Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010205
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324010205.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.02.2024
č.k. 0T/26/2024 - 41, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.9.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 18.02.2024 č. k. 0T/26/2024 – 41, rozhodol o obžalobe
podanej na obžalovaného A. B. tak, že ho uznal za vinného, že
dňa 15.02.2024 v čase o 21.05 hod. v Seredi na ulici Vinárska pri spoločnosti Hubert J.E., po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné motorové vozidlo Volkswagen

Tiguan EČ: C., pričom mu bola príslušníkom hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Sereď
vykonaná v čase o 21.07 hod. skúška na zistenie alkoholu v dychu prístrojom AlcoQuant 6020 plus,
číslo A410114, číslo merania 819, ktorým mu bola nameraná hodnota 0,81 mg/l alkoholu v dychu,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného

zákona.
Za to mu uložil: Podľa § 289 ods. 1 a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm.
l) Trestného zákona, peňažný trest vo výške 2.000 (dvetisíc) €. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona
pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) mesiace. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v cestnej premávke vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prokurátor, proti výroku o treste,
v neprospech obžalovaného.
3. Podané odvolanie prokurátor bližšie odôvodnil podaním zo dňa 06.03.2024, v ktorom uviedol
nasledovné (skrátene):
3.1. V danom prípade bolo preukázané, že v čase vedenia motorového vozidla obžalovaný B. D.
mal hladinu alkoholu v krvi najmenej 0,49 mg/l. V čase spáchania skutku bol obžalovaný v miernej

opitosti. Som toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania
závažnosti spáchaného prečinu a mal by byt' zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.
Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom
ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v
dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho
následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomý si takéhoto rizika sa

toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce.3.2. Mám za to, že peňažný trest vo výmere 2000,- Eur za daných vyššie uvedených okolností je trestom,
ktorý nie je v súlade so zásadami ukladania trestov definovaných v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a nasl.
Peňažný trest možno ukladať v zásade (odhliadnuc od prípadnej úpravy sadzby podľa § 38 Tr. zák.) od

160 eur do 331 930 eur. Suma 2000,- Eur pri vedení vozidla za daného stavu požiadavku zákonného
a primeraného trestu nepochybne nespĺňa a to tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.
Mám zato, že podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou, by vyššie uvedené
požiadavky jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne napĺňal.
3.3. Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v

prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny,
teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších
trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa § 289 Trestného zákona tieto naopak môžu viesť
ktomu,abysivodičsvojuchybudostatočneuvedomilaužjunikdynezopakoval,tedamôžebyťnaplnená
preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami.
3.4. Taktiež si dovolím na tomto mieste poukázať aj na potrebu generálnej prevencie vo, pričom

tá spočíva vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti a uskutočňuje sa
prostredníctvom individuálnej prevencie. Len pre porovnanie, za priestupok spočívajúci vo vedení
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu prichádza do úvahy sankcia v podobe pokuty do 800,- eur a
zákaz činnosti do 3 rokov a teda súdom uložený trest je v zásade len o niečo prísnejšia ako sankcie za
priestupok, čo nezohľadňuje skutočnosť, že tresty za trestné činy ako spoločensky najnebezpečnejšie

a najzávažnejšie konania by logicky mali byt' prísnejšie ako sankcie za iné druhy deliktov, napríklad za
priestupky, ktoré sú rádovo menej závažné a nebezpečné.
3.5. Súdom uložený trest považujem vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane
mierny, v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto navrhujem,
aby Krajský súd Trnava j v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil

napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods.
3 Tr. por. obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.
4. K odvolaniu sa písomne vyhlásia vyjadril aj obžalovaný, pričom uviedol, že si plne uvedomuje
nezodpovednosť a protiprávnosť jeho činu, čo ho veľmi mrzí a veľmi to ľutuje. Už teraz, po uplynutí
jedného mesiaca, veľmi pociťuje stav bez vodičského preukazu, nakoľko bývajú na okraji mesta a

momentálne absolvuje viacero lekárskych vyšetrení a našťastie a jeho manželka s ním trpezlivosť a
pokiaľ môže, tak ho vozí. Absolvoval aj rozhodnutie okresného dopravného inšpektorátu o preskúmaní
zdravotnej spôsobilosti, z ktorého sa nepotvrdila jeho závislosť od alkoholu. Lekárka ho odporučila na
sedenie u psychológa hneď sa bol aj zaregistrovať. Ľutuje svoju hlúposť a je ochotný niesť primeraný
trest, no veľmi ho mrzí, že sklamal aj ľudí, čo sa spoliehali na jeho pomoc.

5. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v prítomnosti obžalovaného a prokurátora. Na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na svojom
odvolaní. Obžalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia.
6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestnéhoporiadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu
a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý výrok o treste tým, že mohol obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe do 1 roka. U obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť -
priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval, a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej
hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý

bol jediný krát súdne trestaný skoro pred 40 rokmi a dopustil sa len menej závažného priestupku v
cestnej doprave skoro pred 20 rokmi, ako aj povahu spáchaného prečinu, ktorý je ohrozovacím trestným
činom s trestnou sadzbou do 1 roka, považoval súd za najvhodnejší peňažný trest. Obžalovaný síce
momentálne nie je zárobkovo činnou osobou, ale pracoval celý život, má zabezpečené bývanie, nemá
dlhy a prednedávnom dostal odstupné. Peňažný trest uložil vo výške približne jeho dovtedajšieho
mesačného príjmu, v čom zohľadnil, že nespláca splátky a nemá vyživovacie povinnosti. Náhradný

trest určil v trvaní 2 rokov (správne má byť uvedené 2 mesiace, ako to vyplýva z výroku napadnutého
rozsudku, pozn. odvolacieho súdu), teda v dĺžke, v akej by ukladal prípadný trest odňatia slobody. Keďže
sa jedná o úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil súd aj
trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, v čom zohľadnil jednak
dĺžku doby, po ktorú má vodičské oprávnenie a jeho doterajšiu priestupkovú minulosť v doprave, ako i

konkrétnu závažnosť predmetného konania.
9. Zistenia, ktoré súd vyvodil z vykonaných dôkazov, sú podľa názoru odvolacieho súdu, správne.
Rovnako sú správne aj závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel. Zistené skutočnosti vyhodnotil
jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach a logickým spôsobom, preto nemožno týmto záverom vytknúť
žiadnu nesprávnosť, ktorá by mala za následok potrebu zrušenia preskúmavaného výroku o treste.

10. Oproti názoru prokurátora, ktorý vo svojom odvolaní akcentuje všeobecné kritéria pre ukladanie
trestov za tento druh trestnej činnosti, ako aj význam účelu trestu, ktorý sleduje naplnenie tzv. generálnej
prevencie,jepotrebnédaťvtomtoprípadedôraznanevyhnutnosťindividualizácietrestu.Odvolacísúdje
názoru, že je potrebné uložiť taký trest, ktorý bude pre konkrétneho páchateľa trestnej činnosti spôsobilý
naplniť najmä účel tzv. individuálnej prevencie.

11. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. V minulosti bol súdne
trestaný iba raz, v roku 1987 pre prečin pytliactva na zrážky z platu, ktoré vykonal. Vo výpise z ústrednej
evidencie priestupkov MV SR nemá žiaden záznam. Podľa evidenčnej karty vodiča je obžalovaný
držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B od roku 1982 a má záznamy o 1 priestupku v doprave z
roku 2007, riešeného blokovou pokutou. V osobe obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, nejde

o kriminálne narušenú osobnosť, nejde o osobu, ktorej trest by mal byť výstrahou pre iných páchateľov
rovnakého druhu trestnej činnosti. Obžalovaný vyjadril ľútosť nad spáchaním trestného činu a niet prečo
neveriť tomu, že táto je úprimná. Možno uzavrieť, že spáchanie posudzovaného trestného činu, bol
ohľadne súdeného druhu trestnej činnosti ojedinelý exces, z inak riadneho vedenia života. Ukladať
takémuto páchateľovi trestnej činnosti prísnejší trest (podmienečný trest odňatia slobody), ako to navrhol

prokurátor vo svojom odvolaní, by považoval odvolací súd za nespravodlivé.
12. Prvostupňový súd síce dosť stručne, no napriek tomu zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré
považoval uloženie peňažného trestu za dostatočný, ktorý naplní všetky zákonom sledované účely
trestu. Z pohľadu odvolacieho prieskumu niet týmto úvahám čo vytknúť. Spoločne s uloženým
trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov vytvorí možnosť výchovne pôsobiť na

obžalovaného v tom smere, aby ho do budúcnosti odradil od podobného protiprávneho správania. Pokiaľ
je možné na páchateľa pôsobiť miernejšou sankciu, ktorá môže byť dostatočnou na dosiahnutie účelu
trestu, niet prečo pristupovať k ukladaniu trestu odňatia slobody, hoc aj s podmienečným odkladom jeho
výkonu.
13. Aj z pohľadu možnosti naplnenia účelu takzvanej generálnej prevencie, spĺňa uložený peňažný

trest svoj účel. Pokiaľ ide o občana, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti a spáchal trestný čin,
ktorého následky si uvedomuje a jeho spáchanie ľutuje a zároveň ide o osobu vyššieho veku, ktorá
v očiach verejnosti nemala v minulosti problémy so zákonom, nemusí sa ani verejnosti javiť uložený
trest ako neprimerane mierny, ktorý by iných členov spoločnosti mohol „povzbudzovať“ k rovnakému
protiprávnemu správaniu sa. Možno predpokladať, že aj verejnosť je schopná vnímať zásadné rozdiely

medzi rôznymi páchateľmi rovnakej trestnej činnosti.
14. S poukazom na uvedené zistenia a závery, vyhodnotil odvolací súd všetky napadnuté výroky o treste
a spôsobe jeho výkonu, ako vecne správne, zákonné a spravodlivé. Preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietol.Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.