Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/131/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911010648
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7911010648.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.
Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí dňa 27.júna 2024, v trestnej veci proti
A. B. C. D. E. F. G. C. a spol. pre zločin vydierania formou spolupáchateľstva a iné podľa § 20, § 189
ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora a obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa
27.4.2023 sp.zn. 4T/188/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovaných H. I. a A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd A. B., I. B., I. J., H. I. uznal za vinných :

obžalovaných A. B., I. B. a H. I. v bode 1/ rozsudku:
- zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák,

obžalovaných A. B., I. B. a I. J. v bode 2/ rozsudku:
- zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. (s poukazom na § 138
písm. j/ Tr. zák.) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

1/ - obžalovaní A. B., I. B. a H. I. po predchádzajúcej vzájomnej dohode od presne nezisteného dňa v
mesiaci apríl až máj 2011 až do 10.06.2011 v bare CAFE CLUB v K. D. na ulici L., ako aj v priestoroch
predbarom,viackrátspoločneoslovilipoškodenéhoG.H.apovedalimu,žemádveprevádzky a
veľmi dobre sa mu darí, tak im bude platiť „výpalné“, a keď im poškodený povedal, že nebude platiť nič,
obžalovaní kričali na poškodeného, že ak nezaplatí, tak zdochne, pričom dňa 10.06.2011 v čase okolo
12.00 hod. obžalovaný A. B. v K. D. pred obchodným domom Tesco na poškodeného kričal: „počkaj Ty

buzerant, nezaplatil si, tak zomrieš“,

2/ - obžalovaní A. B., I. B. a I. J. dňa 10.06.2011 v čase medzi 22.00 hod. až do 23.00 hod. spolu
s obžalovanými H. I., M. N., N. O., L. K. a K. O. a ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami po
predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli na minimálne troch motorových vozidlách pred bar CAFE
CLUB v K. D. na ulici Štefánikovej a po vystúpení z vozidiel všetci držiac v rukách

rôzne útočné predmety s pokrikmi na adresu poškodeného G. H. „O. zomrieš Ty buzerant“, „teraz ťa
zabijeme“ začali utekať smerom k poškodenému, ktorému sa však podarilo s pomocou P. G., M. Q. a
L. M. zavrieť vstupnú asi meter vysokú z drevených latiek vyrobenú bránku do dvora uvedeného baru,
pričom túto bránku sa útočníci snažili otvoriť a zároveň útočili na poškodených tak, že sa ich
snažili ponad bránu zasiahnuť zbraňami, ktoré mali v rukách, pričom obžalovaní A. B. a I. B. železnými
tyčami útočili na G. H., následne obžalovaný A. B. zasiahol železnou tyčou do oblasti hlavy poškodeného

P. G. a spôsobil mu pomliaždenie temena hlavy s tržnou ranou, zároveň obžalovaný I. B. zasiahol do
oblasti hlavy poškodeného G. H. a spôsobil mu pomliaždenie záhlavia a tržnú ranu na záhlaví a zároveňobžalovaný I. J. opakovane útočil mačetou na M. Q., ktorý jeho útok odrážal dreveným hranolom, pričom
poškodenému M. Q. nespôsobil žiadne zranenia.

Boli im za to uložené tresty

Obžalovanému A. B.:

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 155 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,

ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), § 39 ods. 1 Tr. zák. s ú h r n n ý ú h r n
n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon uloženého trestu
podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a zároveň
obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. uložil obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania psychotropných látok.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 155 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1 Tr.

zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), § 39 ods. 1 Tr. zák. s ú h r n n ý
ú h r n n ý peňažný trest vo výmere 2.000,-€ (dvetisíc Eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd z r u š i l výrok o treste zo skoršieho rozsudku Okresného súdu Trebišov
zo dňa 2.7.2018 sp.zn. 3T/65/2018, ktorým bol obžalovanému pre zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c), písm. d) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom a obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania psychotropných látok.

Obžalovanému I. B.:

Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 155 ods. 2 Tr. zák.s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.(§ 36 písm. j/ Tr.
zák., § 37 písm. h/ Tr. zák.), § 39 ods. 1 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Obžalovanému H. I.:

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Obžalovanému I. J.:

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 155 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. h/ Tr. zák.), § 39 ods. 1 Tr. zák. s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo

výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon uloženého trestu
podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a zároveň
obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zák. uložil obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť
nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. uložil obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu povinnosť

osobne alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa ospravedlniť poškodenému H. R. H. S. S. F. G. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd z r u š i l výrok o treste zo skoršieho rozsudku Okresného súdu Trebišov
zo dňa 28.4.2022 sp.zn. 3T/123/2020, ktorým bol obžalovanému pre zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom ako aj povinnosť nahradiť
v skúšobnej dobe škodu spôsobenú Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. a povinnosť osobne alebo
akýmkoľvek iným spôsobom sa ospravedlniť poškodenému H. R..

