Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/115/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708201849
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1708201849.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej žalobcov: 1./ D. W., nar. XX. N. XXXX, bytom
G. K., T. XXXX/XX, 2./ D. W., nar. XX. N. XXXX, bytom H., T. X, obaja zastúpení advokátom Mgr. Matejom
Krajčim, PhD., Bratislava, Záhradnícka 51, proti žalovaným 1. / W. Č., nar. X. N.na XXXX, bytom Š., X.
XXX/XX, 2./ V.. M.É. Č., nar. XX. N. XXXX, bytom C., F. XXX/XX, 3./ S. S., nar. XX. N. XXXX, bytom C., H.

XXXX/XX, 4. / Ing. I. S., nar. X. N. XXXX, bytom C. I.Y. XXXX/XX, 5./ J. S., nar. XX. S. XXXX, bytom C., H.
XXXX/XX, 6./ N. C., nar. XX. Z. XXXX, bytom D., R. XXX/XXX, 7./ C. Č., nar. XX. N. XXXX, bytom Š., X.
XXX/XX, 8./ Y. C., nar. XX. T. XXXX, bytom I., F. XXX/XX, žalovaní 2./, 6./ zastúpeným advokátkou JUDr.
Evou Klemovou, Pezinok, M. R. Štefánika 6, o zaplatenie 99.581,76 € s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcov 1./, 2./ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 7C 92/2008 - 254 zo dňa 20.septemra
2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní 1./,2./,3./,4./,5./,6./,7./,8./ majú voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho a
dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom / v poradí druhým / súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1./,2./
ktorou sa v čase vydania napadnutého rozsudku proti žalovaným 1./ C. Č., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, 2./ M. Č., nar. XX. X. XXXX, 3./ W. S., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX.X.XXXX, 4./ N. C.,
nar. XX. X. XXXX domáhali zaplatenia sumy 99.581,76 € spoločne a nerozdielne na účet žalobcov a

zaplatenia úroku z omeškania alternatívne sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1./ zaplatiť
sumu 11.949,81 €, žalovanému 2./ sumu 19.916,35 €, žalovanému 3./ sumu 970,72 €, žalovanému 4./
sumu 5.974,91 €, všetci s úrokmi z omeškania. Zároveň prvoinštančný súd zaviazal žalobcov 1./,2./ k
povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1./ až 4./ náhradu trov konania v sume 4.010,50€
a trovy právneho zastúpenia v sume 8.357,71€, k rukám právneho zástupcu žalovaných JUDr. Pavla
Mičunka, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dňa 20.10.2010 vyhlásil v poradí prvý rozsudok č.k.

7C/92/2008-182, ktorým žalobe žalobcov v časti o zaplatenie sumy 99.581,76 € vyhovel, vo zvyšku
návrh na začatie konania zamietol a žalovaných 1./ až 5./ zaviazal zároveň na náhradu trov konania.
Na základe podaného odvolania, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: 9Co/139/11-163 zo dňa
30.3.2012rozsudoksúduprvejinštanciezrušilavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Krajský
súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil právny názor, že účastníkmi zmluvného
vzťahu - kúpnej zmluvy, ktorá bola rozhodnutím súdu určená za neplatnú bolo združenie AUTO-MOTO-

ŠPORT CENTRUM Pezinok a žalobcovia 1./ a 2./. AUTO-MOTO-ŠPORT CENTRUM Pezinok
bolo občianske združenie, ktoré vzniklo podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a bolo
samostatnou právnickou osobou, ktorú je potrebné odlišovať od členov združenia. V prípade zánikuzdruženia bolo preto potrebné postupovať podľa § 20a ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Žiadny
právny predpis neukladá členom združenia niesť zodpovednosť za záväzky združenia počas jeho
existencie ani po jeho zániku, pretože občianske združenie je samostatná právnická osoba, ktorá vznikla

spôsobom predpokladaným v zákone, má právnu subjektivitu a je ju potrebné striktne diferencovať
od právnej subjektivity fyzických osôb. Odvolací súd teda nemohol pripustiť za správny názor záver
prvoinštančného súdu o získaní majetkového prospechu členov združenia, pretože by týmto legalizoval
bezprávie. Ďalej Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že ak by teda aj
členovia združenia získali nadobudnuté finančné prostriedky z odpredaja nehnuteľností, získali by ich

od občianskej organizácie a nie od žalobcov, pričom titul ich nadobudnutia by bol iný právny úkon, ako
úkon, na podklade ktorého prvoinštančný súd zaviazal žalovaných na vydanie majetkového prospechu.
Rovnako nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj solidárnu zodpovednosť plniť v prípade vydania
bezdôvodného obohatenia.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34, § 41, § 451 ods. 1,2, §
456, § 457, § 458 ods. 1, § 420 ods.1 ,3, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď riadiac sa

názorom odvolacieho súdu vyslovenom v uznesení zo dňa 30.3.2012, opätovne celú vec právne posúdil
držiac sa pritom vykonaného dokazovania a po vykonanom dokazovaní súd ustálil , že žalobe nie
je možné vyhovieť. Základnou právnou argumentáciou žalobcov 1./, 2./, od ktorej odvodzovali svoj
žalobný nárok vychádzala z existencie právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, zo
dňa 02.2.2006, č.k. PK 5C 365/01, v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 31.07.2007,

č.k. 9Co/353/2006, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzatvorená medzi žalobcami 1./,2./
a AUTO - MOTO - ŠPORT - CENTRUM Pezinok, so sídlom Pezinok, Fajdalská cesta, v časti prevodu
vlastníctva k pozemku - parc. č. XXXX - ostané plochy o výmere 18206 m2, určená za neplatnú. Právne
úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo
povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od

začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez
časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Súd (tiež iný štátny orgán) musí na
túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej
povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného
právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili. Plnením z absolútne

neplatného právneho úkonu vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať (§ 451). Ak je zmluva
neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457). Absolútne
neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Účinky absolútnej neplatnosti
pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútne neplatný

právny úkon nemožno teda zhojiť dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemožno ho konvalidovať
dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti ani napraviť splnením povinnosti.
1.3. Záverom Okresného súdu Bratislava III, že časť kúpnej zmluvy, je právnym úkonom absolútne
neplatným, bol súd viazaný a napokon táto otázka ani nebola medzi stranami sporu sporná a rovnako
nebola sporná otázka zaplatenia kúpnej ceny, na základe vyššie uvedeného právneho úkonu. V

konaní musel prvoinštančný súd posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaných pôvodne 1./ až 6./ a ich
povinnosť zaplatiť žalobcami požadovanú sumu. Kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999 bola uzatvorená
medzi žalobcami 1./ a 2./ ako manželmi a AMŠC Pezinok. AMŠC Pezinok podľa stanov, bola
dobrovoľná, občianska organizácia, ktorej cieľom je organizácia rôznych motoristických, športových a
iných spoločenských a kultúrnych podujatí, zameraných na rozvoj motorizmu. AMŠC vzniklo registráciou

24.01.1999. Malo 6 členov a to žalovaných pôvodne označených ako žalovaní 1./ až 6./. Pri uzatváraní
kúpnej zmluvy s žalobcami 1./ a 2./ vystupovali za združenie jeho predseda G. U. (pôvodne žalovaný
1./) a správca - S. Č. (pôvodne žalovaný 2./). Združenie zaniklo jeho výmazom dňa 09.1.2001, z registra
občianskych združenia a to bez právneho nástupcu. Držiac sa právneho názoru odvolacieho súdu,
súd prvej inštancie skonštatoval, že subjektom záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou, ktorá

bola vyhlásená za neplatnú, bol iný subjekt ako tí, ktorí sú označení za účastníkov konania na strane
žalovaných. Plnenie z nulitného právneho úkonu prijalo AUTO-MOTO.ŠPORT CENTRUM Pezinok,
občianske združenie, ktoré zaniklo bez právneho nástupníctva. Krajský súd v Bratislave v uznesení
zo dňa 30.3.2012, č.k.: 9Co 139/11-163 doslova konštatoval: "... že účastníkmi zmluvného vzťahu -
kúpnej zmluvy, ktorá bola rozhodnutím súdu určená za neplatnú bolo združenie AUTO-MOTO-ŠPORT

CENTRUM Pezinok a žalobcovia 1./ a 2./. AUTO-MOTO-ŠPORT CENTRUM Pezinok bolo občianske
združenie, ktoré vzniklo podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a bolo samostatnou
právnickou osobou, ktoré je potrebné odlišovať od členov združenia. V prípade zániku združenia bolo
preto potrebné postupovať podľa § 20a ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka. Žiadny právny predpisneukladá členom združenia niesť zodpovednosť za záväzky združenia počas jeho existencie ani po
jeho zániku, pretože občianske združenie je samostatná právnická osoba, ktorá vznikla spôsobom
predpokladaným v zákone, má právnu subjektivitu a je ju potrebné striktne diferencovať od právnej

subjektivity fyzických osôb. Z uvedené je teda možné nepochybne dovodiť, že žalovaní 1. /až 4./ nie
sú povinní vydať bezdôvodné obohatenie z neplatnej kúpnej zmluvy, nakoľko z titulu tejto zmluvy od
žalobcov 1./ a 2./ žiadne plnenie neprijali a nie sú v zmysle uvedenej právnej kvalifikácie v spore
pasívne vecne legitimovaní. Hoci žalovaní 1./ až 4./ prijali peňažné prostriedky pochádzajúce predaja
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, (čo ani nepopierajú) išlo o iný záväzkový vzťah,

