Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Vyd/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122205688
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3122205688.6

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v konaní o návrhu navrhovateľky: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
A. XXX, E. F., zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837
857 so sídlom Piaristická 46, Trenčín a účastníkov: 1. neznámy vlastník G. E., zastúpený zástupcom:
Slovenský pozemkový fond Bratislava, IČO: 17 335 345 so sídlom Búdková 36, Bratislava, 2. Slovenský
pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava, 3. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom

B. XXX/XX, J., 4. H. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom J., L. M. XXX/XX, na vydanie rozhodnutia o potvrdení
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom na začatie konania zo dňa 31.08.2022 žiadala o začatie konania o potvrdení
vydržania k pozemku, orná pôda o výmere 433 m2 zapísaný na LV č. XXXX vedený pre k.ú. E. F.. Vo
svojom návrhu uviedla, že v roku 1975 nebohí G. E. a B. E. ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti
uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu so svojím synovcom-otcom navrhovateľky N. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX a jeho manželkou-matkou navrhovateľky O. D., nar. XX.XX.XXXX o prevode vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.500,- Sk, ktorá bola uhradená k rukám

predávajúcich. Navrhovateľka ďalej vo svojom návrhu poukázala na to, že od kúpy nehnuteľnosti
užívali túto rodičia navrhovateľky sami ako ich vlastníctvo v dobrej viere a presvedčení, že kúpou
sa stali vlastníkmi, pričom k rušeniu držby nikdy nedošlo. Uviedla, že zmluvné strany, ako aj ich
právni nástupcovia rešpektovali predmetný scudzovací úkon, ako i následky s ním spojené, t.j. riadny
prevod vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, a to i napriek nevedomosti, že nehnuteľnosť bolo možné
v tom čase nadobudnúť len písomnou a na štátnom notárstve registrovanou zmluvou. Podotkla, že

počas uvedeného obdobia bolo obvyklé, že si ľudia medzi sebou predávali, odčleňovali a zamieňali
nehnuteľnosti na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ústne. Ďalej uviedla, že v roku 2000 sa rodičia
navrhovateľky rozhodli predmetnú nehnuteľnosť darovať navrhovateľke, vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľka približne od roku 1995 predmetnú nehnuteľnosť užívala. Od momentu darovania sa
navrhovateľka o uvedenú nehnuteľnosť starala, obhospodarovala ju a zveľaďovala v domnení, že sa
nachádza v jej výlučnom vlastníctve, pričom právny titul nadobudnutia odvodzovala od ústnej darovacej

zmluvy. Navrhovateľka uviedla, že v súčasnosti, v priebehu rokov 2020-2022 potomkovia navrhovateľky
začali prejavovať snahu a záujem o budúce vyporiadanie dedičstva, pričom po lustrácii katastra
nehnuteľnostízistili,žepredmetnánehnuteľnosťsanenachádza vovlastníctveichmatky-navrhovateľky,
ale vo vlastníctve nebohých praujov navrhovateľky, pánov E.. V nadväznosti na predmetné zistenie
navrhovateľa iniciuje konanie podľa Civilného mimosporového poriadku na potvrdenie vydržania.
Navrhovateľka uviedla, že má za to, že splnila zákonné predpoklady vydržania. Uviedla, že ona ako

fyzická osoba s právnou subjektivitou je spôsobilým subjektom vydržania, predmetný pozemok-KNE
parcela č. XXXX/X- orná pôda o výmere 433 m2 zapísaná pre k.ú. E. F. je spôsobilým predmetomvydržania. Čo sa týka dobrej viery vydržateľa navrhovateľka uviedla, že jej rodičia predmetnú
nehnuteľnosť vydržali najneskôr v roku 1986, pričom následne po uzatvorení ústnej darovacej zmluvy
v roku 2000 vydržacia doba v podobe držby právnym nástupcom pokračovala až do súčasnosti,

kedy lustrácia katastra nehnuteľností vyvolala prvú objektívnu pochybnosť o ich riadnom vlastníctve,
a teda navrhovateľka predmet vydržania vydržala najneskôr v roku 2011. Poukázala teda na to, že
od roku 1975 rodina navrhovateľky mala predmetnú nehnuteľnosť v dlhodobej nerušenej a pokojnej
držbe a neboli prítomné signály zneužitia inštitútu vydržania. Navrhovateľka teda uzatvorila, že bola
v presvedčení, že jej predmet vydržania patrí takmer pol storočia, pričom jej presvedčenie nevyvrátili