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. o s l o b o d i l obžalovaného K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. N.
O., L. XXX/XX, spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

- spolu s obžalovanými A. B., I. B. a H. I. po predchádzajúcej vzájomnej dohode od presne nezisteného

dňa niekedy v mesiaci apríl až máj 2011 až do 10.06.2011 v samotnom bare CAFE CLUB v K. D. na
ulici Štefánikovej, ako aj v priestoroch pred barom, viackrát spoločne oslovili G. H. a povedali mu, že
má dve prevádzky a veľmi dobre sa mu darí, tak im bude platiť „výpalné“, a keď im poškodený povedal,
že nebude platiť nič, obžalovaní kričali na poškodeného, že ak nezaplatí, tak zdochne. Následne dňa
10.06.2011 v čase okolo 12.00 hod. A. B. v K. D. pred obchodným domom Tesco na

poškodeného kričal: „počkaj Ty buzerant, nezaplatil si, tak zomrieš“,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný K. O..

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d i l obžalovaných:

- H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. N. O., N. P. XXX/XX,
- M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., U. XXX/XXX,
- N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. N. O., V. XXX/X,
- L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. O. XXX,
- K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. N. O., L. XXX/XX,

spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák.) v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, že

- v čase medzi 22.00 hod. až do 23.00 hod. dňa 10.06.2011 spolu s obžalovanými A. B., I. B. a I. J.

ako aj spolu s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli na
minimálne troch motorových vozidlách pred bar CAFE CLUB v Kráľovskom Chlmci na ulici Štefánikovej
a po vystúpení z vozidiel všetci držiac v rukách rôzne útočné predmety s pokrikmi na adresu G. H. „teraz
zomrieš Ty buzerant“, „teraz ťa zabijeme“ začali na poškodeného fyzicky útočiť, poškodenému sa však
podarilo s pomocou P. G., M. Q. a L. M. zavrieť vstupnú asi meter vysokú z drevených

latiek vyrobenú bránku do dvora uvedeného baru. Túto bránu sa útočníci snažili otvoriť, zároveň útočili
na poškodených tak, že sa ich snažili ponad bránu zasiahnuť zbraňami, ktoré mali v rukách, pričom
obžalovaní A. B. a I. B. železnými tyčami útočili na G. H., A. B. udrel do oblasti hlavy poškodeného G. H.
a spôsobil mu pomliaždenie temena hlavy s tržnou ranou, zároveň udrel do oblasti hlavy aj poškodeného
P. G. a spôsobil mu pomliaždenie záhlavia a tržnú ranu na záhlaví, I. J. opakovane útočil mačetou na M.

Q., ktorý jeho útok odrážal dreveným hranolom a zároveň obžalovaní H. I., N. O., K. O. a L. K. s rôznymi
drevenými hranolmi a násadami v rukách sa snažili zasiahnuť poškodených a vytlačiť
vstupnú bránku do dvora, čo sa im nepodarilo kvôli obrane poškodených,pretože skutok vo vzťahu k týmto obžalovaným nie je trestným činom.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. súd uložil z h a b a n i e veci , a to:

- 1 ks drevený hranol dĺžky 75 cm,
- 1 ks hnedý drevený predmet dĺžky 60 cm,
- 1 ks násada na sekeru dĺžky 77 cm,
- 1 ks drevená násada na sekeru dĺžky 60 cm,
- 1 ks drevený hranol dĺžky 74,5 cm,

- 2 ks teleskopických obuškov,
- 1 ks osemhranné drevené porisko (zlomené),
- 1 ks mačeta s drevenou rúčkou v zelenom puzdre,
- 1 ks boxer so štyrmi očkami čiernej farby 11 cm.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a obžalovaní H. I. a A. B..

Okresný prokurátor v dôvodoch odvolania uviedol, že súd v rozsudku dospel k výrokom,
ktoré vychádzajú z nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, ktorý skutkový stav bol v dôsledku tejto
nesprávnosti chybne posúdený aj právne, t. j. súd nesprávne právne posúdil zistené skutkové okolnosti.

Súd uznal vinu v prípade zločinu spáchaného formou spolupáchateľstva len vo vzťahu k obžalovaným
- A. B., I. B. a I. H..

Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že skutku sa dopustili aj ďalší obžalovaní, na ktorých bola
podaná obžaloba.