ktorého účastníkmi už neboli žalobcovia 1./ a 2./ . Právnu argumentáciu žalobcov 1./ a 2./ o právnej
zodpovednosti členov občianskeho združenia v analógii zodpovednosti obchodných spoločností, nie je
možné dovodiť, nakoľko občianske združenie nie je právnickou osobou zriadenou na účely vytvárania
zisku a jej existencia je upravená špeciálnym právnym predpisom a to zákonom č. 83/1990 o združovaní
občanov v znení neskorších predpisov. Uvedený predpis a ani žiadny iný neukladá členom združenia
niesťzodpovednosť zazáväzkyzdruženiapočasjehoexistencieaanipojehozániku.Zhľadiskaprávnej

argumentácie žalobcov 1./ a 2./ vychádzajúcej z inštitútu vydania bezdôvodného obohatenia, súd prvej
inštancie nemohol inak, ako konštatovať nedostatok vecnej pasívnej legitimácie označených žalovaných
a návrh žalobcov 1./ a 2./ zamietnuť.
1.4. Pokiaľ ide o posúdenie nárokov žalobcov 1/. a 2./ z hľadiska náhrady škody, prvoinštančný súd
konštatoval, že žalovaní nikdy nepopreli, že finančné prostriedky pochádzajúce z predaja nehnuteľnosti,

prijali. Kúpnu cenu v sume 3.000.000,-Sk, ktorú zaplatili žalobcovia 1./, 2./ AMŠC Pezinok, si ešte
pôvodne označení žalovaní 1./ až 6./ rozdelili, majúc za to, že mali právo nakladať s nehnuteľnosťou,
kde roky prevádzkovali svoju činnosť a rozdelenie kúpnej ceny brali ako zadosťučinenie za svoju
prácu v prospech motorizmu, ako uvádzali vo svojich výpovediach. Avšak, pre prípad náhrady škody,
namietli premlčanie nároku žalobcov 1./ a 2./. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku

ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty
v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky
premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže
priznať.Dôvodnévznesenienámietkypremlčaniavobčianskomsúdnomkonanímátotižzanásledok,že
súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).

Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Pri premlčaní
práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná lehota a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna
Tie dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,

že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to napriek tomu, že, poškodenému plynie ešte
druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba
posúdiť subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyčísliť v peniazoch;
vedomosti o tom, kto za škodu zodpovedá. Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa

02.02.2006, č.k.: PK-5C 365/01, v spojení uznesením Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 31.7.2007,
č.k. 9Co, ktorým bola kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzatvorená medzi žalobcami 1./ a 2./ a
AUTO - MOTO - ŠPORT - CENTRUM Pezinok, so sídlom Pezinok, Fajdalská cesta, v časti prevodu
vlastníctva k pozemku - parc. č. XXXX - ostané plochy o výmere 18206 m2, určená ako neplatná.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.10.2007. Minimálne ku dňu 11.02.2009

(zápisnica z pojednávania) mali žalobcovia 1./ a 2./ vedomosť o tom, že žalovaní pôvodne 1./ až
6./ (dnes žalovaní 1./ až 4./ ) si finančné prostriedky na účte občianskeho združenia rozdelili medzi
sebou. Nárok na náhradu škody si však vo vzťahu k žalovaným 1./ až 4./ uplatnili až na pojednávaní
dňa 22.05.2013. Subjektívna premlčacia lehota na náhradu škody uplynula dňa 12.02.2011 a objektívna
premlčacia lehota dňa 12.2.2012. Námietka premlčania vznesená žalovanými je preto dôvodná a nárok

na náhradu škody je premlčaný. Ani z hľadiska nárokov na náhradu škody súd preto nemohol žalobe
vyhovieť.
1.5. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcov 1./, 2./ na podvodné konanie žalovaných 1./ až 4./ a na
tvrdenia vyšetrovateľa v uznesení Okresného riaditeľstva PZ V Pezinku zo dňa 12.02.2013, ČVS -
ORP-262/OEK-PK-2012 ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, pretože v trestnom stíhaní nemožno

pokračovať,nakoľkodošlokpremlčaniu.Vodôvodneníuzneseniasakonštatuje,ževprípravnomkonaní
bolo preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchali konkrétne osoby. Je nepochybné, že subjekt Auto
Moto Klub - Auto Moto Šport Centrum Pezinok nebol spôsobilý vydržať parcelu č. XXXX o výmere 18.206
m2, pretože neboli splnené podmienky vydržania. Ďalej sa v uznesení konštatuje, že predseda AMKAMŠC Pezinok Sergej Tánska a S. Č. v čase spisovania notárskej zápisnice o vydržaní preukázateľne
vedeli,žeAMŠCPezinokniejevlastníkompredávanejparcely.Uviedlidoomylukupujúcich,ktorízaplatili
za predmet zmluvy 3.000.000,-Sk. Tým sa G. U. a S. Č.Z. dopustili úmyselného podvodného konania

a spôsobili kupujúcim škodu vo výške najmenej 3.000.000,-Sk. Vina sa považuje za preukázanú až
právoplatným rozhodnutím súdu o uznaní viny, v opačnom prípade platí zásada prezumpcie neviny,
zakotvená v Ústave Slovenskej republiky. Na závery vyslovené v uznesení ČVS - ORP-262/OEK-
PK-2012 ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, súd preto nemohol prihliadať.
1.6. Na záver prvoinštančný súd skonštatoval, že ako súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu a to v zmysle § 226 O.s.p.. Poukázal na zásadu "vigilantibus iura scripta sunt",
t.j. "práva patria bdelým", ktorá platila už v rímskom práve a znamená, že právo patrí ostražitým,
starostlivýmapozorným,tedatým,ktorísaaktívnezaujímajúoochranuavýkonsvojichprávaktorísvoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľa práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje majetkové, osobné a satisfakčné práva. Toto platí

aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp.
zn. 1Sžr/38/2011). S poukazom na uvedenú zásadu, prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobcovia
1./ a 2./ zvolili nesprávnu právnu argumentáciu, ktorej nebolo možné vyhovieť a nárok na náhradu
škody uplatnili oneskorene, čo v konečnom dôsledku znamenalo zánik možnosti domôcť sa svojich práv.
Uvedené sa týka i trestného stíhania, ktoré bolo pre premlčanie skutku zastavené.Za daných okolností

ani súd prvej inštancie nemohol inak, ako žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť.
1.7. O náhrade trov konania žalovaných 1./ až 4./ prvoinštančný súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešným žalovaným 1./ až 4./ trovy konania, ktoré pozostávajú so
zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 4.010,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške
8.357,71 €. Trovy právneho zastúpenia tvorí odmena za 15 úkonov právnej služby, pri hodnote 625,73€

za 1 úkon, vychádzajúc pri tom z hodnoty sporu v sume 3.000.000,-Sk.(99.581,76€) v zmysle § 10 a §14
vyhláškyč.655/2004Z.zvúčinnomznení atoprevzatieaprípravazastúpenia,6xúčasťnapojednávaní
v roku 2009 (1 úkonu - pojednávanie bez meritórneho prejednania veci), 1x pojednávanie v roku 2010,
3 x pojednávanie v roku 2013, z toho jedno za 1 tarifnej odmeny, 1 x odvolanie proti rozsudku, 1 x
porada s klientom, 2 x vyjadrenie k návrhu na zmenu petitu, keď právo na náhradu hotových výdavkov

a náhradu straty času a cestovné si právny zástupca žalovaných 1./ až 4./ neuplatnil.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odolanie žalobcovia 1./,2./, ktorí žiadali
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a ich návrhu, resp. alternatívnemu návrhu v celom rozsahu
vyhovel. V prípade ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí žiadali, aby odvolací súd, podľa § 238
ods.3 O.s.p., pripustil dovolanie o právnej otázke zásadného významu a to či v zmysle § 451 ods.1, 2, v

znení § 457 a § 458 ods.2 Občianskeho zákonníka, je viazaná povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
len zmluvným stranám navzájom alebo každému, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil; či v zmysle
§ 13 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, v znení § 20a ods.4 Občianskeho zákonníka a § 56
ods. 7 alinea k § 86 Obchodného zákonníka, ručí člen občianskeho združenia za záväzky občianskeho
združenia aj po jeho zániku; či v zmysle § 20 ods.2, v znení § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka,

člen občianskeho združenia (právnickej osoby) alebo štatutár občianskeho združenia v mene, ktorého
úkony vykonáva, je zaviazaný z právneho úkonu sám, ak úmyselne prekročil rozsah právomocí a druhá
zmluvná strana o tom nevedela alebo vedieť nemohla.
2.1. Vo svojom odvolaní uviedli, že z vykonaného dokazovania vyplynuli dve roviny právneho posúdenia
veci, resp. ich návrhu, a to plnenie z vydania bezdôvodného obohatenia alebo plnenie z náhrady škody.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že v prípade ak sa jedná o
vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy, je nutné posudzovať pasívnu legitimáciu,
podľa subjektov neplatnej zmluvy. S danou argumentáciou, resp. právnym názorom sa nedá stotožniť,
keďže súd neaplikoval správne ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tým došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Kúpna zmluva zo

dňa 21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 je nulitná, t.j. od počiatku sa na ňu hľadí ako keby
nevznikla. Z daného vyplýva, že súd má aplikovať ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka,
kde bezdôvodným obohatením v danom prípade bude „plnenie bez právneho dôvodu“.
2.2. Žalobcovia citovali ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka z ktorých vyplýva, že „ Kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“ Poukázali nato, že
inštitútbezdôvodnéhoobohatenia,resp.ochranysubjektovprávpredbezdôvodnýmobohatenímmásvoj
primárny základ v ochrane vlastníckych práv k veci, t.j. ochrana proti tým, ktorý bezdôvodne vec užívajú,disponujú s ňou alebo užívajú jej plody. Z logického výkladu záväzného právneho názoru odvolacieho
súdu, by vyplývalo, že v prípade právnických osôb alebo nejakej formy zastúpenia, by z bezdôvodného
obohatenia bola povinná iba zmluvná strana (právnická osoba alebo zastúpený), ktorá má povinnosť

