Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200797
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8622200797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaBrezuasudcovdoc.JUDr.

Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobkyne L. J., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej vo T., na ul. V. č. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Michalom Harvišom, advokátom, so sídlom
vo Svidníku, na ul. Stropkovskej č. 633/3, proti žalovanej Mgr. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo T.,
na ul. V. č. XXX/X, právne zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť
s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, na ul. Rázusovej č. 1, IČO: 36 588 725, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 30.06.2023 č.k. SK-3C 16/2002-87, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania
proti žalobkyni v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná so žalobkyňou sú sestry a podielové
spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. T., ako rodinný dom súpisné č. XXX,

parcela č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 366 m2 a parcela č. XXX - záhrada o výmere
591 m2, a to každá v 1/2 -vici. Nehnuteľnosti nadobudli sčasti dedením po otcovi a sčasti darom od
matky, nebohej X. P., rod. Q., zomrelej v roku 2013. Nehnuteľnosť nemožno reálne rozdeliť a býva v nej
žalovaná s dcérou. Žalobkyňa býva v nájomnom byte vo T., na ul. V. č. XXX/XX.

3. Nehnuteľnosť tvoriaca predmet sporu, je rodičovským domom žalovanej. Žalovaná v nej dochovala
matku až do jej smrti. V súčasnosti v nehnuteľnosti býva spolu s dcérou F. Z., nar. XX.XX.XXXX, inú

možnosť bývania nemajú. Žalovaná s dcérou v tomto dome prežili takmer celý život. Dom na V. č. XXX/X
vo T. postavili rodičia strán sporu a bývali tam s nimi od roku 1972. V roku 1999 sa žalovaná a žalobkyňa
vydali. Žalobkyňa sa odsťahovala z domu a s manželom bývali najprv na internáte T. vo T., pretože sa
chceli osamostatniť a neskôr sa presťahovali do mestského bytu, ktorý si prerobili a kde doposiaľ bývajú.
Žalovaná do roku 2005 bývala s manželom v K., okr. X.. Manžel žalovanej holdoval alkoholu, utekal z
domu aj z práce na dlhší čas a míňal nekontrolovane peniaze, takže spolužitie strácalo význam. V tejto
situácii sa v roku 2005 žalovaná vrátila aj s dcérou do rodičovského domu k matke (otec zomrel v roku

2002). Odvtedy až dosiaľ tam bývajú. Jej manželstvo bolo rozvedené Okresným súdom Humenné v roku
2006. Žalovaná s dcérou manžela žalovanej nevideli od apríla roku 2005, na dcéru neplatil nikdy žiadne
výživné a dosiaľ je trestne stíhaný za zanedbanie povinnej výživy.4. Žalovaná pôvodne pracovala v SOU odevnom vo T. ako stredoškolská učiteľka. Po materskej
dovolenke v roku 2002 nastúpila na základnú školu v B., okr. X., no po roku sa jej zhoršil zdravotný
stav a od 01.08.2003 bola uznaná plne invalidnou. S ohľadom na jej zdravotný stav sa jej už nepodarilo

zamestnať, takže invalidný dôchodok bol jej jediný zdroj príjmu. V roku 2014 sa stala starobnou
dôchodkyňou. Zdravotný stav žalovanej nie je dobrý, trpí vysokým krvným tlakom, poruchou štítnej
žľazy, hepatopatiou, ochorením ciev a žíl, depresívnymi stavmi, postcovidovými zmenami na pľúcach
a degeneratívnym ochorením kĺbov a kostí. S tým sú spojené i náklady na lieky (doplatky na čiastočne
hradené lieky cca 40 eur mesačne a výdavky na ďalšie lieky, ktoré zdravotná poisťovňa nehradí).

Majetkové pomery žalovanej zodpovedajú tomu, že je už 8 rokov na starobnom dôchodku, keď predtým
bola 11 rokov na invalidnom dôchodku. Poberá starobný dôchodok v sume 643 eur mesačne. Iné príjmy
nemá a okrem domu majetok väčšej hodnoty nevlastní. Od roku 2005 v dome opatrovala matku, lebo sa
jej zhoršil zdravotný stav a starala sa i o dcéru. Viedla domácnosť a tiež zveľaďovala záhradu a okolie
domu. Keď sa dozvedela o možnosti priznania príspevku na opatrovanie, podala si žiadosť a následne
ho poberala v rokoch 2012 až 2013. O matku sa starala až do jej smrti tak, ako to vyžadoval jej zdravotný

stav.