Z výsluchu svedka poškodeného G. H. (z prípravného konania) je mimo iného zrejmé, že všetci začali na
neho a jeho kamarátov útočiť. Na Q. útočil aj M. N., a to drevenou latou, ktorú mal potom v rukách Deák.
N., keď už nemal v ruke latu, tak útočil tak, že kopal do brány. N. O. mal v rukách drevenú latu
alebo bejzbalovú palicu, ale nikoho netrafil, H. I. mal v rukách tyč alebo latu, ktorou nikoho netrafil, trafil

len do plota a K. O. mal v ruke drevenú latu, ktorou trafil do brány. Útoky poškodení odrazili tak, že jednak
sa im vyhýbali, jednak neskôr použili poškodené laty z plota a podarilo sa im aj nejaké laty útočníkom
zobrať. Počas útoku obžalovaný A. B. a aj ostatní kričali na poškodeného H. s prezývkou „Tojáš", že
zdochne. Útočníci aj prehadzovali drevené laty cez plot, pričom chceli poškodených zasiahnuť.

Z výsluchu svedka poškodeného P. G. (z prípravného konania) je tiež mimo iných okolností zrejmé, že
útočnícikričali„terazvászabijeme!",akoajto,žeM.N.,N.O.aI.B.kopalidobráničky,včompokračovali
aj po príchode policajnej hliadky a N. hodil aj drevený hranol po H. a aj po Q..

Z výsluchu svedka poškodeného M. Q. (z prípravného konania) vysvitlo zvlášť, že v predmetný večer

zastali pred barom tri autá, z ktorých si pamätá čierne a biele BMW, z ktorých vyskákalo asi 15 ľudí, ktorí
sa rozbehli rovno k bráničke pred barom. Títo ľudia boli ozbrojení, v rukách mali nejaké tyče a drevené
hranoly. Keď videl, koľko ľudí sa hrnie k bráničke, a čo sú to za ľudia, tak bráničku zavrel, aby sa nedostali
dnu. Títo ľudia sa správali ako nepríčetní a kričali „zdochneš Tojáš", čo je prezývka H., nadávali mu aj
do buzerantov a vrieskali aj kadečo iné. Taktiež z jeho výsluchu vyplynulo, že všetci boli v

húfe a útočili spoza plota. Z útočníkov mali I. B. a A. B. v rukách železné tyče, M. N. mal v ruke drevený
hranol, ktorým sa snažil udrieť poškodeného, avšak ten mu ho vytrhol z ruky. Rovnako z jeho výsluchu
je zrejmé, že H. I., N. O., M. N. a ostatní kričali a rozmachovali sa a kopali pritom do bráničky. M. N. bol
pritom prvý pri plote a ako prvý udrel smerom na neho (na M. Q.).

Obdobne vypovedal aj svedok poškodený L. M., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na miesto
incidentu sa dostavilo viacero útočníkov, ktorí prišli na troch autách a mali v rukách bejzbalové pálky a
palice. V prípravnom konaní poškodený uviedol v podstate zhodné skutočnosti ako poškodení H., G. H.
Q.. Aj z jeho výpovede vyplýva, že útočníci pred barom povyskakovali z áut a každý z nich mal v ruke
tyč, drevo alebo mačetu. Na Q. útočil mačetou I. J., popritom sa ostatní útočníci taktiež snažili zatlačiť

bránku a ponad bránku sa snažili udierať a popritom do nich hádzali drevené palice. Z útočníkov poznal
A. B., I. B., I. J., N. O., chlapa prezývaného „T." (H. I.) a M. N. (pričom svedok L. M. aj konkrétne uviedol,
aký útočný predmet ten-ktorý obžalovaný držal v rukách).Svedkyňa W. H. vypovedala obdobne, keď uviedla najmä, že videla, ako jej manžel spolu s Q., G. a M.
stoja za bráničkou vo dvore, snažia sa ju držať a spoza bráničky na nich s rôznymi predmetmi v rukách
útočili viacerí muži, z ktorých ona spoznala A. B., I. B., M. N., N. O. a chlapa s prezývkou

„Čipa" (H. I.), ostatných útočníkov nepoznala.

Obdobné skutkové zistenia sú evidentné aj z jednotlivých zápisníc o konfrontáciách. Nad rámec
výsluchov je zrejmé tiež to, že zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným L. K. a poškodeným P. G.
bolozistené,žeobžalovanýK.malmaťvrukehranolalebobejzbalkuamalnadávaťnaH.,čoobžalovaný

poprel, poškodený však nevidel, že by niekoho udrel. Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným
I. J. a poškodeným M. Q. je zrejmé, že ako prví boli pri bránke I. B., A. B. a M. N., ktorý mal v rukách
hranol a udieral s nim smerom na poškodených, a taktiež I. H..