vydať bezdôvodné obohatenie ale principiálne nie ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil (napr.
konateľ, spoločník, zástupca a pod.), resp. bezdôvodné obohatenie zavinil. Takýto právny názor je v
príkromrozporesdikciou§451Občianskehozákonníkaaustanoveníčl.2ods.2,čl.20ÚstavySlovenskej
Republiky. Daný právny názor týmto priamo zakladá nespravodlivosť, potvrdzuje bezprávie a nabáda
k legalizácii bezdôvodného obohatenia, hoci aj formou trestnej činnosti. Žalovaní 1./ až 6./ (v čase

podania návrhu) bez výnimky potvrdili, že prevzali plnenie od nich a toto plnenie si rozdelili na základe
vopred dohodnutého kľúča, čím sa žalobcovia nedostali do dôkaznej núdze, ohľadom preukázania
subjektov, ktorý sa bezdôvodne obohatili a ani preukázania výšky bezdôvodného obohatenia. Platná
právna úprava, v zmysle ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka (doslovný výklad),
zakladá povinnosť každému kto sa na úkor iného obohatil, vydať bezdôvodné obohatenie, v znení § 458
ods.2 Občianskeho zákonníka, vydať aj úžitky z neho, pokiaľ nekonal dobromyseľne. Máme za to, že v

zmysle vyššie uvedeného majú povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie a úžitky z neho žalovaní.
2.3. Čo sa týka náhrady škody poukázali vo svojom odvolaní na príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keď mali zato, že v danom prípade je zodpovednosť za škodu daná protiprávnym konaním
žalovaných 1./ až 4./ (pôvodne 1./až 6./) ale i N.. C. I.,. Splnené sú všetky zákonné podmienky a
to protiprávne konanie (preukázané výsluchom svedkov žalovaných a listinnými dôkazmi), vzniknutá

škoda (preukázaná znaleckým posudkom č.13/2008 vyhotovený znalcom Ing. Mgr Jana Pecníková
zo dňa 16.3.2008, celková škoda vyčíslená na sumu 22.500.000,- Sk), v príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a protiprávnym konaním (príčinná súvislosť vyplýva z už uvedených dôkazov
k vzniknutej škode a protiprávneho konania). Deliktuálna spôsobilosť je individuálna so znakmi
spolupôsobenia zainteresovaných osôb, ktoré konali úmyselne, za účelom dosiahnutia bezdôvodného

obohatenia, resp. neoprávneného majetkového prospechu, čím naplnili znaky skutkovej podstaty
trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1,5 Trestného zákona účinného 01.09.1999 do: 30.11.2000,
čo jednoznačne vyplýva aj z Uznesenia zo dňa 12.2.2013, ČVS: ORP-262/OEK-PK-2012. Žalobcovia
považovali za nesprávne právne posúdenie veci, resp. hmotnoprávne pochybenie súdu, ktorým
priznal súd premlčanie nároku na náhradu škody, podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa

názoru súdu subjektívna premlčacia lehota uplynula 11.2.2011 a objektívna premlčacia doba 11.2.2012,
pričom si škodu uplatnili až návrhom na pojednávaní zo dňa 22.5.2013. Prvoinštančný súd v tejto
časti odôvodnenia rozhodnutia nesprávne aplikoval ustanovenia § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Je nesporné, že škoda vznikla

najskôr (objektívna lehota) dňom právoplatnosti rozhodnutia OS BA III č.k. PK 5C/365/01 (t.č. OS PK
č.k. 4C/843/2008) Rozsudkom zo dňa 2.2.2006, právoplatný a vykonateľný dňa 25.10.2007 a najneskôr
dňom 11.2.2009 kedy sa o výške škody a o tom kto ju zavinil, dozvedel (subjektívna lehota). Z daného
vyplýva, že subjektívna lehota na uplatnenie škody uplynula dňom 11.2.2011 a objektívna lehota stále
beží, resp. konči dňom 25.10.2017. Zároveň uviedli, že oni si prvá krát uplatnili plnenie z titulu náhrady

škody už na pojednávaní dňa 11.2.2009 a rovnako aj vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.1.2011 a vo
svojom vyjadrení dňa 22..5.2013 len precizovali uplatnenú škodu.
2.4. Žalobcovia namietali, že právnym názorom odvolacieho súdu tiež, že došlo k legalizácia bezprávia
a k priamemu odmietnutiu spravodlivosti. Právna zodpovednosť fyzických osôb v danom prípade je
založenánadvochprávnychdôvodochspoukazomnaustanovenia §20ods.2, §32ods.1Občianskeho

zákonníka. Podľa vykonaného dokazovania bolo nadobúdateľom nehnuteľností združenie AMK SR
AUTOMOTORŠPORTCENTRUM, Dubový vŕšok, 90201 Pezinok (napriek tomu, že už predtým zaniklo),
ktoré je odlišným subjektom od AMŠC Pezinok. Je absolútne nepochybné, že všetci vyššie uvedený
účastníci konania (vychádzajúc z ich svedeckých výpovedí a vyjadrení), Kúpnou zmluvou zo dňa
21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 získali plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko

sami zaviazali AMŠC Pezinok k právam a právnym povinnostiam, ktoré vedome nemohli naplniť,
teda zaviazali právnickú osobu k právam a právnym povinnostiam, ktorými nikdy nedisponovala. Z
daného vyplýva, že sami prekročili svoje oprávnenia, t.j. v zmysle daných zmlúv sú zaviazaný na
práva a právne povinnosti sami. Pre konanie vo veci samej je ale oveľa smerodajnejšie ustanovenie §
20a ods.4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii

obchodných spoločností primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení
upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa
primerane použijú všetky ustanovenia Obchodného zákonníka vzťahujúce sa na likvidáciu právnickej
osoby a teda aj ustanovenie § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka. Výklad vyššie uvedených ustanovení,v znení právneho názoru odvolacieho súdu je v rozpore s teóriou práva, súdneho dotvárania práva, t.j.
vypĺňaniu „legis vacui“ v právnom systéme a v rozpore čl. 141 ods. 1, čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

2.5. Vo svojom odvolaní namietali tiež procesné pochybenia, keď najzávažnejšieho procesného
pochybenia, ktoré malo vplyv na priebeh a výsledok konania, sa súd dopustil v zmysle, vyslovenia
právneho názoru, kedy v priebehu konania prejudikoval právny názor, že Kúpna zmluvou zo dňa
21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 sú nulitné v plnom rozsahu, z vyššie uvedených
dôvodov. Pričom v Rozsudku zo dňa 20.9.2013 v odôvodnení argumentuje vyhlásením iba čiastočnej

neplatnostiKúpnejzmluvyzodňa21.12.1999spolusDodatkomč.1zodňa9.3.2000,vzmysleRozsudku
zo dňa 2.2.2006, OS BA III č.k. PK 5C 365/01 (t.č. OS PK č.k. 4C 843/2008). Na absolútnu neplatnosť
resp. nulitnosť právneho úkonu, súd prihliada z úradnej moci (ex officio), t.j. bez potreby návrhu alebo
podnetu.Zdanéhovyplýva,žesúdtýmakoprejavilsvojprávnynázor,jepočaskonaniaviazaný,ibažeby
sa preukázal opak, ak súd vyslovil, že považuje určitý právny úkon za nulitný, nemôže v ďalšom konaní
argumentovať čiastočnou neplatnosťou takého právneho úkonu, hlavne nie keď posúdenie platnosti

právnehoúkonu(nulitnosti)jeprejudiciálnouotázkouvkonaníaprevýsledokkonaniarozhodujúce.Ďalší
z radu procesných pochybení je povinnosť súdu pri posudzovaní náhrady škody, zaoberať sa osobitne
zavinením osoby, ktorá škodu spôsobila, bez ohľadu na vykonané dokazovanie v inom konaní (trestné
konanie).
2.6. Záverom namietali nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v časti o trovách konania,

nakoľko podľa ich názoru sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p..
3. K odvolaniu žalobcov 1./,2./ sa písomne vyjadrili žalovaní 1./,2./,3./,4./, ktorí navrhli, aby odvolací
súd prvoinštančný rozsudok v súlade s ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil z dôvodov, že
žalobcovia neuviedli žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť postupu v
zmysle odvolania. Zároveň žiadali o priznanie odmeny za právne zastúpenie v odvolacom konaní, ktorá

bude vyčíslená podľa počtu úkonov v odvolacom konaní.
4. Replika zo strany žalobcov k vyjadreniu žalovaných nebola podaná.
5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. októbra 2015 č.k. 9Co/672/2013 -290 na odvolanie
žalobcov1./a2./napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdilarozhodolonáhradetrovodvolacieho
konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že okresný súd vec správne právne posúdil, keď v zmysle §

451 ods. 1 a ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaní 1./ až 4./ nie sú pasívne
vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom. Rovnako za správny považoval
aj záver okresného súdu, že žalovaných nie je možné zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy titulom
náhrady škody, lebo žalovanými bola dôvodne vznesená námietka premlčania tohto nároku. V tejto
súvislosti sa nestotožnil s tvrdením žalobcov 1./ a 2./, že svoj nárok na plnenie z titulu náhrady škody si

uplatnili prvý krát už na pojednávaní dňa 11. 2. 2009, resp. vo vyjadrení k odvolaniu z 25. 1. 2011. Právny
zástupca žalobcov na pojednávaní 11. 2. 2009 len predniesol, že obsahom znaleckého posudku, ktorý
založil do spisu, je vyčíslenie skutočnej škody, ktorú si nebudú uplatňovať v tomto konaní. Vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcovia 1./ a 2./ poukázali na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka a uviedli, že ich
ochrana smerujúca k dosiahnutiu ich úspechu v konaní môže vyplývať aj z ustanovení upravujúcich

zodpovednosť za škodu. Odvolací súd hodnotil takéto uplatnenie nároku ako všeobecné, ktoré nebolo
konkrétne a riadne špecifikované, a ktoré preto nemá za následok zastavenie plynutia premlčacej doby
v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu žalobcovia 1./ a 2./ si riadne uplatnili
nárok titulom zodpovednosti za škodu až v písomnom podaní z 22. 5. 2013, keď sa alternatívne domáhali
zaplatenia žalovanej sumy aj ako plnenia zo zodpovednosti za škodu. To znamená, že nárok uplatnili po

uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Rozsudok okresného súdu považoval preto za vecne
správny a podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ho potvrdil. K návrhu žalobcov 1./ a 2./ na pripustenie dovolania
uviedol, že vo veci boli právne otázky riešené v súlade s ustálenou súdnou praxou. Nebol preto dôvod
na pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

6. Proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/672/2013 -290 podal dovolanie
žalobca 1./ a Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č.k. 6Cdo/202/2016-387 zo dňa 29.11.2017
rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. októbra 2015 sp. zn. 9Co/672/2013 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalobcom bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vo svojom
rozhodnutí okrem iného dovolací súd uviedol, že v prípade začatia konania, či už na návrh, tak aj v

prípadeuplatneniazmenyžalobyvužzačatomkonaní,sastýmtoprocesnýmúkonomspájajúvýznamné
procesné i hmotnoprávne účinky. V zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka je takýmto
hmotnoprávnym účinkom zastavenie plynutia premlčacej doby. Hmotnoprávne účinky zmeneného
návrhu (týmto spôsobom novo uplatneného nároku alebo novo uplatnenej časti nároku) nastávajú dňom,v ktorom súdu došla písomná zmena žaloby, prípadne dňom, v ktorom žalobca urobil toto podanie ústne
do zápisnice. Plynutie premlčacej doby sa v takomto prípade zastavuje týmto dňom a nie až dňom, kedy
súd o tomto procesnom návrhu uznesením rozhodne. Takéto účinky nastávajú aj v prípade, ak podanie

obsahujúce zmenu žaloby, je neúplné. Povinnosťou súdu totiž je vyzvať stranu sporu postupom podľa §
43 O.s.p. (§ 129 ods. 1C.s.p.), a to aj v prípade, ak bola v konaní zastúpená advokátom, na odstránenie
vád podania, ktorým bola zmena žaloby uplatnená. Nečinnosť, resp. nesprávny postup súdu v tomto
smere nemôže byť z hľadiska účinkov takéhoto podania na ťarchu strany, a to zvlášť za situácie, keď
je zrejmé, čoho sa zmena žaloby týka.

6.1. Dovolací súd poukázal nato, že v preskúmavanej veci žalobcovia 1./ a 2./ prostredníctvom svojho
zástupcu doručili okresnému súdu dňa 27. januára 2011 podanie z 25. januára 2011 označené ako
„Vyjadrenie k odvolaniu + oznámenie“, v ktorom uviedli, že ich ochrana smerujúca k dosiahnutiu
účelu konania a úspechu v ňom môže vyplývať aj z ustanovení upravujúcich zodpovednosť za škody,
konkrétne z ustanovení § 420 ods. 1, § 424, § 438 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdili
v ňom, že zodpovednosť za škodu je daná protiprávnym konaním žalovaných, čo bolo preukázané

výsluchom svedkov ako aj výsluchom samotných žalovaných, vzniknutou škodou preukázanou
znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Ing. Mgr. Janou Pecníkovou a že medzi
vzniknutou škodou a protiprávnym konaním žalovaných existuje príčinná súvislosť, keď žalovaní konali
úmyselne za účelom dosiahnutia neoprávneného majetkového prospechu. Pokiaľ odvolací súd vyslovil
názor, že takéto uplatnenie nároku na náhradu škody bolo prednesené len všeobecne, nebolo konkrétne

a riadne špecifikované, v podstate ho hodnotil ako podanie neúplné a teda ako podanie vadné, ktoré
neobsahovalo všetky zákonom požadované náležitosti návrhu na začatie konania, resp. návrhu na
zmenu žaloby. Odvolací súd mal preto buď sám alebo prostredníctvom súdu prvej inštancie vyzvať
žalobcov 1./ a 2./ postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na odstránenie vád tohto podania. Pokiaľ tak
neurobil a žalobcom 1./ a 2./ neumožnil odstrániť vady tohto neúplného podania a následne za riadne

uplatnenie nároku titulom zodpovednosti za škodu považoval až ich písomné podanie z 22. mája 2013,
postupovalnesprávne,vrozporesvtomčaseplatnýmustanovením§43ods.1O.s.p.Podľadovolacieho
súdu tento nesprávny postup odvolacieho súdu nemôže byť na ujmu práv žalobcov prejavujúcich sa
okrem iného tiež v tom, že účinky zmeny žaloby a teda zastavenie plynutia premlčacej doby, nenastali
už doručením podania z 25. januára 2011. Ak odvolací súd v tomto prípade dospel k inému záveru, išlo

o postup, ktorým nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcov 1./ a
2./, a teda rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, ktorému nepredchádzal zákonný postup
(tzv. fair process). Uvedené vady v postupe odvolacieho súdu v podstate spôsobili, že žalujúcej strane
bola odňatá reálna a efektívna možnosť súdnej ochrany, čím došlo k zmätočnostnej vade v zmysle § 237
ods. 1 písm. f) O.s.p. Keďže dovolací súd bol povinný z úradnej moci na takúto vadu konania prihliadnuť

a uvedená vada zakladá jednak prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť dovolania, neostalo mu iné, než
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 C.s.p.).
7. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“) po zrušení jeho skoršieho potvrdzujúceho
rozsudku Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) pre
zistenie vady podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudkom zo 14. februára 2019 sp. zn. 9Co/35/2018

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil a žalovaným (aj vtedy
1./ až 4./) priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že pokiaľ
ide o posúdenie nároku žalobcov ako nároku na náhradu škody (neprihliadnuc na námietku premlčania,
ktorú odvolací súd považoval za neprípustnú novotu v odvolacom konaní), nezistil protiprávne konanie
žalovaných (ako radových členov združenia, keďže voči pôvodným žalovaným 1./ a 2./, ktorí konali za

združenie, bolo konanie zastavené), čo je základný predpoklad vzniku zodpovednosti. Ďalej uviedol,
že v danom prípade nebolo v konaní preukázané, že zo strany žalovaných došlo v zmysle § 20 ods.
2 v spojení s § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka k takému prekročeniu oprávnení, že by toto ich
konanie nezaväzovalo právnickú osobu, ale priamo ich. Nebolo možné stotožniť sa ani s názorom,
že by členovia združenia ručili za záväzky združenia aj po jeho zániku. Ďalej dodal, že v ust. § 451

ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia.
Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ust. § 451 ods. 2 a § 454
Občianskehozákonníka.Jednouzoskutkovýchpodstátjevzmysle§451ods.2Občianskehozákonníka
plnenie získané z neplatného právneho úkonu, s ktorou skutkovou podstatou súvisí aj ďalšie ust. § 457
Občianskeho zákonníka. Ak je neplatným úkonom kúpna zmluva, čo je aj daný prípad, povinnosť vydať

bezdôvodnéobohateniezaťažujeúčastníkovzmluvy(kupujúcehoalebopredávajúceho),anieinéosoby.
Žiadna tretia osoba nemôže byť zaviazaná na vydanie plnenia, ktoré si účastníci poskytli na základe
neplatnej kúpnej zmluvy. Samotná skutočnosť, že kúpna cena prijatá občianskym združením sa stala
súčasťou jeho majetku a žalovaným ako členom združenia bolo poskytnuté určité plnenie z majetkuzdruženia, je právne irelevantná. Tým, že občianske združenie získalo peňažné plnenie od žalobcov,
bez ohľadu nato, či sa tak stalo na základe platného alebo neplatného právneho úkonu, tieto peňažné
prostriedky sa stali súčasťou majetku občianskeho združenia zmiešaním (mixta). Ak následne získali

žalovaníplneniezmajetkuobčianskehozdruženiaakoodmenuzaprácuvykonanúvprospechzdruženia
alebo z iného právneho titulu, platí, že žalovaní získali majetkový prospech od občianskeho združenia
a nie od žalobcov a získali ho na základe iného právneho úkonu, ako na základe predmetnej kúpnej
zmluvy (ktorú súd určil za neplatnú). Žalovaní neboli účastníkmi dvojstranného právneho úkonu - kúpnej
zmluvy, preto nemohli z nej získať žiadne plnenie, a teda nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie

bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu a nešlo tu ani o plnenie bez
právneho dôvodu. Skutočnosť, že zmluva je absolútne neplatná, neznamená, že došlo k plneniu bez
právnehodôvodu,lebopotombyvymedzenieskutkovejpodstatybezdôvodnéhoobohatenia,atoplnenie
z neplatného právneho úkonu, stratilo akékoľvek opodstatnenie. Rozhodnutie o trovách odvolacieho
konania a dovolacieho konania bolo odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 453 ods.
3 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a vecne úspechom žalovaných v odvolacom konaní v plnom

rozsahu (nezistiac dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania).
8. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/35/2018-429 zo dňa 14.2.2019 podali dovolanie
žalobcovia 1./, 2./. Počas dovolacieho konania zomrel dňa 12.9.2019 pôvodne žalovaný 1./ C. Č., nar.
XX. XX. XXXX a dňa XX.X.XXXX pôvodne žalovaný 3./ W. S., nar. XX. X. XXXX. Súd prvej inštancie
Uznesením č.k. 7C/92/2008-544 zo dňa 16.3.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní po zomrelom

C. Č. s jeho nástupcami žalovanými 1./,7./,8/. Najvyšší súd SR ako súd dovolací uznesením č.k.
6Cdo/225/2020-601zodňa23.8.2023 rozhodol,ževdovolacomkonanípokračujenastranežalovaného
3./ s dedičmi pôvodného žalovaného 3./ neb. W. S., zomr. XX. I. XXXX, naposledy bytom v C., H. XXXX/
XX, a to S. S., narodenou XX. N. XXXX, trvale bytom v C., H. XXXX/XX, V.. I. S., narodeným X. N.
XXXX, trvale bytom v C. I.U. XXXX/XX a J. S., narodenou XX. S. XXXX, trvale bytom v C., H. XXXX/XX.

