalobca rozhodnutie okresného súdu o nepriznaní trov
považuje za nedostatočne odôvodnené a v rozpore s § 255 ods. 1 CSP. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé ako okresný súd dospel k hodnote sporu vo výške 295.702,- eur, podľa ktorého
následne vypočítal súdny poplatok. Z tohto dôvodu považuje žalobca aj VI. výrok za nepreskúmateľný
a arbitrárny. K odvolaniu pripojil žalobu zo dňa 5.10.2018, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia

sumy 13.500,- eur, Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 23.5.2019 vo veci sp. zn. 8C/47/2018, uznesenie
okresného súdu č. k. 8C/47/2018-119 zo dňa 23.5.2019.

13. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu uviedla (27.6.2022), že napadnutý rozsudok
je vecne správny, navrhuje ho potvrdiť. Žalovaná sa zúčastnila aj na predmediačnom stretnutí s

mediátorkou p. O. R. v júli 2019 v Bratislave. Mediátorka po stretnutí tlmočila exmanželovi /žalobcovi/ jej
záujem o mimosúdnu dohodu, rovnako sa vyjadrila vo svojej písomnej odpovedi 23.8.2021 mediátorovi
p. G. S.. Má za to, že oslovovanie mediátorov bolo zo strany žalobcu len účelové. Ďalším dôkazom
je aj súhlas s predajom spoločnej nehnuteľnosti (rodinného domu) navrhnutým právnym zástupcom
žalobcu v prítomnosti žalobcu a právnej zástupkyne žalovanej tesne pred pojednávaním 28.9.2020,

v vzápätí žalobca trval na súdnom pojednávaní. Aj tak žalovaná pokračovala v komunikácii ohľadom
predaja domu prostredníctvom spoločne zvolenej realitnej kancelárie za sumu 200.000,- eur, po
odrátaní zbytku hypotekárneho úveru čiastku navrhovala rozdeliť 1 s tým, že ostatné finančné položky
sa vzájomne zúčtujú a tým pádom vynulujú (požiadavky žalobcu pozemok, preplatenie úverov...a
požiadavka žalovanej 20.000,- eur) a hnuteľné veci sa rozdelia podľa toho, kto si čo bude chcieť

ponechať. Žalobca tento návrh odmietol. Napriek tomu žalobca oslovil realitnú kanceláriu bez vedomia
žalovanej. Žalovaná sa realitnej maklérke vyjadrila, že s predajom súhlasí, avšak najprv treba doriešiť
rozdelenie financií a ak príde k dohode, bude žalovaná realitnú maklérku kontaktovať. Nesúhlas s
návrhom žalobcu nemožno považovať za negatívny alebo pasívny postoj, rovnako nemožno považovaťza takýto postoj nereagovanie na písomné podania žalobcu, práve naopak, nerozporovanie požiadaviek
žalobcu.ŽalovanázotrvalavrodinnomdomenažiadosťžalobcukvôlinávšteveZŠspoločnýmmaloletým
synom v Šoporni, kde sa nachádza aj nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania BSM. Ak by

išlo o problémy s platením nákladov, žalobca by súhlasil s požiadavkou žalovanej o prepis zmlúv s
dodávateľmi energií a vody, na ktoré postačuje zaslať vyplnený formulár mailom, toto však niekoľko
rokov odmietal, tak ako odmietal posielať potvrdenie o zaplatení platieb vyššie uvedeným spoločnostiam
ako aj vyúčtovacie faktúry s preplatkami a nedoplatkami či zmenenými preddavkami platieb. Žalobca
odmietol prepísať energie a vo februári 2019 neoznámil nedoplatok a ani nezaplatil nedoplatok hoci

žalovaná tieto peniaze žalobcovi poslala na účet a spoločnosť SPP pristúpila k prerušeniu dodávky plynu
a žalovaná musela znovu celú čiastku vrátane poplatku za znovupripojenie zaplatiť na účet SPP. Žalobca
potvrdenie o platbách ako aj zasielanie vyúčtovacích faktúr zasielať odmietol a v októbri 2020 pristúpil
svojvoľne k zrušeniu dodávateľských zmlúv s SPP a ZSE, čo znamenalo nielen prerušenie dodávok ale
aj odpojenie od energií. Žalovaná musela čakať na samotné odpojenie a až potom mohla požiadať o
znovu pripojenie, čo v prípade spoločnosti SPP trvalo 4 týždne. Žalobca pokračoval vo svojom správaní

aj v roku 2022, keď vo februári požiadal spoločnosť ZSVS o prerušenie dodávok vody i keď žalovaná
platby za dodávku vody uhradila priamo spoločnosti ZSVS, prerušenie dodávky trvá do dnes. Nakoľko
sa nejednalo o odpojenie, žalovanú tým dostal žalobca do neriešiteľnej situácie, nakoľko ZSVS nemôže
uzatvárať novú zmluvu, kým nie je zrušená pôvodná alebo nepríde k prepisu na iného odberateľa.
Prepis na meno žalovanej však žalobca znovu odmietol. Žalovaná býva v nehnuteľnosti s maloletým

školopovinným dieťaťom, ktoré z dôvodu nedostatku pitnej vody muselo bývať u svojej starej mamy
(matky žalovanej) v Seredi, čo si vyžadovalo cestovanie do školy buď autobusom alebo autom matkou
t.j. žalovanou. Je zrejmé, že žalovanej užívanie nehnuteľnosti sa nedá považovať za také, ktoré by sa
mohlo označiť ako vyhovujúce v zmysle zneužívajúce a aj dokazuje, že jej užívanie nehnuteľnosti nie
je bezplatné. V sumári platieb doručenej na okresný súd žalobcom, sú uvedené nepravdivé údaje, ktorý

nezahŕňa preplatky a ráta platby aj za mesiace v mesiaci vyúčtovania, v ktorom dodávatelia energií
spotrebu nefakturujú a neráta platby, ktoré žalovaná posielala na účet dodávateľom a ktoré žalobcovi
oznamovala. Žalovaná rozporovala prostriedky, ktoré podľa tvrdenia žalobcu vynaložil z prostriedkov,
ktorými údajne disponoval pred vstupom do manželstva t.j. pred 25.8.2007 a tvrdila, že prostriedky na
kúpu pozemkov boli financované z úveru v banke L. a požiadala okresný súd o vyžiadane výpisov z