Zo zápisníc o rekognícii vyplynulo, že pri rekognícii poškodený G. H. a poškodený P. G.
opoznali okrem páchateľov, ktorých poznali po mene alebo prezývke, aj obžalovaných L. K. a K. O.,

ako aj ďalších útočníkov. Svedok - poškodený M. Q. opoznal okrem obžalovaných, ktorých poznal po
mene aj obžalovaného K. O.. Svedok - poškodený L. M. opoznal obžalovaných A. B., I. B., H. I., I. J.,
M. N. a N. O..

Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že sa našlo viacero útočných predmetov - drevené palice,

násady alebo hranoly, pričom v dotknutých vozidlách sa našli dva teleskopické obušky a drevené porisko
a bola nájdená aj mačeta a boxer čiernej farby.

Ak konajúci súd uviedol, že „v prípade H. I., M. N., N. O., L. K. a K. O. nejde o žalovaný trestný čin,
keďže konanie týchto obžalovaných sa svojou intenzitou nepribližuje konaniu obžalovaných A. B., I. B. a

I. J., pričom z vykonaných dôkazov ani nie je možné jednoznačne ustáliť, akým konkrétnym spôsobom
sa ten ktorí z uvedených obžalovaných mal podieľať na útoku na poškodených, keďže ani svedecké
výpovede a ostatné vykonané dôkazy nie sú v tomto smere jednoznačné. Tie
nasvedčujú tomu, že menovaní v podstate len kričali, rozmachovali sa s útočnými predmetmi, ktoré mali
v rukách, prípadne kopali pritom do bráničky, za ktorou sa nachádzali poškodení“, tak k predmetnému je

potrebné konštatovať, že v prípade inštitútu spolupáchateľstva stačí pre trestnú zodpovednosť každého
zospolupáchateľov,žekaždýznichjesivedomýaspoňmožnosti,žekonanieostatnýchspolupáchateľov
smerujespoločnesichkonanímkspáchaniutrestnéhočinu,asúPokiaľideooslobodenieobžalovaného
K. O. spod skutku obžaloby právne kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.
zák. vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., tak z predmetného trestného činu je menovaný

usvedčovaný poškodeným G. H.. Skutočnosť, že obžalovaný bol spolu s ostatnými obžalovanými (ktorí
aj boli uznaní vinnými z tohto trestného činu) za poškodeným G. H. s účelom vydierať ho, nepriamo
vyplýva aj z vyjadrenia samotného obžalovaného K. O. pri jeho výsluchu potom, čo mu bol preložený
text z uznesenia o vznesení obvinenia, keď neuviedol, že na danom mieste nebol, ale iba konštatoval,
„že sa k nim živote neozval“. Okolnosť, pre ktorú poškodený G. H. neuvádzal hneď obžalovaného K.

O. ako jedného z páchateľov, ktorí ho chodievali vydierať, poškodený celkom logicky vysvetlil, že ho
neuvádzal jednak preto, že obžalovaný K. O. nechodieval s ostatnými obžalovanými za
ním vždy a taktiež ho nepoznal ani po mene: opoznal ho až pri rekognícii podľa fotografií. Napokon aj zo
zápisnice o konfrontácii medzi obvineným K. O. a svedkom G. H. vyplýva, že obvinený K. O. dostatočne
hodnoverne nevysvetlil, odkiaľ mal svedok G. H. dobre vedieť o jeho rodinných pomeroch, keď obvinený

K. O. iba doplnil, že to hovoril len od seba, že má rodinu a že on niečo také nerobí.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že zistené skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania jednak v prípravnom konaní a v spojení s konaním pred
súdom, predstavujú ucelený rámec, z ktorého je možné jednoznačne usudzovať, že sa všetci obžalovaní

dopustili skutku kladeného im v obžalobe za vinu (zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr.zák. (s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.) a taktiež aj to, že i obžalovaný K. O. sa dopustil žalovaného
skutku napĺňajúceho znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.vo forme spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák..

S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm.
d/ napadnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. sp. zn. 4T/188/2011 zo dňa 27.04.2023, čo dovšetkých oslobodzujúcich výrokov a vec v súlade s ustanovením § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný L. K., ktorý uviedol, že rozsudok Okresného súdu
Trebišov sp.zn. 4T/188/2011 zo dňa 27,4.2023 považuje za správny, zákonný a presvedčivo podrobne
odôvodnený. Navrhol preto odvolanie Okresnej prokuratúry v Trebišove zamietnuť.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril aj obžalovaný N. O. tak, že prokurátor odôvodnenie odvolania opiera

skoro výlučne o výpovede poškodených z prípravného konania.