ani právni nástupcovia po nebohých pánoch E., nakoľko predmetné majetkové usporiadanie vzniknuté
v súvislosti s ústnou kúpnou zmluvou z roku 1975 rešpektovali. Čo sa týka ďalšieho predpokladu
vydržania, ktorým je oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, navrhovateľka uviedla, že jej
domnienka, že predmetná nehnuteľnosť jej patrí, sa opiera o domnelý právny úkon-ústnu kúpnu zmluvu
a neskoršiu ústnu darovaciu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť. Túto skutočnosť podmieňuje takisto
ničím a nikým nerušený výkon práva po dobu takmer 47 rokov rodičmi navrhovateľky a následne

navrhovateľkou samotnou, o čom svedčia aj priložené dôkazné listiny. Navrhovateľka sa vyjadrila, že
takáto dĺžka uplynutého času vyvažuje nedôslednosť týkajúcu sa formálnych náležitostí prevodu a držba
tak môže byť považovaná za oprávnenú. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nedisponuje informáciami
ohľadom právnych nástupcov nebohých, B. a G. E., o predmetnú parcelu sa nezaujímajú, a to všetko
v nadväznosti na ústnu kúpnu zmluvu z roku 1975, ktorá predstavovala ústny prevod vlastníckeho práva

na rodinu navrhovateľky, o čom majú právni nástupcovia nebohých pánov E. vedomosť. Navrhovateľka
má za to, že splnila všetky zákonné podmienky vydržania, a preto i v nadväznosti na rozhodovaciu
prax NS SR sa jej rodičia stali vlastníkmi predmetu vydržania najneskôr v roku 1986, nakoľko nie je
možné určiť presný dátum uzavretia ústnej kúpnej zmluvy, navrhovateľka najneskôr v roku 2011, pre
ten istý dôvod. Vyjadrila sa, že ďalšie skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom -

navrhovateľkouzákonnevyžaduje,nakoľkovlastníkomvydržanéhopozemkusadržiteľstávaokamihom,
kedy splnil podmienky vydržania.

2. Navrhovateľka k návrhu pripojila ftc. výpisov z Listov vlastníctva č.XXXX, P. XXXX vedeného pre
k.ú. E. F., poskytnutie informácie z KN o nehnuteľnostiach zo dňa 12.07.2022, 3 x fotka predmetu

vydržania, čestné prehlásenie N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX a čestné prehlásenie E. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX.

3. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako ,,CMP"), konaním o
potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie

o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

4. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

5. Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania je
a) navrhovateľ,
b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,

c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.

6. Podľa § 359d ods. 1 CMP konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.

7. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce

vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

8. Podľa § 359e ods. 1 CMP ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostialebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

9. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

10. Súd v súlade s ustanovením § 359e ods. 1 CMP preskúmal, či navrhovateľka osvedčila, že
nadobudlavlastníckeprávokpredmetnejnehnuteľnostivydržaním.Súdpritomvychádzalzoskutočností
uvedených v návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania a z obsahu navrhovateľkou predložených
listín, pričom zistil nasledovné:

11. Z výpisu LV č. XXXX vedeného pre k.ú. E. F. zo dňa 31.08.2022 súd zistil, že ako vlastníci pozemku

parc. č. XXXX/X vo výmere 433 m2 boli zapísaní B. E., XXX XX E. F. P. XXX a G. E. (v správe SPF
Bratislava), každý v spoluvlastníckom podiele 1-ca. Z výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k.ú. E. F. zo dňa
01.07.2024 vyplýva, že vlastníkmi parc. č. XXXX/X vo výmere 433 m2 sú G. E. (v správe SPF Bratislava)
vspoluvlastníckompodiele1-caaH.I.,nar.XX.XX.XXXXB.XXX/XX,J.aH.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
M. XXX/XX, J., každá v podiele 1-na. Počas tohto konania prebehlo na základe podnetu konajúceho

súdu, ktorý vyplynul zo zistenia súdu o identite B. E., dedičské konanie na Okresnom súde Trnava po
tomto „známom“ spoluvlastníkovi predmetného pozemku. V rámci tohto dedičského konania zdedili H.
I., nar. XX.XX.XXXX a H. K., nar.XX.XX.XXXX, po poručiteľovi spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 (každá
z nich) k predmetnému pozemku.