Zároveň rozhodol, že Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára 2019 sp. zn. 9Co/35/2018
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
8.1. Dovolací súd okrem iného čo sa týka zrušenia rozsudku odvolacieho súdu poukázal nato
rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj právne normy, ktoré sú na
konkrétny prípad aplikovateľné. Aj zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že

súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami,
aplikovateľnými na konkrétny prípad. Možno rozoznávať napríklad situácie, kedy súd musí určiť
relevantnú právnu normu aplikovateľnú na konkrétny prípad a musí ju vo svojom rozhodnutí zohľadniť
a kedy súd po určení tejto právnej normy musí zohľadniť všetky časti právnej normy (napr. všetky časti
hypotézy právnej normy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na

to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom
právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (napr. IV. ÚS 77/02).
8.2. Z obsahu odvolania žalobcov vyplýva námietka, že vec je možné posúdiť vo vzťahu k jednotlivým
členom združenia aj z pohľadu, či nejde o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. S

touto námietkou sa ale odvolací súd vôbec nevysporiadal, pričom je potrebné doplniť, že práve táto
skutková podstata bezdôvodného obohatenia nachádza svoje uplatnenie v mimoriadnych prípadoch
a umožňuje postihnúť majetkový prospech, ktorý bol nadobudnutý z hodnôt získaných spôsobom
nejaviacim sa zlučiteľným s princípmi, na ktorých spočíva právny poriadok. Špecifický charakter tejto
skutkovej podstaty otvára teda priestor pre dosiahnutie spravodlivého vyporiadania práv dotknutých

subjektov. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku náležite nevysporiadal s argumentáciou
žalobcov, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď, a neskúmal vec z právne významných z hľadísk, preto
porušil základné právo žalobcov na spravodlivý súdny proces, čím došlo k procesnej vade v zmysle
§ 420 písm. f/ C.s.p..
8.3.Preúplnosťdovolacísúddodal,ževovzťahuknárokužalobcov1./a2./akonáhradyškodypovažuje

dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu za dostatočne odôvodnené (viď odsek 18. rozhodnutia
odvolacieho súdu), keď zrozumiteľným spôsobom odvolací súd uviedol, z čoho vyvodil absenciu
protiprávneho konania žalovaných (ako radových členov združenia) s poukazom i na prezumpciu neviny
(v ktorej súvislosti však zjavne je žiadúce zdôrazniť, že medzi pojmy protiprávnosť a nepoctivosť
rozhodne nemožno klásť znamienko rovnosti, ale rozsah i obsah takýchto pojmov je rozdielny).

9. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.10. Po zrušení veci Najvyšším súdom SR odvolací súd poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p.
preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa §

378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
11. V prvom rade odvolací súd zastáva názor, že nebolo potrebné nariadiť vo veci pojednávanie v zmysle
§ 385 C.s.p. keď nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovania a nevyžaduje si to ani dôležitý
verejný záujem. Je potrebné v tomto smere zdôrazniť, že na poslednom pojednávaní konanom na
odvolacom súde dňa 14.2.2019 odvolací súd v senáte v rovnakom zložení s totožnými stranami sporu

aj s poukazom na ustanovenie § 65 C.s.p. podľa ktorého právny nástupcovia prijímajú stav konania
ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho právneho nástupcu už zopakoval a doplnil dokazovanie v
zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1, 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov (spisom Okresného súdu Pezinok
sp. zn. 13 D 289/2009 po zomr. S. Č., Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 13 D 451/2011-12 zo
dňa 4.8.2011, Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku zo dňa 12.2.2013 ČVS: ORP-262/OEK-
PK-2012). Rovnako vzhľadom na právny záver vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 202/2016

(pozri odsek 6.,6.1) ohľadne zastavenia plynutia premlčacej doby, ktorá nastala doručením podania
žalobcov z 25.1.2011, na tomto odvolacom pojednávaní poučil v zmysle § 382 C.s.p. strany
sporu, že bude posudzovať uplatnený nárok vzhľadom na nedôvodne vznesenú námietku premlčania
aj titulom nároku na náhradu škody s poukazom na splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu v
zmysle § 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a vyzval strany sporu aby sa k tomuto vyjadrili.

11.1. Žalobcovia sa po poučení na tomto pojednávaní vyjadrili v tom zmysle , že trvali na tom,
že nesúhlasia s právny názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení, že v prípade
ak sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy, je nutné posudzovať
pasívnu legitimáciu, podľa subjektov neplatnej zmluvy. Trvali na tom, že ak je Kúpna zmluva zo dňa
21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 absolútne neplatná, je nulitná, t.j. od počiatku sa

na ňu hľadí ako keby nevznikla a z daného vyplýva, že súd má aplikovať ustanovenie § 451 ods.2
Občianskeho zákonníka, kde bezdôvodným obohatením v danom prípade bude „plnenie bez právneho
dôvodu“. K náhrade škody uviedli, že sú splnené sú všetky zákonné podmienky a to protiprávne
konanie (preukázané výsluchom svedkov žalovaných a listinnými dôkazmi) spočívajúce v tom, že
žalovanínačlenskejschôdzihlasovalizaprerozdeleniepeňazí,vzniknutáškoda(preukázanáznaleckým

posudkom č.13/2008 vyhotovený znalcom Ing. Mgr Jana Pecníková zo dňa 16.3.2008, celková škoda
vyčíslená na sumu 22.500.000,- Sk), v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym
konaním (príčinná súvislosť vyplýva z už uvedených dôkazov k vzniknutej škode a protiprávneho
konania). Pôvodne žalovaní 1./,2./,4./ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní trvali
na námietke premlčania, keď mali zato, že námietka premlčania je dôvodná vzhľadom márne uplynutie

objektívnej premlčacej doby. K náhrade škody namietali, že nebol preukázané predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, keď nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaných.
11.2. Na uvedenú nanovo vznesenú námietku premlčania vznesenú pôvodne žalovanými 1./,2./,4./
odvolací súd neprihliadol, keďže sa podľa jeho názoru jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní
podľa § 366 C.s.p. V prejednávanej veci bola právnym zástupcom žalovaných JUDr. Pavlom Mičunkom

ešte za účinnosti O.s.p. na pojednávaní dňa 22.5.2013 vznesená všeobecná námietka premlčania, ktorú
súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú, keď mal zato, že subjektívna premlčacia lehota na náhradu
škody uplynula dňa 12.02.2011 a objektívna premlčacia lehota dňa 12.2.2012. Vzhľadom na princíp
okamžitejaplikabilityvyjadrenývustanovení§470ods.1C.s.p.trebavzmyslecitovanéhoustanovenia§
366 C.s.p. prihliadať aj na novoty v odvolacom konaní. Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že ďalšia procesná obrana žalovaných

1./,2./,4./spočívajúcananovoodôvodnenejnámietkypremlčaniabyprichádzaladoúvahyvzmyslepísm.
d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že túto procesnú obranu mohli žalobcovia uplatniť počas
konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie
jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na túto ďalšiu
procesnú obranu nanovo zdôvodnenú námietku premlčania neprihliadol.

12. Žalobcovia 1./ a 2./ sa v konaní domáhali voči žalovaným pôvodne 1./ až 6./, v čase vydania
napadnutého rozsudku voči žalovaným 1./ až 4./, (v súčasnosti žalovaní 1./ až 8./) zaplatenia sumy
99.581,76 € spoločne a nerozdielne spolu s príslušenstvom titulom získania bezdôvodného obohatenia
z absolútne neplatného právneho úkonu, resp. podľa názoru dovolacieho súdu (pozri odsek 8.1 až 8.3.)z nepoctivých zdrojov, alternatívne sa domáhali uloženia povinnosti pôvodne žalovanému 1./ zaplatiť
sumu 11.949,81 €, žalovanému 2./ sumu 19.916,35 €, žalovanému 3./ sumu 6.970,72 € a žalovanému
4./ sumu 5.974,91 € spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody.

13. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13.1. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
13.2. Podľa § 420 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
13.3. Podľa § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď

došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
14. Ako už bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď v zmysle § 451 ods. 1 a
ods. 2 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v čase vydania napadnutého rozsudku
žalovaní 1./ až 4./ nie sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom a
žalovaných nie je možné zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady škody, lebo žalovanými

bola dôvodne vznesená námietka premlčania tohto nároku. S uvedeným závermi súdu prvej inštancie
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd súhlasí a ďalej považuje za potrebné uviesť
nasledovné skutočnosti.
15. K nedôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia titulom
získania bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatného právneho úkonu a k odvolacím námietkam

žalobcov odvolací súd uvádza, že po oboznámením sa s obsahom spisu má zato, že súd prvej inštancie
po odstránení nedostatkov, ktoré boli súdu prvej inštancie vytýkané odvolacím súdu v zrušujúcom
uznesení č.k. 9Co/139/2011-163 a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu riadne zistil skutkový
stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. platného v čase vydania napadnutého rozsudku (ďalej len „O.s.p.“)
a vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 451 ods. 1,2 , § 457

Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalovaní 1./ až 4./ nie sú pasívne vecne legitimovaný na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie v tejto patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / a odvolací súd sa v tejto
časti v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje.
15.1. Odvolací súd poukazuje nato, že v ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená

všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako
záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil,
a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil.
Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2
a § 454 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah všeobecnej skutkovej podstaty (§ 451

ods. 1 Občianskeho zákonníka) a osobitných skutkových podstát (§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho
zákonníka), odvolací súd zastáva názor, ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vyslovuje len zásadu občianskeho práva neobohacovať sa na úkor iného a až ustanovenia § 451 ods.
2 a § 454 Občianskeho zákonníka taxatívne upravujú vlastné skutkové podstaty vzniku záväzkového
právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia (pozri R 25/1986).