5. Dcéra žalovanej F. študuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Q.. Prvý rok študovala
dennou formou a od roku 2021 z finančných dôvodov prešla na externú formu štúdia, v súčasnosti sa
nachádza v 3. ročníku. Napriek snahe si nevie nájsť zamestnanie, aby mohla popri štúdiu aj pracovať,

pretože každý mesiac musí týždeň alebo dva byť súvislo v škole podľa rozvrhu hodín. Dcéra je odkázaná
ako študentka stále bývaním na tento dom a na žalovanú, ktorá ju finančne podporuje aj pokiaľ ide o
výdavky na štúdium a školné. Do školy dochádza z domu denne autobusom. Momentálne je evidovaná
na úrade práce.

6. Žalovaná platí inkaso cca 160 eur mesačne (niekedy aj viac), daň z nehnuteľnosti (77 eur ročne),
poistenie domu 158 eur (momentálne zvýšené už na 164 eur ročne). Daň ako aj poistné platí výlučne
iba žalovaná, žalobkyňa tieto poplatky nikdy neplatila. Vykonáva na vlastné náklady aj obvyklú údržbu
domu a záhrady. Predtým pomáhali s niektorými menšími prácami v záhrade a pri údržbe domu aj
žalobkyňasmanželom,noterazuždlhodobonie.Takakouvádzaižalobkyňa,nehnuteľnosťniejereálne

deliteľná, pretože stavba má iba jediný vchod a ide o stavbu dvojpodlažnú. Ani záhrada za domom nie
je prístupná z inej strany. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti má od nehnuteľnosti
kľúče a žalovaná žalobkyni vo vstupe na nehnuteľnosť a jej užívaní nikdy nebránila a ani nebráni. Nikdy
nevyvolala žiadne nezhody so žalobkyňou týkajúce sa predmetu sporu a ich vzťahy nie sú zlé.

7. Žalobkyňa má svoju bytovú otázku vyriešenú. Neexistuje žiadna relevantná aktuálna potreba
na strane žalobkyne na zmene stavu tak radikálnym spôsobom akým je zrušenie podielového
spoluvlastníctva. Ani podanou žalobou žalobkyňa nežiadala nehnuteľnosť prikázať do svojho výlučného
vlastníctva, ale naopak navrhuje ju prikázať žalovanej. Žalobkyňa by ani zamietnutím žaloby nestratila
žiadnu materiálnu hodnotu, jej spoluvlastnícky podiel by jej patril naďalej.

8. V súčasnosti má žalovaná už XX rokov. Nehnuteľnosť je jej domovom, miestom, kde rozvíja
svoj súkromný a rodinný život, bývanie v nej je predpokladom jej spokojného života a miestom, kde
uspokojuje jednu z jej základných životných potrieb. V nehnuteľnosti by chcela dožiť svoj život, pretože
je jej domovom a prežila v nej celý svoj život.

9. Žalovaná na predžalobnú výzvu žalobkyni uviedla, že pre zrušenie podielového spoluvlastníctva nie
sú splnené zákonné podmienky, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa brániace jeho zrušeniu.
Výzvu i jej odpoveď predložila súdu sama žalobkyňa.

10. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

11. Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka je výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Táto výnimka je stanovená pre prípad, keď

záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav zachovaný prevažuje nad záujmom žalobcu na jeho
zrušení a takýto záujem žalovaného sa ukáže významnejším a prednejším. Tento prípad nastáva vtedy,
keď sú dané a preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa.12. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové
spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú okolnosti prevažne subjektívneho
charakteru tak na strane žalovaného, najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho

odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby
inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej - napr. citové vyplývajúce z dĺžky času,
po ktorý vec užíval alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval, alebo povahy
materiálnej - napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených
na jej zveľadenie, ako aj na strane žalobcu, najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom

otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo že vec má v úmysle predať. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa považuje súdna prax nie len bytové záujmy podielového spoluvlastníka
samotného, ale aj jeho rodinných príslušníkov.

13. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem
žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť

podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného
ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok
podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva.
Záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa vyžaduje úplné poznanie skutkového stavu
veci založené na dôslednom porovnaní situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so

situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia.