12. Podľa vyjadrenia navrhovateľky v návrhu na konanie o potvrdenie vydržania mali uvedenú
nehnuteľnosť nadobudnúť na základe ústnej kúpnej zmluvy z roku 1975 vydržaním do vlastníctva
jej rodičia : N. D., nar. XX.XX.XXXX, dátum úmrtia XX.XX.XXXX a jeho manželka O. D., nar.
XX.XX.XXXX, ktorí uvedenú nehnuteľnosť užívali nerušene a v dobrej viere až do roku 2000, kedy sa
rozhodli predmetnú nehnuteľnosť darovať navrhovateľke vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka

predmetnú nehnuteľnosť užívala po dobu približne 5 rokov, t.j. od roku 1995. Navrhovateľka sa mala
o predmetnú nehnuteľnosť od tohto momentu starať, obhospodarovať ju a zveľaďovať. Až v roku
2020-2022 mali potomkovia navrhovateľky po lustrácii katastra nehnuteľností zistiť, že predmetný
pozemok sa nenachádza vo vlastníctve ich matky, ale vo vlastníctve nebohých pra-ujov navrhovateľky.
Navrhovateľkatedavosvojomnávrhuuzavrela,žejejrodičiapredmetnúnehnuteľnosťvydržalinajneskôr

v roku 1986, pričom následne po uzatvorení ústnej darovacej zmluvy v roku 2000 vydržacia doba
vpodobedržbyprávnymnástupcompokračovalaaždosúčasnosti,kedylustráciakatastranehnuteľností
vyvolala prvú objektívnu pochybnosť o ich riadnom vlastníctve, a teda navrhovateľka predmet vydržania
vydržala najneskôr v roku 2011. Na preukázanie svojich tvrdení okrem výpisov z LV predložila
čestné vyhlásenie vlastníčok nehnuteľností nachádzajúcich sa v blízkosti nehnuteľnosti, ktorá má byť

predmetom vydržania, N. B. a E. D., ktoré prehlásili, že navrhovateľka predmetný pozemok užívala viac
ako 10 rokov, zveľaďovala ho ako vlastný, jej vlastníctvo ani vlastníctvo jej rodičov nebolo nimi nikdy
spochybňované, pričom nemajú vedomosť, že by na predmetný pozemok vstupoval niekto iný okrem
navrhovateľky na jej rodiny.

13. Podľa § 134 ods. 1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

14. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou,
a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu
s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo
právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva

vlastníkom veci. Zákonným predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu,
sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená
držba po zákonom stanovenú dobu 10 rokov a uplynutie vydržacej doby.15. Súd po oboznámení sa so skutkovým stavom uvedeným v návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania a s predloženými listinami konštatuje, že navrhovateľka základné predpoklady vydržania
v predmetnej veci nesplnila. V danej veci súd konštatuje, že predmetom tohto konania je osvedčenie,

resp. podľa názvu konania skôr preukázanie existencie predpokladov vydržania vlastníckeho práva
k predmetu vydržania. Hoci navrhovateľka podľa svojich tvrdení mala vydržať vlastnícke právo titulom
neplatnej darovacej zmluvy od svojich rodičov, ktorí mali nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti taktiež na základe vydržania, titulom neplatnej kúpnej zmluvy, súd poukazuje na to, že
predmetom tohto konania nie je preskúmavanie splnenia podmienok vydržania právnych predchodcov

navrhovateľky. Podľa skutkových tvrdení navrhovateľky mali predmetnú nehnuteľnosť najskôr vydržať
rodičia navrhovateľky a následne ju mala vydržať navrhovateľka, takže započítanie doby, po ktorú mali
predmetnú nehnuteľnosť v oprávnenej držbe rodičia navrhovateľky v danom prípade neprichádza do
úvahy.

16. Po preskúmaní existencie predpokladov vydržania navrhovateľkou k predmetu vydržania, súd

konštatuje, že v prvom rade navrhovateľka súdu nepreukázala oprávnenosť, resp. dobromyseľnosť
svojej držby. Súd poukazuje na to, že súdna prax chápe dobromyseľnosť ako presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Nestačí však subjektívne
presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne, resp. rozhodujúce
je, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na

každom subjekte rozumne požadovať, nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu
vec patrí. V danom prípade ide o posúdenie právneho omylu navrhovateľky (neplatná darovacia
zmluva, ako nadobúdací titul predmetného pozemku) z objektívnych hľadísk. V tejto súvislosti súd
poukazuje na súdnu prax, ktorá konštatovala, že vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu „neznalosť
práva neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samej podstaty platnosti a záväznosti právnych predpisov,

právny omyl držiteľa vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa navrhovateľka ujala držby (teda v roku 2000), nie je ospravedlniteľný. Ďalšie
rozhodnutie (rozsudok NS SR sp. zn. 6 Cdo/78/2011 zo dňa 30.11.2011 alebo uznesenie NS SR, sp.
zn. 4Cdo/361/2012 zo dňa 27.01.2015-R 74/2015) pri zotrvaní na identickom názore ešte doplnilo, že
ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľností, i keď podľa

zákona musí mať písomnú formu, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
je vlastníkom veci. Pokiaľ navrhovateľka vo svojom návrhu poukazuje na nález Ústavného súdu II. ÚS
484/2015 zo dňa 14.11.2018, ktorého obsahom je obdobný prípad, v ktorom súd rozhodol v prospech
oprávneného držiteľa, súd konštatuje, že v judikovanom prípade išlo o nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti vydržaním na základe ústnej kúpnej zmluvy z roku 1967 a následnej ústnej darovacej

zmluvyzroku1975,pričomsúdvkonkrétnomprípadeprihliadolajnašpecifikápredmetnejveci.Vdanom
prípade súd zdôraznil, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či
držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, pričom
nemôže byť rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci
treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,

