Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 0T/167/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223011044
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Klimek Kubicová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2223011044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou Mgr. Mariannou Kubicovou, v trestnej veci obžalovaného:

W. É., T. XX.XX.XXXX D. S. G., U. H. R. XXXX/XXX, U., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Dunajskej Strede
dňa 06.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaného:
W. É., narodeného XX.XX.XXXX D. S. G.,
trvale bytom R. XXXX/XXX, U.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.12.2023 v čase okolo 11:43 hod. v obci U. T. R. O., v okrese Dunajská Streda, na pozemnej
komunikáciipopredchádzajúcompožitíalkoholickýchnápojovviedolakovodičosobnémotorovévozidlo
továrenskej značky Škoda Fabia, striebornej metalízy svetlej, s evidenčným číslom S.-XXXDJ, kde bol

kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Meder a následne podrobený
dychovej skúške s elektronickým meračom typu Alcotest 7510 classic evidenčného čísla ARMF-0543,
ktorým mu bola nameraná hodnota 1,09 mg/l alkoholu v dychu, čo predstavuje 2,27 promile alkoholu v
dychu, ktorým konaním mohol ohroziť život, zdravie ľudí alebo spôsobiť škodu na majetku,
t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l) Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ukladá obžalovanému primerané

obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas trvania skúšobnej doby.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.12.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda v rámci tzv. superskráteného

konania podľa § 234 ods. 1 v spojení s § 204 ods. 1 Trestného poriadku na Okresný súd Dunajská
Streda obžalobu č. k. 2 Pv 601/23/2201-6 zo dňa 22.12.2023 na (v tom čase) obvineného W. É. pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby, vyšetrovacieho spisu a vypočutí zadržaného obvineného v rámci postupu
v zmysle § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku súd rozhodol predmetnú vec trestným rozkazom
č.k. 0T/167/2023-46 zo dňa 22.12.2023, proti ktorému zahlásil prokurátor na výsluchu (včas) odpor.
Následne súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil obžalovaný a

prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda.

Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda bol obžalovaný na hlavnom
pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení
uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, a to že a) je nevinný, b) je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, alebo že c) nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe. Zároveň bol súdom poučený v zmysle § 257 ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Trestného
poriadku, t.j. o právnych následkoch vyhlásenia podľa písm. b) alebo c), a to, že súd v prípade takýchto
vyhlásení postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h), a teda položí obžalovanému
otázky uvedené pod týmito písmenami, na ktoré môže odpovedať iba „áno“ alebo „nie“, a že súdom

prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že obžalovaný nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním,
okrem dovolania podaného z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t.j. z dôvodu
zásadného porušenia práva na obhajobu. Obžalovaného bol tiež súdom poučený o tom, že ak súd
prijme jeho vyhlásenie podľa písmena b) alebo c), zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný po vyššie uvedenom poučení, a tiež poučení o význame priznania sa a úprimného
oľutovania spáchania skutku z hľadiska poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
ktorá môže mať vplyv na zníženie hornej hranice trestnej sadzby do úvahy prichádzajúceho trestu

odňatia slobody (v danom prípade vo výmere od 0 do 1 roka) o jednu tretinu v prípade prevahy
poľahčujúcich okolností, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a svoje konanie naozaj ľutuje, pričom na každú zo
súdom následne položených otázok upravených v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku
(t.j. či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; či bol ako obvinený poučený o

svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a
či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného
činu; či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za
vinu, a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine
a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin) odpovedal „áno“. Prítomný prokurátor Okresnej prokuratúry

Dunajská Streda navrhol vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vobžalobe, prijať. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného
skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti (keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v
podanej obžalobe, t.j. ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného

zákona), nakoľko boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - prečinu (subjekt,
subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka) a závažnosť spáchaného prečinu je vzhľadom na
spôsob vykonania činu (namerané množstvo alkoholu v dychu obžalovaného v dopoludňajších hodinách
na pomerne frekventovanej ceste) a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku obžalovaného vyššia ako nepatrná, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku

prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti
o vine obžalovaného, a súčasne vyhlásil, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na základe prijatého vyhlásenia obžalovaného, a teda skutočnosti, že súd nemal žiadne pochybnosti
o vine obžalovaného, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania stíhaného skutku uvedeného vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie: výsluchom obžalovaného k jeho osobným,
rodinným a majetkovým pomerom, k pohnútke a motívu spáchania skutku podľa § 258 ods. 1 Trestného
poriadku, obžalovaný však využil svoje právo odoprieť vypovedať a nevypovedal; a podľa § 269

Trestného poriadku tiež prečítaním podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: potvrdenia o
zadržaní vodičského preukazu na č.l. 27, evidenčnej karty vodiča obžalovaného zo dňa 21.12.2023 a
zo dňa 28.12.2023 na č.l. 21 - 23 a 51, ako aj výsledkov lustrácií obžalovaného zo dňa 04.03.2024
- v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov,
v Registri trestov - odpis, v agende dopravno-správnych činností, v Sociálnej poisťovni, a.s,, v Zbore

väzenskej a justičnej stráže, v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na č.l. 52 - 59.
Z lustrácie obžalovaného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 04.03.2024 bolo zistené, že
obžalovaný je ženatý a má jedno plnoleté dieťa.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni, a.s., zo dňa 04.03.2024 za lustrované obdobie od marca 2022 do