Obhajoba zotrváva na už prezentovanom stanovisku, že na čítanie predmetných výpovedí z prípravného
konania neboli splnené zákonné podmienky podľa § 263 ods. 3 písm.c) Tr. por., keďže svedkovia, resp.
poškodení na hlavnom pojednávaní vypovedať neodopreli.

Ak svedok pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uvedie, že si už presne nepamätá okolnosti, o ktorých
má vypovedať, je potrebné ho vyzvať, aby napriek tomu najprv uviedol súvislý popis dotknutých
skutočností (§ 261 ods, 3, § 132 ods. 1 Tr. por.). Až potom môže byť na vysvetlenie rozporov oproti
skoršej výpovedi svedka použitý postup predložením zápisnice o tejto výpovedi podľa § 264 Tr. por. (NS
SR Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2013, sp. zn. 2 Tdo 26/2013)

Súd v predmetnom prípade pristúpil bez akejkoľvek snahy o vyťaženie svedkov rovno k čítaniu ich
výpovedí z prípravného konania, ktorý postup je rozpore s Trestným poriadkom.

Prokurátor na záver poukázal na to, že pri spolupáchateľstve všetci spolupáchatelia zodpovedajú a

ich trestnosť sa posudzuje s ohľadom na následok spôsobený spoločným konaním, t.j. na základe
spoločného konania.

V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR III. US 412/2020 z
30.11.2021: „Zavinenie musí bvť vždy preukázané výsledkami dokazovania, pričom záver o miere a

formezavineniamusízdokazovanialogickyvyplynúť..“(ods.25)Zavineniemusíobsiahnuťvšetkyznaky
skutkovejpodstatytrestnéhočinuvrátaneznakovkvalifikovanejskutkovejpodstaty,toznamenákonanie,
následok i príčinný vzťah.“(ods. 26) „Otázku zavinenia nemožno zredukovať na konštatovanie, že ak sa
páchateľ podieľal v určitej miere na konaní inej osoby - jeho konanie zahŕňalo automaticky i zavinenie
ohľadom následku, najmä ak ide o následok kvalifikovaný.“ (ods. 27) „/ s ohľadom na výšku trestu, ktorá

sťažovateľovi pri využití všetkých zákonom ustanovených možností zníženia trestu bola použitá, mal
súd klásť osobitný dôraz na to, aby vykonanými dôkazmi preukázal jednak, že konaním sťažovateľa
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a jednak. že všetky znaky vrátane znaku
odôvodňujúceho prísnejšiu právnu kvalifikáciu boli pokryté zavinením páchateľa.Súd nesme zavinenie
predpokladať, musí ho skutkovými okolnosťami a dôkazmi preukázať.“ (ods. 28)

Spoukazomnauvedenénavrhol,abyodvolacísúdodvolanieprokurátoraOkresnejprokuratúryTrebišov
proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 27.04.2023, sp.zn. 4T/188/2011 podľa § 319 Tr.por.
ako nedôvodné zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj H. I., ktoré odôvodnil tak, že jeho odvolanie smeruje
proti výroku rozsudku o vine aj treste ku skutku ad 1) ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku v
tejto časti predchádzalo z dôvodu skutkových chýb v napadnutej časti predmetného rozsudku. Zistený
skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, súd sa nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Rozsudok preto len v napadnutej časti považuje

za vecne a právne nesprávny. Toto odvolanie sa netýka výroku rozsudku ku skutku ad 2) o
oslobodení jeho osoby spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por.

Podľa odôvodnenia rozsudku v napadnutej časti súd uzavrel, že jeho spoločným konaním s
obžalovanými A. B. a I. B. hrozbou násilia nútil poškodeného G. H., aby niečo konal, čím sa mal dopustiť

žalovaného skutku uvedeného v bode ad 1) rozsudku z čoho súd dôvodil jeho vinu
a uložil mu trest.K žalovanému skutku malo dôjsť podľa obžaloby v mesiacoch apríl a máj 2001 až do 10.6.2011 v bare
CAFE CLUB v Kráľovskom Chlmci na ulici L., ako aj v priestoroch pred barom, kedy
sme mali so spoluobžalovanými osloviť poškodeného G. H. a povedať mu, že bude platiť výpalné.

K tomuto skutku kladenému mu za vinu v prípravnom konaní uviedol, že tento skutok nespáchal, a že
tento skutok sa nestal, čo v konfrontácii poškodený uviedol.