účtov /úverového aj bežného účtu/ ako dôkaz, nakoľko majiteľom účtov bol žalobca a žalovanej by
banka výpisy nepredložila. Sudkyňa na pojednávaní 7.10.2020 oznámila, že podľa vyjadrenia banky
nedisponujú výpismi staršími ako 10 rokov. Dôkazné bremeno v tomto prípade niesol žalobca, ktorý
výpis účelovo zatajil v snahe obohatiť sa na úkor žalovanej. Vyjadrenie žalobcu vo svojom odvolaní o
predložení listinných dôkazov o disponibilných prostriedkov ako aj dôkaz vo forme svedeckej výpovede

je nepravdivé tvrdenie, nakoľko zmluva o pozemok a ani prevzatie peňazí, ktoré doplnil žalobca neskôr
nedokazujú, že pred 25.8.2007 disponoval finančnými prostriedkami vo výške 14.937,26 eur a nepotvrdil
toanisvedok,ktorýpovedal,ženevieodkiaľjehobratmalfinančnéprostriedky,potvrdilvšak,ževedel,že
kúpa sa uskutočnila v čase manželského zväzku žalobcu a žalovanej. Výpis z účtu (Príloha č. 11 a č. 12)
dokazuje, že kúpa pozemku bola financovaná z úverových prostriedkov a následných ostatných príjmov

v danom mesiaci, ktoré okrem prevodu z úverového účtu boli mzda žalobcu a rodičovský príspevok
žalovanej (za spoločné dieťa so žalobcom, toho času vo veku 1 rok a 4 mesiace). Kúpa pozemku
bola realizovaná z prostriedkov patriacich do BSM a žalovaná považuje rozhodnutie súdu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno za správne a spravodlivé. Žalobca nerozporoval tvrdenie žalovanej, že išlo
o peniaze darované jej matkou, ani nepoprel samotné prijatie sumy 20.000,- eur na svoj účet od matky

žalovanej. Nakoľko matka žalovanej poslala prostriedky na účet žalobcu, banka žalovanej výpisy z účtu
neposkytne. Žalovaná poslala elektronicky výpis z exportu pohybov na účte, ktoré bol uskutočnený ešte
počas trvania manželstva a je len vo forme excelovskej tabuľky. Požiadavka žalobcu na nájomné je z
pohľaduzákonanenárokovateľná,pretoniejedôležitéosobitnérozporovanietohtobodužaloby,naktorú
poukázal žalobca vo svojom odvolaní. Žalobca opustil spoločnú domácnosť /nehnuteľnosť/ dobrovoľne

a na užívaní majetku matky so synom (žalovanej so synom/ sa dohodli. I tak však zotrvával /prespával/
aj v spoločnej domácnosti a to až do apríla 2017. V rozsudku je uvedený zostatok hypotekárneho úveru
k 1/2020 v sume 73.596,33 eur, z tejto sumy však nie je zrejmé koľko je zostatok istiny, ktorá by podľa
žalovanej mala byť odrátaná z aktív t.j. bez úrokov. Žalobca neuviedol dôkaz o zaplatení 9.895,- Eur
na splátky hypotekárneho úveru. V žalobe aj v rozsudku sa uvádza splátka 801,- eur, ale na prílohe

z 1/2022 je zjavné, že splátka je 726,08 Eur. Vzhľadom k tomuto rozdielu, by mal žalobca uviesť výpočet,
akým spôsobom prišiel k sume 9.895,- eur. Žalobca nezohľadňuje hodnotu majetku, ktorá bola prikázaná
žalobcovi, ktorá mu zostane aj po splatení hypotekárneho úveru, ktorú okresný súd správne zohľadnil.
Žalobca navrhuje prikázať sebe hodnotu majetku vo výške 195.007,50 eur a žalovanej vo výške 12.000,-eur + 2.191,- eur, t.j. 14.191,- eur, tzn. z. o 180.816,50 eur viac, čo nie je v súlade so zásadou, podľa
ktorej sú podiely oboch manželov rovnaké, okrem vlastných prostriedkov vynaložených do spoločného
majetku.

14. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu a uviedol, že žalovaná po prvýkrát
od začiatku konania o vyporiadaní BSM ucelene vyjadrila k svoj postoj k vyporiadaniu BSM. Žalovaná
sa nepodieľala na uhrádzaní splátok hypotekárneho úveru a veľmi nepravidelne uhrádzala platby za
energie. Nie je pravdou, že žalovaná umožnila žalobcovi užívať nehnuteľnosť. Súd prvej inštancie

ukončil dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 14.4.2022. Žalobca považuje dôkazy predložené
žalovanou vo vyjadrení zo dňa 25.6.2022 za dôkazy, na ktoré by v zmysle ustanovení Civilného
sporového poriadku odvolací súd nemal v žiadnom prípade prihliadať, nakoľko tieto prostriedky
procesnéhoútoku,resp.procesnejobranyneboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie.Dôkazy
predložené žalovanou nemožno považovať za novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Z
odpovede L. a.s. na žiadosť konajúceho okresného súdu vyplynulo, že banka požadovanými výpismi

nedisponuje nakoľko ich archivuje 10 rokov. Rovnako požadovanými výpismi nedisponuje ani žalobca,
žalobca nemá vedomosť odkiaľ môže žalovaná disponovať jeho výpismi z účtu z pred viac ako 10
rokov, v celom rozsahu spochybňuje ich autenticitu a predložené výpisy ako aj emaily považuje za
nedôveryhodné. V prípade ak by sa preukázalo, že výpis z účtu žalobcu je autentický, je presvedčení,
že predložený výpis ako aj email boli získané protiprávne, pretože neexistuje právny titul resp. s právom

súladná situácia, na základe ktorej by sa mohla exmanželka dostať legálne k predloženým dokumentom.
Predpokladá, že mohli byť získané na základe prehľadania osobných vecí žalobcu bez jeho vedomia.
V takom prípade by však došlo k získaniu listín porušením práva na súkromie, ktoré je chránené o.i. čl.
8 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Európsky súd pre ľudské práva opakovane
skonštatoval nedotknuteľnosť súkromia, napr. vo veci Niemietz c/a Nemecko súd skonštatoval, že „Súd

nepokladá za možné ani nutné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu definíciu pojmu súkromný život. Bolo by príliš
reštriktívne limitovať tento pojem na „vnútorný okruh“, v ktorom jedinec žije vlastný osobný život podľa
svojich predstáv, a úplne z neho vylúčiť svet nezahrnutý do tohto okruhu. Rešpektovanie súkromného
života musí do určitej miery rovnako zahŕňať i právo vytvárať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľudskými
bytosťami. Zdá sa, že neexistuje dôvod, aby takto chápaný pojem súkromný život vylučoval činnosti

profesijnej a obchodnej povahy, pretože práve v priebehu svojej pracovnej aktivity má väčšina ľudí
najväčšiu príležitosť rozvíjať vzťahy s vonkajším svetom.“ Akceptovaním dôkazu, ktorý bol získaný
porušením práva na súkromie, by sa súd dopustil závažného porušenia práv účastníka konania a to
bez ohľadu na to, či si súd samotný dôkaz neprávnym spôsobom zadovážil sám, alebo ho zadovážil
protiprávnym spôsobom iný z účastníkov konania, alebo ktokoľvek. Takýto dôkaz by bol tzv. „ovocím z

otráveného stromu“, ktoré sa nevzťahuje len priamo na nezákonne získané dôkazy. Neprípustné sú aj
akékoľvek iné dôkazy, ktoré boli získané na základe informácií získaných protiprávne (viď. Silverthorne
LumberCo.v.UnitedStates,251U.S.385(1920)).Dôkaznébremenootom,čiboldôkazzískanýlegálne
alebo nie potom zaťažuje tú stranu, ktorá dôkaz predložila. Dôkazy predložené žalovanou nemožno
považovať za novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, navyše žalobca považuje emaily a

predloženévýpisyzúčtovpredloženéžalovanouzaneautentickéanedôveryhodné,pretožiadaodvolací
súd, aby na predložené dôkazy neprihliadal.

15. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu a uviedla, že
k tvrdeniu žalobcu o protiprávnom získaní dôkazu poukázala na prílohu č. 11 vyjadrenia k odvolaniu,

v ktorej je email doručený od žalobcu žalovanej dňa 8.1.2021 o 16:40 prostredníctvom gmail na kópii
s PZ žalovanej a PZ žalobcu, v ktorom posiela dobrovoľne výpis zo svojho účtu vo L. z decembra
2007, ktorý obsahuje aj pôvodnú správu od pracovníka banky s poslaným výpisom z čoho je zrejmé,
že nejde o protiprávne získaný dôkaz. Žalovaná považuje žiadosť o neprihliadanie súdom na tento
dôkaz za neopodstatnené, nakoľko o existencii tohto výpisu, ktorý má žalobca k dispozícii upozornila

okresný súd na súdnom pojednávaní a žalobca toto vyjadrenie na súdnom pojednávaní nerozporoval
až v odvolaní tvrdil, že výpis nemôže predložiť vzhľadom k vyjadreniu banky o lehote prekračujúcej
10 rokov. Okresný súd nepovažoval za potrebné od žalovanej dôkaz predložiť a rozhodol na základe
ostatného dokazovania, že žalobca neuniesol aj bez tohto výpisu dôkazné bremeno. Žalovaná poslala
tento dôkaz vo svojom vyjadrení ako reakciu na tvrdenie žalobcu, ktorý prvýkrát tvrdil, že výpis nevie

predložiť, ako aj dôkaz o správnom rozhodnutí okresného súdu a v neposlednom rade dôkaz o nízkej
vierohodnosti tvrdení žalobcu a jeho právneho zástupcu.16. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu
žalobcu a uviedol, že v rámci odvolacej dupliky žalovaná predložila ako dôkaz email zo dňa 8.1.2021,
podľa ktorého žalobca zaslal žalovanej výpis z účtu za december 2007. Žalobca zaslanie takéhoto

emailu vo svojej pošte neeviduje a v plnom rozsahu rozporuje jeho autenticitu. Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že žalovaná osobne, alebo prostredníctvom svojej právnej zástupkyni, mala dostatočný
priestor na predkladanie dôkazov na podporu jej tvrdení v konaní pred prvostupňovým súdom.
Predložený dôkaz nie je novotou v odvolacom konaní v zmysle ustanovení § 366 CSP, a z tohto dôvodu
by naň odvolací súd nemal v žiadnom prípade prihliadať.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“, ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok), po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§

383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto postupom podľa § 365 ods. 1 písm. b), c) v spojení s
§ 391 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (v celom rozsahu) zrušil a vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán (bývalých manželov) spôsobom
uvedeným vo výrokoch (I., II., III., IV., V., VI.) napadnutého rozsudku s poukazom na odvolacie dôvody
žalobcu.

19.Konanieovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjekonaním,vktorommajústrany
sporu tak procesné postavenie žalobcu, ako aj procesné postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželovsúdomjeuplatnenéajrovnaképrávožalovaného,ataktiežjehoprávonasúdnuochranuvtejto
veci.Zároveňideokonanie,vktoromzprávnejúpravyvyplývaurčitýspôsobvyporiadaniavzťahovmedzi

jeho stranami v zmysle § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (rozsudok NS ČR z 28.5.2009 sp. zn.
22Cdo410/2008,aleboZhodnoteniepraxesúdovprivýkladeaaplikáciiustanovenínovelyObčianskeho
súdneho poriadku (zákona č. 49/1973 Sb.), schválené uznesením pléna NS ČSSR zo 16.12.1974 sp. zn.
Plsf 2/74 uverejnenépod č. 1/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Vzhľadom k tomu nemôže
rozhodnutie o vyporiadaní BSM nadobudnúť samostatne právoplatnosť podľa § 367 ods. 2 Civilného

sporového poriadku iba ohľadom niektorých vyporiadavaných položiek (rozsudok NS ČR z 5.2.2008
sp. zn. 22Cdo 3307/2006); odvolací súd potom podľa § 379 písm. c) CSP nie je viazaný rozsahom,
v ktorom sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. V ktorých veciach je odvolací súd viazaný
rozsahom odvolania vymedzuje Civilný sporový poriadok v § 379. Odvolací súd podľa tohto zákonného
ustanovenia nie je viazaný rozsahom odvolania v spore, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním vo veci, v ktorej z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania (§ 150 Občianskeho zákonníka), z tohto dôvodu
sa na prejednávanú vec vzťahuje ustanovenie § 379 písm. c) Civilného sporového poriadku. Výroková
časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (výrok o tom, čo sa z BSM prikazuje
tej ktorej strane a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na úplné vyrovnanie), preto treba na

toto rozhodnutie hľadieť ako jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov
konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana napadne odvolaním rozsudok prvoinštančného
súdu o vyporiadaní BSM odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiaden
z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť;
odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM a v

nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok potvrdiť,
zmeniťalebozrušiť(porovnajrozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo/91/2020).
Odvolanie žalobcu teda vyvolalo potrebu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu,ale len z dôvodov uplatnených stranami sporu v odvolaní, ktorými je odvolací súd podľa § 380 CSP
viazaný.

20. Odvolací súd uvádza, že v prípade rozhodovania súdu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do výroku rozsudku patrí, ktoré veci komu zostanú vo výlučnom vlastníctve
(prípadne v podielovom spoluvlastníctve), komu pripadne tá ktorá spoločná pohľadávka a kto komu
bude platiť ten ktorý spoločný dlh. Ak nejde o prípad, že čistá hodnota prikázaného majetku každej
strane je rovnaká, je súčasťou rozsudku aj samostatný výrok o tzv. vyporiadavacom podiele. Nič

iného do výroku nepatrí, teda ani zadefinovanie masy BSM v samostatnom výroku (tak ako to urobil
okresný súd v I. výroku napadnutého rozsudku). Všetko, čo bolo potrebné vyriešiť pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a čo nepatrí do výroku, musí byť náležite uvedené v
odôvodnení. V odôvodnení rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú byť
vyriešené všetky sporné predbežné otázky, ktoré sa týkajú rozsahu masy vyporiadavaného majetku.
Teda, čo tam patrí a čo nie, aká je cena jednotlivých vecí, aká je výška pohľadávok a záväzkov a ktoré

pohľadávky a dlhy sa súčasne stávajú predmetom vyporiadania, aká je celková hodnota vyporiadaného
majetku, ako sa určujú podiely oboch strán, ktoré veci majú vo svojej moci atď. V odôvodnení rozsudku
musí byť uvedený aj spôsob výpočtu výplatovej povinnosti. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje vždy viacero výrokov (medzi iným o tom, čo sa z
BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom, čia čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie),

treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie
práva strán sporu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vrátane tzv. širšieho vyporiadania) a
konštituovaťichnovépráva.Povinnosťjednéhozmanželovzaplatiťdruhémumanželovisumuzaúčelom
vyrovnania hodnôt aktív a pasív rozdelených medzi nich sa odrazí vo výroku o vyrovnaní podielov.