04.03.2024 vyplynulo, že obžalovaný vykonával v marci 2022 prácu na základe dohody pre osobu -
V. H. a od 15.06.2022 je zamestnaný v spoločnosti HKS, s. r. o., kde sa jeho mesačný vymeriavací
základ pohyboval v rozpätí od cca 500 eur do 1.200 eur. Obžalovaný nie je poberateľom žiadnej dávky
z dôchodkového, nemocenského a úrazového poistenia, a ani poistenia v nezamestnanosti.

Z odpisu z Registra trestov obžalovaného, z lustrácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže a z lustrácie
v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa 04.03.2024 súd zistil, že obžalovaný tu
nemá žiadne záznamy.

Vo výsledkoch lustrácií v agende dopravno - správnych činností a v rezorte Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky zo dňa 04.03.2024 má obžalovaný iba jeden záznam, a to za skutok, ktorý je
predmetom tohto konania.

Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného zo dňa 21.12.2023 súd zistil, že obžalovaný tu má dva
záznamy za dva dopravné priestupky za porušenie povinnosti vodiča (nepoužil na jazdu vozidlo, ktoré

vrátane nákladu spĺňa zákonom ustanovené podmienky a nemal pri sebe platné doklady predpísané
zákonom), ktorých sa dopustil ešte v rokoch 2008 a 2014 a za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške
1.000 Sk a 30 eur, a tiež tu má evidovaný jeden zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov
(od 07.01.2005 do 07.01.2006) uložený za priestupok z roku 2005, kedy došlo k dopravnej nehode a
obžalovaný porušil povinnosti vodiča - viedol vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo

po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom, a tiež povinnosti
vodiča pri odbočovaní, za čo mu bola súčasne so zákazom činnosti uložená aj pokuta vo výške 9.000
Sk. Celkom má tak záznamy za tri priestupky.

V evidenčnej karte vodiča - obžalovaného zo dňa 28.12.2023 nie sú uvedené už žiadne záznamy za

priestupky alebo trestné činy a ani žiadne zákazy činností.Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa 21.12.2023 č. AB214380 súd zistil, že
obžalovanému bol v súvislosti so stíhaným skutkom zadržaný vodičský preukaz dňa 21.12.2023 o 11:43
hod..

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných
kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 0 do

1 roka. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona
súd zistil, že u obžalovaného je jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a
to že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, a nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Na základe tohto zistenia preto súd z dôvodu
prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona upravil - znížil hornú hranicu do

úvahy prichádzajúceho trestu odňatia slobody za prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (od 0 do
1 roka) o jednu tretinu (12 mesiacov / 3 = 4 mesiace), v dôsledku čoho potom upravená trestná sadzba
trestu odňatia slobody predstavovala rozpätie od 0 do 8 mesiacov.

Súd mohol obžalovanému v zmysle trestnej sadzby uvedenej v § 289 ods. 1 Trestného zákona po jej

úprave podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 0 do 8 mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu. Prihliadol na spôsob spáchania činu,
a to na úmyselné a vedomé konanie obžalovaného, ktorý aj napriek tomu, že požil alkohol, rozhodol sa
viesťmotorovévozidlokrátkopojehopožitívdoobedňajšíchhodináchnapomernefrekventovanejceste,

pričom mu bola napokon nameraná aj vysoká hodnota alkoholu v dychu, a to 2,27 promile. Súd prihliadal
tiež na následok konania obžalovaného v podobe ohrozenia objektu chráneného Trestným zákonom, a
to života, zdravia a majetku. Pokiaľ ide o zavinenie, súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil
tohto konania vedome, v priamom úmysle, nakoľko motorové vozidlo chcel viesť a vedome viedol aj
napriek predchádzajúcemu požitiu alkoholu, pričom je zrejmé, že ako vodič motorového vozidlá veľmi

dobre vedel, že vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu minimálne ohrozí život a zdravie
ľudí, ako aj majetok. Z hľadiska poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zohľadnil existenciu jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a absenciu priťažujúcich okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, v
tomto smere súd prihliadal tiež na skutočnosť, že obžalovaný je ženatý, má plnoleté dieťa a má prácu a

príjem, a doposiaľ nebol súdne trestaný. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá
v súčasnosti žiaden záznam, avšak z evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplýva, že v minulosti
(v rokoch 2005, 2008 a 2014 sa dopustil troch dopravných priestupkov z toho jedného závažnejšieho -
v roku 2005, kedy došlo k dopravnej nehode, pričom obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvomnávykovej látky. Po zohľadnení všetkých týchto okolností súd dospel k záveru, že u obžalovaného ide z
kriminálneho hľadiska o mierne narušenú osobu, čo zohľadnil pri ukladaní druhu a výmery trestu.

Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých vyššie uvedených relevantných
okolností prípadu, vzhľadom aj na nízku mieru narušenia obžalovaného dospel súd k presvedčeniu, že
na obžalovaného je v rámci tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu nutné pôsobiť trestom
odňatia slobody, ktorý sa nachádza mierne nad polovicou do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (od 0
do 8 mesiacov), t.j. v trvaní 6 mesiacov, ktorú výmeru považoval súd za primeranú a zohľadňujúcu nielen

skutočnosť, že obžalovaný doteraz viedol usporiadaný život (je ženatý, riadne zamestnaný a doposiaľ
nebol súdom odsúdený za žiaden trestný čin a dopustil sa len troch dopravných priestupkov, naposledy
pred 10 rokmi, z toho jedného závažnejšieho v roku 2005, keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom
návykovej látky, pričom došlo k dopravnej nehode), svoje konanie pred súdom úprimne oľutoval, ale aj
závažnosť a nebezpečnosť konania, ktorého sa dopustil, keď pod vplyvom pomerne vysokého množstva
alkoholu (2,27 promile alkoholu v dychu) viedol motorové vozidlo.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, prostredie, v ktorom
žije a pracuje (viď vyššie), na okolnosti prípadu (viedol motorové vozidlo krátko po požití alkoholu),
a vzhľadom aj na oľutovanie spáchania tohto trestného činu obžalovaným, dospel súd k záveru, že
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného nie je výkon trestu odňatia slobody

nevyhnutný, preto mu jeho výkon za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podľa
§ 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil s tým, že mu zároveň uložil probačný dohľad nad
jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorý považoval za potrebný a efektívny prostriedok na dosiahnutie
požadovanej nápravy obžalovaného. Vzhľadom na spôsob a následky spáchania stíhaného skutku
(opakované vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a z toho prameniace ohrozenie

života, zdravia a majetku, prvýkrát v roku 2005, kedy protiprávne konanie obžalovaného dosiahlo
intenzitu priestupku) považoval súd za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu uložiť obžalovanému
ako súčasť probačného a mediačného dohľadu aj primerané obmedzenie podľa § 51 odsek 2, odsek
3 písmeno b) Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas trvania
skúšobnej doby. Skúšobnú dobu určil súd podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v trvaní 24 mesiacov,

nakoľko takúto dĺžku trvania skúšobnej doby a dohľadu probačného a mediačného úradníka nad
správaním obžalovaného považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú a dostatočnú na
dosiahnutie efektívnej ochrany spoločnosti a prevýchovy obžalovaného a predovšetkým na dosiahnutie
stavu, aby si obžalovaný plne uvedomil nebezpečnosť a absolútnu neprípustnosť takéhoto konania.
Počas takto určenej skúšobnej doby bude mať obžalovaný dostatok príležitostí preukázať spoločnosti i

súdu svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život bez kriminálneho konania. I keď obžalovanému bolo
namerané pomerne vysoké množstvo alkoholu v dychu, súd nepovažoval za spravodlivé a primerané
postihnúť obžalovaného vzhľadom na jeho celkový doterajší život a nulovú kriminálnu minulosť
prísnejším, a to nepodmienečným trestom odňatia slobody tak, ako to navrhoval prokurátor Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda. Uloženie takéhoto trestu by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne

a v rozpore so zásadami ukladania trestov by vôbec nezohľadňovalo osobu a pomery obžalovaného a
jeho doterajší spôsob vedenia života a predovšetkým skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný a
priestupku sa dopustil naposledy pred 10 rokmi, ešte v roku 2014.

Zároveň zohľadňujúc, že obžalovaný spáchal úmyselný a spoločensky nebezpečný trestný čin v

súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu popri treste odňatia slobody uložil podľa § 61 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36
mesiacov. Trest v takejto výmere považoval súd vzhľadom na okolnosti prípadu a namerané množstvo
alkoholu v dychu obžalovaného (2,27 promile pred poludním počas pracovného týždňa na pomerne
frekventovanej ceste), a teda celkovú závažnosť a nebezpečnosť jeho konania, a tiež vzhľadom aj na

jeho priestupkovú minulosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (3 dopravné priestupky
spáchané v rokoch 2005, 2008 a 2014, z toho jeden závažnejší - z roku 2005, kedy obžalovaný viedol
motorovévozidlopodvplyvomnávykovejlátkyadošlokdopravnejnehode,tačomubolauloženápokuta
9.000 Sk a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov), za dostatočne prevýchovný
na poučenie sa obžalovaného a zároveň za dostatočne represívny. Na základe uvedeného bolo podľa

názoru súdu potrebné obžalovaného ako vodiča dočasne vyradiť z cestnej premávky, a to na obdobie
36 mesiacov.Takto uložené tresty sú podľa názoru súdu primerané, zákonné a spravodlivé, a predovšetkým spôsobilé
dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní
ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (s výnimkou výroku o vine - § 257 ods. 5 TP), ktoré možno
podať na Okresnom súde Dunajská Streda do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku). Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá

sa tohto práva výslovne vzdala.

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).