Výrok o jeho vine zo spáchania žalovaného skutku v bode ad 1) rozsudku je založený len na nepriamych

dôkazoch, ktorými sú výpoveď poškodeného v prípravnom konaní, nie však na hlavnom pojednávaní
a na výpovediach členov jeho rodiny, všetky z prípravného konania, u ktorých má za to, že nie sú
zákonnými dôkazmi.

Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti
a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní

nemožno urobiť, bez rozumných pochybností, záver o jeho vine ako obžalovaného zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Aj preto bolo nevyhnutným aplikovať v posudzovanej trestnej
veci zásadu in dubio pro reo.

Ani v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn dôkazov, ktoré by ho

jednoznačne a nepochybne usvedčovali zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe. Nedokázaná vina tu má tak pre obžalovaného rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým
je, za použitia zásady in dubio pro reo ho mal súd oslobodiť spod obžaloby.

V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 2682/2013 zo dňa 26.6.2014

súd uviedol: Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú vtedy,
ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť
istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza
do úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť).

Priame dôkazy voči jeho osobe ako obžalovanému zo skutku ad 1) výrokovej časti rozsudku nie sú
žiadne. Z tzv. nepriamych dôkazov nemožno v danom prípade vyvodiť nič viac, než len prípadnú
pravdepodobnosť, dohady, domnienky o tom, že skutok mohol spáchať. Navyše v tomto prípade závery
vyplývajúce z nepriamych dôkazov nevytvárajú logický a nespochybniteľný rad skutočnosti viažucich
sa výlučne k jeho osobe tak, že by bol vylúčený záver o možnosti spáchania skutku inou osobou ako

ním samým. Opierať výrok o vine iba o nepriame dôkazy možno, avšak len za
predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych
dôkazov, vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú
skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich
možnovyvodiťlenjedinýzáverasúčasnevylúčiťmožnosťinýchzáverov-tovšakvdanomprípadepodľa

jeho názoru absentuje. Nepriame dôkazy vedúce síce k podozreniu voči obžalovanému, nevylučujúce
ale reálnu možnosť, že páchateľom mohla byť i iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie
viny obžalovaného (viď obdobne R 38/1970-1). Závery vykonaného dokazovania v danom prípade
nevytvárajú dostatočný súvislý rad skutočností na seba nespochybniteľné nadväzujúcich, ktoré by vinu
jeho osoby ako obžalovaného preukazovali bez relevantných pochybností; táto v danom prípade ostala

po vykonanom dokazovaní iba v rovine pravdepodobnosti či možnosti, ktorá však nevylučuje možnosť
spáchania skutku inou osobou ako samotným obžalovaným.

Z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s jeho obhajobou, napriek tomu, že
Trestný poriadok kladie dôraz na zásadu in dubio pro reo, prvostupňový súd postupoval pri hodnotení

dôkazov v rozpore s touto zásadou, a prihliadol na dôkazy o ktorých sú pochybnosti. Má za to, že dôkazy,
ktoré vykonal prvostupňový súd nepreukazujú vinu jeho osoby ako obžalovaného a nové dôkazy súd
nevykonal. Z vykonaného dokazovania tak vyplývajú viaceré vzájomné rozpory ako sa mal skutok, ktorý
sa mu ako obžalovanému kladie za vinu stať, v ktorých termínoch a za prítomnosti ktorých osôb.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti sa týmto odvolaním domáhal, aby odvolací súd zrušil podľa §
322 ods. 3 Tr.por. rozsudok v napadnutej častí týmto odvolaním a rozhodol sám rozsudkom vo veci tak,
že ho ako obžalovaného oslobodil spod obžaloby ku skutku ad l) rozsudku.K odvolaniu obžalovaného H. I. sa vyjadril okresný prokurátor, a to tak, že predmetný rozsudok
Okresného súdu Trebišov považuje v odsudzujúcej časti týkajúcej sa obžalovaného H. I. za vecne
správny, vydaný v súlade s právnymi predpismi. V odôvodnení je uvedená podrobná argumentácia, na

podklade ktorej došiel súd k rozhodnutiu a k tomuto výroku.

Argumenty uvádzané obžalovaným nie sú na mieste a práve naopak, rozsudok vyčerpávajúcim
spôsobom odpovedá na rozhodujúce otázky, ktoré v priebehu trestného konania vyvstali, pričom
vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky rozhodujúce okolnosti odôvodňujúce odsudzujúce

rozhodnutie voči obžalovanému vrátane uloženia trestu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že odvolanie nie je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť.

Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podal aj A. B., ktoré odôvodnil tak, že rozsudkom Okresného
súdu v Trebišove, č.k. 4T/188/2011 zo dňa 27.04.2023, bol uznaný vinným zo spáchania zločinu podľa

§ 189 ods. 1. 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., začo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 roky s podmienečným odkladom na 5 rokov.

Podľa § 163 ods. 3 Tr. por. výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod
obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným

pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,
prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným,
ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Zastáva názor, že výrok rozsudku nespĺňa vyššie vymedzené zákonné podmienky, nakoľko ani pri

jednom skutku súd vo vzťahu k jeho osobe nevymedzuje konkrétny spôsob spáchania trestného činu.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.

Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a
trestu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku tieto náležitosti nespĺňa.

V predmetnom prípade sa okresný súd obmedzil len na prepis jednotlivých vykonaných dôkazov alebo
len na odkázanie na nich bez toho, aby uviedol, akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení, ako sa
vysporiadal s rozpormi v dokazovaní, ktoré nasvedčujú inému prijatému záveru o vine obžalovaného a
na základe akých právnych úvah dospel k odsudzujúcemu rozsudku, v dôsledku čoho sú
závery v ňom uvedené nejasné, nepresvedčivé a samotný rozsudok nepreskúmateľný.

Ak by však mal odvolací súd jeho vinu za preukázanú, za tejto podmienky považuje výrok o treste za
primeraný s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme
mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú
záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom

za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu
záujmom spravodlivosti.

Trestné konanie je v predmetnej veci samo o sebe trestom, výrazným narušením osobného, rodinného
života a zdravotného stavu.

Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci podľa § 321 ods. 1 Tr.por. rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju vpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodolaleboabypodľa§322ods.3Tr.por.sámvovecirozhodol
a spod obžaloby ho oslobodil.

Označený rozsudok pokladá za nezákonný vo výroku o vine a treste. S výrokom súdu o vine nesúhlasí.

Dôkazmi, ktoré vykonal okresný súd, nebolo preukázané, že by skutok mal byť trestným činom, a to
predovšetkým z dôvodu absencie preukázania subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že mu do dnešného dňa nebol doručený rozsudok, bližšie odôvodnenie
predmetného odvolania pošlem súdu až po doručení rozsudku.

Navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alebo aby podľa § 322 ods. 3 sám vo veci rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor, a to tak, že predmetný rozsudok považuje
v odsudzujúcej časti týkajúcej sa obžalovaného A. B. za vecne správny, vydaný v súlade s právnymi
predpismi.

V odôvodnení je uvedená podrobná argumentácia, na podklade ktorej došiel súd k rozhodnutiu a k
tomuto výroku.

Argumenty uvádzané obžalovaným nie sú na mieste a práve naopak, rozsudok vyčerpávajúcim
spôsobom odpovedá na rozhodujúce otázky, ktoré v priebehu trestného konania vyvstali, pričom

vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky rozhodujúce okolnosti odôvodňujúce rozhodnutie voči
obžalovanému vrátane uloženia trestu . Vzhľadom na uvedené skutočnosti má zato, že odvolanie nie
je dôvodné a je potrebné ho zamietnuť.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil , že
odvolanie prokurátora a obžalovaných A. B. a H. I. nie je dôvodné.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal a zohľadnil
všetky potrebné skutočnosti ako aj osobné pomery obžalovaných.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu
ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na
správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej

rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred okresným súdom, nakoľko okresný súd toto

hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už
spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce ku skutku 1) napadnutého rozsudku, z ktorého boli
pôvodne obžalovaní A. B., I. B., H. I. a K. O. a následne po vykonanom dokazovaní uznaní vinnými A.
B., I. B. a H. I. a oslobodený K. O., že aj keď obžalovaní svoju vinu popierajú, dostatočne ich usvedčuje
predovšetkým výpoveď poškodeného G. H. z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že menovaní ho

opakovane pri rôznych stretnutiach a s použitím rôznych vyhrážok vyzývali, aby im platil za to, že
má spolu s manželkou dve prevádzky v K. D., darí sa mu, a tak im za to musí platiť. Z výpovede
poškodeného H. je zároveň zrejmé, že iné osoby, okrem A. B., I. B. a H. I. ho takto nevydierali. Ovyhrážkach sa poškodený zmienil svojej manželke W. H., ktorá túto skutočnosť potvrdila vo svojej
výpovedi v prípravnom konaní s tým, že jej manžel povedal, že ho vydierajú A. B., I. B. a H. I..

Správne teda v hodnotení dôkazov okresný súd vyhodnotil, že A. B., I. B. a H. I. sú okrem výpovede
poškodeného H. usvedčovaní takisto svedkami P. G., M. Q., L. M. ako aj X. Q..