21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd
(§149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).

23. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy
manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka),

ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli
spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym titulom darovania alebo
dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet
ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo
ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len

jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich
po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj
iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi
uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka).

25. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do 3 rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutímsúdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci
z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník
užíva. U ostatných hnuteľných vecí a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve

a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových
právach, ktoré sú pre manželov spoločné. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti
majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný

na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú
návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný
navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý
strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM
môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku.

26. Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ), teda
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle
cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho
vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania
BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu

v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na
bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta
druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam
vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady
toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda

nienazadováženieveci,ktorátvoríBSM),pričomtietofinančnéprostriedkybolispotrebovanévpriebehu
manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR zo dňa
30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007).

27. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a

dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto
pohľadávkyadlhytotižvustanovení§143Občianskehozákonníkaniesúvysloveneupravené.Pritýchto
osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich

bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.
Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a
povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. Cpj 86/71, R42/1972).

28. Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať
aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto
vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám. Občiansky zákonník
pritom nemá výslovné ustanovenie o tom ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré
sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143 Občianskeho

zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 853 Občianskeho
zákonníka vychádzať z ustanovení zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im
najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pohľadávky a dlhy, ktoré
existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, napr. zanikli splnením

sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jeden účastník
zaplatiť na vyrovnaní podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po rozvode manželstva
podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu
(rozsudok NS ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo 14/06). Ak niektorý z manželov vynaložil na spoločný
majetok peňažné prostriedky z pôžičky (úveru) uzavretej výlučne ním, treba ju vyporiadať ako vnos

vynaložený týmto manželom na spoločný majetok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, keďže tento
manžel je pri vyporiadaný oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok. Ak išlo o vnosy, nie je pre ich vyporiadanie významné, či dlh z pôžičky bol po rozvode
manželstva resp. po zániku BSM manželom uhradený, resp. či by mohlo ísť o dlhy premlčané. Aknejde o vyporiadanie spoločného dlhu, potom netreba požičiavateľovi výrokom ukladať, aby dlh zaplatil
(uznesenie NS ČR 22Cdo 1151/2007).

29. Ak nie je ku dňu vyporiadania BSM dlh účastníkov uhradený, prikáže ho súd k úhrade niektorému
z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, teda včítane do tej doby už kapitalizovaného
príslušenstva – úrokov. Súd musí pritom vyporiadať nielen splatnú časť dlhu (včítane úrokov odo dňa
zániku BSM do dňa rozhodnutia), ale aj jeho príslušenstvo – úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti.
S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu pritom nie je možné vylúčiť možnosť, aby súd prikázal celý

zostatok spoločného dlhu účastníkom (včítane jeho príslušenstva) k úhrade každému z nich rovným
dielom (rozsudok NS ČR z 3.10.2006 22Cdo 14/2006). Logicky sa však môže jednať len o úroky dlhu,
ktoré je možné s poukazom na príslušnú zmluvu vyčísliť do budúcnosti, a nie o úroky z omeškania, ktoré
nie je možné predvídať, keďže zaviazaný účastník môže dlh uhradiť aj ihneď po rozhodnutí súdu, ktorým
bude k tomu zaviazaný, čím úroky z omeškania k dlhu neprirastú.

30. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú ktorému z bývalých manželov, nemá Občiansky
zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku,
ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané
alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia
mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené. Preto je nevyhnutné, aby

veci, ktoré tomu ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, boli presne určené a popísané
tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné.

31. Spôsob výpočtu a zohľadnenia investície (vnosu) pri vyporiadaní BSM zo zákonnej úpravy
nevyplýva, mechanizmy výpočtu nastavila súdna prax. Základe pravidlo vyplýva z rozsudku Najvyššieho

súdu zo dňa 28.11.1969 sp. zn. 8 Cz 36/69, zverejneného pod č. 57/1970 v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk, podľa ktorého to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť
uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom však len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti
podielu,ktorýkaždýznichdostávazospoločnéhomajetku.Pohľadávkatohozmanželov,ktorýzosvojho
výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči

celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (vnosu). Preto pri
stanovení výšky vyrovnávacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu investície (vnosu)
odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť. Správny je preto taký postup, že v prvom
rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku
investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty

spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Takto získaná hodnota je
určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov, pri rovnosti podielov je to
polovica uvedenej čiastky. K podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na
spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície (vnosu). Súčet musí dať vo svojom súhrne
celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Následne možno vypočítať sumu konkrétneho

vyrovnávacieho podielu (finančného vyrovnania). Pokiaľ sú súčasťou vyporiadania aj dlhy (pasíva), aj na
ich úhrade sa manželia podieľajú rovným dielom, preto je pri výpočte potrebné zohľadniť aj výšku pasív.
(k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo 4072/2010, sp. zn. 22 Cdo 4509/2011).

32. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom

tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastník mi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielové ho spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú
aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielové ho spoluvlastníctva manželov musí súd

prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej

peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení
rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustálicelkový majetok bez dlhov ako rozdiel u medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej
výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody
k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je

potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom
nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť
jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok,
resp.čozosvojhozaplatilnaspoločnýdlh(napr.vpodobezaplateniazostatkuúveru),atď.Rozdielmedzi
taktostanovenýmipodielmiukaždéhozmanželovapodielom,ktorýkaždémuzmanželovpatrí,musíbyť

rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/128/2012).

33. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť z odôvodnenia rozsudku
jednoznačnezrejmé,akosúddospelksume,ktorújejedenzúčastníkovpovinnýzaplatiťnavyporiadanie
spoluvlastníctva druhému účastníkovi (por. rozsudok NS ČR z 17.1.2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999).

34. Posúdiac rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa citovaných zákonných ustanovení, ich vyššie
uvedeného výkladu a kritérií rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM je zrejmé, že prvoinštančný súd sa
nimi dôsledne neriadil, a preto odvolací súd považoval odvolacie námietku žalobcu podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP za dôvodnú.

35. Predmetom konania prebiehajúceho na návrh žalobcu, podaným pred uplynutím troch rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán, bolo vyporiadanie zaniknutého BSM strán sporu
(právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 7.1.2017). Medzi stranami došlo k zhode o tom, ktoré
nehnuteľnosti a hnuteľné veci patria do masy BSM ako ku zhode o ich hodnote (nehnuteľností)
a hnuteľných vecí, došlo k zhode aj o tom komu (a ktoré) majú byť nehnuteľnosti a hnuteľné veci

prikázané. Odvolací súd konštatuje, že do masy BSM ako aktíva okresný súd správne zahrnul
nehnuteľnosti (zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre
katastrálne územie C., ako stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele
registra „C“, pozemok parc. č. 469/4 ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 824 m2, parcela registra
„C“, pozemok parc. č. 469/4 ako zastavaná plocha o výmere 824 m2, parcela registra „C“, pozemok

parc. č. 469/1 ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 180 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1
vzhľadomkcelkuanaLVč.XXXvedenomOkresnýmúradomGalanta, katastrálnyodborprekatastrálne
územie C., parcela registra „C“, pozemok parc. č. 469/3 ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere
229 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/2 - (nesprávne okresným súdom označenú iba ako príjazdová
cesta), ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a hnuteľnosti: osobné motorové vozidlo značky