že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezplatné plnenie. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi preto nestačí
v návrhu na začatie konania iba uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť, ale musí
uviesť aj iné skutočnosti, ktoré preukazujú, že v čase uchopenia sa držby bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachovával počas celej rozhodujúcej doby. Vo veci,

ktorá je predmetom tohto konania však opísanie a preukázanie takýchto skutočností podľa názoru súdu
v návrhu chýba. V prejednávanom prípade ide o uzatvorenej ústnej darovacej zmluvy k pozemku
v roku 2000, kedy v porovnaní so sociálnou a právnou realitou v 60.-tych a 70.-tych rokoch minulého
storočia, bol stav v spoločnosti na takej úrovni, že občania v tom čase boli a mohli byť oboznámení
s takou právnou skutočnosťou, že darovacia zmluva k nehnuteľnostiam musí byť urobená v písomnej

forme a vlastnícke právo sa nadobúda jeho vkladom (zápisom) v katastri nehnuteľností. Pri zachovaní
obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu,
ktorý má v úmysle urobiť. Prístup k právnym službám, resp. k právnym predpisom v roku 2000 bol
na primeranej úrovni. Na základe uvedeného má súd za to, že navrhovateľka, ktorá sa uchopila držby
nehnuteľnosti na základe ústnej darovacej zmluvy v roku 2000 vo veku 31 rokov, nemohla byť s ohľadom

na uvádzané okolnosti dobromyseľná o tom, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, nakoľko pri zachovaní
obvyklej opatrnosti musela vedieť, že vecné práva k nehnuteľnosti nemožno prevádzať ústne. I v prípade
názoru ústavného súdu, ktorý akceptoval vydržanie aj na základe ústnej zmluvy, vždy treba skúmať,
či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol.Z návrhu však uvedené skutočnosti, resp. ďalšie okolnosti či písomné dôkazy svedčiace o poctivosti
nadobudnutia nevyplývajú (napr. notárska zápisnica o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho
práva k predmetnému pozemku v prospech rodičov navrhovateľky, alebo napr. zápisnica spísaná

ohľadne kúpy predmetnej nehnuteľnosti pred vtedajším obecným úradom, prípadne aj za prítomnosti
svedkov,potvrdenieoúhradekúpnejcenyvovýške1.500Sk(zrejmeKčs,pozn.súdu),potvrdenieotom,
že rodičia navrhovateľky platili daň z nehnuteľnosti - predmetného pozemku v minulosti, atď.). Súčasne
súd poukazuje na to, že v konaní o potvrdení vydržania procesná aktivita ťažiskovo spočíva na strane
navrhovateľa a keď súd dospeje k záveru, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti potrebné pre záver

o vydržaní, návrh bez ďalšieho zamietne.

17. Súd teda záverom uvádza, že na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva postupom podľa §
359a a nasl. CMP musí byť riadne osvedčené vydržanie vlastníckeho práva nad akékoľvek rozumné
pochybnosti, čo však vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, splnené nebolo. Z uvedených dôvodov
mal súd za to, že navrhovateľka svoje tvrdenia o tom, že vydržala vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti neosvedčila. Nakoľko teda nebolo u navrhovateľky osvedčené splnenie predpokladov pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním a na vydanie vyzývacieho uznesenia (§
359f CMP), súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v súlade s ustanovením § 359e ods.
2 CMP zamietol. Súčasne súd poukazuje na to, že v predmetnom konaní ide o konanie, v ktorom súd
skúma len splnenie podmienok, ktoré vyžadujú ustanovenia CMP, pričom tieto by mali byť presvedčivým

spôsobom osvedčené. Navrhovateľke nič nebráni v tom, aby si podala vhodnú žalobu v civilnom
sporovom konaní, ktoré prioritne slúži na odstránenie rozpornosti právneho a faktického stavu.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení

§ 53 až § 55 CMP a ustanovenia § 359a až § 359k CMP neustanovujú inak.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené
v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie
možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.