14. Citová väzba žalovanej k predmetu sporu v ktorom prežila väčšinu svojho života (45 rokov) a
nadobudla ju po otcovi a od matky, jej dlhodobé užívanie domu, jej vysoký vek spojený so zlým
zdravotnýmstavom,bytovépomeryneumožňujúceinúmožnosťbývania,skutočnosť,ženehnuteľnosťje

dlhodobo obydlím pre ňu aj pre jej dcéru, to všetko sú konkrétne a preukázané okolnosti, ktoré prevažujú
nad záujmom žalobkyne nebyť do budúcna v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou.

15. Žalovaná je na rozdiel od žalobkyne bytostne odkázaná na bývanie v tomto dome a za súčasnej
situácie nie je v jej možnostiach vyplatiť žalobkyňu alebo si zabezpečiť možnosť iného bývania. K

domu ju viažu silné citové väzby tak z hľadiska času, po ktorý ho užívala, ako aj z hľadiska dlhodobej
starostlivosti o matku, ktorú v ňom dochovala. V situácii, keď sama žalobkyňa navrhla nehnuteľnosť,
ktorá nepochybne nie je reálne deliteľná, prikázať do jej výlučného vlastníctva, na jednej strane tak stojí
iba záujem žalobkyne na získaní finančných prostriedkov a na druhej strane záujem žalovanej dožiť v
nehnuteľnosti svoj život.

16. Záujem žalovanej na zachovaní spoluvlastníctva je tak významnejší a prednejší v porovnaní so
záujmom žalobkyne na zrušení spoluvlastníctva, ktorá chce získať iba finančné prostriedky a v prípade
zamietnutia jej žaloby ostane žalobkyni zachovaná majetková hodnota, ktorá jej ako spoluvlastníčke
patrí.

17. Čo sa týka ďalšieho navrhovaného riešenia zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam zo strany žalobkyne na pojednávaní dňa 30.06.2023 a to predať tieto
nehnuteľnosti a výťažok rozdeliť medzi obidve podielové spoluvlastníčky, k tomu je potrebné uviesť, že
dôvody hodné osobitného zreteľa bránia zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nielen

prikázaním veci za náhradu, ale aj predaju veci a rozdelením výťažku.

18. Vyššie tvrdené a preukázané skutočnosti sa považovali za konkrétne dôvody odôvodňujúce
zamietnutie žaloby pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, tak ako ich vymedzila
rozhodovacia prax. Z uvedených dôvodov bola preto žaloba zamietnutá.

19. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. Náhrada trov konania bola
priznaná žalovanej v plnom rozsahu, nakoľko mala vo veci plný úspech. Žalovaná žiadala priznať plnú
náhradu trov konania, a to aj s poukazom na to, že už v odpovedi na predžalobnú výzvu žalobkyne
ju upozornila, že v prípade sporu bude žiadať zamietnutie žaloby pre existenciu dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

20. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že neobstojí tvrdeniežalovanej odvolávajúce sa na jej vysoký vek, zdravotný stav a bytové pomery, nakoľko aj žalobkyňa
je ZŤP a poberá invalidný dôchodok vo výške 1/2-vice starobného dôchodku žalovanej. Za dôvody
hodnéosobitnéhozreteľaprenezrušenieanevyporiadaniespoluvlastníctvapovažovalsúditieokolnosti,

že žalobkyňa nevyhnutne nepotrebuje finančné prostriedky získané z titulu zrušenia a vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiam,keďžemázabezpečenébývanie.Takétokonštatovanie
je zavádzajúce, pretože žalobkyňa spolu so svojim manželom bývajú v podstate celý život v mestskom
nájomnom byte. To znamená, že v prípade ak dôjde k nejakej neplánovanej náhlej okolnosti vyžadujúcej
si finančné prostriedky, môže sa stať, že o svoje bývanie môžu prísť vzhľadom na výšku ich príjmu spolu

s manželom, keďže obaja sú invalidný dôchodcovia so spoločným dôchodkom len málo vyšším ako je
starobný dôchodok žalovanej. Preto aj finančná náhrada za vyporiadanie nehnuteľností by len pomohla
utvrdiť ich právo na bývanie.