Nepochybil okresný súd ani v tom, keď obžalovaného K. O. oslobodil spod obžaloby v tomto skutku,
nakoľko obžalovaného O. zo spáchania zločinu vydierania neusvedčuje žiaden iný dôkaz, okrem

vyslovenej vety poškodeného v rámci konfrontácie s obžalovaným O., čo obžalovaný poprel, pričom
v rámci výsluchu poškodený H. neuvádzal, že ho mal vydierať aj obžalovaný O.. Takéto jednovetové
tvrdenie poškodeného teda nemôže v žiadnom prípade tvoriť podklad pre vyslovenie viny obžalovanému
O..

Okresný súd takisto podrobne po vykonaní rozsiahleho dokazovania vyhodnotil v súlade

s Trestným poriadkom závery týkajúce sa skutku 2 obžaloby a takisto napadnutého rozsudku pričom
dospel k záveru, že sa uvedeného skutku právne kvalifikovaného ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu
pokusu formou spolupáchateľstva podľa § 14 ods. 1, § 20 § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s použitím
§ 138 písm. c) Tr. zák.sa dopustili A. B., I. B. a I. J.. Ich konanie jednoznačne preukázané výpoveďami
svedkov G. H., P. G., M. Q. a L. M. ako aj ďalšími vykonanými dôkazmi, ktorí v podstate zhodne

opísali, ako boli napadnutí obžalovanými pred barom CAFE CLUB v Kráľovskom Chlmci ako aj priebeh
celého incidentu s obžalovanými. Prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov podrobne v odôvodnení
napadnutého rozsudku popísal čo títo jednotliví svedkovia vypovedali a krajský súd na tieto výpovede
takisto poukazuje a stotožňuje sa so záverom okresného súdu. Výpovede týchto svedkov sú potvrdené
aj výpoveďou svedkyne W. H., ktorá bola priamo na mieste činu a uviedla, že videla, ako jej

manžel spolu s Q., G. a M. stoja za bráničkou vo dvore, snažia sa ju držať a spoza bráničky na nich s
rôznymi predmetmi v rukách útočia viacerí muži, z ktorých ona spoznala A. B., I. B., M.
N., N. O. a chlapa s prezývkou „Čipa“ (H. I.). Taktiež z výpovede svedkyne X. Q. z prípravného konania
vyplynulo, že v predmetný večer zastavili pred barom CAFE CLUB autá, z ktorých povyskakovali viacerí
ľudia, z ktorých poznala A. a I. B..

Aj z výpovede svedka I. K. vyplýva, že od poškodeného Q. na mieste činu prevzal drevený hranol, ktorým
mal vykrývať údery od útočníka I. J. ako aj to, že Q. vtedy vyčítal J., že na neho útočil mačetou a ten
sa len usmieval.

Z vykonaných dôkazov nie je možné jednoznačne ustáliť, akým konkrétnym spôsobom sa ten ktorí z
uvedenýchobžalovaných/H.I.,M.N.,N.O.,L.K.aK.O./malipodieľaťnaútokunapoškodených,keďže
ani svedecké výpovede a ostatné vykonané dôkazy nie sú v tomto smere jednoznačné. Tie nasvedčujú
tomu, že menovaní v podstate len kričali, rozmachovali sa s útočnými predmetmi, ktoré mali v rukách,
prípadne kopali pritom do bráničky, za ktorou sa nachádzali poškodení. Takéto konanie obžalovaných

H. I., M. N., N. O., L. K. a K. O. hlavne s ohľadom ich intenzity správania či konania na mieste činu nie je
možné vyhodnotiť ako skutok právne kvalifikovaný pod bodom 2 napadnutého rozsudku, preto aj krajský
súd si osvojil názor prvostupňového súdu, že nejde o trestný čin.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaných trestov prihliadal okresný súd najmä na spôsob spáchania

trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, ako aj na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich
nápravy. Zároveň okresný súd správne prihliadol aj na to, akou mierou konanie každého z obžalovaných
prispelo k spáchaniu trestného činu, tiež na to, do akej miery sa konanie obžalovaných priblížilo k
dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Zohľadnená bola aj skutočnosť, že od spáchania prejednávanej trestnej činnosti uplynulo už 12 rokov,
pričom rovnako dlho je vedené voči obžalovaným aj trestné stíhanie, a to bez ich zavinenia, v rámci
ktorého boli obžalovaní stíhaní aj väzobne. Takéto hodnotenie a uloženie jednotlivých trestov považuje
odvolací súd za zákonné a spravodlivé a hlavne na nápravu páchateľov postačujúce.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný