Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. júl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 58Cpr/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123332555
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Petrovičová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123332555.4

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená: JUDr.
Milan Slebodník, advokát, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Obec Cestice, Cestice 89,
IČO: 00 324 043, zastúpená: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice
o zaplatenie 708 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 8.6.2023 v rámci
upomínacieho konania domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu osobného príplatku za
mesiace júl 2020, august 2020, september 2020, október 2020 ako súčasti jej priemerného mesačného

zárobku.

2. Predmetná vec bola tunajšiemu súdu po podaní odporu proti platobnému rozkazu zo strany
žalovaného a návrhu žalobkyne pokračovať v konaní, postúpená dňa 11.9.2023.

3. Na pojednávaní konanom dňa 15.7.2024 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu súdu

oznámila, že žalobu voči žalovanému berie späť v celom rozsahu a konanie navrhuje zastaviť, nakoľko
jej v piatok žalovaný oznámil úhradu žalovanej sumy a doručil jej príkaz na úhradu. Aj keď jej finančné
prostriedkydoposiaľpripísanéneboli,nemádôvodstarostovineveriť.Zároveňžiadala,abyjejsúdpriznal
nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný na predmetnom pojednávaní potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou ohľadom úhrady

žalovanej sumy, preto so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak žiadal, aby žiadnej zo strán sporu náhrada
trov konania priznaná nebola.

5. Podľa ust. §144 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa ust. §145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa ust. §146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Podľa ust. §146 ods. 2 C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.9.Späťvzatiežalobyjejednostrannýprocesnýúkonžalobcu(akodominuslitis)adresovanýsúdu,ktorým
prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho
rozhodnutia. Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne

niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby
pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené.

10. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú už jeho doručením súdu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle
žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa

smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu.
Späťvzatiežalobynemôžežalobcanásledneodvolať,aniinýmspôsobomnegovaťjehoprávnenásledky.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd konanie v zmysle cit. zákonných ustanovení zastavil.

12. Podľa ust. §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa ust. §256 ods. 1, 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §256 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pred samotným rozhodnutím o náhrade trov

zastaveného konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, treba vždy v konkrétnom prípade skúmať,
či a ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podania žaloby, a to z čisto
procesného hľadiska.

16. Ustanovenie §256 ods. 1 C.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom

otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Ak
však žaloba je podaná dôvodne a k jej späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, je povinný uhradiť
trovy konania žalovaný. Nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán súd odôvodňuje

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení §256
C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zavinenie je potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a

dôsledkom je vznik trov protistrany, pretože nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil.
Naopak, pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže
byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
Kritérium procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čoho sa žalujúca strana v konaní domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu

späť.

17. Z prednesov sporových strán prezentovaných na pojednávaní konanom dňa 15.7.2024 mal súd za
preukázané, že po podaní predmetnej žaloby (konkrétne podľa zhodného tvrdenia strán sporu - v piatok
pred uvedeným pojednávaním, t.j. dňa 12.7.2024 – pozn. súdu), žalovaný príkazom na úhradu poukázal

žalobkyni žalovanú sumu. Na základe takto zistených skutočností, má súd za to, že v danom prípade
k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného v priebehu súdneho konania, a teda zastavenie
konania zavinil žalovaný. Preto má v danom prípade nárok na náhradu trov konania žalobkyňa.

18. Žalovaný žiadal, aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoj návrh

však žiadnym spôsobom neodôvodnil.

19. Podľa ust. §257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.20. Súd sa zaoberal možnosťou aplikácie cit. ust. §257 C.s.p., vo vzťahu ku ktorému judikatúra
konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú

možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V danom prípade súd nemal za
preukázané žiadne dôvody osobitného zreteľa na strane žalovaného, pre ktoré by náhradu trov konania
žalobkyni nepriznal. Pre úplnosť súd dodáva, že za takýto dôvod nemožno považovať normatívnosť

financovania žalovaného (ktorý zavinil zastavenie konania).

21. Pri posudzovaní, či v tej – ktorej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku
na náhradu trov konania dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkých účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania
zaplatiť,aleajto,akýbudedopadaplikácie§257C.s.p.na(medziinýmtiežmajetkové)pomeryúčastníka

na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci
tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali
v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.

22. Súdu je z jeho činnosti známe, že medzi sporovými stranami bolo vedené konanie o neplatnom

skončení pracovného pomeru žalobkyne zo strany žalovaného (sp.zn. K2-42Cpr/64/2020) a konanie
o náhradu mzdy z tohto neplatného skončenia pracovného pomeru (sp.zn. K2-42Cpr/9/2023).
V uvedených konaniach súd dospel k záveru, že žalovaný, ako zamestnávateľ konal vo vzťahu
k žalobkyni, ako zamestnancovi v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa tak z dôvodu nezákonného
konania žalobcu stratila možnosť pracovať v období od novembra 2020 do apríla 2023 a tým stratila aj

príjem zo zamestnania. V konaní K2-42Cpr/9/2023 bolo právoplatne ustálené, že k odňatiu osobného
príplatku zo strany žalovaného došlo v rozpore so zákonom. Za takýchto okolností predchádzajúcich
podanie žaloby, by nebolo spravodlivé, keby žalobkyňa musela trovy tohto konania o zaplatenie
osobného príplatku znášať sama. Ide o zamestnankyňu, ktorá sa súdnou cestou domáhala ochrany
vpracovnoprávnychveciach,vktorýchzamestnávateľvočinejkonalvrozporesdobrýmimravmi.Pričom

viac ako dva roky ostala bez príjmu zo zamestnania. Aj keď finančná situácia na strane žalovaného
je zlá, pomery na strane žalobkyne a hlavne okolnosti, za ktorých bol uplatnený predmetný nárok,
neodôvodňujú aplikáciu ust. 257 C.s.p.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd žalobkyni voči žalovanému priznal nárok náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v zmysle ust. § 357 písm. a) C.s.p., na Okresný súd
Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. – ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).