15.2. Jednou zo skutkových podstát je v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie získané
z neplatného právneho úkonu s ktorou skutkovou podstatou súvisí aj ďalšie ustanovenie § 457
Občianskeho zákonníka. Ak je neplatným úkonom kúpna zmluva, čo je aj daný prípad, logicky povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie zaťažuje účastníkov zmluvy / kupujúceho alebo predávajúceho / a nie
iné osoby. Žiadna tretia osoba nemôže byť zaviazaná na vydanie plnenia, ktoré si účastníci poskytli

na základe neplatnej kúpnej zmluvy, pretože ako neúčastník neplatného právneho úkonu z neho ani
nemohla žiadne plnenie získať. Samotná skutočnosť, že kúpna cena prijatá občianskym združením
sa stala súčasťou jeho majetku a žalovaným ako členom združenia bolo poskytnuté určité plnenie
z majetku združenia je právne irelevantné. Tým, že občianske združenie získalo peňažné plnenie od
žalobcov, bez ohľadu nato, či sa tak stalo na základe platného alebo neplatného právneho úkonu,

tieto peňažné prostriedky sa stali súčasťou majetku občianskeho združenia zmiešaním / mixta /. Ak
následne získali žalovaní plnenie z majetku občianskeho združenia ako odmenu za prácu vykonanú v
prospech združenia alebo z iného právneho titulu, vždy platí, že žalovaní získali majetkový prospech
od občianskeho združenia a nie od žalobcov a získali ho na základe iného právneho úkonu, ako podľapredmetnej kúpnej zmluvy, ktorú súd posúdil ako neplatnú. Pôvodne žalovaní neboli účastníkmi striktne
dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy a preto nemohli z nej získať nijaké plnenie a teda nie
sú pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia z neplatného

právneho úkonu.
15.3. Odvolací súd zastáva názor, že pôvodne žalovaní sa na úkor žalobcov bezdôvodne neobohatili,
keďodnichprijaliplneniebezprávnehodôvodu,takakotonamietalivodvolanížalobcovia.Oplneniebez
právneho dôvodu, ide vtedy, ak sa niekomu poskytlo plnenie bez právneho dôvodu (conditio indebiti).
Ide o prípady, keď právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie (niečo dať, niečo vykonať v prospech

inej osoby), neexistoval od začiatku. Plnenie môže spočívať v tom, že sa poskytla nejaká vec (peniaze),
postúpilapohľadávka,zriadiloprávo,vykonalanejakáprácaatď.beztoho,abynatoexistovalprávnytitul
(napr.zmluva)čoaleniejedanýprípad.Bezdôvodnéobohateniemôžespočívaťvtom,žea)tenktoplnil,
predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol (napr. ak niekto
zaplatil inému určitú peňažnú sumu bez existencie právneho dôvodu), alebo b) ten, kto už raz splnil dlh,
plnil v omyle ten istý dlh ešte raz, c) ak niekto plnil na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol

(napr. v dôsledku jednostranného odstúpenia od zmluvy alebo výpovede zmluvy). Samotná skutočnosť,
že zmluva je absolútne neplatná, neznamená, že došlo k plneniu bez právneho dôvodu, lebo potom by
vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenie a to plnenie z neplatného právneho úkonu
stratilo akékoľvek opodstatnenie.
16. K uplatnenému nároku žalobcov titulom náhrady škody odvolací súd považuje za potrebné uviesť,

že s poukazom na ustanovenie § 390 Cs.p., ktoré stanovuje povinnosť odvolacieho súdu rozhodnúť vo
veci a po vyriešení otázky o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania v súlade s právnym názorom
dovolaciehosúduodvolacísúdposudzovaluplatnenýajz titulunáhradyškodyočombolistranysporuna
odvolacom pojednávaní dňa 14.2.2019 v zmysle § 382 C.s.p. poučené a vyzvané aby sa k tomu vyjadrili
(pozri odsek 11.,11.1.). Odvolací súd skúmal v zmysle § 420 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka základné

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie a dospel k nasledujúcim
záverom.
16.1. Žalobcovia počas konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolaní trvali na tom, že v danom
prípade je zodpovednosť za škodu daná protiprávnym konaním v čase vydania napadnutého rozsudku

žalovaných 1./ až 4./ (pôvodne 1./až 6./) ale i N.. C. I.. Splnené sú všetky zákonné podmienky a to
protiprávne konanie (preukázané výsluchom svedkov - žalovaných a listinnými dôkazmi), vzniknutá
škoda (preukázaná znaleckým posudkom č.13/2008 vyhotovený znalcom Ing. Mgr Jana Pecníková
zo dňa 16.3.2008, celková škoda vyčíslená na sumu 22.500.000,- Sk), v príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a protiprávnym konaním (príčinná súvislosť vyplýva z už uvedených dôkazov k

vzniknutej škode a protiprávneho konania). Poukazovali na to, že žalovaní konali úmyselne, za účelom
dosiahnutia bezdôvodného obohatenia, resp. neoprávneného majetkového prospechu, čím naplnili
znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods.1,5 Trestného zákona účinného
01.09.1999 do: 30.11.2000, čo jednoznačne vyplýva aj z Uznesenia zo dňa 12.2.2013, ČVS: ORP-262/
OEK-PK-2012. Na odvolacom pojednávaní 14.2.2019 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu

doplnili, že k porušenie povinnosti zo strany žalovaných došlo tým, že na členskej schôdzi hlasovali za
prerozdelenie peňazí.
16.2. Odvolací súd v prvom rade poukazuje vo vzťahu k osobe N.. C. I., že tento nie je stranou sporu a
pretoniejedôvodunehoskúmaťpredpokladyvznikuzodpovednostizaškodu.Vovzťahuvčasevydania
napadnutého rozsudku k žalovaným 1./ až 4./ odvolací súd po oboznámení sa s obsahom mal zato, že v

danom prípade ich protiprávne konanie nebolo preukázané. Za protiprávne konanie žalovaných 1./ až
4./ bez ďalšieho nemožno považovať tú skutočnosť, že na členskej schôdzi hlasovali za prerozdelenie
peňazí, keď tak postupovali striktne a v súlade so Stanovami občianskeho združenia AMŠC Pezinok
bod 6, druhý odsek podľa ktorého o použití nadobudnutých finančných prostriedkov rozhoduje členská
schôdzavsúladesovšeobecnezáväznýmifinančnýmiaprávnymipredpismi týmitostanovami.Odvolací

súd aj s poukazom aj na závery uvedené nižšie (pozri odsek 16.3.) zastáva jednoznačný záver, že
žiadne iné protiprávne konanie žalovaných 1./ až 4./ ako radových členov združenia nebolo v konaní
preukázané.
16.3. Žalobcovia poukazovali aj nato, že protiprávne konanie žalovaných 1./ až 4./ bolo konštatované
aj v Uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku zo dňa 12.2.2013 ČVS: ORP-262/OEK-PK-2012.

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 14.2.2019 zopakoval dokazovanie čítaním tohto listinného
dôkazu a zistil, že trestné stíhanie, ktoré bolo začaté podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za trestný
čin “Podvod“ spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 5 Trestného zákona bolo
zastavené, pretože v trestnom stíhaní nemožno pokračovať a musí byť zastavené, nakoľko prišlo kjeho premlčaniu. V odôvodnení tohto uznesenie príslušný vyšetrovateľ okrem iného skonštatoval, že
v prípravnom konaní bolo dostatočne preukázané, že úmyselným podvodným konaním členov AMŠC
Pezinok a to G. U. a S. Č. (príp. aj iných osôb) bola manželom W.Ý. spôsobená škoda vo výške najmenej

3.000.000,-Sk. Trestná zodpovednosť ostatných členov AMŠC Pezinok ako aj N.. C. I. a N.. Y. R. mala
byť predmetom ďalšieho vyšetrovania. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ nie je súd viazaný, keďže
podľa § 193 Cs..p. (predtým § 135 ods. 1 O.s.p.) je súd viazaný iba výrokom rozhodnutia príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Aj keď týmto uznesením odvolací súd nie je viazaný

v súlade so závermi vyšetrovateľa odvolací súd zastáva názor, že o prípadnom protiprávnom konaní
a teda o prípadnej zodpovednosti za škodu by v danom prípade bolo možné uvažovať iba v prípade
osôb, ktoré boli oprávnené konať za občianske združenie AMŠC Pezinok a teda ktoré aj pri uzavretí
neplatnej kúpnej zmluvy za občianske združenie aj konali a nie v prípade radových členov združenia..
Týmito osobami oprávneným konať za združenie boli G. U., predseda (pôvodne žalovaný 1./) a S. Č.,
správca (pôvodne žalovaný 2./).