KIA Ceed Sporty Wagon, 1.4 VCCT, ĚVČ: I., aj zariadenie rodinného domu: záhradný slnečník čiernej
farby s priemerom 3 m, záhradný nábytok (6 ks kresiel tyrkysovej farby, 4 ks kresiel čiernej farby + stôl
bielej farby), záhradný plastový box čiernej farby, záhradný sušiak na prádlo s priemerom 3 m značky
LEIFHEIT, dámsky bicykel značky Kelly's čierno-modrej farby, pánsky bicykel značky Kelly's čierno-
modrej farby, záhradná elektrická zelená kosačka zn. BOSCH s 2 akumulátormi, záhradný elektrický

vertikutátor šedej farby zn. AL-KO, automatická závlaha na záhony a trávnik /set: čerpadlo, vodáreň,
čerpadlo a počítač/, wapka žltej farby zn. KÄRCHER, rôzne náradie z garáže /šróbováky, kľúče, kladivá,
vŕtačka, búracie kladivo, uťahovačka, karbobrúska/, detská outdoorová trampolína, záhradný drevený
detský domček so šmykľavkou a pieskoviskom, zariadenie spálne (hnedá látková manželská posteľ
vrátane matracov zn. Dormeo, nočný stolík /2 kusy/ z dubovej dyhy IKEA, sušič na vlasy, digitálna váha,

Orbitrek fitness, zariadenie hosťovskej izby (rozkladací biely látkový gauč IKEA, čierny lesklý písací
stolík IKEA, biela otočná stolička IKEA, biely lesklý TV stolík-komoda IKEA, zrkadlo IKEA, XBOX 360
čiernej farby, notebook ASUS, televízor zn. Philips 42“), zariadenie detskej izby (detská poschodová
masívna drevená posteľ s matracom, detský zelený písací nastaviteľný „rastúci“ stolík, detská zelená
otočná „rastúca“ stolička, knihovňa, komoda biela IKEA 3 kusy, zelený TÚLI vak), zariadenie kuchyne

a jedálne (kávovar ručný pákový nerezový zn. Catler, oranžový mixér oranžový zn. Tefal, zariadenie
kuchynskej linky (príbor, hrnce, taniere, misy), biely jedálenský stôl, jedálenské kožené biele stoličky /6
ks/, zariadenie obývačky (hnedá sedacia látková súprava, konferenčný biely lesklý stolík, biely lesklý
TVstolík, televízor zn. Blaupunkt 55“), zariadenie práčovne (práčka zn. Bosch, sušička zn. Bosch,
vysávač zn. Philips, regálový systém IKEA /2 ks/), ktoré prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej.

36. Okresný súd v zmysle žaloby žalobcu zahrnul do pasív spoločný záväzok strán zo Zmluvy
o poskytnutí úveru reg. č. 090086 uzavretej dňa 14.11.2008 s J. K. D. a. s. (čl. 47), avšak bez toho,
aby zistil výšku nesplateného zostatku úveru ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu právoplatnosti rozsudkuo rozvode (dňa 7.1.2017 – vyplýva z rozsudku na čl. 10). Pričom žalobca v žalobe uviedol zostatok
úveru v zmysle Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 090086 uzavretej dňa 14.11.2008 vo výške 96.065,20
eur a založil (zrejme) iba údaj z mobilného telefónu o (aktuálnom?) zostatku úveru na bývanie čerpanie

dlhod. pre FO (H.) – 96.065,20 eur, mesačná splátka 772,56 eur, dátum mimoriadnej splátky 18.3.2019,
dátum splátky 15.3.2019 na čl. 48 a pričom uvedené platí aj o záväzku v zmysle Zmluvy o spotrebnom
úvere č. 006230511170614 uzavretej s L., a.s. (predložil výpis z účtu vo L., M. ku dňu 29.12.2017 so
zostatkom istiny úveru iba k 29.12.2017 vo výške 2.945,17 eur na čl. 52 a export pohybov na účte
H. generovaný dňa 14.3.2019, na čl. 53), avšak bez toho, aby vykonaným dokazovaním zistil obsah

predmetnej zmluvy uzavretej s L., a.s. ako aj výšku nesplateného zostatku úverov ku dňu 7.1.2017 (zánik
BSM). Uvedené skutočnosti majú podľa odvolacieho súdu podstatný význam pri riadnom vyúčtovaní
vzmysleuvedenéhovodseku33,keďžesúdmázistiťcelkovúhodnotuaktív(hodnotavecí,pohľadávok),
celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáliť celkový majetok bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami
a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).

37. S poukazom na obsah II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie ako aj odôvodnenia napadnutého
rozsudku taktiež vyplýva, že súd prvej inštancie mal za to, že úver v zmysle Zmluvy o spotrebnom úvere
č. 006230511170614 uzavretej s L., a.s., bol ku dňu rozhodnutia okresného súdu už splatený, a že (aj)
sumu 3.481,27 eur (13 mesiacov x 267,79 eur) splatil žalobca, ktorý sa domáha jej náhrady, keďže
žalovaná mu túto čiastku nerefundovala. Vyplýva aj, že na úver v zmysle Zmluvy o poskytnutí úveru

reg. č. 090086 uzavretej dňa 14.11.2008 s J. K. D. a. s., žalobca za žalovanú zaplatil sumu 9.895,-
eur, ktorej náhrady sa taktiež domáha. Pričom žalovaná žalobcom tvrdenia o zaplatení sumy 3.481,27
eur a 9.895,- eur (na úvery) nerozporovala pred súdom prvej inštancie (odvolanie vo veci nepodala).
Odvolací súd sa stotožnil s námietku žalobcu, ktorý namietal v odvolaní, rozsah masy BSM, keď aj
podľa odvolacieho súdu sumy 3.481,27 eur a 9.985,- eur, rovnako ako sumu 20.000,- eur, sumu 599,37

eur a sumu 1.123,35 eur možno zohľadniť, avšak iba pri vyčíslení vyrovnávacieho podielu (finančného
vyrovnania), nie pojať do masy BSM.

38. Podstatnou spornou otázkou, vychádzajúc i z obsahu odvolania žalobcu bolo vyčíslenie sumy
finančného vyrovnania (vyrovnávacieho podielu) v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, keď žalobca

namietal správnosť, resp. nepreskúmateľnosť tejto časti rozhodnutia okresného súdu.

39. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je
založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán
sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a

ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky
potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj to, kto je
nositeľom dôkazného bremena.

40. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

41. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

42. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

43. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

44. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

45. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

46. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnostivýznamné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázaná vôbec).

47. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe

navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

48. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

49. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti

je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju

dôkaznú povinnosť.

50. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto

súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd
dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí saaktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať

svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

51. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených

skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom
konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

52. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, ktorý neuznal ako vklad (vnos) žalobcu do
spoločného majetku exmanželov sumu 14.937,26 eur. K uvedenému odvolací súd poukazuje na odsek
30 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd konštatoval s poukazom na výpoveď
svedka v konaní (brata žalobcu A. B. C.), že pokiaľ žalobca tvrdil, že finančné prostriedky na kúpu
pozemku zaplatil z vlastných finančných prostriedkov a žalovaná účinne jeho tvrdenie poprela, dôkazné

bremeno zaťažilo žalobcu, ktorý výsluchom svedka nepreukázal, že finančné prostriedky tvorili jeho
vlastníctvo a boli použité na kúpu pozemku, s čím sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd poukazuje na
to, že úlohou žalovanej bolo preukázať tie skutočnosti, ktoré vyznejú v jej prospech, čo v danom prípade
znamená, že mala preukázať, že majetok (pozemok pod rodinným domom a príjazdovou cestou) bol
nadobudnutý za trvania manželstva. Naproti tomu je zrejmé, že úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy v

jeho prospech, a teda, že konkrétny majetok - dotknuté nehnuteľnosti (ktoré boli nadobudnuté za trvania
manželstva a ktoré patria do BSM, ak niektorá strana nepreukáže opak) bol nadobudnutý výlučne z
jeho vlastných finančných prostriedkov (podľa jeho tvrdenia vo výške 14.937,26 eur). Pričom žalobca
uvedené okrem výpovede svedka preukazoval tvrdeniami v žalobe na čl. 1, v ktorej uviedol najskôr, že
na kúpu pozemkov (parcela č. 469/1 registra „C“ o výmere 824 m2, parcela č. 469/4 registra „C“ o výmere

180 m2, spoločne zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX), ktoré patria do BSM vynaložil vlastné finančné
prostriedky vo výške 6.638,78 eur (200.000,- Sk). Do spisu založil aj kópiu kúpnej zmluvy 17.12.2007 (čl.
49) ktorú uzavrel žalobca spolu so svojim bratom A. B. C. (svedok) ako kupujúci s predávajúcimi, pričom
predmetom prevodu okrem iných nehnuteľností bola aj parcela registra „C“, parcela č. 469 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1518 m2, ktorú kupujúci nadobudli každý vo veľkosti 1/2 spoluvlastníckeho

podielu k celku. V článku II. bod II.2 sa účastníci kúpnej zmluvy dohodli na kúpnej cene 400.000,- Sk
(13.277,57 eur pozn. odvolacieho súdu). Na pojednávaní dňa 28.9.2020 (zápisnica o pojednávaní dňa
28.9.2020 na čl. 154) žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že z vlastného do BSM vložil
sumu 6.638,78 eur na kúpu pozemku pod domom a príjazdovou cestou. Na pojednávaní dňa 7.10.2021
(zápisnicaopojednávanídňa7.10.2021načl.203)žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuuviedol,

že ako investícia vložená do pozemku je namiesto sumy 6.638,78 eur, suma 14.937,26 eur, pričom
žalovaná poprela, že žalobca zaplatil na kúpu pozemku sumu zo svojich finančných prostriedkov, ktoré
by nepatrili do BSM a tvrdila, že kúpna cena sa zaplatila z finančného úveru z VÚB, a.s. Do spisu na
čl. 206 žalobca založil „Potvrdenie prevzatia finančnej hotovosti“ zo dňa 17.12.2007 (na čl. 206) podľa
ktorej podpísaní predávajúci z kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2007 potvrdili prevzatie finančnej hotovosti

vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eur pozn. odvolacieho súdu) od B. C. a B. C..

53. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že žalobca tvrdenie žalovanej o tom, že suma
20.000,- eur bola vkladom žalovanej do BSM nerozporoval v zmysle § 151 ods. 1, 2 CSP, keď žalobca
ani v jednom zo svojich podaní neuvádzal, t. j. neakceptoval skutočnosť, že suma 20.000,- eur patrí do

masy BSM ako vklad žalovanej.

54. K námietke v odseku 53 odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice z pojednávania zo dňa
28.9.2020 (na čl. 154), z ktorej vyplýva, že žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadalazohľadniť sumu 20.000,- eur, ktorú vložila jej matka na účet, ktorý užíval výlučne žalobca, pretože
jej žalovaná umožnila bývať v byte vo výlučnom vlastníctve žalovanej, keď tieto prostriedky boli
investované do rodinného domu. Uvedené nebolo s poukazom na obsah označenej zápisnice ani

zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.1.2022, zo dňa 14.4.2022 a 7.10.2021, ale ani s poukazom obsah
podaní žalobcu založených v spise, zo strany žalobcu postupom podľa § 151 ods. 1 CSP výslovne
popreté, preto okresný súd postupoval správne a námietka žalobcu neobstojí. S ohľadom na uvedené je
užbezprávnehovýznamudôvodposkytnutiasumy20.000,-euržalovanejjejmatkou,avšakajvprípade,
že by išlo o výlučný dar, alebo aj nájomné za užívanie bytu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, uvedená

suma by nepredstavovala spoločný príjem domácnosti (tak ako to nedôvodne tvrdí žalobca).

55. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že ak pristúpi na odôvodnenie okresného
súdu, že žalobca nerozporoval nárok žalovanej na sumu 20.000,- eur a z tohto dôvodu okresný súd
priznalžalovanejtútosumuakojejvkladdospoločnéhomajetku,takzrovnakéhodôvodubymalokresný
súd priznať nárok žalobcu na polovicu nájomného za výhradné užívanie nehnuteľností exmanželkou,

ktoré si žalobca uplatňuje od januára 2017. K uvedenému odvolací súd poukazuje na vyjadrenie právnej
zástupkyne žalovanej na pojednávaní dňa 28.9.2020 (zápisnica o pojednávaní dňa 28.9.2020 na čl. 154)
„Čosatýkaužívaniaspol.nehnuteľnosti,žalovanájuneužívanadrámecsvojhopodielu.Nehnuteľnosťje
užívaná so spoločným synom.“, z ktorého podľa odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaná týmto spôsobom
spochybnila (poprela) požiadavku žalobcu na „nájomné“ (polovicu).

56. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené a označené „nájomné“ z obsahu spisu vyplýva, že najskôr
podanímzodňa28.5.2019(označenéDoplneniežalobyovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov/návrh na pripustenie zmeny petitu) okrem iného žalobca navrhol pojať do masy BSM finančný
ekvivalent, ktorý získala exmanželka tým, že na rozdiel od exmanžela po rozvode ich manželstva užívala

výlučne nehnuteľnosť (obdobie 6/2016 do 28.5.2019 t. j. 35 mesiacov), ktorá patrí do BSM. Zobral
do úvahy nájomné vo výške 10.000,- eur mesačne, za 35 mesiacov je nájomné 35.000,- eur, ktoré
vyjadruje finančný ekvivalent výlučného poberania úžitkov exmanželkou, ktorý navrhuje začleniť do
masy BSM. Polovica nájomného za 35 mesiacov vo výške 17.500,- eur (za 7/2016-5/2019) považuje
za nárok exmanžela z titulu výlučného užívania nehnuteľnosti patriacej do masy BSM exmanželkou.