21. Neakceptovateľné je taktiež tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že v tejto veci nestojí proti sebe
nič iné než finančný záujem žalobkyne a zbytok života žalovanej. Práve pre vyšší vek ako žalovanej,

tak aj žalobkyne by malo byť žalobe jednoznačne vyhovené, pretože finančné prostriedky získané
ako náhrada za spoluvlastnícky podiel môžu žalobkyni zaručiť kľudný zvyšok života a neobstojí tu
fakt, že v prípade zamietnutia žaloby ostane žalobkyni zachovaná majetková hodnota, ktorá jej ako
spoluvlastníčke patrí. Práveže tu môže do budúcna vzniknúť pre žalobkyňu problém, keďže nemá s
manželom deti a tak nebude mať komu prenechať, resp. zdediť majetkovú hodnotu domu.

22. Žalovaná vo svojich vyjadreniach tvrdí, že nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Žalovaná v tomto dome býva spoločne so svojou XX ročnou
dcérou, ktorá študuje na vysokej škole externou formou. Hoci žalovaná nedisponuje dostatočnými
finančnými prostriedkami na vyplatenie žalobkyne, nič nebráni jej dcére, aby si našla prácu a svojej

matke finančne pomohla. Tobôž nie, ak študuje externou formou.

23. Taktiež je zavádzajúce tvrdenie žalovanej o jej bytovej otázke, nakoľko mala pridelený nájomný
byt od Mesta T. na ul. Q., čo aj sama so svojej výpovedi potvrdila, avšak ho vrátila. To len svedčí
o zavádzaní žalovanej o nemožnosti iného bývania a okolnostiach, ktoré prevažujú nad záujmom -

právomžalobkynenebyťvspoluvlastníckomvzťahusožalovanou.Nehovoriacotom,žežalovanábývav
predmetnej nehnuteľnosti so svojou plnoletou dcérou, ktorá externe študuje a mala možnosť zamestnať
sa a prispievať žalovanej na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

24. Prvoinštančný súd odôvodnenie svojho rozsudku súčasne založil aj na nesprávnom právnom

posúdení otázky, pri ktorej riešení sa odklonil od prejednania veci samej. Právna otázka, ktorej
zodpovedanie smerovalo k právnemu záveru a rozhodnutiu, súd nezodpovedal správne a súčasne ju
riadne neodôvodnil. Odôvodniť to iba citovou väzbou na rodinný dom a nedostatkom možnosti uspokojiť
bytové potreby v prospech žalovanej a poukazovať pritom ako na dôvody hodné osobitného zreteľa,
je nedostatočné, právne irelevantné a hlavne zo strany žalovanej zavádzajúce, keďže na pojednávaní

samapotvrdila,ževrátilanájomnýbytMestuT.,ktorýmdisponovala.Tedajejtvrdeniasúajúčelové,ktoré
súd prvej inštancie nebral do úvahy pri odôvodnení svojho rozhodnutia. Naviac sa tým nevyriešil problém
samotnej žalobkyne, keďže je rovnocennou podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností.

25. Podľa ustálenej praxe, ak je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam

a prikázať ich do výlučného vlastníctva tej osoby, ktorá ich dlhodobo užíva, súd tak rozhodne a zaviaže
na náhradu spoluvlastníckeho podielu predstavujúceho 1/2 -vicu z ceny nehnuteľnosti určenej znalcom,
resp. dohodou. Tu sa súd odklonil od ustálenej súdnej praxe a vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu
zamietol.

26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa súd nevysporiadal s využitím ust. § 257 C.s.p., kedy súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa je
osobou ZŤP a poberateľkou invalidného dôchodku vo výške cca 380 eur.

27. V danom prípade absentujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zamietnutie žaloby a

vyhlásenýrozsudokjenanajvýšnespravodlivý,podkopávajúcilegitímneočakávanieosôbvdodržiavanie
princípu právnej istoty.

28. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.29. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalobkyne nie je opodstatnené.

30. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

31. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne o porušení jej práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je
možné sa stotožniť.

32. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

33. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

34. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

35. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

36. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých

prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

37. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnurozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

38. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

39.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

40. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

41. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

42. Pri úprave zaniknutého podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady,
že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je
dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode

spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd
svojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri
vyporiadanímusíriadiť,súuvedenév§142ods.1Občianskehozákonníka.Privyporiadanísúdprihliada
na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho
vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže

vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliadne na to, aby sa
vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí
podľapodielov(tretíspôsobsúdnehovyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva).Výnimočnezdôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu
alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

43. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa nechce byť ďalej v spoluvlastníckom pomere
so žalovanou. Nakoľko k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo,
podala žalobkyňa žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva. Medzi stranami sporu pritom nebolo
sporným, že nehnuteľnosti tvoriace predmet podielového spoluvlastníctva nie sú reálne deliteľné. Do

úvahy tak prichádzala iba možnosť prikázania veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov
alebo nariadenie predaja spoločnej veci v prípade ak ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce.44. Žalovaná v priebehu celého konania, ako aj pred jeho začatím, poukazovala na nemožnosť
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

45. Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo,
súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej
povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so

záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní
veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a
zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva.

46. Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke

práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti
viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech
žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia strán sporu v neprospech žalobcu. Vo
všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav
jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby

inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce z dĺžky
času, po ktorú vec užíval alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo
materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných prostriedkov vynaložených
na jej získanie alebo zveľadenie). V neprospech žalobcu môže byť napr. to, že si v plnom rozsahu (napr.
pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by nastali v prípade

vyhovenia jeho žalobe alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích vzťahov, takže
otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo tiež okolnosť, že vec po jej prikázaní do
jeho vlastníctva má v úmysle predať.

47. V prejednávanom spore súd prvej inštancie zamietnutie žaloby založil na úplnom zistení a

podrobnom vyhodnotení všetkých významných skutkových okolností.

48. Žalovaná je osobou staršou ako 70 rokov, pričom podstatnú časť svojho života spolu so svojou
dcérou prežila na nehnuteľnostiach tvoriacich podielové spoluvlastníctvo so žalobkyňou. Jej sociálna
situácia je dlhodobo nepriaznivá, nakoľko od 01.08.2003 sa jej jediným zdrojom príjmu stal invalidný

dôchodok a od januára roku 2014 je poberateľkou starobného dôchodku. Navyše aj v súčasnosti je na
výživu žalovanej odkázaná plnoletá dcéra pripravujúca sa na výkon svojho povolania štúdiom na vysokej
škole. Žalovaná má k nehnuteľnostiam aj citový vzťah, a to z dôvodu, lebo rodinný dom bol postavený
ešte jej rodičmi, pričom v tomto dome sa starala o svoju matku až do jej smrti. V súčasnosti okrem
rodinného domu, v ktorom býva so svojou dcérou, nemá inú možnosť bývania.

49. Právne bezvýznamnou je tiež námietka žalobkyne, podľa ktorej žalovaná mala pridelený nájomný
byt od Mesta T., ktorý ale vrátila. Ako to vyplynulo z výsluchu žalovanej na pojednávaní konanom
dňa 30.06.2023, žalovaná sa možnosti bývania v nájomnom byte vzdala z dôvodu svojej nepriaznivej
finančnej situácie, neumožňujúcej jej uhrádzať výdavky v nájomnom byte pozostávajúce z mesačného

poplatku 250 eur a nákladov za dodávané energie.

50. Na strane druhej u žalobkyne prevláda záujem na získaní finančnej náhrady za jej spoluvlastnícky
podiel, čo priamo vyplýva z podanej žaloby, v ktorej požaduje prikázanie nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalovanej s uložením povinnosti vyplatiť žalobkyni náhradu jej spoluvlastníckeho podielu. Je

tak evidentné, že žalobkyňa nemá v prípade nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve záujem na ich
ďalšom užívaní na rozdiel od žalovanej.

51. Správnym je tiež rozhodnutie o trovách konania. Pre možnosť aplikácie ust. § 257 C.s.p.
umožňujúceho výnimočne nepriznať náhradu trov konania, neexistovali dôvody hodné osobitného

zreteľa. Žalovaná počas celého konania poukázala na potrebu aplikácie ust. § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka umožňujúceho nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním
veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré v danom prípade bez akýchkoľvek pochybností preukázané boli. Žalovaná pritom už predzačatím konania podaním zo dňa 25.10.2021 reagujúcom na výzvu žalobkyne na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva (č.l. 3 spisu) poukázala na nemožnosť takéhoto zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva s odkazom na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak napriek tomu žalobkyňa

podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá bola následne z dôvodov
uvádzaných žalovanou zamietnutá, nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej by odporovalo
zásade dobrých mravov.

52. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

53. Zároveň žalovanej majúcej v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2
C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

54. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).