16.3.1. G. U. (pôvodne žalovaný 1./) zomrel dňa 18.4.2011, dedičské konanie bolo Uznesením
Okresného súdu Pezinok č.k. 13D/451/2011-12, Dnot 161/2011 zo dňa 4.8.2011 zastavené v zmysle §
175h ods. 2 O.s.p. pre nemajetnosť a Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 7 C /92/2008-228 zo dňa
20.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2013 bolo konania voči jeho právnym nástupcom J.
U., Z. U., C. U. zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby voči nim. S. Č., (pôvodne žalovaný 2./) zomrel

dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 13D/289/2009-8,
Dnot 239/2009 zo dňa 4.8.2011 zastavené v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p. pre nemajetnosť a Uznesením
Okresného súdu Pezinok č.k. 7 C /92/2008-167 zo dňa 11.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.9.2010 bolo konania voči S. Č. ako žalovanému 2./ zastavené pre späťvzatie žaloby voči nemu.
Záverom odvolací súd k uvedeným skutočnostiam len dodáva, že v prípade oboch pôvodne žalovaných

1./,2./ bolo dedičské konania zastavené pre nemajetnosť, nie sú majetkoví právny nástupcovia ktorí
by mohli zodpovedať za škodu, ktoré vznikla žalobcom a preto do úvahy neprichádza v zmysle § 470
Občianskeho zákonníka ani prípadná zodpovednosť ich dedičov za ich záväzky.
16.4. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočností odvolací súd dospel k záveru, že návrhu žalobcov
nie je možné vyhovieť ani v prípade nároku, ktorí si uplatňovali titulom náhrady škody, keď v prípade

žalovaných 1./ až 4./ nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to ich
protiprávne konanie. Ak teda súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu rozhodol vo výroku
vecne, aj keď v prípade uplatneného nároku z titulu náhrady škody z iného dôvodu a to vznesenej
námietky premlčania.
17. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky žalobcov ohľadne legalizácia bezprávia.

Žalobcovia mali zato, že právna zodpovednosť fyzických osôb v danom prípade je založená na dvoch
právnych dôvodoch s poukazom na ustanovenia § 20 ods.2, § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka a §
20a ods.4 Občianskeho zákonníka.
17.1. Žalobcovia tvrdili, že je absolútne nepochybné, že všetci vyššie uvedený účastníci konania na
strane žalovaných (vychádzajúc z ich svedeckých výpovedí a vyjadrení), Kúpnou zmluvou zo dňa

21.12.1999 spolu s Dodatkom č.1 zo dňa 9.3.2000 získali plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko
sami zaviazali AMŠC Pezinok k právam a právnym povinnostiam, ktoré vedome nemohli naplniť, teda
zaviazali právnickú osobu k právam a právnym povinnostiam, ktorými nikdy nedisponovala. Z daného
vyplýva, že sami prekročili svoje oprávnenia, t.j. v zmysle daných zmlúv sú zaviazaný na práva a právne
povinnosti sami. Odvolací súd má zato, že v danom prípade nebolo v konaní preukázané, že so strany

žalovaných došlo v zmysle v zmysle § 20 ods.2 v spojení s § 32 ods.1 Občianskeho zákonníka k takému
prekročenie svojich oprávnení, že by toto ich konanie nezaväzovalo právnickú osobu, ale priamo ich a
preto táto obrana žalobcov zostala len v rovine tvrdení. Záverom odvolací súd k tejto otázke dodáva, že v
prípadoch,keďpriexcesenejdeoprávnyúkonprávnickejosoby,trebaprávnyúkonpovažovaťzaprávny
úkon toho, kto ho urobil. Aby však takýto právny úkon bol platný, treba, aby spĺňal všetky všeobecné

podmienky, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť právneho úkonu. Väčšinou pôjde o právny
úkon neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka , lebo tomu, kto sa dopustil excesu, zrejme nejde
o to, aby bol z právneho úkonu zaviazaný, takže taký úkon trpí vadou vôle (nedostatok vážnosti). To
znamená, že ak by v konaní aj bolo preukázané prekročenia oprávnení žalovaných, tento ich úkon by
bol rovnako absolútne neplatný pre nedostatok vážnosti vôle.

17.2. Pokým žalobcovia v odvolaní namietali, že zodpovednosť žalovaných je založená aj s poukazom
na ustanovenia § 20a ods.4 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 56 ods. 7 Obchodného
zákonníka k tomu odvolací súd dodáva, že citované ustanovenie § 20a ods. 4 odkazuje na primerané
použitie ustanovení Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností, t.j. na ustanovenia,ktoré upravujú priebeh likvidácie. Ustanovenia upravujúce priebeh likvidácie sú obsiahnuté v § 70-75a
Obchodného zákonníka. Medzi týmito ustanoveniami však pravidlo podľa § 56 ods. 7 Obchodného
zákonníka uvedené nie je a samotného priebehu likvidácie sa toto ustanovenie ani netýka a preto § 20a

ods. 4 neodkazuje na použitie § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka. Nadovšetko ustanovenie § 20a ods.
4 hovorí o primeranej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka. Spoločníci obchodných spoločností
sa stávajú jej členmi za účelom dosiahnutia majetkového prospechu / podiel na zisku /. Naopak členovia
občianskych združení sa stávajú členmi z iných dôvodov; účel získania majetkového prospechu zákon č.
83/1990 Zb. o združovaní občanov pojmovo vylučuje / § 1 ods. 3 písm. b /. Kým teda ručenie spoločníkov

obchodnej spoločnosti po jej zániku má legitímne opodstatnenie, v prípade občianskych združení takýto
legitímny dôvod nie je a preto vychádzajúc z primeranej aplikácie podľa § 20a ods. 4 ustanovenie § 56
ods. 7 Obchodného zákonníka nie je v danom prípade aplikovateľné.
17.3. Bez právneho významu sú námietky žalobcov, že združenie AMK SR
AUTOMOTORŠPORTCENTRUM, Dubový vŕšok, 90201 Pezinok bolo odlišným subjektom od AMŠC
Pezinok, že AMŠC Pezinok nebolo jeho nástupníckou spoločnosťou a preto nemohlo nehnuteľnosť

vydržať. Uvedená skutočnosť nemá priamy vplyv na predmet konania, lebo bez ohľadu na túto
skutočnosť, bola kúpna zmluva zo dňa 21.12.1999, uzatvorená medzi žalobcami 1./,2./ a AUTO -
MOTO - ŠPORT - CENTRUM Pezinok, so sídlom Pezinok, Fajdalská cesta, v časti prevodu vlastníctva
k pozemku - parc. č. XXXX - ostané plochy o výmere 18206 m2, aj tak určená za neplatnú.
18. Žalobcovia v odvolaní poukazovali aj na procesné pochybenia, ktoré mali podľa vychádzať z

vyslovenia nesprávneho právneho názoru odvolacieho súdu a následne z nesprávneho právneho
posúdenia veci prvoinštančným súdom. Odvolací súd poukazuje nato, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. S poukazom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že prvoinštančný súd vzhľadom na zistený skutkový
stav veci dospel k správnym právnym záverom ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných na
vydanie bezdôvodného obohatenia titulom získania bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatného

právneho úkonu a odvolací súd k záveru o nedôvodnosti žaloby titulom náhrady škody. Skutkové a
právne závery súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť,
že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Odvolací súd

záverom len dodáva, že nezistil žiadne iné procesné vady v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré sa
týkajú procesných podmienok v zmysle 380 ods. 2 C.s.p. aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
19. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zastal názor, že nemá dôvod odchýliť sa od svojich
právnych záverov vyslovených vo svojom rozsudku č. k. č.k. 9Co/35/2018-429 zo dňa 14.2.2019 a

to aj vzhľadom na závery dovolacieho súdu v uznesení č.k. 6Cdo/225/2020-601 zo dňa 23.8.2023,
ktorý zrušil rozsudok odvolacieho súdu len pre absenciu riadneho odôvodnenia, keďže odvolací súd
sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcov, že vec je možné posúdiť vo vzťahu k jednotlivým
členom združenia aj z pohľadu, či nejde o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (pozri
odsek 8.2., 8.3.). Naviac osobitne dovolací súd vo vzťahu k nároku žalobcov 1./ a 2./ ako náhrady škody

uviedol, že považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za dostatočne odôvodnené, keď zrozumiteľným
spôsobom odvolací súd uviedol, z čoho vyvodil absenciu protiprávneho konania žalovaných (ako
radových členov združenia) s poukazom i na prezumpciu neviny.
20. K záverom dovolacieho súdu, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcov,
že vec je možné posúdiť vo vzťahu k jednotlivým členom združenia aj z pohľadu, či nejde o majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov (pozri odsek 8.2., 8.3.) považuje odvolací súd uviesť, že
podľa jeho názoru z obsahu odvolania žalobcov (č.l. 262 až 271 spisu) nevyplýva, že by žalobcovia
žiadali posúdiť majetkový prospech žalovaných ako jednotlivých členov združenia aj z pohľadu, či
nejde o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V odvolaní okrem citácie ustanovenia §
451 Občianskeho zákonníka („Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“) zo strany žalobcov nie je o tom žiadna iná zmienka. Odvolací
súd napriek uvedenému viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 455 C.s.p. vo vzťahu kmajetkovému prospechu jednotlivých členov združenia získanému z nepoctivých zdrojov zastáva názor,
že zo strany žalovaných 1./ C. Č.Z., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.X.XXXX, 2./ M. Č., nar. XX. X. XXXX,
3./ W. S., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX.X.XXXX, 4./ N.Á. C., nar. XX. X. XXXX nedošlo na

úkor žalobcov k bezdôvodnému obohatenie ani na základe tejto skutkovej podstaty.
20.1. Pojem „nepoctivý zdroj“ zákon nevymedzuje. Podľa súdnej praxe sa za nepoctivý zdroj považuje
zdroj, ktorý nie je právnym poriadkom uznaný. Ide predovšetkým o prípady, kedy je prospech
získaný trestnou činnosťou, nezákonným podnikaním, špekuláciou, obchodovaním s pašovaným
tovarom, prípadne činnosťou, ktorá síce nedosahuje intenzitu trestnej činnosti, alebo z rôznych

dôvodov trestne nepostihnuteľné skutky (pre nepríčetnosť páchateľa, amnestiu a podobne), ktoré
sú však v rozpore s dobrými mravmi. Nepoctivosť zdroja musí preukazovať ten, kto žiada vydanie
bezdôvodného obohatenia. Povinnosť vydať majetkový prospech z nepoctivých zdrojov vzniká podľa
zákona tomu, kto ho získal. Tým je ten, kto svojou činnosťou nadobudol majetkový prospech na
úkor iného takým spôsobom, ktorý nie je v právnom poriadku uznaným dôvodom nadobúdania
majetkových hodnôt. Ak následne nadobudne predmet majetkového prospechu tretia osoba, povinnosť

vydať bezdôvodné obohatenie na ňu s predmetom bezdôvodného obohatenia neprechádza, lebo
zodpovednostný záväzkový vzťah vzniká podľa zákona len medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil,
a tým, na úkor ktorého bezdôvodné obohatenie kvalifikovaným spôsobom vzniklo. Tým však nie je
vylúčené domôcť sa voči tejto tretej osobe vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia žalobou z titulu
silnejšieho (obvykle vlastníckeho) práva, ak to povaha predmetu bezdôvodného obohatenia pripúšťa.