Podaním zo dňa 15.7.2021 (označené Aktualizácia masy BSM a úprava žalobného petitu) žalobca
okrem iného do masy BSM zahrnul ekvivalent nájomného za výhradné užívanie nehnuteľnosti od
5/2019 do 7/2021 (25 mesiacov x 500,- eur) vo výške 12.500,- eur. Podaním zo dňa 24.1.2022
(označené Zhrňujúce vyjadrenie k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov) žalobca
konštatoval, že potenciálne nájomné z rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí do

BSM. Poukázal na odborné vyjadrenie realitnej kancelárie, v zmysle ktorého bola výška nájomného
určená za rozhodné obdobie 1/2017-1/2022 vo výške 74.993,46 eur, pričom podiely sú podľa § 150
Občianskeho zákonníka rovnaké, t. j. žalobcovi vzniká nárok na polovicu z určenej sumy realitnou
kanceláriou vo výške 37.496,73 eur. Uvedená suma je samostatným nárokom, ktorý by mohli manželia
získať za rozhodné obdobie od 1/2017-1/2022, ak by počas tohto obdobia nehnuteľnosť prenajímali

tretejosobe,t.j.exmanželiabyprenájmomnehnuteľnostizhodnotilimajetokpatriacidoBSMo74.993,46
eur. Žalovaná svoju časť bývaním skonzumovala, preto žalobcovi vznikol nárok, ktorý by mohol získať,
ak by nehnuteľnosť počas rozhodného obdobia prenajímal tretej osobe. Žalobcovi vzniká nárok na
polovicu nájomného za rozhodné obdobie, z masy BSM je odpočítaná celková výška možného nájmu za
rozhodné obdobie vo výške 74.993,46 eur. Z uvedeného má odvolací súd za to, že žalobca si neuplatnil,

resp. v konaní nežiadal zohľadniť aj nájomné za prenájom nehnuteľností za obdobie 1/2017-1/2022, aj
polovicu nájomného za výhradné užívanie nehnuteľnosti žalovanou (tak ako to nesprávne konštatuje
okresný súd v odseku 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ale v zmysle podania zo dňa 24.1.2022
svoju požiadavku definitívne označil a špecifikoval ako „nájom“ vo výške 74.993,46 eur, ktorý patrí do
BSM, pričom polovica 37.496,73 eur patrí žalobcovi, keď žalovaná si svoju polovicu skonzumovala

bývaním. Bez ohľadu na uvedené má odvolací súd tiež za to, že takáto požiadavka žalobcu na zahrnutie
„nájomného“ do masy BSM a následne ani v rámci vyporiadania BSM neobstojí, keďže aj po zániku
BSM až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, teda aj nehnuteľnosti
(rodinného domu) patriacej do masy BSM strán sporu, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym
právom druhého z manželov. Skutočnosť, že každý z manželov je vlastníkom celej veci patriacej do

bezpodielového spoluvlastníctva, je vyjadrená v § 145 Občianskeho zákonníka oprávnením každého
z manželov uskutočniť akékoľvek právne úkony týkajúce sa spoločných vecí, a to s účinkami pre
obidvoch manželov. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ tátopodmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnom prípade išlo o bežnú vec alebo nie, a teda či
k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého z manželov bezpredmetné. V tomto prípade
aj samotný žalobca vychádza iba z hypotetického „nájmu“, keďže ani netvrdí žiadnu existenciu právneho

úkonu týkajúcu sa spoločnej veci (nehnuteľnosti) s treťou osobou.

57. K uvedenému v odseku 56 odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka
(veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady
vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním). Keď po zániku bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sa až do doby vyporiadania použije uvedené ustanovenie vo vzťahu
kspoločnémumajetkuanalogickypodľa§853ods.1Občianskehozákonníka.Keďžeaždovyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva treba na manželov aj naďalej hľadieť ako na rovnocenných vlastníkov,
čo sa týka kvantity i kvality ich bezpodielového spoluvlastníctva, do doby vyporiadania nemôže
jeden z manželov platne prenechať svoje užívacie právo k predmetu bezpodielového spoluvlastníctva
druhému manželovi, napr. do nájmu ani do obdobného vzťahu odplatného užívania. Dokiaľ spoločná vec

nebola po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadaná, jeden z manželov nemôže
ani úplne vylúčiť druhého z manželov z užívania spoločnej veci, pokiaľ nejde o prípad, že manželia mali
v bezpodielovom spoluvlastníctve dve veci slúžiace rovnakému účelu.

58. Žalobca namieta aj výpočet vyrovnacieho podielu, ktorý považuje za chybný, keď v odseku

33 okresný súd nesprávne aplikoval normu a zároveň poukázal na matematické chyby vo výpočte
vyporiadacieho podielu (nesprávne sčitovanie/odčitovanie, nerozdelenie hodnoty masy BSM dvomi,
keďže podiely manželov sú 50 %). K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že IV. výrok rozsudku
súdu prvej inštancie (povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanej vyrovnací podiel vo výške 120.312,18 eur),
je vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie nepreskúmateľný a nepresvedčivý, keď s poukazom na

obsah doteraz vykonaného dokazovania neboli zistené a preukázané skutočnosti, ktoré sú v zmysle
postupu uvedeného v odseku 31 a 32 potrebné na vyčíslenie vyrovnacieho podielu, v prípade, potreby
dorovnania podielov manželov. Žalobca v odvolaní vyčíslil výšku vyrovnacieho podielu v sume 2.191,-
eur (bez bližšieho výpočtu) a zároveň s poukazom na masu BSM určenú okresným súdom tento vyčíslil
v sume 57.156,09 eur, pričom odvolací súd má za to, že ani vyčíslenie vyrovnacieho podielu žalobcom

s poukazom na obsah spisu neobstojí.

59. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť V. výroku o náhrade trov konania, s čím sa odvolací súd na
základe nižšie uvedeného stotožnil.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Súd prvej inštancie v odseku 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 255 ods.

2 CSP, iba konštatoval, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný a to vo výške 56 % (88-12=56),
keď celkový predmet konania bol 295.702,- eur a žalobca bol úspešný vo výške 260.764,74 eur
(2950702-20000-14937,26=260764,74). Aj odvolací súd má za to, že z odôvodnenia nie je zrejmé ako
okresný súd dospel k výpočtu úspechu žalobcu 56 % ako rozdiel sumy 88-12 (keď matematický rozdiel
je správne 76 % a nie 56 %), taktiež nie je zrejmé ako okresný súd vyčíslil celkový predmet konania

295.702,- eur, ako aj úspech žalobcu 260.764,74 eur, sumu 14.937,26 eur.

62. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní BSM CSP žiadne výslovné pravidlo, ktoré by
konanie vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z
pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne, než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste

vychádzať z § 255 CSP a uplatniť základné pravidlo, a to je zásada úspechu vo veci. Pre úvahu súdu
o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v týchto sporoch nie je viazaný návrhom na
vyporiadanieažetedamôževeci,ktoréprocesnéstranynavrhli,zahrnúťdomasyBSM,ktoréjepotrebné
v spore vyporiadať i inak, má samozrejme pre úvahu súdu o náhrade trov konania význam. Ten sa
však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie § 255 CSP, ale v spôsobe akým sa stanoví úspech vo

veci. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania odvolací súd poukazuje aj na to, že konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že
rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu,
ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctvamanželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je
viazaný spôsobom vyporiadania). Pri stanovení úspechu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP
nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech

v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane.

63. Podľa stanoviska NS Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia
procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného
majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané

pri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou
jednoduchosťou,pričomnemožnoprehliadnuťanito,žezhodnepostupujúsúdyiprivyrubovanísúdneho
poplatku. Nemožno však vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru procesného úspechu
oboch manželov prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola vyriešená otázka
rozsahu a hodnoty BSM. Je preto potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto
spore z princípu procesného úspechu v konaní a teda posúdenie skutočného procesného úspechu či

neúspechu každého zo strán sporu.

64. Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v
konaní. Tiež je potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu
a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie. Použitie §

257 CSP, nemožno považovať za pravidlo odôvodnené typom veci, ale za výnimku zo zásady úspechu
danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 22Cdo 1895/2014
vyplýva, že posúdenie, nakoľko vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek
mal účastník úspech v spore o vyporiadaní BSM, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať
s matematickou presnosťou“. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať na

postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu.

65. Žalobca podľa odvolacieho súdu dôvodne namietal aj VI. výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
vo výške 8.871,06 eur, konkrétne jeho nepreskúmateľnosť, keď ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako
okresný súd vyčíslil sumu 295.702,- eur, z ktorej následne vypočítal súdny poplatok vo výške 8.871,06

eur, keďže pri výpočte súdneho poplatku sa vychádza z hodnoty aktív v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov.

66. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej aj „zákon o súdnych o poplatkoch“) poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa

sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu (písm. a/ ustanovenia), resp. obaja účastníci v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu
(písm. c/ ustanovenia).

67. Podľa § 2 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1

povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

68. Podľa Položky 6 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona o súdnych poplatkoch
poplatok z návrhu na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je 66 eur (písm. a/
položky) a za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania, ak sa

konanie skončilo rozsudkom je 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom 1%, najmenej však 66
eur a najviac 16.596,50 eur (písm. b/ položky).

69. Čo sa týka poplatkovej povinnosti, odvolací súd uvádza, že na špecifickosť konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (iudicium duplex) reflektuje aj zákon o súdnych poplatkoch,

v zmysle ktorého poplatníkom sú obe strany v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu, pričom ak vznikne viacerým poplatníkom
povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

70. V prípade skončenia konania rozsudkom o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

má byť pri výpočte súdneho poplatku použitá sadzba 3 % z ceny všetkých vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú, t. j.
hodnota aktív v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch).71. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

72. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

73. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

74. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty;
princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosť rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej

istoty - pojmového znaku právneho štátu. Zo spisu vyplýva, že v danej veci súd prvej inštancie plne
nedodržal zákonom stanovený postup (ust. § 220 ods. 2 CSP). V nedodržaní tohto postupu treba vidieť
procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci (II. ÚS 261/06)
viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3MCdo/18/2010).

75. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával
Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

76. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

77. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 je nepreskúmateľné.

78. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

účastníka; porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa
strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (i v rovine polemiky
s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

79. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.80. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto
domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

81. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt,
že vadou zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje
zdôvodnenie vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho
odôvodnenie nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky
právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s

dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku
rozhodnutia. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

82. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b/
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej

inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré
odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,

čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť.

83. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

84. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane (porušením § 220 ods. 2 CSP), aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Prvoinštančný súd, ako už bolo konštatované, nevykonal
ani dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie o nárokoch žalobcu, keď je jednoznačne neúčelné, aby
dokazovanie v danej veci vykonával odvolací súd a tým nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie. Tu
potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie
v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho

súdujelenprieskumsprávnostirozhodnutísúduprvejinštanciesprípadnýmmenejnáročnýmdoplnením
alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom
súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

85. S ohľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s odvolacou argumentáciu žalobcu

a v dôsledku porušenia uvedeného zákonného ustanovenia súdom prvej inštancie mu neostávalo nič
iné, než rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b), c)
CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

86. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.87. Listiny založené žalobcom spolu s odvolaním: žaloba zo dňa 5.10.2018, ktorou sa voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 13.500,- eur, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.5.2019 vo veci sp. zn.

8C/47/2018, uznesenie okresného súdu č. k. 8C/47/2018-119 zo dňa 23.5.2019, ako aj listiny založené
žalovanou spolu s vyjadrením k odvolaniu: Príloha č. 1 (mail mediátorovi zo dňa 7.10.2019 na čl. 349),
Príloha č. 2 (mail medzi právnymi zástupcami strán zo dňa 26.8.2019 na čl. 350-351), Príloha č. 3 (mail
právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 14.3.2021 na čl. 352), Príloha č. 4 (mail zo dňa 25.9.2020 na čl.
353), Príloha č. 5 (medzi stranami zo dňa 7.1.2021 na čl. 354), Príloha č. 6 (mail zo dňa 21.5.2018 na

čl. 356), Príloha č. 7 (mail zo dňa 19.2.2020 na čl. 357), Príloha č. 8 (mail zo dňa 18.2.2019 na čl. 358),
Príloha č. 9 (mail zo dňa 16.10.2020 na čl. 360), Príloha č. 10 (mail zo dňa 9.2.2021 na čl. 361-363),
Príloha č. 11 (mail zo dňa 8.1.2021 na čl. 364), Príloha č. 12 (výpis z účtu na čl. 365-366), Príloha č.
13 (výpis z účtu na čl. 367), Príloha č. 14 (mail zo dňa 11.6.2019 na čl. 368-369), Príloha č. 15 (mail
zo dňa 22.9.2016 na čl. 381), Príloha č. 16 (sms komunikácia na čl. 382), Príloha č. 17 (mail zo dňa
16.10.2020), odvolací súd pri rozhodovaní nezohľadnil, keďže rozhodol tak ako je uvedené vo výroku

tohto uznesenia (a dokazovanie nevykonával).

88. Listiny žalobcu doručené odvolaciemu súdu dňa 25.5.2023 a založené na čl. 512 až 518, čl. 521 až
556 – znalecký posudok č. 5/2023, na čl. 596-610 odvolací súd nezohľadnil, keďže rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom sa nejednalo ani o novoty (§ 366 CSP), keď neboli doručené

spolu s odvolaním.

89. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP) s dôrazom na odseky 28, 29, 35, 36, 37, 52, 54, 55, 56, 58, 61, opätovne posúdiť žalobou
uplatnený nárok, za tým účelom vykonať dokazovanie (jeho posúdenie postupom podľa § 191 CSP a

s poukazom na princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP)
s dôkazom na rozsah masy, zistenie výšky dlhu/dlhov ku dňu zániku BSM, ne/zohľadnenie vnosov,
a následne aj dodržať postup vyúčtovania, ktorého výsledkom bude výpočet sumy vyrovnacieho podielu
(odsek 31 a 32), sústrediť sa aj na relevantné odvolacie argumenty odvolateľa i protistrany, tieto posúdiť
z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť

(s rešpektovaním nesporných skutočností). V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť
aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu
práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť, keď rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré

sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

90. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania.

91. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

92. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).