Inými slovami povedané, vecná legitimácia (či už aktívna alebo pasívna) v prípade bezdôvodného
obohatenia získaného vo forme majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov je daná iba medzi tým,
kto ho získal činnosťou, s ktorou nie je spájaný právom uznaný dôvod nadobúdania hodnôt, a tým, na
ktorého úkor bol majetkový prospech takýmto neuznaným spôsobom získaný (pozri napr. rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 33Odo/79/2006).

20.2. S poukazom na uvedené odvolací súd v prvom rade má zato, že žalobcovia, ktorí žiadajú
vydanie bezdôvodného obohatenia nepreukázali nepoctivosť zdroja, keďže v odvolaní týmto ani
neargumentovali. Naviac aj pri vydaní bezdôvodného obohatenie na základe tejto skutkovej podstaty
stále platí, že zodpovednostný záväzkový vzťah vzniká podľa zákona len medzi tým, kto sa
bezdôvodne obohatil, a tým, na úkor ktorého bezdôvodné obohatenie kvalifikovaným spôsobom

vzniklo. V prejednávanom prípade sa bezdôvodne obohatilo občianske združenie (odlišný subjekt od
žalovaných) a to na úkor žalobcov. Ak následne nadobudli predmet majetkového prospechu v čase
vydania napadnutého rozsudku žalovaní 1./ C. Č., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.X.XXXX, 2./
M. Č., nar. XX. X. XXXX, 3./ W. S., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
4./ N. C., nar. XX. X. XXXX ako ďalšie subjekty t.j. tretie osoby ako odmenu za prácu vykonanú v

prospech združenia alebo z iného právneho titulu tak povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie na ne s
predmetom bezdôvodného obohatenia neprechádza a teda v konaní nie sú pasívne vecne legitimovaný.
Odvolací súd považuje za potrebné okrem nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných tiež zdôrazniť,
že za konanie žalovaných 1./ až 4./ ktoré by nieslo znaky nepoctivosti, resp. by bolo v rozpore s
dobrými mravmi nie je možné považovať konanie kedy na členskej schôdzi hlasovali za prerozdelenie

peňazí. Žalovaní postupovali striktne a v súlade so Stanovami občianskeho združenia AMŠC Pezinok
bod 6, druhý odsek podľa ktorého o použití nadobudnutých finančných prostriedkov rozhoduje členská
schôdza v súlade so všeobecne záväznými finančnými a právnymi predpismi týmito stanovami. Pri
celkovom hodnotení nepoctivosti zdrojov treba mať na zreteli, že tu platí domnienka poctivosti zdroja
bezdôvodného obohatenia, a preto musí nepoctivosť zdroja preukázať ten, kto sa domáha vydania

bezdôvodného obohatenia na základe ustanovení § 451 ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka a toto
sa žalobcom preukázať nepodarilo.
20.3. Odvolací súd nespochybňuje, že nie nie je vylúčené domôcť sa voči tejto tretej osobe vydanie
predmetu bezdôvodného obohatenia žalobou z titulu silnejšieho (obvykle vlastníckeho) práva, ak
to povaha predmetu bezdôvodného obohatenia pripúšťa ak konanie tretej osoby vykazuje znaky

nepoctivosti. Ako už bolo uvedené konanie žalovaných 1./ až 4./ ako tretích osôb tieto znaky nepoctivosti
nevykazuje. Za takéto konanie, ktoré nesie znaky nepoctivosti by bolo možné považovať iba konanie
osôb, ktoré boli oprávnené konať za občianske združenie AMŠC Pezinok a teda ktoré aj pri uzavretí
neplatnej kúpnej zmluvy za občianske združenie aj konali a nie v prípade radových členov združenia..
Týmito osobami oprávneným konať za združenie boli G. U., predseda (pôvodne žalovaný 1./) a S.

Č., správca (pôvodne žalovaný 2./). Ako už bolo uvedené vyššie (pozri odsek 16.3.1.) G. U. zomrel
dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 13D/451/2011-12,
Dnot 161/2011 zo dňa 4.8.2011 zastavené v zmysle § 175h ods. 2 O.s.p. pre nemajetnosť a Uznesením
Okresného súdu Pezinok č.k. 7C//92/2008-228 zo dňa 20.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa13.9.2013 bolo konania voči jeho právnym nástupcom J. U., Z. U., C. U. zastavené z dôvodu späťvzatia
žaloby voči nim. S. Č., zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičské konanie bolo Uznesením Okresného
súdu Pezinok č.k. 13D/289/2009-8, Dnot 239/2009 zo dňa 4.8.2011 zastavené v zmysle § 175h

ods. 1 O.s.p. pre nemajetnosť a Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 7C/92/2008-167 zo dňa
11.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2010 bolo konania voči S. Č. ako žalovanému 2./
zastavené pre späťvzatie žaloby voči nemu. V prípade oboch pôvodne žalovaných 1./,2./ bolo dedičské
konania zastavené pre nemajetnosť, nie sú majetkoví právny nástupcovia voči ktorým by bolo možné
domáhať sa ako voči tretím osobám vydania sa predmetu bezdôvodného obohatenia získaného z

nepoctivých zdrojov a preto do úvahy neprichádza v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka ani prípadná
zodpovednosť ich dedičov za ich záväzky.
21. Vzhľadom na závery v predchádzajúci odsekoch (pozri odseky 15. až 15.3., odseky 20. až 20.3.) v
súčasnosti pôvodne žalovaní 2./ 6./ a žalovaní 1./, 3./ 4./,5./, 7./, 8./ ako právni nástupcovia po pôvodne
žalovanom 1./ C. Č., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.X.XXXX a žalovanom 3./ W. S., nar. XX. X. XXXX,
zomr. XX.X.XXXX nie sú v konaní pasívne vecne legitimovaní na vydanie bezdôvodného obohatenia.

22. Ďalšími námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných
dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej
miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania
na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS
112/05).

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ,
ktorým bola žaloba zamietnutá ako vo výroku ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387
ods. 1,2 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov konania.
24. Odvolací súd zastáva názor, že neobstojí námietka žalobcov v odvolaní, že v danom prípade bolo
potrebné na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. (teraz § 257 C.s.p.). V

súčasnosti ustanovenie § 257 C.s.p. rovnako ako predtým ustanovenie § 150 Os.p. je
výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z
dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania,
túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí

mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa
je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán
sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju stráne sporu v priebehu konania
a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 257 C.s.p. V posudzovanej
veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by umožnili postup v zmysle

citovaného ustanovenia a to s prihliadnutím na majetkové, sociálne a osobné pomery všetkých strán
sporu, keď súdna prax je ustálená v tom, že samotná nepriaznivá finančná situácia niektorej sporovej
strany nie je považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. a rovnako nie sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých žalobcovia uplatnili svoj
návrh v konaní a ich postoj v konaní.

25. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 , § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcov
1./,2./ nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./,3./,4./,
5./,6./,7./,8./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im voči žalobcom 1./,2./ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
26. Žalobcovia v odvolaní pre prípad, že odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, žiadali, aby odvolací
súdpripustilvočisvojmurozhodnutiudovolanie,pretožeideorozhodnutiepoprávnejstránkezásadného
významu. Žalobcovia teda žiadali, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p..

26.1. Aj vzhľadom na skutočnosť, že k tejto otázke sa už odvolací súd vyjadril vo svojom rozsudku
č. k. č.k. 9Co/35/2018-429 zo dňa 14.2.2019 viazaný týmto návrhom žalobcov opätovne poukazuje
nato, že v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento zákon, ktorý nadobudol účinnosť dňa
1.7.2016, aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zákonodarca teda ustanoviltzv. okamžitú aplikabilitu Civilného sporového poriadku aj na už prebiehajúce konania. Prípustnosť
dovolania je v Civilnom sporovom poriadku upravená zásadne odlišne od právnej úpravy v Občianskom
súdom poriadku účinnom do 30.6.2016. V § 419 a nasl. C.s.p. sú vymedzené podmienky, za splnenia

ktorých je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok neumožňuje
odvolaciemu súdu rozhodnúť o žiadosti strany konania týkajúcej sa prípustnosti dovolania proti svojmu
potvrdzujúcemu rozsudku tak, ako to bolo ustanovené v § 238 ods. 3 O.s.p., keď inštitút pripustenia
dovolania podľa tohto ustanovenia nemá ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku a prípustnosť
dovolania proti tomuto rozsudku sa riadi výlučne kritériami uvedenými v § 419 a nasl. C.s.p..

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého inštancie,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).